Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/143/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200711 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200711.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: Transeuropa, s.r.o., so sídlom Štrková 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 794 724, právne zastúpená: Mgr. Soňa Grošaftová, advokátka so sídlom L. X, XXX XX S., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/187398/2015 zo dňa 05.05.2015, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd žalobný návrh z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou, doručenou 15.07.2015 na Krajský súd v Žiline, domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/187398/2015 zo dňa 05.05.2015 (ďalej len napadnuté rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina (ďalej len prvostupňový správny orgán) č. 9501401/5/230119/2015 zo dňa 30.01.2015 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie), ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014 v sume 25.868,89 €. Správca dane konštatoval, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť dodaním tovaru podľa § 19 ods. 1 a povinnosť platiť daň za dodaný tovar podľa § 69 ods. 1 Zákona o DPH pri výpočte základu dane, - vstupná cena hmotného majetku 105.000,- €, deň nákupu 20.11.2013, - odpisy majetku ku dňu 31.12.2013 0,- €, - daňové priznanie dane z príjmu za rok 2013, z ktorých vyplýva, že predmetom účtovania neboli účtovné odpisy, - odpisy zahrnuté do daňových výdavkov ku dňu predaja 14.03.2014 0,- €, - základ dane zostatku a cena 105.000,- €. - zo základu vypočítaná daň správcom dane 21.000,- €, - odvedená daň platiteľom 0,60 €, - rozdiel 20.999,40 €. Pri dokladoch VPD VO155/T, V-165/N, V-194/N a V-10155/T neuznal žalobcovi odpočet dane vo výške 4.633,83 € a pri dokladoch VPD V-0182 rozdiel vo výške 44,53 €. Žalovaný sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňového správneho orgánu a poukázal na ust. § 8 ods. 3 a § 22 ods. 5 Zákona o DPH a konštatoval, že správca dane postupoval pri určení rozdielu dane z predaja ťahačov v súlade so Zákonom o DPH, keď podľa § 8 ods. 3 Zákona o DPH, ak platiteľ dodá tovar na iný účel ako na podnikanie, a ak pri kúpe tohto tovaru bola daň odpočítaná, považuje sa takéto dodanie za dodanie za protihodnotu. Základom dane je v takomto prípade podľa § 22 ods. 5 Zákona o DPH cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý. Pri dodaní tovaru, ktorý je odpisovaným majetkom, je základom dane zostatková cena majetku zistená podľa osobitného predpisu. Žalovaný konštatoval, že predaj ťahačov bol predaj tovaru, ktorý bol zaradený do majetku na účely podnikania, pričom žalobca si na uvedený majetok uplatnil nulové odpisy. Vzhľadom k tomu, že vstupná cena majetku bola 105.000,- €, jeho predaj v sume 3,60 € nie je cenou, ktorá by odrážala jeho skutočnú, reálnu hodnotu, nie je teda prejavom toho, že došlo k dodaniu na účely podnikania. Žalobca predajom ťahačov na účely DPH dodal tovar, ktorý mal zaradený k majetku. Právo na prerušenie odpisov, ktoré uplatnil správca dane nespochybnil. Existencia ťahačov nebola správcom dane spochybnená a správca dane preukázal, keď v odôvodnení uviedol, že na účely DPH došlo k dodaniu tovaru za protihodnotu, pričom základ dane žalobca určil nesprávne, keď nepostupoval podľa § 8 ods. 3 a § 22 ods. 5 Zákona o DPH. Prejavom podnikateľského účelu nie je dodanie tovaru za symbolickú cenu 3,- €, ale podnikateľský subjekt - žalobca, ktorý v konkurenčnom prostredí hospodársky môže existovať, len keď bude reálne premietať náklady do svojich cien. Odplata 3,-€ nie je reálnym vyjadrením protihodnoty dodaných ťahačov, preto správca dane správne základ dane vyčíslil v súlade s § 22 ods. 5 Zákona o DPH. Predmetné ťahače boli súčasťou majetku aktív žalobcu, jeho predajom na účely DPH došlo k dodaniu tovaru, pretože podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH ide o hmotný hnuteľný majetok, ktorý je z hľadiska DPH považovaný za tovar. Žalovaný konštatoval, že žalobca ani na základe výziev správcu dane nepredložil faktúry, na základe ktorých si platiteľ môže v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH uplatniť právo na odpočítanie dane a konštatuje, že súhlasí s názorom, že pri vykonávaní nákladnej prepravy musia vznikať aj náklady na nákup pohonných hmôt, avšak, aby vzniklo právo na odpočítanie DPH, je aj pri tomto tovare povinnosťou daňového subjektu vzniknuté náklady na nakúpenie pohonných hmôt preukázať faktúrou, túto povinnosť však žalobca nesplnil. Ním predložené doklady neboli výdavkové pokladničné doklady V-0155/T, V-0165/N a V-0194/ N, keď pod pokladničným dokladom V-0182 sa nachádza len doklad vypísaný daňovým subjektom -žalobcom ako podklad pre zaúčtovanie a taktiež nebola priložená faktúra pod uvedeným číslom. Žalovaný konštatoval, že správcom dane bolo preukázané porušenie ustanoví Zákona o DPH, ktoré sa týkalo umelo zníženého základu dane pri predaji ťahačov, čo malo za následok neodvedenie DPH v správnej výške a nepreukázanie práva na odpočítanie dane. Žalovaný, zhodne s názorom správcu dane, konštatoval, že pri kontrole odberateľských faktúr zistil, že žalobca vyhotovil odberateľskú faktúru č. 10140098/PR zo dňa 14.03.2014 za 3 kusy ťahačov so základom dane 3,- €, DPH 0,60 € a neurčil výšku základu dane v zmysle zák. č. 222/2004 Z.z.. Ťahače žalobca predal odberateľskou faktúrou č. 10140098/PR zo dňa 14.03.2014 spoločnosti Trade rental, s.r.o. Žilina za 3.60 € a nadobudol ich v zdaňovacom období mesiac november 2013 od spoločnosti S&J PRESSBURG Plus, s.r.o. Bratislava, ktorá vznikla k 01.01.2014 zlúčením a nástupnickou spoločnosťou sa stala KLIMEX STONE SLOVAKIA, s.r.o. (faktúra č. 2013121 zo dňa 20.11.2013), kde zdaniteľné plnenie 105.000,- €, DPH 21.000,- €, daň vo výške 21.000,- € si daňový subjekt odpočítal v zdaňovacom období mesiac november 2013. Proti rozhodnutiu žalovaného podala riadne a včas žalobu žalobca a žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Nesúhlasil s názorom správnych orgánov o nesprávnom určení základu dane, ktoré správne orgány odvodzovali od tvrdenia, že predaj tovaru za protihodnotu nie je reálnym vyjadrením protihodnoty, z ktorej mal žalobca vychádzať pre účely určenia základu dane, nakoľko táto nespĺňa podstatu pojmu protihodnota, ktorá nie je prejavom skutočného podnikateľského účelu, ale iba formálna. Uvedený názor správne orgány odvodzujú od § 8 ods. 3 a § 22 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z.z. v platnom znení s vyslovením, že žalobca dodal tovar na iný účel ako podnikanie, pričom takto dodaný tovar je potrebné považovať za dodanie tovaru za protihodnotu. Poukázal na § 2, § 22, § 8 Zákona o DPH a tvrdil, že je nesprávne tvrdenie správnych orgánov, že predaj tovaru za protihodnotu 3,- € nie je prejavom tohto, že by malo dôjsť k dodaniu tovaru na účely podnikania, pričom určená protihodnota nie je jej reálnym vyjadrením. V posudzovanej veci, podľa žalobcu, ide o dodanie tovaru za protihodnotu, teda o zdaniteľný obchod podliehajúci dani podľa § 2 Zákona o DPH, nakoľko dodávka spĺňa všetky zákonné predpoklady, a to určenie protihodnoty, uskutočnenie zdaniteľnou osobou, s miestom dodania v tuzemsku. Podľa žalobcu, podľa ust. § 2 Zákona o DPH platí, že dodanie tovaru pri neexistencie protihodnoty nie je predmetom dane, pričom iba v zákonom stanovených prípadoch sa za dodanie tovaru za protihodnotu považuje aj dodanie tovaru bez reálnej protihodnoty, tzn. bez existujúcej protihodnoty. Podľa žalobcu platí, že aj bezodplatné dodanie tovaru pre účely upravené v § 8 ods. 3 Zákona o DPH bude mať rovnaké účinky ako dodanie tovaru za protihodnotu. Žalobca má za to, že správne orgány nesprávne vykladajú pojem protihodnota, vo vzťahu k tvrdeniu, že nie je reálnym vyjadrením protihodnoty, preto aj tvrdenia správnych orgánom, že výška predajnej ceny, tak ako je fakturovaná, nie je prejavom naplnenia jedného zo základných znakov podnikania, ktorým je snaha podnikateľa o dosiahnutie zisku, ako aj tvrdenie, že k predaju ťahačov došlo po štyroch mesiacoch, a to za okolností, že žalobca ich využíval v súvislosti s predmetom svojich činností nielen po ich kúpe, ale aj pred ich kúpou, ako aj po ich predaji. Tvrdenia, že existuje personálne prepojenie predávajúcej a kupujúcej spoločnosti cez spoločníčku L. F., sú podľa žalobcu bez právneho významu. Dodanie ťahačov za ustálenú protihodnotu a ich následná výpožička sa realizovala za účelom ďalšieho rozvoja ekonomickej činnosti nadobúdateľa, ktorý pre jej rozvoj, a to získanie licencie pre oblasť medzinárodnej dopravy, preukázať a prinášať spoľahlivosť, musí preukázať aj vlastníctvo predmetu, prostredníctvom ktorého má túto činnosť vykonávať. Potom aj následná výpožička nemôže byť dôvodom pre ustálenie záveru, určenia základu dane spôsobom ako tvrdí žalovaný. Žalobca poukázal, že dňa 13.08.2014 odovzdal správcovi dane účtovné doklady vzťahujúce sa ku kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu, a to potvrdením o zapožičaní dokladov pod č. 9501401/5/3849136/2014 zo dňa 13.08.2014, ktorý potvrdzuje prevzatie dokladov ako kniha pohľadávok k 31.03.2014, kniha záväzkov k 31.03.2014, evidencia DPH za marec 2014, príjmové pokladničné doklady č. P P - 0042-73, výdavkové pokladničné doklady č. V V - 00151-195, dodávateľské faktúry č. 3014021-3014033, odberateľské faktúry č. 10140079-10140082, 10140084-10140130 a spochybnil tvrdenia správnych orgánov, že nepredložil doklady preukazujúce právo na odpočet. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 03.09.2015 a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, stotožnil sa so skutkovým a právnym posúdením veci. Čo sa týka tvrdenia o predložení dokladov poukázal na výzvy, ktoré správca dane zo dňa 22.08.2014 a zo dňa 04.09.2014 adresoval žalobcovi na predloženie dokladov. Doklady, ktoré mali preukázať nákup pohonných hmôt neboli však správcovi predložené, čo vyplýva aj z potvrdenia o prevzatí dokladov zo dňa 13.08.2014, kde nie sú uvedené výdavkové pokladničné doklady V - 0155/T, V-0165//N, V-0194/N. Napadnutými rozhodnutiami správne orgány neuznali žalobcovi odpočet, a to z odberateľskej faktúry č. 10140098/PR v celkovej sume 3,60€ s dátumom vystavenia faktúry dňa 14.03.2014 za predaj troch kusov ťahačov za zdaňovacie obdobie marec 2014, ako aj odpočet z výdavkových pokladničných dokladov VPD č. V-0155/T zo dňa 10.03.2014 za materiál v cene 10.012,50€, DPH 2.002,50€, VPD č. V-0165/N zo dňa 20.03.2014 za materiál - základ dane 10.117,50€ a DPH 2.023,50€, VPD č. V-0194/N zo dňa 30.03.2014 za materiál - základ dane 3.039,17 €, DPH 607,83 €, keď žalobca nepredložil, ani na základe výziev správcu dane zo dňa 22.08.2014 a 04.09.2014, uvedené faktúry - doklady a nepredložil ich ani pri prerokovaní rozdielov z výdavkových pokladničných dokladov dňa 01.10.2014 v zápisnici z ústneho pojednávania č. 9501401/5/4461734/2014. Podľa § 51 ods.1písm. a), § 49 ods. 2 písm. a), vo väzbe na § 71, § 74 ods. 3 písm. b) Zákona o DPH neuznal správca dane odpočet z uvedených dokladov, vrátane dokladov VPD - V-0182 zo dňa 26.03.2014, zdaniteľné plnenie 222,63€ s DPH 44,53 €, keď napriek výzvam správcu dane uvedené doklady neboli predložené. Tieto doklady boli uvedené v kontrolnom výkaze, vyčíslené v časti D3, čo znamená, že odpočítanie dane sa týka zjednodušenej faktúry vyhotovenej elektronickou registračnou pokladnicou (§ 74 ods. 3 písm. b) Zákona o DPH). To, že sa jedná o doklad, ktorý bol vystavený elektronickou registračnou pokladnicou bolo potvrdené aj zástupkyňou žalobcu L. F. v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 01.10.2014. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a súd pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol, a to z nasledovných dôvodov. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky. Podľa § 8 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z., dodaním tovaru je aj prevod vlastníckeho práva k hmotnému majetku za náhradu alebo protihodnotu na základe rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. Podľa § 8 ods. 3 zák. č. 222/2004 Z.z., ak platiteľ dodá tovar na svoju osobnú spotrebu, dodá tovar na osobnú spotrebu svojich zamestnancov, dodá tovar bezodplatne alebo dodá tovar na ďalší iný účel ako na podnikanie a ak pri kúpe alebo vytvorení tohto tovaru vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, považuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu. Bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, ak jeho hodnota nepresiahne 17 eur bez dane za jeden kus, a bezodplatné dodanie obchodných vzoriek sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu. Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby. Podľa § 22 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. do základu dane podľa odseku 1 sa zahŕňajú aj a) iné dane, clá a poplatky vzťahujúce sa na tovar alebo službu, b) súvisiace náklady (výdavky), ako napríklad provízia, náklady na balenie, náklady na prepravu a náklady poistenia požadované dodávateľom od kupujúceho alebo zákazníka. Podľa § 22 ods. 3 zák. č. 222/2004 Z.z. do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňajú výdavky platené v mene a na účet kupujúceho alebo zákazníka, ktoré dodávateľ požaduje od kupujúceho alebo zákazníka (ďalej len "prechodné položky"). Pri dodaní tovaru v zálohovaných obaloch sa do základu dane podľa odseku 1 nezahŕňa záloha na zálohované obaly, ktoré sú dodané spolu s tovarom. Podľa § 22 ods. 4 zák. č. 222/2004 Z.z. ak je v čase dodania tovaru alebo služby poskytnutá zľava z ceny alebo ak je poskytnutá zľava za skoršiu úhradu ceny, základ dane sa zníži o sumu zľavy. Podľa § 22 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z.z. pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3 je základom dane cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý vrátane nákladov súvisiacich s nadobudnutím, a ak bol tovar vytvorený vlastnou činnosťou, základom dane sú náklady na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou; pri dodaní tovaru, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom, je základom dane zostatková cena majetku zistená podľa osobitného predpisu. Pri dodaní služby podľa § 9 ods. 2 a 3 sú základom dane náklady na službu. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2014 právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2014 platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 19 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. (k 31.12.2014) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 69 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2014 platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 74 ods. 3 zák.č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2014 platiteľ a zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, môžu vyhotoviť zjednodušenú faktúru, ktorá neobsahuje všetky údaje podľa odseku 1. Zjednodušenou faktúrou je a) doklad za tovar alebo službu, ak cena vrátane dane nie je viac ako 100 eur; doklad nemusí obsahovať údaje podľa odseku 1 písm. b) a jednotkovú cenu podľa odseku 1 písm. g), b) doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou podľa osobitného predpisu, 29a) ak cena tovaru alebo služby vrátane dane uhradená v hotovosti nie je viac ako 1 000 eur alebo uhradená inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť nie je viac ako 1 600 eur a doklad vyhotovený tankovacím automatom pre bezobslužné čerpanie pohonných látok, ak cena tovaru vrátane dane uhradená elektronickým platobným prostriedkom nie je viac ako 1 600 eur; doklad nemusí obsahovať údaje podľa odseku 1 písm. b) a jednotkovú cenu podľa odseku 1 písm. g), c) podkladová časť nálepky, ktorou sa preukazuje zaplatenie úhrady za užívanie diaľnic, ciest pre motorové vozidlá a ciest I. triedy v tuzemsku, ktorá ostane príjemcovi služby po oddelení nalepovacej časti nálepky, ak podkladová časť nálepky obsahuje obchodné meno dodávateľa služby a jeho identifikačné číslo pre daň, dátum predaja nálepky, cenu vrátane dane a sumu dane, d) faktúra podľa § 71 ods. 2; faktúra musí obsahovať poradové číslo pôvodnej faktúry a údaje, ktoré sa menia. Z obsahu administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, že ťahače, ktoré boli predmetom prevodu odberateľskou faktúrou žalobcu č. 10140098/PR zo dňa 14.03.2014, boli nadobudnuté nasledovne - Držiteľom ťahačov bola od prvej evidencie 09.08.2007 spoločnosť EUROIMPEX,a.s. Žilina, ktorého v čase od 27.10.2007 do 02.12.2010 členom dozornej rady bola L. F. a od 11.10.2000 do 25.10.2007 bol Richard Štaffen predsedom predstavenstva, ktorý od 22.06.2007 bol aj konateľom žalobcu a F. od 12.02.2013 spoločníčkou žalobcu. EUROIMPEX a.s. bola držiteľom ťahačov od 09.01.2013 a vlastníkom ťahačov od 09.08.2007 do 08.01.2013 bola spoločnosť VB LEASING SK, spol. s r.o.. - Od 09.01.2013 do 08.01.2014 bol držiteľom ťahačov S&J PRESSBURG plus, s.r.o., ktorý ich predal žalobcovi faktúrou žalobcovi faktúrou č. 2013121 dňa 20.11.2013, základ dane 105.000,- €, DPH 21.000,- €. Od 09.01.2013 do 20.11.2013 žalobca využíval ťahače na základe zmluvy o výpožičke zo dňa 09.01.2013 bezodplatne. - Od 08.01.2014 do 14.03.2014 bol držiteľom a vlastníkom vozidiel žalobca. - Dňa 14.03.2014 žalobca odberateľskou faktúrou č. 10140098/PR zo dňa 14.03.2014, zdaniteľné plnenie 3,- €, DPH 0,60€ previedol ťahače spoločnosti Trade rental , s.r.o.. Táto spoločnosti dňa 14.03.2014 sa stala vlastníkom ťahačov. V deň predaja ťahačov dňa 14.03.2014 Trade rental, s.r.o. dala ťahače žalobcovi ako obchodnej spoločnosti do bezplatného užívania. Žalobca využíva predmetné ťahače na uskutočnenie svojich plnení, pričom spoločnosť Trade rental, s.r.o. Žilina je spoločnosťou personálne prepojenou so žalobcom, keď jediným konateľom a spoločníkom Trade rental, s.r.o. je Monika Šteffenová, ktorá je aj zároveň spoločníčkou a konateľom žalobcu. V konaní bolo preukázané, že od 08.01.2014, nielen do predaja do 14.03.2014, posudzovanou faktúrou č. 10140098/PR, v cene vrátane DPH 3,60 €, ale aj po tomto termíne, po 14.03.2014 naďalej je užívateľom ťahačov žalobca, ktorý ťahače aj fyzicky používal. Krajský súd konštatuje, že od nadobudnutia ťahačov žalobcom, až do doby prevodu na obchodnú spoločnosť Trade rental, s.r.o. Žilina, ako aj po tomto prevode nie je sporným, že ťahače, fyzicky využíva žalobca, i keď od 14.03.2014 nie je vedený ako vlastník ťahačov. Vlastníkom je obchodná spoločnosť Trade rental, s.r.o. Žilina, ktorá je personálne prepojená so žalobcom. Žalobca v podanej žalobe spochybnil závery správnych orgánov a tvrdil, že splnil všetky zákonom stanovené podmienky na odpočet dane z pridanej hodnoty, dodal tovar za protihodnotu, ktorý podlieha dani, dodávka spĺňa všetky zákonné predpoklady, a to určenie protihodnoty, uskutočnenie zdaniteľnou osobou, s miestom dodania v tuzemsku pre obchod, ktorý podlieha dani z pridanej hodnoty. Vyčíslenie protihodnoty vo výške 3,- € za dodanie tovaru, je podľa žalobcu, naplnením jedného z troch základných predpokladov zdaniteľného obchodu. Poukázal na znenie § 2 Zákona o DPH, podľa ktorého dodanie tovaru pri neexistencii protihodnoty nie je predmetom dane a zdôraznil, že iba v zákonom stanovených prípadoch sa za dodanie tovaru za protihodnotu považuje aj dodanie tovaru bez reálnej protihodnoty, tzn. bez existujúcej protihodnoty. Podľa žalobcu to platí aj v prípade bezodplatného dodania tovaru pre účely upravené v § 8 ods. 3 Zákona o DPH, takéto dodanie potom bude mať rovnaké účinky ako dodanie tovaru za protihodnotu. Tvrdil, že správne orgány nesprávne vykladajú pojem protihodnota vo vzťahu k tvrdeniu správnych orgánov, že cena vyjadrená v posudzovanej faktúre „nie je reálnym vyjadrením protihodnoty“, teda predaj 3 ťahačov prevádzkyschopných, keď 1 ťahač bol predaný za cenu 1,- € bez DPH, nie je podľa správnych orgánov reálnym vyjadrením protihodnoty, z ktorej mal platiteľ vychádzať na účely určenia dane. Žalobca poukazoval, že pokiaľ zmluvné strany v obchodnom styku sa dohodli na odplate za predaj tovaru, túto odplatu nemôže ani žalovaný spochybniť bez právneho základu, a to iba vzťahom k nim zadefinovanému prejavu podnikania, ktorého výsledkom má byť, podľa názoru žalovaného, iba dosahovanie zisku. Dodanie ťahačov za ustálenú protihodnotu a ich následná výpožička sa realizovala, podľa tvrdenia žalobcu, za účelom ďalšieho rozvoja ekonomickej činnosti nadobúdateľa, ktorý pre jej rozvoj, a to získanie licencie pre oblasť medzinárodnej dopravy, preukázania finančnej spoľahlivosti, musí preukázať aj vlastníctvo predmetu, prostredníctvom ktorého má túto činnosť vykonávať. Preto aj následná výpožička nemôže byť dôvodom pre ustálenie názoru žalovaného, že určenie základu dane, ktoré zvoli žalobca, je v rozpore so zákonom. Pre posúdenie veci je podstatné, že ťahače boli súčasťou majetku - aktív žalobcu a ich predajom obchodnej spoločnosti Trade rental, s.r.o. Žilina a účtovaním ceny predaja faktúrou č. 10140098/PR s dátumom vyhotovenia 14.03.2014, s dátum splatnosti dňa 28.03.2014, na celkovú sumu vrátane DPH 3,60 € došlo k dodaniu tovaru, keď predmetom prevodu bol hmotný tovar, hnuteľný majetok, ktorý je považovaný aj z hľadiska Zákona o DPH za tovar. Pre posúdenie veci nie je podstatná existencia alebo neexistencia personálneho prepojenia medzi predávajúcim (žalobcom) a nadobúdateľom ťahačov. Pre posúdenie veci boli podstatné skutkové okolnosti nadobudnutia tovaru, teda hodnoty tovaru a ceny, v ktorej žalobca tovar nadobudol a hodnoty prevádzaného tovaru v časovom období niekoľkých mesiacov, keď ťahače nadobudol žalobca od obchodnej spoločnosti S&J PRESSBURG plus s.r.o. v novembri 2013 a cena bola účtovaná faktúrou uvedenej obchodnej spoločnosti č. 2013121 s dátumom vyhotovenia 20.11.2013 a s dátumom splatnosti dňa 19.01.2014 v sume 105.000,- € plus DPH 21.000,- €, keď fakticky za niekoľko mesiacov došlo k predaju tých istých ťahačov žalobcom v prospech obchodnej spoločnosti Trade rental s.r.o. posudzovanou faktúrou, vystavenou s dátumom dodania služby dňa 14.03.2014, s dátumom splatnosti 28.03.2014, v cene 1 ťahača 1,- €, spolu 3,- € bez DPH, s DPH spolu 3,60 €. V konaní bolo preukázané, že napriek uvedeným transakciám, na základe ktorých najskôr žalobca nadobudol a neskôr previedol ťahače na ďalšiu obchodnú spoločnosť, ťahače žalobca využíval od 09.01.2013 do 20.11.2013 na základe zmluvy o výpožičke s obchodnou spoločnosťou S&J PRESSBURG plus, s.r.o., teda držba ťahačov a ich využívanie žalobcom v podnikateľskej činnosti boli realizované, čo v konaní nebolo sporným, aj po prevode ťahačov na obchodnú spoločnosť Trade rental, s.r.o. Žilina. V konaní aj v podanej žalobe žalobca tvrdil, že dodanie ťahačov tretej osobe, za ustálenú protihodnotu a ich následná výpožička sa realizovala práve za účelom ďalšieho rozvoja ekonomickej činnosti, za účelom získania licencií pre oblasť medzinárodnej dopravy, pričom nepoprel, že posudzovaný prevod bol ekonomickou činnosťou žalobcu. Krajský súd vychádzal zo skutočnosti, že v obchodno-záväzkových vzťahoch medzi žalobcom a spoločnosťou Trade rental, s.r.o. Žilina, čo sa týka posudzovanej faktúry 10140098/PR, bol prevod ťahačov v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalobcu a podnikateľského subjektu Trade rental, s.r.o. Žilina. Treba poukázať na základné zásady správy daní vyjadrené v § 3 zákona č. 563/2009 Z.z., kde v ods. 1 je uvedené, že pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisoch, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 6 Zásad pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takéhoto daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený alebo ktorých výsledkom je účelovo zníženie daňovej povinnosti sa pri správe daní neprihliada. Vychádzajúc z obsahu Zásad základných zásad správy daní, § 3 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z., ako aj z ustálenej judikatúry týkajúcej sa výkladu zneužitia práva, krajský súd konštatuje, že zneužitie práva predstavuje vytváranie umelých konštrukcií zbavených hospodárskej reality, vytvorenosť s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu, keď sa formálne dodržia podmienky pre odpočet dane, úkonmi daňového subjektu sa však sleduje hlavný cieľ, a to získanie daňovej výhody (rozsudok Ampliscientifica a Amplifin zo dňa 22.05.2008 C-162/07). V rozsudku Halifax plc a.i. zo dňa 29.04.2004 Súdny dvor konštatoval, že v oblasti DPH si preukázanie zneužívajúceho konania vyžaduje na jednej strane, aby predmetné plnenia, napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ju preberá, viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Na druhej strane musí z celku objektívnych prvkov tak isto vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu. Krajský súd poukazuje aj na závery Súdneho dvora Európskej únie v rozsudku C-504/10 zo dňa 27.10.2011. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že vzniknuté právo na odpočet zostáva nadobúdateľovi (žalobcovi) prináleží iba v prípade, že neexistujú podvodné alebo zneužívajúce okolnosti smerujúce k získaniu daňovej výhody a je úlohou súdu zistiť, či výlučným cieľom konania je získanie daňovej výhody, bez existencie iného hospodárskeho cieľa. Keď bola zistená existencia zneužitia, príslušné plnenia musia byť znovu definované tak, aby bola nastolená situácia, ktorá by existovala v prípade, keby neexistovali plnenia predstavujúce zneužitie. Ekonomická činnosť, ktorá pre účely zák. č. 222/2004 Z.z. sa nazýva podnikaním, je definovaná v § 3 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z.. Je to širšia kategória, než je definovanie podnikania podľa § 2 Obchodného zákonníka. Žalobca podniká ako obchodná spoločnosť typu s.r.o. a takto aj podnikala v čase realizácie prevodu - predaja troch kusov ťahačov. Podnikateľská činnosť žalobcu má byť zameraná, tak ako je zmysel podnikania, za účelom dosahovania zisku, čo vyplýva aj z § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, zo samotnej podstaty podnikania a z hľadiska zákona č. 222/2004 Z.z., za účelom dosiahnutia príjmu. Krajský súd sa stotožnil s názorom správnych orgánov, že vzhľadom na charakter posudzovaného obchodného prípadu, predmet prevodu, hodnotu ťahačov v čase ich nadobudnutia žalobcom, uplatnenie žalobcom nároku na odpočítanie DPH v sume 21.000,- €, časový horizont medzi nadobudnutím ťahačov do vlastníctva žalobcu a jeho následným prevodom na obchodnú spoločnosť Trade rental, s.r.o. Žilina, vyčíslenie hodnoty ťahačov v čase prevodu na Trade rental, s.r.o. Žilina oproti hodnote, v ktorej ich nadobudol žalobca, neexistenciu skutočností, na základe ktorých došlo k zníženiu hodnoty ťahačov, je potrebné konanie žalobcu vyhodnotiť ako okolnosti, ktoré smerujú k získaniu daňovej výhody žalobcu a ktoré nemôžu požívať ochranu, keď v konečnom dôsledku, sú v rozpore so základnými zásadami daňového konania upravenými v § 3 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z.. Posudzovaný obchod poprel akýkoľvek podnikateľský zámer žalobcu - úmysel realizovať podnikanie v snahe zabezpečenia zisku dosiahnutia príjmu. Posudzované konanie popiera akúkoľvek definíciu podnikania, aj ekonomickej činnosti žalobcu v zmysle zák. č. 222/2004 Z.z., keď činnosť má byť smerovaná na dosiahnutie príjmov alebo z hľadiska Obchodného zákonníka zisku, čo uvedená obchodná transakcia v celom rozsahu popiera, keď za „v podstate“ nulovú hodnotu a nulovú DPH prevádza majetok, ktorý len niekoľko mesiacov predtým bol nadobudnutý v neporovnateľnej hodnote (v percentuálnom vyčíslení 100 % = 105.000 €, 3 € = 0 %) bez objektívnych skutočností preukazujúcich reálne zníženie hodnoty ťahača. V prejednávanej veci bolo potrebné aplikovať § 8 ods. 3 zák. č. 222/2004 Z.z., keď posudzovanú obchodnú transakciu možno kvalifikovať ako dodanie tovaru na ďalší iný účel ako podnikanie a je ho možné súčasne hodnotiť ako aj za dodanie tovaru bezodplatne, keď vyjadrená protihodnota 3 € z nadobúdajúcej ceny (105.000 €) v percentuálne vyčíslenej predstavuje 0 % (100 % = 105.000, 1 % = 1050, 3 € = 0 %). Transakciou zámerne a bez preukázania logických dôvodov sa nielenže vzdal žalobca dosiahnutia príjmu alebo zisku z podnikania, ale bezúčelovo a bez dôvodu (ktorý nepreukázal ani v konaní, ani v dôvodoch podanej žalobe) sa zbavil státisícového majetku, ktorý napriek tomu potrebuje k výkonu svojej podnikateľskej činnosti a ktorý, ako vyplýva aj z vykonaného dokazovania, v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti aj naďalej, po prevode, využíva k podnikaniu. Preto bol potom na mieste postup žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, ktorý určil v súlade s ust. § 22 ods. 5 zák. č.222/2004 Z.z. základ dane a príslušnú DPH. Súd poukazuje, že žalobca v preskúmavanom konaní, ale ani v podanej žalobe skutkovo nevymedzil, ani nepreukázal dôvody, ktoré by preukazovali, že predmet prevodu skutočne v čase prevodu mal hodnotu 3,- € + DPH, nepreukázal okolnosti, že došlo k odpisovaniu hodnoty majetku, došlo k jeho znehodnoteniu, poškodeniu alebo k iným okolnostiam, na základe ktorých hodnota ťahačov vyčíslená v posudzovanej faktúre zodpovedala tejto reálnej hodnote. Žalobca v konaní tvrdil, že preukázal listinnými dôkazmi nárok na odpočet DPH aj vo vzťahu k neuznaniu odpočtu vo výške 4.630,83 € a 44,53 €. Tvrdil, že správnemu orgánu dňa 13.08.2014 odovzdal všetky účtovné doklady vzťahujúce sa ku kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu, čo bolo potvrdené aj v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 24.09.2014, ktorého sa zúčastnil za žalobcu Ing. Ivana Dingová. Z obsahu zápisnice z pojednávania pred Daňovým úradom Žilina 9501401/5/4370276/2014 zo dňa 24.09.2014 krajský súd nemal preukázané, že by prítomný zástupca žalobcu Ing. Ivana Dingová, predkladala listinné dôkazy a z jej vyjadrenia nie je preukázané, že by potvrdila odovzdanie výdavkových pokladničných dokladov V-0155/T, V-165/N, V-0194/N a V-0182 , tak ako tvrdil v žalobe. Z potvrdenia o zapožičaní dokladov Daňového úradu Žilina 9501401/5/3849136/2014 zo dňa 13.08.2014 vyplýva, že predmetom zapožičania boli výdavkové pokladničné doklady VV- 00151-195. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu krajský súd zistil, že v potvrdení o zapožičaní dokladov zo dňa 18.08.2014 bol odovzdaný len výdavkový doklad označený ako VV-0182 zo dňa 26.03.2014 na sumu spolu 267,16 €, z toho DPH 44,53 €. Súčasťou administratívneho spisu nie je faktúra, ktorá by sa viazala k tomuto výdavkovému dokladu a taktiež výdavkové doklady pod č. V-0155/T, V-0165/N a V-0194/ N predložené neboli. Predložené boli doklady pod č. VV-0155 - výdavkový doklad na sumu 50,- €, z toho 8,33 € DPH, VV-0194 zo dňa 30.03.2014 na sumu 34,85 € - poštovné služby, tieto doklady nekorešpondujú čo do označenia, ale aj dátumu vystavenia a sumy, s dokladmi, ktoré sú predmetom preskúmania, teda nie je ich možné stotožniť, v spise sa nenachádza pokladničný doklad V-0155/ T za materiál na sumu 10.012,- € + DPH, V-0165/N zo dňa 20.03.2014 za materiál - základ dane 10.117,50 € + DPH a pokladničný doklad V-0194/N zo dňa 30.03.2014 za materiál - základ dane 3.039,17 €. Doklady s podobnými číslami, ale nie s presnými identifikačnými znakmi síce predložené boli, ale nejedná sa o doklady totožné s dokladmi, ktoré boli predmetom preskúmavania správnymi orgánmi a rozhodovania, vo vzťahu ku ktorým nebol uznaný správnym orgánom odpočet v celkovej výške 4.633,83 €. Taktiež súčasťou administratívneho spisu, tak ako tvrdili správne orgánu, sa tieto výdavkové doklady nenachádzajú a k výdavkovému dokladu V-0182 zo dňa 26.03.2014 sa nenachádza faktúra, napriek tomu, že žalobca bol vyzvaný aj na predloženie tohto listinného dôkazu. Žalobca nepreukázal, že predložil všetky požadované doklady, ktoré boli potrebné k uplatneniu práva na odpočítanie DPH, v súlade s ust. § 74 ods. 3 písm. b) Zákona o DPH. Krajský súd aj v tejto časti vyhodnotil žalobu za nedôvodnú, ktorá nespochybnila závery vyjadrené v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Krajský súd dospel k záveru, že žaloba nespochybnila zákonnosť a správnosť napadnutých rozhodnutí, preto pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca nemal v konaní úspech, nevzniká mu právo na náhradu trov konania, pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario, žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. V Žiline, dňa 14. júna 2016 JUDr. Erika Čanádyová predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková