Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/102/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200685 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200685.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ Energy PD, s. r. o., so sídlom Priemyselná 6, Prievidza, IČO: 46 207 589, 2/ G-solution, s. r. o., so sídlom Šulekova 2, Bratislava, IČO: 44 725 990, 3/ FVE RS, s. r. o., so sídlom Písecká 3, Veľký Krtíš, IČO: 36 869 236, 4/ S Čelovce, s. r. o., so sídlom Čelovce 121, IČO: 36 867 021, 5/ ADP service, s. r. o., so sídlom Trenčianska 1293, Púchov, IČO: 47 133 333, 6/ VAŠA, s. r. o., so sídlom Andreja Hlinku 86, Nováky, IČO: 36 318 990, 7/ Bioplyn Bolešov, s. r. o., so sídlom Ozanova 460, Bolešov, IČO: 45 504 377, 8/ Plachtince Power, s. r. o., so sídlom Gajova 4/2513, Bratislava, IČO: 45 713 316, 9/ Synergy Solutions, s. r. o., so sídlom Gajova 4/2513, Bratislava, IČO: 43 871 704, všetci právne zastúpení: Capitol Legal Group, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kollárovo námestie č. 20, Bratislava, proti odporcovi: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36442151, v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd návrh z a m i e t a. Navrhovateľom v rade 1/ až 9/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Návrhom zo dňa 07.07.2015 sa navrhovatelia domáhali, aby súd odporcovi zakázal pokračovať v porušovaní práva navrhovateľov na odber elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie za každý kalendárny mesiac roka 2015 za cenu elektriny na straty vo výške 44,015 Eur/MWh bez DPH a žiadali, aby súd odporcovi uložil povinnosť uhradiť každému navrhovateľovi sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi cenou elektriny na straty vo výške 44,015 Eur/MWh bez DPH a skutočne uhradenou cenou za elektrinu vyrobenú každým navrhovateľom z obnoviteľných zdrojov energie a dodanú odporcovi v kalendárnych mesiacoch roka 2015. (petit č. I a III.) Ďalej žiadali, aby súd odporcovi zakázal pokračovať v porušovaní práva navrhovateľov na doplatok v rozsahu skutočného množstva elektriny vyrobenej za každý kalendárny mesiac roka 2015 z obnoviteľných zdrojov energie, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny a žiadali, aby súd odporcovi uložil povinnosť uhradiť každému navrhovateľovi doplatok vo výške rozdielu medzi cenou elektriny vyplývajúcou každému navrhovateľovi z cenového rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a cenou elektriny na straty vo výške 44,015 Eur/MWh, a to v rozsahu skutočného množstva elektriny vyrobenej každým navrhovateľom v každom kalendárnom mesiaci roka 2015. (petit č. II. a IV.) Návrh odôvodnili tým, že navrhovatelia sú výrobcami elektriny, prevádzkujú zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, uvedené do trvalej prevádzky do 31.12.2013, pričom tieto zariadenia sú pripojené do distribučnej sústavy odporcu. Odporca na území stredného Slovenska vykonáva činnosť tzv. prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy. Navrhovatelia sú poberateľmi podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie podľa zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o podpore"). Podpora sa poskytuje v dvoch formách, a to 1/ formou odberu (výkupu) elektriny zo strany prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy alebo ním poverenej osoby za cenu elektriny na strany, a to v rozsahu elektriny vyrobenej za kal. mesiac. Od 01.01.2015 došlo k preneseniu zodpovednosti za zabezpečovanie podpory formou výkupu elektriny z odporcu na spoločnosť Stredoslovenskú energetika, a s. Navrhovatelia sa návrhom na ochranu pred nezákonným zásahom vedenom na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 20S/105/2015 domáhali voči spoločnosti Stredoslovenská energetika, a s. zákazu pokračovať v porušovaní práva navrhovateľov na odber elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie za cenu elektriny na straty za rok 2015, keďže táto spoločnosť je faktickým poskytovateľom podpory. Z dôvodu, že po uvedenom prenesení zodpovednosti za poskytovanie podpory formou odberu elektriny zo strany odporcu pre rok 2015 panujú interpretačné nejasnosti ohľadom toho, či napriek preneseniu zodpovednosti na poskytovanie podpory nie je odporca jedinou zo zákona zodpovednou osobou za poskytovanie všetkých foriem podpory, podali navrhovatelia tento návrh na ochranu pred nezákonným zásahom, v ktorom okrem zákazu pokračovania v porušovaní práva navrhovateľov na doplatok, žiadajú aj zákaz pokračovať v porušovaní práva na odber elektriny, t.j. rovnaký zákaz, aký žiadajú uložiť inému subjektu (SSE, a.s.) v konaní pod sp. zn. 20S/105/2015. Právne posúdenie osoby zodpovednej za poskytovanie formy podpory prenechávajú navrhovatelia na súd s tým, že ak sa nestotožní s právnym názorom, že prednosť by malo dostať chápanie odporcu ako osoby zodpovednej na poskytovanie všetkých foriem podpory, súd voči odporcovi zamietne časť návrhu. Poberatelia podpory majú právo aj na 2/ doplatok, ktorý sa určuje ako rozdiel medzi cenou elektriny určenou každému z navrhovateľov individuálnym cenovým rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO") a cenou elektriny na straty. Navrhovatelia uviedli, že účelom a zmyslom podpory je pokrytie zvýšených nákladov spojených s výrobou elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, a to s cieľom splnenia záväzkov SR vyplývajúcich z práva Európskej únie - smernica č. 2009/28/ES, keďže výroba energie z obnoviteľných zdrojov je podstatne nákladnejšia ako výroba z konvenčných zariadení. Cena elektriny na straty pre rok 2015 bola schválená ÚRSO cenovým rozhodnutím pre odporcu č. 0015/2015/E zo dňa 18.11.2014 vo výške 44,015 Eur/MWh (bez DPH). Navrhovatelia uviedli prehľad všetkých individuálnych cenových rozhodnutí, ktorými bola ÚRSO určená cena elektriny na stanovenie doplatku. Podľa navrhovateľov bol proti ním priamo vykonaný zo strany odporcu zásah - odoprenie poskytovania podpory v roku 2015, ktorého dôsledky trvajú. Od uvedenia zariadení do prevádzky vrátane obdobia roka 2014 na účely dojednania podpory navrhovatelia s odporcom pravidelne uzatvárali ročné zmluvy o dodávke (výkupe) elektriny a o doplatku. Keďže od 01.01.2015 došlo k preneseniu zodpovednosti za podporu formou odberu elektriny na spoločnosť SSE, a.s., zmluvu na poskytnutie doplatku bolo potrené uzavrieť s odporcom a zmluvu o dodávke (výkupe) elektriny so spoločnosťou SSE, a.s. Odporca však s nimi žiadnu zmluvu neuzavrel, rovnako ani SSE, a.s. Listom zo dňa 17.12.2014 odporca oznámil všetkým navrhovateľom stratu nároku na podporu v roku 2015 pre každé zo zariadení, a to z dôvodu bližšie nešpecifikovaného porušenia zákonných povinností. Ako sa neskôr navrhovatelia dozvedeli z médií, prevádzkovatelia všetkých regionálnych distribučných sústav v SR zaujali rovnaký postoj voči všetkým výrobcom elektriny poberajúcim podporu, ktorí si (podľa tvrdenia týchto prevádzkovateľov) nesplnili oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu z § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore. Dňa 09.02.2015 zverejnil ÚRSO na svojom webovom sídle zoznam výrobcov elektriny, ktorí si podľa tvrdenia úradu nesplnili predmetnú oznamovaciu povinnosť a teda stratili nárok na podporu v roku 2015. Odporca odmietol s navrhovateľmi uzavrieť zmluvy o doplatku a spoločnosť SSE, a.s. zmluvy o dodávke (výkupe) elektriny. Navrhovatelia sa obšírne vyjadrili k dôvodom nezákonnosti zásahu odporcu, pričom mali za to, že neboli splnené podmienky obmedzenia nároku na podporu, žiadnemu z nich nárok na podporu v roku 2015 nezanikol, a to nasledujúcich dôvodov: a) sankcia v podobe straty nároku z dôvodu aplikácie prechodného ustanovenia § 18e ods. 1 Zákona o podpore sa nevzťahuje na výrobcov elektriny, ktorí prevádzkujú zariadenia uvedené do prevádzky do 31.12.2013, a teda ani na navrhovateľov; b) porušenie oznamovacej povinnosti výrobcov elektriny vyplývajúcej z § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore má povahu správneho deliktu, o zodpovednosti navrhovateľov za ktorý nebolo nikdy právoplatne rozhodnuté, platí prezumpcia neviny, ktorá bráni vyvodzovať voči navrhovateľom sankcie a následky; c) sankciu možno v právnom štáte ukladať výhradne na základe individuálneho správneho aktu (rozhodnutia správneho orgánu) a nie priamo na základe právneho predpisu, pričom sankcia v podobe straty nároku na podporu na jeden rok nebola navrhovateľom nikdy právoplatne uložená; d) navrhovatelia si z materiálneho hľadiska splnili oznamovaciu povinnosť ešte pred uplynutím zákonnej lehoty (t.j. pre 15.8.2014), a to prostredníctvom doručenia cenových rozhodnutí ÚRSO, ktoré obsahujú všetky údaje, ktoré mali navrhovatelia oznámiť pri splnení oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore. Navrhovatelia uviedli argumentáciu v prospech tvrdenia, že odporca je minimálne v rozsahu, v akom zabezpečuje poskytovanie podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, v postavení orgánu verejnej správy. V zmysle ust. § 244 ods. 2 O.s.p. správnym orgánom sa rozumejú (okrem iných) aj právnické osoby rozhodujúce o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Takéto právnické osoby možno celkom iste považovať aj za tzv. orgány verejnej správy pre účely konania podľa § 250v O.s.p., čomu prisvedčuje aj judikatúra súdov, napr. uznesenie NS SR sp. zn. 3 Sžf/38/2009 zo dňa 05.11.2009: „Z uvedeného vyplýva, že orgánmi verejnej správy môžu byť popri štátnych orgánoch, samosprávnych orgánov a iné subjekty - fyzické soby a právnické osoby, ktorým zákon zveril rozhodovaciu právomoc v oblasti verejnej správy." Či je odporca ako právnická osoba správnym orgánom, resp. orgánom verejnej správy, je rozhodujúce posúdenie dvoch ďalších kritérií, a to, a) či je odporcovi v rámci procesu systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osoba a b) či tak činí v rámci verejnej správy. Navrhovatelia mali za to, že Zákon o podpore zveril odporcovi rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb. Tento zákon zveruje poskytovanie podpory v prvom rade prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, ktorý môže poskytovanie podpory formou povinného odberu elektriny preniesť na inú osobu. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b) Zákona o podpore sa podpora vo forme povinného odberu elektriny uskutočňuje odporcom alebo povereným subjektom na základe zmluvy o dodávke. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. c) Zákona o podpore sa podpora vo forme doplatku uskutočňuje na základne účtovného dokladu vystaveného výrobcom elektriny odporcovi. Konanie alebo nekonanie odporcu má faktický dopad na práva, právom chránené záujmy a povinnosti fyzických a právnických osôb, a to konkrétne na práva výrobcov elektriny ako poberateľov podpory. Navrhovatelia sa domnievajú, že činnosť poskytovania podpory vykonávanú odporcom podľa Zákona o podpore je potrebné považovať za činnosť v oblasti verejnej správy. Povaha systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov má súkromný rozmer len vo veľmi obmedzenom rozsahu. Účelom zavedenia podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov je záujem štátu na zvýšení podielu obnoviteľných zdrojov energie na celkovom energetickom mixe SR, čiže jednoznačne vo verejnom záujme. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/40/2011 zo dňa 06.03.2012, v ktorom podľa ich názoru Najvyšší súd SR považoval prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy za orgán verejnej správy za predpokladu, že mu zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to bez ohľadu na ciele, ktoré pritom sleduje. V danom prípade navrhovateľ považuje za zásah, ktorý nie je rozhodnutím, úkon odporcu spočívajúci v odopretí odberu elektriny za cenu elektriny na straty a odopretí úhrady doplatku vykonaný voči navrhovateľom. Dôsledky zásahu stále trvajú, odporca naďalej odopiera navrhovateľom poskytnutie oboch foriem podpory. Navrhovatelia po zistení faktického odopretia podpory podaniami zo dňa 17.03.2015 a 19.03.2015 podali sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov. Odporca na tieto sťažnosti nereagoval. Navrhovatelia majú za to, že vyčerpali všetky prostriedky, ktoré za účelom nápravy nezákonného stavu predpokladajú osobitné predpisy. Odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 21.08.2015. Konštatoval, že odporca nemá právne postavenie správneho orgánu. Aby mohol byť odporca považovaný za správny orgán, museli by byť splnené dve skutočnosti, a to že pri jeho podnikateľskej činnosti v súvislosti so zabezpečovaním podpory podľa Zákona o podpore ide o postup odporcu ako právnickej osoby, ktorá rozhoduje ako orgán verejnej správy a takéto rozhodovanie by bolo odporcovi zverené na základe zákona. Ani jeden z uvedených predpokladov odporca nespĺňa, pretože zákon č. 251/2012 Z.z. o energetike odporcu za správny orgán neustanovuje. Podľa § 88 ods. 1 Zákona o energetike platí, že štátnu správu v energetike vykonáva Ministerstvo hospodárstva SR, ÚRSO, colné úrady a Slovenská obchodná inšpekcia. Odporca sa v citovanom ustanovení neurčuje ako správny orgán. Odporca je dcérskou akciovou spoločnosťou spoločnosti SSE, a. s. založenej v zmysle § 154 a nasl. Obchodného zákonníka ako právny nástupca zrušeného štátneho podniku Stredoslovenské energetické závody, štátny podnik Žilina. Postavenie odporcu ako regulovaného subjektu na trhu s energiou je také, že tento vykonáva inak výsostne komerčnú (ziskovú) činnosť. Regulačná politika v tomto smere je plne v rukách ÚRSO a odporca a jeho materská spoločnosť SSE, a. s. sú jej podriadené. Zákon o podpore prikazuje uzavierať odporcovi zmluvy s výrobcami elektriny určenými ÚRSO. Sám odporca je regulovaný subjekt, teda nemôže meniť autoritatívne regulačnú politiku ÚRSO a musí sa jej v konečnom dôsledku v celom rozsahu podriadiť, a to v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2012 Z.z.. ÚRSO má vo výlučnej kompetencii aj to, ktorému subjektu sa v zmysle Zákona o podpore OZ poskytne podpora a ktorému nie, čo vyplýva z § 3b ods. 7 Zákona o podpore OZE. ÚRSO navrhovateľov označilo v zozname subjektov, ktorému nárok na podporu v danom období nevznikol, čo navrhovatelia potvrdzujú aj vo svojej žalobe. Odporca túto skutočnosť musí rešpektovať, v opačnom prípade by mu ÚRSO náklady spojené s podporou poskytovanou navrhovateľovi nijako nezohľadnil. Žaloba je mimo právny rámec aj v tom zmysle, že fakticky smeruje k uzavretiu obchodných zmlúv navrhovateľa s odporcom, t. j. k uzavretiu záväzkového vzťahu, do ktorého vstupujú dva rovnocenné subjekty. Tieto závery potvrdila aj Generálna prokuratúra SR vo svojom stanovisku, v ktorom sa vyjadrila k právnemu postaveniu odporcu ako k údajnému orgánu verejnej správy. Z jej stanoviska zo dňa 24.03.2015 vyplýva, že prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav nie sú orgánmi verejnej správy a ich oznámenia o nesplnení povinnosti podľa Zákona o podpore nepredstavujú postupy orgánu verejnej správy. Tiež je z neho zrejmé, že právo na podporu nie je predmetom zákonom upraveného procesu vedeného prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy ani žiadneho iného administratívneho rozhodovania, ktoré by boli zavŕšené vydaním vrchnostenského rozhodnutia. Regionálna distribučná spoločnosť nemá zákonom stanovenú výkonnú právomoc rozhodovať o poskytnutí či neposkytnutí podľa Zákona o podpore. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline v obdobnej veci sp. zn. 20S/71/2015 a 20S/72/2015. Vo vzťahu k namietanému odňatiu podpory uviedol, že odporca navrhovateľom ročnú podporu neodňal, a to už vôbec nie svojvoľne. Odporca postupoval na základe pokynov ÚRSO a na základe zverejneného zoznamu ÚRSO-M, v ktorom bol navrhovateľ uvedený ako výrobca elektriny, ktorý si nesplnil povinnosť podľa § 4 Zákona o podpore. Na základe uvedeného preto odporca zaslal navrhovateľom list, v ktorom im len oznámil, že v roku 2015 nemajú právo na podporu. Právo teda zaniklo na základe nesplnenia zákonných predpokladov na priznanie podpory v roku 2015. Odporca teda nerozhodoval o tom, či navrhovateľom zaniklo právo na podporu, keďže Zákon o podpore mu toto právo ani nepriznáva. Odporcovi neprináleží posudzovať, ako formou a s akým obsahom má byť oznamovacia povinnosť splnená. Uvedené posúdil ÚRSO, ktorý vyhodnotil navrhovateľa ako subjekt, ktorý si nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť na získanie podpory, a toto vyhodnotenie musí odporca v plnom rozsahu rešpektovať, keďže sa musí podriadiť regulačnej politike, ktorú vykonáva ÚRSO. Na základe uvedených argumentov žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Krajský súd prejednal vec v zmysle § 250v ods. 4 O.s.p. na pojednávaní, pričom zistil, že návrh nie je dôvodný, pretože odporca nemá pasívnu procesnú legitimáciu v tomto konaní. Pri navrhovateľmi tvrdených zásahoch odporca nevystupoval ako orgán verejnej moci, a to z nasledovných dôvodov: Odporca podľa § 4 ods. 1, písm. b) z. č. 309/2009 Z.z. (ďalej aj Zákon o podpore) poveril spoločnosť SSE, a.s. výkupom elektrickej energie od výrobcov elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov za cenu na straty v zmysle Zákona o podpore. Súd sa oboznámil s listami SSE-D zo dňa 17.12.2014, ktoré boli zaslané všetkým navrhovateľom. Z týchto podaní vyplýva, že Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s., ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy, pri realizácii podpory podľa Zákona o podpore navrhovateľom oznámila, že na základe informácií, ktoré jej boli doručené od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Slovenskej republiky (ďalej len „ÚRSO") ako aj podľa skutočností, ktorými sama disponuje, bolo preukázané, že žalobcom prevádzkované zariadenie na výrobu elektriny OZE/KVET stratilo právo na uplatnenie podpory podľa Zákona o podpore pre kalendárny r. 2015, a to z dôvodu nesplnenia povinností výrobcu elektriny ustanovených v § 4 Zákona o podpore. Preto je vylúčená možnosť zaradiť žalobcom prevádzkované zariadenie na výrobu elektriny v kalendárnom roku 2015 do systému podpory v zmysle Zákona o podpore, a preto elektrina vyrobená v ním prevádzkovanom zariadení na výrobu elektriny sa bude považovať za elektrinu, na ktorú nie je možné uplatniť si právo na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) Zákona o podpore. Na základe týchto oznámení odporca nerealizoval dotknutým obchodným spoločnostiam (navrhovateľom) výkup elektriny za cenu na straty a neuzavrel s nimi zmluvy o výkupe elektriny za cenu na straty pre rok 2015, čo navrhovatelia považujú za nezákonný zásah orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p. Navrhovatelia tvrdili, že odporca, ktorý poveril SSE, a.s. na odber (výkup) elektriny, je v tomto smere orgánom verejnej správy, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach navrhovateľov. Zásah podľa nich spočíval jednak v odmietnutí uzavrieť s navrhovateľmi zmluvu o dodávke (výkupe) elektriny za cenu elektriny na straty, ako i neuhradení dodávky elektriny, ktorú v r. 2015 už odporcovi dodali. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 244 ods. 5 prvá veta O.s.p., súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Podľa § 250v ods. 1 O.s.p fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Podľa § 250v ods. 2 O.s.p. orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený. Podľa § 250v ods. 3 O.s.p. návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa § 250v ods. 4 O.s.p. súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný. Podľa § 250v ods. 5 O.s.p. navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. Podľa § 250v ods. 6 O.s.p. súd konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a zároveň rozhodne o trovách konania. Podľa § 250v ods. 7 O.s.p. proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok. Podľa § 250v ods. 8 O.s.p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/2009 Z.z. v znení účinnom ku dňu 17.12.2014 (ďalej len „Zákon o podpore") podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené za cenu elektriny na straty. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) Zákona o podpore podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje doplatkom. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) Zákona o podpore výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na podporu"), má právo na odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) Zákona o podpore výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na podporu"), má právo na doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov štátnu správu v energetike vykonáva a) ministerstvo, b) úrad, c) Slovenská obchodná inšpekcia (ďalej len "inšpekcia"). Krajský súd v Žiline zameral svoju pozornosť na vyriešenie otázky, či odporca je orgánom verejnej správy tak, ako to predpokladá hypotéza § 250v ods. 1 O.s.p. (...nezákonným zásahom orgánu verejnej správy...). Ustanovenie § 250v O.s.p. nie je možné vykladať osamotene bez prihliadnutia na obsah ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. obsahujúci pojem orgán verejnej správy. Zákonodarca do skupiny orgánov verejnej správy zaradil v zmysle citovaného ustanovenia orgány štátnej správy, územnej samosprávy, ako aj záujmovej samosprávy vrátane ďalších právnických a fyzických osôb, avšak pod tou materiálnou podmienkou, že im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Nakoľko vymedzenie pojmu verejná správa je čo do svojho rozsahu širšie ako u pojmu štátna správa, iba nezahrnutie tejto právnickej osoby do ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. (týka sa menoslovu subjektov vykonávajúcich štátnu správu v energetike) nie je postačujúce pre záver, že nie je orgánom verejnej správy. Na druhej strane pre záver, že ide o orgán verejnej správy v zmysle prieskumnej právomoci správnych súdov, sa nutne vyžaduje kumulatívne splnenie tak podmienok kladených na verejnú správu z formálneho hľadiska ako aj súčasne kritérií z hľadiska materiálneho. V danom prípade súd konštatuje, že odporca pri výkupe elektrickej energie za cenu na straty nedisponuje materiálnou podmienkou, aby naň bolo možné hľadieť ako na právnickú osobu vybavenou kompetenciou rozhodovať o právach a povinnostiach osôb podľa § 244 ods. 2 O.s.p. Odporca je pri výkupe elektriny v postavení obchodnej spoločnosti založenej podľa Obchodného zákonníka. Odporca v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) Zákona o podpore od výrobcu elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3, je tým subjektom, ktorý je povinný odobrať elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie podľa § 3 ods. 1 písm. b) cit. zákona, a to na základe zmluvy o dodávke elektriny. Z uvedeného vyplýva, že odporca je obchodným partnerom takého výrobcu elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3, ktorý má povinnosť pri splnení všetkých zákonom stanovených predpokladov uzavrieť s takýmto výrobcom elektriny zmluvu o dodávke elektriny. Jedná sa o obchodnoprávny vzťah súkromnoprávneho charakteru, v ktorom odporca nevystupuje ako vrchnostenský orgán reprezentujúci štát zakladajúci práva a povinnosti navrhovateľom. Na tom nič nemení ani argumentácia navrhovateľov, ktorí verejnoprávny charakter vzťahu navrhovatelia - odporca videli v záujme štátu na zvýšení podielu obnoviteľných zdrojov energie na celkovom energetickom mixe Slovenskej republiky. Navrhovateľom štát nezaložil povinnosť začať podnikať v danom segmente, bolo to ich slobodné obchodné rozhodnutie, od ktorého očakávali dosiahnutie zisku. Na druhej strane štát, keď nakupuje od takýchto dodávateľov elektrickú energiu, platí za odobratý tovar, čím uspokojuje potreby odberateľov energetickej energie. Samotným neuzavretím zmluvy o dodávke elektriny sa nekonštituuje žiadny zásah orgánu verejnej správy do práv navrhovateľov. Títo v prípade ich presvedčenia, že zmluvu odporca mal povinnosť uzavrieť, majú k dispozícii iné právne inštitúty na zvrátenie tohto faktického stavu. V prípade možného porušenia povinnosti odporcu uzavrieť obchodnú zmluvu o dodávke elektriny za cenu na straty podľa tohto zákona by nešlo o nezákonný zásah orgánu verejnej správy vzhľadom na to, že subjekt poverený prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy nie je orgánom verejnej správy. Čo sa týka postavenia prevádzkovateľa distribučnej sústavy, súd poukazuje na rozsudok NS SR č. k. 1Sžz/2/2013 zo dňa 18.04.2014, podľa ktorého ak príslušný zákon ukladá prevádzkovateľovi prenosovej sústavy povinnosť konať na základe a v medziach zákona, t.j. vymedzuje formou zákona jeho štátom delegovanú pôsobnosť v oblasti energetiky a s tým súvisiace oprávnenia, konkrétne výhradné (monopolné) postavenie v oblasti prenosu elektrickej energie (viď čl. 2 ods. 2 ústavy), potom ide v zmysle materiálnom ako aj formálnom o orgán verejnej správy. V danom prípade predmetom konania SSE-D a.s. ako orgánu verejnej moci bolo vyhotovenie stanoviska podľa § 3 ods. 6 Správneho poriadku potrebného k vydaniu osvedčenia podľa § 12 ods. 2 z.č. 251/2012 Z.z. na výstavbu energetického zariadenia. Išlo teda o postup právnickej osoby, pri ktorom však bola splnená aj materiálna podmienka jej statusu ako orgánu verejnej správy, a to, že jej zákon v tejto parciálnej otázke zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. V otázke, ktorá je predmetom tohto konania, však zákon nepriznáva SSE-D a.s. ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy unikátne postavenie právnickej osoby, pretože mu nepriznáva žiadne rozhodovacie právomoci ako právnickej osobe podľa § 244 ods. 2 O.s.p. Preto prevádzkovateľ distribučnej sústavy v tejto otázke ani nemôže preniesť na tretiu osobu žiadne oprávnenie orgánu verejnej správy, keďže on sám oprávnením, t.j. právomocou rozhodovať o právach a právom chránených záujmoch, či povinnostiach právnických alebo fyzických osôb, nedisponuje. K problematike právneho statusu prevádzkovateľa distribučnej sústavy sa vyjadril Najvyšší súd SR v uznesení č. k. 5Sžo/32/2012 zo dňa 28.09.2012, v ktorom zaujal právny názor, že prevádzkovateľovi distribučnej sústavy pri vykonávaní jeho činnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy zákon nepriznáva rozhodovacie právomoci ako právnickej osobe v zmysle § 244 ods. 2 O.s.p., a teda nie je orgánom verejnej správy. Pokiaľ navrhovatelia poukazovali na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžo/40/2011 zo dňa 06.03.2012, ktoré podľa ich názoru považuje prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy za orgán verejnej správy za predpokladu, že mu zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, súd konštatuje, že Najvyšší súd SR sa explicitne k tejto otázke nevyjadril. Konštatoval len všeobecne, že aj právnická osoba môže byť správnym orgánom, avšak len za predpokladu, ak jej zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, pričom nie je potrebné skúmať, aké ciele obchodná spoločnosť sleduje, keďže vo väčšine prípadov právnická osoba bude sledovať výlučne svoje ekonomické záujmy. Ďalej sa najvyšší súd zaoberal procesnou stránkou rozhodnutia prvostupňového súdu, pričom konštatoval, že pokiaľ prvostupňový súd dospel k záveru, že návrh smeruje proti odporcovi, ktorý nemá pasívnu legitimáciu, mal postupovať v režime piatej časti piatej hlavy O.s.p. a návrh ako nedôvodný zamietnuť a nie zastaviť konanie, ako to učinil prvostupňový súd. Zároveň poukázal na to, že tieto skutočnosti je však výlučne oprávnený posúdiť vecne príslušný krajský súd. Podľa názoru súdu je zrejmé, že odporca fakticky koná tým, že konkrétnym subjektom poskytuje podporu podľa Zákona o podpore OZ, čím sa dotýka ich práv a povinností, avšak túto svoju faktickú právomoc neuskutočňuje v oblasti verejnej správy, čím nie je naplnená druhá kumulatívna podmienka na to, aby bol odporca uznaný za orgán verejnej správy. Navrhovatelia vo svojom návrhu žiadali zakázať odporcovi pokračovať v porušovaní ich práva na doplatok a práva na odber elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie v roku 2015 a zároveň žiadali uložiť mu povinnosť zaplatiť im konkrétnu ceny elektriny v roku 2015 a doplatok, čo tiež svedčí o tom, že ide o obchodnoprávny vzťah. Keďže podľa názoru krajského súdu odporca nie je orgánom verejnej správy, jeho faktickými úkonmi nemohlo dôjsť k nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy a návrh bol podaný voči osobe, ktorá v tomto type konania nemá pasívnu legitimáciu. Preto krajský súd aj s poukazom na právny názor uvedený v uznesení NS SR sp. zn. 3Sžo/40/2011 zo dňa 06.03.2012 ohľadom procesného postupu súdu pri konštatovaní nedostatku pasívnej legitimácie odporcu, postupujúc podľa § 250v ods. 4 O.s.p., návrh voči odporcovi zamietol ako nedôvodný, nezaoberajúc sa meritórnymi námietkami navrhovateľov ani splnením podmienok prípustnosti návrhu. V konaní podľa piatej časti piatej hlavy O.s.p. je procesným dôsledkom nesprávneho označenia subjektu ako odporcu, t.j. subjektu, ktorý nemá pasívnu procesnú legitimáciu v tomto konaní, zamietnutie návrhu ako nedôvodného. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250v ods. 5 O.s.p. a contrario. Navrhovatelia neboli v konaní úspešní, pretože ich návrhu súd nevyhovel, a preto im súd náhradu trov nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný (§ 250v ods. 7 O.s.p.).