Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sd/88/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200489 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200489.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: P. I., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom S., N. XX, zast. Mgr. Jozefom Gáplovským, advokátom, so sídlom v T. nad Q., I. II XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. apríla 2015 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. apríla 2015 podľa § 65, § 112 ods. 1, § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení a podľa § 21 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok z 3. februára 2014 o priznanie starobného dôchodku od 3. februára 2011. Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal, že pre nárok na starobný dôchodok mu odporkyňa nezohľadnila odpracované roky 2011, 2012, 2013 a 2014 po priznaní výsluhového dôchodku (starobného dôchodku). V písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku odporkyňa uviedla, že napadnutým rozhodnutím realizovala rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/233/2014-26 z 23. októbra 2014, ktorým bolo zrušené rozhodnutie odporkyne z 5. marca 2014 podľa § 250j ods. 2 písm. b) O.s.p. a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie. Podľa právneho názoru krajského súdu vysloveného v predmetnom rozsudku odporkyňa riadne neposúdila, či boli navrhovateľovi zohľadnené všetky doby zamestnania pre určenie dôchodku za výsluhu rokov, ktorý má charakter starobného dôchodku, čím zamietla jeho žiadosť na časť dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktorú navrhovateľovi vznikol nárok vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia a znemožnila týmto svojim postupom zachovanie jeho dôchodkových nárokov, lebo starobný dôchodok, ktorý bol navrhovateľovi priznaný, nemôže zohľadniť dobu zamestnania vykonávanú po vzniku nároku na starobný dôchodok a v skutočnosti by bol jeho starobný dôchodok nižší v porovnaní s ostanými dôchodcami, ktorým pre nárok na starobný dôchodok boli zohľadnené všetky odpracované roky, čím u navrhovateľa dochádza k diskriminácii. Vzhľadom na uvedené posúdila odporkyňa opätovne nárok navrhovateľa na starobný dôchodok z 3. februára 2014, ktorým navrhovateľ žiadal o prehodnotenie starobného dôchodku od 26. apríla 2007. Odporkyňa zosúladila svoju aplikačnú prax s právnym názorom Najvyššieho súdu SR uvedený napr. v rozsudku č. 7So/138/2011 z 15. augusta 2012, podľa ktorého absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná Sociálna poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu SR odporkyňa pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok a pri určovaní dôchodkového veku, v súvislosti so zaradením doby výkonu služby do I. kategórie funkcií, vychádzala z ust. § 21, § 14 ods. 4, § 132 a § 175 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ počas výkonu služby získal viac ako 25 rokov v I. kategórii funkcií, dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55. roku veku, t. j. 26. apríla 2007. Z obsahu spisového materiálu - z potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-40.992-16/2014- VZ z 27. januára 2014 a rozhodnutia Ministerstva vnútra SR č. SRLZ-40.992-7/SZ-2007 z 2. novembra 2007 vyplýva, že navrhovateľovi bol od 1. júla 2007 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 128 zákona č. 328/2002 Z. z., pričom suma starobného dôchodku bola útvarom sociálneho zabezpečenia MV SR určená podľa ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Podmienky nároku na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením všetkých dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme určilo Ministerstvo vnútra SR. Na nárok na výsluhový dôchodok, priznaný v sume starobného dôchodku bola navrhovateľovi zohľadnená všetka preukázaná doba: - doba štúdia od 1. septembra 1967 do 31. augusta 1970 v III. pracovnej kategórii, - doba poistenia od 21. septembra 1970 do 31. marca 1971 v III. pracovnej kategórii, - doba štúdia - VŠ od 1. októbra 1971 do 1. decembra 1973 v III. pracovnej kategórii, - doba poistenia od 7. marca 1974 do 8. apríla 1974 v III. pracovnej kategórii, - doba ZVS od 1. októbra 1974 do 28. septembra 1976 v I. pracovnej kategórii, - doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 1. októbra 1976 do 31. decembra 1999 v I. pracovnej kategórii, - doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 1. januára 2000 do 25. apríla 2007 v III. pracovnej kategórii, - a doba po veku od 26. apríla 2007 do 30. júna 2007. Ku dňu 26. apríla 2007 splnil navrhovateľ podmienky nároku na starobný dôchodok a prídavok k starobnému dôchodku. Ministerstvo vnútra SR použilo pre porovnanie sumy starobného dôchodku a prídavku k tomuto dôchodku V. časť zákona č. 100/1988 Zb. a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určilo Ministerstvo vnútra SR. Porovnanie sumy výsluhového dôchodku vypočítanej podľa § 38 a sumy starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku podľa § 128 bez použitia V. časti zákona č. 100/1988 Zb. by nebolo možné vykonať. Navrhovateľ splnil podmienky nároku na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení, pričom Ministerstvo vnútra SR posúdilo a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme. Nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania poistencovi vzniknúť nemôže. Vznik nároku na starobný dôchodok (a jeho priznanie) podľa Zákona o sociálnom zabezpečení súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na vyššie uvedené bola žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok z 3. februára 2014 o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia odporkyňou zamietnutá. Odporkyňa obdobie dôchodkového poistenia za kalendárne roky 2011, 2012 a 2013, kedy navrhovateľ odvádzal podľa jeho názoru poistné na dôchodkové poistenie do Sociálnej poisťovne, nie je možné započítať na účely dôchodkových dávok. V súlade s ust. § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov má navrhovateľ možnosť za obdobie dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 2003 podľa Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, požiadať o zvýšenie už priznaného výsluhového dôchodku, ktorého suma bola určená podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, útvar sociálneho zabezpečenia, ktorý dôchodok vypláca. Výsluhový dôchodok v tomto prípade zvýši útvar sociálneho zabezpečenia MV SR po prevedení poistného na starobné poistenie od Sociálnej poisťovne na žiadosť útvaru sociálneho zabezpečenia MV SR. Na záver odporkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že v zmysle § 66 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku odo dňa nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia sa určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia. Z uvedeného podľa odporkyne vyplýva, že ak Sociálna poisťovňa navrhovateľovi nevypláca starobný dôchodok, nemôže ani k sume starobného dôchodku pripočítať sumu získanú za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiadala odporkyňa, aby súd napadnuté rozhodnutie zo dňa 17. apríla 2015 ako vecne správne potvrdil. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Poukázal na to, že od jej podania nedošlo k žiadnej zmene skutkového a ani právneho stavu. Žiadal napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušiť v celom rozsahu. Podľa jeho názoru sa závermi krajského súdu, resp. odôvodnenia uvedeného v rozsudku zo dňa 23. 10. 2014 odporkyňa dôsledne nevysporiadala. Postup odporkyne vo vzťahu k navrhovateľovi spôsobuje, že napriek tomu, že tento bol dôchodkovo poistený, resp. bol účastný dôchodkového zabezpečenia oboch systémov dôchodkového zabezpečenia, tak postup odporkyne toto namieta, nárok na výplatu dôchodku spôsobuje, že je diskriminovaný oproti iným občanom, ktorí mali odrobený taký istý počet rokov, ale iba v jednom systéme dôchodkového zabezpečenia. Argumentácia odporkyne s poukazom na to, aby si navrhovateľ uplatňoval svoje nároky na Ministerstve vnútra SR, nemá opodstatnenie. Navrhovateľ sa už minulý rok obrátil na základe odporúčania odporkyne na Ministerstvo vnútra SR, avšak toto mu jednoznačne uviedlo vo svojom písomnom stanovisku z 2. 6. 2015, že s týmito nárokmi nemá nič a jednoznačne sa s nimi musí obrátiť, resp. komunikovať so svojim nárokom na odporkyňu, preto navrhovateľ v celom rozsahu trvá na podanej žalobe. Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na vyjadrení svojho právneho zástupcu a k tomu uviedol, že pracoval v spoločnosti Silver care, n. o., so sídlom v Čadci od 1. 9. 2014 do 31. 10. 2015, o čom súdu predložil Potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list) zo dňa 31. 10. 2015. Ďalej súdu predložil Žiadosť o prepočítanie starobného dôchodku adresovaného Ministerstvu vnútra SR, odboru sociálneho zabezpečenia, a to za obdobie od 21. 9. 1970 do 31. 3. 1971 vo Vítkovických stavbách Ostrava, od 1. 10. 1971 do 5. 10. 1973 ako študent denného štúdia Agronomickej fakulty VŠP Nitra a od 7. 3. 1974 do 8. 4. 1974 Státní statek Brezno. V civilnom sektore ďalej pracoval aj od roku 2011 do 2014 a doposiaľ pracuje, ale doklady o tom súdu predložiť na pojednávaní nevedel. Pracoval a pracuje na Mestskom úrade v Turzovke ako poslanec. Má za to, že odvody sa vyplácajú do Sociálnej poisťovne. Zástupkyňa odporkyne uviedla, že navrhovateľ nebol v priamom pracovnom pomere na Mestskom úrade v Turzovke (od - do), čiže vykonával len funkciu poslanca. Odvody išli len od roku 2013, teda nechápe, čo navrhovateľovi sťahovali, možno zdravotnú poisťovňu, ale dôchodkové len od roku 2013. Uvedené nie je možné prehodnotiť, keďže nie je poberateľom starobného dôchodku z dôchodkového systému v Sociálnej poisťovni. Obdobie, čo mal v kategóriách pri výpočte výsluhového dôchodku, mu bolo zhrnuté už do výsluhového dôchodku. Boli to aj roky štúdia podľa § 132 a § 133 Zákona o sociálnom zabezpečení. Je pravdou, že keď navrhovateľ pracoval ďalej, tak sa jedná o súčin súčtu teda jednej polovice vymeriavacieho základu, čo by malo prehodnotiť Ministerstvo vnútra SR pri navyšovaní dôchodku. Poukázala na to, že nechápe, prečo Ministerstvo vnútra SR napísalo niečo také, že nemajú čo navýšiť, keď ostatní dôchodcovia poberajúci dôchodok od MV SR to bežne navýšené majú. Právny zástupca navrhovateľa ďalej poukázal na to, že tvrdenie odporkyne si v podstate rozporuje, pričom poukázal na predposledný odsek odôvodnenia tohto rozhodnutia: „Obdobie dôchodkového poistenia za kalendárne roky 2011, 2012 a 2013, kedy ste odvádzali poistné na dôchodkové poistenie do Sociálnej poisťovne nie je možné započítať na účely dôchodkových dávok.“ Z uvedeného je zrejmé, že bolo v tých rokoch odvádzané. Pokiaľ ide o vyjadrenie Ministerstva vnútra SR, sekcie personálnych a sociálnych činnosti a osobného úradu odboru sociálneho zabezpečenia z 2. 6. 2015 na žiadosť navrhovateľa, zaujalo Ministerstvo vnútra SR identický postoj, aký právny zástupca pozná z x obdobných prípadov, kedy ministerstvo vnútra oznámilo, že jednoducho toto nespadá do jeho kompetencii a musí si to každý riešiť v súčinnosti so Sociálnou poisťovňou. Z prípisu ministerstva vnútra z 2. 6. 2015 právny zástupca navrhovateľa citoval: „Je potrebné zvýrazniť práve to, že odvádzané poistné na dôchodkové zabezpečenie nebolo odvádzané a ani po zriadení osobitného účtu Ministerstva vnútra SR nebolo odvedené na osobitný účet Ministerstva vnútra SR, z ktorého sú v súčasnej dobe vyplácané aj dávky výsluhového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z..“ Rovnako právny zástupca navrhovateľa poukázal na to, že Najvyšší súd SR sa vždy postavil na stranu navrhovateľov (bývalých príslušníkov Ozbrojených zborov) a poukázal na diskrimináciu, nakoľko v prípade, pokiaľ títo odvádzali do všeobecného systému, je nemysliteľné, aby keď niekto odrobí 30 rokov v civilnom systéme dôchodkového zabezpečenia, dostal dôchodok za 30 rokov a bývalý príslušník Ozbrojeného zboru, ktorý napr. odrobil v Ozbrojených zboroch 20 rokov a 10 rokov v civile, dostáva dôchodok len za 20 rokov. Uvedené považoval aj Najvyšší súd SR za neprípustnú diskrimináciu. Zástupkyňa odporkyne opakovane poukázala na znenie § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z., z ktorého vyplýva, že navrhovateľ má možnosť za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 podľa Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov požiadať o zvýšenie už priznaného výsluhového dôchodku, ktorého suma bola určená podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení útvar sociálneho zabezpečenia, ktorý dôchodok vypláca. Vzhľadom k tomu zotrvala na vyjadrení zo dňa 22. 6. 2015 a navrhla rozhodnutie odporkyne zo dňa 17. apríla 2015 potvrdiť ako vecne správne. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p., oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Predmetom prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 17. apríla 2015, ktorým táto zamietla žiadosť navrhovateľa z 3. februára 2014 o priznanie starobného dôchodku od 3. februára 2011. V zmysle konštantnej judikatúry NS SR priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov Ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým Zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje akú doby poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov Ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahujú len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti Zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v Ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúci nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona by dochádzalo k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa by im niektoré doby poistenia nehodnotila vôbec, alebo im ich hodnotenie by odsúvala a aj menila podmienky alebo odnímala výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom Ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov Ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 Zákona o sociálnom poistení, upravujúce zachovanie nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórii. Odporkyňa preto postupovala správne, keď posudzovala celé navrhovateľovo obdobie poistenia tak vo všeobecnom, ako aj v osobitnom systéme, avšak v dôsledku, že celé navrhovateľovo obdobie poistenia bolo zhodnotené pre výpočet výšky výsluhového dôchodku, nebol dôvod pre priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému. V opačnom prípade, ak by existovala nejaká zostatková doba sociálneho poistenia, vo všeobecnom systéme, bola by odporkyňa povinná v zmysle súdnej praxe vypočítať celú teoretickú výšku dôchodku a tu skrátiť vzhľadom na pomer zostatkovej doby sociálneho poistenia v celkovej dobe sociálneho poistenia a tento skrátený dôchodok priznať navrhovateľovi. Vzhľadom na to, že na nárok na výsluhový dôchodok bola navrhovateľovi zohľadnená všetka preukázaná doba, teda aj doba získaná vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia, resp. poistenia, pričom bolo prihliadnuté aj na zvýhodnenú pracovnú kategóriu, nebol žiadny právny dôvod na priznanie ďalšieho starobného dôchodku. V konkrétnom prípade je však možné celkom jasne, zrozumiteľne a bez závažných pochybností určiť, ktoré obdobia boli posudzované pri výpočte výšky výsluhového dôchodku, a že v rámci tohto posudzovania boli zarátané aj obdobia poistenia, kedy navrhovateľ vykonával civilné zamestnanie, resp. študoval. Konajúci súd sa v plnom rozsahu pridržiava vyjadrenia odporkyne a na základe vyššie uvedeného rozhodol tak, že rozhodnutie odporkyne zo dňa 17. apríla 2015 potvrdil ako vecne správne podľa § 250q ods. 2 O.s.p.. O trovách konania súd rozhodol tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko navrhovateľ nebol úspešný v konaní a odporkyňa nemá v týchto konaniach nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.