Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/146/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200744 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200744.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: Ing. K. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, K., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske nám. 2, Žilina, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví - Regulačná rada, so sídlom Bajkalská č. 27, Bratislava, právne zast.: Kvasňovský & Partners, Advokátska kancelária, so sídlom Dunajská 32, 811 08 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 08/3307/15/RR zo dňa 13.05.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví - Regulačná Rada č. 08/3307/15/ RR zo dňa 13.05.2015 z r u š u j e a v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyňa m á právo proti žalovanému na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou na tunajší súd dňa 24.07. 2015 sa žalobkyňa domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 08/3307/15/RR zo dňa 13.05.2015 (ďalej len napadnuté rozhodnutie), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, Bratislava č. 1794/2012/E-OZ zo dňa 14.12.2012 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie), ktorým prvostupňový správny orgán pri aplikácii § 14 ods. 5 v spojení s § 12 ods. 1 písm. a) zák. č. 276/2011 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov § 6 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výrobe o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s § 1 písm. a) a § 2 písm. a) vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 189/2011 Z.z. o rozsahu cenovej regulácie v sieťových odvetviach a spôsob jej vykonávania a § 11a vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 225/2001, ktorou sa stanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov pre žalobkyňu schválil pre rok 2012 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatkov vo výške 119,11 €/MWh, vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny FVZ Ing. C., W. XX, K., 9,36 kW , s celkovým inštalovaným výkonom 0,00936 MW nachádzajúcom sa na streche rodinného domu súp. č. XXXXX, na adrese W. XX, K., k.ú. K. , na pozemku s parc. č. KNC 3145/28. 2. V dôvodoch rozhodnutia sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom prvostupňového správneho orgánu a konštatoval, že sa stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorý určil ako čas uvedenia zariadenia do prevádzky dátum vydania protokolu vykonania skúšky, 02.07.2012 a k tomuto dňu schválil pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku. Konštatoval, že záväzným je dátum podpísania dokumentu, ktorý osvedčil skutočnosť, ktorá nastala, t.j. splatnosť protokolu o vykonaní funkčnej skúšky, a nie samotný fyzický výkon vykonania funkčných skúšok. Podpis zodpovednej osoby predstavuje predpoklad platnosti právneho úkonu. Samotný protokol o vykonaní funkčnej skúšky pritom vo svojom bode 13. Označuje ako „Dátum ukončenia funkčnej skúšky ( platnosť protokolu od 02.07.2012), čo je potvrdené podpisom a pečiatkou zodpovednej osoby, t.j. riaditeľom sekcie Asset management Ing. K.. Podpis dokumentu, t.j. protokolu o vykonaní funkčnej skúšky, predstavuje rozhodnú udalosť, z ktorej sa odvíjajú práva a povinnosti súvisiace s vykonaním funkčných skúšok. Konštatoval, že v čase vykonania funkčných skúšok na zariadení žalobcu, bolo účinné rozhodnutie č. 0160/2010/ E-PP zo dňa 06.12.2010, ktorým prvostupňový orgán schválil „Prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s.“ v znení rozhodnutia č. 0165/2011/E-PP z 21.02.2011 (ďalej len „prevádzkový poriadok SSE-D, a.s.“), ktorý neobsahoval ustanovenia, ktorý by upravovali priebeh funkčných skúšok. Žalovaný konštatoval, že SSE-D, a.s. vydala a zverejnila na svojom webovom sídle usmernenie, aké náležitosti musí regulovaný subjekt predložiť, resp. aké povinnosti musí splniť, aby mohla byť elektráreň s výrobou elektriny z obnoviteľných zdrojov pripojená do distribučnej sústavy spoločnosti SSE-D, a.s.. V usmernení v časti A. Funkčné skúšky zariadenia v bode 3. spoločnosť SSE-D, a.s. uvádza, že „úspešné vykonanie funkčných skúšok elektrárne je nevyhnutnou podmienkou pre vykonanie preberacieho konania. O úspešnosti funkčných skúšok bude žiadateľovi vydaný písomný protokol s uvedením výsledku. Ak funkčné skúšky nebudú úspešné, bude vyhotovený písomný protokol s výsledkom o neúspešnosti skúšky a žiadateľ musí v tomto prípade opätovne písomne požiadať o ich opätovné vykonanie. Žalovaný konštatoval, že uvedené usmernenie je presným, vhodným a zrozumiteľnými prostriedkom informovania regulovaných subjektov, ako aj širokej verejnosti, o nevyhnutných náležitostiach a priebehu funkčných skúšok. Tým, že bolo zverejnené na webe SSE-D, a.s. mali regulované subjekty, vrátane žalobkyne, prístup k úprave priebehu funkčných skúšok, ktoré ustanovil prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy. 3. Podľa žalovaného vyplýva, že jednotlivé etapy funkčnej skúšky odsúhlasuje svojim podpisom na predpísanom tlačive protokolu o vykonaní funkčnej skúšky určená osoba zo spoločnosti SSE-D, a.s.. V prípade pozitívnych výsledkov určená zodpovedná osoba osvedčí svojim podpisom platnosť celého procesu funkčnej skúšky. Tento záverečný podpis zodpovednej osoby je treba považovať za úkon, ktorý vyžaduje oprávnená distribučná spoločnosť a ktorým sa potvrdzuje platnosť a kompletnosť predchádzajúcich úkonov a bez ktorého by vykonané úkony nenadobudli právne účinky. Žalovaný konštatoval, že samotná formulácia v bode 13. Protokolu o vykonaní funkčnej skúške „Dátum ukončenia funkčnej skúšky (platnosť protokolu od)“ a „Bez tohto podpisu je protokol neplatný“ spoločnosť SSE- D, a.s. vyjadrila záväznosť bodu 13 čo do platnosti protokolu a určenia času uvedenia zariadenia do prevádzky. Podľa žalovaného, je pre platnosť protokolu záväzný dátum podpísania protokolu v bode 13, keď samotný výkon funkčnej skúšky, ktorého výsledok je uvedený v bode 12 Protokolu o funkčnej skúške, je len predpokladom toho, aby bol, z hľadiska výsledku funkčnej skúšky, vykonaný zodpovednou osobou záver vyjadrený jej podpisom v bode 13. Protokolu, pričom nie je ani vylúčený rovnaký dátum v bode 12. a 13.. Poukázal na obdobné konania, ktoré sú vedené na Krajskom súde v Žiline v konaní 20S/76/2013, 21S/71/2013. Žalovaný konštatoval, že v čase vykonania funkčných skúšok, v zariadení žalobkyne, bol spôsob a podmienky, t.j. priebeh funkčných skúšok, stanovený v usmernení prevádzkovateľa distribučnej sústavy a keďže toto usmernenie bolo zverejnené na jeho webovom sídle a sprístupnené regulovaným subjektom, vrátane žalobkyne, o stanovenom spôsobe a podmienkach vykonania funkčných skúšok, vedeli regulované subjekty. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podala riadne a včas žalobkyňa žalobu, žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe poukázala na chronológiu veci, na predchádzajúce rozhodnutie vydané žalovaným v posudzovanej veci, rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/70/2013-65 zo dňa 06.05.2014 a jeho závery v spojení s rozsudkom NS SR 4Sžf/53/2014 zo dňa 17.02.2015, tzn. totožný prípad, v ktorom konal a rozhodol žalovaný v rozhodnutí č. 1671/2012/ E-OZ z 11.10.2012. Poukazovala na diskriminačný charakter postupu žalovaného vo vzťahu k rôznym regulovaným subjektom, ako i na na názor vyslovený v rozsudku NS SR sp. zn. 4Sžf/53/2014 zo 17.02.2015, ktorého rozhodnutia citoval, ako aj na ďalšie rozhodnutia NS SR vo veciach sp. zn. 4Sžf/54/2014, 4Sžf/43/2014, 4Sžf/53/2014 a konštatoval, že v kontexte s vyššie uvedenými rozhodnutiami NS SR, považuje zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia za nedostatočné a v priamom rozpore so záväzným právnym názorom uvedeným v rozsudku NS SR v konaní sp. zn. 4Sžf/53/2015 zo 17.02.2015. Tvrdil, že žalovaný nerešpektujúc § 250j ods. 7 O.s.p. nevyhodnotil časový moment ukončenia funkčnej skúšky, v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia a nevychádzal z ustanovení prevádzkového poriadku platného v čase vydania protokolu o funkčnej skúške vo väzbe na § 2 ods. 3 písm. e) zák. č. 309/2009 Z.z. a napriek tomu, že bol viazaný vysloveným právnym názorom, v odôvodnení podsúva ako záväzné pre vec, rozhodujúce usmernenie prevádzkovateľa distribučnej sústavy k procesu pripojenia zariadení výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov do distribučnej sústavy prevádzkovateľa distribučnej sústavy a formulár k protokolu, ktoré boli oba zverejnené na internetovej stránke prevádzkovateľa distribučnej sústavy, čo považuje žalobkyňa za flagrantné odignorovanie právneho názoru uvedené v rozsudku NS SR. Tvrdila, že zdôvodnenie napadnutého rozhodnutie je v rozpore nielen so záväzným právnym názorom a pokynom vysloveným v rozsudku NS SR, ktorý bol povinný definovať časový moment uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky a svoje rozhodnutie a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, keď naviac žalovaný sa nevysporiadal s obsahom prevádzkového poriadku platného v čase uvedenia zariadenia do prevádzky, ako predpisu, ktorý podľa § 5 ods. 14 zák. č. 309/2009 Z.z. mal podmienky a spôsob vykonania funkčných skúšok jednoznačne obsahovať. Nevysporiadal sa so skutočnosťou, že nielen zákon, ale ani prevádzkový poriadok, schválený žalovaným, neobsahuje podmienky, ani povinnosti, ktorých splnenie orgány od žalobkyne požadovali, keď § 5 ods. 14 zák. č. 309/2009 Z.z. uvádza, že podmienky vykonania funkčných skúšok musia byť v prevádzkovom poriadku uvedené. Nevysporiadal sa so skutočnosťou, že prevádzkový poriadok neobsahuje podmienky, najmä požiadavku podpisu v bode 13. Predmetného protokolu, ktorým pripísal žalovaný a prvostupňový správny orgán, nad rámec zákona a v rozpore so zákonom, relevanciu. Žalovaný nezdôvodnil prečo a na základe akého právneho predpisu, nečitateľný podpis anonymného pracovníka, pravdepodobne riaditeľa sekcie AM v bode 13. považuje za legitímnu požiadavku, na základe ktorej ako, podľa neho konečnej požiadavky, je možné konštatovať úspešnosť funkčných skúšok, hoci zákon vyslovene uvádza, že časom uvedenia zariadenia do prevádzky je dátum, kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška. Nevysporiadal sa s argumentáciou žalobkyne, že žalovaný požaduje od žalobkyne splnenie podmienok povinnosti, nad rámec zákona a vôbec také, ktoré nie sú uložené ani len na základe zákona. Poukázal, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán nemohli od žalobkyne požadovať splnenie iných, než zákonom uvedených podmienok na úspešné vykonanie funkčnej skúšky. Aj tieto podmienky pre prípad ich úpravy v prevádzkovom poriadku by museli byť v súlade so zákonom, pretože prevádzkový poriadok nemôže upravovať právne vzťahy nad rámec zákonnej normy. Napadnutým rozhodnutím a prvostupňovým rozhodnutím vyplynuli pre žalobkyňu práva a povinnosti, ktoré neboli uložené ani zákonom, ani na základe zákona, pretože neexistoval prevádzkový poriadok, ktorý by tieto podmienky upravoval, preto je nepochybné, že táto úprava mala byť východiskom pre posúdenie splnenia podmienok na vykonanie funkčnej skúšky, následne určenia času uvedenia zariadenia do prevádzky a teda v konečnom dôsledku rozhodnutia o cene elektriny. Podľa žalobkyne definícia podmienok vykonania funkčných skúšok nachádzajúca sa v akomkoľvek inom dokumente vydanom SSE-D, a.s. ako v danom čase platnom prevádzkovom poriadku, vzhľadom na § 5 ods. 14 zák. č. 309/2009 Z.z. podmienky vykonania funkčných skúšok nie sú záväzné a právne vynútiteľné. Opačný záver jednoznačne vedie k porušeniu čl. 13 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Vyžadovanie splnenia povinnosti preukázať úspešnosť funkčnej skúšky formálnym podpisom, menom neoznačenej osoby v pozícii riaditeľa sekcie AM v kolónke 13 na protokole, ktorá nebola obsiahnutá vo vtedy platnom prevádzkovom poriadku, tým žalovaný požaduje od žalobkyne plnenie povinností zákonom neuvádzané, dokonca povinnosti, ktorá nebola uložená ani na základe zákona. 5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 07.09.2015 a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, stotožnil sa so skutkovým a právnym posúdením veci, poukázal na dôvody napadnutého rozhodnutia a na konania, v ktorých akceptoval krajský súd a aj NS SR vyslovený právny názor žalovaného. 6. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu žalobných bodov uvedených v žalobe (§ 183 SSP), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP, a to z nasledovných dôvodov: 7. Podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona č. 309/2009 Z.z. stav k 31.12.2013 na účely tohto zákona sa všeobecne rozumie časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky dátum, kedy bolo na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia 3) povolené trvalé užívanie zariadenia výrobcu elektriny alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy (ďalej len "funkčná skúška") podľa toho, ktorý dátum nastane neskôr. 3) § 82 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. 8. Podľa § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. prevádzkovateľ distribučnej sústavy, do ktorého sústavy má byť zariadenie výrobcu elektriny pripojené, je povinný vykonať funkčnú skúšku do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti výrobcu elektriny. Ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania. Funkčná skúška sa nevyžaduje, ak zariadenie výrobcu elektriny nebude pripojené do sústavy. Spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy. 9. Podľa § 5 ods. 1 písm. dd) zákona č. 276/2001 Z.z. dd) úrad schvaľuje prevádzkový poriadok prevádzkovateľa sústavy a siete a prevádzkovateľa zásobníka plynu. 10. Podľa § 12a ods. 6 zákona č. 276/2001 Z.z. prevádzkovateľ sústavy a siete, prevádzkovateľ zásobníka plynu a organizátor krátkodobého trhu s elektrinou je povinný zapracovať pravidlá trhu vydané podľa odseku 5 do prevádzkového poriadku a predložiť na schválenie úradu najneskôr do dvoch mesiacov od účinnosti nariadenia vlády vydaného podľa odseku 5. Úradom schválený prevádzkový poriadok je záväzný pre účastníkov trhu. 11. Ústavný súd, Slovenskej republiky nálezom sp. zn. IÚS 373/2015-33 z 25.11.2015, ktorým zrušil v obdobnej veci rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf 43/2014 z 28.01.2015, citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 5 ods. 14, v 2 ods. 3, písm. c/ zákona o podpore OZE a právnu úpravu ustanovenú v § 11 ods. 1 a v § 11a ods. 1 vyhlášky o cenovej regulácii konštatoval: ... „Z citovaných relevantných ustanovení vyhlášky o cenovej regulácii vyplýva, že relevantnou skutočnosťou pre určenie ceny elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie je čas uvedenia zariadenia na výrobu el. energie do prevádzky, pričom podľa § 2 ods. 3, písm. e/ zákona o podpore OZE zariadenie na výrobu el. energie sa považuje za uvedené do prevádzky dňom úspešného vykonania funkčnej skúšky pripojenia tohto zariadenia výrobcu elektriny do distribučnej sústavy, ktorej (rozumej funkčnej skúšky) spôsob a podmienky vykonania má byť podľa § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE určený v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Súčasne z dikcie druhej vety § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE vyplýva, že funkčná skúška je úspešne vykonaná, ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do distribučnej sústavy, o čom vydá prevádzkovateľ distribučnej sústavy výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania. Z rozhodnutia najvyššieho súdu ako aj z jemu predchádzajúceho rozhodnutia krajského súdu, s ktorým sa najvyšší súd v celom rozsahu stotožnil, vyplýva, že aj napriek dokazovaním zistenej skutočnosti, že SSE - Distribúcia ako správca distribučnej siete si v rozpore s imperatívom daným mu explicitne v § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE spočívajúceho v povinnosti upraviť vo svojom prevádzkovom poriadku spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky, túto povinnosť neplnil, takže distribútor objektívnym a úradom pre reguláciu (ktorý schvaľuje prevádzkový poriadok distribútorov) preskúmateľným spôsobom neurčil, kedy považuje funkčnú skúšku za vykonanú, najvyšší súd túto nezákonnosť, paradoxne v konaní o preskúmanie zákonnosti, opomenul, resp. prehliadol a pri ustálení rozhodného času na vykonanie funkčnej skúšky tento nedostatok zaplátal svojím výkladom o nutnosti prisúdiť v tomto smere právnu relevanciu internému protokolu správcu distribučnej siete o vykonaní funkčnej skúšky, výklad formy (usporiadania) ktorého je však vzhľadom na jeho všeobecnú nezáväznosť, a teda aj nevynutiteľnosť značne polemický....“ Ústavný súd v danom prípade ustálil právny záver: „...Najvyšší súd v napádanom rozsudku v kontexte uvedeného sa nevysporiadal s dopadom nezákonného postupu distribútora siete, ktorý podmienky a spôsob vykonania funkčnej skúšky nestanovil explicitne vo svojom prevádzkovom poriadku v záujme právnej istoty neurčitého počtu prevádzkovateľov zariadení na výrobu el. energie z obnoviteľných zdrojov pre účely ich jednotnej aplikácie vo všetkých obdobných prípadoch, ale túto nezákonnosť, navyše v konaní o jej preskúmanie (podľa druhej hlavy V. časti OSP) najvyšší súd ústavne neudržateľným spôsobom ospravedlnil a konvalidoval svojím subjektívnym výkladom nemajúcim oporu v jasných ustanoveniach zákona o podpore OZE a vyhlášky o cenovej regulácii. Najvyšší súd týmto svojím postupom, ktorým následky nezákonného postupu distribútora siete a v konečnom dôsledku aj nezákonného postupu úradu pre reguláciu, ktorý schválil prevádzkový poriadok SSE - Distribúcia aj napriek tomu, že neobsahoval zákonom požadovanú úpravu podmienok a spôsobu vykonania funkčnej skúšky a ktorý konal navyše v danej veci aj ako správny organ v prvom stupni, absolútne bezprecedentne preniesol na plecia výrobcov el. energie z obnoviteľných zdrojov znášanie rizika nejednotnej aplikácie a výkladu dotknutých zákonných ustanovení ad hoc, majúcich však vplyv na ich osobnú a majetkovú sféru....“ Ústavný súd konštatoval: „...vzhľadom na uvedené nedostatky odôvodnenia napádaného rozhodnutia najvyššieho súdu je ústavný súd toho názoru, že najvyšší súd nerozhodol v danej veci tak, aby poskytoval rozumné vysvetlenie a odôvodnenie všetkých pre vec rozhodujúcich skutočností. Z uvedeného dôvodu ústavný súd dospel k záveru, že napádaným rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžf 43/2014 z 28. januára 2015 došlo k namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd v nadväznosti na zistenie porušenia základných práv sťažovateľa vo výroku tohto rozhodnutia v bode. 2 rozhodol o zrušení rozsudku najvyššieho najvyššieho súdu sp, zn. 3Sžf 43/2014 z 28. januára 2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie....“ Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade sú rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorými žalovaný rozhodoval na obdobnom skutkovom a právnom základe, ako v uvedenom prípade, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. I.ÚS 373/2015-33 z 25.11.2015 konštatoval porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 13 ods. 1 písm. a/ a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 43/2014 z 28. januára 2015 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 43/2014 z 28. januára 2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 12. Z vykonaného dokazovania krajský súd mal preukázané, že Prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s., ktorý schválil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví podľa § 5 ods. 1 písm. dd) zákona č. 276/2001 Z.z. rozhodnutím č. 0160/2010/E-PP zo dňa 06.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.12.2010 (ďalej len Prevádzkový poriadok) platil aj v roku 2012, kedy bola vykonávaná funkčná skúška a vyhotovoval sa protokol o funkčnej skúške. Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s. Žilina, ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy (ďalej len prevádzkovateľ distribučnej sústavy), prevádzkovateľ podľa § 3 písm. b) bod 3 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike bol kompetentný, s poukazom na § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. posúdiť a vyhodnotiť, či zariadenie výrobcu elektriny - žalobcu spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy a bol následne povinný vydať výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky v lehote stanovenej zákonom (pokiaľ funkčná skúška bola úspešne vykonaná). Zákonodarca v § 5 ods. 14 posledná veta zákona č. 309/2009 Z.z. v znení účinnom do 28.02.2013 upravil, že spôsob a podmienky vykonávania funkčnej skúšky určí Prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy. 13. V ust. § 5 ods. 14 posledná veta zákona č. 309/2009 Z.z. v znení účinnom k 28.02.2013 zákonodarca delegoval kompetenciu prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, výlučne však v Prevádzkovom poriadku, ktorý schvaľuje žalovaný, upraviť posudzovanie technických podmienok na pripojenie zariadenia do sústavy, a to vo forme spôsobu a podmienok vykonania funkčnej skúšky. S poukazom na ust. § 12a ods. 6 zákona č. 276/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, je úradom schválený Prevádzkový poriadok záväzný pre účastníkov trhu, keď iba úradom schválenom Prevádzkovom poriadku môžu byť komplexne upravené pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou. 14. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy opomenul v roku 2012 v obsahu prevádzkového poriadku vykonať úpravu spôsobu a podmienok vykonania funkčnej skúšky. Podľa názoru krajského súdu nebolo možné, aby si mimo schváleného Prevádzkového poriadku upravoval osobitne (inak) spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky. 15. § 5 ods. 14 prvá veta zákona č. 309/2009 Z.z. v znení účinnom k 28.02.2013 delegoval prevádzkovateľovi distribučnej sústavy len kompetenciu vyhodnocovať technické podmienky konkrétneho zariadenia (zariadenia žalobcu na pripojenie do sústavy), preto aj spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky sa museli viazať výlučne len na vyhodnocovanie technických podmienok (rôznych technických parametrov zariadenia alebo technických podmienok pripojenia zariadenia do sústavy). 16. Vychádzajúc z obsahu posudzovaného Protokolu o funkčnej skúške vo forme, ako bol vydaný v konaní žalobcovi, krajský súd konštatuje, že Protokol o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE v bodoch 1 - 12 obsahuje údaje, v bode 1 o budúcom výrobcovi elektriny, v bode 2 o výrobnom zariadení a v následných bodoch vrátane bodu 12 obsahuje technické údaje o konkrétnej kontrole spôsobu vykonania funkčnej skúšky. 17. Protokol o funkčnej skúške pripojenia obsahuje nielen údaje o výrobcovi a konkrétnom výrobnom zariadení (bod 1 a 2 protokolu) ale aj časti, v ktorých boli vykonávané prevádzkovateľom distribučnej siete kontroly v súvislosti s vyhodnocovaním technických parametrov zariadenia žalobcu (v bodoch 5 - 12 protokolu) so záverom vyhovel a nevyhovel. V kolónke 13 protokolu je uvedené schválil za SSE riaditeľ sekcie AM, dátum ukončenia funkčnej skúšky, platnosť protokolu „od“, bez toho, aby bol bod 13 protokolu iným spôsobom špecifikovaný a aby bolo zrejmé, v čom spočíva (aké úkony prevádzkovateľ technického charakteru v bode 13 posudzoval) schválenie a stanovenie dátumu ukončenia funkčnej skúšky a v dôsledku toho aj dátum platnosti Protokolu o funkčnej skúške. 18. Len žalovaným schválený Prevádzkový poriadok, ako normatívny právny akt, mohol upravovať spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky, avšak len za predpokladu, že spôsob a podmienky vykonania skúšky sa týkajú overovania a zisťovania technických podmienok zariadenia a technických podmienok na jeho pripojenie do sústavy. V posudzovanej veci bolo preukázané, že prevádzkový poriadok, platný a účinný v čase vyhotovenia Protokolu o funkčnej skúške úpravu, na ktorú odkazovalo ust. § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. neobsahoval, neupravoval spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky. Len normatívnym právnym aktom mohla byť daná kompetencia prevádzkovateľovi, vykonávať funkčné skúšky výlučne, však spôsobom a podmienkami, ktoré boli obsahom schváleného Prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Potom je bez právneho významu zverejnenie akýchkoľvek podmienok vykonania funkčnej skúšky, ktoré na svojej internetovej stránke zverejnil prevádzkovateľ distribučnej sústavy SSE - Distribúcia, a. s., ktoré nie sú normatívnym aktom, ale iba jeho prejavom súkromnoprávnej povahy. 19. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy v bode 13 Protokolu o funkčnej skúške mohol vykonať len kontrolu preverenia a vyhodnotenia technických podmienok posudzovaného zariadenia a splnenia technických podmienok na pripojenie tohto zariadenia do sústavy. Zo samotného označenia, ale ani obsahu bodu 13 protokolu nevyplýva posudzovanie konkrétnych technických podmienok zariadenia, ani súdu nie je zrejmé, aké technické podmienky zariadenia prevádzkovateľ, v bode 13 posudzoval, naviac, keď technické podmienky pripojenia sú posudzované v predchádzajúcich bodoch protokolu s výsledkom vyhovel. Ani z vyjadrenia prevádzkovateľa č. l. 98 spisu, vo väzbe na výzvu súdu č. l. 94, nie je zrejmé, ktoré konkrétne technické podmienky vykonania funkčnej skúšky boli vyhodnocované v bode 13 protokolu, resp. že bolo potrebné z technického hľadiska osobitne v bode 13 vyhodnocovať závery skúšok uvedené v bode 1 - 12 protokolu. 20. Bez existencie objektívnych skutočností technického charakteru, ktoré by oprávňovali prevádzkovateľa distribučnej sústavy vykonať postup a vyhodnotiť posudzované zariadenie aj v bode 13, je potom dátum uvedený v kolónke v bode 13 Protokolu o funkčnej skúške bez relevancie. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy ako obchodná spoločnosť sám o sebe nie je orgánom verejnej správy. V súvislosti so skúmaním technických podmienok zariadenia výrobcu elektriny a posudzovania jeho pripojenia do sústavy, má kompetenciu posudzovať len technickú stránku zariadenia a technické podmienky pripojenia zariadenia do sústavy a iba výlučne v tejto rovine má, zákonom delegovanú kompetenciu, vyhodnocovať a posudzovať technické podmienky zariadenia výrobcu elektriny a technické podmienky na jeho pripojenie do sústavy, pričom zákonodarca mu nedelegoval vyhodnocovanie iných, než technických, podmienok. Potom stanovisko riaditeľa sekcie AM, ktorý schválil v bode 13 protokolu funkčnú skúšku s určením dátumu v kolónke 13 a konečný dátum platnosti protokolu o funkčnej skúške, v obsahu, vo forme ako bol prevádzkovateľom distribučnej siete vykonaný, je bez relevancie. Za daných skutkových okolností mohol v bode 13 prevádzkovateľ distribučnej siete len deklarovať skutočnosti vyjadrené v predchádzajúcich bodoch Protokolu o funkčnej skúške, ktorými technické zariadenie výrobcu elektriny na pripojenie do sústavy skúmal, kontroloval a vyhodnocoval, keď opak v konaní nebol preukázaný a nebolo v konaní preukázané, že skutočnosti zistené v bodoch, ktoré predchádzali bodu 13 Protokolu o funkčnej skúške (s konštatovaním prevádzkovateľa distribučnej sústavy „vyhovel“), sa osobitne vyhodnocovali (z technického hľadiska) a bolo ich potrebné vyhodnotiť. Potom takýto postup prevádzkovateľa distribučnej sústavy vyjadrený v bode 13 protokolu sa javí krajskému súdu ako duplicitný (schválenie funkčnej skúšky v bode 13 napriek tomu, že v predchádzajúcich bodoch došlo k vykonaniu funkčných skúšok s výsledkom vyhovel) a neboli preukázané skutočnosti, že bolo potrebné osobitne vyhodnocovať vykonanie skúšok a kontrol s výsledkom vyhovel uvedených v predchádzajúcich bodoch protokolu, než v bode 13, vo vzájomnej súvislosti. 21. V konečnom dôsledku obsah preskúmavaného Protokolu o funkčnej skúške a bod 13 vykazuje znaky formalizmu, ktorý v konečnom dôsledku, aj vzhľadom na odlišnú právnu úpravu určovania pevnej ceny elektriny pre rok 2012 do 30.06.2012 a od 01.07.2012 diskriminuje, bez právneho základu a objektívnych skutočností, žalobcu. Tak žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ako ani prevádzkovateľ distribučnej sústavy nepreukázali, že mali objektívne dôvody posudzovať funkčnú skúšku aj v bode 13 a nepreukázali, že v bode 13 prevádzkovateľ preveroval konkrétne technické podmienky posudzovaného zariadenia a podmienky jeho pripojenia do sústavy. Tieto skutočnosti nevyplývajú ani z vyjadrenia prevádzkovateľa distribučnej sústavy SSE - Distribúcia, a. s., ktoré si zabezpečil súd v preskúmavanom konaní. 22. Krajský súd sumarizuje, že obsah Protokolu o funkčnej skúške v bode 13 je v rozpore s § 5 bod 14 zákona č. 309/2009 Z.z. v znení účinnom k 28.02.2013, keď prevádzkovateľ distribučnej sústavy na takéto „skúmanie“ hodnotenia zariadenia výrobcu elektriny žalobcu kompetenciu nemal, keď jeho kompetencia sa viazala výlučne na posudzovanie technických podmienok zariadenia výrobcu elektriny a technických podmienok pre pripojenie zariadenia žalobcu do sústavy. 23. Samotný obsah bodu 13 nepreukazuje hodnotenie konkrétnych technických podmienok zariadenia výrobcu elektriny. 24. Potom treba konštatovať, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy postupoval v rozpore so zákonom, keď svojvoľne rozšíril okruh svojich kompetencií, ktoré mu boli zverené zákonom č. 309/2009 Z.z. v § 5 ods. 14 v znení účinnom k 28.02.2013, keď jeho postup nemal oporu v ustanoveniach platného a účinného Prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy, preto je potrebné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nesúladné so zákonom, keď žalovaný určil deň uvedenia posudzovaného zariadenia na výrobu elektriny do prevádzky v súlade s dátumom v bode 13 Protokolu o funkčnej skúške. Keďže žalovaný nepreukázal dôvody, ktoré by oprávňovali prevádzkovateľa distribučnej sústavy na uvedený postup a oprávňovali ho v bode 13 samostatne, vo väzbe na predchádzajúce body Protokolu o funkčnej skúške schvaľovať a určovať platnosť a účinnosť protokolu, dátumom uvedenom v bode 13, tak krajský súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď v konaní nebolo preukázané, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy posudzoval technické podmienky zariadenia výrobcu elektriny dňa 02.07.2012, z čoho vyplýva, že pre stanovenie ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre rok 2012 bolo potrebné vychádzať z ceny, ktorá sa odvíjala od určenia dátumu uvedeného v bode 12 Protokolu o funkčnej skúške. 25. Krajský súd zdôrazňuje, že § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. jednoznačne upravil, že spôsob a podmienky, ako má byť funkčná skúška prevádzkovateľom distribučnej sústavy realizovaná, má upraviť Prevádzkový poriadok SSE, ktorý však musí byť schválený žalovaným a má charakter normatívneho aktu a len úradom schválený Prevádzkový poriadok (ako normatívny akt), môže jednotlivý spôsob a podmienky vykonania skúšky, prevádzkovateľom distribučnej sústavy, upravovať. Oznámenie alebo usmernenie SSE nemá charakter normatívneho aktu, a preto nemôže byť ani právne záväzným. 26. Pre posúdenie veci je irelevantné, že § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. vstúpil do účinnosti od 01.05.2011 a Prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy bol schválený pred 01.05.2011. Je povinnosťou každého prevádzkovateľa distribučnej sústavy, v súlade so zákonom, mať schválený Prevádzkový poriadok a z tohto dôvodu bolo v kompetencii a aj povinnosťou prevádzkovateľa distribučnej sústavy s účinnosťou zákona č. 136/2011 Z.z. zo dňa 05.04.2011, ktorý novelizoval zákon č. 309/2009 Z.z. a upravil ust. § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. v znení účinnom od 01.05.2011, upraviť a doplniť, už existujúci Prevádzkový poriadok, v súlade so zákonom. 27. Krajský súd pri aplikácii § 491 ods. 1, 2 SSP vo väzbe na ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 28. Žalobca mal v konaní úspech. Pri aplikácii § 175 ods. 1 vo väzbe na § 167 ods. 1 SSP súd priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, právo na náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania, rozhodne, po právoplatnosti rozhodnutia, správny súd s poukazom na § 175 ods. 2 SSP. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V Žiline, dňa 15. novembra 2016 JUDr. Erika Čanádyová predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková