Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/112/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200729 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200729.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: 1/ E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. F. J. XX, K. a žalobkyne: 2/ H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. F. J. XX, K., zast. advokátkou: JUDr. Zuzana Baloghová, H. X, XXX XX K., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, Andreja Kmeťa č. 17, 010 01 Žilina, za účasti pribratých účastníkov konania: 1/ Ing. C. J., bytom K. F. J. č. XXXX/XX, K., 2/ Ing. J. J., bytom K. F. J. č. XXXX/XX, K., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2015/012968/KRA zo dňa 15.05.2015, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2015/012968/KRA z 15.05.2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) a e) O.s.p. a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy konania vo výške 854,48 Eur, pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 70 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 784,48 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobcovia 1/, 2/ sa žalobou zo dňa 17.07.2015, doručenou na súd dňa 21.07.2015, domáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2015/012968/KRA zo dňa 15.05.2015, ktorý podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie Mesta Ružomberok č. j. OSS-360/1083/2015- TX1-BA zo dňa 02.01.2015 zmenil tak, že vo výrokovej časti rozhodnutia, v ktorej stavebný úrad uviedol podmienky pre dokončenie stavby, vypustil podmienku uvedenú v bode č. 1 - Nariadenie odstrániť časť múru zo západnej strany pri schodoch č. 1.11 podľa výkresu č. 3, vyhotoveného z HLX betónových tvaroviek, ktorý je zrealizovaný do výšky + 5,345 m, t. j. cez 2 nadzemné podlažia na úroveň + 2,831 m v lehote podľa podmienky uvedenej v bode 3 rozhodnutia. Žalobcovia 1/, 2/ v žalobe uviedli, že rozhodnutím žalovaného boli ukrátení na svojich právach. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považujú za nezákonné, nakoľko odvolací orgán nesprávne vyhodnotil odvolateľkou uvádzané skutočnosti. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že odvolací správny orgán sa vôbec nezaoberal dôvodmi, pre ktoré prvostupňový orgán túto podmienku (odstrániť časť múru) uložil. Z uvedeného dôvodu, podľa názoru žalovaného, prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu pre posúdenie veci. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nemožno zistiť, čo samotný odvolací orgán považoval za spoľahlivo zistený stav veci, ako vyhodnotil už vykonané stavebné úpravy ako aj predloženú projektovú dokumentáciu a na základe akých konkrétnych podkladov rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenil. Pokiaľ odvolací orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že prvostupňové rozhodnutie o odstránení časti stavby je nedostatočné bez preukázania opodstatnenosti takto nariadené stavebné úpravy, samotný odvolací orgán nedostatočne odôvodnil svoj záver, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobcovia 1/ a 2/ v žalobe ďalej uviedli, že stavebníkmi predložený odborný posudok nemožno považovať za dostatočný na splnenie podmienky na dodatočné povolenie stavby, a to že táto nie je v rozpore s verejným záujmom. V zmysle dodatočného povoľovania stavieb nie je legalizovať akúkoľvek stavbu, ktorú stavebníci uskutočnia bez stavebného povolenia, resp. v rozpore s ním, a potom namietajú, že zmena či odstránenie je finančné náročné, pokiaľ by v tomto prípade stavebníci riadne a vopred požiadali o stavebné povolenie, kde by vo vzdialenosti cca 5 m od susedného domu mal byť umiestnený múr vo výške + 5,345 m s najväčšou pravdepodobnosťou by takáto stavba povolená nebola, nakoľko by bola v rozpore s § 5 ods. 3 vyhl. č. 532/2002 Z.z., ale aj v rozpore s urbanistickými, architektonickými, požiarnymi požiadavkami, a tiež znemožňuje údržbu stavby a udržiavanie priestorov medzi stavbami. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činností, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemku nesmie byť menšia ako 2 m. V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytnej miestnosti; v takýchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialenosti od spoločných hraníc pozemkov. Stavba múru s danou výškou spôsobuje zatienenie, je neestetická, nespĺňa zaužívané architektonické a urbanistické štandardy v danej zóne. Žalobcovia v závere žaloby ďalej uviedli, že odvolací orgán zmenil rozhodnutie bez toho, aby mal k dispozícii nejaké iné zistenia, ako tie, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli vyhotovenom z podstatnej časti v prvostupňovom konaní. Odvolací orgán vyčítal prvostupňovému orgánu nedostatočne zistený skutkový stav, ale práve z napadnutého rozhodnutia odvolacieho orgánu nie je zrejmé, v čom spočíva doplnenie skutkových zistení odvolacím orgánom a prečo sa odvolací orgán dopracoval k úplne iným záverom ako prvostupňový správny orgán. Vzhľadom na uvedené žalobcovia 1/ a 2/ navrhujú, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že podľa ust. § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Zmena rozhodnutia je vhodná vždy, keď prvostupňový správny orgán oprel svoje rozhodnutie o nedostatočne zistený skutkový stav veci, alebo nesprávne zhodnotil vykonané dôkazy, z ktorých vyvodil svoj záver. V danom prípade dôvodom pre zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia stavebného úradu, ktorým dodatočne povolil zmenu stavby - nadstavbu rodinného domu a prístavbu schodiska - bolo aj nariadenie odstrániť časť schodiskového múru, ktorý stavebníci uskutočnili v rozpore so stavebným povolením vydaným v roku 2003 bez toho, aby stavebný úrad vyhodnotil stavebníkmi predložené dôkazy, že takto uskutočnená stavba neodporuje verejným záujmom. Pri nariadení odstránenia časti múru prihliadal stavebný úrad iba na námietky žalobcov ako účastníkov konania, ktorí s výškou schodiskového múru zo západnej strany nesúhlasili, pretože im bráni vo výhľade. Stavebný úrad vykonal v rámci prvostupňového konania dokazovanie, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami a keďže žalobcovia žiadne dôkazy o opodstatnenosti námietky o znížení hodnoty bývania vzhľadom na uskutočnenú výšku schodiskového múru nepreukázali, odvolací orgán takto nariadenú úpravu stavby podľa § 88a ods. 4 Stavebného zákona bez dôkazu, že námietky účastníkov konania sú opodstatnené a preukázané, vo svojom rozhodnutí vypustil zmenou časti výroku napadnutého rozhodnutia, a to na základe odvolania stavebníkov, ktorí s odstránením časti múru nesúhlasili. Vo vzťahu k jednotlivým bodom žaloby žalovaný uviedol, že stavebný úrad v odôvodnení nariadenia odstránenia časti múru poukázal na ust. § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., čo bolo v danom prípade nesprávne, pretože voľný priestor v šírke 7 m sa vyžaduje medzi rodinnými domami, čo v tomto prípade je dodržané, pretože priestor medzi domom stavebníka a rodinným domom žalobcov je až 8,5 m, táto vzdialenosť ostáva zachovaná. Ďalej vzdialenosť schodiskového múru, ktorý tvorí súčasť pristavenej terasy a schodiska od susednej stavby ostáva taktiež zachovaná (cca 5,35 m) podľa stavebného povolenia č. SPŽP 2401/2003/TS1-Mo zo dňa 06.08.2003, stavebníci zmenili bez povolenia iba výšku schodiskového múru zo západnej strany, ktorý je umiestnený na hranici s parcelou č. K- NC 2946/1, na ktorú nie je založený list vlastníctva, čo v zmysle uvedeného ustanovenia nemožno považovať za porušenie podmienky o zachovaní odstupovej vzdialenosti minimálne 7 m, pretože samotné ust. § 6 vyhlášky stanovuje iné podmienky umiestnenia stavby (napr. na hranici pozemku), ktoré sa potom preukazujú výpočtami podľa odseku 5 § 6 uvedenej vyhlášky. Celé vonkajšie schodisko spolu s múrom bolo pristavané k jestvujúcemu domu stavebníkov na základe stavebného povolenia z roku 2003 a namietaná časť múru nad II. N. P. postavená do výšky + 5,345 m tvorí zo statického a konštrukčného riešenia jeho neoddeliteľnú súčasť. Túto skutočnosť potvrdil aj stavebný úrad v závere svojho odôvodnenia, keď na námietku stavebníka, že trvá na zachovaní múru podľa pôvodnej projektovej dokumentácie uviedol, že schodiskový múr bol povolený ako terénny oporný múr, jeho skutočnú povolenú výšku neuviedol. Odvolací orgán preto v odvolacom konaní opätovne preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia, samostatne vyhodnotil podklady pre rozhodnutie, posúdil vec po právnej aj vecnej stránke a na základe všetkých výsledkov a ich vyhodnotení rozhodol tak, že zmenil čiastočne jeho výrokovú časť - podmienky pre dokončenie stavby - vypustením podmienky č. 1 o nariadení odstrániť časti schodiskového múru po úroveň podlahy terasy. Vo vzťahu k námietke žalobcov, že sa vôbec nezaoberal dôvodmi, pre ktoré stavebný úrad podmienky odstránenia časti múru uložil, považoval za nepreukázaný, pretože celé odôvodnenie rozhodnutia vychádzalo práve z posúdenia skutkového stavu v spojení so vznesenou námietkou žalobcov, ktorý bol dokladovaný nielen projektovou dokumentáciou skutočného vyhotovenia stavby a jej vizualizácie, ale aj z vyhodnotenia ďalších skutočností, a to porovnal odstupovú vzdialenosť posudzovaného schodiskového múru a rodinného domu žalobcov, aplikoval STN 73 4301, ktorá platí pre navrhovanie a projektovanie vnútorného prostredia bytov, t. j. aj požiadavky na preslnenie a osvetlenie obytných miestností s prihliadnutím na ust. . 3.1.6 tejto STN je zrejmé, že postavený schodiskový múr neprevyšuje v smere slnečných azimutov v kontrolovanom bode vertikálny uhol 18 ° od horizontály, stavebnotechnické riešenie múru a ďalší dôkaz, predložený stavebníčkou v odvolacom konaní, a to svetlotechnický posudok, z ktorého vyplynulo, že k zhoršeniu hygienických a svetlotechnických podmienok v rodinnom dome žalobcov nedôjde. V odôvodnení rozhodnutia uviedol všetky skutkové okolnosti, ktoré s posudzovanou vecou súviseli a vec posúdil z hľadiska právneho posúdenia správne berúc do úvahy všetky prvostupňovým orgánom zistené a preukázané skutočnosti a z nich vyvodil právne závery, ktoré nemožno považovať za svojvoľné, ale na ktoré bolo potrebné v rozhodovaní v predmetnej veci prihliadať a následne uplatniť. Mal za to, že presvedčivo a správne vyhodnotil dôkazy, ktoré mu boli predložené. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 247 a nasl. O.s.p. v medziach žalobných dôvodov, pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. c), e) O.s.p.. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 88a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. (ďalej len Stavebný zákon) ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Podľa § 88a ods. 4 Stavebného zákona v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. Podľa § 88a ods. 7 Stavebného zákona na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. Podľa § 137 ods. 1 Stavebného zákona stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci. Podľa § 137 ods. 2 Stavebného zákona ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší. Podľa § 137 ods. 3 Stavebného zákona stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Mesto Ružomberok ako stavebný úrad po zistení v rámci štátneho stavebného dohľadu dňa 10.12.2011, že stavebníci Ing. J. J. s manželkou Ing. C. J., obaja bytom K. F. J.. XXXX/XX, K. uskutočnili stavbu „Nadstavba podkrovia a prístavba schodiska k rodinnému domu rod. J.“ v rozpore so stavebným povolením, vydaným pod č. SPŽP 2401/2003/TS1/ Mo zo dňa 06.08.2003, právoplatné dňa 02.09.2003, v rozpore s podmienkami stavebného povolenia a v rozpore s projektovou dokumentáciou overenou stavebným úradom v stavebnom konaní. Stavebný dohľad zistil, že podľa overenej projektovej dokumentácie z roku 2003, ktorá bola súčasťou stavebného povolenia, mala byť k rodinnému domu zrealizovaná prístavba schodiska o pôdorysných rozmeroch 5 x 8 x 2,99 m, ktoré malo slúžiť ako prístupové schodisko k novovytvorenému podkroviu. Pri výkone štátneho stavebného dohľadu bolo ďalej zistené, že k rodinnému domu bola pristavená garáž a schody vrátane múru na 1. nadzemné podlažie o rozmeroch 5,35 x 13,9 m, na 2. nadzemné podlažie, plocha strecha garáže slúži ako terasa, ktorá je prístupná z terénu schodmi v 1. nadzemnom podlaží a z terasy sú prístupné uzatvorené schody do vybudovaného podkrovia. Tieto zmeny sú podstatnými zmenami, ktoré nie je možné odsúhlasiť v kolaudačnom konaní povolenej stavby. Vyžadovali vydanie rozhodnutia o zmene nedokončenej stavby, avšak ešte pred ich uskutočnením, keďže boli uskutočnené bez vydania takéhoto rozhodnutia, orgán štátneho stavebného dohľadu skonštatoval, že stavba je uskutočnená v rozpore so stavebným povolením č. SPŽP 2401/2003/TS1/Mo zo dňa 06.08.2003, preto túto skutočnosť oznámil stavebnému úradu. Stavebný úrad oznámil dňa 29.02.2012 oznámením pod č. OSS-10580/367/2012-TS1-RV začatie konania o odstránenie nepovolenej stavby, resp. stavby realizované v rozpore so stavebným povolením. Vyzval stavebníkov, aby v stanovenej lehote predložili na stavebný úrad doklady o tom, že nepovolená zmena nedokončenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Listom č. OSS-6549/168/2014-TX1-BA zo dňa 16.09.2014 nariadil stavebný úrad ústne pojednávanie a miestne zisťovanie na deň 07.10.2014, oznámil účastníkom konania, dotknutým orgánom možnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a zároveň ich poučil, že na neskôr podané námietky stavebný úrad nebude prihliadať. Stavebný úrad dňa 15.09.2014 oznámením č. OSS-6549/168/2014-TX1-BA zo dňa 16.09.2014 nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 07.10.2014. V oznámení boli dotknuté orgány a účastníci konania upozornení, že do podkladov rozhodnutia môžu nahliadnuť a prípadné námietky uplatniť pred dňom ústneho pojednávania a najneskôr na ústnom pojednávaní z dôvodu, že na neskôr podané námietky stavebný úrad nebude prihliadať. Vlastníci susednej stavby H. E. a E. E. na ústnom pojednávaní vzniesli námietku, požadovali múr upraviť a časť odstrániť podľa nákresu tak, aby mali výhľad a aby neznižoval hodnotu ich domu. Tejto námietke stavebný úrad vyhovel v podmienke č. 1 prvostupňového rozhodnutia. Stavebný úrad námietke vyhovel z dôvodu, že nepovolenou zmenou stavby došlo k zmenšeniu odstupovej vzdialenosti medzi stavbami. Skutočná vzdialenosť medzi domami po zrealizovaní nepovolenej zmeny stavby pred dokončením bola 5,55 m, pričom na protiľahlej strane je umiestnené okno z kuchyne - obytnej miestnosti. Stavebný úrad vyhovel aj ďalšej námietke, ktorá sa premietla v podmienke č. 1 predmetného rozhodnutia. Podľa projektovej dokumentácie, overenej v tomto správnom konaní, múr mal byť zo západnej strany povrchovo upravený omietkou. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podala odvolanie stavebníčka - Ing. C. J., ktorá nesúhlasila s nariadením odstránenia časti múru zo západnej strany pri schodoch č. 1.11 podľa výkresu č. 3, vyhotoveného z HLX betónových tvaroviek, ktorý bol zrealizovaný do výšky + 5,345 m, t. j. cez dve nadzemné podlažia a to tak, že tento bude čiastočne odstránený na úroveň +2,831 m v lehote podľa podmienky uvedenej v bode 3 rozhodnutia, pričom terasa bude zabezpečená preskleným zábradlím, ktorého časť už bola vyhotovená. Poukázala na ust. § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., pretože podľa predmetnej vyhlášky, a to § 6 ods. 5, sa pripúšťajú aj iné riešenia vzdialenosti rodinných domov, ako sú stanovené v odseku 3 a 4, ktoré možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní, preukazujú splnenie požiadaviek na vzájomné odstupové vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 6 ods. 5 vyhlášky, pokiaľ výpočty a merania preukážu splnenie požiadaviek na vzájomné odstupy podľa odseku 1, môžu byť stavby umiestnené aj v menšej vzdialenosti, tak ako je to v danom prípade, a preto ako dôkaz, že byt v rodinnom dome E. je preslnený v zmysle požiadaviek čl. 4.2.STN 73 4301 - budovy na bývanie - predložili odborný posudok vypracovaný Ing. L. I. na posúdenie hygienických a fyzikálnotechnických požiadaviek pre preslnenie rodinného domu E., z ktorého vyplýva, že svetlotechnické podmienky v dome nebudú negatívne ovplyvnené. K nariadeniu odstránenia časti múru stavebníčka uviedla, že toto je technicky nerealizovateľné, pretože múr je staticky navrhnutý ako spriahnutá konštrukcia železobetónového múru a oceľovej konštrukcie prístrešku nad vstupom do schodiska, prístreška nad schodiskom a prístreška pred vjazdom do garáže a je spriahnutý s oceľovou nosnou konštrukciou schodiska. Žalovaný o odvolaní rozhodol rozhodnutím zo dňa 15.05.2015 č. OU-ZA-OVBP2-2015/012968/KRA, že podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie Mesta Ružomberok č. j. OSS-360/1083/2015- TX1-BA zo dňa 02.01.2015 zmenil vo výrokovej časti rozhodnutia, v ktorej stavebný úrad uviedol podmienky pre dokončenie stavby tak, že podmienku uvedenú v bode č. 1 nariadenia odstrániť časť múru zo západnej strany pri schodoch č. 1.11 podľa výkresu č. 3, vyhotoveného z HLX betónových tvaroviek, ktorý bol zrealizovaný do výšky 5,345 m, t. j. dve nadzemné podlažia na úroveň + 2,831 m v lehote podľa podmienky uvedenej v bode 3 rozhodnutia vypustil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie stavebného úradu, predloženú projektovú dokumentáciu stavby spolu s podaným odvolaním v rozsahu ust. § 59 ods. 1 Správneho poriadku a porovnaním s platnými predpismi, všeobecne záväznými, ktoré bolo potrebné v konaní aplikovať, zistil dôvod pre jeho zmenu. Porovnaním predloženej projektovej dokumentácie a výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, v ktorom stavebný úrad uviedol opis rozostavanej stavby, ktorú stavebníci uskutočnili v rozpore s vydaným stavebným povolením z roku 2003, označenú ako Nadstavba podkrovia a prístavba schodiska k rodinnému domu rod. J. na parcele č. 2944, 2946/2, 2946/3 v kat. úz. K. pre stavebníkov Ing. J. J. a manželku Ing. C. J.alovaný zistil, že stavebný úrad nevychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, nesprávne vyhodnotil už vykonané stavebné úpravy, ako aj predloženú projektovú dokumentáciu a rozhodol vo veci z hľadiska jeho vecnej správnosti v rozpore s predloženými dokladmi, čo bolo dôvodom pre zmenu výrokovej časti napadnutého rozhodnutia v odvolacom konaní. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že odôvodnenie nariadenia odstránenia časti stavby odvolaním sa iba na nedodržanie § 6 ods. 3 vyhlášky, ktorá stanovuje veľkosť voľného priestoru medzi domami, vyhodnotil vzhľadom na vzájomné umiestnenie oboch domov, ich stavebnotechnické architektonické riešenie, orientácie obytných miestností k svetovým stranám a pod. ako nedostatočné, bez preukázania opodstatnenosti takto nariadenej úpravy stavby. Poukázal na ust. § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorá pripúšťa aj iné podmienky pre umiestnenie stavieb a ich vzájomné odstupy, podľa ktorých možno stavbu umiestniť aj v inej vzdialenosti od susedného rodinného domu ako 7 m, a to napr. aj na hranici pozemku podľa ods. 2, resp. vo vzájomnej vzdialenosti 4 m od seba, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná z obytných miestností. V odseku 5 iné riešenia vzdialenosti rodinných domov ako sú ustanovené v odseku 3 a 4 možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny. Zo všetkých predložených dokladov je zrejmé, že uskutočnený múr do výšky + 5,335 m v porovnaní so vzdialenosťou rodinného domu E. od neho, ktorá je 5,55 m, logicky nemôže zhoršiť svetlotechnické podmienky v obytnej kuchyni na 2. nadzemnom podlaží, pretože tento vstup je väčší ako výška posudzovaného múru schodiska, a teda tieň do obytnej miestnosti kuchyne na 2. nadzemnom podlaží dôjsť nemôže, čo preukázal aj stavebníkmi predložený odborný posudok posúdenia hygienických a fyzikálno-technických požiadaviek na preslnenie bytu v rodinnom dome manželov E. na parc. č. KN-C 2948 v kat. úz. K. . V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že stavebný úrad o stavbe uskutočnenej v rozpore so stavebným povolením rozhodol vecne správne z hľadiska, že ju možno dodatočne povoliť podľa § 88a ods. 4 Stavebného zákona, pretože už uskutočnená nepovolená zmena stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, ale nariadenie urobiť úpravu už zrealizovanej stavby, odstrániť časť muriva schodiska zo západnej strany odôvodnil stavebný úrad na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Za ďalšiu zmätočnosť výrokovej časti rozhodnutia žalovaný považoval uvedenie podmienky č. 2 o povinnosti dokončiť stavbu podľa projektovej dokumentácie, overenej v tomto konaní, ktorý vypracoval projektant Ing. arch. E. P., autorizovaný architekt, a ktorá je súčasťou tohto rozhodnutia. Ak by stavebník vykonal nariadenú úpravu podľa bodu 1 zbúraním schodiskového múru do výšky + 2,831 m, porušil by tým podmienku stavebného úradu, uloženú v bode č. 2, pretože by stavbu nemohol dokončiť podľa overenej projektovej dokumentácie a údajov v nej uvedených. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či posudkom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Úlohou krajského súdu v predmetnej veci teda bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu o dodatočnom povolení stavby upravenom v § 88a Stavebného zákona. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a Stavebného zákona upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinností a jednak postup stavebného úradu pri nepovolených stavbách. Z odsekov 1 a 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočnenej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t.j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami Slovenských technických noriem a pod.. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ust. § 126 Stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená a či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma a pod.. Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je vlastne dodatočné zhojenie závažnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka, pod podmienkou preukázania skutočností, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Predpokladom úspešnosti stavebníka v konaní o dodatočnom povolení stavby v zmysle citovaného ust. § 88a ods. 1 Stavebného zákona je preukázanie skutočností, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom. Na základe vykonaného súdneho prieskumu, pri ktorom je súd viazaný limitmi ust. § 250h ods. 1 O.s.p., dospel krajský súd k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko napadnuté druhostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, čo odvolací orgán považoval za spoľahlivo zistený stav veci, ako vyhodnotil už vykonané stavebné úpravy, ako aj predloženú projektovú dokumentáciu a na základe akých konkrétnych podkladov rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenil. Podľa názoru súdu stavebný úrad zaujal v prvostupňovom rozhodnutí stanovisko s náležitou argumentáciou a odôvodnením, pokiaľ ide o splnenie zákonných podmienok pre postup podľa § 88a Stavebného zákona pre dodatočné povolenie stavby. Stavebný úrad v konaní vyhodnotil dôkazy predložené stavebníkmi a po zistení, že uskutočnená stavba nie je v rozpore s verejným záujmom, vydal prvostupňové rozhodnutie, v ktorom nariadil stavebníkom odstrániť časť múru podľa výkresu č. 3 projektovej dokumentácie a určil podmienky pre jej dokončenie a zároveň sa vysporiadal s námietkami účastníkov konania. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že odstránenie časti múru vyplýva z overenej projektovej dokumentácie, ktorú vypracoval Ing. arch. E. P. pre účely dodatočného povolenia stavby. Krajský súd dospel k záveru, že druhostupňový správny orgán vydal rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto takéto rozhodnutie správneho orgánu musí byť podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. zrušené a vrátené správnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie. Žalovaný v odvolacom konaní nedoplnil ďalšie skutkové dôvody, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu prvostupňového rozhodnutia. V konaní druhostupňového správneho orgánu bol zistený aj závažný procesný nedostatok, keď žalovaný nedoručil žalobcom 1/ a 2/ odborný posudok Ing. L. N.. Žalobcom takto bolo odňaté právo uplatniť si kvalifikované námietky, resp. podať návrh k predmetnému odbornému posudku. Vzhľadom na uvedené dôvody krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d), e) O.s.p. a vrátil na ďalšie konanie. Žalobca bol v konaní úspešným účastníkom konania, preto má pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania podanom v zákonnej lehote v celkovej výške 854,67 Eur, pozostávajúcich zo súdneho poplatku vo výške 70 Eur a z trov právneho zastúpenia za päť úkonov právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia (07.07.2015) - 139,83 Eur, režijný paušál 8,39 Eur, 2. žaloba (17.07.2015) - 139,83 Eur, režijný paušál 8,39 Eur, 3. ďalšia porada s klientom (25.09.2015) - 70,11 Eur, režijný paušál 8,39 Eur, 4. účasť na pojednávaní (25.06.2016) - 143 Eur, režijný paušál 8,58 Eur 5. účasť na pojednávaní (15.06.2016) - 71,50 Eur, režijný paušál 8,58 Eur; a ďalej z náhrady hotových výdavkov, a to náhrady za stratu času v sume 2 x 57,20 Eur, cestovného v sume 31,64 Eur a 32,03 Eur v súvislosti s pojednávaniami. Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobcu a priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia za päť úkonov právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie. A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 (ďalej len „vyhláška“) je výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len "výpočtový základ"). Výpočtový základ pre rok 2015 predstavuje sumu 839 Eur, pre rok 2016 sumu 858 Eur. Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2015 predstavuje sumu 139,83 Eur, pre rok 2016 predstavuje sumu 143 Eur. V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutia v rámci stavebného konania, a teda za zastupovanie v takejto veci za jeden úkon právnej služby patrí odmena vo výške jednej šestiny výpočtového základu. Súd priznal odmenu za päť úkonov právnej služby, a to za: 1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 07.07.2016, ako vyplýva z plnomocenstva doloženého k žalobe, v súlade s § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 139,83 Eur, 2. písomne podanie na súd - žaloba zo dňa 17.07.2015 v súlade s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 139,83 Eur, 3. ďalšia porada s klientom kratšia ako jedna hodina v súlade s § 13a ods. 2 písm. d) vyhlášky vo výške 69,92 Eur, 4. zastupovanie na pojednávaní dňa 25.05.2016 v súlade s § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky vo výške 143 Eur, 5. zastupovanie na pojednávaní dňa 15.06.2016 v súlade s § 13a ods. 4 vyhlášky vo výške 71,50 Eur. Odmena za úkony právnej služby spolu 564,08 Eur. B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako hotové výdavky právneho zástupcu aj režijný paušál za rok 2015 (3 x 8,39 Eur) a za rok 2016 (2 x 8,58 Eur); režijný paušál spolu 42,33 Eur. C/ Zároveň súd v súlade s § 1 ods. 3, § 15 písm. a), § 16 ods. 4 vyhlášky a v súlade so zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách priznal aj náhradu preukázaných cestovných výdavkov 1/ cestovné použitím osobného motorového vozidla Hyundai ix20 ev. č. RK028BU v súvislosti s pojednávaním dňa 25.05.2016 na trase K.- Žilina a späť v sume 31,64 Eur (61 x 2 x 0,183) + (122 x 6,5/100 x 1,174) : počet kilometrov (61) x počet ciest (2) x náhrada za jeden kilometer jazdy podľa opatrenia MPSVR č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách účinného ku dňu 25.05.2016 (0,183 €) pri spotrebe paliva na 100 km (6,5 l) a cene paliva - benzín natural 95 (1,174 €/l) podľa priloženého pokladničného dokladu a 2/ cestovné použitím osobného motorového vozidla Hyundai ix20 ev. č. RK028BU v súvislosti s pojednávaním dňa 15.06.2016 na trase K.- Žilina a späť v sume 32,03 Eur (61 x 2 x 0,183) + (122 x 6,5/100 x 1,174) : počet kilometrov (61) x počet ciest (2) x náhrada za jeden kilometer jazdy podľa opatrenia MPSVR č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách účinného ku dňu 25.05.2016 (0,183 €) pri spotrebe paliva na 100 km (6,5 l) a cene paliva - benzín natural 95 (1,224 €/l) podľa priloženého pokladničného dokladu, spolu 63,67 Eur. D/ Súd priznal v súlade s § 1 ods. 3, § 15 písm. b), § 17 vyhlášky náhradu za stratu času (2x) za čas strávený na ceste K. - Žilina a späť v súvislosti pojednávaniami v trvaní 4 polhodín (14,30 Eur x 4) v sume 57,20 Eur, spolu 114,40 Eur. Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty 784,48 Eur považuje súd podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného práva. E/ Súd priznal ako trovy konania aj zaplatený súdny poplatok vo výške 70 Eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p. V Žiline, dňa 15. júna 2016 JUDr. Veronika Poláčková predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková