Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/46/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200372 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200372.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobkyne: Mgr. G. I., bytom M. V. XX, XXX XX W., zastúpený advokátom: JUDr. Stanislav Jakubčík, N. XX, XXX XX Z., proti žalovanému: Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, 832 97 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. k.: KaGŠ-147/3-82/2014 zo dňa 16.01.2015, takto jednomyseľne
r o z h o d o l :
Krajský súd v Žiline napadnuté rozhodnutie žalovaného č. KaGŠ-147/3-82/2014 zo dňa 16. Januára 2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy konania vo výške 425,73 Eur, pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 70 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 355,73 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou zo dňa 26.03.2015, doručenou na krajský súd dňa 30.03.2015, domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. k. KaGŠ-147/3-82/2014 zo dňa 16.01.2015, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie riaditeľa personálneho úradu č. PÚ-26-5/2011 zo dňa 07.02.2011, ktorým nebola povolená obnova konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka z dôvodu podľa § 70 ods. 1 písm. h) bod 5. zákona o štátnej službe vojakov. Prvostupňový správny orgán uviedol, že neboli kumulatívne splnené podmienky pre povolenie obnovy konania podľa ust. § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku a podľa názoru správneho orgánu nebola ani dodržaná subjektívna trojmesačná lehota podľa § 63 ods. 2 Správneho poriadku na podanie návrhu na obnovu konania. Žalobca v žalobe tvrdil, že podmienky pre povolenie obnovy konania sú splnené vtedy, ak by súd nariadil nové skutočnosti alebo dôkazy, skutočnosť alebo dôkazy mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, nové skutočnosti alebo dôkazy nemohli v konaní sa uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. k. KaGŠ-147/3-82/2014 sa argumentácia žalobcu, ktorá bola obsiahnutá v odvolaní nevysporiadal vôbec. Žalovaný v rozhodnutí vo vzťahu k výroku samotného rozhodnutia sa opiera o nasledovné tvrdenia: nepreukázanie včasnosti podania návrhu na obnovu konania, nedôvodnosť argumentácie v zmysle § 62 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku, nemožnosť riaditeľa personálneho úradu zaradiť žalobcu do funkcie v inom služobnom úrade, odmietnutie žalobcu prijať ponúknutú funkciu v ozbrojených silách, neexistencia inej voľnej funkcie, kumulatívne nesplnenie podmienok v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku na obnovu konania. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že medzi dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolnosti, ako i ich
nejednoznačnosť. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok skutkových dôvodov je založená na nedostatku skutkovej dohody, pričom ide o vady skutkových zistení, o ktoré sú opreté rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach nezisťovaných v konaní, prípadne keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané. Výrok rozhodnutia nepresvedčil o správnosti rozhodnutia, nebol riadne odôvodnený. Odôvodnenie je zhrnutie všetkých zistených skutočnosti odôvodňujúcich výrok rozhodnutia. Musí preto v plnom rozsahu zodpovedať skutočným výsledkom uskutočneného konania. Správny poriadok v ust. § 47 ods. 3 ustanovuje, že v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazu, ako položil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Je preto potrebné reagovať na prípadné pripomienky a návrhy účastníkov konania na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia, vysporiadať sa i s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Žalovaný postupoval tak, že v odôvodnení svojho rozhodnutia iba zhrnul skutkové zistenia, zrekapituloval vývoj veci a rozhodol bez toho, aby svoje závery odôvodnil. Absencia uvedených úvah zakladá zjavnú nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konania.
Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca v žalobe uvádza skutočnosť, že dňa 29.11.2010 sa dozvedel o novej skutočnosti, ktorá mala podstatný vplyv na personálny rozkaz č. k. 5182/2008 a to, že v období od 15.06.2008 do 07.09.2008 boli v rámci útvarov a zariadení vojenskej polície (vrátane riaditeľstva vojenskej polície) tri voľné a neobsadené systemizované miesta pre profesionálnych vojakov. Uvedená skutočnosť sa však nezakladá na pravde, nakoľko žalobca už 20.07.2009 podal návrh na obnovu konania z dôvodu podľa § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku, t. j. že vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. O nových skutočnostiach sa mal žalobca dozvedieť začiatkom mesiaca jún 2009. Žalobca v žalobe ďalej uvádza, že skutočnosť, že boli voľné minimálne tri miesta v štátnej službe, teda funkcie do ktorých mohol byť žalobca ustanovený, je závažná a významná, pretože ak by bola táto skutočnosť známa v dobe vydania personálneho rozkazu č. 5182/2008, nebol by žalobca prepustený zo služobného pomeru a jeho služobný pomer by s ostatnými náležitosťami naďalej trval. Žalobca v podanej žalobe ďalej uvádza, že vzhľadom k tomu, že miesto výkonu štátnej služby žalobcu nebolo zmenené, sú neplatné všetky rozhodnutia riaditeľa personálneho úradu OS SR, ktorý vyplývajú zo zrušeného rozhodnutia o zmene miesta výkonu štátnej služby. Rovnako neplatný je aj personálny rozkaz riaditeľa Personálneho úradu č. 3300/2008 o zaradení do zálohy pre prechode nezaradených profesionálnych vojakov, nakoľko v čase, kedy ho riaditeľ Personálneho útvaru vydal, žalobca nepatril do jeho pôsobnosti. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že sa nevysporiadal s námietkou podľa § 62 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku, čím založil nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia žalovaný uviedol. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom. Žalobca bol zo služobného pomeru profesionálneho vojaka prepustený z dôvodu, že v štátnej službe nebola pre neho funkcia, do ktorej by mohol byť ustanovený. Riaditeľ Personálneho úradu nemohol skúmať voľné miesta ani ponúknuť žalobcovi žiadnu inú funkciu, či už vo Vojenskej polícii alebo vo Vojenskom spravodajstve, než voľnú funkciu v ozbrojených silách, nakoľko na to nemal právomoc. Žalobca v žalobe poukazuje na personálne opatrenia s inými profesionálnymi vojakmi, ktoré však nie sú predmetom tohto sporu, preto tieto ničím nepreukázané argumenty žalovaný považuje za irelevantné. Žalobca uviedol, že má za to, že k Vojenskej polícii mohol byť ustanovený aj bez osobitného rozhodnutia ministra obrany SR, teda bez toho, aby bol vydaný rozkaz ministrom obrany SR o jeho vyčlenení. Uvedené konanie nie je možné bez rozhodnutia ministra obrany o dočasnom vyčlenení profesionálneho vojaka, tento nemôže slúžiť u Vojenskej polície. Žalobca si na str. 11 žaloby zamieňa premiestnenie profesionálneho vojaka vedúcim služobného úradu podľa § 57 ods. 6 Zákona č. 346/2005 Z. z. s dočasným vyčlenením k Vojenskej polícii. Súčasná právna úprava, ani právna úprava v rozhodnom čase neumožňovala premiestnenie profesionálneho vojaka z ozbrojených síl SR k Vojenskej polícii. Jednalo by sa o obchádzanie zákona. K Vojenskej polícii možno profesionálneho vojaka len dočasne vyčleniť, pričom na vydanie takéhoto rozhodnutia má právomoc len minister obrany SR.
Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákona z rozhodnutí a postupov orgánu verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správnych orgánov, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 250j ods. 3 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolnosti aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bol rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.
Podľa piatej časti O.s.p. ustanovujúce správne súdnictvo, súd preskúmavaním zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupu so zreteľom na hmotné právo ale aj posudzuje aj zákonnosť rozhodnutia postupu vzhľadom k tomu, či správny orgán postupoval v konaní v súlade s procesnými predpismi a v rámci súdneho prieskumu prihliada len k tým procesným vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Správny orgán, resp. žalovaný svoje rozhodnutia odôvodnil preskúmaním listinných dôkazov, ktoré pre danú vec boli dôležité a na základe ktorých sa v konaní pri rozhodovaní zaberal, ale z obsahu pripojeného a administratívneho spisu správneho orgánu žalovaného zistil, že tento spis predložený súdu nie je kompletný.
Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (rozsudok NS SR č. k. 3Sžo 7/2012 zo dňa 03.04.2012) vyplýva, že pod administratívnym spisom treba rozumieť úplný, žurnalizovaný a originálny zväzok listín, týkajúcich sa vecí vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutia.
Zákonná povinnosť žalovaného správneho orgánu je bez meškania predložiť administratívny spis spolu so spismi správneho orgánu prvého stupňa upravená v § 250b ods. 1 O.s.p. a pri predkladaní administratívneho spisu je potrebné uvedené rešpektovať, pretože úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál vo veci zlepšuje procesné podmienky pre efektívne vedenie súdneho preskúmavacieho konania.
Krajský súd v Žiline z obsahu predloženého administratívneho spisu zistil, že tento je zjavne neúplný. V administratívnom spise ktorý je predložený vo fotokópii sa v spise sa nenachádza rozhodnutie riaditeľa Personálneho úradu č. PÚ-26-5/2011-1 zo dňa 07.02.2011. Z uvedeného dôvodu krajský súd konštatuje, že predložený administratívny spis je neúplný, a preto bolo potrebné rozhodnutie zrušiť podľa ust. § 250b ods. 3 O.s.p.. Vzhľadom na to, že procesné pochybenie - neúplnosť spisu má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia, a preto krajský súd sa vecou meritórne nemohol zaoberať.
Žalobca bol v konaní úspešným účastníkom konania, preto má pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania podanom v zákonnej lehote v celkovej výške 537,62 Eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia (13.03.2015) - 139,83 Eur, 2. žaloba (26.03.2015) - 139,83 Eur, 3. písomné vyjadrenie (15.02.2016) - 143 Eur; a ďalej z náhrady hotových výdavkov - režijný paušál 2 x 8,39 Eur a 1 x 8,58 Eur a 20 % DPH.
Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobcu a priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie.
A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 (ďalej len „vyhláška“) je výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len "výpočtový základ")..
Výpočtový základ pre rok 2015 predstavuje sumu 839 Eur.
Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.
Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2015 predstavuje sumu 139,83 Eur.
V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutia o nepovolení obnovy konania, a teda za zastupovanie v takejto veci za jeden úkon právnej služby patrí odmena vo výške jednej šestiny výpočtového základu.
Súd priznal odmenu za dva úkony právnej služby, a to za: 1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 23.03.2015, ako vyplýva z plnomocenstva doloženého k žalobe, v súlade s § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 139,83 Eur, 2. písomne podanie na súd - žalobu zo dňa 26.03.2015 v súlade s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 139,83 Eur. Odmena za úkony právnej služby spolu 279,66 Eur.
Súd nepriznal odmenu za vyjadrenie zo dňa 15.02.2016 - špecifikácia trov, keďže týmto úkonom nemožno rozumieť úkon právnej pomoci. Je povinnosťou žalobcu súdu zaslať vyčíslenie trov právneho zastúpenia, pokiaľ má záujem na tom, aby mu súd priznal ich náhradu.
B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako hotové výdavky právneho zástupcu aj režijný paušál za rok 2015 (2 x 8,39 Eur); režijný paušál spolu 16,78 Eur.
C/ Súd priznal v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky DPH (20 %) vo výške 59,29 Eur, o ktorú sa zvýšila súdom priznaná odmena za úkony právnej služby a náhrady, keďže mal preukázané overením identifikačného čísla M. na www stránke ?http://ec.S..eu/G._H./O./O..html?, že právny zástupca žalobcu je platiteľom dane.
Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty 355,73 považuje súd podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného práva.
D/ Súd priznal ako trovy konania aj zaplatený súdny poplatok vo výške 70 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie (§ 250j ods. 1 O.s.p. a contrario).