Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/127/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200604 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200604.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: FENUS, s.r.o., so sídlom Folkušová 108, Folkušová, IČO: 45 698 601, právne zastúpeného Mgr. Petrom Balážom, advokátom, so sídlom Ul. P. A. XX, A., proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 805/2015 zo dňa 1.4.2015 v spojení s rozhodnutím č. 805/2015 zo dňa 01.04.2015 o oprave, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd rozhodnutie žalovaného č. 805/2015 zo dňa 01.04.2015 z r u š u j e pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70,- Eur z titulu súdneho poplatku a vo výške 296,44 Eur z titulu trov právneho zastúpenia, na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Petra Baláža, advokáta, so sídlom Ul. P. A. XX, A., do 30 dní od jeho právoplatnosti. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou na tunajší súd dňa 10.06.2015 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 805/2015 zo dňa 01.04.2015 (ďalej len preskúmavané rozhodnutie, napadnuté rozhodnutie, rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu), ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Regionálnej, veterinárnej a potravinovej správy Martin č. 759/2014/1 zo dňa 22.12.2014, ktorým prvostupňovým rozhodnutím správny orgán konštatoval, že žalobca vo vzťahu k prevádzke Farma kôz Folkušová, CEHZ 335 467 porušil povinnosť podľa § 3 písm. g) Zákona o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „Veterinárnymi požiadavkami podľa § 1 ods. 1 sú ďalšie veterinárne požiadavky podľa osobitných predpisov" nedodržovaním požiadaviek upravených v Nariadení EPaR (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín, Príloha I, časť A, II, hygienické ustanovenia odseku 6, podľa ktorého „ak sú prevádzkovatelia potravinárskych podnikov informovaní o problémoch zistených počas úradných kontrol, musia prijať vhodné nápravné opatrenie" a to tým, že neodstránil nedostatky zistené počas úradnej veterinárnej kontroly vykonanej dňa 16.09.2014 v určenom termíne do 30.09.2014 a ani do vykonania dodatočnej veterinárnej kontroly dňa 08.10.2014 na Farme kôz Folkušová, CEHZ 335 467, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 50 ods. 1 písm. t) Zákona o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, za čo mu podľa § 50 ods. 1 písm. t) uvedenej normy uložil pokutu vo výške 1.500 €. Žalovaný výrok prvostupňového rozhodnutia zmenil tak, keď rozhodol, že účastník konania - žalobca a prevádzka FENUS, s. r. o., Farma kôz Folkušová, CEHZ 335 467 porušil povinnosť plniť ostatné povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku v záujme ochrany zdravia zvierat, zdravia ľudí a dodržiavania hygienických požiadaviek na produkty živočíšneho pôvodu podľa § 37 ods. 1 písm. f) bod 8 v spojení s § 3 písm. g) Zákona o veterinárnej starostlivosti v nadväznosti na povinnosť zabezpečiť, aby boli prvotné produkty chránené pred kontamináciou podľa prílohy I, časť A, bod II., ods. 2. Nariadenia parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín v platnom znení (ďalej „Nariadenie (ES) č. 852/2004") a to tým že, dňa 16.09.2014 pri výkone úradnej veterinárnej kontrole v uvedenej prevádzke bolo zistené, že po výmene dvier a okien v mliečnici za plastové okná bol porušený keramický obklad stien a v ustajňovacích priestoroch, v ktorých sa vykonáva aj dojenie, boli steny pokryté pavučinami. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 50 ods. 1 písm. u) zákona o veterinárnej starostlivosti. Ďalej porušil povinnosť plniť ostatné povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku v záujme ochrany zdravia zvierat, zdravia ľudí a dodržiavania hygienických požiadaviek na produkty živočíšneho pôvodu podľa § 37 ods. 1 písm. f) bod 8 v spojení s § 3 písm. g) zákona o veterinárnej starostlivosti v nadväznosti na povinnosť prijať opatrenia, aby sa pri manipulácii s prvotnými produktmi v mieste prvovýroby vždy používala pitná voda alebo čistá voda a kontrolovať možnú kontamináciu pochádzajúcu z vody v určených frekvenciách podľa prílohy I, časť A, bod II., ods. 3 písm. a) a ods. 4 písm. d) Nariadenia (ES) č. 852/2004 a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 354/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu, a to tým, že dňa 16.09.2014 pri výkone úradnej veterinárnej kontrole v prevádzke FENUS, s. r. o., Farma kôz Folkušová, CEHZ 335 467 bolo zistené, že prevádzkovateľ nezabezpečil a nepredložil aktuálny protokol o vyšetrení pitnej vody pre výdojnú sezónu 2014. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 50 ods. 1 písm. u) zákona o veterinárnej starostlivosti. Ďalej účastník konania porušil povinnosť plniť ostatné povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku v záujme ochrany zdravia zvierat, zdravia ľudí a dodržiavania hygienických požiadaviek na produkty živočíšneho pôvodu podľa § 37 ods. 1 písm. f) bod 8 v spojení s § 3 písm. g) Zákona o veterinárnej starostlivosti v nadväznosti na povinnosť kontrolovať na reprezentatívnom počte vzoriek surového mlieka dodržiavanie určených mikrobiologických požiadaviek podľa prílohy III, oddiel IX, Kapitola I, časť III, ods. 2 Nariadenia parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu v znení neskorších predpisov (ďalej „Nariadenie (ES) č. 853/2004) a to tým, že dňa 16.09.2014 v prevádzke: FENUS, s. r. o., Farma kôz Folkušová, CEHZ 335 467 pri veterinárnej kontrole nepredložil výsledky laboratórneho vyšetrenia surového kozieho mlieka, ktoré má prevádzkovateľ vykonávať v rámci samokontrol. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 50 ods. 1 písm. u) Zákona o veterinárnej starostlivosti. Ďalej účastník konania porušil povinnosť dodržiavať opatrenia nariadené orgánom veterinárnej správy, ktoré sa týkajú bezpečnosti potravín živočíšneho pôvodu a ich hygieny a prijať vhodné nápravné opatrenia podľa výsledkov vlastných kontrol, ako aj výsledkov veterinárnych kontrol podľa § 37 ods. 1 písm. f) bod 6 Zákona o veterinárnej starostlivosti, a to tým, že nesplnil tri z piatich opatrení uložených inšpektorom Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Martin počas kontroly dňa 16.09.2014 v zázname z úradnej kontroly chovu na produkciu surového kozieho mlieka č. MT/2014/MK/90 zo dňa 16.09.2014, čo bolo zistené dodatočnou veterinárnou kontrolou vykonanou dňa 08. októbra 2014 v čase od 09.00 hod. do 10.00 hod. v prevádzke: FENUS, s. r. o., Farma kôz Folkušová, CEHZ 335 467. Pri dodatočnej veterinárnej kontrole bolo zistené nesplnenie týchto opatrení: 1.Spresniť registráciu chovu podľa skutočnosti - nesplnené 2.Doložiť laboratórne vyšetrenie vody - nesplnené. Prevádzkovateľ dodatočne doložil rozbor pitnej vody: protokol o skúškach č. 11266/2013 zo dňa odberu 18.07.2013, ktorý je starší ako 1 rok, čiže nepredložil aktuálny rozbor vody na výdojnú sezónu rok 2014. 3.Doložiť výsledky vyšetrení CPM a RIL z mliekarni - nesplnené. Prevádzkovateľ nepredložil výsledky laboratórnych vyšetrení mlieka, ktoré je dodávané z farmy FENUS, s. r. o., Farma kôz Folkušová, CEHZ 335 467. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 50 ods. 1 písm. t) Zákona o veterinárnej starostlivosti. Za to sa mu podľa § 50 ods. 1 písm. t) Zákona o veterinárnej starostlivosti uložila úhrnná pokuta vo výške 1.500 €. Žalobca žiadal zrušiť súčasne aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí č. 8052015 z 01.04.2015 opravil zrejmú nesprávnosť, keď v celom texte rozhodnutia slová: „podľa § 37 ods. 1 písm. f) bod 8 v spojení s § 3 písm. g) Zákona o veterinárnej starostlivosti" nahradil slovami: „podľa § 37 ods. 2 písm. f) bod 8 v spojení s § 3 písm. g) Zákona o veterinárnej starostlivosti" a v celom texte rozhodnutia slová: „podľa § 37 ods. 1 písm. f) bod 8 Zákona o veterinárnej starostlivosti" nahradil slovami: „podľa § 37 ods. 2 písm. f) bod 8 Zákona o veterinárnej starostlivosti" a v celom texte rozhodnutia slová: „podľa § 37 ods. 1 písm. f) bod 6 Zákona o veterinárnej starostlivosti" nahradil slovami: „podľa § 37 ods. 2 písm. f) bod 6 Zákona o veterinárnej starostlivosti" a to rozhodnutím o oprave č. 805/2015 zo dňa 29.06.2015. Žalovaný konštatoval, že pri kontrolách, ktoré boli vykonané dňa 16.09.2014 a 08.10.2014 v prevádzke FENUS, s. r. o., Farma kôz Folkušová, CEHZ 335 467 bol prítomný za kontrolovaného prevádzkovateľa Pavol Krišpinský, ktorý je prokuristom žalobcu a oprávnený za žalobcu konať. Pri kontrolách boli spísané záznamy z úradnej kontroly chovu na produkciu surového mlieka č. MT/2014/MK/90 zo dňa 16.09.2014 a o úradný záznam o dodatočnej veterinárnej kontrole č. MT/2014/MK/90/DVK/107 zo dňa 08.10.2014, ktoré aj prokurista podpísal a prevzal kópie týchto záznamov. Z tohto dôvodu nepovažoval žalovaný za relevantnú odvolaciu námietku, v ktorej žalobca tvrdil, že bolo porušené ustanovenie § 3 ods. 2 Zákona o správnom konaní a § 23 ods. 1 cit. normy, keď tvrdil, že správne orgány porušili uvedené ustanovenia, keď žalobcovi ako účastníkovi konania nedali príležitosť, aby svoje práva a záujmy mohol účinne obhajovať, vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Poukázal, že v upovedomení o začatí správneho konania č. 759/2014 zo dňa 06.11.2014 bolo uvedené, že žalobca má možnosť podľa § 33 Zákona o správnom konaní pred vydaním rozhodnutia v lehote 7 dní od doručenia upovedomenia o začatí správneho konania sa vyjadriť k zisteným skutočnostiam v uvedených záznamoch, prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania. Žalovaný konštatoval, že uvedené dokumenty mal zástupca žalobcu Pavel Krišpinský, bol oprávnený za žalobcu konať a k dispozícii ich mal nielen v štádiu po začatí správneho konania, ale následne po vykonaní kontrol dňa 16.09.2014 a 08.10.2014. Žalovaný konštatoval nedôvodnosť tejto odvolacej námietky, naviac, keď ani žalobca právo nazrieť do spisu vedeného vo veci, nevyužil. K tvrdeniu žalobcu, že sa nemohol dopustiť porušení, ktoré mu kladie správny orgán za vinu, lebo na uvedenej farme nevykonáva a ani nikdy nevykonával kontrolovanú činnosť a teda nemá ani pasívnu legitimáciu účastníka správneho konania, konštatoval, že na kontrolách 16.09.2014 a 08.10.2014 prokurista žalobcu neuviedol skutočnosti, ktoré by boli v rozpore so žiadosťou žalobcu o registrácie prevádzkarne pre produkty živočíšneho pôvodu, ktorou dňa 22.05.2013 požiadal žalobca o registráciu prevádzkarne „Farma kôz Folkušová CEHZ 335 467" na dojenie a skladovanie kozieho mlieka, pričom začatie činnosti vymedzil od 22.05.2013 a činnosť sa mala vykonávať nepretržite. Táto prevádzkareň bola príslušným orgánom veterinárnej správy zaregistrovaná a prevádzkovateľovi bolo doručené aj potvrdenie o registrácii zo dňa 25.06.2013. Od tohto okamihu žalobca bol povinný plniť si všetky povinnosti vo veterinárnej oblasti určené pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov. Po registrácii bolo v uvedenej prevádzkarni vykonaných niekoľko kontrol (19.06.2013 a 15.07.2013), počas ktorých prevádzkovateľ neoznámil žiadnu zmenu rozsahu alebo predmetu registrovanej činnosti a tiež pri kontrolách boli zisťované nedostatky a prevádzkovateľovi boli ukladané opatrenia na ich odstránenie. Kontroly boli vykonané vždy za účasti osoby oprávnenej konať za prevádzkovateľa Pavla Krišpinského. Žalovaný poukázal na § 37 ods. 1 písm. a), § 40 ods. 1 a 6 Zákona o veterinárnej starostlivosti a uviedol, že v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat CEHZ je farma 335 467 registrovaná na viacerých chovateľov, pričom každý je oprávnený aj na chov kôz. O registráciu farmy na dojenie a skladovanie surového kozieho mlieka však požiadal iba jeden chovateľ, a to žalobca, ktorý podlieha veterinárnej kontrole a posúdeniu, či plní všetky povinnosti určené všeobecne záväznými právnymi predpismi pre vykonávanie registrovanej činnosti. Zo samotného vyjadrenia žalobcu - z listu z 09.03.2013, je zrejmé, že chce registrovanú činnosť aj naďalej vykonávať v nezmenenom rozsahu. Z tohto dôvodu neakceptoval obranu žalobcu, že nemá aktívnu legitimáciu v správnom konaní. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty poukázal na § 50 ods. 1 písm. t) a § 51 ods. 4 Zákona o veterinárnej starostlivosti a konštatoval, že došlo k spáchaniu viacerých deliktov a je nepochybné, že v prípade súbehu viacerých správnych deliktov je potrebné aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu a uložiť sankciu podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Najprísnejšie postihnuteľný je delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s najvyššou sadzbou. Konštatoval, že prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia vykonávať také postupy, aby sa zabezpečilo, že surové kozie mlieko musí spĺňať potrebné stanovené kritériá, obdobne aj také surové mlieko určené na výrobu výrobkov zo surového mlieka procesom, ktorý nezahŕňa žiadne tepelné ošetrenie. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia vykonávať postupy na zistenie, aby surové mlieko nebolo uvedené na trh, ak obsahuje reziduá antibiotík v množstve, ktoré v prípade akejkoľvek látky uvedenej v prílohe č. 1 a 3 k Nariadeniu EHS č. 2377/90 (1) prekračujú hodnotu povolenú podľa uvedeného nariadenia alebo kombinovaný celkový obsah reziduí antibiotických látok prekračuje akúkoľvek maximálnu prípustnú hodnotu. Dôležité je vykonávať aj rozbor pitnej vody, ktorá sa používa pri výrobe kozieho mlieka, ktorá musí spĺňať požiadavky uvedené v Nariadení vlády č. 354/2006. Preto prevádzkovateľ musí preukázať vyhovujúci stav pitnej vody. Na zabezpečenie kvality a bezpečnosti surového kozieho mlieka je tiež nevyhnutné zabezpečiť požadovaný hygienický stav chovných a manipulačných priestorov. Žalobca v dôsledku zdokumentovaného protiprávneho konania nepreukázal, že vykonáva všetky opatrenia na zabezpečenie kvalitatívnych a bezpečnostných vlastností produkovaného kozieho mlieka, jeho konanie je o to závažnejšie, že napriek tomu, že po vykonanej kontrole bol so zistenými nedostatkami riadne oboznámený, všetky opatrenia na ich odstránenie v určenej lehote nevykonal. Uložená pokuta nie je pokutou likvidačnou, nevybočuje z medzí stanovených zákonom, má represívno-výchovnú funkciu a prihliada na tú skutočnosť, že je pokutou primeranou a zodpovedajúcou protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona. Žalovaný neuložil pokutu v hornej časti zákonného rozpätia, nakoľko nebol preukázaný negatívny vplyv na zdravie ľudí alebo zvierat a opakovanosť konania, na druhej strane však nebolo dôvodné uložiť pokutu na úplne dolnej hranici sadzby, a to vzhľadom na skutočnosť, že prevádzkovateľ nesplnil si tri opatrenia a spáchal aj ďalší správny delikt (§ 50 ods. 1 písm. u) Zákona o veterinárnej starostlivosti), ktorý je významný svojim rozsahom, a to nedodržiavanie prevádzkovej hygieny, nepredloženie laboratórneho vyšetrenia surového kozieho mlieka a vody. Proti tomuto rozhodnutiu podal riadne a včas žalobu žalobca. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobu formuloval v nasledovných žalobných bodoch: 1/ Tvrdil, že žalovaný dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že sa žalobca dopustil vytýkaného konania a porušenia povinnosti bez toho, aby táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná. Poukázal, že v prvostupňovom konaní predložil protokoly o skúške 10516/2014, 8849/2014 a 8003/2014. Inými protokolmi, ktoré by sa vzťahovali na produkciu surového mlieka v prevádzkarni Folkušová CEHZ 335 467 žalobca nedisponuje z dôvodu, že v predmetnej prevádzkarni chov ani produkciu surového mlieka nevykonáva. Preto nebol ani povinný prvostupňovému orgánu ani žalovanému požadované doklady, a to výsledky laboratórneho vyšetrenia surového kozieho mlieka, výsledky laboratórnych vyšetrení vody, výsledky vyšetrení CPM a RIL z mliekarní, predložiť a rovnako nebol povinný vykonať opatrenia v ustajňovacích priestoroch farmy. Poukázal na samotné tvrdenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, ktorý konštatuje, že na predmetných protokoloch je uvedené, že mlieko bolo prevzaté z farmy FENUS, s. r. o., Závadka a od spoločnosti Marrubium, s. r. o. a nie od žalobcu. Iné dôkazy nasvedčujúce tomu, že by žalobca produkoval na farme CEHZ 335 467 kozie mlieko neboli produkované. Z rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového orgánu nie je preukázané, skutkové tvrdenie, že žalobca na farme CEHZ 335 467 produkuje kozie mlieko. Predložené protokoly svedčia o tom, že žalobca na predmetnej farme produkciu surového kozieho mlieka nevykonáva. Túto skutočnosť mal žalobca v záujme bližšie objasniť, o čom svedčí jeho žiadosť zo dňa 04.12.2014, ktorou upozornil, že nie je si vedomý žiadneho porušenia. 2/ Tvrdil, že v konaní žalovaného v spojení s konaním prvostupňového správneho orgánu absentuje splnenie druhého predpokladu, a to preukázanie, že vytýkaného konania sa dopustil žalobca. Poukázal na rozhodnutie žalovaného, v ktorom sa konštatuje, že farma 335 467 je registrovaná na viacerých chovateľov, a to konkrétne 13, pričom každý je oprávnený aj na chov kôz. S touto skutočnosťou sa však žalovaný nevysporiadal dostatočne, ani ju nezdôvodnil a nie je zrejmé, prečo ustálil, že zistené nedostatky sú výsledkom činnosti, resp. neplnenia si povinností žalobcu a nie niektorého z ďalších 12 subjektov registrovaných na tej istej farme. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že o registráciu na dojenie a skladovanie kozieho mlieka požiadal iba žalobca, pretože nie je vylúčené, že takúto činnosť v danom objekte vykonáva aj niektorý z ďalších tam registrovaných subjektov, a to bez oprávnenia. Žalobca má za to, že je rozhodnutie nepreskúmateľné a podľa § 250j ods. 2 písm. b), c) a d) O.s.p. je ho potrebné zrušiť. 3/ Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalovaný konštatoval porušenie § 37 ods. 1 písm. f) bod 8 v spojení s § 3 písm. g) Veterinárneho zákona a keďže ustanovenie § 37 ods. 1 má len tri písmená- a), b) a c), nie je zrejmé, že žalobca nemohol konať protiprávne, pretože nemohol porušiť neexistujúce zákonné ustanovenie. Ustanovenie § 3 neobsahuje údaje o tom, komu sa predmetné povinnosti ukladajú tak, že bez použitia adekvátneho ustanovenia Veterinárneho zákona obsahujúceho údaju o subjekte, ktorému sa konkrétna povinnosť ukladá, je § 3 neúplnou právnou normou a nie je samostatne aplikovateľný a vykonateľný. Poukázal na § 52 ods. 1 Veterinárneho zákona a § 47 ods. 2 Zákona o správnom konaní a tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s uvedenými ustanoveniami, keď neobsahuje označenie konkrétneho právneho predpisu alebo ustanovenia predpisu, podľa ktorého správny orgán rozhodol, preto trpí vadou a podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. je potrebné rozhodnutie žalovaného zrušiť. 4/ Pokiaľ žalovaný menil výrok rozhodnutia tak, že doplnil, spresňoval a opravoval porušenia povinností konštatované v prvostupňovým správnym orgánom a zároveň aplikoval odlišné právne normy ako prvostupňový orgán, teda správny delikt podľa § 50 ods. 1 písm. u) (neplnenie povinností vo veterinárnej oblasti súvisiacich s veterinárnymi požiadavkami podľa § 3), toto porušenie a túto skutkovú podstatu výrok prvostupňové rozhodnutia vôbec neobsahuje a neobsahuje ani popis konania skutku, ktorého sa mal žalobca dopustiť. Tento postup je podľa názoru žalobcu v rozpore so zásadou dvojinštančnosti správneho konania, lebo žalobcovi tým bola odňatá možnosť brániť sa voči predmetnému záveru a zaujať k nemu stanovisko v rámci správneho konania. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 08.07.2015. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že úradná kontrola zo 16.09.2014 a 08.10.2014 bola vykonaná za prítomnosti osoby oprávnenej za žalobcu konať, ktorá nevzniesla žiadne námietky týkajúce sa vykonaných kontrol. Poukázal, že potom ako Regionálna veterinárna a potravinová správa Martin na základe kontroly údajov z centrálnej evidencie zvierat, údajov nahlasovaných chovateľmi, zistil, že od 23.10.2014 sa kozy na Farme Folkušová CEHZ 335 467 nenachádzajú a boli presunuté na farmu Závadka nad Hronom. Listom zo dňa 11.02.2015 vyzvala žalobcu, aby podľa § 40 ods. 6 Zákona o veterinárnej starostlivosti ohlásil prerušenie alebo ukončenie činnosti dojenia a skladovania surového kozieho mlieka na Farme Folkušová CEHZ 335 467, ktorá bola registrovaná ako činnosť vykonávaná nepretržite. Listom zo dňa 09.03.2015 žalobca oznámil, že jeho úmyslom je vykonávať uvedenú činnosť naďalej, preto tvrdenie žalobcu, že na Farme Folkušová CEHZ 335 467 produkciu kozieho mlieka nevykonáva, nie je pravdivé. Tieto tvrdenia žalobca naviac ani nepreukázal, i keď túto povinnosť mal. Vo vzťahu k námietke nesprávneho uvedenia zákonného ustanovenia - § 37 ods. 1 poukázal na zrejmú nesprávnosť v napadnutom rozhodnutí, ktorú opravil neformálnym spôsobom - opravou chyby. Tvrdil, že nebola porušená zásada dvojinštančnosti konania, keď žalovaný zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia a keď aplikoval skutkovú podstatu § 50 ods. 1 písm. u) Zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorú výrok prvostupňového rozhodnutia neobsahoval. Má za to, že žalovaný je povinný preskúmať rozhodnutie v celom rozsahu a nie je viazaný skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňovým orgánom a ak zistí nedostatky v konaní, jeho povinnosťou je odstrániť všetky vady, ktorých sa dopustil prvostupňový orgán. Žalovaný je povinný odstrániť všetky vady, ktorých sa dopustil prvostupňový správny orgán, s poukazom na § 59 ods. 1 Správneho poriadku a v rámci predmetu, ktorý bol špecifikovaný v upovedomení o začatí konania skutočnosti zistené počas úradných kontrol dňa 16.09.2014 a 08.10.2014 popísané v úradnom zázname kontroly chovu na produkciu surového kozieho mlieka MT/2017/MK/90 a v zázname o dodatočnej veterinárnej kontrole MT/2014/MK/90/DVK/107. Keďže v preskúmavanom konaní boli prvostupňovým správnym orgánom zabezpečené všetky podklady pre rozhodnutie, žalovanému nebránilo nič, odstrániť zistené nedostatky a vydať napadnuté rozhodnutie v znení, ako bolo vydané a doručované žalobcovi. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného na základe riadne a včas podanej žaloby bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v § 250f ods. 1,2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., pričom rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.04.2016, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, napadnuté rozhodnutie pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. zrušil. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či dostatočne zistil skutkový stav veci, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Úlohou správneho súdnictva je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov vymedzených v žalobe (resp. opravnom prostriedku). To znamená, že krajský súd ako správny súd nevyhľadáva dôvody žaloby a je viazaný rozsahom žalobných bodov, ktoré vymedzil žalobca v podanej žalobe v lehote na podanie žaloby (§ 250b ods. 1 O.s.p.). Podľa § 3 zákona č. 39/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, veterinárnymi požiadavkami podľa § 1 ods. 1 sú g) ďalšie veterinárne požiadavky podľa osobitných predpisov. 5) 4) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 320/2003 Z.z. o monitorovaní určitých látok a ich rezíduí v živých zvieratách a v produktoch živočíšneho pôvodu v znení neskorších predpisov. 5) Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000 zo 17. júla 2000, ktorým sa zriaďuje systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka, o označovaní hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 820/97 (Ú.v. ES L 204, 11.8.2000) v platnom znení, nariadenie Komisie (ES) č. 1825/2000 z 25. augusta 2000, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia (ES) č. 1760/2000 Európskeho parlamentu a Rady pre označovanie hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa (Ú.v. ES L 216, 26.8.2000) v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (Ú.v. EÚ L 139, 30.4.2004), nariadenie (ES) č. 1069/2009 v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 998/2003 z 26. mája 2003 o veterinárnych požiadavkách uplatniteľných na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat a ktorým sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/65/EHS (Ú.v. EÚ L 146, 13.6.2003) v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001 z 22. mája 2001, ktorým sa ustanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií (Ú.v. ES L 147, 31.5.2001) v platnom znení, nariadenie Rady (ES) č. 21/2004 zo 17. decembra 2003, ktorým sa ustanovuje systém na identifikáciu a registráciu oviec a kôz a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1782/2003 a smernice 92/102/EHS a 64/432/EHS (Ú.v. EÚ L 5, 9.1.2004), nariadenie Rady (ES) č. 1/2005 z 22. decembra 2004 o ochrane zvierat počas prepravy a s ňou súvisiacich činností a o zmene a doplnení smerníc 64/432/EHS a 93/119/ES a nariadenia (ES) č. 1255/97 (Ú.v. EÚ L 3, 5.1.2005), nariadenie Komisie (ES) č. 2073/2005 z 15. novembra 2005, o mikrobiologických kritériách pre potraviny (Ú.v. EÚ L 338, 22.12.2005), nariadenie Komisie (ES) č. 2074/2005 z 5. decembra 2005, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia pre určité produkty podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 a na organizáciu úradných kontrol podľa nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, ktorým sa stanovuje výnimka z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 a (ES) č. 854/2004 (Ú.v. EÚ L 338, 22.12.2005), nariadenie Komisie (ES) č. 2075/2005 z 5. decembra 2005, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na úradné kontroly Trichinella v mäse (Ú.v. EÚ L 338, 22.12.2005), nariadenie Komisie (ES) č. 2076/2005 z 5. decembra 2005, ktorým sa ustanovujú prechodné opatrenia na implementáciu nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004, (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 853/2004 a (ES) č. 854/2004 (Ú.v. EÚ L 338, 22.12.2005), nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 626/2004 Z.z. o monitorovaní zoonóz a pôvodcov zoonóz, nariadenie Komisie (ES) č. 2065/2001 z 22. októbra 2001 stanovujúce podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 104/2000 o informovaní spotrebiteľov o produktoch rybolovu a akvakultúry (Ú.v. ES L 278, 23.10.2001) v platnom znení, nariadenie Rady (EHS) č. 1907/1990 z 26. júna 1990 o niektorých obchodných normách pre vajcia (Ú.v. ES L 173, 6.7.1990) v platnom znení. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 39/2007 Z.z. vlastník, držiteľ, sprostredkovateľ alebo dovozca, príjemca, prepravca, predávajúci alebo iné fyzické osoby alebo právnické osoby oprávnené disponovať so zvieratami, násadovými vajciami, zárodočnými produktmi, produktmi živočíšneho pôvodu, živočíšnymi vedľajšími produktmi a vybranými produktmi rastlinného pôvodu, krmivami, medikovanými krmivami, osoby, ktoré manipulujú so zvieratami, najmä predávajú zvieratá, strihajú alebo inak ošetrujú zvieratá a prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, na ktoré sa vzťahujú veterinárne požiadavky podľa § 3, zodpovední za bezpečnosť potravín živočíšneho pôvodu sú povinní a) ohlásiť začatie, prerušenie a skončenie svojej činnosti orgánom veterinárnej správy, ak ide o prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, oznámiť orgánom veterinárnej správy podľa § 6 a 8 spôsobom určeným štátnou veterinárnou a potravinovou správou začatie, prerušenie a skončenie svojej činnosti a každú prevádzkareň pod ich kontrolou, ktorá vykonáva akýkoľvek stupeň výroby, spracúvania a distribúcie produktov živočíšneho pôvodu okrem maloobchodných prevádzkarní pri poskytovaní stravovacích služieb a maloobchodných prevádzkarní, ktoré nevykonávajú výrobné činnosti uvedené v § 41 ods. 5 písm. u) a v) a odseku 6 písm. d) a v ktorých sa vykonáva úradná kontrola potravín podľa osobitného predpisu, 67) a zabezpečiť, aby mali príslušné orgány veterinárnej správy vždy k dispozícii aktuálne informácie o prevádzkarni vrátane oznámenia o každej závažnej zmene v činnostiach a uzavretí existujúcej prevádzkarne, a ohlásiť príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe zabíjanie hovädzieho dobytka alebo ošípaných na súkromné domáce použitie, b) poskytnúť orgánom veterinárnej správy potrebnú súčinnosť, najmä 1. umožniť vykonávanie veterinárnych kontrol, vyšetrení alebo inšpekcií zvierat, násadových vajec, zárodočných produktov, živočíšnych vedľajších produktov a patogénov, produktov živočíšneho pôvodu a vybraných produktov rastlinného pôvodu, krmív a medikovaných krmív a liekov, 2. predvádzať zvieratá, prepravovať ich a manipulovať s nimi v rámci identifikačných kontrol, vyšetrenia zvierat, preventívnych vakcinácií alebo pri eradikácii chorôb zvierat, 3. umožniť orgánom veterinárnej správy v každom čase vstupovať do miest, kde sa držia alebo prepravujú zvieratá, násadové vajcia, zárodočné produkty, živočíšne vedľajšie produkty a produkty živočíšneho pôvodu určené na uvádzanie na trh, krmivá, medikované krmivá a veterinárne lieky, 4. umožniť orgánom veterinárnej správy počas dňa vstupovať do miest, kde sa držia alebo prepravujú zvieratá, násadové vajcia, zárodočné produkty, živočíšne vedľajšie produkty a patogény, produkty živočíšneho pôvodu alebo vybrané produkty rastlinného pôvodu, krmivá, medikované krmivá alebo veterinárne lieky, 5. poskytnúť bezplatne orgánom veterinárnej správy potrebnú osobnú pomoc alebo vecnú pomoc pri každej manipulácii, ktorú počas výkonu veterinárnych kontrol, vyšetrení alebo inšpekcií zvierat, násadových vajec, zárodočných produktov, živočíšnych vedľajších produktov a patogénov, produktov živočíšneho pôvodu, vybraných produktov rastlinného pôvodu, krmív, medikovaných krmív alebo veterinárnych liekov považujú za potrebnú, 6. poskytnúť orgánom veterinárnej správy vhodné materiálne a technické podmienky na vykonávanie auditu správnej hygienickej praxe a iných veterinárnych kontrol podľa osobitného predpisu 124) a v prípade bitúnkov poskytnúť na výhradné používanie orgánom veterinárnej správy primerane vybavené uzamykateľné zariadenia alebo, ak je to potrebné vzhľadom na rozsah a druh veterinárnej kontroly, primerané a vhodne vybavené miestnosti na vykonávanie štátnych veterinárnych činností vrátane miestností na vykonávanie vyšetrenia na trichinely, c) ohlásiť príslušnému orgánu veterinárnej správy každé začatie, prerušenie alebo skončenie chovu nebezpečných živočíchov. Podľa § 37 ods. 2 písm. f) zákona č. 39/2007 Z.z. osoby uvedené v odseku 1 sú ďalej povinné pri uvádzaní produktov živočíšneho pôvodu na trh 6. dodržiavať opatrenia nariadené orgánom veterinárnej správy, ktoré sa týkajú bezpečnosti potravín živočíšneho pôvodu a ich hygieny a prijať vhodné nápravné opatrenia podľa výsledkov vlastných kontrol, ako aj výsledkov veterinárnych kontrol, 8. plniť ostatné povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku v záujme ochrany zdravia zvierat, zdravia ľudí a dodržiavania hygienických požiadaviek na produkty živočíšneho pôvodu podľa § 3. Podľa § 50 ods. 1 písm. t) zákona č. 39/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, orgán veterinárnej správy uloží fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe pokutu od 400 eur do 3500 eur, ak sťažuje alebo marí výkon veterinárneho dozoru, veterinárnych kontrol a inšpekcií, nevykoná v určenej lehote nariadené opatrenie orgánu veterinárnej správy alebo opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov. Podľa § 50 ods. 1 písm. u) zákona č. 39/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, orgán veterinárnej správy uloží fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe pokutu od 400 eur do 3500 eur, ak neplní neplní povinnosť vo veterinárnej oblasti súvisiacu s veterinárnymi požiadavkami podľa § 3. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 39/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na a) vydávanie zoznamov podľa tohto zákona a na jeho základe, b) nariaďovanie a zrušovanie opatrení podľa § 6 ods. 2 písm. ac), § 6 ods. 5 písm. i) a § 8 ods. 3 písm. e), c) vyhlasovanie, schvaľovanie a zverejňovanie pohotovostných plánov, d) informácie v systémoch na identifikáciu a registráciu zvierat, e) prideľovanie úradných čísiel a schvaľovacích čísiel podľa tohto zákona a na jeho základe, f) osobitné označovanie produktov živočíšneho pôvodu zdravotnými značkami a rozhodovanie o ich požívateľnosti a vhodnosti na ľudskú spotrebu, g) odber vzoriek, h) mimoriadne núdzové opatrenia, ktoré sa nariaďujú pri zistení pôvodcov chorôb zvierat, zoonóz alebo pri podozrení na ne, alebo pri zistení iných príčin, ktoré môžu predstavovať vážne nebezpečenstvo pre zdravie zvierat alebo zdravie ľudí, a na zrušovanie týchto opatrení podľa § 34 a § 35 ods. 9, i) zákaz vstupu zvierat, násadových vajec, zárodočných produktov, produktov živočíšneho pôvodu a vybraných produktov rastlinného pôvodu na územie Slovenskej republiky, ako aj na nariadenie karantény, opatrenia v prípade vrátenia zásielok pri dovozoch z tretích krajín, alebo ak je podozrenie na neplnenie veterinárnych požiadaviek pri dovoze, j) vykonávanie veterinárnej certifikácie podľa tohto zákona, vydávanie úradných potvrdení a dokladov o veterinárnych kontrolách, inšpekciách a iných úradných úkonoch podľa tohto zákona a na jeho základe, k) poverovanie úradných veterinárnych lekárov podľa tohto zákona, l) certifikáty a vydávané výsledky vyšetrení, analýz, laboratórnych diagnóz, vyšetrení a testov na rezíduá, m) nariadenie opatrení podľa § 14 ods. 2, n) nariadenie opatrení podľa § 6 ods. 5 písm. a) druhého bodu, o) posudzovanie príručiek podľa § 6 ods. 2 písm. ab), určovanie spôsobu preukazovania podľa § 6 ods. 2 písm. ae) a prijímanie opatrení podľa § 6 ods. 2 písm. ah), p) vyberanie poplatkov a úhradu výdavkov podľa § 47, r) schvaľovanie národného programu eradikácie chorôb zvierat podľa § 5 písm. f), s) vydávanie stanovísk pre trhy so zvieratami podľa § 8 ods. 3 písm. af). Podľa § 32 ods. 1 Zákona o správnom konaní, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 32 ods. 2 Zákona o správnom konaní, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 32 ods. 3 Zákona o správnom konaní, na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. Podľa § 33 ods. 1 Zákona o správnom konaní, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Podľa § 33 ods. 2 Zákona o správnom konaní, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa Odporúčania Výboru ministrov R (91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov dňa 13.02.1991 na 452. zasadnutí zástupcov ministrov a podľa zásady 6/ bod 1: „popri zásadách spravodlivého správneho konania, ktoré pre správne akty ustanovuje rezolúcia (77) o prijímaní správnych sankcií ustanovuje tieto správne zásady: i) každý komu by mohla byť uložená správna sankcia musí byť informovaný o obvinení proti nemu ii) poskytne sa mu dostatočný čas na prípravu jeho prípadu s prihliadnutím na zložitosť veci a prísnosť sankcií, ktoré by sa mu mohli uložiť. iii) on alebo jeho zástupca musí byť informovaný o povahe dôkazov proti nemu Krajský súd sa oboznámil s obsahom napadnutého rozhodnutia, ako aj obsahom a výrokom prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, z ktorého zistil, že prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodol, že žalobca porušil povinnosť podľa § 3 písm. g) Zákona o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, podľa ktorého: „Veterinárnymi požiadavkami podľa § 1 ods. 1 sú ďalšie veterinárne požiadavky podľa osobitných predpisov," nedodržaním požiadaviek upravených v Nariadení EPaR (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín, PRÍLOHA 1, časť A, II. Hygienické ustanovenia, ods. 6, podľa ktorého: „Ak prevádzkovatelia potravinárskych podnikov informovaní o problémoch zistených počas úradných kontrol, musia prijať vhodné nápravné opatrenia" a to tým, že neodstránil nedostatky zistené počas úradnej veterinárnej kontroly vykonanej dňa 16.09.2014 v určenom termíne do 30.09.2014 a ani do vykonania dodatočnej veterinárnej kontroly dňa 08.10.2014 na farme kôz Folkušová, CEHZ: 335 467. Uvedeným konaním, podľa správneho orgánu, naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 50 ods. 1 písm. t) Zákona o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, za čo sa mu podľa § 50 ods. 1 písm. t) Zákona o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov ukladá pokuta vo výške 1.500,- Eur. K žalobnému bodu 1/, v ktorom žalobca tvrdil, že žalobca na farme CEHZ 335 467, Farma kôz Folkušová, neprodukuje kozie mlieko a teda nemá ani pasívnu legitimáciu v správnom konaní, krajský súd sa stotožnil s dôvodmi odvolacieho orgánu vo vzťahu k tejto námietke žalobcu. Súčasťou administratívneho spisu je žiadosť žalobcu o registráciu prevádzkarne pre produkciu živočíšneho pôvodu podľa § 40 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti (ďalej len „zákon č. 39/2007 Z.z." alebo „Zákon o veterinárnej starostlivosti"), ktorá bola doručená Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Martin dňa 25.06.2013, v ktorej žalobca ako právnická osoba žiadal o registráciu prevádzkarne s adresou prevádzkarne: 038 42 Folkušová 108. V tejto žiadosti je uvedený ako druh činnosti: dojenie a skladovanie surového kozieho mlieka, počet zvierat 65-80. Žiadosť bola podpísaná žalobcom 22.05.2013. Následne prvostupňový správny orgán vydal potvrdenie o registrácii pod č. 397/2013 zo dňa 25.06.2013, kde potvrdzuje, že prevádzkovateľovi potravinového podniku FENUS, s. r. o., Folkušová 108, je zaevidovaná uvedená žiadosť pre prevádzkareň Farma kôz Folkušová F1 CEHZ 335 467. Súčasťou administratívneho spisu sú aj záznamy z úradnej kontroly chovu na produkciu surového mlieka zo dňa 15.07.2013 a 19.06.2013, v ktorých bola práve u žalobcu na farme kôz Folkušová CEHZ 335 467 vykonaná úradná kontrola chovu a produkcie surového mlieka kôz. Túto kontrolu vykonávali príslušné zložky Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Martin a obsahuje výsledky kontroly, vrátane prijatých opatrení. Súčasťou spisu sú aj výsledky úradnej kontroly chovu na produkciu surového mlieku č. MT/2014/MK/90 zo dňa 16.09.2014 a MT/2014/MK/90 zo dňa 08.10.2014, ktorá bola vykonaná u žalobcu v prevádzkarni Farma kôz Folkušová CEHZ 334 467 ako miesto výkonu kontroly. Túto kontrolu vykonávali príslušníci Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Martin. Za žalobcu pri kontrolách vystupoval Pavol Krišpinský ako prokurista žalobcu, ktorý je aj podpísaný za kontrolovaný subjekt (žalobcu) na uvedených záznamoch z kontrol. Z obsahu podkladov napadnutého rozhodnutia žalovaného bolo preukázané, že kontrola bola vykonaná na Farme kôz Folkušová, miesto výkonu 335 467, teda na prevádzkarni, ktorá je registrovaná ako prevádzkareň pre produkciu produktov živočíšneho pôvodu podľa § 40 zákona č. 39/2007 Z.z. ako potravinársky podnik a prevádzkareň na žiadosť žalobcu, ktorý o registráciu tejto prevádzkarne požiadal. V konaní nebolo preukázané, že by v čase vykonania kontroly táto prevádzkareň neexistovala, resp. tiež neboli preukázané tvrdenia žalobcu, že fyzicky výkon kontroly 16.09.2014 a 08.10.2014 bol vykonaný na inom mieste, než na Farme kôz Folkušová CEHZ 335 467 ako miesto výkonu kontroly, keď sám zástupca žalobcu Pavol Krišpinský je v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka 53520/L, zapísaný ako prokurista žalobcu od 15.09.2010, od kedy je oprávnený v mene žalobcu konať a zastupovať ho. Pri podpisovaní prokurista k obchodnému menu spoločnosti pripojí dodatok označujúci prokúru a svoj podpis. Na záznamoch zo 16.09.2014 je uvedené meno a priezvisko Pavla Krišpinského, ako aj funkciu prokuristu žalobcu a nachádza sa tam podpis tejto osoby, obdobne na zázname z kontroly z 08.10.2014 sú uvedené údaje vyznačené. Skutočnosť, že prokurista žalobcu záznamy, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného nepodpísal, žalobca v správnom konaní ani v podanej žalobe netvrdil. Rovnako ani netvrdil, že by Krišpinský nebol kompetentný za žalobcu konať a že na úradných záznamoch z kontroly chovu na produkciu surového mlieka kôz na Farme kôz Folkušová, miesto výkonu kontroly, č. farmy CEHZ 335 467 sa nenachádza podpis prokuristu žalobcu a označenie, že koná ako prokurista žalobcu. Ani z iných listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu (odvolanie voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu), nebolo preukázané tvrdenie, že kontrola, ktorej závery sú obsiahnuté v záznamoch z kontroly zo 16.09.2014 a 08.10.2014, nebola vykonaná na Farme kôz Folkušová č. farmy CEHZ 335 467 a nie je preukázané, že by táto farma nebola prevádzkarňou žalobcu registrovanou podľa zákona č. 39/2007 Z.z. a vykonávala produkciu kozieho mlieka. Tvrdenie žalobcu obsiahnuté v tomto žalobnom bode, ktoré uvádzal aj v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu ostalo v rovine tvrdení bez toho, aby žalobca tieto skutočnosti hodnoverne preukázal. Žalobca neprodukoval žiadne dôkazy, na druhej strane listinné dôkazy, ktoré si zabezpečil orgán výkonu kontroly a ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, jednoznačne preukazujú vykonanie kontroly v prevádzkarni žalobcu, ktorá je v súlade so zákonom č. 39/2007 Z.z. registrovaná ako prevádzkareň žalobcu so sídlom Folkušová 108 na chov kôz CEHZ 335 467. Sú irelevantné tvrdenia žalobcu, že farma 335 467 je registrovaná viacerými dodávateľmi, a to konkrétne 13-imi a že bolo potrebné zisťovať, ktorý z týchto 12-ich, keď žalobca tvrdil, že na uvedenej farme chov kôz nevykonáva a neprodukuje kozie mlieko, ktorý z ďalších spolumajiteľov (chovateľov na tejto farme) produkciu kozieho mlieka, ktoré bolo kontrolované uvedenými kontrolami, realizoval. Vlastnícke a iné vzťahy žalobcu s tretími osobami nemajú vplyv na posudzovanú vec z dôvodu, že výlučne žalobca má registráciu svojej prevádzkarne na adrese Folkušová 108 ako farma kôz a jeho prevádzkarni bola registrácia potravinárskeho podniku pre potraviny živočíšneho pôvodu a jej činnosti v zmysle § 40 zákona č. 39/2007 Z.z. vydaná. V konaní nebolo preukázané, že by na inej prevádzkarni, než prevádzkarni žalobcu, ktorá je registrovaná ako Farma kôz Folkušová CEHZ 335 467, bola vykonávaná kontrola. Žalobný bod vyhodnotil krajský súd ako nedôvodný. V bode 3 žaloby žalobca namietal nesprávnu aplikáciu § 37 ods. 1 písm. f) bod 8 v spojení s § 3 písm. g) Veterinárneho zákona, krajský súd v tomto smere poukazuje, že súčasťou napadnutého rozhodnutia bolo rozhodnutie o oprave č. 805/2015-2 z 29.06.2015, v ktorom žalovaný vykonal opravu tejto zrejmej nesprávnosti, keď správne malo byť uvedené ustanovenie § 37 ods. 2 písm. f) bod 8 alebo 6 namiesto ustanovenia § 37 ods. 1 písm. f) bod 8 alebo 6. O tom, že sa jednalo o zrejmú nesprávnosť a bola kompetencia správneho orgánu, v súlade s ustanovením § 47 ods. 6 Zákona o správnom konaní, zrejmú nesprávnosť opraviť svedčí aj fakt, že argumentáciu, ktorú použil žalovaný pri citácii § 37 ods. 1 písm. f) bod 6 a bod 8 je citáciou, ktorá v skutočnosti zodpovedá ustanoveniu § 37 ods. 2 písm. f) bod 6 alebo 8 aj vzhľadom na skutočnosť, že § 37 ods. 1 neobsahuje písm. f). Krajský súd dospel k záveru, že táto žalobná námietka nie je dôvodná, nakoľko došlo k zrejmej nesprávnosti pri písomnom vyhotovení rozhodnutia žalovaného a túto zrejmú nesprávnosť, v súlade so zákonom, žalovaný odstránil vydaním rozhodnutia o oprave. V ďalšom žalobnom bode (bod 4) žalobca namietal porušenie zásady dvojinštančnosti konania, keď žalovaný nielen opravoval, ale aj spresňoval a dopĺňal výrok prvostupňového rozhodnutia, keď konštatoval porušenie povinnosti žalobcu podľa § 37 ods. 2 písm. f) bod 8 v spojení s § 3 písm. g) zákona č. 39/2007 Z.z. a naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 50 ods. 1 písm. u) zákona č. 39/2007 Z.z. Krajský súd konštatuje, že výrok prvostupňového rozhodnutia konštatuje v skutkovej vete porušenie povinnosti žalobcu podľa § 3 písm. g) zákona č. 39/2007 Z.z. a prílohy č. 1 časť A, II. ods. 6 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín, ktoré porušil žalobca tým, že neodstránil nedostatky zistené počas úradnej veterinárnej kontroly vykonanej 16.09.2014 do 30.09.2014 a ani do vykonania dodatočnej veterinárnej kontroly, ktorá bola vykonaná dňa 08.10.2014. Prvostupňový správny orgán vymedzil tento delikt ako naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 50 ods. 1 písm. t) zákona č. 39/2007 Z.z., podľa ktorého orgán veterinárnej správy uloží fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe pokutu od 400,- do 3.500,- Eur, ak sťažuje alebo marí výkon veterinárneho dozoru, veterinárnych kontrol a inšpekcií, nevykonáva v určenej lehote nariadené opatrenie orgánu veterinárnej správy alebo opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov. Žalovaný správny orgán rozhodol tak, že uznal žalobcu vinného zo spáchania správneho deliktu podľa § 50 ods. 1 písm. t) zákona č. 39/2007 Z.z. na rovnakom skutkovom základe, ako vymedzil vo výroku prvostupňový správny orgán, naviac však konštatoval, že žalobca porušil povinnosť plniť ostatné povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, v záujme ochrany zvierat, zdravia ľudí a dodržiavania hygienických požiadaviek na produkty živočíšneho pôvodu podľa § 37 ods. 2 písm. f) bod 8 v spojení s § 3 písm. g) zákona č. 39/2007 Z.z. vo väzbe na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 852/2009 Prílohy č. 1, časť A, bod II. ods. 2 tým, že dňa 16.09.2014 pri výkone úradnej veterinárnej kontroly v uvedenej prevádzke bolo zistené, že po výmene dvier a okien v mliečnici za plastové okná, bol porušený keramický obklad stien a v ustajňovacích priestoroch, v ktorých sa vykonáva dojenie, boli steny pokryté pavučinami, čím naplnil znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 50 ods. 1 písm. u) uvedeného zákona. Ďalej žalovaný rozhodol, že žalobca porušil rovnaké zákonné ustanovenie, keď v nadväznosti na povinnosť prijať opatrenie, aby sa pri manipulácii s prvotnými produktmi v mieste prvovýroby vždy používala pitná voda alebo čistá voda a kontrolovať možnú kontamináciu pochádzajúcu z vody v určených frekvenciách podľa prílohy č. 1, časť A, bod II. ods. 3 písm. a) a ods. 4 písm. v) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 tým, že dňa 16.09.2014 pri výkone úradnej veterinárnej kontroly bolo zistené, že prevádzkovateľ nezabezpečil a nepredložil aktuálny protokol o vyšetrení pitnej vody pre vývojovú sezónu 2014, čím naplnil znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 50 ods. 1 písm. u) zákona č. 39/2007 Z.z. a o ďalej konštatoval, že porušil § 37 ods. 2 písm. f) bod 8 v spojení s § 3 písm. g) zákona č. 39/2007 Z.z. a podľa prílohy č. 3, oddiel IX., kapitola I, časť III. ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 tým, že dňa 16.09.2014 pri veterinárnej kontrole nepredložil všetky laboratórne vyšetrenia surového kozieho mlieka, ktoré má prevádzkovateľ vykonávať v rámci samokontrol, čím naplnil znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 50 ods. 1 písm. u) zákona č. 39/2007 Z.z. Konanie upravujúce iné správne delikty v § 50 zákona č. 39/2007 Z.z. je konaním dvojinštančným, na ktoré, s poukazom na § 52 ods. 1 a výnimky uvedené v tomto ustanovení, sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, teda aj ustanovenie § 53 § 61 Zákona o správnom konaní, ktorý upravuje odvolacie konanie, vrátane ustanovenia § § 59 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., ktorý umožňuje odvolaciemu orgánu preskúmavať napadnuté rozhodnutie, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu, ktorý má kompetenciu doterajšie konanie doplniť, zistené vady odstrániť a ak sú preto dôvody, aj zmeniť prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Podľa názoru krajského súdu, kompetenciu na takýto postup tak, ako rozhodol žalovaný a svoje rozhodnutie vyjadril vo výroku napadnutého rozhodnutia, odvolací orgán (žalovaný) nemal. Nemožno konštatovať, že by vymedzenia skutkovej podstaty správneho deliktu vo výrokovej časti prvostupňového správneho orgánu a žalovaného boli totožné, keď (ako súd už konštatoval vyššie) prvostupňový správny orgán vychádzal z toho, že žalobca naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 50 ods. 1 písm. t) z dôvodu, že neprijal opatrenia a neodstránil nedostatky zistené počas úradnej kontroly v stanovenom termíne a žalovaný okrem tejto skutkovej podstaty, ktorú vo výroku upresnil, dospel k záveru, že žalobca okrem nej naplnil aj skutkové podstaty správneho deliktu podľa § 50 ods. 1 písm. u) zákona č. 39/2007 Z.z. tak, ako ich formuloval vo výroku napadnutého rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by pred rozhodovaním druhostupňového správneho orgánu bol žalobca upovedomený o možnosti takéhoto postupu žalovaného, resp. že by sa mal možnosť k novým skutkovým podstatám správneho deliktu a ich právnej kvalifikácii (§ 50 ods. 1 písm. u) zákona č. 39/2007 Z.z.) vyjadriť. O tom, že žalobcovi bola uložená pokuta za iný správny delikt, než je vymedzený v prvostupňovom správnom rozhodnutí, sa žalobca mohol dozvedieť až po doručení napadnutého rozhodnutia. V dôsledku takéhoto postupu žalovaný porušil zásadu dvojinštančnosti konania a v konečnom dôsledku odňal žalobcovi, ako účastníkovi správneho konania, možnosť sa ku konaniu (odvolaciemu konaniu), ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, vyjadriť a zaujať právne stanovisko, resp. objasniť skutkové okolnosti. Toto konanie, s poukazom na § 52 ods. 1 zákona č. 39/2007 Z.z., je v rozpore s právami žalobcu upravenými v § 33 ods. 2 Zákona o správnom konaní, keď žalobcovi pred vydaním napadnutého rozhodnutia nemohlo byť zrejmé, že žalovaný bude rozhodovať a uzná žalobcu vinným zo spáchania iného správneho deliktu podľa § 50 ods. 1 písm. u) tak, ako ich formuloval vo výroku napadnutého rozhodnutia. Takýto postup v konečnom dôsledku ani nezodpovedá aplikácii zásady 6 bod 1 písm. i) Odporúčania Výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov dňa 13.02.1991 na 452. zasadnutí zástupcov ministrov. Odstránenie nedostatkov zistených vykonanou kontrolou v stanovenej lehote a teda naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 50 ods. 1 písm. t) Zákona o veterinárnej starostlivosti predpokladá aj porušenie povinností, ktoré ako skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 50 ods. 1 písm. u) zákona č. 39/2007 Z.z. uviedol žalovaný v napadnutom rozhodnutí, i keď toto prepojenie je evidentné, avšak tieto skutkové podstaty správnych deliktov sú upravené v samostatných zákonných ustanoveniach a viažu sa k vymedzeniu skutkových podstát iných správnych deliktov podľa § 50 ods. 1 písm. u) a t), bolo potrebné, aby boli obsiahnuté vo výrokových častiach rozhodnutia prvostupňového orgánu. Krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p., keď v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca mal v konaní úspech, pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. mu vzniká právo na náhradu trov konania. Žalobca si v konaní uplatnil trovy konania prostredníctvom právneho zástupcu v žalobe zo dňa 09.06.2015, celkom vo výške 296,44 Eur, a to za 2 úkony právnej služby - prevzatie zastúpenia a podanie žaloby po 139,83 Eur za úkon + 2 x 8,39 Eur režijný paušál. Súčasne si uplatnil náhradu súdneho poplatku vo výške 70,- Eur. Aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenie, súd priznal žalobcovi trovy konania vo výške súdneho poplatku za žalobu 70,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 296,44 Eur. Tieto pozostávajú z odmeny za úkony: - prevzatie zastúpenia vo výške 139,83 Eur + režijný paušál 8,39 Eur = 148,22 Eur, - podanie žaloby vo výške 139,83 Eur + režijný paušál 8,39 Eur = 148,22 Eur, a to v zmysle § 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 366,44 Eur (70,- Eur + 296,44 Eur). Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Petra Baláža, advokáta, so sídlom v A., podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. V Žiline, dňa 26. apríla 2016 JUDr. Erika Čanádyová predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková