Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/159/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200831 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200831.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Veroniky Poláčkovej, v právnej veci žalobcu: S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, N. I. W., právne zast. JUDr. Jánom Súkeníkom, advokátom so sídlom M. XX/XX, B. Z., proti žalovanému: Okresný úrad, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Andreja Kmeťa č. 17, Žilina, za účasti účastníka konania: Urbárska obec pozemkové spoločenstvo Mojšova Lúčka, so sídlom Žilina - Mojšova Lúčka, IČO: 36 145 769, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. OU- ZA-OVBP2-2015/020418/KRA zo dňa 16.07.2015, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Prvostupňovým rozhodnutím č. k.: 21871/2013-18161/2015-OS-DRA zo dňa 21.04.2015 Mesto Žilina ako stavebný úrad prerokoval v konaní o dodatočnom povolení stavby podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (Stavebný zákon) stavbu Rekreačný objekt na pozemku C-KN p. č. 520/2 v kat. úz. W. Y. a na podklade výsledkov tohto konania podľa § 88a ods. 2 a § 88a ods. 5 Stavebného zákona nariadil vlastníkovi stavby S. K. odstránenie stavby. Pre odstránenie stavby stavebný úrad určil podľa § 90 ods. 2 a 3 Stavebného zákona podmienky, ktoré sú uvedené vo výroku rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že 29.10.2013 bol vykonaný štátny stavebný dohľad na predmetnej stavbe. Stavebný úrad posúdil rekreačný objekt ako stavbu podľa § 43 ods. 1 Stavebného zákona, nakoľko osadenie stavby vyžadovalo úpravu podkladu pod stavbou. Stavba je osadená na drevených hranoloch a železničných podvaloch, na východnej časti stavby a pod terasou je podklad upravený vyštrkovaním, v južnej časti boli vykonané terénne úpravy, ako je zrejmé z fotodokumentácie vyhotovenej pri štátnom stavebnom dohľade. Stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 05.12.2013 oznámil pôvodnému vlastníkovi stavby začatie konania o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona. Následne ho vyzval, aby v lehote do 90 dní odo dňa doručenia predmetného rozhodnutia o prerušení konania podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby s dokladmi, ktorými preukáže, že stavba je v súlade s verejným záujmom. Pôvodný vlastník požiadal 20.02.2014 stavebný úrad o predĺženie lehoty. Stavebný úrad túto žiadosť zamietol a pôvodný vlastník stavby v lehote určenej stavebným úradom nepreukázal, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami. Podľa § 88a ods. 1, 2 Stavebného zákona dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Verejným záujmom sa rozumejú najmä ciele a zámery územného plánovania vyjadrené v územnoplánovacej dokumentácii a územnoplánovacích podkladoch a taktiež záujmy chránené osobitnými zákonmi ako aj podzákonnými normami. Túto povinnosť si pôvodný vlastník preukázateľne nesplnil. Stavebný úrad preto nariadil odstránenie stavby rozhodnutím zo dňa 25.04.2014. Nový vlastník stavby S. K. 11.06.2014 doručil na stavebný úrad odvolanie voči tomuto rozhodnutiu spolu so stanoviskami jednotlivých dotknutých orgánov, a taktiež projektovú dokumentáciu stavby. Odvolací orgán vyhodnotil odvolanie vlastníka stavby ako podnet na preskúmanie právoplatného rozhodnutia zo dňa 25.04.2014 v mimoodvolacom konaní, nakoľko pôvodný vlastník stavby si v sedemdňovej odbernej lehote neprevzal rozhodnutie o nariadení odstránenia stavby a rozhodnutie sa stalo použitím právnej fikcie právoplatné. Odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 10.12.2014 zrušil pôvodné rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 25.04.2014 v mimoodvolacom konaní. Stavebný úrad preto začal nové prejednanie vo veci dodatočného povolenia stavby. Zmenil názov pôvodnej stavby „Objekt pri Vodnom diele Žilina“ na „Rekreačný objekt“ na základe názvu projektovej dokumentácie doloženej vlastníkom stavby zo dňa 11.06.2014. Vykonal opakovaný štátny stavebný dohľad na predmetnej stavbe dňa 17.02.2015 a vyzval nového vlastníka stavby na predloženie podkladov, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Na to vlastník stavby reagoval, že predmetnú stavbu nepovažuje za stavbu podľa § 43 Stavebného zákona. Prílohou listu bol znalecký posudok č. 3/2015 znalca Ing. Jána Milatu, ktorý v závere uvádza: Posudzovaná stavba má charakter pozemnej stavby, ktoré osadenie si vyžiadalo len malé časti úpravy terénu a taktiež stavba nie je pevne spojená so zemou a jej skutočné osadenie nezodpovedá požiadavkám pevného spojenia so zemou uvedených v § 43 Stavebného zákona. Vlastník stavby taktiež poukázal na stanovisko urbárskej obce zo dňa 28.11.2014, podľa ktorého je územný plán v časti 8.42.ZBI/02 vypracovaný a schválený v rozpore so Stavebným zákonom a Ústavou SR. Orgán štátneho stavebného dozoru vyhodnotil rekreačný objekt ako stavbu, ktorá spĺňa požiadavky § 43 ods. 1 Stavebného zákona, nakoľko jej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Na posúdenie rekreačného objektu podľa § 43 ods. 1 Stavebného zákona nie je nutné pevné spojenie stavby so zemou, ale postačuje, ak osadenie stavby vyžaduje úpravu podkladu. Podklad pod stavbou bol upravený, južne od stavby boli vykonané terénne úpravy, vo východnej časti stavby bol terén upravený vyštrkovaním, stavba je osadená na železničných podvaloch a drevených hranoloch, ako je uvedené v zázname z výkonu štátneho stavebného dohľadu aj v dokumentácii stavby. Návrh Územného plánu Mesta Žilina (ďalej ÚPN-M Žilina) bol vypracovaný a prerokovaný podľa § 22 Stavebného zákona v roku 2010, bol zverejnený v termíne od 26.04.2010 do 26.06.2010 na Úradnej tabuli mesta Žilina, na internetovej stránke Mesta Žilina a v klientskom centre Mestského úradu v Žiline. Verejnosť o jeho prerokovaní bola informovaná aj formou inzerátu v regionálnej tlači ( My Žilinské noviny číslo 16 a v Žilinskom večerníku číslo 17). V stanovenom termíne mohli dotknuté orgány a organizácie štátnej správy a samosprávy, fyzické a právnické osoby oznámiť k prerokovanému návrhu svoje stanovisko. Stanoviská a písomné pripomienky k návrhu, ktoré neboli zohľadnené, boli opätovne prerokované s tými, ktorí ich uplatnili a dohodnuté s dotknutými orgánmi. Na základe tohto bol ÚPN-M Žilina dopracovaný do konečnej podoby a schválený uznesením Mestského zastupiteľstva v Žiline č. 15/2012 dňa 20.02.2012, pričom jeho záväzné časti boli vyhlásené všeobecne záväzným nariadením č. 4/2012. Podľa záväzných častí ÚPN-M Žilina je časť C-KN p. č. 520/2 v kat. úz. W. Y., na ktorej sa nachádza stavba, súčasťou plochy zelene brehovej a izolačnej 8.42.ZBI/02 so základnou funkciou jestvujúceho zariadenia verejného stravovania, funkciami dopĺňajúcimi šport a rekreáciu, zelene izolačnej a ekostabilizačnej a prvkami územného systému ekologickej stability (biocentrum miestneho významu Mbc 1 - Dúbrava, Trnové - Mojšova Lúčka, biokoridor nadregionálneho významu Nrbk 1- Rieka Váh). Doplnkovou funkciou sú detské ihriská, pešie a cyklistické chodníky a drobná architektúra. Typom stavebnej činnosti je údržba existujúceho objektu, údržba a ochrana zelene, vybudovanie detských ihrísk a cyklistických chodníkov. V ploche č. 8.42.ZBI/02, v ktorej sa nachádza stavba, sú ako prípustné funkcie uvedené: V území zelene majúcej izolačnú alebo ekostabilizačnú úlohu je možné zriaďovať odpočinkové plochy s drobnou architektúrou, výtvarné diela, detské ihriská a podobné, tiež zariadenia pešej a cyklistickej dopravy a technické vybavenie. Ako neprípustné funkcie sú uvedené iné ako základné doplnkové a prípustné funkcie. Biokoridor nadregionálneho významu Nrbk 1 - Rieka Váh, v ktorom sa nachádza stavba, je podľa smernej časti ÚPN-M Žilina v platnom znení definovaný ako najvýznamnejší biokoridor, interkontinentálna trasa vtáctva, šírenie panónskych druhov, prepojenie s Dunajom, pri ktorom je v regulatívoch a limitoch uvedená ako neprípustná výstavba s výnimkou dopravnej infraštruktúry. Vlastník stavby tvrdeniami a prílohami listu vrátane znaleckého posudku nepreukázal, že predmetný objekt nie je stavbou v zmysle § 43 ods. 1 Stavebného zákona a že je v súlade s verejnými záujmami. Na základe toho stavebný úrad posúdil, že stavba, ktorá je predmetom tohto konania, je v rozpore so záväznou časťou ÚPN Mesta Žilina, a teda je v rozpore s verejným záujmom. Preto podľa § 88a ods. 2 a § 88a ods. 5 Stavebného zákona nariadil odstránenie takejto stavby s podmienkami uvedenými vo výroku tohto rozhodnutia. Na základe odvolania vo veci rozhodoval žalovaný napadnutým rozhodnutím č. k. OU-ZA- OVBP2-2015/020418/KRA zo dňa 16.07.2015, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa s názorom prvostupňového orgánu, že predmetná stavba je stavbou v zmysle § 43 Stavebného zákona. Nový vlastník rekreačného objektu S. K. vo vyjadrení k výzve na preukázanie súladu nepovolenej stavby s verejnými záujmami žiadal o jej dodatočnú legalizáciu, teda sám kúpou nadobudnutý objekt za stavbu označil. Jeho tvrdenie uvedené v odvolaní, že ide o hnuteľnú vec, ktorú nemožno odstrániť, považoval odvolací orgán za špekulatívne, pretože už z predchádzajúcich rozhodnutí týkajúcich sa tohto objektu bolo preukázané, že vykonanými úpravami terénu, ktoré predchádzali umiestneniu stavby, vyhodnotením stavebno-konštrukčného riešenia drevenej stavby a jej uloženia na betónových pätkách a drevených podvaloch sa skutočne jedná o stavbu definovanú v § 43 Stavebného zákona, a to konkrétne v prvej vete tohto ustanovenia za slovom alebo. Z § 55 ods. 1 Stavebného zákona vyplýva, že stavebné povolenie (analogicky dodatočné stavebné povolenie) sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania. Ako vyplýva z projektovej dokumentácie vypracovanej Ing. W. N., predmetný objekt je drevená konštrukcia o pôdorysnom rozmere 3,76 x 7,24 m a výške 2,6 m. Objekt aj drevené stĺpy terasy sú uložené na drevených impregnovaných železničných podvaloch uložených v štrkovom lôžku. Tieto úpravy sú označené ako základy. Samotná stavba sa skladá z dvoch častí, a to z jednej izby o pôdoryse 3,48 x 3,76 m a terasy 3,76 x 3,76 m. Z fotodokumentácie nachádzajúcej sa v spise, ako aj z ohliadky zo dňa 29.10.2013 a 17.02.2015 bolo zistené, že v časti izby je stavba položená na drevených železničných podvaloch a v časti terasy je vzhľadom na svahovitý terén stavba položená na dvoch priečnych trámoch uložených na betónových tvarovkách, zapustených do zeme - do podkladu upraveného zasypaním štrkodrvou. Vykonaním týchto dodatočných úprav podložia nie je možné zistiť, ako sú drevené podvaly kotvené do betónových pätiek. Odvolateľ už v priebehu konania aj v samotnom odvolaní opakovane odôvodňoval svoje tvrdenie, že sa nejedná o stavbu, pretože nie je spojená pevným základom so zemou a terénne úpravy boli vykonané vlastníkom pozemku ešte v minulosti, ktoré preukazoval aj znaleckým posudkom Ing. Jána Milatu, ktorý tvoril prílohu vyjadrenia doručeného stavebnému úradu dňa 13.04.2015. K týmto tvrdeniam odvolací orgán uviedol, že sám súdny znalec vypracoval predložený posudok vo veci zdokumentovania stavby postavenej na C-KN p. č. 520/204 v kat. úz. W. Y.. V závere uviedol, že posudzovaná stavba má charakter pozemnej stavby, ktoré osadenie si vyžiadalo len v malej časti úpravu terénu... Stavba nie je pevne spojená so zemou a jej skutočné osadenie nezodpovedá požiadavkám pevného spojenia so zemou uvedeným v § 43 Stavebného zákona... a teda nemá charakter nehnuteľnosti. Z uvedeného je možné vyvodiť, že posudzovaná stavba spĺňa niektoré charakteristické znaky osvedčujúce, že sa jedná o stavbu definovanú v § 43 Stavebného zákona, ktorá vyžadovala povolenie stavebného úradu (ohlásenie, resp. stavebné povolenie). Taktiež poukázal na dôkazné bremeno stavebníka v zmysle § 88a Stavebného zákona, ktorý musí preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočnenej v rozpore s vydaným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami. K námietke odvolateľa, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom, odvolací orgán sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, že je v rozpore s ÚPN-M Žilina schválenom Mestským zastupiteľstvom v Žiline uznesením č. 15/2012 zo dňa 20.02.2012 v zmysle jeho regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania územia vymedzenom urbanistickým obvodom č. 8 - juhovýchod, urbanistickým okrskom č. 42 - W. Y. a znakom 8.42.ZBI/02, ktorého základnú funkciu územia tvoria jestvujúce zariadenie verejného stravovania a funkcie doplňujúce šport a rekreáciu, zeleň izolačná a ekostabilizačná a prvky územného systému ekologickej stability. Doplnkovú funkciu majú vytvárať detské ihriská, pešie a cyklistické chodníky, drobná architektúra. V tomto vymedzenom území na plochách zelene majúcej izolačnú a ekostabilizačnú funkciu je prípustné zriaďovať odpočinkové plochy s drobnou architektúrou, výtvarné diela, detské ihriská a pod., taktiež zariadenia pešej a cyklistickej dopravy a technické vybavenie. Posudzovaná stavba nespadá pod takúto športovú alebo rekreačnú funkciu. Pod pojmom rybolov sa rozumie výlučne len činnosť spojená s odchytom rýb, a nie stavebná činnosť. Skutočnosť, že pôvodný vlastník alebo jej terajší vlastník je alebo môže byť športovým alebo rekreačným rybárom vykonávajúcim takúto individuálnu športovo-rekreačnú aktivitu podľa Zákona o rybárstve, ho automaticky neoprávňovala zriadiť za týmto účelom stavbu. V prípade, ak by bolo možné stotožniť sa s vyjadrením odvolateľa, že objekt predstavuje zariadenie pre šport vykonávaný v tomto území a je podmienené a viazané na uskutočnenie stavby, znamenalo by to potom, že každému, kto takéto športové a rekreačné aktivity v tomto území vykonáva, napr. kolieskové korčuľovanie, bicyklovanie, beh a pod., malo by automaticky prislúchať aj oprávnenie zriadiť si stavbu skladu za účelom odkladania športových potrieb. Takýto cieľ obstarávateľ ÚPN-M Žilina nesledoval a nakoniec ani neprijal, čo nepochybne vyplýva aj z obsahu záväzných častí upravujúcich základné, doplnkové, prípustné a neprípustné funkcie v tomto vymedzenom území. Na základe vykonaného dokazovania je bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že pôvodný vlastník stavby Ing. L. N. na pozemku C-KN p. č. 520/2, ku ktorému predloženou nájomnou zmluvou uzavretou s prenajímateľom Urbárskou obcou pozemkové spoločenstvo Mojšova Lúčka preukázal iné právo k pozemku, uskutočnil stavbu, ktorá bola v čase vykonania prvého aj druhého štátneho stavebného dohľadu zrealizovaná do takého štádia, pri ktorom bolo možné s prihliadnutím na spôsob stavebnotechnického a konštrukčného prevedenia stavby ako celok, na jej spôsob založenia do zeme a jej pôdorysné a výškové usporiadanie, klasifikovať podľa § 43a ods. 2 Stavebného zákona ako stavbu, na ktorú sa nepochybne vyžadovalo povolenie stavebného úradu podľa § 54 Staveného zákona. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol: Rekreačná chatka predstavuje hnuteľnú vec. Nie je pevný základom spojená so zemou, nie je napojená na inžinierske siete a jej osadenie si nevyžadovalo terénne úpravy, čo potvrdil i vlastník pozemku Urbárska obec pozemkové spoločenstvo Mojšova Lúčka, ktorý uviedol, že v minulosti boli na pozemku stavby pivnice, pričom v súčasnosti nedošlo k terénnym úpravám, keďže tieto boli vykonané už v minulosti. Poukázal na závery znaleckého posudku predloženého v konaní na strane žalobcu, kde znalec uvádza, že osadenie rekreačnej chatky si vyžiadalo len malú úpravu terénu a znalec neuvádza, či k takejto úprave došlo pred jej osadením. Nie je teda ničím podložené vyjadrenie o úprave pozemku z dôvodu umiestnenia rekreačného objektu. Sám žalovaný vo svojom rozhodnutí zo dňa 10.12.2014, ktorým zrušil pôvodné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o odstránení stavby, uviedol, že prvostupňový orgán postupoval nesprávne a v rozpore so zákonom, keď požadoval od žalobcu predloženie projektovej dokumentácie. Pokiaľ žalovaný poukazuje na projektovú dokumentáciu, koná v rozpore s vlastným rozhodnutím zo dňa 10.12.2014, a teda zistenie skutkového stavu je aj v rozpore s obsahom spisu. Predchádzajúci vlastník rekreačného objektu pri jeho osadení na pozemku ohlásil prvostupňovému orgánu drobnú stavbu v roku 2010, avšak tento na to žiadnym spôsobom nereagoval. I táto skutočnosť utvrdila jeho názor, ktorý zastáva i žalobca, že sa nejedná o stavbu v zmysle § 43 Stavebného zákona. Následne až koncom roku 2013 začal prvostupňový orgán z vlastného podnetu konanie o odstránenie stavby. Je nelogický postup žalovaného, keď v napadnutom rozhodnutí sám odkazuje na projektovú dokumentáciu, ako aj na to, že žalobca žiada dostatočne povoliť stavbu rekreačného objektu, keď v minulosti sám konštatoval, že to bol prvostupňový orgán, ktorý žalobcu nesprávne poučil na jej predloženie. Žalobca svoj postup, keď žiadal dodatočne povoliť stavbu rekreačného objektu, odôvodnil tým, že k tomuto bol prinútený zo strany prvostupňového orgánu, keď tento ho najskôr nesprávne poučil a žiadal, aby podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby so stanovenými dokladmi a následne i napriek argumentácii zo strany žalobcu na opätovnej ohliadke dňa 17.02.2015 vyzval žalobcu k predloženiu dokladov preukazujúcich, že rekreačný objekt nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca teda konal len z dôvodu opatrnosti. Vo vzťahu k preukázaniu súladu rekreačného objektu s verejným záujmom konštatoval, že stavba slúži na uskladnenie rybárskych potrieb, ktoré žalobca používa pri športovom rybolove, je teda zrejmé, že sa jedná o rekreačný objekt predstavujúci zariadenie doplňujúce šport. Bolo teda potrebné posúdiť súlad rekreačného objektu s územným plánom, vzhľadom na aký účel sa má táto stavba využívať. Týmto sa však prvostupňový správny orgán vôbec nezaoberal a neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, prečo rekreačný objekt nie je v súlade so záväznou časťou platnej územnoplánovacej dokumentácie. Rozhodnutie je nepreskúmateľné a prvostupňový orgán porušil § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Tým bola porušená zásada dvojinštančnosti konania, keď žalovaný prvostupňové rozhodnutie nezrušil. Tá istá vada sa vyskytuje aj v druhostupňovom rozhodnutí, teda posúdenie, či účel využívania rekreačného objektu a to uskladnenie rybárskych potrieb, predstavuje alebo nepredstavuje funkciu doplňujúcu šport. Tiež poukázal, že navrhol zmenu Územného plánu Mesta Žilina využitím svojho petičného práva v urbanistickom okrsku č. 48. Navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie a uplatnil si náhradu trov konania. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 12.11.2015. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci, ako to uviedol v napadnutom rozhodnutí. Konštatoval, že ak by rekreačný objekt nebol stavbou, pôvodný vlastník Ing. N. by nežiadal o jej povolenie ohlásením už v roku 2010, na ktoré stavebný úrad nereagoval. Podanie ohlásenia ho však neoprávňovalo stavbu uskutočniť bez ohlásenia stavebného úradu, že so stavbou súhlasí (§ 57 Stavebného zákona). Ak bol stavebný úrad nečinný, mohol sa navrhovateľ obrátiť na prokuratúru alebo na nadriadený orgán na zjednanie nápravy, avšak tieto možnosti nevyužil a stavbu uskutočnil v rozpore s § 54 Stavebného zákona. Stavebný úrad začal konanie o nepovolenej stavbe až v roku 2013 z vlastného podnetu, kedy po vykonanom dokazovaní nariadil jej odstránenie, ktoré žalovaný v mimoodvolacom konaní rozhodnutím zo dňa 10.12.2014 zrušil. Žalovaný v tomto rozhodnutí vytkol stavebnému úradu procesné pochybenia, ktorých sa dopustil pri vydaní rozhodnutia o odstránení stavby a nedostatočné zistenie skutkového stavu, avšak nespochybnil posúdenie, že sa jedná o stavbu v zmysle Stavebného zákona. Tento objekt spĺňa definíciu stavby, a to z dôvodu, že pred jeho osadením preukázateľne došlo k úprave podkladu, čo potvrdil aj znalec v odbore stavebníctvo pre pozemné stavby Ing. Ján Milata v závere posudku č. 3/2015, kedy ju posúdil ako pozemnú stavbu, ktorej osadenie si vyžiadalo len v malej časti úpravu terénu. S tvrdením žalobcu, že bol stavebným úradom prinútený predložiť doklady, ktoré vzhľadom na jeho presvedčenie, že sa nejedná o stavbu z dôvodu opatrnosti predložil, žalovaný nesúhlasil a uviedol, že takýto dôvod z opatrnosti spolupracovať so správnym orgánom nemožno považovať za dôkaz, že žaloba je oprávnená. Záverom zotrval na právnom závere, že stavbu nie je možné dodatočne povoliť vzhľadom na jej rozpor so záväznou časťou ÚPN-M Žilina, ktorý rozpor žalovaný podrobne opísal vo svojom rozhodnutí, a taktiež z dôvodu, že stavba sa nachádza v biokoridore rieky Váh, v ktorom sú stanovené regulatívy a limity, okrem iného aj neprípustnosť výstavby s výnimkou dopravnej infraštruktúry a športovorekreačnej vybavenosti. Žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pribratý účastník konania Urbárska obec Pozemkové spoločenstvo Mojšova Lúčka so sídlom Žilina - Mojšova Lúčka sa k žalobe nevyjadril, a to ani písomne ani na pojednávaní, na ktorom nebol prítomný. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 247 a nasl. O.s.p. v medziach žalobných dôvodov uvedených v žalobe (§ 250h ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol z nasledovných dôvodov: Z pripojeného správneho spisu bolo zistené, že v rámci vykonaného štátneho stavebného dohľadu stavebného úradu dňa 29.10.2013 bola uskutočnená fotodokumentácia rekreačného objektu, z ktorej vyplýva, že rekreačný objekt bol uložený na teréne tak, že tento terén bol upravený v časti terasy objektu štrkodrvou a v časti miestnosti drevenými podvalmi. Následne bolo vydané prvé prvostupňové rozhodnutie o odstránení stavby zo dňa 25.04.2014, voči ktorému podal nový vlastník tohto objektu S. K. zastúpený advokátom odvolanie, ktorého prílohami bola kúpna zmluva medzi Ing. N. a S. K., ktorej predmetom bola rekreačná chatka na uskladnenie rybárskych potrieb a rekreáciu umiestnená v súčasnosti na C-KN p. č. 520/204 kat. úz. W. Y., nájomné zmluvy medzi Urbárskou obcou pozemkové spoločenstvo a Ing. N. o prenájme C-KN p. č. 520/204 zo dňa 14.07.2010 a medzi Urbárskou obcou pozemkové spoločenstvo a žalobcom č. 1/2014 z 19.05.2014 ohľadne nájmu tej istej parcely, ďalej nesúhlasné stanovisko k žiadosti o umiestnenie dočasnej stavby v kat. úz. W. Y. od Vodohospodárskej výstavby zo dňa 03.03.2014, ktorého dôvod bol ten, že lokalita, ktorej súčasťou je predmetný pozemok, je v zmysle platného Územného plánu Mesta Žilina súčasťou jestvujúcich plôch, brehovej a izolačnej zelene, ktoré nie sú určené na zástavbu. Ďalší štátny stavebný dohľad bol vykonaný po zrušení prvého prvostupňového rozhodnutia žalovaný rozhodnutím zo dňa 10.12.2014, a to dňa 17.02.2015 za účasti už nového vlastníka S. K.. Z neho bola taktiež vyhotovená fotodokumentácia. Následne prvostupňový orgán vyzval účastníka na preukázanie, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom. K tejto výzve právny zástupca žalobcu predložil znalecký posudok znalca Ing. Jána Milatu č. 3/2015 zo dňa 08.01.2015, z ktorého vyplýva, že na parcele C-KN p. č. 520/204 sa nachádza jednoduchá drevená stavba. Parcela je totožná s časťou PK p. č. 163, ktorá je vedená v PK vložke č. 74 a na LV č. XXX v kat. úz. W. Y. a C-KN p. č. 520/204 bola vytvorená Geometrickým plánom č. 72/2010. Čo sa týka konštrukčného riešenia, stavba je vyhotovená ako celok a je osadená na drevené železničné podvaly. Tieto sú voľne položené na terén upravený štrkom. Styk podvalov so stavbou domčeka je opatrený asfaltovou lepenkou voľne položenou na drevené podvaly. Prestrešená otvorená terasa v priečelí domčeka je tvorená štyrmi stĺpikmi z drevených hranolov a strešnou konštrukciou z drevených hranolov. Podlaha terasy je drevenými doskami uložená na hranoloch, a tieto sú uložené voľne bez základov na štrkovom podklade. Drevené hranoly sú osadené bez základu na štrkové podložie. Zo záveru vyplýva, že posudzovaná stavba má charakter pozemnej stavby, ktorej osadenie si vyžiadalo len v malej časti úpravu terénu. Stavba nie je pevne spojená so zemou a jej skutočné osadenie na terén nezodpovedá požiadavkám pevného spojenia so zemou podľa § 43 Stavebného zákona. Taktiež nie je pripojená na žiadne inžinierske siete a nemá charakter nehnuteľnosti. Súd si vyžiadal správu z Okresného úradu, katastrálneho odboru Žilina ohľadne umiestnenia stavby, keďže podľa prvostupňového rozhodnutia sa mala nachádzať na C-KN p. č. 520/2, avšak podľa znaleckého posudku Ing. Milatu, ako aj nájomnej zmluvy č. 1/2014 uzavretej medzi Urbárskou obcou pozemkové spoločenstvo a S. K. sa mala nachádzať na C-KN p. č. 520/204. Zo správy zo dňa 01.12.2015 vyplýva, že C-KN p. č. 502/2 nie je evidovaná na liste vlastníctva a podľa grafickej identifikácie parciel právny stav pod touto parcelou tvoria časti parciel okrem iného aj E-KN p. č. 163/1. Zároveň konštatoval, že C-KN p. č. 520/204 nie je a ani nebola evidovaná v súbore popisných informácií, bol síce na ňu vyhotovený geometrický plán na určenie vlastníctva k pozemkom na parc. č. 520/202 až 205, ale listina, ktorej technickým podkladom by bol tento geometrický plán, nebola do katastra doručená. Predložil aj tento geometrický plán, z ktorého vyplýva, že pôvodná PK parcela č. 163, pôvodne vedená v PK vložke 74 pod radovým číslom 11 vo vlastníctve bývalých urbárnikov Obce Mojšova Lúčka bola rozdelená na novovytvorené parcely, okrem iného aj na C-KN p. č. 520/204. Z LV č. XXX kat. úz. W. Y. ďalej zistil, že E-KN p. č. 163/1 je vo vlastníctve jednotlivých podielnikov Urbárskeho spoločenstva Mojšova Lúčka. Z uvedeného vyplýva, že rekreačný objekt je postavený na existujúcej parcele 520/2, na ktorú nie je založený list vlastníctva, avšak z identifikácie vyplýva, že jej časť je totožná s pôvodnou PK parcelou 163, ktorá je totožná s EN p. č. 163/1, a ktorá je vo vlastníctve pribratého účastníka. Pozemok, na ktorom je odstraňovaná stavba umiestnená, bol teda v prvostupňovom rozhodnutí uvedený správne. Súčasťou správneho spisu je aj Územný plán Mesta Žilina schválený Mestským zastupiteľstvom v Žiline uznesením č. 15/2012 zo dňa 20.02.2012, záväzná časť, A. textová časť, znak č. 8.42.ZBI/02, z ktorého vyplýva, že základnou funkciou územia je jestvujúce zariadenie verejného stravovania a funkcie doplňujúce šport a rekreáciu, zeleň izolačná a ekostabilizačná. Prvky územného systému ekologickej stability. Doplnkovú funkciu majú detské ihriská, pešie a cyklistické chodníky, drobná infraštruktúra. Typ stavebnej činnosti je údržba objektu, údržba a ochrana zelene, detské ihriská, pešie a cyklistické chodníky. Rešpektovať prvky územného systému ekologickej stability - biocentrum miestneho významu Mbc1 - Dúbrava, Trnové - Mojšova Lúčka, biokoridor nadregionálneho významu Nrbk1 - Rieka Váh, biokoridor miestneho významu Mbk1 - Prepojenie Svrčinník - Hýrovská slatina, Váh. Typ zástavby: podľa jestvujúceho stavu. Negatívne faktory ŽP: evidovaný zosuv. Stavebnú činnosť v ňom a v jeho blízkosti podmieniť vykonaním geologického prieskumu, a dodržaním jeho podmienok. Ďalej na str. 410 sú uvedené prípustné funkcie: v území zelene majúcej izolačnú alebo ekostabilizačnú úlohu je možné zriaďovať odpočinkové plochy s drobnou infraštruktúrou, výtvarné diela, detské ihriská a pod., tiež zariadenia pešej a cyklistickej dopravy a technické vybavenie. Neprípustné funkcie sú iné ako základné, doplnkové alebo prípustné funkcie. Súčasťou Územného plánu Mesta Žilina, a to jeho smernej časti Doplňujúce údaje a dokladová časť sú aj aktualizované biokoridory. Prvý v poradí je Rieka Váh charakterizovaný ako najvýznamnejší biokoridor, interkontinentálna trasa vtáctva šírenie panónskych druhov, prepojenie s Dunajom uvedený pod Nrbk1. Čo sa týka regulatívov a limitov, v tomto biokoridore je neprípustná výstavba s výnimkou dopravnej infraštruktúry a športovorekreačnej vybavenosti, naopak je potreba výsadby brehových porastov z pôvodných druhov drevín v minimálnej šírke 20 m od hornej hranice koryta na každú stranu a zachovanie celistvosti územia. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 43 ods. 1 Stavebného zákona stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e) umiestnenie pod zemou. Podľa § 43a ods. 2 citovaného zákona pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Podľa účelu sa členia na bytové budovy a nebytové budovy. Podľa § 57 ods. 1 Stavebného zákona v znení účinnom k 14.07.2010 (deň uzavretia nájomnej zmluvy medzi pôvodným vlastníkom stavby Ing. L. N. a pribratým účastníkom) stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Podľa § 57 ods. 2 Stavebného zákona v znení účinnom ku dňu 14.07.2010 stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), k písomnému oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad neurčí inak. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona v znení neskorších predpisov stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. Podľa § § 88a ods. 1 citovaného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Podľa § 88a ods. 2 citovaného zákona ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Podľa § 88a ods. 5 citovaného zákona ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Krajský súd v Žiline sa v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci zo strany žalovaného, takže v danom prípade boli splnené všetky hmotnoprávne a procesnoprávne podmienky na to, aby bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o nariadení odstránenia stavby rekreačného objektu postaveného na C-KN p. č. 520/2 kat. úz. W. Y., pretože bola postavená bez stavebného povolenia alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, pričom bola splnená aj ďalšia podmienka, že dodatočné povolenie stavby je v rozpore s verejným záujmom. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že uvedená stavba je stavbou v zmysle Stavebného zákona, a to konkrétne § 43 ods. 1 časť vety za slovom alebo, tzn. že jedná sa o stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Preukazuje to fotodokumentácia pripojená v správnom spise zo štátnych stavebných dohľadov i znalecký posudok predložený žalobcom, ktorý bol vyhotovený Ing. Milatom, ktorý posudzovanú stavbu jednoznačne charakterizuje ako pozemnú stavbu, ktorej osadenie si vyžiadalo len v malej časti úpravu terénu. Pritom nie je podstatné, že nejde o stavbu, ktorá je pevne spojená so zemou v zmysle § 43 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona, alebo pripojená na žiadne inžinierske siete podľa § 43 ods. 1 písm. d) citovaného zákona. Tieto podmienky sú totiž stanovené pre pevné spojenie so zemou, avšak v danom prípade bolo preukázané, že osadenie stavby si vyžiadalo úpravu podkladu čiže terénu. Taktiež je v danej veci právne irelevantné, že sa nejedná o nehnuteľnosť v zmysle Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalobca namietal, že už pred osadením stavby tam boli pivnice, ktoré tvrdenie by malo pochádzať od Urbárskej obce pozemkové spoločenstvo Mojšova Lúčka, súd k tomu uvádza, že zo znaleckého posudku Ing. Milatu takéto zistenie nevyplýva. Naopak, znalec konštatoval uloženie podlahy terasy na hranoloch, ktoré sú uložené voľne bez základov na štrkovom podklade. Čo sa týka samotného dreveného domčeka, tento je osadený na drevených železničných podvaloch, teda žiadna pivnica ani jej základy pod rekreačným objektom neboli zistené. Súd tiež dodáva, že takéto tvrdenie Urbárskej obce Pozemkové spoločenstvo Mojšova Lúčka zo správneho spisu ani nevyplýva. Pokiaľ v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu žalobca uvádzal, že to povedal predseda Ing. K. v konaní č. k. 21870/2013-1711/2015-OS-DRA v zázname o vykonaní štátneho stavebného dohľadu z 03.10.2014, ide o iné správne konanie a iný štátny stavebný dohľad, ktorý sa stavby, ktorá je predmetom tohto súdneho a správneho konania, absolútne netýkal, a preto je potrebné konštatovať, že predseda urbáru sa nevyjadroval o terénnych úpravách pod konkrétnou stavbou žalobcu. Pokiaľ by však aj úpravy boli vykonané v minulosti a boli by použité na osadenie stavby, v tom prípade by bola splnená podmienka § 43 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona, pretože stavba by bola spojená so zemou pevným základom, a to konkrétne práve pivnicou, resp. jej časťou. Pritom by bolo nepodstatné, či tento pevný základ bol vykonaný už v minulosti alebo v nadväznosti na vykonanie stavebných prác na rekreačnom objekte, ak by sa tieto stavebné konštrukcie ako podklad pre rekreačný objekt použili. Čo sa týka námietky, že zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom rozhodnutia žalovaného č. k. OU-ZA-OVBP2-2014/019559/KRA zo dňa 10.12.2014, súd uvádza, že táto námietka je taktiež nedôvodná. Rozhodnutie z 10.12.2014 zrušilo pôvodné prvostupňové rozhodnutie z dôvodov, že najskôr prvostupňový správny orgán mal vyzvať stavebníka na predloženie dôkazov, že sa nejedná o stavbu a ak túto skutočnosť nepreukáže, bude sa mať za to, že sa o stavbu jedná a v tom prípade v ďalšom kroku ho vyzve na predloženie dôkazov o tom, že stavba nie je v rozpore so všeobecným záujmom. Teda nie je v súlade so skutočnosťou tvrdenie žalobcu, že v novom prvostupňovom rozhodnutí a v napadnutom rozhodnutí nesprávne posúdili objekt ako stavbu, keď v predchádzajúcej časti konania mal žalovaný iný právny názor. Naopak, v zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 10.12.2014 žalovaný nevyslovil žiaden konkrétny názor ohľadne posúdenia rekreačného objektu, či sa jedná o stavbu v zmysle Stavebného zákona alebo nie. Inštruoval prvostupňový správny orgán, že k tejto otázke má vykonať ďalšie dokazovanie. Vo vzťahu k tejto otázke prvostupňový orgán následne vyzval žalobcu na predloženie dôkazov, z ktorých aj vychádzal. Jedná sa o listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že sa jedná o pozemnú stavbu v zmysle Stavebného zákona a preto právne posúdenie vyplýva z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým správnym orgánom. Neexistuje teda tvrdený rozpor v právnom posúdení rekreačného objektu žalovaným ako stavby v rozhodnutí zo dňa 10.12.2014 a v napadnutom rozhodnutí. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že predchádzajúci vlastník rekreačného objektu pri jeho osadení na pozemok ohlásil prvostupňovému orgánu drobnú stavbu už v roku 2010, s čím súvisí aj námietka právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, že v roku 2010 táto stavba nebola v tom čase v rozpore s Územným plánom Mesta Žilina, ktorý bol schválený až v roku 2012, súd uvádza nasledovné: Nebolo medzi účastníkmi sporné, že stavebník Ing. N. uzavrel dňa 14.07.2010 s pribratým účastníkom nájomnú zmluvu o nájme pozemku p.č. 520/204, ktorej účelom bolo osadenie dočasnej stavby pre uskladnenie rybárskych potrieb a rekreácia. Tiež požiadal o súhlas s drobnou stavbou v zmysle § 57 Stavebného zákona, avšak stavebný úrad nevydal príslušné rozhodnutie o ohlásení drobnej stavby. Tiež nebolo sporné, že tento stavebník stavbu bez stavebného povolenia či ohlásenia drobnej stavby realizoval. Týmto konaním pôvodný stavebník však porušil zákon, keď nevyčkal na vydanie príslušného rozhodnutia stavebného úradu. Nečinnosť stavebného úradu ho v žiadnom prípade neoprávňovala na realizáciu stavby bez stavebného či iného povolenia v zmysle Stavebného zákona, keďže v roku 2010 už neplatila predchádzajúca právna úprava § 57 Stavebného zákona, ktorá umožňovala realizovať drobnú stavbu aj v prípade, ak v zákonnej lehote stavebný úrad nevydal k návrhu na ohlásenie drobnej stavby žiadne rozhodnutie. Pôvodný vlastník teda nemohol nadobudnúť presvedčenie, že sa nejedná o stavbu len z toho dôvodu, že hoci stavbu ohlásil, odpoveď zo stavebného úradu nedostal. Uvedené práve dokazuje, že pôvodný vlastník stavby mal za to, že sa o stavbu jedná, pretože ohlásenie drobnej stavby podal. Nečinnosť stavebného úradu podľa § 57 Stavebného zákona nie je právnym dôvodom na zmenu posudzovania objektu ako stavby a samotný subjektívny pocit pôvodného vlastníka nemá na tento status objektu žiaden vplyv. Ďalšia námietka sa týkala tvrdeného nelogického postupu žalovaného, keď v rozhodnutí odkazuje na projektovú dokumentáciu, ako aj na to, že v minulosti sám konštatoval, že to bol prvostupňový orgán, ktorý žalobcu nesprávne poučil. Táto námietka je v podstate totožná s druhou námietkou v poradí. Ako už bolo uvedené vyššie, v zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 10.12.2014 žalovaný nevyslovil právny názor, že sa nejedná o stavbu, túto právnu otázku mal vyriešiť prvostupňový správny orgán v ďalšom konaní. Ak už žalobca na základe ďalšej výzvy správneho orgánu predložil dôkaz (znalecký posudok Ing. Milatu), tak z jeho obsahu správny orgán mohol vychádzať, pokiaľ sa nepreukáže ako nedôveryhodný, čo sa v danom prípade nestalo. Rozhodnutie z 10.12.2014 konštatovalo predčasnosť predkladania takýchto dôkazov (projektová dokumentácia), keď ešte nebolo zrejmé, či pôjde o stavbu. Ak ale žalobca predložil dôkaz, z ktorého vyplýva, že o stavbu v zmysle Stavebného zákona išlo, správny orgán z neho mohol vychádzať. Samotný návrh na dodatočné povolenie stavby, ktorý žalobca podal na základe výzvy správneho orgánu, nie je smerodajný, keďže išlo o žiadosť účastníka konania, ktorá ako taká nie je objektívnym dôkazom o konkrétnych skutočnostiach, pričom subjektívny názor žalobcu v tom čase, že ide o stavbu, vychádzal z výzvy správneho orgánu. Návrh na dodatočné povolenie stavby teda nie je dôkazom o tom, že sa jedná o stavbu. Že ide o stavbu však vyplýva z dôkazov, ktoré sú súčasťou správneho spisu a preto skutkový stav bol zistený správne. Posledná námietka žalobcu sa týkala tvrdenia, že preukázal súlad dodatočného povolenia rekreačného objektu s verejným záujmom. Táto námietka je v celom rozsahu nedôvodná. Súčasťou správneho spisu je Územný plán Mesta Žilina schválený Mestským zastupiteľstvom v Žiline uznesením č. 15/2012. Z územného plánu je zrejmé, ktoré základné, doplnkové a prípustné funkcie sú v čísle obvodu 8.42- ZBI/02, t. j. v Urbanistickom obvode č. 8, okrsku č. 42 povolené. Medzi takýmito funkciami nie je funkcia výstavby objektov pre individuálnu rekreáciu. Neprípustnou funkciou sú iné ako základné, doplnkové a prípustné funkcie vyplývajúce z územného plánu, pričom v danom prípade na vymedzenom území prípustnými funkciami je zriaďovanie odpočinkových plôch s drobnou architektúrou, výtvarných diel, detských ihrísk a pod., tiež zariadení pešej a cyklistickej dopravy a technického vybavenia, základnými funkciami sú jestvujúce zariadenie verejného stravovania a funkcie doplňujúce šport a rekreáciu, zeleň izolačnú a ekostabilizačnú. Doplnkovú funkciu majú len detské ihriská, pešie a cyklistické chodníky, drobná architektúra. Pokiaľ žalobca namietal, že jeho stavba plní funkciu doplňujúcu šport a rekreáciu, súd sa s týmto nestotožnil. V súlade s názorom žalovaného konštatuje, že nie je objektom spadajúcim pod takúto funkciu rekreačný objekt žalobcu len preto, že žalobca je rybár a v objekte uskladňuje (okrem iných vecí, ako to vyplýva z fotodokumentácie zo štátneho stavebného dohľadu zo dňa 17.02.2015) aj rybárske náčinie. Stavby, ktoré spĺňajú funkciu doplňujúcu šport a rekreáciu je potrebné vnímať najmä ako objekty plniace úlohu športovorekreačnej vybavenosti územia, t.j. športovísk i rekreačných objektov verejného charakteru, ktoré slúžia pre všetkých návštevníkov tohto biokoridoru a v žiadnom prípade nie ako objekt pre individuálnu rekreáciu, ktorej súčasťou je nepochybne i športové vyžitie fyzickej osoby, napr. rekreačná chata. Pritom je bez právneho významu, že v nej stavebník môže uskladňovať aj potreby na šport, keďže týmto sa charakter stavby nemení. Z projektovej dokumentácie rekreačného objektu, kúpnej zmluvy a nájomnej zmluvy s vlastníkom pozemku jednoznačne vyplýva, že sa jedná o objekt pre individuálnu rekreáciu s veľkou obytnou miestnosťou a prekrytou terasou, čo je zjavne v rozpore s územným plánom ako aj s jeho časťou aktualizované biokoridory, konkrétne biokoridor Rieka Váh, kde v regulatívoch a v limitoch je uvedené, že je neprípustná výstavba s výnimkou dopravnej infraštruktúry a športovorekreačnej vybavenosti územia. Čo sa týka námietky, že súlad rekreačného objektu s územným plánom vzhľadom na jeho účel uskladnenia rybárskych potrieb nebol v oboch napadnutých rozhodnutiach riadne odôvodnený, súd uvádza, že v prvostupňovom rozhodnutí je rozpor s Územným plánom Mesta Žilina konkrétnymi regulatívami ÚPN ŽA a smernej časti ÚPN-M ŽA a stručne, ale výstižne je v ňom uvedené, že vlastník objektu nepreukázal, že objekt je v súlade s verejnými záujmami stanovenými týmito regulatívami. Toto konštatovanie rozvinul žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. V ňom konkrétne, jasne, zrozumiteľne a dostatočným spôsobom uviedol, a to aj prihliadnutím na tvrdený účel užívania rekreačného objektu (uskladnenie rybárskych potrieb), prečo nie je možné tento objekt subsumovať pod niektorú zo stanovených funkcií v Územnom pláne Mesta Žilina, a to ani pod doplnkovú športovú či rekreačnú funkciu. Druhostupňový správny orgán sa výslovne zaoberal námietkou, či účel využívania objektu uvedený žalobcom (uskladnenie rybárskych potrieb) predstavuje funkciu doplňujúcu šport, a túto námietku riadne vyhodnotil. Konkrétne uviedol, že skutočnosť, že pôvodný stavebník alebo aj terajší vlastník je alebo môže byť športovým alebo rekreačným rybárom vykonávajúcim takúto individuálnu športovú aktivitu, ho automaticky neoprávňovala zriadiť za týmto účelom stavbu, pretože v tom prípade by potom každému, kto takéto športové a rekreačné aktivity v tomto území vykonáva, napr. bicyklovanie, beh, atď., by malo byť automaticky priznané právo zriadiť si stavbu skladu za účelom odkladania týchto športových potrieb, čo je v rozpore so samotným obsahom, cieľmi a účelom tejto časti schváleného ÚPN. Krajský súd konštatuje, že správne konanie tvorí jeden celok, preto odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia v spojení s druhostupňovým rozhodnutím nie je nepreskúmateľné. Pokiaľ právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 08.03.2016 poukazoval na tú skutočnosť, že v budúcnosti je možné, že bude schválená zmena územného plánu, pretože bola podpísaná petícia Urbárskeho spoločenstva Mojšova Lúčka a vlastníkov jednotlivých objektov umiestnených v biokoridore Rieka Váh, súd k tomu konštatuje, že takáto námietka nebola uplatnená ani v stavebnom konaní ani v žalobe voči napadnutému rozhodnutiu. Pokiaľ by však mal súd túto námietku vyhodnotiť, musí konštatovať, že sa jedná o irelevantné tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, keďže pre súd je rozhodujúci skutkový stav v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). V čase vydania napadnutého rozhodnutia (i v čase vyhlásenia tohto rozsudku) bolo a je umiestnenie rekreačného objektu v rozpore so schváleným Územným plánom Mesta Žilina v jeho časti týkajúcej sa územia, kde bol rekreačný objekt zrealizovaný. Ak by aj následne do budúcnosti došlo k zmene územného plánu, uvedená zmena nie je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, keďže správne orgány na takúto zmenu ani hypoteticky nemohli prihliadať. Nakoniec nebolo ani preukázané, že územný plán bude v budúcnosti zmenený v súlade s požiadavkou žalobcu, ako to vyplýva z vyjadrenia Mesta Žilina zo dňa 10.02.2016, ktoré si súd pripojil zo spisu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/69/2015, ktorý sa týkal obdobnej právnej veci. Podľa tohto vyjadrenia v súčasnosti prebieha obstarávanie a spracovávanie zmeny územného plánu - Zmeny a doplnky č. 4 ÚPN-M Žilina a nie je možné predpokladať výsledok spracovávania jednotlivých podnetov, pretože ešte neprebehlo pripomienkovanie, ktoré sa predpokladá v marci až apríli 2016. Táto námietka teda nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože je hypotetického charakteru, keďže v čase vydania napadnutého rozhodnutia ÚPN-M Žilina nebol zmenený a nie je zrejmé, či vôbec k požadovanej zmene územného plánu v žalobcom požadovanom smere v budúcnosti dôjde. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu súd náhradu trov nepriznal. Právo na náhradu trov v tomto type konania nemá žalovaný ani pribratý účastník, preto súd o výške náhrady trov týchto účastníkov súdneho konania nerozhodol. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v troch vyhotoveniach. V Žiline, dňa 08. marca 2016 JUDr. Jana Martinčeková predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková