Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/98/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200663 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200663.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: SIAM FOOD, s.r.o., so sídlom Dr. I. Markoviča 2083/1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 46 655 671, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Kováčik Legal s.r.o., so sídlom Radlinského 1729, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/209156/2015 zo dňa 20.05.2015, takto jednomyseľne rozhodol r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline návrh z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou zo dňa 01.07.2015, doručenou na krajský súd dňa 06.07.2015 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/209156/2015 zo dňa 20.05.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Žilina (ďalej len správca dane) č. 9511401/5/133885/2015 zo dňa 20.01.2015. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2010 v sume 87.283,68 Eur. Žalobca v žalobe tvrdil, že rozhodnutie Daňového úradu Žilina aj rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné. Orgány správy daní prvého i druhého stupňa v konaní nesprávne sa vysporiadali s viacerými skutočnosťami, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci. Nedostatočne zistili skutkový stav, nevyporiadali sa s tvrdeniami daňového subjektu obsiahnutými vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly. Ďalej v žalobe namietal nesprávny postup správcu dane pri vyhodnotení dôvodnosti fakturácie vykonaných prác zo strany spoločnosti STAV - BAU, s.r.o. a STAV-JAS, s.r.o. z dôvodu, že nezisťoval rozsah prác vykonaných týmito subjektmi. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že správca dane vykonal zmätočný výsluch svedka Jána Svrčeka, pretože vypovedala nesprávna osoba. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že spoločnosť STAV - BAU, s.r.o. mala v roku 2010, ktorého sa týka daňová kontrola dvoch konateľov - Jána Svrčeka a Bc. Jána Svrčeka. Ide o otca a syna, pričom syn je v obchodnom registri uvádzaný so skratkou akademického titulu bakalár, tieto osoby sú konateľmi spoločnosti do dnes. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu a vec vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že správca dane v daňovom konaní postupoval podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi, pričom chránil záujmy štátu a obcí, dbal pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Správca dane pri hodnotení dôkazov postupoval v súlade s § 3 ods. 3, 6 zák. č. 563/2009 Z. z.. Dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že žalobca v čase výkonu daňovej kontroly nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy preukazujúce uskutočnenie dodávok fakturovaných tovarov od spoločnosti DREVOEKO, s.r.o., STAV - BAU, s.r.o. a STAV-JAS, s.r.o., t. j. neuniesol dôkazné bremeno preukázateľnosti daňového výdavku v zmysle § 2 písm. i) v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. a v zmysle § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Krajský súd v Žiline, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p.. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z., ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. V daňovom konaní, v ktorom sa kladie dôraz na záujem štátu, resp. záujem verejný, na riadnom plnení daňovej povinnosti, čo je zákonom uložené a ústavne podložená poplatková povinnosť voči štátu, platí nielen obvyklá procedurálna zásada voľného hodnotenia dôkazov (upravená v § 3 ods. 3 zákona o správe daní), ale i zásada a to na rozdiel od vyhľadávacej zásady uplatňovanej vo všeobecnom správnom konaní - prejednávacia zásada. Predpokladané zistenie, ktoré má byť podkladom na rozhodnutie daňového orgánu je, že daňovému subjektu bude poskytnutá príležitosť plniť svoju dôkaznú povinnosť, navrhnúť dôkazy, ktoré zo svojej pozície súkromnoprávnej osoby nemôže zabezpečiť, vyjadriť sa ku zisteným skutočnostiam i k spôsobu ich získania. Ak je táto príležitosť daňovému subjektu poskytnutá, ide úplne na ťarchu daňového subjektu, že svoje právo nevyužije. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti upravená v § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., aby daňové orgány mohli túto zásadu realizovať sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami vychádzajúcimi práve zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Pričom ako dôkaz je možné použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi normami. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a podobne, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektami a doklady k nim. Voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú je potrebné objasniť. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že je na správcovi dane, ktoré dôkazy vykoná, ktoré nie, za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu veci pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu, pritom nie je viazaný len návrhmi daňového subjektu na dokazovanie, ani ním predkladanými dôkazmi. Správca dane pri zisťovaní skutkového stavu a pri svojom rozhodovaní prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, pričom ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu. Pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných ustanovení je potrebné, aby boli súčasne splnené tri podmienky a to 1. Podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov). To znamená, že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom. 2. Podmienka preukázateľnosti - daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol. 3. Podmienka zaúčtovania - preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný, na ktoré kritéria musia daňovníci vždy pamätať a to pri každom konkrétnom výdavku, len ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne podmienka preukázateľnosti výdavku a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú ako daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak, s poukazom na § 19 ods. 2 až 5, § 20, § 21 citovaného zákona č. 595/2003 Z.z.. Podľa § 2 písm. j) zákona č. 595/2003 Z.z. zákon účinný ku dňu 31.12.2010 o dani z príjmov sa základom dane rozumie rozdiel, ktoré zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 2 písm. h) zákona č. 595/2003 Z.z., je zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, účtovná jednotka postupuje v účtovnom období v účtovníctve podľa § 4 ods. 2. Náklady a výnosy účtuje účtovná jednotka v tom účtovnom období, v ktorom vznikli bez ohľadu na deň ich úhrady, inkasa alebo na deň vyrovnania iným spôsobom. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. daňovými výdavkami nie sú náklady, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, aj keď tieto náklady daňovník účtoval. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. daňovým výdavkom (nákladom) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov sa rozumie výdavok (náklad) preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že správca dane vykonal daňovú kontrolu u žalobcu za zdaňovacie obdobie rok 2010, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9511404/5/4948449/2014 zo dňa 07.11.2014. Správca dane dňa 08.01.2015 prerokoval so žalobcom predmetný protokol o výsledku daňovej kontroly, na základe pripomienok a dôkazov k predmetnému protokolu. Ako vyplýva z protokolu o kontrole č. 9511404/5/4948449/2014 zo dňa 07.11.2014 žalobca zaúčtoval v účtovníctve v roku 2010: na účet 58020 sumu 58.620,00 Eur (faktúra č. 017/10 zo dňa 15.04.2010 za prevedenú dodávku stavebných prác na stavbe Radové rodinné domy Miloslavov v mesiaci marec 2010 v dohodnutej cene) od dodávateľa DREVOEKO, s.r.o., Exnárova 59, Bratislava, Na účet 58020 sumu 105.000,01 Eur (faktúra č. 059/010 zo dňa 15.07.2010 za prevedené dodávky stavebných a drevárskych prác na stavbe Bytové domy Miloslavov v dohodnutej cene) od dodávateľa DREVOEKO, s.r.o., Neresnická cesta 2370, Zvolen, Na účet 501010 sumu 78.961,00 Eur (faktúra č. 114/10 zo dňa 30.09.2010 za prevedené stavebné práce na stavbe Miloslavov v mesiaci september 2010, podľa dohodnutého rozsahu a cien) od dodávateľa DREVOEKO, s.r.o., Neresnická cesta 2370, Zvolen. Žalobca ku kontrole predložil len faktúry a ničím iným nepreukázal, že predmetné práce boli vykonané (zmluvy, stavebný denník, dodacie listy, preberacie protokoly). Správca dane za účelom preverenia uskutočnenia dodania fakturovaných prác a materiálu dožiadal Daňový úrad Banská Bystrica č. 9511401/5/255367/2014 zo dňa 22.01.2014 požiadal o preverenie dodávateľských faktúr. Daňový úrad Banská Bystrica - pobočka Zvolen v odpovedi zo dňa 19.02.2014 č. 9614401/5/658157/2014/Kono uviedol, že v sídle spoločnosti DREVOEKO, s.r.o., Neresnická cesta 2370, Zvolen pod súp. č. XXXX sa nachádza rozostavaná stavba v dezolátnom stave. Stavba bola zarastená burinou, bez označenia názvu spoločnosti. Vzhľadom na uvedené, správca dane vyzval daňový subjekt DREVOEKO, s.r.o. na predloženie všetkých účtovných dokladov a iných dokladov preukazujúcich hospodárske operácie a účelné prípady na dani z príjmov právnickej osoby výzvou č. 9614401/5/56667/2014/Kono zo dňa 12.02.2014. Výzva sa vrátila dňa 18.02.2014 s poznámkou, že adresát je neznámy. Zároveň správca dane zistil, že daňový subjekt DREVOEKO, s.r.o. je nekontaktný, nekomunikuje a nezdržiava sa na uvedenej adrese a nepodal daňové priznanie na daň z príjmov právnickej osoby. Správca dane, na základe získaných informácií požiadal Odbor správy registrov SVS MV SR o preverenie pobytu Zdenka Muca, konateľa spoločnosti DREVOEKO, s.r.o., t. j. konateľa v kontrolovanom zdaňovacom období. V odpovedi č. p. RE-1-3063/2014 zo dňa 20.05.2014 mu bolo oznámené, že jeho pobyt nie je uvedený od 22.05.2009. Správca dane z uvedenej informácie dospel k záveru, že konateľ dodávateľskej spoločnosti v čase uskutočnenia fakturačných služieb bol bezdomovec. Správca dane po oboznámení sa so vzniknutou situáciou informáciou o konateľovi dodávateľ požiadal Kriminálny úrad finančnej správy o predvedenia Zdenka Muca. Tento bol aj predvedený na daňový úrad dňa 25.05.2014. V súvislosti so spoločnosťou DREVOEKO, s.r.o. Zdenko Muco uviedol do zápisnice č. 9511401/5/3078914/2014 zo dňa 25.05.2014, že bol na neho bezodplatne prevedený obchodný podiel spoločnosti, za čo dostal 200,00 Eur, v sídle spoločnosti na Neresnickej ceste č. 2370 nikdy nebol, prevod zabezpečil I. C. z N.. Bol vo finančnej kríze a potreboval finančné prostriedky, lebo nemal kde bývať, účtovné doklady spoločnosti nemá a ani nikdy nemal. Vzhľadom na zistené skutočnosti správca dane predvolal bývalého konateľa spoločnosti JG STAVBY spol. s r.o. Jána Svrčka, C.T. XXX, J. R. K.. Do ich zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9511401/5/2179897/2014 zo dňa 26.05.2014 sa vyjadril, že nevie s kým bol dohodnutý výkon a dodávka prác za spoločnosť DREVOEKO, s.r.o., žiadne doklady o odovzdaní a prebratí prác sa neodovzdali, meno konateľa si nepamätá, nevie si spomenúť na jeho meno. Za účelom objasnenia obchodných vzťahov dodávok stavebných prác medzi spoločnosťami DREVOEKO, s.r.o. a JG STAVBY spol. s r.o. správca dane predvolal na vypočutie svedka bývalého konateľa JG STAVBY spol. s r.o. N. J., bytom D. XX, I.. Do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9511401/5/4888057/2014 zo dňa 04.11.2014 uviedol, že na realizáciu zákazky na RD Miloslavov dohliadal p. Svrček, on sa stavbe nevenoval, na stavbe bol asi päťkrát, stretol tam Ing. I., ktorý bol predstavený ako zástupca spoločnosti DREVOEKO, s.r.o., nevedel kto konkrétne práce vykonával, nevedel kto práce prebral. Správca dane dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že práce a dodávky materiálu boli skutočne vykonané a na základe uvedeného podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 o dani z príjmov zvýšil základ dane za zdaňovacie obdobie 2010 o sumu 242.582,00 Eur. V rámci daňovej kontroly správca ďalej zistil, že žalobca zaúčtoval v účtovníctve v roku 2010 faktúru č. 61010 zo dňa 30.06.2010 za dodaný materiál na stavbu RD Miloslavov a stavebné práce 95.750,00 Eur a sumu 9.663,87 Eur (faktúra č. 86/010 zo dňa 28.07.2010 za montážne a stavebné práce, faktúru č. 47/010 zo dňa 19.04.2010 vo výške 13.277,31 Eur, faktúru č. 57/010 zo dňa 31.05.2010 vo výške 17.973,88 Eur, faktúru č. 140/010 zo dňa 31.10.2010 vo výške 1.071,76 Eur, faktúru č. 115/010 zo dňa 31.08.2010 vo výške 5.321,00 Eur, faktúru č. 113/010 zo dňa 30.09.2010 vo výške 6.428,57 Eur za montážne a stavebné práce od dodávateľa STAV-JAS, s.r.o.). Po preskúmaní predložených faktúr správca dane dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že práce dodávky materiálu boli skutočne vykonané a na základe uvedeného podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. zvýšil základ dane za zdaňovacie obdobie 2010 o sumu 119.486,39 Eur. Správca dane v rámci daňovej kontroly ďalej zistil, že žalobca zaúčtoval v účtovníctve v roku 2010 faktúru č. 95010 zo dňa 30.08.2010 vo výške 29.514,57 Eur, faktúru č. 165/010 zo dňa 30.11.2010 vo výške 32.200,00 Eur, faktúru č. 171/010 zo dňa 30.10.2010 vo výške 47.756,69 Eur, faktúru č. 172/010 zo dňa 15.10.2010 vo výške 50.420,17 Eur, faktúru č. 166/010 zo dňa 30.10.2010 za stavebné a montážne práce, ktorých dodávateľom bola spoločnosť STAV - BAU, s.r.o.. Správca dane po preskúmaní predložených faktúr dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že práce a dodávky materiálu boli skutočne vykonané a na základe uvedeného podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 zvýšil základ dane za zdaňovacie obdobie 2010 o sumu 184.871,43 Eur. Prvostupňovým rozhodnutím správca dane dňa 20.01.2015 vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2010 v sume 87.283,68 Eur. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na vykonanú daňovú kontrolu a ďalej na to, že v priebehu daňovej kontroly, daňový subjekt na základe predložených účtovných dokladov za zdaňovacie obdobie roku 2010 uplatnil daňové náklady vo výške 546.939,82 Eur, pričom súčasťou týchto nákladov boli aj špecifikované faktúry od dodávateľa DREVOEKO, s.r.o., Neresnická cesta 2370, Zvolen. Žalobca ku kontrole predložil len faktúry a ničím iným nepreukázal, že predmetné práce boli vykonané (zmluvy, stavebný denník, dodacie listy, preberacie protokoly). Správca dane preto v rámci daňovej kontroly predvolal na vypočutie bývalých aj súčasného konateľa dodávateľa DREVOEKO spol. s r.o.. Výpoveďami bývalého aj súčasného konateľa žalobcu nebolo preukázané, že práce a dodávky materiálu jej boli skutočne vykonané a na základe § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. si správca dane zvýšil daňový základ o sumu 546.939,82 Eur. Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie. O odvolaní rozhodoval žalovaný rozhodnutím č. 1100308/1/209156/2015 zo dňa 20.05.2015, pričom považoval rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za vydané v súlade so zákonom. Žalobca ničím nepreukázal svoje tvrdenia, doložil len faktúrami, výdavkovými a príjmovými pokladničnými dokladmi. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že z dôvodu akceptovania výdavku na daňové účely je daňový subjekt zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti a vynaloženia, a to nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj po stránke obsahovej (skutočnosti, ktoré viedli k vystaveniu dokladov). Daňový subjekt dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal, že ním uplatnený náklad bol skutočne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho zdaniteľných príjmov. Je pritom vecou daňového subjektu, aké dôkazné prostriedky má k dispozícií a či je schopný tvrdené skutočnosti aj preukázať. Ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá tak na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno, a toto bremeno neunesie. Faktúru, na základe ktorej je uplatňovaný daňový náklad (výdavok základu dane z príjmu právnickej osoby), môže akceptovať len vtedy, ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Žalobca žalobou zo dňa 01.07.2015 napadol druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Žalobca v žalobe namietal, že nesúhlasí so záverom žalovaného, ktorý uviedol, že správca dane pri vyčíslení základu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2010 postupoval správne, keď zvýšil základ dane z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2010 v súlade s ust. § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o sumu 546.939,82 Eur a vyrubil rozdiel dane v sume 87.283,68 Eur. Žalobca v žalobe namietal, že správca dane porušil povinnosť podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. tým, že nepredvolal T. I., splnomocnenca spoločnosti DREVOEKO, s.r.o. a taktiež nepredvolal na výsluch T. I., ktorého výpoveď je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca. K tejto námietke súd udáva nasledovné. Výpoveďou Zdenka Muca zo dňa 25.05.2014 konateľa spoločnosti v kontrolovanom zdaňovacom období sa nepreukázala žiadna činnosť spoločnosti DREVOEKO, s.r.o., naopak bolo zistené, že jediný kto mohol konať za spoločnosť bol Zdenko Muco, ktorý vypovedal, že nevyvíjal žiadnu činnosť, nič nevystavoval, nepodpisoval a nepreberal. Spoločnosť DREVOEKO, s.r.o. bola v čase kontroly nekontaktná a dňa 05.04.2011 bola vymazaná ex offo. T. I. nemohol byť vypočutý vzhľadom na to, že jeho splnomocnenie bolo na dobu určitú, a to od 04.03.2009 do 04.09.2009 počas, a to z dôvodu neprítomnosti bývalého konateľa p. H.. Konať za spoločnosť DREVOEKO, s.r.o. v roku 2010 pán I. T. splnomocnenie nemal. Pokiaľ ide o vypočutie T. I., tak k tejto námietke súd udáva nasledovne. Nikde počas celého konania nebolo spomenuté, a ani v odvolaní nebolo uvedené meno T. I. (pravdepodobne ide o chybu, malo byť uvedené T. I.), a preto nemohol byť ani vypočutý ako svedok z dôvodu, že nie nebol dôvod na jeho vypočutie. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že správca dane vôbec nezisťoval rozsah prác vykonávaných týmito subjektami, či už vykonávali priamo alebo prostredníctvom iných subjektov. Z účtovníctva týchto spoločností alebo ďalších subjektov vykonávajúcich práce subdodávateľa, by bolo zrejmé, že všetky fakturované práce boli reálne vykonané a tovary boli riadne zaplatené. K námietke súd udáva nasledovne. Ide o žalobcu STAV - BAU, s.r.o. a STAV-JAS, s.r.o., tieto spoločnosti v kontrolovanom období nemali pracovníkov, vo svojich výpovediach sa nevedeli vyjadriť k fakturovaným prácam a dodávkam materiálu, neuviedli meno ani jednej spoločnosti, ktorá by vykonávala, resp. mala vykonávať predmetné práce pre spoločnosť STAV - BAU, s.r.o. a spoločnosť STAV-JAS, s.r.o.. Konateľ dodávateľa nepredložil ani účtovníctvo za uvedené spoločnosti, aj keď vo svojej výpovedi uviedol, že ich predloží. Z uvedeného dôvodu správca dane nemohol zisťovať rozsah vykonávaných prác vzhľadom na to, že žiadne doklady mu neboli predložené a nijaké ďalšie spoločnosti neboli označené. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že správca dane vykonal zmätočný výsluch Jána Svrčka. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že spoločnosť STAV - BAU, s.r.o. mala v roku 2010 dvoch konateľov Jána Svrčka a Bc. Jána Svrčka. Nevypočul konateľa spoločnosti Jána Svrčka, ale vypočul Bc. Jána Svrčka, ktorý nikdy konateľom nebol. K tejto námietke súd udáva nasledovne. V obchodnom registri sú pri obchodných spoločnostiach uvedené dve osoby: Ján Svrček, bytom Štefánikova štvrť 530, Kysucké Nové Mesto a má uvádzaný rok narodenia XXXX a druhý Ján Svrček, rok narodenia XXXX. Správca dane pri vypočutí svedka Jána Svrčka požadoval kvôli identifikácii predloženie občianskeho preukazu. Vypočutý svedok pri výpovedi uviedol, že má titul Bc.. Z predloženia dokladov o najvyššom dosiahnutom vzdelaní svedka správca dane nepovažoval za nutné. Správca dane preto požiadal ORPZ Dolný Kubín, oddelenie dokladov o identifikácii osoby, ktorá sa pri výsluchu svedka preukázala občianskym preukazom č. E V odpovedi zo dňa 03.03.2015 bolo potvrdené, že držiteľom tohto občianskeho preukazu je Ján Svrček, nar. XXXX, bytom C. štvrť XXX, J. R. K.. Predmetný občiansky preukaz nebol stratený, resp. odcudzený ku dňu 03.03.2015. Vzhľadom na uvedené, krajský súd žalobnú námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd mal preukázané, že žalovaný a správny orgán prvého stupňa pri vydaní rozhodnutí v danom prípade nevychádzali len z daňových dokladov predložených žalobcom, ale najmä vykonali dokazovanie, ktoré smerovalo k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, že predmetné zdaniteľné plnenia boli dodávateľom uskutočnené, a či jednotlivé náklady boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňového subjektu, t. j. či ich možno považovať za daňový výdavok v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Z výsledku vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalobca spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť nepreukázal, že by takéto výdavky, ktoré deklaroval v daňovom priznaní na základe uvedených faktúr od dodávateľa DREVOEKO spol. s r.o., od obchodnej spoločnosti STAV-JAS, s.r.o. a od spoločnosti STAV - BAU, s.r.o. nemožno považovať za výdavky podľa § 2 písm. i) zák. č. 595/2003 Z. z.. Žalobca predložil došlé faktúry a doklady o úhradách týchto faktúr. Na prijatých faktúrach v prípade fakturovania stavebných a montážnych prác, nebol uvedený rozsah a druh dodanej služby - práce. V predmetnom konaní chýbali zmluvy o dielo, dodacie listy, súpisy vykonávaných prác, stavebné denníky a preberacie protokoly. Krajský súd vzhľadom na hore uvedené skutočnosti dospel k záveru, že zo spisového materiálu je zrejmé, že predmetné faktúry nespĺňajú základné náležitosti, keď faktúry neobsahujú množstvo, druh dodaného tovaru a materiálu, rozsah dodanej služby/práce. Predmetné faktúry neobsahujú žiadne prílohy, z ktorých by bolo zrejmé, čo sa skutočne fakturovalo a v akom množstve. Žalobca ani v priebehu daňovej kontroly nepreukázal vynaloženie nákladov platených na základe dane, a to ani po stránke formálnej, ani po stránke obsahovej. Predložené faktúry vzhľadom k všetkým zisteniam nie sú relevantný dôkaz o tom, že k dodaniu služby/práce, ktoré je uvedené na faktúrach v skutočnosti aj došlo. Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdení, ktorými by preukázal splnenie zákonných podmienok v zmysle § 2 písm. i) zák. č. 595/2003 Z. z., a preto žalobu ako nedôvodnú pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi trovy konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.