Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/142/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200701 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200701.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. č. XX, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru - Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho č. 26, 012 23 Žilina, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZ- ZA-KDI-SK-35/2015 z 02.07.2015, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-35/2015 zo dňa 02.07.2015 podľa § 250j ods. 2 písm. a), d), e) O.s.p. z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou na tunajší súd dňa 13.07.2015 sa domáhal žalobca preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-35/2015 zo dňa 02.07.2015 (ďalej len napadnuté rozhodnutie, druhostupňové rozhodnutie, rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu), ktorý zmenil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Dolný Kubín, Okresný dopravný inšpektorát Námestovo (ďalej len prvostupňový správny orgán) č. ORPZ-DK-ODI4-P-236/2014 zo dňa 10.04.2015 tak, že výrok rozhodnutia o priestupku z pôvodného, ktorý vymedzil v súlade s výrokom prvostupňového správneho orgánu, zmenil na znenie, že „obvinený z priestupku S. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. č. XX, dňa 30.07.2014 v čase o 14,00 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. VW Passat, ev. č. NO 181 BI po ceste II/520 v smere od obce Krušetnica na obec Breza, pričom v km 47,300 neskoro reagoval na osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 407, ev. č. NO 544 AY, s ktorým vodička Z. Q. vychádzala z vedľajšej cesty III/52010 a v ceste plánovala pokračovať po ceste II/520 na obec Breza. Vodič vozidla zn. VW Passat v snahe zabrániť zrážke vozidiel, vozidlo zn. Peugeot predišiel po ľavej strane vozidla zn. Peugeot, cez cestu III/52010 a následne zišiel do priekopy. Pri dopravnej nehode došlo k ľahkému zraneniu vodiča S. D., ktorý bol RZP odvezený na ošetrenie do NsP Dolný Kubín, s dobou liečenia 14 dní, bez práceneschopnosti a obmedzenia v obvyklom spôsobe života. Dychovou skúškou prítomnosť alkoholu u vodičov zistená nebola. S. D. týmto svojím konaním porušil § 15 ods. 5 písm. g), § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o cestnej premávke"), čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečenosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch - sa potvrdzuje. Podľa § 22 ods. 2 písm. c) Zákona o priestupkoch bola obvinenému S. D. uložená pokuta vo výške 200 € (slovom: dvesto eur) - sa potvrdzuje. Podľa § 79 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s poukazom na § 1 vyhlášky MV SR č. 411/2006 Z.z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch v znení vyhlášky MV SR č. 531/2008 Z.z. bola obvinenému uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 33 € (slovom: tridsaťtri eur) - sa potvrdzuje. Uloženú pokutu a trovy konania je obvinený S. D. povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku - sa potvrdzuje." Žalovaný teda zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorý vo výroku rozhodol, „že obvinený z priestupku: S. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.. XX, okr. H., zamestnaný: Samostatne zárobkovo činná osoba, stavebná činnosť, dňa 30.07.2014 v čase o 14,00 hod. viedol vozidlo VW Passat, evidenčného čísla NO 181BI po ceste II/520 v smere od obce Krušetnica na obec Breza, pričom v km 47,300 chcel motorové vozidlo Peugeot 407 evidenčného čísla NO 544AY, ktoré viedla Z. Q., bytom C.. XXX, vychádzajúce z cesty III/52010 označenej ako vedľajšia na cestu II/520 označenú ako hlavná predísť, pričom v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy okolnostiam, ktoré mohol predvídať, dostal s vozidlom Volkswagen Passat šmyk, zišiel s vozidlom mimo cestu vľavo, následne strhol vedenie vozidla vpravo, pričom sa vozidlo prevrátilo na strechu a zišlo mimo cesty vpravo, kde zostalo prevrátené na streche vozidla. K zrážke vozidiel Peugeot 407 a Volkswagen Passat nedošlo. Pri dopravnej nehode došlo k ľahkému zraneniu S. D., s dobou liečenia 14 dní, bez práceneschopnosti a obmedzenia v obvyklom spôsobe života. S. D. týmto svojim konaním porušil § 15 ods. 5 písm. g), § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o premávke") a uznáva sa vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) Zákona o priestupkoch. Podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa obvinenému - S. D. ukladá: a) pokuta 200 €, slovom dvesto eur. Podľa § 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch s poukazom na § 1 písm. c) vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z.z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch v znení vyhlášky MV SR č. 531/2008 Z.z., je povinný S. D. uhradiť trovy konania vo výške 33 €, slovom tridsaťtri eur. Uloženú pokutu ako i trovy konania je obvinený z priestupku povinný S. D. zaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia priloženými poštovými poukážkami." Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že sa stotožnil s námietkou žalobcu v odvolaní, a preto zmenil výrok rozhodnutia o priestupku prvostupňového správneho orgánu. K ďalším odvolacím námietkam uviedol, že zástupca žalobcu bol upovedomený v správnom konaní, že na základe vykonaného znaleckého skúmania sa upravuje opis skutku, z ktorého bol účastník konania obvinený, s poukazom na § 73 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len zákon č. 372/1990 Zb., ďalej len Zákon o priestupkoch) a opravil v súvislosti so závermi znaleckého posudku 09/2015 z odboru chirurgia a zdravotníctvo skutočnosti týkajúce sa zranenia účastníka konania. Poukázal na odborné vyjadrenie č. 21/2014 zo dňa 30.09.2014 znalca z odboru dopravy Ing. Miroslava Benka, z ktorého vyplýva, že vodička vozidla Peugeot 407 dopravnej nehode zabrániť mohla, a to tak, že vozidlu žalobcu mala dať prednosť v jazde, čo znamená, že by nedonútila žalobcu ako vodiča vozidla VW Passat náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Z uvedeného listinného dôkazu vyplýva tiež, že dopravnej nehode mohol zabrániť aj žalobca ako vodič vozidla VW Passat, a to okamžitým zníženým rýchlosti jazdy, pričom by nenarazil do odbočujúceho vozidla a k prevráteniu a poškodeniu jeho vozidla by taktiež nedošlo. Poukázal na závery znalca, ktorý konštatuje, že zo strany vodičky vozidla značky Peugeot bolo bezprostrednou príčinou dopravnej nehody to, že vodička pri vchádzaní do vozovky hlavnej cesty z cesty označenej ako vedľajšia sa dostatočne nepresvedčila, či dá prednosť v jazde vozidlu vchádzajúcemu do križovatky, po vozovke označenej ako hlavná cesta a pokiaľ by sa vodička smerom doprava pozrela v čase vchádzania do pravého jazdného pruhu, v tomto jazdnom pruhu jazdiace vozidlo VW Passat (vozidlo žalobcu) vo vzdialenosti 55 m bezpečne vidieť mohla a že zo strany vodička vozidla VW Passat žalobcu bolo bezprostrednou príčinou dopravnej nehody to, že žalobca pri vchádzaní do križovatky po ceste označenej ako hlavná, neskoro reagoval na vozidlo, ktoré vchádzalo do križovatky, po ceste označenej ako vedľajšia, a ktoré mu malo dať prednosť v jazde (neskorá reakcia vodiča prudkou zmenou smeru jazdy vozidla Passat mala za následok uvedenie vozidla do bočného šmyku a jeho zídenie z vozovky po ľavej strane a následnú haváriu). Žalovaný v dôvodoch poukázal, že bude potrebné vzhľadom na závery tohto odborného vyjadrenia skúmať aj zavinenie vodičky Z. Q. v samostatnom konaní. Žalovaný poukazoval na § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (ďalej len zákon č. 8/2009 Z.z.) a konštatoval, že riadenie dopravných prostriedkov je z hľadiska možných následkov na majetku, zdraví a životoch svojou povahou nebezpečnou činnosťou, a preto len chcel usmerniť účastníka konania, aby dbal na zvýšenú opatrnosť, hlavne na dodržiavanie pravidiel cestnej premávky, čo umožňuje vodičovi včas reagovať na stav a vzniknutú situáciu v premávke. Tvrdil, že žalobca mal právo, ako obvinený z priestupku, sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy a na svoju obhajobu a podávať návrhy a opravné prostriedky. Konštatoval, že žalobca nežiadal predvolať znalca na ústnom pojednávaní, a keďže sa znalec ani ústneho pojednávania nezúčastnil, žalobca nemal komu svoje otázky klásť, preto správny orgán neporušil zásady správneho konania, neporušil práva žalobcu v správnom konaní, keď naviac usúdil prvostupňový správny orgán, že nie je nutné predvolať znalca na ústne pojednávanie. Žalovaný konštatoval, že zo správy o výsledku objasňovania priestupku vyplýva, že došlo k hmotnej škode na vozidle VW Passat, ktorá bola odhadovaná na sumu 2.000 €, informácie o zranení však sa v listinnom dôkaze nenachádzajú a je na vôli správneho orgánu, či zvolí postup v zmysle ust. § 69 Zákona o priestupkoch, či pristúpi k tzv. došetrovaniu priestupku. Ďalej konštatoval, že ústne pojednávanie sa konalo 08.01.2015, kde bol predvolaný žalobca, ktorého sa nezúčastnil, avšak splnomocnil na zastupovanie svojho otca, ktorý uviedol, že nesúhlasí s obvinením voči synovi, poukázal na závery znaleckého posudku znalca z odboru dopravy cestná a opísal zranenia, ktoré jeho syn utrpel. Následne prvostupňový správny orgán nariadil znalecké dokazovanie, ktorým bol vyhotovený lekársky znalecký posudok MUDr. Tibora Letka, týkajúci sa zranení žalobcu. Pokiaľ žalobca namietal, že správny orgán nezabezpečil znalcovi listinné dôkazy a podklady ohľadne zranenia, tieto mal doručiť znalcovi žalobca sám, keď naviac zdravotnú dokumentáciu žalobcu mal k dispozícii žalobca a v ambulancii všeobecného lekára sa nenachádzala pri návšteve správneho orgánu. Poukázal na § 22 ods. 1 písm. g) a § 22 ods. 2 písm. c) a mal za to, že uložená pokuta vychádza zo skutočností, že žalobca v minulosti nebol za obdobný priestupok postihnutý, čo pri kladení sankcie posudzoval ako poľahčujúcu okolnosť, pokuta bola uložená v dolnej sadzbe bez uloženia zákazu činnosti. Konštatoval, že uložená sankcia zodpovedá rozsahu zavinenia a bude mať aj výchovný vplyv na žalobcu ako budúceho účastníka cestnej premávky. Súčasne je potrebné skúmať zavinenie dopravnej nehody zo strany vodičky Z. Q. v samostatnom konaní, s poukazom na závery odborného vyjadrenia č. 21/2014 znalca z odboru doprava cestná. Proti tomuto rozhodnutiu podal riadne a včas žalobu žalobca. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Nestotožnil sa so skutkovým a právnym posúdením veci. Uviedol, že vo výroku je konštatované, že neskoro reagoval na osobné motorové vozidlo značky Peugeot, s ktorým Z. Q. vychádzala z vedľajšej cesty a v ceste plánovala pokračovať po ceste hlavnej na obec Breza, chýba skutočnosť, že uvedená osoba Z. Q. ako vodička motorového vozidla Peugeot mala povinnosť dať žalobcovi ako vodičovi vozidla VW Passat prednosť. Poukázal na opomenutie týchto skutočností v rozhodnutiach správnych orgánov, i keď táto skutočnosť jednoznačne vyplýva zo znaleckého dokazovania. Tento záver vyplýva aj z vyjadrenia účastníčky dopravnej nehody Z. Q.. Nesúhlasil so záverom správnych orgánov, že porušil § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., pretože toto ustanovenie upravuje rýchlosť vozidla, okolnosti, ktoré možno predvídať a nie neskorú reakciu. Nerozumie záverom správneho orgánu, že porušil § 15 ods. 5 písm. g) zákona č. 8/2009, pretože aj v odvolaní preukázal, že v úseku dlhom cca 8m, tvoriacu hranicu križovatky ciest druhej triedy II/520 a cesty III/52010, začínajúcim zábradlím nad mostom cez rieku a končiacim hlbokou priekopou, by bolo nelogické predchádzať, keby nemal voľný ľavý jazdný pruh. Strhnutie vozidla na cestu III/52010 bolo následkom nedania prednosti v snahe nenaraziť do boku vozidla, ktoré malo žalobcovi dať prednosť a prechádzalo z ľavého jazdného pruhu do pravého. Nesúhlasil so záverom, že neprispôsobil rýchlosť jazdy okolnostiam, ktoré mohol predvídať a neskoro reagoval na osobné motorové vozidlo vychádzajúce z vedľajšej cesty, s obsahom vymedzenia skutku v doručenom predvolaní na ústne pojednávanie, keď v rozhodnutí zo dňa 10.04.2015 skutok bol zmenený, že chcel motorové vozidlo vychádzajúce z cesty II/52010 označenej ako vedľajšia, obísť, pričom v dôsledku neprispôsobovania rýchlosti jazdy okolnostiam, ktoré mohol predvídať, dostal s vozidlom šmyk. Žalobca tvrdil, že správny orgán mu nedáva za vinu zavinené prekročenie rýchlosti, preto mu nie je zrejmé, akou rýchlosťou sa mal pohybovať po ceste označenej ako hlavná mimo obce a z akého dôvodu mal ísť rýchlosťou menšou ako 90 km za hodinu a prečo mal predvídať, že vozidlo stojace v hranici križovatky, mu nedá prednosť. Nesúhlasil s tvrdením, že nemusel byť poučený v zmysle § 33 Správneho poriadku, keď bol poučený podľa § 72 ods. 2 zákona č. 372/1990 a že nežiadal predvolať znalca, keď o tejto možnosti sa dozvedel až z rozhodnutia o priestupku, v čom videl porušenie § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. a vyslovil názor, že po nariadení ústneho pojednávania bola povinnosť správnych orgánov žalobcu poučiť podľa § 33 Zákona o správnom konaní. Žalobca po podaní návrhu doručil krajskému súdu 19.08.2015 (podané na pošte 17.08.2015 doplnenie podania), ktoré však bolo podané po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby, ktoré je obsahovo totožné s obsahom podanej žaloby. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup, ktorý mu predchádzal podľa § 247 a nasl. O.s.p. v medziach žalobných bodov (§ 250h ods. 1 O.s.p.), na nariadenom pojednávaní dňa 24.05.2016 a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a), d), e) žalobu zrušil, a to z nasledovných dôvodov: V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 15 ods. 5 písm. g) zákona č. 8/2009 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2015 vodič nesmie predchádzať pri jazde cez križovatku a v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky; to neplatí pri predchádzaní motocykla bez postranného vozíka alebo nemotorového vozidla. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. v znení k 31.12.2015 priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, Podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom k 31.12.2015 za priestupok podľa odseku 1 písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 372/1990 občan je obvineným z priestupku, len čo správny orgán vykonal voči nemu prvý procesný úkon. Na takého občana sa hľadí ako na nevinného, kým jeho vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 4) 4) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). Podľa § 32 ods. 1 zákona 71/1967 Zb. správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 32 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Pokiaľ žalobca namietal odlišné vymedzenie skutkovej veci v predvolaní na ústne pojednávanie na termín 10.04.2015, predvolanie z 23.03.2015 na ústne pojednávanie a odlišnosť vymedzenia skutku v prvostupňovom rozhodnutí, krajský súd poukazuje, že je pravdou, že v predvolaní prvostupňový orgán vymedzil skutkové okolnosti veci, okrem iného tak, že „žalobca neprispôsobili rýchlosť jazdy okolnostiam, ktoré mohol predvídať a neskoro reagoval na osobné motorové vozidlo Peugeot 407." Vo výroku prvostupňového rozhodnutia je uvedené, že žalobca „chcel motorové vozidlo Peugeot 407 predísť, v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy okolnostiam, ktoré mohol predvídať, dostal s vozidlom Volkswagen Passat šmyk a zišiel s vozidlom mimo cestu vľavo." V ostatných častiach skutkové vety, tak v predvolaní ako aj v prvostupňovom rozhodnutí, sú totožné. Žalovaný správny orgán skutkovú vetu vymedzil tak, že žalobca „neskoro reagoval na osobné vozidlo Peugeot 407 a v snahe zabrániť zrážke vozidiel predišiel po ľavej strane vozidla Peugeot cez cestu III/52010 a následne zišiel do priekopy." Krajský súd konštatuje, že žalovaný zhodne s vymedzením skutkových okolností priestupku uvedených prvostupňovým správnym orgánom v predvolaní, zmenil výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia. Nakoľko predmetom prieskumu je druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu, krajský súd je povinný vychádzať zo skutkového vymedzenia priestupku, ktoré je obsahom napadnutého rozhodnutia. Naviac však poukazuje, že samotné vymedzenie skutkovej veci v predvolaní ako aj v prvostupňovom správnom rozhodnutí nie je v samotnom rozpore. Odlišnosť skutkovej veci v predvolaní je len v slovnom spojení (v predvolaní) žalobca neprispôsobil rýchlosť a v prvostupňovom rozhodnutí chcel predísť vozidlo v dôsledku neprispôsobovania rýchlosti jazdy, pričom ostatné skutkové vymedzenia sú totožné. Skutkové vymedzenie v predvolaní ako aj vo výroku prvostupňového rozhodnutia, i keď nie je úplne totožné, je obsahovo rovnaké, keď podstatou vymedzenia porušenia bola skutočnosť, že žalobca neprispôsobil rýchlosť jazdy okolnostiam, ktoré mohol predvídať, a to buď neskorou reakciou, resp. reakciou, ktorou predchádzal vozidlo značky Peugeot. Podľa názoru krajského súdu ani táto odlišná formulácia v predvolaní ako aj vo výroku prvostupňového rozhodnutia nie je takého charakteru, ktorá by vymedzovala odlišné skutkové situácie, teda nie totožný skutok a nemôže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Naviac krajský súd poukazuje, že žalovaný v súlade s vymedzením skutku v predvolaní, zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia a fakticky aj uvedenú odlišnú formuláciu odstránil. Z obsahu spisu mal krajský súd preukázané, že v predvolaní z 23.03.2015, ktoré doručoval prvostupňový správny orgán žalobcovi, bol žalobca poučený o možnosti uloženia poriadkovej pokuty, pokiaľ sa z vážnych dôvodov na výzvu súdu na vytýčený termín pojednávania nedostaví a upozornený na možnosť predvedenia. Súčasťou predvolania je aj poučenie podľa § 74 ods. 1 v súvislosti s nariadeným ústnym pojednávaním. V zákone č. 372/1990 Zb. a ani v ust. § 33 Zákona o správnom konaní, vo väzbe na § 51 zákona č. 372/1990 Zb., nie je explicitne vyjadrená povinnosť správnych orgánov poučovať účastníka priestupkového konania o právach obvineného, ktoré sú upravené v zákone (zákon č. 372/1990 Zb.) - o právach upravených v § 73 ods. 2, podľa ktorého obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani priznaniu ho nemožno donucovať. Konanie o priestupkoch je upravené v zákone č. 372/1990 Zb., ktoré špeciálne upravuje práva obvineného z priestupku v § ust. 73 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb.. Znenie tohto ustanovenia v podstate je úpravou podobonou § 33 ods. 1 Zákona o správnom konaní, keď v sebe (§ 73 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb.) zahŕňa právo obvineného nielen vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a dôkazom o nich, ale uplatňovať skutočnosti, a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. V zákone č. 372/1990 Zb. absentuje úprava, ktorá by stanovovala správnemu orgánu povinnosť dať účastníkovi konania možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, tak ako je úprava § 33 ods. 2 Zákona o správnom konaní. Pri aplikácii § 51 zákona č. 372/1990 Zb. je potrebná aj v konaní o priestupku, aplikácia § 33 ods. 2 Zákona o správnom konaní, aj ust. § 3 Zákona o správnom konaní, ktoré upravujú základné pravidlá a zásady správneho konania, medzi ktoré patrí aj zásada úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi konania a povinnosť správneho orgánu poskytovať účastníkom konania pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu (§ 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.). V tomto ustanovení je okrem iného uvedené, že účastník konania má mať príležitosť sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy a správne orgány sú povinné tomuto účastníkovi poskytnúť potrebné poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. I keď zákon č. 372/1990 Zb. neupravuje povinnosť správneho orgánu - priestupkového orgánu, poučiť obvineného, že má právo sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky, ani neobsahuje vymedzenie povinnosti poučiť účastníka konania o tom, že pred vydaním rozhodnutia môže sa vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia a prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Pri aplikácii § 51 zákona č. 372/1990 Zb. a vo väzbe na § 3 ods. 2 Zákona o správnom konaní, znenie § 33 ods. 2 Zákona o správnom konaní a znenie § 73 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. má krajský súd za to, že táto poučovacia povinnosť je na strane priestupkového orgánu vo vzťahu k účastníkom konania. Z priestupkového spisu nie je preukázané, že by poučovaciu povinnosť, v tomto smere, správny orgán vykonal, keď nebola obsahom ani predvolania žalobcu z 12.12.2014, zo dňa 23.03.2015, nebola obsiahnutá v zápisnici z ústneho pojednávania z 08.01.2015, ktorého súčasťou bolo poučenie podľa § 73 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb., ako aj poučenie v zmysle § 73 ods. 1 uvedeného zákona. Tento postup je v súlade so zásadami dobrej verejnej správy. V tejto súvislosti nemožno opomenúť skutočnosť, že verejná správa je službou verejnosti a základné pravidlá konania uvedené v § 3 Správneho poriadku, pre ktoré východiskom je systém prameňov práva predovšetkým ústava (najmä čl. 2) a zákony (vrátane právnej úpravy založenej právom Európskych spoločenstiev, resp. upravenej medzinárodnými zmluvami) i keď sú formulované viac všeobecným spôsobom, je potrebné, vzhľadom na to, že slovenské právo (a v jeho rámci aj „cestné" právo) je súčasťou európskeho právneho systému, v praxi interpretovať v duchu európskeho štandardu všeobecných požiadaviek na kvalitu postupov a činnosti verejnej správy súhrnne označovaných ako princípy „dobrej správy" (Good Governance, Good Administration), majúceho základ v literatúre, judikatúre európskych inštitúcií a niektorých dokumentoch najmä Rady Európy (najmä odporúčania a rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy) a Európskej únie. I napriek tejto absencii poučenia v konaní nebolo preukázané (v tomto smere žalobca ani žalobné body neformuloval), že by opomenutím poučenia zo strany správneho orgánu, došlo k takému procesnému pochybeniu, ktoré má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho rozhodnutia. Naviac, keď v žalobe absentujú konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia pre absenciu poučovacej povinnosti správneho orgánu podľa § 33 ods. 2. Krajský súd nezistil z obsahu administratívneho spisu, že by správny orgán pred vydaním rozhodnutia žalovaného, resp. prvostupňového rozhodnutia disponoval takými podkladmi, s ktorých obsahom nebol žalobca oboznámený, a ktoré by boli podkladom napadnutého rozhodnutia, a ku ktorým mal právo sa vyjadriť. Podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného boli záznamy o podaní vysvetlenia, ktoré podpísal priamo žalobca zo dňa 13.08.2014, ako aj Z. Q., Z. A., ďalej záznam dopravnej nehody z 11.08.2014, ktorý podpísal aj žalobca, obdobne aj zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody s prílohami, ďalej odborné vyjadrenie Ing. Miroslava Benku, znalca z odboru doprava cestná 21/2014 zo dňa 30.09.2014 vrátane príloh, ďalej fotodokumentácia datovaná 30.07.2014 z miesta nehody, evidenčná karta poškodeného a druhého účastníka. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu požiadal 14.01.2015 o nazretie do spisového materiálu, žiadosť bola doručená 14.01.2015 a 14.01.2015 mu toto právo príslušný orgán umožnil, čo znamená, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia bol s podkladmi rozhodnutia oboznámený. Po nahliadnutí do spisu bol vypracovaný ešte znalecký posudok 09/2015 MUDr. Tiborom Letkom, chirurg, odborný lekár, ktorý sa však vyjadroval nie k priebehu dopravnej nehody a príčinám jej vzniku, ale k zraneniam, ktoré utrpel žalobca, je pre posúdenie veci (v skutkovom vymedzení priestupku), irelevantné. Krajský súd nezistil, že by správny orgán odoprel práva žalobcu, aj keď žalobcu nepoučil pred vydaním rozhodnutia o jeho právach upravených v § 33 ods. 2 Zákona o správnom konaní vo väzbe na § 3 ods. 2 a § 51 zákona č. 372/1990 Zb.. Žalobca využil právo nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, toto právo mu správny orgán realizovať umožnil, ani nedošlo k porušeniu práv žalobcu. Tento žalobný bod vyhodnotil krajský súd ako nedôvodný. Žalobca tvrdil, že nenaplnil skutkovú podstatu priestupku a neporušil § 15 ods. 5 a § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., argumentoval, že v úseku dlhom cca 8 m tvoriaci hranicu križovatky ciest II/520 a III/52010 začínajúcich zábradlím nad mostom cez rieku a končiacim hlbokou priekopou, by nebolo logické predchádzať, keby nemal voľný ľavý jazdný pruh, pričom strhnutie vozidla na cestu III/52010 bolo len následok nedania prednosti v jazde vozidlom Peugeot, v snahe nenaraziť do boka vozidla, ktoré predchádzalo z ľavého jazdného pruhu do pravého (z vedľajšej na hlavnú cestu). Správne orgány kladú žalobcovi za vinu porušenie § 16 ods. 1 a § 15 ods. 5 písm. g) zákona č. 8/2009 Z.z.. § 16 ods. 1 upravuje, že vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojím schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Žalovaný konštatoval, že žalobca svojím konaním neskoro reagoval na osobné motorové vozidlo Peugeot 407 a v snahe zabrániť zrážke vozidiel, prešiel po ľavej strane vozidla Peugeot cez cestu III/52010 a následne zišiel do priekopy. Znalec z odboru cestná doprava konštatuje, že pokiaľ by žalobca reagoval okamžite znížením rýchlosti jazdy, za čas 6 sekúnd by za vozidlom Peugeot bezpečne znížil rýchlosť jazdy tak, že by do odbočujúceho vozidla v pravom jazdnom pruhu nenarazil. Ak by reagoval brzdením, 6 sekúnd - 3,5 sekundy je 2,5 sekundy pred míňaním vozidla Peugeot brzdením, v tomto prípade by bol nútený náhle znížiť rýchlosť jazdy, no k prevráteniu a poškodeniu jeho vozidla by nedošlo. Znalec vyjadril názor, že neskorá reakcia na uvedenú situáciu zo strany žalobcu spočívala v tom, že nemal obiehať vozidlo Peugeot v ľavom pruhu, ale mal prudko brzdiť a v dôsledku toho by dopravnej nehode zabránil. Ust. § 16 ods. 1 prvá veta upravuje povinnosť vodiča rýchlosť jazdy prispôsobiť aj iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Pokiaľ vodič ide, v súlade so zákonom určenou rýchlosťou, pre daný druh komunikácie, je si vedomý, že je vodičom na hlavnej ceste s právom prednosti v jazde, objektívne predvída, že vodiči na vedľajších cestách sú povinní dodržiavať (a dodržia) pravidlá cestnej premávky, dať vozidlu na hlavnej ceste prednosť, čo je základná premisa. Pokiaľ by sa ňou riadila aj vodička vozidla Peugeot, by k dopravnej nehode nedošlo. K tejto všeobecnej premise treba konštatovať aj existenciu princípu obmedzenej dôvery, keď zavinenie obvineného zo spáchania priestupku je potrebné posudzovať, aj s prihliadnutím na tento princíp, podľa ktorého od účastníka cestnej premávky nemožno spravodlivo požadovať, aby bez ďalšieho predpokladal akékoľvek možné porušenie pravidiel cestnej premávky inými účastníkmi. Uvedené okolnosti sú spôsobilé vyvolať u účastníkov dopravnej situácie, v cestnej premávke, stav neurčitosti, tiesne, z právneho hľadiska stav právnej neistoty, čo je v rozpore s hodnotami ovládajúcimi právny poriadok, ako sú princípy právnej istoty, ochrany legitímneho očakávania, a iné.. V doprave sa uplatňuje princíp obmedzenej dôvery, ktorá znamená, že vodič sa môže spoliehať na to, že ostatní účastníci dopravy dodržia dopravné predpisy, pokiaľ z konkrétnej situácie nevyplýva obava, že tomu tak nebude. V prejednávanej veci je preukázané, že vodička vozidla prichádzajúceho z vedľajšej cesty, porušila právne predpisy, keď ako vodič motorového vozidla na vedľajšej ceste, pri vstupe na hlavnú cestu, nedala prednosť vozidlám na hlavnej ceste, teda aj prichádzajúcemu vozidlu žalobcu, čo konštatoval žalovaný a konštatuje to aj v odbornom vyjadrení znalec z odboru cestnej dopravy. Vodička motorového vozidla Peugeot mala markantný, ak nie úplný podiel na vzniku dopravnej nehody žalobcu. Súd sa nestotožnil so záverom žalovaného ani vyjadrením znalca, že jednalo sa o oneskorenú reakciu žalobcu. V danom prípade by prichádzala úvaha o tom, či došlo k adekvátnej reakcii žalobcu na uvedenú vzniknutú situáciu, ale nie o oneskorenej reakcii. V tomto smere vyhodnotil krajský súd aj závery odborného vyjadrenia znalca, ktorý dospel k záveru, že v prípade brzdenia žalobcu by k dopravnej nehode nedošlo, tak ako došlo v prípade obchádzania vozidla Peugeot vozidlom žalobcu, keď samotnú situáciu znalec vyhodnotil ako oneskorenú reakciu žalobcu, a túto formuláciu potom prevzal do výroku rozhodnutia aj žalovaný. Podľa názoru krajského súdu bolo potrebné vyhodnotiť, či reakcia žalobcu v uvedenej situácii bola adekvátna, teda primeraná okolnostiam. Zo záverov znaleckého posudku, ktorý v konkrétnych bodoch ani žalobca nespochybnil,, vyplýva, že žalobca vozidlo Peugeot, prichádzajúce z vedľajšej cesty videl od začiatku jeho pohybu. Znalec konštatoval, že pokiaľ by znížil okamžite rýchlosť jazdy, za čas 6 sekúnd by do vozidla Peugeot v pravom jazdnom pruhu, kde sa do tohto pruhu vozidlo zaradilo, nenarazil. Ak by reagoval brzdením v rozsahu 2,5 sekundy, pred míňaním vozidla Peugeot, v tomto prípade by bol donútený náhle znížiť rýchlosť jazdy, no k prevráteniu a poškodeniu jeho vozidla by nedošlo. V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či v prípade vzniku náhlej prekážky s vozidlom Peugeot na hlavnej ceste, v smere jazdy žalobcu na obec Breza, žalobca mohol dôvodne predvídať, že náhlym brzdením zabrzdí a nedôjde k stretu jeho vozidla s vozidlom Peugeot. V danom prípade bolo potrebné posúdiť, či reakcia žalobcu, na uvedenú situáciu, keď už zistil, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, že vozidlo Peugeot z vedľajšej cesty sa pohybuje a dostáva sa na hlavnú cestu, po ktorej išiel svojím vozidlom, mala byť tým, že zníži rýchlosť jazdy (tak ako konštatoval znalec), alebo zvolí postup, ktorý fakticky aj zvolil. Všeobecne treba konštatovať, že v prípade dopravných nehôd nastáva situácia, v ktorej fakticky v sekunde vodič musí reagovať a rozhodnúť sa, akým spôsobom zareaguje. Pokiaľ sa kladie žalobcovi za vinu spáchanie priestupku, tak ako rozhodol žalovaný v napadnutom rozhodnutí, bolo potrebné preukázať, že žalobca mal predvídať, že ubrzdí uvedené vozidlo, a teda bol povinný aj tento spôsob reakcie, ako primeraný okolnostiam situácie, zvoliť. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca išiel 90 km rýchlosťou, teda nešiel úplne pomaly, čo potvrdili aj iní vypočutí svedkovia v konaní, je logické, že žalobca uvažoval zvoliť postup, že využije možnosť, že v protismere nejde žiadne vozidlo a v momente, keď vozidlo Peugeot sa nachádzalo na hlavnej ceste v pravom pruhu, toto aj bez toho, aby značne brzdil a znížil podstatne svoju rýchlosť, bez stretu s ním, obišiel. Táto reakcia žalobcu je jednou z možných reakcií, keď nemožno ani od žalobcu ako bežného vodiča očakávať, že v danej sekunde vyhodnotí rôzne možnosti reakcie a aj ich konkrétny dopad na možné dôsledky. Podstatou reakcie žalobcu bolo, aby sa vyhol stretu vozidiel a zabránil zrážke (čo sa aj zvolenou reakciou stalo) a z tohto dôvodu sa snažil využiť voľný ľavý pruh hlavnej cesty a obísť vozidlo prichádzajúce z vedľajšej cesty Peugeot, ktoré sa postupne z ľavého pruhu hlavnej cesty zaraďovalo do pravého pruhu a v tomto pruhu už bolo aj v čase, keď žalobca vozidlo Peugeot obiehal. Krajský súd vychádzal zo skutočností, že vykonaným dokazovaním, odborným vyjadrením znalca bolo jednoznačne preukázané, že vodička vozidla Peugeot porušila právne predpisy. Bez tohto konania vodičky Peugeotu by k situácii ani k priestupku, ktorý je predmetom preskúmavania a k dopravnej nehode ako takej nedošlo. Pokiaľ vodič dodržuje zákonom stanovenú rýchlosť, pre daný druh komunikácie a vozidla a pohybuje sa po hlavnej ceste, nemá dôvod znižovať svoju rýchlosť, pokiaľ sa na hlavnú cestu napojujú vedľajšie cesty a vodiči na týchto vedľajších cestách dodržujú dopravné predpisy. Žalobca, tak ako tvrdil v konaní a ako je podľa názoru krajského súdu aj logické a sa napokon aj stalo, chcel zabrániť stretu svojho vozidla s vozidlom Peugeot. Podstatou bolo vyhodnotiť, či reakciu, ktorú zvolil a jej dôsledky (šmyk a vznik dopravnej nehody), mohol predvídať, resp. mohol predvídať skutočnosť, že pokiaľ nezvolí spôsob vyhnutia sa vozidlu Peugeot, aký v skutočnosti zvolil, ale začne intenzívne brzdiť, k stretu vozidiel, vzhľadom na vzdialenosť vozidla Peugeot a vozidla žalobcu nedôjde a náhlym brzdením zamedzí dopravnej nehode, teda aj predvídať, že aj pri takomto spôsobe reakcie, nedostane šmyk (ako ho dostal pri zvolenom spôsobe reakcie) a nedôjde k dopravnej nehode. Podľa názoru krajského súdu v konaní nebolo preukázané, že by žalobca mohol predvídať, že náhlym brzdením zabráni vzniku dopravnej nehody. Tieto skutočnosti z obsahu spisu a vykonaného dokazovania nevyplývajú a nemožno u žalobcu, ako bežného (mladého) vodiča ani predpokladať, že by mal vedomosti a mohol predvídať, že vzhľadom na časové momenty, brzdnú dráhu, rýchlosť, ktorou išiel, vzdialenosť medzi vozidlom žalobcu a Peugeotu v čase, keď ho zbadal, že by náhlym brzdením zabránil vzniku dopravnej nehody. V danej situácii mal žalobca možnosť reagovať dvojako. Tak, ako tvrdil znalec, alebo potom čo zistil, že v protismere nejde žiadne vozidlo, nie je tu žiadna prekážka na hlavnej ceste, a potom, čo videl, že vodička Peugeotu pokračovala v manévri tým, že svojím vozidlom sa presúvala z vedľajšej cesty na hlavnú cestu, cez ľavý a neskôr pravý pruh hlavnej cesty až do pravého pruhu hlavnej cesty (tzn. úkon vstupu z vedľajšej na hlavnú cestu realizovala a dokonávala), využiť možnosť vyhnúť sa stretu vozidiel aj tým, že obíde vodičku Peugeotu, v ľavom jazdnom pruhu, ktorý bol voľný, a ktorý umožňoval aj obehnutie vozidla Peugeotu, bez fyzického stretu s iným účastníkom. Tento spôsob vyhnutia sa stretu vozidiel, ktorý žalobca aj zvolil, potvrdil, že bolo možné aj takýmto manévrom vyhnúť sa stretu vozidiel. V posudzovanej veci nebolo preukázané, že by žalobca mohol predvídať, že náhlym brzdením zníži rýchlosť, na takú rýchlosť, ktorá mu umožní vzhľadom na svoju rýchlosť a charakter pohybu vozidla Peugeot, aby k stretu týchto vozidiel, nedošlo. Preto je logický aj postup (keď boli aj podľa znaleckého posudku nesťažené poveternostné podmienky, bol deň, viditeľnosť nebola znížená a rozhľadové podmienky boli dobré, svietilo slnko), že zvolil možnosť obídenia prekážky na hlavnej ceste, cez voľný ľavý pruh. Pri oboch spôsoboch reakcie by k stretu vozidiel nedošlo. Tak ako nebolo preukázané, že by žalobca musel predvídať, že ubrzdí svoje vozidlo a nedôjde k stretu vozidiel, tak nemohol predvídať (vzhľadom na poveternostné podmienky, voľnosť ľavého pruhu hlavnej cesty pri obiehaní vozidla značky Peugeot) v ľavom pruhu hlavnej cesty, ktorá v čase, keď už vozidlo Peugeot sa nachádzalo celé v pravom pruhu (čo v konaní nebolo sporné), že spôsobí jeho predchádzanie dopravnú nehodu. Krajský súd dospel k záveru, že reakcia žalobcu bola jednou z možných reakcií na okolnosti, ktoré spôsobila porušením dopravných predpisov vodička vozidla značky Peugeot a nemožno konštatovať, že mohol žalobca predvídať, že jediným možným spôsobom, ako sa vyhnúť dopravnej nehode (stretu vozidiel), bolo zníženie rýchlosti jazdy. Z tohto dôvodu krajský súd dospel k záveru, že neporušil žalobca ust. § 16 ods. 1 vo väzbe na § 15 ods. 5 písm. g) zákona č. 8/2009 Z.z., keď podľa názoru krajského súdu reagoval adekvátne jednou z možností, ktorou mohol vodič reagovať, keď nebolo preukázané, že by mohol predvídať, že len náhlym brzdením zabráni stretu s vozidlom Peugeot. Ani v prejednávanom prípade sa nejednalo o klasické predchádzanie, teda porušenie právnych predpisov podľa § 15 ods. 5 písm. g) zákona č. 8/2009 Z.z., ale o reakciu vodiča na okolnosti, ktoré spôsobila porušením právnych predpisov vodička vozidla Peugeot. V konaní nebolo preukázané, v tomto smere správne orgány dokazovanie nevykonali a k tomuto ani odborné vyjadrenie znalca nesmeruje, že by bolo skúmané a preukázané, že žalobca ako vodič vozidla Volkswagen Passat mohol reálne a vzhľadom na všetky skutkové okolnosti veci predvídať, že náhlym znížením rýchlosti ubrzdí predmetné vozidlo a k stretu vozidiel žalobcu a vodičky vozidla značky Peugeot nedôjde. Pre posúdenie veci je podstatné, či reakcia žalobcu bola reálnou reakciou a či mohol predvídať, vzhľadom na okolnosti, že náhlym znížením rýchlosti zabráni stretu vozidiel a či táto reakcia mohla byť jedinou reakciou, ktorou sa dalo zabrániť stretu vozidiel. Tieto skutočnosti z vykonaného dokazovania nevyplývajú, nepreukazuje to ani obsah predloženého odborného vyjadrenia znalca z odboru cestná doprava, preto krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil. V ust. § 59 Správneho poriadku (vo väzbe na § 51 zákona č. 372/1990 Zb.) je vymedzený postup odvolacieho orgánu. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom konania. Túto zásadu preto musí rešpektovať aj odvolací orgán, a to najmä v prípade, ak mení rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Vykonaná zmena rozhodnutia žalovaným, keď upravil svojím rozhodnutím text prvostupňového rozhodnutia tým, že vo výroku rozhodnutia v predmetnej veci zmenil podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie tak, že „príslušná časť výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa sa nahrádza textom iného znenia", postupoval žalovaný v odvolacom konaní v rozpore so zákonom. Uvedená skutočnosť, keď žalovaný v odvolacom konaní zmenil text výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, je vnímaná v zmysle ustálenej súdnej praxe v oblasti správneho súdnictva ako nezákonná, a preto takáto zmena „výrok prvostupňového rozhodnutia" ako bola vykonávaná v odvolacom konaní, spôsobila nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Žalovaný si neuvedomil, že, ako orgán konajúci v odvolacom konaní, môže konať iba vo vlastnom mene a že príslušnou zmenou prvostupňového rozhodnutia môže a ak chce zmeniť, musí ako odvolací orgán nahrádzať rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, avšak nemôže ako odvolací orgán, konať v mene prvostupňového správneho orgánu a nevyplýva mu ani zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu, právomoc nejakým spôsobom vylepšovať, resp. upravovať, svojím rozhodnutím, výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorý považuje za chybný alebo nesprávny, prípadne neúplný. Z pojmového hľadiska pod zmenou rozhodnutia podstatné je rozumieť stav, keď vec, ktorá je predmetom konania - odvolací orgán rozhodne inak, ako orgán prvého stupňa. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné z dôvodu, že žalovaný v rámci zmeny výroku prvostupňového rozhodnutia, vôbec nezdôvodnil. Zdôvodnenie obmedzil iba na dôvody „odvolací orgán v predmetnom konaní našiel pochybenie, ktoré však neoprávňovalo zrušenie prvostupňového rozhodnutia, nakoľko bola uskutočnená postačujúca náprava v tom, že výrok napadnutého rozhodnutia odvolací orgán v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil" (strana 11, piaty odsek). Napadnuté rozhodnutie žalovaného je teda nepreskúmateľné aj z dôvodu, že žalovaný, zmenu výroku prvostupňového orgánu, vôbec nezdôvodnil, resp. zdôvodnil len všeobecne a nekonkrétne a podľa názoru krajského súdu nedostatočne. Preto boli splnené podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia aj z dôvodov § 250j ods. 2 písm. d), e) O.s.p.. Žalobca mal v konaní úspech, pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. mu vzniká právo na náhradu trov konania. Žalobcovi v konaní vznikli trovy konania vo výške súdneho poplatku z podanej žaloby vo výške 35 €, vznik iných trov konania žalobca nepreukázal, preto krajský súd priznal žalobcovi proti žalovanému trovy konania vo výške 35 €. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. V Žiline, dňa 24. mája 2016 JUDr. Erika Čanádyová predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková