Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/113/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200732 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200732.1
Uznesenie Krajský súd v Žiline, v právnej veci navrhovateľa: Mgr. Ing. R. O., PhD., súdny exekútor, so sídlom Exekútorského úradu Y. X, XXX XX I. W. I. O., proti odporcovi: Okresný úrad Dolný Kubín, katastrálny odbor, so sídlom Obrancov mieru 1774/12, 026 01 Martin, o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto jednomyseľne
r o z h o d o l :
Súd návrh zamieta.
Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom zo dňa 14.06.2015, prijatým na tunajšom súde dňa 22.07.2015, označeným ako „žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy“, sa navrhovateľ domáhal, aby súd uznesením prikázal odporcovi v lehote troch dní zapísať ku dňu 19.02.2015 upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva a predajom nehnuteľnosti č. EX 1132/2014-17 zo dňa 12.02.2015, exekučný príkaz č. EX 1132/2014-19 zo dňa 12.02.2015 a exekučný príkaz č. EX 1132/2014-18 zo dňa 12.02.2015. Navrhovateľ poukázal na ust. § 47 ods. 1 písm. a), § 47 ods. 2, § 135 ods. 1 písm. a), § 135 ods. 2, § 137 ods. 1, 2, § 168 Exekučného poriadku, § 39 ods. 1 katastrálneho zákona, § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ v návrhu chronologicky zhrnul skutkový stav: Exekútorský úrad vydal upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva a predajom nehnuteľností č. EX 1132/2014-31 zo dňa 12.02.2015, exekučný príkaz - príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností č. EX 1132/2014-19 zo dňa 12.02.2015 a exekučný príkaz - príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť č. EX 1132/2014-33 zo dňa 12.02.2015. Uvedené rozhodnutia boli doručené odporcovi dňa 19.02.2015. Odporca listom č. Z 271/15-ZZ 1/15, P 32/15-ZZ 2/15 zo dňa 20.02.2015 vyzval exekútorsky úrad na odstránenie nedostatkov podania v zmysle § 36 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. katastrálny zákon, a to aby boli rozhodnutia doplnené vlastnoručnými podpismi povereného zamestnanca exekútorom, ktorý zodpovedá za správnosť odpisu. Exekútorsky úrad odporcovi odpovedal listom č. EX 1132/2014-23 zo dňa 26.02.2015 v tom zmysle, že upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie, exekučný príkaz na vykonanie exekúcie a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva zo dňa 12.02.2015 boli podpísané podpisovou pečiatkou „faksimile“. Vzorový podpis bol odporcovi zaslaný poštou dňa 04.08.2013. Žiadal o vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností. Odporca listom č. Z 271/15-ZZ 1/15 zo dňa 19.05.2015 vyzval exekútorsky úrad v zmysle § 36 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. na odstránenie nedostatkov podania. Exekútorsky úrad odporcovi odpovedal listom č. EX 1132/2014-26 zo dňa 25.05.2015 v tom zmysle, že citoval ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy
na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Ďalej poukázal na komentár k § 40 Občianskeho zákonníka (Vojčík, P. -ASPI ID: LIT31826SK), podľa ktorého písomná forma právneho úkonu je dodržaná, ak text právneho úkonu je podpísaný mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé vzhľadom na právne tradície a zaužívaný právny styk. Exekučný poriadok ani iný zákon neukladá povinnosť exekútorovi podpisovať vydané rozhodnutia vlastnou rukou. Nakoľko exekútor podpisuje týždenne niekoľko tisíc rovnopisov rozhodnutí a nie je možné všetok pracovný čas vyčleniť len na podpisovanie, je preto obvyklé, že sa použije podpisová pečiatka, ktorú exekútor používa od mája 2006 na všetkých rozhodnutiach. Tento podpis je akceptovaný všetkými súdmi, orgánmi štátnej správy a samosprávy, ako aj orgánmi činnými v trestnom konaní a Generálnou prokuratúrou SR. Odporcom uvedený dôvod v zmysle Katastrálneho bulletinu č. 1/2014, odpoveď na otázku č. 23, nepovažoval navrhovateľ za všeobecne záväzný a správny. V tomto liste oznámil súdny exekútor, že nebude robiť pri používaní podpisovej pečiatky výnimky a bude aj naďalej podpisovať podpisovou pečiatkou. Odporca listom č. Z 271/15-ZZ 1/15, P 32/15-ZZ 2/15 zo dňa 11.06.2015 exekútorskému úradu oznámil, že na svojom stanovisku trvá. Exekútorsky úrad odporcu listom zo dňa 26.06.2015 vyzval na plnenie jeho zákonných povinností a aby uvedené rozhodnutia zapísal do katastra nehnuteľností do 7 dní od doručenia výzvy. Odporca listom č. Z 271/15-ZZ 1/15, P 32/15-ZZ 2/15 zo dňa 08.07.2015 exekútorskému úradu oznámil, že na svojom stanovisku trvá. V závere podania navrhovateľ uviedol, že odporca je podľa § 168 ods. 4 Exekučného poriadku povinný zapísať zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov dňom doručenia exekučného príkazu. Odporca si svoju povinnosť nesplnil z dôvodu, že vydané rozhodnutia neboli podpísané vlastnoručne exekútorom. Exekútorovi však takúto povinnosť žiadny zákon neukladá. Exekútor podpisuje týždenne niekoľko tisíc rovnopisov rozhodnutí a nie je možné všetok pracovný čas vyčleniť len na podpisovanie, je preto obvyklé, že sa použije podpisová pečiatka, ktorú exekútor používa od mája 2006 na všetkých rozhodnutiach. Tento podpis je akceptovaný všetkými súdmi, orgánmi štátnej správy a samosprávy, ako aj orgánmi činnými v trestnom konaní a Generálnou prokuratúrou SR.
Navrhovateľ uviedol, že sa domáha ochrany proti nečinnosti orgánu verejnej správy, pričom súd posúdil podľa obsahu a petitu návrhu predmetné podanie ako návrh proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou a súd nemôže účastníkovi oktrojovať spôsob právnej ochrany, a preto krajský súd vyzval navrhovateľa uznesením č. k. 21S/113/2015-19 zo dňa 20.08.2015, aby uviedol, o aký návrh/žalobu v správnom súdnictve sa jedná.
Navrhovateľ v podaní zo dňa 07.10.2015 uviedol, že žaloba zo dňa 04.06.2015 je návrhom podľa § 250t O.s.p. O nečinnosti sa navrhovateľ dozvedel dňa 26.02.2015, keď vypracoval oznámenie č. EX 1132/2014-23 pre okresný úrad. Navrhovateľ poukázal na ust. § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, podľa ktorého na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, rovnako podľa § 40 katastrálneho zákona na zápis poznámky sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Odporca pri vykonaní záznamu alebo zápise poznámky nevydáva žiadne rozhodnutie a ani nie je v tejto veci začaté katastrálne konanie. Rovnako pri výmaze záznamu alebo zrušení poznámky sa nejedná o rozhodnutie. Záznam a poznámka sú neformálne úkony okresného úradu na základe evidenčného princípu. Nakoľko na vykonanie záznamu a na zápis poznámky sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní a niektoré otázky zákon nerieši, jedná sa o oblasť zvykového práva. Osobitný predpis, teda zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v danej veci neobsahuje žiadne prostriedky nápravy. Navrhovateľ spresnil petit tak, odporca je povinný v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia do katastra nehnuteľností pre nehnuteľnosť parc. č. 118/1, 118/2, 118/3, 119 v k. ú. X. Y. zapísať poznámku: Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva a predajom nehnuteľnosti vydané súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD. podľa EX 1132/2014-17 zo dňa 12.02.2015 (P x/15), zapísané dňa 19.02.2015 - x/2015; Exekučný príkaz - príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti vydaný súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD. podľa EX 1132/2014-19 zo dňa 12.02.2015 (P x/15), zapísané dňa 19.02.2015 - x/2015; Exekučné záložné právo na nehnuteľnosti v prospech oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752, zriadené súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD. podľa
EX 1132/2014-18 zo dňa 12.02.2015 (Z x/15), zapísané dňa 19.02.2015 - x/2015, pričom okresný úrad namiesto „x“ zapíše a vykoná záznam správneho poradového čísla.
Odporca vo vyjadrení k veci zo dňa 07.10.2015 uviedol, že Okresný úrad Dolný Kubín, katastrálny odbor postupoval v uvedenej veci v zmysle Katastrálneho bulletin č. 1/2014 vydávaného Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorý je v zmysle § 11 ods. 1 z. č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) ústredným orgánom štátnej správy na úseku katastra a v zmysle § 12 písm. a) katastrálneho zákona okrem iného riadi výkon správy na úseku katastra, pod čím treba rozumieť aj usmerňovanie, resp. zjednocovanie postupu katastrálny odborov jednotlivých okresných úradov. V Katastrálnom bulletine č. 1/2014 v otázke č. 23 v znení: „Okresnému úradu, katastrálnemu odboru bol doručený exekučný príkaz, ktorý bol opatrený originál pečiatkou súdneho exekútora a podpis bol nahradený mechanickými prostriedkami. Exekučný príkaz bol vrátený na doplnenie o originál podpisu súdneho exekútora, príp. doplnenie doložky „Za správnosť odpisu“ a vlastnoručný podpis povereného zamestnanca exekútora, ktorý zodpovedá za správnosť odpisu. Exekútor zaslal nedoplnenú listinu späť, s odvolaním sa na § 40 ods. 3 OZ (podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé) a s oznámením, že pri podpisovaní všetkých listín bude používať uvedené faksimílie (priložil podpisový vzor). Okresný úrad, katastrálny odbor nezapísal predloženú listinu (exekučný príkaz). Bol postup okresného úradu správny?“ bola odpoveď nasledovná: „Okresný úrad, katastrálny odbor postupoval správne, keď nezapísal predloženú listinu, nakoľko vydanie exekučného príkazu nemožno považovať za prípad, kedy je nahradenie podpisu obvyklé v zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V konkrétnom prípade nejde o väčší počet listín rovnakého obsahu. Obsah exekučného príkazu je zakaždým rôzny v závislosti od účastníkov, ako aj predmetu. Zároveň nejde o prípad hospodárskeho styku, ani o obchodnoprávne vzťahy (prípad nahradenia podpisu na zmluve o prevode vlastníckeho práva je riešený v KB č. 3/2013 v otázke č. 79).“ Na základe uvedeného odporca navrhol, aby krajský súd žalobe nevyhovel.
Navrhovateľ v podaní zo dňa 03.11.2015 S poukazom na § 11 ods. 1, § 12 písm. a) katastrálneho zákona a § 4 ods. 6 zákona č. 180/2013 Z.z. uviedol, že Občiansky zákonník alebo Exekučný poriadok vôbec nepatria do vecnej pôsobnosti Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, preto úrad nemá žiadnu právomoc usmerňovať svoje podriadené orgány ohľadné týchto zákonov, a to hlavne bez vyjadrenia orgánu, do gescie ktorej opatria. Odporca sa odvoláva na Katastrálny bulletin. Katastrálny bulletin je prílohou Spravodajcu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Jedná sa o časopis, ktorý nie je pre podriadené orgány záväzný. Záväzná je len normatívna časť tohto spravodajcu. Opätovne uviedol tie isté argumenty ako v podaní zo dňa 07.10.2015. Ďalej uviedol, že platí právna domnienka, že údaje na rozhodnutí sú pravdivé, pokiaľ sa nepreukáže opak. Súdny exekútor okresnému úradu opakovane potvrdzoval, že vydané rozhodnutia podpísal exekútor. Nemožno mať pochybnosti o tejto skutočnosti. Napriek tomu okresný rad nepostupuje zákonne a je nečinný.
Krajský súd posúdil navrhovateľom tvrdenú nečinnosť odporcu v zmysle zákonnej úpravy inštitútu konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 250t a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný a nie je ani prípustný.
Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Podľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.
Podľa § 250t ods. 7 O.s.p. proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
Podľa § 250t ods. 8 O.s.p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 162/1995 Z. z.“) ráva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.
Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. Ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, 10ea) okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. 10eb)
Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.).
Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. Okresný úrad vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby.
Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. návrh na vykonanie záznamu sa musí podať písomne a musí obsahovať
a) meno (obchodný názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) navrhovateľa,
b) názov okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,
c) verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti,
d) označenie príloh.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. Okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona.
Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z.ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.
Podľa § 36a zákona č. 162/1995 Z.z. ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, okresný úrad nevykoná záznam a vráti verejnú listinu alebo inú listinu tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny, alebo tomu, kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti.
Podľa § 37 zákona č. 162/1995 Z.z. okresný úrad oznámi tým osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, že vykonala zápis do katastra záznamom, a to do 15 dní odo dňa zápisu práva do katastra.
Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. na základe oznámenia súdu alebo iného štátneho orgánu, alebo na návrh iného oprávneného podľa osobitných predpisov okresný úrad zapíše do katastra najmä poznámku o začatí konania o súdnom výkone rozhodnutia predajom nehnuteľnosti, o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti, o vyhlásení konkurzu proti vlastníkovi nehnuteľnosti, o začatí vyvlastňovacieho konania a o predbežnom opatrení, ktorým sa zakazuje nakladať s nehnuteľnosťou.
Podľa § 40 zákona č. 162/1995 Z. z. na zápis poznámky sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
Týmto všeobecným predpisom o správnom konaní sa rozumie zákon č. č71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Z § 250t ods. 1 posledná veta O.s.p. vyplýva, že podmienkou toho, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy konať je 1) dôvodnosť návrhu a 2) prípustnosť návrhu.
Dôvodnosť návrhu: Nečinnosť ako nezákonný, negatívny jav správneho orgánu nastáva vtedy, keď správny orgán vo veci nekoná (je pasívny), aj keď podľa zákona je povinný konať. V prípade, že zákon neukladá orgánom verejnej správny konať, môže byť nečinnosť definovaná ako rozpor s etikou či morálkou. V ostatných prípadoch, t.j. keď obsahom príslušnej právnej normy je povinnosť správneho orgánu konať, je nečinnosť nezákonná a protiprávna. Súd pri ukladaní povinnosti správnemu orgánu niečo konať a rozhodnúť sa pri otázke dôvodnosti návrhu musí zaoberať aj tým, z akého dôvodu bol správny orgán nečinný - zákon vyžaduje, že sa musí jednať o vážny dôvod. Teda súd nerozhoduje o vyslovení povinnosti správnemu orgánu povinnosť konať pri zistení akejkoľvek nečinnosti, ale musí vziať do úvahy stupeň závažnosti skutočností, pre ktoré správny orgán nekonal. Pri preskúmavaní zákonnosti činnosti správneho orgánu súd skúma, či správny orgán vykonal zákonom predpísané úkony, alebo ich opomenul, resp. odmietol vykonať, prípadne či nevykonal chybný úkon.
Prípustnosť návrhu: Návrh je prípustný až vtedy, keď navrhovateľ vyčerpá všetky právne prostriedky, ktoré umožňuje osobitný predpis, t.j. pokúsi sa tvrdenú nezákonnú nečinnosť správneho orgánu odstrániť najprv inou, než súdnou cestou. Správny súd musí splnenie podmienky vyčerpania prostriedkov nápravy, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, posudzovať individuálne vo svetle okolností konkrétneho prípadu rešpektujúc účel konania podľa § 250t až § 250u O.s.p., ktorým je poskytnutie efektívnej a účinnej ochrany osobe, ktorej práva alebo právom chránené záujmy môžu byť dotknuté nečinnosťou orgánu verejnej správy v konkrétnom konaní. V zásade možno vyžadovať využitie takých osobitných právnych prostriedkov nápravy, pri ktorých možno rozumne očakávať v prípade ich využitia zo strany fyzickej osoby alebo právnickej osoby dotknutej nečinnosťou správneho orgánu naplnenie uvedeného účelu aj bez ingerencie zo strany súdnej moci. Ochrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy. Preto fyzická alebo právnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené, má sa prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne. Správny orgán sa musí pred súdnym konaním dozvedieť o tom, že existuje stav, ktorý navrhovateľ vyhodnotil ako nečinnosť, ako aj vyjadriť sa k námietkam sťažovateľa, t.j. mať možnosť sám odstrániť tento stav a dosiahnuť nápravu.
Súd mal za to, že chronológia prípadu (skutkový stav) nebola medzi účastníkmi sporná.
Prostredníctvom ustanovenia § 250t O.s.p. poskytuje zákonodarca fyzickým osobám a právnickým osobám právnu možnosť domáhať sa súdnej ochrany ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaniach pred orgánmi verejnej správy, pokiaľ tieto nekonajú bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že sú v konaní nečinné.
V konaní proti nečinnosti orgánov verejnej správy súd v zmysle § 250t ods. 4 O.s.p. uloží správnemu orgánu povinnosť konať a rozhodnúť v správnom konaní, pričom správnemu orgánu neurčuje spôsob ani formu rozhodnutia. Nečinnosť predpokladá existenciu správneho konania a povinnosti orgánu konať spôsobom stanoveným príslušným právnym predpisom (§ 250t ods. 1 O.s.p.). (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.02.2012, sp. zn. 3 Nds/1/2012)
Zmysel inštitútu konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy, upraveného v štvrtej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, spočíva v tom, že ak má určitý subjekt právo na včasné vybavenie veci bez zbytočných prieťahov v zákonom stanovenej lehote a na vydanie rozhodnutia a jeho právo je porušené nezákonnou nečinnosťou správneho orgánu, môže dotknutý subjekt podať návrh na súd, aby uložil príslušnému správnemu orgánu povinnosť vo veci konať a rozhodnúť. Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa začína podaním návrhu, ktorý okrem všeobecných náležitosti podania a tvrdenia navrhovateľa, že správny orgán nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, musí obsahovať petit (konečný návrh), v ktorom sa navrhovateľ domáha, aby súd uložil správnemu orgánu povinnosť konať a rozhodnúť. Z ustanovenia § 250t ods. 1 vety prvej O.s.p. explicitne vyplýva, že navrhovateľ sa musí domáhať nielen uloženia povinnosti správnemu orgánu konať, ale aj povinnosti vydať rozhodnutie. Taktiež z ustanovenia § 250t ods. 4 vety druhej O.s.p. vyplýva, že ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, v ktorej je správny orgán povinný rozhodnúť. Výrok uznesenia, ktorým sa vyhovuje návrhu, teda musí ukladať správnemu orgánu povinnosť v stanovenej lehote rozhodnúť. Predpokladom úspešnosti návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy preto je, že správny orgán je nečinný, nekoná v rozpore s konkrétnym ustanovením právnej normy, ktorá ho oprávňuje a súčasne aj zaväzuje konať a rozhodnúť (vydať rozhodnutie). Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán konať, vrátane rozhodovania. V základnom chápaní sa nečinnosť orgánu verejnej správy spája s nedodržaním procesných lehôt, ktoré ustanovujú administratívne procesné normy na rozhodnutie veci, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol.
Z uvedeného vyplýva, že v konaní podľa štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa nie je možné úspešne dovolávať ochrany proti akejkoľvek nečinnosti orgánu verejnej správy, ale iba vtedy, pokiaľ je správny orgán nečinný vo vydávaní rozhodnutia. Ak nie je povinnosťou správneho orgánu vydať rozhodnutie, nie je v právomoci súdu poskytovať ochranu v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorý je s vykonaním úkonu v omeškaní a súd nemôže rozhodnúť o povinnosti takýto úkon vykonať. Dovolať sa ochrany pred súdom je obmedzené na prípady, kedy v administratívnom konaní správny orgán má povinnosť vydať rozhodnutie, má tak urobiť v zákonom stanovenej lehote a navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 01.12.2011, sp. zn. 3 Sžnč/6/2011)
Z vyššie uvedených zákonných ustanovení ako aj rozhodnutí Najvyššieho súdu SR podľa názoru krajského súdu vyplýva, že výrok súdneho rozhodnutia v konaní podľa IV. hlavy, V. časti O.s.p. znie tak, že súd ukladá odporcovi povinnosť konať a rozhodnúť o veci navrhovateľa XY v stanovenej lehote, (napr. o odvolaní navrhovateľa, o námietkach navrhovateľa, o žiadosti navrhovateľa).
Navrhovateľ sa petitom domáhal uloženia povinnosti odporcovi zapísať do katastra nehnuteľností poznámku (upovedomenie o spôsobe vykonávania exekúcie zriadením exekučného záložného práva a predajom nehnuteľnosti a exekučný príkaz) a vykonať záznam do katastra nehnuteľnosti (o zriadení exekučného záložného práva).
Krajský súd má za to, že nie je oprávnený rozhodnúť v takej forme, ako sa domáhal navrhovateľ. Správny súd nemôže správnemu orgánu určiť, ako má rozhodnúť o veci navrhovateľa. Nemôže mu určiť, aby v podstate vybavil vec „kladným spôsobom“, krajský súd môže odporcovi len určiť, aby žiadosť navrhovateľa prejednal a rozhodol o nej, avšak len za predpokladu, že odporca má povinnosť konať a vydať rozhodnutie.
Ako sám poukázal aj navrhovateľ, odporca pri vykonaní záznamu a zapísaní poznámky do katastra nehnuteľností nepostupuje podľa Správneho poriadku, resp. ani podľa iného procesného predpisu a nevydáva rozhodnutie o tom že poznámku resp. záznam vykonal, resp. nevykonal. Súd preto na tomto mieste musí zdôrazniť, že navrhovateľ nesplnil jednu zo základných podmienok požadovaných zákonom pre konanie o súdnej ochrane podľa IV. hlavy, V. časti O.s.p. a nepreukázal existenciu nezákonnej nečinnosti, proti ktorej právny poriadok prostredníctvom tejto časti poskytuje ochranu, a preto krajský súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Vykonaním zápisu vlastníckeho alebo iného vecného práva záznamom do katastra nehnuteľností nevznikajú, nemenia sa ani nezrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Vykonanie zápisu záznamom do katastra nie je teda rozhodnutím správneho orgánu v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p., a preto takýto zápis údajov formou záznamu do katastra nemôže byť predmetom preskúmania súdom v konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. (rozhodnutie R 96/1994 uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR roč. 1994, zv. 7, str. 252)
Krajský súd v súlade s ústavne konformným výkladom jednotlivých ustanovení piatej časti O.s.p. a vychádzajúc z ustálenej judikatúry (viď. napr. rozhodnutie NS SR 3Sžo 9/2011 zo dňa 05.04.2011) má za to, že vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností nie je rozhodnutím správneho orgánu, ale vykonanie záznamu predstavuje zásah orgánu verejnej správy.
Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250v O.s.p. pojem ,,zásah" nedefinuje; jeho definíciu neobsahuje ani iný zákon. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Judikatúra považuje za zásah nezákonný resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych práv (napr. porušenie práva na život, práva na osobnú slobodu, práva na ochranu vlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.). Takýto zásah orgánu verejnej správy správny súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval a ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom.
Odmietnutie vykonania faktického úkonu podľa krajského súdu môže prestavovať nezákonný zásah a navrhovateľ sa mal domáhať ochrany svojich práv návrhom proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy podľa V. časti, V. hlavy O.s.p.
Pre úplnosť krajský súd dodáva, že súd v predmetnej veci nemal preukázanú splnenú podmienku subsidiarity návrhu na ochranu pred nečinnosťou, a to vyčerpanie prostriedkov nápravy, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
V aplikačnej praxi je ustálené, že pred podaním návrhu v zmysle § 250t O.s.p. (ako aj návrhu v zmysle § 250v) sa vyžaduje aspoň vyčerpanie sťažnosti v zmysle zákona č. 9/2010 Z.z. V tejto súvislosti súd poukazuje na publikovaný rozsudok NS SR sp. zn.1 Sžz/1/2009, v zmysle ktorého za právne prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, považuje judikatúra NS SR, ako aj judikatúra ÚS SR, predovšetkým inštitút sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z.z. Rovnako sa k tejto otázke vyjadrovalo aj uznesenie ÚS SR sp. zn. IV ÚS 428/2009, ktoré považovalo za ústavne akceptovateľný postup Najvyššieho súdu SR, ktorý vyhodnotil návrh sťažovateľa na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, aj ako predčasne podaný, pretože sťažovateľ nevyužil účinný opravný prostriedok, ktorým je podľa ustálenej rozhodovacej činnosti NS SR v týchto prípadoch sťažnosť podaná podľa zákona o sťažnostiach, ktorá plní funkciu opravného prostriedku v prípadoch nezákonných zásahov orgánov verejnej správy (uvedené rovnako musí platiť aj v konaní proti nečinnosti, keďže podmienka prípustnosti - vyčerpanie prostriedkov nápravy - stanovená Občianskym súdnym poriadkom je formulovaná rovnako v oboch konaniach).
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250t ods. 8 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 veta práva O.s.p, podľa ktorého ak žalobca mal v konaní celkom alebo sčasti úspech, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Keďže navrhovateľ nebol v konaní úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Toto rozhodnutie súdu bolo prijaté v senáte hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Žiline, dňa 27. januára 2016
JUDr. Erika Šobichová predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková