Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/138/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200676 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200676.4 Rozhodnutie Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcov: v rade 1/ Dr. Ing. Q. V., MTD, nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, v rade 2/ V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, obaja právne zastúpení JUDr. Jurajom Strählem, advokátom so sídlom F. M. XX/XXX, D., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Predmestská 1613, Žilina, za účasti účastníkov konania: v 1/ rade V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Y. XXXX/XX, D., v 2/ rade C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Y. XXXX/XX, D., v 3/ rade Ing. C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, B., v 4/ rade F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, B., v 5/ rade K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, v 6/ rade C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, v 7/ rade V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/ XX, D., v 8/ rade D. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, D., v 9/ rade V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, v 10/ rade V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, v 11/ rade Ing. V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, D., v 12/ rade K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, D., v 13/ rade Ing. V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, D., v 14/ rade P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, D., v 15/ rade Ing. C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X, D., v 16/ rade Ing. R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X, D., o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OÚ-ZA-OCDPK-2015/022537/2/Urb/ Pol. zo dňa 12.06.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozhodnutie č. OÚ-ZA-OCDPK-2015/022537/2/Urb/Pol. zo dňa 12.06.2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v rade 1/ a v rade 2/ náhradu trov konania vo výške 70,- Eur z titulu súdneho poplatku a vo výške 448,02 Eur z titulu trov právneho zastúpenia, na účet ich právneho zástupcu JUDr. Juraja Strähle, advokáta so sídlom F. M. XX/XXX, D., do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou na tunajší súd 08.07.2015 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OÚ-ZA-OCDPK-2015/022537/2/Urb/Pol. zo dňa 12.06.2015 (ďalej druhostupňové rozhodnutie, napadnuté rozhodnutie, rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu), ktorým žalovaný rozhodoval o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Obce Višňové, Spoločný obecný úrad v Žiline, Odbor dopravy, Referát dopravy a inžinierskych sietí, Námestie obetí komunizmu č. 1, Žilina (ďalej len prvostupňový správny orgán, rozhodnutiu č. 4237/2015-10906/2015/OD/Mo-SP zo dňa 11.03.2015 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu), keď stavebníkom (účastníkom konania v rade 1/ - 14/) povolil stavbu stavebným povolením IBV Podvršie, kat. úz. M. SO 01 prístupová komunikácia na parcelách KN-C 2633/10, 2633/14, 2633/222 - 227, 2633/25, 2633/26 aplikujúc ust. § 66 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej zákon 50/1976 Zb.). Žalovaný čiastočne zmenil prvostupňové rozhodnutie, a to v bode 6 podmienok pre uskutočnenie stavby, ktoré formuloval nasledovne: „Na stavbe dodržiavať právne a technické normy na ochranu povrchových a podpovrchových vôd pre manipulácie s ropnými látkami. Odvedenie povrchových dažďových vôd z plochy komunikácie bude zabezpečené priečnym a pozdĺžnym sklonom do vsakovacích modulov DRAINFIX Bloc, ktoré sa používajú pre vsakovanie alebo riadený odtok dažďových vôd, pričom dimenzovanie vsakovacieho systému musí byť upravené na jeho konkrétny typ. Návrh vsakovacieho objektu je v zmysle vypracovaného hydrogeologického posudku vsakovania zrážkovej vody z prístupovej komunikácie, ktorý vypracovala spoločnosť Geotechnik SK s. r. o., Žilina, RNDr. Peter Fekeč, osoba odborne spôsobilá vykonávať projektovanie, riešenie a vyhodnocovanie geologických úloh hydrologického prieskumu a inžinierskeho prieskumu, a tiež podľa ďalšieho nezávislého hydrologického prieskumu, ktorý vypracovala obchodná spoločnosť Progeo s. r. o., Žilina, Predmestská 75, 010 01 Žilina, RNDr. Kamil Kandera, odborne spôsobilá osoba na hydrologický a geologický prieskum životného prostredia, číslo geologickej úlohy: 15/2015/HG. Hydrologickým posudkom RNDr. Petra Fekeča k predmetnej stavbe prístupovej komunikácie sa preukázala prítomnosť podzemnej vody a zvodnený horizont je vybudovaný pieskom a pieskovcom. Dobrá vsakovacia schopnosť geologického prostredia a jeho schopnosť vsakovať zrážkové vody zvedené z prístupovej komunikácie. RNDr. Kamil Kandera v záverečných odporučeniach a opatreniach svojho hydrologického posudku uvádza, že geologické a hydrologické podmienky územia, na ktorom je realizovaná predmetná stavba účelovej komunikácie, umožňujú vypúšťanie dažďových vôd z komunikácie do horninového prostredia. Samočistiaca schopnosť a hydrologické pomery horninového prostredia v záujmovom území dávajú predpoklad, že vypúšťaním dažďových vôd v záujmovom území nedôjde k zhoršeniu kvality podzemných vôd. Investori a vlastníci komunikácie sú však povinní odtok dažďových vôd zo spevnených plôch vybaviť účinným lapačom ropných látok (ORL), ktorý sú povinní udržiavať vo funkčnom stave. Pre eliminovanie možnej kontaminácie ropnými látkami úkapmi z automobilov, bude parkovanie vozidiel budúcich obyvateľov IBV Podvršie mimo komunikácie, t. j. na komunikácii bude zakázané parkovať a parkovanie bude možné výlučne len na spevnených plochách na vlastných pozemkoch. Zákaz parkovania na vozovke a parkovanie na spevnených plochách na vlastných pozemkoch bude nevyhnutné aj z toho dôvodu, že v prípade nevyhnutnosti rýchleho zásahu vzhľadom na šírkové parametre účelovej obslužnej komunikácie - 5 m, by vozidlá odstavené na vozovke tvorili prekážku pre vjazd vozidiel Hasičského a záchranného zboru, alebo rýchlej zdravotnej služby a pod.. Ostatné časti prvostupňového rozhodnutia zostávajú bez zmeny. Žalovaný výrok napadnutého rozhodnutia formuloval tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu mení a dopĺňa práve vo výroku, keď v bode 6 podmienok pre uskutočnenie stavby ich vymedzil odlišne ako prvostupňový správny orgán. V dôvodoch rozhodnutia poukazoval, že vyhovel požiadavkám žalobcov. Poukazoval na vypracované znalecké posudky RNDr. Kamila Kanderu a RNDr. Petra Fekeča, ktorí konštatujú, že vsakovacia schopnosť geologického prostredia je dobrá, je schopná vsakovať zrážkové vody zvedené z účelovej komunikácie, čo znamená podľa žalovaného, že retencia podzemných vrstiev je dostatočná a vyhovuje na normou uvažované úhrny zrážok. Konštatoval, že výstavba účelovej komunikácie je v súlade s projektovou dokumentáciou a za dodržania všetkých podmienok stavebného povolenia nedôjde k zhoršeniu kvality podzemných vôd studní žalobcov. Ďalej konštatoval, že predmetom povolenia je účelová komunikácia, ktorá bude mať charakter obslužnej komunikácie, ktorá bude sprístupňovať objekty a územia vo vnútri obytných útvarov s navrhovanou rýchlosťou 30 km, jej šírka je 5 m a umožňuje aj prístup nákladných vozidiel, čo znamená, že aj požiarne zásahové vozidlá by sa na uvedenú komunikáciu mali dostať bez väčších problémov. Žalovaný konštatoval, že v postupe a v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu nenašiel žiadne závažné pochybenia a nezistil ani procesné pochybenia prvostupňového správneho orgánu, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Proti rozhodnutiu žalovaného podali riadne a včas žalobu žalobcovia. Žiadali napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. V žalobe poukazovali, že súčasťou stavby povolenej napadnutým rozhodnutím je aj objekt alebo časť stavby vsakovacie moduly. Tvrdili, že odvádzanie dažďových vôd zo spevnenej plochy cesty do podložia v zmysle § 21 ods. 1 písm. d) zákona č. 364/2004 Z.z. je osobitným užívaním vôd, na ktoré je potrebné povolenie orgánmi Štátnej vodnej správy, ktoré vydáva Okresný úrad Žilina. Podľa uvedeného zákona je možné vydať požadované povolenie na vodnú stavbu, ale súčasne so stavebným povolením, a to v spoločnom konaní. Tvrdili, že nebolo vydané uvedené povolenie a nie je ani spracovaný projekt stavby pre správne konanie, a preto nemôže byť ani napadnuté rozhodnutie právoplatné. Podľa žalobcov nie je možné povoliť realizovanie posudzovanej stavby, pri projektovom nedoriešení stavby s poukazom na ustanovenia zákona č. 364/2004 Z.z. bez vydania povolenia na vodnú stavbu. Zákon č. 364/2004 považuje odvádzanie povrchových vôd priesakom do podložia, za vodnú stavbu a podľa § 26 musí byť na každú vodnú stavbu vydané povolenie na uskutočnenie stavby a jej užívanie. Žiadali napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Súd po podaní žaloby pribral uznesením č. k. 20S/138/2015-56 zo dňa 29.09.2015 do konania pribratých účastníkov konania 1/ - 14/ - stavebníkov. Vzhľadom na skutočnosť, že parcela vo vlastníctve odporcov 13 a 14 Ing. V. V. a manželky P. V. bola predmetom prevodu na fyzické osoby, a to Ing. C. M. a Ing. R. M., jeho manželku, súd ďalej konal s týmito osobami ako stavebníkmi, ktorí vstúpili do práv Ing. V. V. a manželky P.. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 10.08.2015. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že na základe vykonaného znaleckého dokazovania, znaleckého posudku Ing. Kanderu, žalovaný v rozhodnutí zapracoval závery znalca a v súlade s jeho závermi zmenil časť prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, čím vyhovel požiadavkám žalobcov v plnom rozsahu. Účastníci konania sa k podanej žalobe písomne nevyjadrili. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p. v medziach žalobných bodov (§ 250h ods. 1 O.s.p.) a napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 17 ods. 1 písm. zákona č. 364/2004 Z.z nakladanie s vodami je podľa písm. b) odvádzanie a vypúšťanie povrchových vôd a podzemných vôd, c) vzdúvanie, zadržiavanie, akumulácia, znižovanie hladiny povrchových vôd a podzemných vôd. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z.z. vodnými stavbami sú stavby, ich súčasti alebo ich časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Súčasťou vodnej stavby sa rozumie ďalší objekt, ktorý súvisí s prevádzkovým, výrobným alebo technologickým zariadením pri prevádzke vodnej stavby vrátane obslužných komunikácií a inžinierskych sietí, ktoré slúžia k jej činnosti. Vodnými stavbami sú najmä a) stavby, ktorými sa upravuje, mení alebo zriaďuje koryto, vrátane terénnych úprav s tým spojených, b) stavby na ochranu pred povodňami, c) priehrady, vodné nádrže, rybníky, hate, hrádze, vodné elektrárne, stavby na využívanie hydroenergetického potenciálu vodného toku a iné stavby potrebné na nakladanie s vodami, d) studne, stavby vodovodných potrubí, vodovodov a ďalšie vodárenské objekty samostatne slúžiace na účely zásobovania vodou, e) stavby stôk, stokové siete vrátane objektov na nich, čistiarne odpadových vôd a iné stavby určené na zneškodňovanie odpadových vôd a osobitných vôd a na ich vypúšťanie do povrchových vôd, podzemných vôd alebo do banských vôd a stavby určené na predchádzajúce čistenie odpadových vôd pred ich vypúšťaním do verejnej kanalizácie, f) hydromelioračné stavby na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov a na ochranu pozemkov pred vodnou eróziou, g) stavby, ktoré sa zriaďujú na plavebné účely v korytách alebo v iných vodných útvaroch, h) stavby umožňujúce využívanie vôd najmä na hromadnú rekreáciu a vodné športy, i) odkaliská vytvorené hrádzovým systémom, na ktoré sa odpad ukladá hydraulickým spôsobom, j) vodovodné prípojky, ak 1. slúžia na dodávku vody do priemyselných stavieb a poľnohospodárskych stavieb, 2. slúžia na zásobovanie skupiny stavieb, ak to vyžaduje vlastný systém rozvodných potrubí, 3. sú zriadené k stavbe, pre ktorú je zhotovené zariadenie na zvýšenie tlaku vody, 4. sú dlhšie ako 100 m a dodávajú vodu s denným priemerným množstvom väčším ako 0,5 l za sekundu, k) kanalizačné prípojky do verejnej kanalizácie, ak 1. slúžia na vypúšťanie odpadových vôd z priemyselných stavieb a z poľnohospodárskych stavieb, 2. slúžia na odvádzanie odpadových vôd z areálu alebo zo skupiny stavieb, ak to vyžaduje samostatnú stokovú sieť, 3. slúžia na vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, ktoré vyžadujú ich predchádzajúce čistenie, 4. sú dlhšie ako 100 m a majú vnútorný priemer väčší ako 20 cm. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z.z. v prípade pochybností, či ide o vodnú stavbu alebo jej súčasť, rozhodne orgán štátnej vodnej správy. Podľa § 4b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Podľa § 66 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. ak sa stavebné povolenie týka stavby, vo vzťahu ku ktorej sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu,1ga) musí obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a záverečnom stanovisku, ak boli vydané. To neplatí, ak po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene v posudzovaní navrhovanej činnosti. Podľa § 66 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním, b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, d) lehotu na dokončenie stavby, e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete, f) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, g) použitie vhodných stavebných výrobkov, h) povinnosť oznámiť začatie stavby. Podľa § 66 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej určí: a) predloženie podrobnejšej dokumentácie ešte pred začatím stavby, ktorá je potrebná na kontrolu dodržania podmienok určených na vyhotovenie stavby, b) oznámenie určitého štádia stavby na účel výkonu štátneho stavebného dohľadu, c) predloženie dokladov, odborných expertíz, meraní a posudkov, d) podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia, e) vymedzenie nevyhnutného rozsahu plôch pozemkov, ktoré budú tvoriť súčasť staveniska, f) podrobnosti pre opatrenia na susednom pozemku alebo na stavbe podľa § 135, g) spodrobnenie statických výpočtov na vyhotovenie stavby, h) oznámenie mena (názvu) a adresy (sídla) zhotoviteľa stavby, ak bude určený vo výberovom konaní [ § 62 ods. 1 písm. d)], i) úľavy na vytýčenie stavby ( § 75a ods. 1), j) požiadavky na označenie stavby na stavenisku. Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Žalobcovia tvrdili, že v konaní bolo potrebné vydať povolenie na osobné užívanie vôd a argumentovali aplikáciou § 21 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z.z., podľa ktorého povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné, ak nejde o používanie vôd podľa § 18 - § 20 písm. d) na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd alebo do podzemných vôd. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia ale ani z obsahu administratívneho spisu nie je preukázané, že by správny orgán posudzoval predmetnú stavbu aj vo väzbe na ustanovenia zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov vo väzbe na ust. § 21, ktoré upravuje povolenie na osobitné užívanie vôd a § 26, ktorý upravuje povolenie na vodné stavby. Vzhľadom aj na vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe aj v podaní z 23.05.2016, v ktorom žalovaný konštatuje, že je potrebné vydanie vodohospodárskeho povolenia na realizáciu vsakovacích modulov, ktoré sú vodnou stavbou je potom potrebné, aby v ďalšom konaní buď žalovaný alebo následne druhostupňový správny orgán sa vysporiadal aj so skutočnosťou, ktorá bola obsahom aj podanej žaloby, či bolo potrebné vydanie povolenia na vodnú stavbu alebo povolenie na osobitné užívanie vôd podľa zákona č. 264/2004 Z.z.. K týmto špecifickým odborným otázkam je potrebné, aby sa jednoznačne vyjadrili príslušné orgány Štátnej vodnej správy. Z ust. § 66 ods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976 Z.z. vyplýva, že v stavebnom povolení je povinný zo zákona a z úradnej povinnosti určiť stavebný úrad záväzné podmienky vo vzťahu k ochrane verejných záujmov, predovšetkým ochrane zdravia ľudí a životného prostredia. Ods. 4 písm. d) uvedeného ustanovenia stanovuje povinnosť aj podrobné podmienky napr. odvádzania povrchových vôd. Základnou požiadavkou vymedzenou v § 66 ods. 1 je, aby stavebný úrad zabezpečil ochranu záujmov spoločnosti, okrem iného vylúčením alebo obmedzením akýchkoľvek negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. S poukazom na § 140 zákona č. 57/1976 Zb., vo väzbe na § 46 Zákona o správnom konaní, bol povinný správny orgán pred vydaním rozhodnutia spoľahlivo zistiť stav veci. Vo vzťahu k námietkam žalobcov bol povinný jednoznačne a zrozumiteľne sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcov. Žalobcovia v odvolaní a v námietkach, ktoré pred vydaním prvostupňového rozhodnutia vzniesli, poukazovali na obavu z neúmerného podmočenia pozemku a záhrady pri dažďoch, hlavne prívalových dažďoch a sezónnom topení snehu z dôvodu, že komunikácia má byť umiestnená v svahu smerom dole práve na pozemok žalobcov do jeho stredu. Tvrdili, že navrhované riešenie vsakovacích jám nepovažujú za optimálne vzhľadom na ílovité podložie a vysoké spodné vody v dotknutej lokalite. Žiadali správny orgán o vyhotovenie geologického posudku, ktorý by preskúmal podložia a hydrologický posudok, ktorý by vyhodnotil množstvo úhrnných zrážok v danej lokalite a schopnosť takéhoto množstva vstrebávať sa do vsakovacích jám. Trvali, aby v súvislosti s umiestnením komunikácie, bolo navrhnuté a povolené také riešenie, ktoré by vylúčilo stekanie, vyvádzanie nežiaducej vody z pozemkov na susedné pozemky, hlavne na pozemky žalobcov, a to najmä v prípade riešenia odtoku zrážok, prívalových dažďov a sezónneho topenia snehu. V konaní bolo vypracované odborné vyjadrenie RNDr. Juraja Minárika datované 01.04.2015, ktorý po oboznámení s posudkom RNDr. Fekeča konštatoval, že priepustnosť podložia je nízka, daná nepriaznivými ílovitými zeminami. Podložie nie je vhodné na vsakovanie väčšieho množstva vody a pokiaľ vsakovanie vôd nebude odborne posúdené a navrhnutý projekt odvodnenia, môže dôjsť k nežiaducemu podmáčaniu pozemku, na málo priepustnom podloží alebo zahnívaniu vody v retenčných vodných blokoch. Tvrdil, že vo výpočte a z posudku RNDr. Fekeča chýbajú najdôležitejšie parametre pre vsakovanie vôd do podložia: max. Qvsak, čo je vsakovacie množstvo vody, ktoré môže podložie prijať, teda 1/s A vsak, čo je potrebná plocha na vsakovanie, keď posúdenie návrhu vsakovania úplne chýba. Nesúhlasil s názorom RNDr. Fekeča, ktorý potvrdzuje schopnosť vrtu vsiaknuť vypočítané množstvo vody 12,55 l/s do vrtu. RNDr. Minárik tvrdil, že strohým záverom slúži príloha bez označenia, na ktorej je schéma vsakovania vo vrte VV-1 uvedené závery, v posudku RNDr. Fekeča, nie sú zdôvodnené a ani ani v podkladoch a povolení nie je uvádzaná projektová dokumentácia pre odvodnenie komunikácie. Chýbajú hodnoty a spôsob stanovenia priepustnosti jednotlivých vrstiev údaju kf = 10-4 , čo je len nedoloženým odhadom a nie sú doložené výpočty vsakovacej kapacity podložia Qvsak. Týmito konkrétnymi odvolacími námietkami v správnom konaní a obsahom posudku RNDr. Minárika sa žalovaný správny orgán, v dôvodoch rozhodnutia, nedostatočne vysporiadal. Zdôvodnenie týchto námietok vyjadril žalovaný v napadnutom rozhodnutí len odkazom na závery RNDr. Kamila Kanderu, znalca z odboru hydrologický a geologický prieskum životného prostredia, ktorý je súčasťou administratívneho spisu, ktorého závery zapracoval žalovaný v bode 6 v podmienkach pre uskutočnenie stavby. Znalec RNDr. Kandera však na rozdiel od znalca RNDr. Minárika konštatuje, že hydrogeologické pomery umožňujú vypúšťanie dažďových vôd z komunikácie do horninového prostredia za podmienok, ktoré uviedol v posudku, a ktoré následne žalovaný do podmienok pre uskutočnenie stavby zapracoval. Súčasťou predloženého administratívneho spisu je aj stanovisko z 20.03.2015 RNDr. Ivana Šárika, znalca z odboru ochrana životného prostredia, čistota vôd, priemyselný odpad, odbor ťažká geológia, ktorý dospel k záveru, že v posudku Petra Fekeča chýba posúdenie hydrogeologických pomerov tohto územia, ktoré sú dôležitým podkladom. Konštatoval, že v posudku Fekeča je jednoznačné, že vo vrte prevládajú ílovce, ktoré sa zvetrávaním menia na íl, a toto horninové prostredie nemožno hodnotiť koeficientom filtrácie o hodnote 10 a 4, pre tieto horniny koeficient filtrácie má hodnotu 10-6 až 10-8, takže ich retenčná schopnosť, na odvádzanie dažďových vôd do vsakovacej studne, nie je podľa znalca Šárika dostatočná. Taktiež vytýka znalcovi Fekečovi, že nerozlišuje kvartérne sedimenty od paleogénu, ktorý je síce zvetralý, ale tvorí horninové podložie. Navrhuje získať údaje od Hydrometeorologického ústavu Bratislava, pobočka Žilina a vypracovať hydrotechnický výpočet množstva vody, ktoré je potrebné odvádzať do vsakovacej studne. Pred správnym orgánom boli produkované stavebníkom, žalobcami, cca 4 znalecké posudky Fekeča, Minárika, Kanderu a Šárika, z ktorých dva závery poukazujú na dostatočnosť odvádzania dažďových zrážok z tejto príjazdovej komunikácie v prípade dažďov a topenia snehu a ďalšie dva tieto závery spochybňujú, poukazujú na nutnosť doplnenia dokazovania, zistenia ďalších podkladov, podmienok, skutočností a zistenia parametrov, z ktorých bude môcť byť prijatý záver k tomu, akým spôsobom odvádzaniu dažďovej vody, prívalovej vody, topiaceho, sa snehu v uvedenej lokalite, v prípade umiestnenia prístupovej komunikácie, dôjde a aký to bude mať vplyv na žalobcu, ale aj na prostredie, v ktorom stavba bude umiestnená. Krajský súd je toho názoru, že nielen v záujme žalobcov ale v záujme aj samotných stavebníkov, ktorí budujú prístupovú komunikáciu k objektom, ktoré budú užívať fyzické osoby, právnické osoby, by malo byť, aby prístupová komunikácia nezhoršovala životné prostredie a po jej vybudovaní neobmedzovala vlastníkov a užívateľov okolitej zástavby ale aj samotných užívateľov tejto prístupovej komunikácie. V tomto smere je potrebné, podľa krajského súdu, riadne zistiť skutkový stav tak, aby bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, či povolená prístupová komunikácia, tak ako je naprojektovaná so záväznými podmienkami pre výstavbu, bude spĺňať zákonné parametre, teda aj parametre technických noriem, ktoré umožňujú v súlade so zákonnými predpismi odvádzanie dažďovej vody a topiaceho sa snehu z predmetnej komunikácie, bez obmedzenia užívania okolitých pozemkov a stavieb. V konaní boli predložené znalecké posudky vypracované znalcami zapísanými v Zozname znalcov. RNDr. Šárik je zapísaný v Zozname znalcov pre odbor ťažba, geológia a súčasne aj pre odbor ochrana životného prostredia, odvetvie čistota vôd, odvetvie priemyselný a komunálny odpad, RNDr. Kamil Kandera je zapísaný znalec v odbore ťažba, odvetvie geológia, odvetvie ložisková geológia. Znalec RNDr. Juraj Minárik je zapísaný pre odbor ochrana životného prostredia, odvetvie čistota vôd, odvetvie priemyselný komunálny odpad, odvetvie odhad škôd v životnom prostredí a súčasne aj pre odbor ťažba, geológia. V správnom konaní predložené odborné vyjadrenie RNDr. Petra Fekeča je vyjadrením osoby, ktorá na základe rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR má geologické oprávnenie na geologické práce, a to projektovanie, riešenie a vyhodnocovanie geologických úloh v hydrogeologickom prieskume a inžinierskogeologickom prieskume, monitorovanie geologických faktorov životného prostredia, sanácia geologického prostredia, sanácia environmentálnej záťaže, odborná spôsobilosť na hydrogeologický prieskum a inžinierskogeologický prieskum. Táto odborná spôsobilosť od vykonania skutku 19.11.2013 bola určená na hydrogeologický prieskum, inžinierskogeologický prieskum a geologický prieskum životného prostredia. Podľa názoru krajského súdu je potrebné z hľadiska riadneho zistenia skutkového stavu, aby problematiku vsakovania zrážkovej vody v prípade vybudovania prístupovej komunikácie SO 01 na pozemkoch stavebníkov posúdil príslušný znalec z príslušného odboru, nielen ťažba, geológia, ale aj ochrana životného prostredia, čistota vôd, prípadne Ústavom súdneho inžinierstva Žilina, tak aby bolo jednoznačne preukázané, či zloženie hornín, ktoré sa nachádzajú pod povolenou stavbou, dostatočne umožňuje zabezpečenie odvádzania dažďových vôd do vsakovacej studne, resp. navrhnúť také opatrenia, aby táto schopnosť odvádzania dažďových vôd bola dostatočná. Nakoľko sa jedná výlučne o odborné posúdenie veci a v konaní sú preukázané názory odborníkov tak v prospech žalobcov ako aj v ich neprospech, s týmito protikladnými argumentmi sa v dôvodoch rozhodnutia prvostupňový správny orgán, žalovaný, nedostatočne vysporiadal, nie je zrejmé, z akého dôvodu „uveril" záveru znalca Kanderu a nie je ani preukázané, tak aby to bolo zrozumiteľné, logické a jednoznačné, z akých dôvodov neakceptoval závery znalcov Minárika a Šárika. Krajský súd preto napadnuté rozhodnutie zrušil pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a nedostatočného zdôvodnenia rozhodnutia a vrátil vec na ďalšie konanie. Naviac krajský súd poukazuje, že žalovaný bol povinný o odvolaní žalobcov proti prvostupňovému rozhodnutiu, rozhodnúť výlučne len spôsobom upraveným v § 59 ods. 2 alebo 3 Zákona o správnom konaní. Pokiaľ dospel k záveru, že v ostatnej časti rozhodnutie, zostáva bez zmeny, avšak žalobcovia jednoznačne napadli prvostupňové rozhodnutie ako celok, bol povinný výrok napadnutého rozhodnutia doplniť o výrok v časti, v ktorej nerozhodol o zmene prvostupňového rozhodnutia a odvolanie žalobcov zamietnuť. Vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia však táto časť výroku absentuje, keď zákonná úprava neumožňuje rozhodovať o odvolaní žalobcov, spôsobom, tak ako vyjadril žalovaný vo výroku, keď konštatoval, že ostatné podmienky a časti prvostupňového rozhodnutia zostávajú bez zmeny. Takúto procesnú úpravu postupu podľa § 59 Zákona o správnom poriadku zákonodarca neupravil. Iba v prípade, že by určitá časť rozhodnutia správneho orgánu oddeliteľná od inej časti, nebola napadnutá odvolaním, je možné takýmto spôsobom, uvedenú skutočnosť, vo výrokovej časti rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu vyjadriť. Krajský súd konštatoval, že zo strany správneho orgánu bol predložený správny spis bez toho, aby bol žurnalizovaný, očíslovaný, zviazaný (spojený pevnou formou) dokonca tak, že listiny, ale dokonca doručenky neboli zažurnalizované, ani k podaniam, ku ktorým sa viažu. Spis, ktorý je predložený správnym orgánom, nemá charakter kompletného spisu, preto je potrebné, aby správny orgán predkladal súdu administratívny spis žurnalizovaný, tak aby jeho obsah nemohol byť spochybnený. Žalobcovia v rade 1/ a v rade 2/ mali v konaní úspech, pri aplikácii § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p. im vzniká právo na náhradu trov konania. Žalobcovia si v konaní uplatnili trovy právneho zastúpenia prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 25.05.2016, celkom vo výške 448,02 Eur, a to za 2 úkony právnej služby v roku 2015 - prevzatie, podanie návrhu po 139,83 Eur za úkon + 2 x 8,39 Eur režijný paušál a za 1 úkon právnej služby v roku 2016 - pojednávanie vo výške 143,- Eur + 8,58 Eur režijný paušál. Aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenie, súd priznal žalobcom v rade 1/ a v rade 2/ trovy právneho zastúpenia vo výške 448,02 Eur. Tieto pozostávajú z odmeny za úkony: - prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 139,83 Eur + režijný paušál 8,39 Eur = 148,22 Eur, - podanie žaloby vo výške 139,83 Eur + režijný paušál 8,39 Eur = 148,22 Eur, - pojednávanie vo výške 143,- Eur + režijný paušál 8,58 Eur = 151,58 Eur, a to v zmysle § 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Súčasne súd priznal žalobcom v rade 1/ a v rade 2/ náhradu trov konania vo výške súdneho poplatku za žalobu 70,- Eur. Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcom v rade 1/ a v rade 2/ trovy konania vo výške 518,02 Eur (70,- Eur + 448,02 Eur). Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcov JUDr. Juraja Strähle, advokáta so sídlom v D., podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p., do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžhuv/1/2013 zo dňa 29. apríla 2014, podľa ktorého „V správnom súdnictve v konaní o žalobách rozhoduje súd o náhrade trov konania predovšetkým podľa § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania; môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Ide o osobitné ustanovenie, ktoré upravuje iba právo na náhradu trov konania úspešného žalobcu a v odseku 1 v podstate vylučuje primerané použitie § 142 O.s.p., hoci úspech v konaní sa u žalobcu posudzuje rovnako ako pri použití § 142 O.s.p. Právo na rozhodnutie o náhrade trov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. septembra 1997) je tiež ratione materiae obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (pozri bližšie Nález Ústavného súdu SR III. ÚS 212/09-26)." Je teda zrejmé, že podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v konaní o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov náhradu trov konania možno priznať len úspešnému žalobcovi a nie ďalším účastníkom konania (pribratým a účastníkom konania), a to aj v prípade, že by mali v konaní úspech, že by v súlade s ich tvrdením v konaní súd rozhodol, preto krajský súd nerozhodol ani o trovách konania, ktoré vznikli pribratému účastníkovi konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie uvedenom rozhodnutí ďalej vyslovil právny názor, že „Nemožnosť priznania náhrady trov konania úspešnému žalovanému, resp. účastníkom konania, ktorých súd pribral do konania podľa § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p., by síce mohla byť chápaná ako narušenie zásady rovnosti účastníkov konania, avšak na druhej strane za súčasnej právnej úpravy nemožno od žalobcu spravodlivo žiadať, aby nahradil trovy vzniknuté účastníkovi, ktorého súd musí podľa § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p. do konania pribrať, hoci žalobca jeho pribratie do konania sám ovplyvniť nemohol. V tejto súvislosti možno poukázať napr. na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. júna 2005, podľa ktorého „aj úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom súdnom poriadku určuje, či sa právo na súdnu ochranu naplní reálnym obsahom (čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Prístup k súdnej a inej právnej ochrane totiž závisí aj od toho, či účastník konania má alebo nemá vytvorené ekonomické predpoklady na uplatnenia tohto základného práva bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Preto procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu bez zreteľa na jeho postavenie v konaní, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku platenia trov konania, za predpokladu, že taký účastník konania bol úspešný s uplatnením svojho procesného stanoviska a dosiahol, že sa návrh alebo žaloba proti nemu právoplatne zamietli alebo dosiahol procesný úspech iným zákonom dovoleným spôsobom"." Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.