Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/160/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200840 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200840.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobkyne: Bc. X. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX/XX, XXX XX W., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, Špitálska č. 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/3185-0005 Zv zo dňa 05.08.2015, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Žalobný návrh z a m i e t a . Žalobkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou dňa 26.08.2015 na tunajší súd sa žalobkyňa domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/3185-0005 Zv zo dňa 05.08.2015 (ďalej len preskúmavané rozhodnutie, napadnuté rozhodnutie, rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin (ďalej len prvostupňový správny orgán) č. MT3/HN/SOC/2015/31969 zo dňa 09.06.2015 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu), ktorým podľa § 2, § 4, § 9 ods. 1, § 10 ods. 2 písm. b), § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 15 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon 417/2013 Z.z.) a zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 601/2003) rozhodol, že žalobkyňa je fyzickou osobou v hmotnej núdzi a priznal jej pomoc v hmotnej núdzi v sume 10,10 € mesačne od 01.01.2015 do 31.01.2015, v sume 20,60 € mesačne od 01.02.2015 mesačne. V dôvodoch rozhodnutia sa žalovaný stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci a správnosťou vyčíslenej finančnej čiastky pomoci v hmotnej núdzi, tak ako rozhodol prvostupňový správny orgán. Poukázal na § 14 ods. 1, 2 písm. b), ods. 3 písm. b) a ods. 5 písm. c) zákona č. 417/2013 a konštatoval, že nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe v hmotnej núdzi, ak spĺňa podmienky stanovené § 10 až § 14 zákona č. 417/2013 Z.z. a úhrn súm uvedených v § 10 ods. 2, 3, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, 3, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 je vyšší ako úhrn súm príjmu v § 14. Konštatoval, že žalobkyňa na základe preukázaných skutočností spĺňa nárok na dávku pre jednotlivca s dieťaťom v sume 117,20 € podľa § 10 ods. 2 písm. b), aktivačný príspevok v sume 63,07 € podľa § 12 ods. 3 písm. b) bod 1, nakoľko je študentkou externého štúdia vysokej školy, príspevku na nezaopatrené dieťa v sum 17,20 € podľa § 13 ods. 1 a 2, nakoľko syn žalobkyne si riadne plní povinnú školskú dochádzku, spolu 197,47 €. Ďalej konštatoval, že žalobkyni nevznikol nárok na príspevok na bývanie, nakoľko nemá splnené zákonné podmienky pre tento príspevok, nie je vlastníkom ani nájomcom či už rodinného domu, bytu alebo miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie a nemá preukázané uhrádzanie nájomného a nákladov spojených s bývaním. Tvrdenie žalobkyne, že svojím rodičom na náklady v domácnosti prispieva čiastkou 100 € vyhodnotil žalovaný za irelevantné. V dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že z predložených dokladov a vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyňa je slobodná, od 08.08.2011 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie bez nároku na dávku v nezamestnanosti, do 20.01.2015 pracovala na dohodu o pracovnej činnosti v DH - Personal spol s r. o., Bratislava a jej príjem v januári 2015 bol 14,04 €. V školskom roku 2014/2015 bola študentkou tretieho ročníka prvého stupňa vysokoškolského štúdia externou formou. Ďalším členom domácnosti je syn W. N., žiak tretieho ročníka základnej školy, ktorý si plní povinnú školskú dochádzku a jeho príjem je sirotský dôchodok v sume 235,87 €. Nie je vlastníkom ani nájomcom rodinného domu či bytu, či obytnej miestnosti v zaradení určenom na trvalé bývanie. Proti tomuto rozhodnutiu podala riadne a včas žalobu žalobkyňa. Žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť. Nestotožnila sa s názorom žalovaného a že jej nevznikol nárok na príspevok na bývanie podľa § 14 zákona č. 417/2013 Z.z.. Poukázala na § 9 ods. 1, 2, 3, § 14 a jeho znenie, ktoré citovala v podanej žalobe a konštatovala, že zákon č. 417/2013 v § 14 nepozná pojem „bývanie u rodičov na základe dohody", pre potreby nároku na príspevok na bývanie tak musí platiť pre takéto bývanie § 14 ods. 7, na ktoré v žalobe poukazovala. Tvrdila, že nepriznaním príspevku došlo, s poukazom na § 14 ods. 7, k diskriminácii v zmysle čl. 12 ods. 2 Ústavy SR. Vylúčenie domácnosti žalobkyne z nároku na príspevok na bývanie je v rozpore s § 2 zákona č. 365/2014 upravujúcim dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania. Pokiaľ ju odvolací orgán ako osobu v hmotnej núdzi vyčlenil z okruhu osôb, ktorým vznikol nárok na príspevok na bývanie, porušil aj povinnosť vyplývajúcu z § 3 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z., podľa ktorého je každý povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti sociálneho zabezpečenia. Žalovaný sa vyjadril k veci podaním zo 06.10.2015, žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Stotožnil sa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ďalej uviedol, že príspevok na bývanie patrí občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním. Občan, ktorý sa domáha príspevku na bývanie, musí byť občanom, ktorý je v hmotnej núdzi, a ktorý preukázal, že má čiastočné náklady spojené s bývaním. Žalobkyňa síce prvú podmienku, že je občanom v hmotnej núdzi, splnila. Napriek tomu sa však žalovaný nestotožnil s názorom žalobkyne na výklad § 14 ods. 7 a tvrdil, že aj keď príspevok sa poskytuje len raz, tento sa poskytuje pre viac domácností užívajúcich jeden byt, ktoré sú však v hmotnej núdzi. V tomto smere má za to, že žalobkyňa vytrhla z kontextu ust. § 14 ods. 7. Zduplikoval, že žalobkyňa nespĺňa nárok na priznanie príspevku na bývanie, nemá splnené základné podmienky nároku, keďže nie je vlastníčkou ani nájomníčkou bytu na Q. XX v W.. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol z nasledovných dôvodov: V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. v znení účinnom k 30.06.2015 domácnosť na účely tohto zákona tvoria spoločne posudzované fyzické osoby (ďalej len "člen domácnosti"), ktorými sú: a) jednotlivec, b) manžel a manželka, c) manžel, manželka a nezaopatrené deti 4) žijúce s nimi v domácnosti, d) rodičia a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti, e) rodičia a deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem nižší ako mesačná minimálna mzda 5) a žijú s rodičmi v domácnosti, f) rodičia a deti nad 25 rokov veku žijúce s nimi v domácnosti, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia, g) fyzické osoby podľa písmen b) až f), ak sa im poskytuje pomoc v krízovej životnej situácii a bývanie podľa osobitného predpisu, 6) h) plnoleté fyzické osoby podľa písmen b) až f), ak sa im poskytuje starostlivosť v resocializačnom stredisku pobytovou formou.7) 5) § 2 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde. 6) § 62 ods. 1 písm. a) zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 180/2011 Z.z. 7) § 63 zákona č. 305/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2015 hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom 3) a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2015 základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z. v znení účinnom k 30.06.2015 príjemca na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi alebo osobitný príspevok. 3) § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 417/2013 príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z. v znení neskorších predpisov príspevok na bývanie patrí, ak niektorý člen domácnosti je a) vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, vlastníkom alebo spoluvlastníkom rodinného domu, ktorý domácnosť užíva na bývanie, b) nájomcom bytu, nájomcom rodinného domu alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie, ktoré domácnosť užíva na bývanie. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 417/2013 Z.z. príspevok na bývanie patrí, ak domácnosť býva v a) zariadení podporovaného bývania, zariadení pre seniorov, domove sociálnych služieb alebo špecializovanom zariadení, ak sa v nich poskytuje sociálna služba plnoletej fyzickej osobe celoročnou pobytovou formou, v útulku, domove na polceste, zariadení núdzového bývania alebo v krízovom stredisku alebo b) byte alebo v rodinnom dome na základe práva doživotného užívania; preukazovanie uhrádzania nákladov za služby spojené s bývaním sa nevyžaduje. Podľa § 14 ods. 5 zákona č. 417/2013 Z.z. príspevok na bývanie patrí, ak domácnosť alebo člen domácnosti a) v byte podľa odseku 3 písm. a) uhrádza náklady za služby spojené s bývaním a daň z nehnuteľnosti alebo v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov za služby spojené s bývaním, predloží dohodu o splátkach a potvrdenie o riadnom plnení splátkového kalendára, b) v rodinnom dome podľa odseku 3 písm. a) uhrádza daň z nehnuteľnosti a poplatky za komunálny odpad, c) v byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie podľa odseku 3 písm. b) uhrádza nájomné a náklady za služby spojené s bývaním, ak je to dohodnuté v nájomnej zmluve alebo v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov za služby spojené s bývaním, predloží dohodu o splátkach a potvrdenie o riadnom plnení splátkového kalendára, d) platí úhradu za sociálnu službu v zariadení sociálnych služieb alebo úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Podľa § 14 ods. 7 zákona č. 417/2013 Z.z. príspevok na bývanie v jednom byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie patrí len raz bez ohľadu na počet domácností užívajúcich byt. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2015 suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm uvedených v § 10 ods. 2 a 3, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 a úhrnom súm príjmu podľa § 4. V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či závery žalovaného o tom, že žalobkyni nevznikol nárok na príspevok na bývanie, sú súladné so zákonom. Z vykonaného dokazovania pred správnymi orgánmi bolo preukázané, že žalobkyňa je slobodná, žije v spoločnej domácnosti v byte na Q. ulici XX v W. spolu so svojimi rodičmi a maloletým synom, ktorý je žiakom tretieho ročníka základnej školy a je poberateľom sirotského dôchodku. Ako vyplýva z výpisu katastra nehnuteľností kat. úz. E. LV XXXX, vlastníkom bytu č. 33 vo vchode XX prvé poschodie, obytný dom súp. č. XXXX postavený na parcele KNC 180/10 je JUDr. Y. M. a Q. M. v celosti - rodičia žalobkyne. V zázname o výkonoch sociálnej práce v rodinnom prostredí, ktorá bola vykonaná dňa 27.05.2015, v kolónke vzťah k nehnuteľnosti v ktorej býva, uviedla žalobkyňa, že býva u rodičov bez nájomnej zmluvy a na domácnosť prispieva sumou 100 €. V žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi zo 04.02.2015 žalobkyňa uviedla, v kolónke bytové pomery žiadateľa, že je nájomcom bytu a býva u rodičov. Z vykonaného dokazovania mal krajský súd preukázané, že žalobkyňa nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom bytu, v ktorom býva, vlastníkmi bytu sú jej rodičia. Nepredložila v konaní žiadne listinné dôkazy preukazujúce uzavretie nájomnej zmluvy alebo zmluvy o podnájme časti bytu. Zákon č. 417/2013 Z.z. definuje v § 3 domácnosť. Pre účely tohto zákona ju tvoria spoločne posudzované fyzické osoby (ďalej len člen domácnosti), ktorými sú osoby definované v písmenách a) až h). Keďže žalobkyňa je žiadateľka o príspevok v hmotnej núdzi, je rodičom nezaopatreného dieťaťa, ktoré žije s ňou v spoločnej domácnosti, bolo potrebné chápať domácnosť vo vzťahu k žiadosti žalobkyne, podľa § 3 ods. 1 pod písmenom e), kde je definovaná domácnosť ako rodičia a deti do veku 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem, alebo majú príjem nižší ako mesačná minimálna mzda a žijú s rodičmi v domácnosti. Žalovaný a prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď podľa zákona č. 417/2013 preveroval ako člena domácnosti žalobkyňu a maloleté dieťa, ktoré s ňou žije v spoločnej domácnosti a má príjem sirotského dôchodku. Iba príjmy týchto osôb (žalobkyne a maloletého dieťaťa) boli a mohli byť posudzované z hľadiska žalobkyňou uplatňovaného nároku na pomoc v hmotnej núdzi. § 14 zákona č. 417/2013 Z.z. striktne vymedzuje, komu patrí príspevok na bývanie v ods. 3, keď konštatuje, že príspevok na bývanie patrí, ak niektorý člen domácnosti, v danom prípade vo väzbe na § 3 ods. 1 písm. e) zákona 417/2013, t. j. žiadateľka alebo jej maloletý syn, sú buď vlastníkmi alebo spoluvlastníkmi bytu, vlastníkmi alebo spoluvlastníkmi rodinného domu, ktorý domácnosť užívajú na bývanie, alebo sú nájomcovia bytu, nájomcovia rodinného domu alebo nájomcovia obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie, ktorí domácnosť užívajú na bývanie s odkazom na § 717 Občianskeho zákonníka (v prípade zariadení určených na trvalé bývanie). V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa býva v byte na Q. XX, W., ktorého nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom, ani jej neplnoletý, syn. Nepreukázala, že by ona alebo jej neplnoletý syn, boli nájomcami uvedeného bytu. V tomto smere nepredložila žiadne listinné dôkazy, ktoré by tvrdenia v žiadosti, že je nájomcom predmetného bytu, preukazovali. Nakoľko žalobkyňa nie je vlastníkom bytu, v ktorom fyzicky býva a ani nájomcom celého bytu, nesplnila podmienky upravené v § 14 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z.. Prípadný nájom obytnej miestnosti v byte rodičov, nezakladá žalobkyni nárok na príspevok na bývanie, nakoľko sa nejedná o užívanie obytnej miestnosti, ktorá sa nachádza v zariadení určenom na trvalé bývanie podľa § 717 Občianskeho zákonníka. Užívanie zariadení určených (podľa tohto ustanovenia) na trvalé bývanie nie je spoločným nájmom bytu podľa § 700 Občianskeho zákonníka, ani užívaním časti bytu, za ktorý by bolo možné považovať užívanie časti bytu rodičov, keď ani takúto dohodu nie je možné považovať za naplnenie § 14 ods. 3b zákona č. 417/2013 Z.z. (uzavretú dohodu medzi rodičmi žalobkyne a žalobkyňou o užívaní jednej miestnosti alebo niektorých miestností v byte). Za uvedených okolností potom nepostačuje pre vznik nároku na príspevok na bývanie, že žalobkyňa uhrádza rodičom na nájom bytu pravidelne mesačnú sumu, a to z dôvodu, že Zákon o pomoci v hmotnej núdzi neupravuje nárok na poskytnutie príspevku na bývanie v prípade spoločného nájmu bytu, a to zrejme s cieľom zabrániť obchádzaniu zákona v prípadoch, ak jeden z nájomcov podmienky pre poskytnutie príspevku nespĺňa. Takémuto výkladu nasvedčuje aj okolnosť, že príspevok na bývanie patrí iba jednej osobe, hoci byt alebo rodinný dom majú vo vlastníctve, alebo ho užívajú viaceré osoby, teda úprava § 14 ods. 7 zákona č. 417/2013 Z.z., na ktorú aj samotná žalobkyňa v žalobe a správnom konaní poukazovala. Naviac ani žalobkyňa nepreukázala tvrdenia, že za nájom bytu rodičom uhrádza 100 € mesačne (§ 14 ods. 5 písm. a). Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je súladné so zákonom a konštatuje, že žalobkyňa nepreukázala splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na bývanie, keď ona ani jej maloletý syn nie sú nájomcami bytu, v danom prípade celého bytu alebo rodinného domu, alebo jeho vlastníkmi alebo spoluvlastníkmi, ktorý fyzicky aj užívajú. Vlastníctvo alebo nájom bytu, v ktorom fyzicky žalobkyňa s maloletým dieťaťom býva, sa týka nie člena domácnosti v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 417/2013 Z.z.. Čo sa týka výkladu § 14 ods. 7, krajský súd poukazuje, že ust. § 14 ods. 7 počíta s tým, že v jednom byte môžu bývať viaceré domácnosti, ktoré sú na účely zákona č. 417/2013 Z.z. v § 3 definované a členovia týchto domácností splnili podmienky nároku na príspevok na bývanie. V takomto prípade je potrebná aplikácia § 14 ods. 7. Žalobkyňa v konaní nemala úspech, nevzniká jej právo na náhradu trov konania, preto pri aplikácii § 250k ods. 1 a contrario súd jej náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. V Žiline, dňa 24. mája 2016 JUDr. Erika Čanádyová predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková