Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/162/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200851 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200851.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Veroniky Poláčkovej, v právnej veci žalobcu: Ing. J. B., PhD., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX/XX, Q. Z. V., zastúpeného JUDr. Jurajom Berčom, advokátom so sídlom Q. Z. V., I. XX, proti žalovanému: Katolícka univerzita v Ružomberku, rektor prof. ThDr. Jozef Jarab, PhD. O. C. XA, J., v zastúpení advokátskou kanceláriou MAPLE & FISH s.r.o. Bratislava, o žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e fiktívne rozhodnutie Rektora Katolíckej univerzity v Ružomberku zo dňa 12.08.2015 a fiktívne rozhodnutie Katolíckej univerzity v Ružomberku zo dňa 20. júla 2015 podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70,- Eur z titulu súdneho poplatku a vo výške 355,73 Eur z titulu trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu JUDr. Juraja Berča, advokáta, so sídlom I. XX, Q. Z. V., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou dňa 28.08.2015 na tunajší súd žalobca žiadal, aby súd vydal rozsudok, ktorým zruší fiktívne rozhodnutie Rektora Katolíckej univerzity zo dňa 12.08.2015, ktorým bolo potvrdené fiktívne rozhodnutie Katolíckej univerzity v Ružomberku zo dňa 20.07.2015 o nesprístupnení informácií a ruší fiktívne rozhodnutie Katolíckej univerzity v Ružomberku zo dňa 20.07.2015 a vracia vec Katolíckej univerzite v Ružomberku na ďalšie konanie. Súčasne žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť trovy konania. V žalobe tvrdil, že žalobca ako oprávnená osoba žiadal listom, ktorý odoslal na poštovú prepravu dňa 07.07.2015 Katolícku univerzitu v Ružomberku o sprístupnenie presne špecifikovaných informácií týkajúcich sa vyplatenia odmien funkcionárom Katolíckej univerzity v Ružomberku počas obdobia od 01.01.2015 do 30.06.2015. V žiadosti žiadal sprístupniť dané informácie písomne na jeho poštovú adresu. Na túto žiadosť reagovala Katolícka univerzita v Ružomberku prípisom zo dňa 22.07.2015, v ktorom uvádzala, že na základe doterajších negatívnych skúseností pri sprístupňovaní požadovaných informácií a možnosti ich ďalšieho zneužitia, jedná o citlivé a dôležité údaje Katolíckej univerzity v Ružomberku je ochotná tieto informácie poskytnúť iba ústne, a to priamo na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Nakoľko žalobcovi neboli požadované informácie sprístupnené v požadovanej forme, pričom voľba formy je na žiadateľovi a prípis zo dňa 22.07.2015 nemal formu a náležitosti rozhodnutia o sprístupnení informácií, preto sa žalobca domnieva, že došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení požadovaných informácií a preto podal dňa 27.07.2015 odvolanie. Žalobca z opatrnosti podal odvolanie aj proti prípisu zo dňa 22.07.2015. Na toto odvolanie reagoval žalovaný prípisom z 28.07.2015, kedy mu bolo aj odvolanie žalobcu doručené a opätovne oznámil, že je ochotný sprístupniť informácie ústne priamo na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Iným spôsobom žalovaný na podané odvolanie nereagoval. Podľa žalobcu prípisy žalovaného zo dňa 22.07.2015 a následne zo dňa 28.07.2015 nemajú formu a náležitosti rozhodnutia o nesprístupnení informácií a preto sa žalobca domnieva, že došlo ku fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií. Pôvodná žiadosť o sprístupnenie informácií bola doručená dňa 08.07.2015. Lehota na poskytnutie informácií stanovená ako bez zbytočného odkladu najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa podania žiadosti uplynula najneskôr v pondelok dňa 20.07.2015. Ak by aj prípis zo dňa 22.07.2015 žalobca považoval za rozhodnutie o nesprístupnení informácií, toto bolo vydané po zákonom stanovenej lehote na jeho vydanie a teda po tom, čo v zmysle § 18 ods. 3 zákona o informáciách bolo vydané tzv. fiktívne rozhodnutie, ktorým bolo odmietnuté sprístupnenie informácii, a to dňom 20.07.2015. Takéto rozhodnutie sa považuje za doručené tretím dňom odo dňa uplynutia lehoty na rozhodnutie, teda dňom 23.07.2015. Podaným odvolaním žalobca napadol aj toto fiktívne prvostupňové rozhodnutie, domáhal sa zrušenia napadnutého fiktívneho rozhodnutia a vrátenia veci na nové konanie. O podanom odvolaní mal rozhodovať rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku, a to v lehote do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Odvolanie zo dňa 27.07.20015 bolo doručené dňa 28.07.2015, lehota na rozhodnutie o odvolaní márne uplynula dňa 12.08.2015, ktorým dňom bolo vydané tzv. fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácií, ktoré sa považuje za doručené žalobcovi dňom 15.08.20015. Z uvedených dôvodov žiadal napadnuté fiktívne rozhodnutie žalovaného prvostupňového orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.10.2015, v ktorom žiadal návrh zamietnuť. Tvrdil, že súčasťou predloženého spisu sú všetky listiny, ktoré žalovaný zhromaždil v danej veci a potvrdil, že súčasťou spisu nie sú návratky doručeniek, ale nimi žalovaný nedisponuje, preto žalovaný predkladá výpis z centrálneho registra pošty, z ktorého je zrejmé, že obe zásielky adresované žalobcovi boli riadne poštovou prepravou odoslané žalobcovi dňa 22.0.72015 a dňa 29.07.2015, keď ani žalobca tieto nedostatky doručenia písomnosti nevytýka. Poukázal na § 2 zák. č. 211/2000 Z.z. a konštatoval, že žalobca nie je subjektom, na ktorý sa vzťahuje zák. č. 211/2000 Z.z.. Katolícka univerzita v Ružomberku bola zriadená Konferenciou biskupov Slovenska, a nie je povinnou osobou v zmysle § 2 zák. č. 211/2000 Z.z.. Pokiaľ by žalovaný pripustil, že je povinnou osobou a má právo rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb v oblasti verejnej správy, čo nie je dané, potom by jeho povinnosť informovať sa vzťahovala len na tzv. danú, čo zjavne nie je predmetom podanej žiadosti o informácie. Žiadosť podaná žalobcom, ktorou sa domáha poskytnutia informácie, nie je žiadosťou o informácie v zmysle zák. č. 211/2000 Z.z., predmetom je požiadavka na poskytnutie informácie netvoriacich predmet informovania v zmysle zákona. Ďalej tvrdil, že platové náležitosti osôb, o ktoré žiadal byť informovaný, nie sú predmetom poskytovania informácie, keď tieto osoby nepatria do okruhu osôb, ktorých sú, za splnenia iných okolností uvedených v zákone, povinné osoby nútené takéto informácie poskytovať. Naviac, takéto osoby súhlas s poskytnutím informácie nedali a poskytnutím týchto údajov by zjavne došlo k zásahu do ústavou garantovaných práv na súkromie týchto osôb. Poukázal na § 9 zák. č. 211/2000 Z.z.. Uviedol, že rektor či prorektor Katolíckej univerzity v Ružomberku, ani dekan niektorej z fakúlt Katolíckej univerzity v Ružomberku nespadajú do okruhu osôb taxatívne vymedzených v ust. § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Osobné údaje o týchto údajoch nie sú evidované v informačnom systéme podľa osobitného zákona a navyše jedná sa o osoby, ktoré by mali postavenie verejného funkcionára, poslanca obecného zastupiteľstva, predstaveného v štátnej službe, odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády SR, prezidenta SR, predsedu NR alebo podpredsedu NR, vedúceho zamestnanca vykonávajúceho práce vo verejnom záujme, vedúceho zamestnanca zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeného v služobnom pomere alebo člena hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na proces rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Žalovaný konštatoval, že žiadosť žalobcu o poskytnutie informácií je neopodstatnená a nenapĺňa podmienky žiadosti o poskytnutie informácií, preto ju nebolo potrebné vybavovať či hodnotiť ako žiadosť o poskytnutie informácie, podľa osobitného zákona, preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných bodov a prejednal vec za splnenia procesných podmienok stanovených v § 250f ods. 1, 2 a v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21.06.2016. Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalobca žiadosťou, ktorá bola doručená, tak ako vyplýva z prezenčnej pečiatky Katolíckej univerzity v Ružomberku 08.07.2015, požiadal o sprístupnenie informácie podľa zák. č. 211/2000 Z.z.. Túto žiadosť adresoval Katolíckej univerzity v Ružomberku, Hrabovská cesta 1A, Ružomberok. V žiadosti žiadal oznámiť výšku odmien, ktoré boli za obdobie 01.01.2015 do 30.06.2015 vyplatené rektorovi Katolíckej univerzity v Ružomberku, prorektorom a žiadal zohľadniť aj prípadné odmeny, ktoré týmto osobám boli vyplatené aj ktoroukoľvek súčasťou Katolíckej univerzity v Ružomberku, najmä filozofická, pedagogická, teologická fakulta, fakulta zdravotníctva, a to v štruktúre meno, výška odmeny vyplácaná priamo Katolíckou univerzitou v Ružomberku, výška odmeny vyplácaná súčasťou Katolíckej univerzity v Ružomberku s uvedením názvu danej súčasti Katolíckej univerzity v Ružomberku. Žiadal oznámiť i výšku odmien, ktoré boli počas rovnakého obdobia vyplatené dekanovi Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku a prodekanom a žiadal zohľadniť aj prípadné odmeny, ktoré boli vyplatené dekanátom a jednotlivými katedrami Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku, a to v štruktúre meno, výška odmeny vyplácané priamo dekanom Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku a výška odmeny vyplácaná katedrami. Žiadal oznámiť výšku odmien, ktoré počas uvedeného obdobia boli vyplatené dekanovi Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku a jeho prodekanom a zohľadniť aj prípadné odmeny, ktoré im boli vyplácané dekanátom tejto fakulty a jednotlivými katedrami, a to v štruktúre meno, výška odmeny vyplácané priamo dekanom Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku, výška odmeny vyplácaná katedrami Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku s uvedením názvu katedry Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku. Na toto podanie žalobcu reagovala Katolícka univerzita v Ružomberku, rektorát podaním zo dňa 22.07.2015, v ktorom žalobcovi oznámila, že je ochotná žalobcovi informácie poskytnúť iba ústne, a to priamo na Katolíckej univerzity v Ružomberku v súlade s ust. § 16 ods. 1zák. č. 211/2000 Z.z.. Na tento oznam zo dňa 22.07.2015 reagoval žalobca odvolaním zo dňa 27.07.2015, ktoré bolo Katolíckej univerzity v Ružomberku doručené dňa 28.07.2015, v ktorom konštatoval, že takýto postup Katolíckej univerzity v Ružomberku nemá oporu v zákone, keď výber formy poskytnutia informácie je výlučne na žalobcovi ako žiadateľovi a týmto výberom je povinná osoba viazaná. Považoval podanie zo dňa 22.07.2015 za nezákonné rozhodnutie, ktoré nemá oporu v právnom predpise a žiadal, aby bola zrušená vec vrátená prvostupňovému orgánu na nové konanie, a boli sprístupnené informácie. Tvrdil, že keďže podal žiadosť o sprístupnenie informácie 08.07.2015 lehota, ktorú mala povinná osoba bola najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa podania žiadosti, keď posledný deň lehoty na sprístupnenie informácie pripadol na pondelok 20.07.2015 a podanie žalovaného Katolíckej univerzity v Ružomberku je datované dňom 22.07.2015, po uplynutí stanovenej lehoty. Uviedol, že má za to, že Katolícka univerzita v Ružomberku vydala rozhodnutie v zmysle § 18 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z., fiktívne rozhodnutie, a to dňom 20.07.20015, pričom za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje tretí deň odo dňa uplynutia lehoty na rozhodnutie, teda 23.07.2015. Keďže má za to, že rozhodla Katolícka univerzita v Ružomberku fiktívne, podal proti tomuto fiktívnemu rozhodnutiu a odôvodňuje ho tým, že rozhodnutie nemá náležitosti správneho rozhodnutia a preto je ho potrebné zrušiť. Na toto podanie reagovala Katolícka univerzita v Ružomberku podaním zo dňa 28.07.2015v ktorom opätovne uviedla, že má za to, že neporušila žiaden predpis, že je ochotná žiadané informácie žalobcovi sprístupniť ústne, tak ako uviedla už v skoršom podaní zo dňa 22.07.2015. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. d O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 211/2000Z.z. v znení účinnom k 31.12.2015 osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 211/2000Z.z. v znení účinnom k 31.12.2015 povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. Podľa § 2 ods. 3 zák. č. 211/2000Z.z. v znení účinnom k 31.12.2015 povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa odseku 1 a 2. Podľa § 2 ods. 4 zák. č. 211/2000Z.z. v znení účinnom k 31.12.2015 osobitný zákon môže ustanoviť povinnosť sprístupňovať informácie aj inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 211/2000Z.z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z. povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z. informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Podľa § 16 ods. 5 zák. č. 211/2000Z.z. ak žiadateľ podľa odseku 2 v žiadosti uvedie, že požaduje sprístupnenie informácie v prístupnej forme, povinná osoba je povinná sprístupniť informáciu v požadovanej prístupnej forme. Povinná osoba, ktorá nemá k dispozícii špeciálne zariadenia prispôsobené na písmo a tlač slepeckého písma, môže požiadať osobu, ktorá má takéto zariadenie k dispozícii, bezodkladne o vyhotovenie prekladu sprístupňovanej informácie. Ak ide o taký rozsah informácie, ktorý by presiahol primeraný rozsah v prístupnej forme, povinná osoba sprístupní požadovanú informáciu alebo jej časť iným vhodným spôsobom podľa § 16 ods. 1. Povinná osoba nie je oprávnená obmedzovať celkový rozsah sprístupňovanej informácie, na ktorú má žiadateľ právo zo zákona. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z. zo závažných dôvodov môže povinná osoba predĺžiť lehotu (ods. 1), najviac však o osem pracovných dní a o 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a). Závažnými dôvodmi sú: a) vyhľadávanie a zber požadovaných informácií na inom mieste, ako je sídlo povinnej osoby vybavujúcej žiadosť, b) vyhľadávanie a zber väčšieho počtu oddelených alebo odlišných informácií požadovaných na sprístupnenie v jednej žiadosti, c) preukázateľné technické problémy spojené s vyhľadávaním a sprístupňovaním informácie, o ktorých možno predpokladať, že ich možno odstrániť v rámci predĺženej lehoty. Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z. predĺženie lehoty povinná osoba oznámi žiadateľovi bezodkladne, najneskôr pred uplynutím lehoty (ods. 1). V oznámení uvedie dôvody, ktoré viedli k predĺženiu lehoty. Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Podľa § 18 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3). Podľa § 18 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti ( § 17). Podľa § 18 ods. 4 zák. č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba ( § 2 ods. 3) žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, dá bezodkladne, najneskôr do troch dní, osobe, ktorá ju založila alebo s ktorou uzavrela zmluvu o plnení úloh na úseku starostlivosti o životné prostredie, podnet na vydanie rozhodnutia ( ods. 2). Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z. o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z. odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Podľa § 19 ods. 4 zák. č. 211/2000 Z.z. rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa osobitného zákona. Podľa § 3 zák. č. 131/2002 Z.z. akademickú obec vysokej školy tvoria vysokoškolskí učitelia a výskumní pracovníci, ktorí sú s vysokou školou v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas, ďalší zamestnanci vysokej školy, ak tak určí štatút vysokej školy (zamestnanecká časť akademickej obce vysokej školy), a študenti vysokej školy (študentská časť akademickej obce vysokej školy). Členovia akademickej obce majú právo navrhovať kandidátov do volieb kandidáta na rektora. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 131/2002 Z.z. verejná vysoká škola je verejnoprávna a samosprávna inštitúcia, ktorá sa zriaďuje a zrušuje zákonom. Zákon tiež ustanoví jej názov, začlenenie (§ 2 ods. 13) a sídlo. Ak sa verejná vysoká škola člení na fakulty, pri jej zriadení sa súčasne zriaďujú aj tieto fakulty. Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 131/2002 Z.z. o organizácii a činnosti verejnej vysokej školy rozhodujú v rozsahu ustanovenom týmto zákonom orgány akademickej samosprávy (§ 7). Krajský súd v Žiline dňa 21.06..2016 verejne vyhlásil rozsudok a rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie zrušil pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vrátil vec na ďalšie konanie. Z predloženého administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, že žalobca, tak ako tvrdil v podanej žalobe, dňa 08.07.2015 doručil Katolíckej univerzite v Ružomberku žiadosť o sprístupnenie informácií, keď žiadal oznámiť výšku odmien za obdobie od 01.01.2015 do 30.06.2015, ktoré Katolícka univerzita v Ružomberku vyplatila rektorovi, prorektorom, dekanom Pedagogickej fakulty, prodekanovi, vrátene všetkých odmien, ktoré boli vyplatené uvedeným osobám dekanátom alebo katedrami v štruktúre tak, ako požadoval. Katolícka univerzita v Ružomberku oznámila žalobcovi podaním z 22.07.2015, že informácie, o ktoré žiada je ochotná sprístupniť iba ústne, a to priamo v jej sídle. Následne žalobca podal odvolanie zo dňa 27.07.2015, ktoré Katolíckej univerzite v Ružomberku bolo doručené dňa 28.07.2015 a následne Katolícka univerzita v Ružomberku reagovala oznámením zo dňa 28.07.2015, trvala na spôsobe sprístupnenia informácií ako v predchádzajúcom podaní. Krajský súd dospel k záveru, že tak, ako tvrdil žalobca v podanej žalobe, bolo vydané fiktívne rozhodnutie Katolíckou univerzitou v Ružomberku dňa 20.07.2015. Toto rozhodnutie v súlade so zákonnou úpravou sa považovalo za doručené dňom 23.07.2015. Proti nemu podal žalobca odvolanie, ktoré doručil dňa 28.07.2015 Katolíckej univerzite v Ružomberku a v súlade so zákonnou úpravou bolo rozhodnuté rozhodnutím druhostupňového správneho orgánu rektorom Katolíckej univerzity v Ružomberku fiktívnym rozhodnutím zo dňa 12.08.20015. Žalobca tvrdil, že toto rozhodnutie sa považuje za doručené žalobcovi dňom 15.08.2015. Žalovaný v konaní tvrdil, že žalovaný nie je povinnou osobou v zmysle zák. č. 211/2000 Z.z., keď poukazoval, že Katolícka univerzita v Ružomberku nie je subjektom, na ktorý sa vzťahuje aplikácia zák. č. 211/2000 Z.z., lebo bola zriadená Konferenciou biskupov Slovenska a nie zákonom, preto nie je ani povinná poskytnúť informácie. Naviac poukázal na § 9 zák. č. 211/2000 Z.z., keď uvedené informácie spadajú, podľa názoru žalovaného, do okruhu informácií, ktoré podliehajú informáciám o ochrane osobnosti a osobných údajov vo vzťahu k dekanovi, prodekanovi, rektorovi a prorektorovi. Prioritou bolo posúdiť v preskúmavanej veci, či žalovaný Katolícka univerzita v Ružomberku a rektor tejto univerzity sú osobami, ktoré § 2 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnou prístupe k informáciám (ďalej len zák. č. 211/2000 Z.z.) v znení účinnom do 31.12.2015 považuje za povinné osoby. Krajský súd vyhodnocoval, či Katolícka univerzita v Ružomberku a rektor má status povinnej osoby podľa § 2 ods. 1 zák. č. 211/2000Z.z., keď osobami povinnými môžu byť aj právnické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Katolícka univerzita v Ružomberku bola zriadená zákonom č. 167/2000 Z.z. o zriadení Katolíckej univerzity v Ružomberku účinným 01.07.2000. S poukazom na § 111 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov upravujúcich transformácie existujúcich vysokých škôl od 01.04.2002 sa stala verejnou vysokou školou, nakoľko bola uvedená v prílohe č. 1 k zákonu č. 131/2002 Z.z.. Katolícka univerzita v Ružomberku má status verejnej vysokej školy upravenej v § 5 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z., a teda neobstojí tvrdenie žalovaného, že nejedná sa o právnickú osobu, ktorá bola zriadená zákonom a že nenapĺňa Katolícka univerzita v Ružomberku a jej rektor status povinnej osoby podľa § 2 ods. 2 zákona č. 211/2002 Z.z.. Katolícka univerzita je samosprávnou inštitúciou a vykonáva samosprávne funkcie voči akademickej obci vysokej školy. Subjekty, voči ktorým je samospráva vykonávaná, nie sú určené územnou pôsobnosťou vysokej školy, ale vnútorným vzťahom k vysokej škole tým, že tvoria akademickú obec vysokej školy. Akademická samospráva je preto vykonávaná nie na územnou princípe, ale na tzv. záujmovom princípe, ktorý predpokladá existenciu vnútorného vzťahu medzi samosprávnym orgánom a členom akademickej obce. Nie je preto rozhodujúce, kde má člen akademickej obce bydlisko. Vysoká škola nemá svoj územný obvod a na rozdiel od orgánov verejnej správy založených na územnom princípe, akým sú obce, mestá - územná samospráva, nevykonáva pôsobnosť voči neurčitému počtu subjektov, kde vzťah subjektu je vymedzený územným obvodom (uznesenie Najvyššie súdu SR sp. zn. 3Nds 1/2012 zo dňa 22.02.2012). Rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku je štatutárnym orgánom univerzity a ako vyplýva za činnosť je odmeňovaný, ako aj prorektori, dekani a prodekani jednotlivých fakúlt, zo mzdových prostriedkov, ktoré v časti tvoria aj verejné prostriedky. Dotácie zo štátneho rozpočtu alebo z Európskej únie sú považované za verejné prostriedky tak, ako je vymedzenie pojmov verejných prostriedkov v § 2 zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy podľa zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. V tomto smere sa krajský súd s námietkou žalovaného o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného nestotožnil. Spôsob sprístupnenia informácií na žiadosť je upravený v § 16 zák. č. 211/2000 Z.z., v ktorom, okrem iného, je povinný žiadateľ uviesť informácie, ktoré žiada v prístupnej forme a povinná osoba je povinná sprístupniť informácie v požadovanej prístupnej forme. Písomná forma je prístupná forma, ktorou disponuje žalovaný. Pokiaľ žalobca žiadal uvedené informácie poskytnúť v písomnej forme a neakceptoval návrh žalovaného na poskytnutie týchto informácií osobne v jej sídle, tak tento postup žalobcu o sprístupnenie informácií je legitímny. Žalovaný bol povinný žalobcovi sprístupniť informácie vo forme, o ktorú žalobca požiadal a pokiaľ povinná osoba v požadovanej forme žiadateľovi informácie neposkytla, tak postupovala v rozpore so zákonom, lebo zmena formy na sprístupnenie informácií mohla byť realizovaná iba so súhlasom žiadateľa. Z obsahu administratívneho spisu je preukázané, že žalobca na spôsobe formy sprístupnenia informácií, ktorú žiadal, trval, keď v žiadosti žiadal o sprístupnenie informácií písomne na jeho adresu. Pokiaľ takto žalovaný nepostupoval, krajský súd sa stotožnil s názorom, že bolo vydané fiktívne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Katolíckej univerzity v Ružomberku dňa 20.07.2015, proti ktorému v zákonnej lehote žalobca podal odvolanie (k doručeniu fiktívneho rozhodnutia došlo dňa 23.07.2015). Na základe odvolania rozhodoval fiktívnym rozhodnutím nadriadený orgán - rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku, ktorý vydal rozhodnutie dňa 12.08.2015, k doručeniu rozhodnutia došlo, podľa názoru krajského súdu, dňa 14.08.2015, nie ako tvrdil žalobca 15.08.2015. Žaloba proti napadnutému rozhodnutiu bola podaná riadne a včas. Krajský súd mal za to, že v konaní nevydal žalovaný rozhodnutie o nesprístupnení informácií z dôvodu, že k vydaniu fiktívneho rozhodnutia došlo dňa 20.07.2015 a keďže podaním žalovaného dňa 22.07.2015 nesprístupnil žalobcovi informácie v požadovanej forme nedošlo k sprístupneniu informácií vôbec. Naviac vyjadrenie Katolíckej univerzity v Ružomberku, rektorát zo dňa 28.07.2015 nie je sprístupnením informácií v súlade so zákonom, naviac, keď toto podanie nebolo vydané druhostupňovým správnym orgánom - rektorom, preto krajský súd dospel k záveru, že v konaní boli vydané prvostupňovým správnym orgánom a druhostupňovým správnym orgánom fiktívne rozhodnutie podľa zák. č. 211/2000 Z.z.. Na konanie podľa zák. č. 211/2000 Z.z. sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s pouk. na § 22 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z., teda aj ustanovenia § 46 a 47 upravujúce obsah správneho rozhodnutia, krajský súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie nie je súladné so zákonom, neobsahuje zákonné náležitosti pre správne rozhodnutie vydané v súlade s § 47 zákona o správnom konaní, preto boli splnené podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p., keď napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Záverom krajský súd poukazuje, že aktívne legitimovaným bol rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku, ktorý rozhodoval ako druhostupňový správny orgán, ktorého rozhodnutie môže byť výlučne predmetom prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.. Katolícka univerzita v Ružomberku vydala prvostupňové rozhodnutie, ktoré nepodlieha súdnemu prieskumu. Nakoľko došlo k zrušeniu rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu, ako aj prvostupňového správneho orgánu, súd uvedenú skutočnosť nebol povinný vyjadrovať vo výroku rozsudku. Žalobca v konaní mal úspech, pri aplikácii § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p. mu vzniká právo na náhradu trov konania. Žalobca si v konaní uplatnil trovy konania prostredníctvom právneho zástupcu v žalobe zo dňa 27.08.2015, celkom vo výške 355,73 Eur, za dva úkony právnej pomoci, pričom tarifná hodnota jedného úkonu je 139,83 Eur, 8,39 Eur režijný paušál, a 20% DPH. Súčasne si uplatnil náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 70,- Eur. Aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenie, súd priznal žalobcovi trovy konania vo výške súdneho poplatku za žalobu 70,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 355,73 Eur. Tieto pozostávajú z odmeny za úkony: - prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 139,83 Eur + režijný paušál 8,39 Eur = 148,22 Eur, - podanie žaloby vo výške 139,83 Eur + režijný paušál 8,39 Eur = 148,22 Eur, a to v zmysle § 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, - 20 % DPH vo výške 59,29 Eur. Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 425,73 Eur (70,- Eur + 355,73 Eur). Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Juraja Berča, advokáta, so sídlom I. XX, Q. Z. V., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. V Žiline, dňa 21. júna 2016 JUDr. Erika Čanádyová predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková