Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/83/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200575 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200575.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, v právnej veci navrhovateľky: V. C., bytom B. XX, XXX XX N., právne zastúpená: JUDr. Ján Ščury, advokát, so sídlom M. R. S. XXXX/XX, XXX XX T., adresa na doručovanie: U. XX, XXX XX N., proti odporcovi: Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, so sídlom Družstevná 1051, Kysucké Nové Mesto, o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Súd návrh zamieta. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Návrhom zo dňa 26.05.2015, prijatom na súde dňa 01.06.2015, sa navrhovateľka domáhala, aby súd uznesením prikázal odporcovi v lehote 1 mesiaca zapísať uznesenie Okresného súdu Bratislava 1 sp. zn. D 35/1993, Dnot 3/1993 zo dňa 23.12.2011 a rozhodnutie Okresného súdu Bratislava sp. zn. D 364/93, Dnot 94/93 zo dňa 24.06.1996 do katastra nehnuteľností a tiež zapísať poznámky o prebiehajúcom dedičskom konaní pri vlastníkoch S. N., O. N., rod. A. a S. O. N., rod O., ktoré boli prerušené a čakajú na zápis uznesenia sp. zn. D 35/1993, tieto poznámky ruší až po zápise ich dedičského rozhodnutia. Navrhovateľka v podaní uviedla, že dňa 03.03.2015 jej bola doručená odpoveď odporcu č. OÚ-KM- KO-28/1 zo dňa 25.02.2015 na jej urgenciu zápisu do katastra nehnuteľností zo dňa 17.02.2015, v ktorej bola oboznámená s tým, že odporca odmietol zápis uznesenia Okresného súdu Bratislava I o potvrdení nadobudnutia dedičstva sp. zn. D 35/1993, Dnot. 3/1993 zo dňa 23.12.2011, právoplatného dňa 14.02.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Codv9/2012-473 zo dňa 18.12.2012, potvrdeného uznesením Najvyššieho súdu súd SR sp. zn. 2Cdo/245/2013 pre chyby v ňom. Vraj je potrebné doložiť opravenú listinu podľa priložených listov vlastníctva LV XXXX - B1 podiel 4/24, LV XXXX - B1 podiel 4/24, B3 podiel 3/24. Podľa odporcu, pokiaľ verejná listina alebo iná verejná listina predložená na zápis záznamom nevychádza z údajov katastra, katastrálny odbor vráti listinu vyhotoviteľovi na opravu, ako v tomto prípade. O tom, že odporca uznesenie nezapísal a vrátil ho Okresnému súdu Bratislava I na opravu údajov a doplnenie už 03.09.2013 a potom znovu v januári 2015 sa navrhovateľka dozvedela len zo súdnych spisov. Navrhovateľka sa obrátila so sťažnosťou na Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, ktorý jej sťažnosť vrátil naspäť na vybavenie odporcovi. Navrhovateľka poukázala na ustanovenia zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností - §§ 2, 4, 5, 11, 13, 18, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 42, 44, 59. V zmysle uvedených ustanovení je odporca povinný obligatórne konať a v danom prípade bez vážneho dôvodu nekoná. Krajský súd mal za to, že navrhovateľka sa domáhala ochrany proti nečinnosti orgánu verejnej správy, pričom súd posúdil podľa obsahu a petitu návrhu predmetné podanie ako návrh proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou a súd nemôže účastníkovi oktrojovať spôsob právnej ochrany, a preto krajský súd vyzval navrhovateľku prostredníctvom právneho zástupcu uznesením č. k. 21S/83/2015-159 zo dňa 30.11.2015, aby uviedla, o aký návrh/žalobu v správnom súdnictve sa jedná. V prípade, že podanie je návrhom v zmysle § 250v O.s.p., súd navrhovateľku vyzval na odstránenie vád podania, pričom navrhovateľku poučil, ako treba doplnenie vykonať. Navrhovateľka v podaní zo dňa 04.01.2016 prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že podanie zo dňa 26.05.2015 je návrhom podľa § 250t O.s.p. O nečinnosti sa navrhovateľka dozvedela dňa 20.05.2015, a to listom odporcu zo dňa 29.04.2015, v ktorom jej oznámil výsledok o prerokovaní jej sťažnosti. Tento list bol zaslaný súdu spolu s podaním navrhovateľky ako dôkaz označený číslom 6/1 - Oznámenie OÚ KNM o vrátení sťažnosti zo dňa 29.04.2015. Spolu s týmto dôkazom boli zaslané súdu dôkazy o postupe navrhovateľky pri sťažnostiach voči postupu odporcu podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, a to pod číslami dôkazov 5, 6. Navrhovateľka navrhla, aby súd rozsudkom prikázal odporcovi v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku zapísať dedičské rozhodnutie Dňa 364/93, D not 94/93 Okresného súdu Bratislava potvrdené uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/248/2013 zaregistrované u odporcu pod č. Z 1038/2013. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Odporca vo vyjadrení k veci zo dňa 29.01.2016 uviedol, že dedičské rozhodnutie č. D 35/1993, Dnot. 03/1993 bolo právnemu predchodcovi odporcu - Správe katastra Kysucké Nové Mesto doručené dňa 10.07.2013 ako listina, ktorá mala byť zapísaná záznamom a bolo jej pridelené číslo Z 1038/2013. V konaní č. Z 1038/2013 správa katastra zistila, že údaje predmetného dedičského rozhodnutia (konkrétne skutočnosť, že podľa LV č. XXXX, k. ú. G. D. O. je spoluvlastnícky podiel poručiteľky pod B1 vo výške 4/24 a pod B3 vo výške 4/24 a podľa LV č. XXXX je spoluvlastnícky podiel poručiteľky vo výške 2 x 2/24), nevychádzajú z údajov KN. Podľa platného LV č. XXXX, k. ú. G. D. O. je poručiteľka spoluvlastníčkou nehnuteľností evidovaných na tomto LV pod B1 vo výške 4/24 a pod b3 3/24 a podľa LV č. XXXX pod B1 vo výške 4/24. Odporca v zmysle § 42 ods. 5 katastrálneho zákona na základe uvedených skutočností listom č. Z 1038/2013 zo dňa 03.09.2013 dedičské rozhodnutie č. D 35/1993, Dnot. 03/1993 vrátil Okresnému súdu Bratislava I, nakoľko túto listinu nebolo možné zapísať do KN a určil lehotu 30 dní na zosúladenie údajov v predmetnej listine s údajmi KN. Odporca uviedol, že údaje evidované na LV č. XXXX, č. XXXX, k. ú. G. D. O. ohľadom vlastníckeho práva poručiteľky p. N. Z., každé pod B1 v podiele 4/24 sú v KN zapísané pod č. 865/1 zo dňa 27.06.2001 v súlade s rozhodnutím o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov v intraviláne v k. ú. G. D. O. zo dňa 13.06.2001 vydaného Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, odbor pozemkový a na U. č. XXXX pod B3 v podiele 3/24 na základe rozhodnutia o dedičstve č. D 364/93 zapísané do KN dňa 14.03.2007 pod č. Z 316/07. Sťažnosť navrhovateľky ohľadom postupu odporcu pri zápise dedičského uznesenia č. D 35/1993, Dnot. 03/1993 vybavil odporca tak, že podanie nie je sťažnosťou a listom č. OU-KM-KO-2015/000268 zo dňa 29.04.2015 bolo toto podanie vrátené navrhovateľke. Navrhovateľka listom doručeným odporcovi dňa 23.02.2015 opätovne žiadala o zápis dedičského rozhodnutia č. D 35/1993, Dnot. 03/1993 do KN (odporca nesprávne vo vyjadrení uviedol č. D 364/93, Dnot. 94/93 avšak z obsahu listu zo dňa 17.02.2015, doručeného dňa 23.02.2015 odporcovi, vyplýva správne číslo). Odporca listom č. 28/2015 zo dňa 25.02.2015 odpovedal, že opravené dedičské rozhodnutie č. D 35/1993, Dnot. 03/1993 (odporca nesprávne vo vyjadrení uviedol č. D 364/93, Dnot. 94/93 do KN, avšak z obsahu listu odporcu zo dňa 25.02.2015 vyplýva správne číslo) nebolo odporcovi doručené a z tohto dôvodu nie je možné zápis do KN vykonať. Notárka JUDr. Šikutová listom doručeným odporcovi dňa 19.05.2015 poukázala na dôvody - výpisy z PKV č. 1968 a č. 366 v k. ú. G., pre ktoré je sporný podiel poručiteľky uvádzaný v dedičskom rozhodnutí správny, a teda nesúhlasila s potrebou opravy dedičského rozhodnutia č. D 35/1993, Dnot. 03/1993. V konaní č. Z 1038/2013 nebolo opätovne doručené dedičské rozhodnutie, a preto odporca listom zo dňa 27.01.2016 znova požiadal OS Bratislava I o zaslanie opraveného dedičského rozhodnutia vo veci č. D 35/1993, Dnot. 03/1993. Odporca považoval svoj postup v konaní č. Z 1038/2013 za správny a navrhol, aby krajský súd zamietol žalobu v celom rozsahu. Krajský súd posúdil navrhovateľkou tvrdenú nečinnosť odporcu v zmysle zákonnej úpravy inštitútu konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 250t a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. Podľa § 250t ods. 7 O.s.p. proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok. Podľa § 250t ods. 8 O.s.p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 162/1995 Z. z.“) práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.). Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. okresný úrad vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. návrh na vykonanie záznamu sa musí podať písomne a musí obsahovať a) meno (obchodný názov), miesto trvalého pobytu (sídlo) navrhovateľa, b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný, c) verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, d) označenie príloh. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. na základe oznámenia súdu alebo iného štátneho orgánu, alebo na návrh iného oprávneného podľa osobitných predpisov okresný úrad zapíše do katastra najmä poznámku o začatí konania o súdnom výkone rozhodnutia predajom nehnuteľnosti, o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti, o vyhlásení konkurzu proti vlastníkovi nehnuteľnosti, o začatí vyvlastňovacieho konania a o predbežnom opatrení, ktorým sa zakazuje nakladať s nehnuteľnosťou. Podľa § 40 zákona č. 162/1995 Z. z. na zápis poznámky sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Týmto všeobecným predpisom o správnom konaní sa rozumie zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Z § 250t ods. 1 posledná veta O.s.p. vyplýva, že podmienkou toho, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy konať je 1) dôvodnosť návrhu a 2) prípustnosť návrhu. Dôvodnosť návrhu: Nečinnosť ako nezákonný, negatívny jav správneho orgánu nastáva vtedy, keď správny orgán vo veci nekoná (je pasívny), aj keď podľa zákona je povinný konať. V prípade, že zákon neukladá orgánom verejnej správny konať, môže byť nečinnosť definovaná ako rozpor s etikou či morálkou. V ostatných prípadoch, t.j. keď obsahom príslušnej právnej normy je povinnosť správneho orgánu konať, je nečinnosť nezákonná a protiprávna. Súd pri ukladaní povinnosti správnemu orgánu niečo konať a rozhodnúť sa pri otázke dôvodnosti návrhu musí zaoberať aj tým, z akého dôvodu bol správny orgán nečinný - zákon vyžaduje, že sa musí jednať o vážny dôvod. Teda súd nerozhoduje o vyslovení povinnosti správnemu orgánu povinnosť konať pri zistení akejkoľvek nečinnosti, ale musí vziať do úvahy stupeň závažnosti skutočností, pre ktoré správny orgán nekonal. Pri preskúmavaní zákonnosti činnosti správneho orgánu súd skúma, či správny orgán vykonal zákonom predpísané úkony, alebo ich opomenul, resp. odmietol vykonať, prípadne či nevykonal chybný úkon. Prípustnosť návrhu: Návrh je prípustný až vtedy, keď navrhovateľ vyčerpá všetky právne prostriedky, ktoré umožňuje osobitný predpis, t.j. pokúsi sa tvrdenú nezákonnú nečinnosť správneho orgánu odstrániť najprv inou, než súdnou cestou. Správny súd musí splnenie podmienky vyčerpania prostriedkov nápravy, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, posudzovať individuálne vo svetle okolností konkrétneho prípadu rešpektujúc účel konania podľa § 250t až § 250u O.s.p., ktorým je poskytnutie efektívnej a účinnej ochrany osobe, ktorej práva alebo právom chránené záujmy môžu byť dotknuté nečinnosťou orgánu verejnej správy v konkrétnom konaní. V zásade možno vyžadovať využitie takých osobitných právnych prostriedkov nápravy, pri ktorých možno rozumne očakávať v prípade ich využitia zo strany fyzickej osoby alebo právnickej osoby dotknutej nečinnosťou správneho orgánu naplnenie uvedeného účelu aj bez ingerencie zo strany súdnej moci. Ochrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy. Preto fyzická alebo právnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené, má sa prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne. Správny orgán sa musí pred súdnym konaním dozvedieť o tom, že existuje stav, ktorý navrhovateľ vyhodnotil ako nečinnosť, ako aj vyjadriť sa k námietkam sťažovateľa, t.j. mať možnosť sám odstrániť tento stav a dosiahnuť nápravu. Súd mal za to, že chronológia prípadu (skutkový stav) nebola medzi účastníkmi sporná. Prostredníctvom ustanovenia § 250t O.s.p. poskytuje zákonodarca fyzickým osobám a právnickým osobám právnu možnosť domáhať sa súdnej ochrany ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaniach pred orgánmi verejnej správy, pokiaľ tieto nekonajú bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že sú v konaní nečinné. V konaní proti nečinnosti orgánov verejnej správy súd v zmysle § 250t ods. 4 O.s.p. uloží správnemu orgánu povinnosť konať a rozhodnúť v správnom konaní, pričom správnemu orgánu neurčuje spôsob ani formu rozhodnutia. Nečinnosť predpokladá existenciu správneho konania a povinnosti orgánu konať spôsobom stanoveným príslušným právnym predpisom (§ 250t ods. 1 O.s.p.). (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.02.2012, sp. zn. 3 Nds/1/2012) Zmysel inštitútu konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy, upraveného v štvrtej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, spočíva v tom, že ak má určitý subjekt právo na včasné vybavenie veci bez zbytočných prieťahov v zákonom stanovenej lehote a na vydanie rozhodnutia a jeho právo je porušené nezákonnou nečinnosťou správneho orgánu, môže dotknutý subjekt podať návrh na súd, aby uložil príslušnému správnemu orgánu povinnosť vo veci konať a rozhodnúť. Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa začína podaním návrhu, ktorý okrem všeobecných náležitosti podania a tvrdenia navrhovateľa, že správny orgán nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, musí obsahovať petit (konečný návrh), v ktorom sa navrhovateľ domáha, aby súd uložil správnemu orgánu povinnosť konať a rozhodnúť. Z ustanovenia § 250t ods. 1 vety prvej O.s.p. explicitne vyplýva, že navrhovateľ sa musí domáhať nielen uloženia povinnosti správnemu orgánu konať, ale aj povinnosti vydať rozhodnutie. Taktiež z ustanovenia § 250t ods. 4 vety druhej O.s.p. vyplýva, že ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, v ktorej je správny orgán povinný rozhodnúť. Výrok uznesenia, ktorým sa vyhovuje návrhu, teda musí ukladať správnemu orgánu povinnosť v stanovenej lehote rozhodnúť. Predpokladom úspešnosti návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy preto je, že správny orgán je nečinný, nekoná v rozpore s konkrétnym ustanovením právnej normy, ktorá ho oprávňuje a súčasne aj zaväzuje konať a rozhodnúť (vydať rozhodnutie). Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán konať, vrátane rozhodovania. V základnom chápaní sa nečinnosť orgánu verejnej správy spája s nedodržaním procesných lehôt, ktoré ustanovujú administratívne procesné normy na rozhodnutie veci, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Z uvedeného vyplýva, že v konaní podľa štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa nie je možné úspešne dovolávať ochrany proti akejkoľvek nečinnosti orgánu verejnej správy, ale iba vtedy, pokiaľ je správny orgán nečinný vo vydávaní rozhodnutia. Ak nie je povinnosťou správneho orgánu vydať rozhodnutie, nie je v právomoci súdu poskytovať ochranu v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorý je s vykonaním úkonu v omeškaní a súd nemôže rozhodnúť o povinnosti takýto úkon vykonať. Dovolať sa ochrany pred súdom je obmedzené na prípady, kedy v administratívnom konaní správny orgán má povinnosť vydať rozhodnutie, má tak urobiť v zákonom stanovenej lehote a navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 01.12.2011, sp. zn. 3 Sžnč/6/2011) Z vyššie uvedených zákonných ustanovení ako aj rozhodnutí Najvyššieho súdu SR podľa názoru krajského súdu vyplýva, že výrok súdneho rozhodnutia v konaní podľa IV. hlavy, V. časti O.s.p. znie tak, že súd ukladá odporcovi povinnosť konať a rozhodnúť o veci navrhovateľa XY v stanovenej lehote, (napr. o odvolaní navrhovateľa, o námietkach navrhovateľa, o žiadosti navrhovateľa). Navrhovateľka sa petitom domáhala uloženia povinnosti odporcovi zapísať do katastra nehnuteľností poznámku (o prebiehajúcom dedičskom konaní) a vykonať záznam do katastra nehnuteľností (zapísať dedičské uznesenie). Krajský súd má za to, že nie je oprávnený rozhodnúť v takej forme, ako sa domáhala navrhovateľka. Správny súd nemôže správnemu orgánu určiť, ako má rozhodnúť o veci navrhovateľky. Nemôže mu určiť, aby v podstate vybavil vec „kladným spôsobom“, krajský súd môže odporcovi len určiť, aby žiadosť navrhovateľky prejednal a rozhodol o nej, avšak len za predpokladu, že odporca má povinnosť konať a vydať rozhodnutie. Odporca pri vykonaní záznamu a zapísaní poznámky do katastra nehnuteľností nepostupuje podľa Správneho poriadku, resp. ani podľa iného procesného predpisu a nevydáva rozhodnutie o tom, že poznámku resp. záznam vykonal, resp. nevykonal. Súd preto na tomto mieste musí zdôrazniť, že navrhovateľka nesplnila jednu zo základných podmienok požadovaných zákonom pre konanie o súdnej ochrane podľa IV. hlavy, V. časti O.s.p. a nepreukázala existenciu nezákonnej nečinnosti, proti ktorej právny poriadok prostredníctvom tejto časti poskytuje ochranu, a preto krajský súd návrh ako nedôvodný zamietol. Vykonaním zápisu vlastníckeho alebo iného vecného práva záznamom do katastra nehnuteľností nevznikajú, nemenia sa ani nezrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Vykonanie zápisu záznamom do katastra nie je teda rozhodnutím správneho orgánu v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p., a preto takýto zápis údajov formou záznamu do katastra nemôže byť predmetom preskúmania súdom v konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. (rozhodnutie R 96/1994 uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR roč. 1994, zv. 7, str. 252) Krajský súd v súlade s ústavne konformným výkladom jednotlivých ustanovení piatej časti O.s.p. a vychádzajúc z ustálenej judikatúry (viď napr. rozhodnutie NS SR 3Sžo 9/2011 zo dňa 05.04.2011) má za to, že vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností nie je rozhodnutím správneho orgánu, ale predstavuje zásah orgánu verejnej správy. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250v O.s.p. pojem ,,zásah" nedefinuje; jeho definíciu neobsahuje ani iný zákon. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Judikatúra považuje za zásah nezákonný resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych práv (napr. porušenie práva na život, práva na osobnú slobodu, práva na ochranu vlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.). Takýto zásah orgánu verejnej správy správny súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval a ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom. Odmietnutie vykonania faktického úkonu podľa krajského súdu môže prestavovať nezákonný zásah a navrhovateľka sa mala domáhať ochrany svojich práv návrhom proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy podľa V. časti, V. hlavy O.s.p. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250t ods. 8 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 veta práva O.s.p, podľa ktorého ak žalobca mal v konaní celkom alebo sčasti úspech, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Keďže navrhovateľka nebola v konaní úspešná, súd jej náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie súdu bolo prijaté v senáte hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.