Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/153/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200769 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200769.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Veroniky Poláčkovej, v právnej veci žalobcu: Jozef Sumega, s miestom podnikania Slnečná 161/5, Námestovo, IČO: 34 417 168, právne zast. JUDr. Milanom Vavrekom, advokátom so sídlom Y. č. XXX, X., proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova č. 10, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. OPS/BEZ/2015/3159 zo dňa 18.06.2015, takto jednomyseľne
r o z h o d o l :
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Prvostupňovým rozhodnutím č. k. 23/2015-IZA-1.2/pok/R zo dňa 24.03.2015 Inšpektorát práce Žilina rozhodol tak, že zamestnávateľovi Jozefovi Sumegovi uložil na základe oprávnenia podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov za porušenie povinnosti vyplývajúcej z predpisov uvedených v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení platnom v čase výkonu inšpekcie práce, ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. v dňoch 27.05. a 03.06.2014 u zamestnávateľa Jozefa Sumegu tým, že dňa 27.05.2014 o 10:10 hod. pri výkone inšpekcie práce na kontrolovanej prevádzke „Sklad materiálu montážneho“, ul. Polom v Námestove, vykonával pre fyzickú osobu podnikateľa - Jozefa Sumegu, závislú činnosť V. N., nar. XX.XX.XXXX, ako upratovanie a strihanie plechu. Fyzická osoba - samostatne zárobkovo činná osoba Jozef Sumega nemal s menovaným založený pracovnoprávny vzťah alebo iný právny vzťah podľa Zákonníka práce, čo podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. je nelegálne zamestnávanie, pokutu vo výške 2.000 €. V odôvodnení uviedol, že bol vykonaný výkon inšpekcie práce v prevádzke účastníka konania v dňoch 27.05. a 03.06.2014, kedy orgán inšpekcie práce zistil nedostatky, ktorými bol porušený Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Z protokolu o výkone inšpekcie zo dňa 03.06.2014 vyplýva, a ktorý tvorí podklad tohto rozhodnutia, že postihovaný zamestnávateľ porušil Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Na základe toho bolo začaté správne konanie, pričom k oznámenie o začatí správneho konania sa účastník konania vyjadril tak, že pokuta je na jeho pomery veľmi vysoká a môže mu spôsobiť značné existenčné problémy. Považuje ju za nemorálnu a neetickú, keďže ide o jeho syna, ktorý je nezamestnaný a úrad práce mu za dva roky neponúkol žiadne pracovné miesto, a preto ho musí on suplovať, živiť syna, a tým, že mu dal prácu, si iba odpracoval životný prídel. Žiadal o splátkový kalendár na 60 mesiacov. Má problémy s odvodmi do fondov z dôvodu zlej platobnej disciplíny firiem, pre ktoré pracoval. Správny orgán uviedol, že zamestnávateľ využíval závislú prácu V. N. a nemal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, hoci tento v čase výkonu inšpekcie
práce 27.05.2014 o 10:10 hod. na kontrolovanej prevádzke vykonával prácu upratovanie a strihanie plechu a zamestnávateľ nepredložil žiadny doklad, ktorý by preukázal založenie pracovnoprávneho vzťahu. Pri prejednaní protokolu dňa 03.06.2014 zamestnávateľ uviedol, že má záujem okamžite riešiť danú skutočnosť, t. j. pripoistiť na Sociálnu poisťovňu. Uvedené dokladoval dňa 16.06.2014, kedy zaslal správnemu orgánu oznámenie o odstránení nedostatkov, v ktorom uviedol, že odstránil zistené nedostatky a V. N. prihlásil do Sociálnej poisťovne a uzatvoril s ním od 02.06.2014 dohodu o pracovnej činnosti, ktorú zároveň zaslal. Odstránenie nedostatkov však nie je dôvodom na neuloženie pokuty. Odstránenie nedostatkov bolo uložené v protokole z výkonu inšpekcie práce a zamestnávateľ si len splnil povinnosť uvedenú v nariaďovacej časti protokolu. Správny orgán nemôže brať do úvahy ľudské a morálne hľadisko, pretože musí kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov za každých okolností bez ohľadu na iné vplyvy, ktoré viedli alebo mohli viesť k ich porušovaniu. Čo sa týka výšky uloženej pokuty 2.000 €, táto bola určená na spodnej hranici podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z..
Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. k. OPS/BEZ/2015/3159 zo dňa 18.06.2015 potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie účastníka zamietol. Stotožnil sa s názorom inšpektorátu práce, že bolo jednoznačne preukázané, že účastník využíval závislú prácu vo výroku rozhodnutia uvedenej fyzickej osoby, nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Zákonník práce) ani iný právny vzťah, čím došlo z jeho strany k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania podľa uvedených ustanovení platných právnych predpisov. Úmyselnosť či neúmyselnosť konania je vo vzťahu k tomuto správnemu deliktu irelevantná. Jedná sa o objektívnu zodpovednosť, pri ktorej správny orgán preukazuje iba porušenie právnych povinností zo strany účastníka konania, a nie zavinenie, čo znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný za nedostatok už tým, že k samotnému nedostatku či porušeniu zákona došlo bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Uložená výška pokuty zohľadňuje závažnosť zisteného nedostatku a jeho rozsah. Je primeraná skutočnostiam zisteným pri inšpekcii práce, pričom zákon nepripúšťa uloženie nižšej pokuty ako je 2.000 € za nelegálne zamestnávanie fyzickej osoby. Nelegálne zamestnávanie sa preukázateľne týkalo celkom jednej fyzickej osoby. K odvolacej námietke nepreukázania vzťahu nadriadenosti a podriadenosti medzi kontrolovaným subjektom a fyzickou osobou, ktorá mala prácu vykonávať, poukázal na to, že v zápisnici o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku samotná fyzická osoba V. N. dňa 27.05.2014 napísal dôvod, prečo sa zdržiava na pracovisku a poskytol informácie, že vykonáva upratovanie a strihanie plechu, že túto prácu vykonáva na základe ústnej dohody, že prácu vykonáva nepravidelne, ktorú mu dáva otec Jozef Sumega, že na práci sa dohodol s otcom a je platený celodennou stravou. Následne túto skutočnosť potvrdil aj účastník Jozef Sumega, ktorý do zápisnice uviedol, že súhlasí s vyjadrením syna V. N.. Účastník zaslal 16.06.2014 prvostupňovému orgánu oznámenie, v ktorom uviedol, že odstránil zistené nedostatky a menovaného prihlásil do Sociálnej poisťovne a uzavrel s ním od 02.06.2014 dohodu o pracovnej činnosti. Oznámenie o odstránení nedostatkov neobsahuje nijaké dôkazné prostriedky, ktoré by vyvrátili zistený skutkový stav veci pri výkone inšpekcie práce a skutočnosť, že zistené nedostatky zamestnávateľ odstránil, svedčí o tom, že k porušeniu zákona zo strany zamestnávateľa jednoznačne došlo. Poukázal tiež na § 2a ods. 1 a 2 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, pričom skonštatoval, že v tomto prípade podmienky v danom ustanovení neboli splnené, nakoľko syn účastníka konania nespĺňal tam uvedené podmienky. Ďalej sa zaoberal výškou uloženej pokuty, ktorá bola uložená v najnižšej možnej hranici, pričom ju zhodnotil ako uloženú primerane, nakoľko plní funkciu výchovnú, represívnu aj preventívnu. Bolo prihliadnuté na to, že zamestnávateľ zamestnával jednu fyzickú osobu, a taktiež že správny delikt bol zistený uňho prvý raz. Nie je možné odpustiť mu uloženie pokuty, resp. znížiť uloženú pokutu, nakoľko bola uložená v spodnej hranici stanovenej zákonom.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca. Uviedol v nej, že syn V. N. občasne vykonáva dobrovoľnú činnosť pre žalobcu z rodinných dôvodov, aby pomohol otcovi a odčinil, keďže v tom čase je nezamestnaný a otec ho živí. Inšpektorát práce ihneď usúdil, že ide o závislú prácu medzi žalobcom a jeho synom V. N., pričom k takémuto záveru došiel bez akýchkoľvek dôkazov, pričom dôkazné bremeno má inšpektorát práce. Poukázal na definíciu závislej práce v § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Táto definícia má kogentnú povahu. Musia byť splnené všetky kumulatívne identifikačné znaky tejto definície. Správny orgán sa nezaoberal otázkou závislej práce, či V. N. vykonával na pokyn Jozefa Sumegu danú prácu, alebo ju vykonával dobrovoľne a občas. Z jediného výkonu inšpekcie práce prvostupňový správny orgán indikoval záver, že sa jedná o závislú prácu, ktorá je vykonávaná dennodenne. Tiež nebol preukázaný vzťah nadriadenosti a podriadenosti, práve naopak, išlo o drobnú
výpomoc, nakoľko medzi Jozefom Sumegom a V. N. je rodinný pomer, a to vzťah otec a syn. Ďalší znak definície závislej práce, a to odplata, vôbec nebol správnym orgánom preukázaný. Nebolo teda preukázané, že sa jedná o závislú prácu a že sa vykonáva bez pracovného pomeru a že v konečnom dôsledku ide o nelegálnu prácu. Ďalšou námietkou bolo, že prvostupňový orgán nesprávne aplikoval § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z., pretože správne mal aplikovať § 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. Taktiež namietal, že správny orgán nesprávne formuloval poučenie. Z uvedeného nie je zrejmé, ako sa má odvolanie podať, na základe akých zákonných dôvodov a podľa názoru právneho zástupcu žalobcu chýbajú materiálne znaky poučenia k odvolaniu. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov.
Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 22.09.2015 zotrval na svojom právnom názore uvedenom v napadnutom rozhodnutí. Opätovne poukázal na zápisnicu o podaní informácie o vysvetlení pôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 27.05.2014 a tam uvedené informácie podané priamo V. N.. Tieto informácie potvrdil samotný žalobca pri prerokovaní protokolu, keď uviedol, že súhlasí s vyjadrením syna V. N.. Následne ho aj prihlásil do Sociálnej poisťovne a uzavrel s ním pracovný pomer podľa Zákonníka práce. Týmto sa potvrdila existencia vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, pritom je nepodstatné, či vykonával prácu hodinu, deň alebo dlhšie, nakoľko zákon nehovorí o tom, že ak fyzická osoba vykonáva prácu pre zamestnávateľa hodinu alebo viac hodín, nejde o nelegálnu prácu. Nesúhlasil s námietkou nesprávnej aplikácie § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z., pretože podľa neho sa má na daný prípad aplikovať práve toto ustanovenie, a nie § 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, pretože výkon inšpekcie práce bol zameraný na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a ďalej taktiež nesúhlasil s námietkou nesprávne formulovaného poučenia o odvolaní, pretože v poučení boli všetky náležitosti uvedené v § 47 ods. 4 Správneho poriadku. Navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 250f ods. 1, 2 O.s.p. a § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, že boli splnené procesné podmienky na vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12.01.2016.
Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p. v medziach žalobných bodov (§ 250h ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:
Súčasťou správneho spisu je zápisnica Inšpektorátu práce Žilina o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby V. N. na pracovisku. Podľa tejto zápisnice na pracovisku Jozefa Sumegu, zámočnícke a montážne práce, Námestovo, Slnečná č. 161/7, sa nachádzal V. N., a to dňa 27.05.2014 o 10:10 hod., kedy bola vykonaná kontrola pracovníkmi inšpektorátu, a ktorý uviedol, že na tomto pracovisku vykonáva druh práce upratovanie + strihanie plechu, prácu vykonáva na základe ústnej dohody, vykonáva prácu nepravidelne, prácu mu zadáva rodič Jozef Sumega, na prácu sa dohodol s otcom a je platený celodennou stravou. Zamestnávateľ samostatne zárobkovo činná osoba Jozef Sumega v tejto zápisnici uviedol, že súhlasí s vyjadrením syna V. N..
V protokole o výsledku inšpekcie práce zo dňa 03.06.2014, ktorý bol vyhotovený Inšpektorátom práce Žilina, žalobca uviedol, že má záujem okamžite riešiť danú skutočnosť, t. j. pripoistiť na Sociálnej poisťovni.
Následne sa žalobca vyjadril ku kontrole podaním zo dňa 10.06.2014, keď uviedol, že odstránil nedostatky a V. N. prihlásil do Sociálnej poisťovne a uzavrel s ním pracovný pomer podľa Zákonníka práce od 02.06.2014, pričom priložil dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 02.06.2014 uzavretú s V. N..
Ďalej sa žalobca vyjadril k oznámeniu o začatí konania o uložení pokuty zo dňa 10.03.2015, a to podaním zo dňa 17.03.2015, keď uviedol, že sa dostal do problémov preto, že syna poslal do príručného skladu, aby ho pozametal a zaslúžil si svoj životný prídel. Zároveň tým suploval úrad práce, aby u menovaného V. N. prebudil pracovné návyky, lebo úrad práce pracuje vlažne a za dva roky žiadne pracovné zaradenie pre menovaného nevytvoril. Pokiaľ sa tento priestupok nedá vyriešiť napríklad napomenutím, navrhol pokutu rozdeliť do splátkového kalendára na 60 mesiacov.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. v znení účinnom ku dňu 27.05.2014 (deň spáchania správneho deliktu), ako aj 18.06.2015 (deň vydania napadnutého rozhodnutia) nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom 1) a nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. 1)Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník.
Podľa § 2 ods. 2 písm. a) citovaného zákona nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, 2). 1) Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník. 2) Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 2a ods. 1 citovaného zákona nelegálne zamestnávanie nie je, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, 1) vykonáva prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, 8a) je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov 8a) alebo je žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku.
Podľa § 2a ods. 2 citovaného zákona nelegálna práca nie je práca, ktorú vykonáva pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, 1) príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, 8a) je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov 8a) alebo je žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku. 1) Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník. 8a) Zákon č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
Podľa § 19 ods. 2 zákona písm. a) bod 1. z. č. 125/2006 Z.z. v znení účinnom ku dňu 27.05.2014, ako aj ku dňu vydania tohto rozsudku, Inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur,
Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 26) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Podľa § 47 ods. 4 Správneho poriadku poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov (Zákonník práce) závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
Podľa § 1 ods. 3 citovaného zákona závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
Krajský súd v Žiline konštatuje, že v danom prípade boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky na naplnenie skutkovej podstaty iného správneho deliktu stanovenej v § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z.z. v znení účinnom či už ku dňu spáchania tohto správneho deliktu alebo ku dňu vydania napadnutých rozhodnutí či rozhodnutia súdu, ktorý preskúmava tieto rozhodnutia. Žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, pričom za toto porušenie jej možno uložiť pokutu od 2.000 €. V danom prípade bola žalobcovi uložená pokuta práve 2.000 €, pretože bolo zistené, že sa jednalo o jeho prvé takéto pochybenie ako zamestnávateľa a bola zamestnávaná len jedna fyzická osoba, a nemohlo byť rozhodnuté o uložení nižšej výšky pokuty.
Pokiaľ ide o to, že bola naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z.z., a to konkrétne porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, v danom prípade súd na námietku žalobcu posudzoval, či v danom prípade došlo k nelegálnemu zamestnávaniu vzhľadom na definíciu závislej práce v Zákonníku práce.
Čo je to nelegálne zamestnávanie, stanovuje § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. v znení účinnom ku dňu spáchania správneho deliktu. Podľa neho je ním zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom (ako v danom prípade), ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je podľa poznámky 2 Zákonník práce a Zákon o štátnej službe č. 400/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Keďže teda žalobca je fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a v jeho prevádzke vykonávala prácu v čase výkonu kontroly fyzická osoba, s ktorou preukázateľne nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce (V. N.), sporným momentom zostalo, či táto fyzická osoba podnikateľ využíval jeho závislú prácu. Práve v tomto spočívala základná žalobná námietka žalobcu, ktorý tvrdil, že neboli splnené podmienky kogentného charakteru stanovené v Zákonníku práce na konštatovanie, že sa jednalo o závislú prácu, najmä že ju V. N. vykonával dobrovoľne, taktiež že nebol preukázaný vzťah nadriadenosti a podriadenosti medzi týmito dvoma subjektmi, a tiež že odplata ako ďalší znak závislej práce vôbec nebola Jozefom Sumegom vyplácaná.
Definícia závislej práce je uvedená v § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Je to práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Podľa názoru súdu dôkazy nachádzajúce sa v správnom spise dostatočným spôsobom preukazujú, že V. N. pre žalobcu vykonával závislú prácu v zmysle vyššie uvedenej definície. Predovšetkým zo zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 27.05.2014, ktoré informácie podal V. Sumega vyplýva, že tento uviedol okolnosti jeho práce pre žalobcu, uviedol druh práce, ktorý pre žalobcu vykonával, taktiež i právny titul vykonávania tejto práce, a to ústnu dohodu, frekvenciu vykonávania práce, t.j. že ju vykonával nepravidelne, ako i osobu, ktorá mu prácu zadáva, že sa jedná o otca Jozefa Sumegu. To znamená, že takto uvedené okolnosti preukazujú splnenie podmienok definície závislej práce, a to aj vzťah nadriadenosti zamestnávateľa Jozefa Sumegu a podriadenosti zamestnanca V. N., ktorá vyplýva už len z toho, že otec, t. j. žalobca mu prideľuje prácu, ktorú táto fyzická osoba vykonáva za podmienok dohodnutých medzi nimi ústnou dohodou. Túto prácu vykonávala táto fyzická osoba osobne podľa pokynov žalobcu v jeho prevádzke a v pracovnom čase, ktorý táto fyzická osoba označila ako nepravidelný. Aj v tomto bode je definícia závislej práce splnená, pretože závislú prácu nie je potrebné vykonávať dennodenne, ako sa mylne domnieva žalobca, ale je ju možné vykonávať aj nepravidelne, keďže pravidelné vykonávanie práce nie je imanentnou súčasťou definície závislej práce. Čo sa týka námietky, že nie je možné hovoriť o závislej práci, pretože nebola V. N. platená žiadna odplata za vykonávanie práce pre svojho otca, súd konštatuje,
že v zmysle definície závislej práce podľa Zákonníka práce odplata nie je obligatórnym znakom závislej práce, preto na uvedenú námietku súd nemohol prihliadnuť ako na dôvodnú.
Tzn. že všetky okolnosti svedčia o tom, že išlo o opakovane vykonávanú činnosť podľa pokynov žalobcu, ktorý fyzickej osobe prácu prideľoval v jeho mene v konkrétne určenom nepravidelnom pracovnom čase a osobne vykonávanú touto fyzickou osobou. Tieto okolnosti vykonávania práce zo strany V. N. potvrdil aj samotný žalobca v zápisnici o podaní informácie, kde súhlasil s vyjadrením svojho syna.
Aj ďalšie okolnosti svedčia o tom, že táto práca bola vykonávaná ako závislá činnosť. Už 02.06.2014 žalobca svojho syna V. N. zamestnal na základe dohody o pracovnej činnosti. Vo vyjadrení k začatiu správneho konania žalobca uviedol, že supluje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, t. j. že chce prebudiť synove pracovné návyky, pretože úrad mu pracovné zaradenie nevytvoril. Z toho vyplýva, že išlo o vykonávanie práce pre žalobcu a nielen o jednorazovú výpomoc, ako to tvrdí právny zástupca žalobcu v žalobe. Ďalej vo vyjadrení k protokolu o výsledku inšpekcie zo dňa 03.06.2014 uviedol, že má záujem pripoistiť syna na Sociálnej poisťovni, čo znamená, že by uňho pracoval legálne, čo je taktiež skutočnosť, ktorá svedčí o vykonanie práce pre žalobcu ako závislej práce.
Z uvedeného vyplýva, že všetky tieto listinné dôkazy svedčia o tom, že boli splnené všetky znaky definície závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce a súčasne nebol založený pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom a V. N., čím bola naplnená definícia nelegálneho zamestnávania v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. v znení účinnom ku dňu spáchania správneho deliktu. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona pritom platí zákaz nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, za porušenie ktorého inšpektorát práce má povinnosť uložiť pokutu podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z.z. najmenej vo výške 2.000 €. V danom prípade inšpektorát práce nemá len možnosť pokutu uložiť, t. j. môže ju uložiť fakultatívne, ale naopak má povinnosť pokutu uložiť (slovné spojenie...uloží pokutu...), t. j. je povinný ju obligatórne uložiť. Preto krajský súd musí konštatovať, že pokiaľ prvostupňový správny orgán uložil pokutu za týchto skutkových okolností, jeho rozhodnutie je zákonné. Pretože výška pokuty bola uložená v minimálne možnej sadzbe, nie je možné, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodu neprimerane vysokej výšky uloženej sankcie, prípadne aby pristúpil k moderačnému oprávneniu a znížil uvedenú pokutu, hoci v danom prípade sa javí vzhľadom na to, že sa jedná o fyzickú osobu podnikateľa, ktorý je živnostníkom v odbore zámočníctvo a remeselné práce, aj uloženie pokuty v tejto najnižšej možnej výmere ako tvrdé. Je potom na správnom orgáne, aby rozhodol o žiadosti žalobcu o splátkový kalendár uloženej pokuty, ktorú žiadosť formuloval žalobca vo vyjadrení k začatiu konania o uložení pokuty zo dňa 17.03.2015 a na ktorú žiadosť doposiaľ či už prvostupňový alebo odvolací správny orgán nereagovali.
Čo sa týka ďalšej žalobnej námietky, a to nesprávneho právneho posúdenia, keď podľa žalobcu správny orgán nemal aplikovať § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z., ale § 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, táto je nedôvodná. Správne orgány správne aplikovali § 2 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, pretože odsek 1 tohto ustanovenia sa viaže k nelegálnej práci, t. j. vo vzťahu k subjektu, ktorý prácu vykonáva. Tento subjekt, ak naplní definíciu nelegálnej práce, má už povinnosť uvedenú v § 3 ods. 1. Odsek 2 § 2 definuje nelegálne zamestnávanie, t. j. aktívnu činnosť osoby, ktorá využíva (t. j. nie poskytuje) závislú prácu bez založenia pracovnoprávneho pomeru. Na ňu sa vzťahuje povinnosť uložená v § 3 ods. 2 citovaného zákona, ktorú porušil aj žalobca. Odsek 1 § 2 sa teda vzťahuje na subjekt, ktorý prácu vykonáva, a ktorý má povinnosť podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona a odsek 2 § 2 sa vzťahuje na zamestnávateľa, ktorý závislú prácu fyzickej osoby využíva, pričom s ňou nemá založený pracovnoprávny alebo obdobný vzťah, a ktorý má povinnosť podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona.
Pokiaľ by aj V. N. ako príbuzný v priamom rade vykonával závislú prácu pre žalobcu bez uzavretia pracovného pomeru, ale spĺňal by podmienky stanovené v § 2a ods. 1 citovaného zákona, nebol by porušený zákaz nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 cit. zákona. V danom prípade však bolo nesporné medzi účastníkmi, že V. N. ani jednu z týchto podmienok nespĺňal, a preto naňho platí povinnosť stanovená v § 3 ods. 1 citovaného zákona, podľa ktorého fyzická osoba nesmie vykonávať nelegálnu prácu a zároveň pre jeho zamestnávateľa povinnosť stanovená v § 3 ods. 2 citovaného zákona, podľa ktorého fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona.
Čo sa týka poslednej námietky, a to že poučenie dané v prvostupňovom správnom rozhodnutí nespĺňa náležitosti riadneho poučenia o opravnom prostriedku, súd konštatuje, že táto námietka je plne nedôvodná. Na konanie o inom správnom delikte podľa § 19 zákona č. 125/2006 Z.z. sa vzťahuje Správny poriadok, pričom v § 47 ods. 4 Správneho poriadku sú uvedené konkrétne náležitosti poučenia o odvolaní. Všetky tieto náležitosti poučenia v prvostupňovom správnom rozhodnutí boli uvedené. Údaj, ktoré požadoval v žalobe žalobca (ako sa má odvolanie podať), správny orgán nemusí v poučení uviesť. Pokiaľ žalobca žiadal, aby v poučení bolo aj uvedené, na základe akých zákonných dôvodov možno odvolanie podať, uvedená požiadavka absolútne nevyplýva zo Správneho poriadku. Čo sa týka požiadavky uviesť do poučenia „materiálne znaky poučenia“, táto požiadavka je neurčitá, nie je zrejmé, aké konkrétne skutočnosti pod týmto termínom žalobca mal vôbec na mysli. Tiež je potrebné zdôrazniť, že hoci právny zástupca vytýkal poučeniu vady, napriek tomu podal v zákonnej lehote riadne odvolanie, ktorým sa žalovaný meritórne zaoberal, čo jednoznačne svedčí o tom, že žalobca v súvislosti s týmto procesným úkonom neutrpel žiadnu ujmu na svojich právach. Súd vyhodnotil túto námietku ako čisto účelovú.
Z vyššie uvedených dôvodov Krajský súd v Žiline návrh žalobcu ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario. Žalobca nebol v konaní úspešný a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v troch vyhotoveniach.
V Žiline, dňa 12. januára 2016
JUDr. Jana Martinčeková predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková