Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/131/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200869 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200869.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. XXXX/XX, XXX XX A., právne zast. JUDr. Václavom Jaroščiakom, Advokátska kancelária M. C. č. XX, XXX XX A., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100902/210055/2015/ON zo dňa 23.07.2015, takto jednomyseľne
r o z h o d o l :
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100902/210055/2015/ON zo dňa 23.07.2015, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Colného úradu Žilina sp. zn. 1096031/1/166545/2015 zo dňa 20.04.2015, ktorým prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi podľa § 16b ods. 2 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice pokutu vo výške 660 € za správny delikt uvedený v § 16a písm. e) zákona č. 289/2008 Z.z., ktorého sa žalobca dopustil tým, že dňa 05.07.2014 počas miestneho zisťovania vykonávaného colným úradom v miestnej prevádzke žalobcu - pohostinstvo ALFA, Bottova 3, Žilina v rámci kontrolného nákupu vykonávaného colníkmi colného úradu, predmetom ktorého bol tovar - jedno spotrebiteľské balenie cigariet značky GOLDEN GATE červené v hodnote 2,80 € zaevidoval tržbu v elektronickej registračnej pokladnici - ERP, ale neodovzdal pokladničný doklad kupujúcemu ihneď po jeho vytlačení v ERP podľa § 8 ods. 1 a 2 zákona č. 289/2008 Z.z., ako aj za správny delikt uvedený v § 16a písm. m) zákona, ktorého sa žalobca dopustil tým, že dňa 05.07.2014 počas miestneho zisťovania vykonávaného colným úradom bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní, neoznačil tovar, ktorý bol predmetom kontrolného nákupu, konkrétne SBC značka GOLDEN GATE červené na vytlačenom pokladničnom doklade č. 0018, č. DKP: 8941022528331002 zo dňa 05.07.2014 podľa § 8 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z., v zmysle ktorého označenie tovaru musí byť vyjadrené tak, aby bolo možné predávaný tovar jednoznačne určiť a odlíšiť od iného tovaru. Na pokladničnom doklade bol predmet kontrolného nákupu - SBC značky GOLDEN GATE červené označený len ako cigarety. Žalobca v žalobe poukazuje na to, že sa žalovaný s podaným odvolaním proti prvostupňovému rozhodnutiu riadne nevysporiadal. Predovšetkým procesné pochybenia prvostupňového správneho orgánu v odvolacom konaní neodstránil, naopak s postupom prvostupňového správneho orgánu sa plne stotožnil. Týmto tiež pochybil, a tak svojím postupom a následným rozhodnutím poškodil žalobcu na jeho právach. Žalobca zastáva názor, že rozhodnutie žalovaného je nedostatočne odôvodnené, pretože žalovaný na argumentáciu či závery žalobcu nijako relevantne nereagoval a ani ich po právnej či skutkovej stránke bližšie neanalyzoval, ale predovšetkým
nezaujal k nim právne komforné a riadne odôvodnené stanovisko s odkazom na aplikovanú a relevantnú právnu úpravu. Žalovaný bez bližšieho preskúmania a zdôvodnenia skutkového a právneho stavu iba v závere rozhodnutia konštatoval, že colný úrad uvádza, že v predmetnom rozhodnutí colný úrad odstránil všetky odvolacím orgánom vyčítané nedostatky. Žalobca má za to, že orgán štátnej správy má a môže pri rozhodovaní postupovať iba podľa zákona a rozhodovať iba podľa zákona. Podľa názoru žalobcu to mimo iné znamená, že svoje rozhodnutia a závery v ňom prijaté má oprieť o príslušné a konkrétne zákonné ustanovenia s ich presným paragrafovým označením. To však v jeho rozhodnutí úplne absentuje. Preto si žalobca myslí, že aj s poukazom na túto skutočnosť je rozhodnutie nepreskúmateľné. V súvislosti s vyššie uvedeným žalobca poukazuje na súvisiacu platnú úpravu, z ktorej vyplýva zákonný procesný postup pri ukladaní pokuty podľa Zákona o ERP: poukázal na § 17 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z., podľa ktorého v konaní o uložení pokút a pri ich vymáhaní sa postupuje podľa osobitného predpisu, ak zákon neustanovuje inak. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 563/2009 Z.z. - Daňový poriadok. Vo vzájomnom vzťahu je v konaní o uložení pokút Zákon o ERP k Daňovému poriadku v postavení lex specialis. To znamená, že v konaní o uložení pokút podľa Zákona o ERP sa bude Daňový poriadok aplikovať iba v tých prípadoch postupu, ktoré nie sú upravené ust. § 16b Zákona o ERP. Inak povedané, pri ukladaní pokút podľa Zákona o ERP musí byť postup daňového úradu alebo colného úradu, ktorý je upravený ust. § 16b Zákona o ERP, vykonaný vždy podľa úpravy ust. § 16b Zákona o ERP. Ďalej poukázal na § 16b ods. 3 a 4 Zákona o ERP. Pokuty podľa odsekov 1 a 2 sa ukladajú na mieste rozhodnutím. Rozhodnutie o uložení pokuty na mieste podľa odseku 3 sa odovzdá osobe, s ktorou sa o zistení porušenia tohto zákona spísala zápisnica o ústnom pojednávaní (18b), takéto odovzdanie sa považuje za doručenie podnikateľovi do vlastných rúk podľa osobitného predpisu (18c), a to aj ak osoba, s ktorou bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, odmietne rozhodnutie o uložení pokuty na mieste prevziať. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty na mieste možno podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Pokuta je splatná do troch pracovných dní od doručenia rozhodnutia o uložení pokuty na mieste a možno ju zaplatiť aj v hotovosti. Predpisom podľa odkazu 18b je ust. § 19 Daňového poriadku, ktorý upravuje režim zápisnice o ústnom pojednávaní. Predpisom podľa odkazu 18c je ust. § 31 Daňového poriadku, ktoré upravuje režim doručovania do vlastných rúk pri doručovaní písomností. Z ust. § 16b Zákona o ERP vyplýva, že oproti úprave podľa Daňového poriadku pri ukladaní pokuty pre správne delikty, ktorých skutkové podstaty predpokladá Zákon o ERP, sa musí postupovať takto: Pokuta sa musí ukladať na mieste rozhodnutím, tiež nazývaným rozhodnutím na mieste. Ide o nový inštitút uloženia pokuty za porušenie ustanovení Zákona o ERP, ktorý bol do Zákona o ERP vložený s účinnosťou od 01.01.2014. Ide o postup uloženia pokuty podnikateľovi rozhodnutím na mieste, kde k správnemu deliktu došlo. Tento spôsob uloženia pokuty nahradil zrušený inštitút uloženia blokovej pokuty na mieste platný do 31.12.2013. Pokutu na mieste uloží ten daňový úrad alebo colný úrad, ktorý vykonal kontrolu a uloží ju rozhodnutím, ktoré by malo mať náležitosti rozhodnutia podľa Daňového poriadku. Logicky vyplýva, že toto rozhodnutie by malo byť vydané na mieste výkonu kontroly a v deň vykonania kontroly. Doručovanie rozhodnutia na mieste: odovzdaním osobe, s ktorou sa o zistení porušenia Zákona o ERP spísala zápisnica o ústnom pojednávaní s tým, že takéto odovzdanie sa považuje za doručenie podnikateľovi podľa osobitného predpisu. Z takto zákonom určeného jediného spôsobu doručenia a určenia konkrétnej osoby príjemcu rozhodnutia logicky vyplýva, že rozhodnutie na mieste by malo byť vydané a súčasne doručené dňom vykonania kontroly. Preto Zákon o ERP lehoty na vydanie a doručenie rozhodnutia na mieste neupravuje, možno aplikovať na určenie tejto skutočnosti ustanovenie Daňového poriadku. Takým ustanovením bude ust. § 65 Daňového poriadku. Spísanie zápisnice o ústnom pojednávaní podľa § 19 Daňového poriadku, ktorý upravuje všeobecný režim zápisnice o ústnom pojednávaní, t. j. predovšetkým postup pri jej spísaní, jej obsahové náležitosti a iné procesné náležitosti spojené s jej vyhotovením. Režim zápisnice vyplývajúci z tohto ustanovenia platí v plnom rozsahu aj pre zápisnicu spisovanú pri ukladaní pokuty podľa Zákona o ERP. Na rozdiel od iných daňových konaní je jej spísanie v konaní o uložení pokuty podľa Zákona o ERP obligatórne, čo vyplýva z logického a gramatického výkladu § 16b Zákona o ERP. Iba cez jej spísanie dochádza k nespornému určeniu osoby, ktorej možno a ktorej sa má odovzdať - doručiť rozhodnutie na mieste in natura. Naopak nespísaním zápisnice o ústnom pojednávaní pred vydaním rozhodnutia na mieste spôsobuje stav nemožnosti určenia osoby spôsobilej prevziať rozhodnutie odovzdaním podľa § 16b Zákona o ERP, a tým aj faktickú nemožnosť doručiť rozhodnutie do vlastných rúk podnikateľovi. Určenie obligatórnej náležitosti obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní - opis zistenia porušenia Zákona o ERP s osobou, ktorej sa má rozhodnutie na mieste doručovať. Logickým výkladom zákonného ust. § 16b vyplýva, že obligatórnou obsahovou náležitosťou zápisnice má byť opis zisťovania. Ak by spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní neobsahovala túto obsahovú náležitosť, nebola by v konaní osoba, s ktorou sa o
zistení porušenia tohto zákona spísala zápisnica o ústnom pojednávaní, a tým ani osoba, ktorej by sa vydané rozhodnutie na mieste malo a mohlo vydať. Určenie, že odvolanie proti rozhodnutiu na mieste nemá odkladný účinok - ide o náležitosť poučenia o odkladnom účinku odvolania, ktorý je odlišný od úpravy podľa Daňového poriadku. Určenie lehoty splatnosti uloženej pokuty - do troch pracovných dní od doručenia rozhodnutia, aj v tomto prípade ide o náležitosť poučenia a lehote splatnosti, ktorá je odlišná od úpravy Daňového poriadku.
Žalobca tvrdí, že pracovníci CÚŽA pri procese ukladania pokuty podľa Zákona o ERP nesplnili základný predpoklad jej uloženia, a to spísanie zápisnice o ústnom pojednávaní o zistení porušenia Zákona o ERP s osobou, ktorá svojím konaním tento zákon porušila. Pracovníci colného úradu dňa 05.07.2014 pri výkone kontroly dodržiavania Zákona o ERP spísali s pracovníčkou žalobcu A. I. zápisnicu o miestnom zisťovaní a nie zápisnicu o ústnom pojednávaní. Zápisnica o ústnom pojednávaní sa spravuje podľa úpravy § 19 Daňového poriadku a zápisnica o miestnom zisťovaní podľa § 37 Daňového poriadku. Spísaná zápisnica zo dňa 05.07.2014 je napriek svojmu označeniu iba zápisnicou o miestnom zisťovaní. Nespísanie zápisnice o ústnom pojednávaní podľa § 19 Daňového poriadku pred uložením pokuty podľa Zákona o ERP je takou procesnou vadou konania, ktorá spôsobuje nemožnosť vydania rozhodnutia na mieste a v prípade jeho vydania nemožnosť jeho doručenia. Proces ukladania pokuty za porušenie Zákona o ERP navrhovateľovi touto vadou trpí. V ostatnom pri ukladaní pokuty podľa Zákona o ERP mala platiť právna úprava Daňového poriadku s poukazom na § 63 zákona č. 563/2009 Z.z.. Spôsob doručovania je obligatórne určený, a to do vlastných rúk. V zákone o ERP je obligatórne popísaný postup ako a komu sa rozhodnutie na mieste doručuje, aby bola splnená zákonná požiadavka doručenia do vlastných rúk podnikateľa: odovzdaním osobe, s ktorou sa o zistení porušenia tohto zákona spísala zápisnica o ústnom pojednávaní. Ďalej poukázal na to, že vzhľadom k tomu, že ust. § 16b Zákona o ERP neupravuje lehotu na doručenie s odkazom na § 17 ods. 3 Zákona o ERP, lehotu na doručenie aj rozhodnutia určuje ust. § 65 zákona č. 563/2009 Z.z. predovšetkým jeho ust. ods. 1. Žalobca zastáva názor, že výkladom § 16b Zákona o ERP možno dospieť k záveru, že v tomto druhu konania o ukladaní pokút podľa Zákona o ERP konajúci prvostupňový orgán má rozhodnúť v deň konania a rozhodnutie vydať a doručovať v deň tohto konania - preto aj označenie spôsobu rozhodovania - rozhodnutie na mieste. Rozhodovanie formou rozhodnutia na mieste nahradil zákonodarca rozhodovanie ukladaním pokuty v tzv. blokovom konaní, ktoré bolo konaním na mieste a na mieste sa rozhodovalo o uložení pokuty s určením jej výšky. S poukazom na právnu úpravu podľa ods. 1 § 65 Daňového poriadku žalobca zastáva názor, že správca dane alebo colný orgán by mal pri ukladaní pokuty podľa Zákona o ERP rozhodnúť v lehote najneskôr do 8 dní odo dňa začatia konania. V konaní o správnom delikte žalobcu podmienky na dodržanie tejto lehoty splnené neboli. Poukázal na ust. § 65 ods. 6 Daňového poriadku. Z dikcie § 16b Zákona o ERP vyplýva, že rozhodnutie na mieste sa doručuje iba výlučne osobe, s ktorou sa o zistení porušenia tohto zákona spísala zápisnica o ústnom pojednávaní. Tomu nasvedčuje i prax Colného úradu Žilina, ktorý pri doručovaní rozhodnutia na mieste dňa 26.08.2014 doručil rozhodnutie pani A. I., teda osobe, s ktorou bola spísaná zápisnica a nie priamo daňovému subjektu - žalobcovi, ktorý bol prítomný na mieste doručovania a doručujúci pracovníci Colného úradu Žilina o jeho neprítomnosti na mieste vedeli. Žalobca zdôraznil fakt, že svoje prvostupňové rozhodnutie zo dňa 20.04.2015 o uložení pokuty doručoval Colný úrad Žilina daňovému subjektu - žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu. Žalobca zastáva názor, že doručenie tohto rozhodnutia nie je v tomto prípade doručením v súlade so zákonom, a toto doručenie treba hodnotiť ako nulitné doručenie rozhodnutia na mieste o uložení pokuty podľa Zákona o ERP. Vzhľadom na uvedené žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania.
Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie podaním doručeným súdu dňa 08.10.2015. Uviedol, že námietky žalobcu uvedené v žalobe, týkajúce sa procesných vád, považuje za nedôvodné, s týmito sa vysporiadali správne orgány v rámci konania. Žalovaný uvádza, že v danom prípade nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že ide o rozhodnutie colného úradu o uložení pokuty na mieste, že režim doručovania podľa § 16b Zákona o ERP platí aj v prípade, že takéto rozhodnutie bolo vydané opakovane potom, čo pôvodné rozhodnutie bolo zrušené odvolacím orgánom. Žalovaný uvádza, že podstata rozhodnutia o uložení pokuty vydaného na mieste spočíva v tom, že ide naozaj o rozhodnutie vydané na mieste, v danom prípade takýmto miestom mala byť prevádzka žalobcu v pohostinstve ALFA, Bottova, Žilina dňa 05.07.2014, t. j. v deň vykonávania miestneho zisťovania, čo rozhodnutie colného úradu zo dňa 20.04.2015 nie je, a teda colný úrad pri jeho doručovaní postupoval správne, keď aplikoval v zmysle §
17 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z. osobitný zákon k zákonu č. 563/2009 Z.z., a toto rozhodnutie doručil právnemu zástupcovi žalobcu. Žiadal rozhodnutie žalobcu ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 13.01.2016.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe.
Žalovaný na pojednávaní zotrval na podanom vyjadrení k žalobe. Podotkol, že z hľadiska procesu od 1.10.2014 zákon o ERP vo svojom ustanovení § 16b ods. 3 stanovil druhú vetu a to tak, že ak daňový úrad alebo colný úrad neuloží pokutu rozhodnutím na mieste, postupuje podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 563/2009 Z.z.. Toto ustanovenie hoc v hmotnoprávnom predpise má procesný charakter, čiže žalovaný postupoval správne.
Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, vrátane rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj postupov oboch správnych orgánov, v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav a na takto zistený skutkový stav potom boli správne aplikované právne predpisy, a to zákon č. 289/2008 Z.z. o používaní registračnej pokladnice a aj zákon č. 563/2009 Z.z. - Daňový poriadok, preto bola žaloba ako nedôvodná pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnutá.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritárne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či dostatočne zistil skutkový stav veci, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Úlohou správneho súdnictva je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v rozsahoch dôvodov uvedených v žalobe. To znamená, že krajský súd ako správny súd nevyhľadáva dôvody žaloby a je viazaný rozsahom žalobných dôvodov, ktoré vymedzil žalobca v podanej žalobe, v lehote na podanie žaloby (§ 250b ods. 1 O.s.p.).
Správny súd zásadne preskúmava zákonnosť rozhodnutí a postupov správnych orgánov, ktoré majú verejnoprávny charakter. Na rozdiel od súdov rozhodujúcich v občianskoprávnych a obchodných veciach pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia - § 250i ods. 1 O.s.p.. Správny súd však vykonáva dokazovanie iba výnimočne, najmä s cieľom verifikovať už vykonané dôkazy v správnom konaní.
Podľa § 8 ods. 1 prvej vety zákona č. 289/2008 Z.z. o používaní registračnej pokladnice, podnikateľ je povinný po zaevidovaní tržby v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad okrem kópie pokladničného dokladu ihneď po jeho vytlačení v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici; iný doklad
vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou alebo virtuálnou registračnou pokladnicou o prijatí tržby podnikateľ nesmie kupujúcemu odovzdať.
Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z. označenie tovaru alebo označenie služby musí byť vyjadrené tak, aby bolo možné predávaný tovar alebo poskytovanú službu jednoznačne určiť alebo pomenovať a odlíšiť od iného tovaru alebo inej služby, pričom sa môže uvádzať aj skrátený názov tovaru alebo služby.
Podľa § 16a písm. e), m) zákona č. 289/2008 Z.z. o používaní registračnej pokladnice, správneho deliktu sa dopustí ten, kto zaeviduje tržbu v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici, ale neodovzdá pokladničný doklad podľa § 8 ods. 1, 2, neoznačí tovar alebo službu podľa § 8 ods. 3.
Podľa § 16b ods. 2 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu pri každom ďalšom zistení porušenia podľa § 16a písm. a) až f), j), s) a t) od 660 eur do 6 600 eur.
Podľa § 16b ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z. účinného do 30.9.2014 pokuty podľa odsekov 1 a 2 sa ukladajú na mieste rozhodnutím.
Podľa § 16b ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z. účinného od 1.10.2014 do 30.11.2014 pokuty podľa odsekov 1 a 2 sa ukladajú na mieste rozhodnutím. Ak daňový úrad alebo colný úrad neuloží pokutu rozhodnutím na mieste, postupuje podľa osobitného predpisu (zákon č. 563/2009 Z.z. - Daňový poriadok).
Podľa § 16b ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z. účinného od 1.12.2014 pokuty podľa odsekov 1 a 2 sa ukladajú na mieste rozhodnutím. Pokutu rozhodnutím na mieste uloží ten colný úrad alebo daňový úrad, ktorý správny delikt zistil. Ak daňový úrad alebo colný úrad neuloží pokutu rozhodnutím na mieste, postupuje podľa osobitného predpisu (zákon č. 563/2009 Z.z. - Daňový poriadok).
Podľa §16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z.z. účinného do 30.9.2014 rozhodnutie o uložení pokuty na mieste podľa odseku 3 sa odovzdá osobe, s ktorou sa o zistení porušenia spísala zápisnica o ústnom pojednávaní, takéto odovzdanie sa považuje za doručenie podnikateľovi do vlastných rúk podľa osobitného predpisu, a to aj ak osoba, s ktorou bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, 18b) odmietne rozhodnutie o uložení pokuty na mieste prevziať. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty na mieste možno podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Pokuta je splatná do troch pracovných dní od doručenia rozhodnutia o uložení pokuty na mieste a možno ju zaplatiť aj v hotovosti.
Podľa § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z.z. účinného od 1.10.2014 rozhodnutie o uložení pokuty na mieste podľa odseku 3 sa odovzdá osobe, s ktorou sa o zistení porušenia tohto zákona spísala zápisnica; takéto odovzdanie sa považuje za doručenie podnikateľovi do vlastných rúk podľa osobitného predpisu, a to aj ak osoba, s ktorou bola spísaná zápisnica, odmietne rozhodnutie o uložení pokuty na mieste prevziať. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty na mieste možno podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Pokuta je splatná do troch pracovných dní od doručenia rozhodnutia o uložení pokuty na mieste a možno ju zaplatiť aj v hotovosti.
Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 289/2008 Z.z. v konaní o sankciách a pri vymáhaní pokút sa postupuje podľa osobitného predpisu- zákona č. 563/2009 Z.z. ak § 16b neustanovuje inak.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. - Daňový poriadok o ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu spíše príslušný orgán zápisnicu.
Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. zo zápisnice musí byť zrejmé najmä kto, kde a kedy ústne pojednávanie alebo úkon vykonal, ktoré osoby sa ho zúčastnili, označenie hlavného predmetu ústneho pojednávania alebo úkonu, súvislé opísanie jeho priebehu, označenie listín a iných vecí odovzdaných pri ústnom pojednávaní alebo úkone alebo podstatný obsah listín predložených na nahliadnutie, vykonané poučenie, vyjadrenie poučených osôb, ich návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice, závery o týchto návrhoch alebo námietkach. Ak zápisnica nahrádza podanie, musí mať náležitosti podania.
Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. súčasťou zápisnice sú aj prijaté opatrenia vrátane prijatých záverov.
Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. zápisnicu podpisujú po oboznámení sa s ňou všetky osoby, ktoré sa na ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu zúčastnili, vrátane zamestnancov príslušného orgánu. Dôvody odopretia podpisu a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.
Podľa § 30 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa § 9 ods. 2 a 11.
Podľa § 31 ods.1 zákona č. 563/2009 Z.z. do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, a) o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon, b) ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou, c) ak tak určí správca dane.
Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. ak nebola fyzická osoba, ktorej má byť písomnosť doručená do vlastných rúk, zastihnutá v mieste doručenia, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a fyzickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba o uložení nedozvedela.
Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela.
Podľa § 31 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. ak ide o také miesto doručenia, na ktoré nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk, považuje sa písomnosť za doručenú v deň jej vrátenia správcovi dane, a to aj vtedy, ak sa adresát, ktorému mala byť písomnosť doručená, o tom nedozvie.
Podľa § 31 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku alebo ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený priečinok, dátum príchodu zásielky sa považuje za dátum jej uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do 15 dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Podľa § 37 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu dane zápisnicu. Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice zamestnanec správcu dane odovzdá daňovému subjektu alebo inej osobe, alebo zamestnancovi daňového subjektu, alebo zamestnancovi inej osoby, za účasti ktorého sa vykonávalo miestne zisťovanie. Ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo jeho zamestnanec, alebo iná osoba alebo zamestnanec inej osoby, spíše zamestnanec správcu dane úradný záznam. Ak správca dane pri miestnom zisťovaní zabezpečí vec podľa § 41 a 42, odovzdá rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice osobe, od ktorej prevzal vec, ktorú zabezpečil.
Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňový poriadok orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do 30 dní odo dňa začatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní
Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Ak rozhoduje druhostupňový orgán, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister.
Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že Colný úrad Žilina rozhodol prvostupňovým rozhodnutím pod č. 1096091/1/309479/2014 zo dňa 05.07.2014 vo vzťahu k žalobcovi tak, že ho uznal zodpovedným, pretože dňa 05.07.2014 o 19:02 na predajnom mieste ALFA, Bottova 3, Žilina prijal a zaevidoval tržbu a vytlačil pokladničný doklad č. 0018,DKP8941022528331002 na objednaný tovar jedenkrát spotrebiteľské balenie cigariet značky PETRA červené v cene 2,80 €, pričom pokladničný doklad po zaevidovaní tržby v elektronickej registračnej pokladnici neodovzdal kupujúcemu ihneď po jeho vytlačení ani do času 19:05 hod., v bode 2 dňa 05.07.2014 sa v čase kontroly na predajnom mieste - ALFA, Bottova 3, Žilina prijal v čase 19:00 hod. tržbu za objednaný tovar - spotrebiteľské balenie cigariet značky PETRA červené, pričom na pokladničnom doklade č. 0018, DKP 894102258331002 zo dňa 05.07.2014 je tovar pomenovaný cigarety, čo sa odlišuje so zakúpeným tovarom Petry červené, teda v bode 1 zaevidoval tržbu v elektronickej registračnej pokladnici, ale neodovzdal pokladničný doklad podľa § 8 ods. 1 a 2 zákona č. 289/2009 Z.z., v bode 2 neoznačil tovar podľa § 8 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, a tým sa dopustil v bode 1 opakovane správneho deliktu podľa § 16a písm. e) zákona č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a v bode 2 správneho deliktu podľa § 16a písm. m) zákona č. 289/2008 Z.z. a za to mu bola uložená pokuta podľa § 16b ods. 2 písm. a) v spojení s § 16b ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z. vo výške 660 €. Zo spisu bolo preukázané, že predmetné rozhodnutie na základe odvolania žalobcu bolo Finančným riaditeľstvom SR dňa 28.01.2015 zrušené a vec vrátená colnému úradu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný konštatoval, že z predloženého spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán nevydal rozhodnutie o uložení pokuty na mieste, pretože v takom prípade by ho mal odovzdať priamo na mieste - v prevádzke odvolateľa (dňa 5.7.2014), pričom toto rozhodnutie doručoval dňa 7.7.2014 až na ústnom pojednávaní zamestnankyni žalobcu. V odôvodnení rozhodnutia poukázal žalovaný na to, že celý procesný postup colného úradu bol zaťažený značnými vadami, ktoré odôvodnili zrušenie rozhodnutia colného úradu a jeho vrátenie na ďalšie konanie. Prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi dané do dispozície dvakrát, pričom ani pri jednom z doručení nebol dodržaný zákonom stanovený postup, a takto doručené rozhodnutia by ani nemohli nadobudnúť právne účinky, a to právoplatnosť a vykonateľnosť, ktoré s riadne doručeným rozhodnutím spája zákon. Colný úrad v ďalšom konaní na podklade doteraz zisteného skutkového stavu mal viesť konanie vo veci podozrenia z porušenia jednotlivých ustanovení zákona č. 289/2008 Z.z., pričom v tomto konaní bude postupovať procesným postupom, ktorý stanovuje príslušné ustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z. vrátane uvedeného spôsobu doručovania rozhodnutia.
Následne Colný úrad Žilina vydal prvostupňové rozhodnutie pod č. k. 1096031/1/166545/2015 zo dňa 20.04.2015. Žalobca bol uznaný zodpovedným za správny delikt podľa § 16a písm. e) zákona č. 289/2008 Z.z. a § 16a písm. m) zákona č. 289/2008 Z.z., za čo mu bola uložená pokuta vo výške 660 € podľa § 16b ods. 2 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z.. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na zápisnicu o miestnom zisťovaní č. 1096091/309440/2014 zo dňa 05.07.2014, v zmysle ktorej bolo vykonané miestne zisťovanie, ktorého hlavným predmetom bola kontrola dodržiavania jednotlivých ustanovení zákona č. 289/2008 Z.z.. Z uvedenej zápisnice boli zistené a aj špecifikované porušenia zákona č. 289/2008 Z.z.. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade sa žalobca dopustil toho istého správneho deliktu na úseku ERP, za čo mu bola právoplatne dňom 27.08.2013 uložená pokuta Colným úradom Žilina pod č. 9006031/1/377911/2013 pre iný správny delikt podľa § 16a písm. e), k) a h) zákona č. 289/2008 Z.z. vo výške 60 €, bol posudzovaný podľa § 16b ods. 2 zákona č. 289/2008 Z.z..
Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie, v ktorom žalobca namietal, že pri vydaní pôvodného rozhodnutia zo dňa 05.07.2014 došlo k duplicitnému doručovaniu rozhodnutia a následne po zrušení prvostupňového rozhodnutia žalovaný prvostupňový colný orgán vytknuté vady v novovydanom konaní neodstránil. Poukázal na to, že nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote s poukazom na § 65 zákona č. 563/2009 Z.z.. Z dokumentácie spisu je dostatočne zrejmé, že povaha veci o doklady predložené daňovým subjektom boli dané prvostupňovému orgánu dostatočné možnosti na to, aby rozhodol v zákonnej lehote 8 dní.
Žalovaný o odvolaní rozhodol rozhodnutím zo dňa 23.07.2015, a to tak že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil. Stotožnil sa so zisteným skutkovým a právnym stavom vo veci, tak ako ho zistil prvostupňový správny orgán. Mal za to, že prvostupňový správny orgán odstránil všetky odvolacím orgánom vyčítané nedostatky (správne doručenie v súlade so zákonom č. 563/2009 Z.z., správne označenie predmetu kontrolného nákupu - cigarety značky GOLDEN GATE červené, správne označenie žalobcu). Vo vzťahu k pokute, ktorú prvostupňový správny orgán uložil podľa § 16b ods. 2 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. vo výške 660 € uviedol, že colný úrad správne aplikoval uloženie pokuty žalobcovi za dopustenie sa zbiehajúcich správnych deliktov, tzv. absorpčnú zásadu, ktorej podstata je v tom, že za viac správnych deliktov, ktoré sú v súbehoch, sú prejednávané správcom dane v jednom konaní, sa uloží trest podľa toho ustanovenia, ktoré stanovuje prísnejšiu sankciu, a táto prísnejšia sankcia absorbuje - pohltí sankciu miernejšiu. Išlo o ďalšie zistenie porušenia podľa zákona podľa § 16a písm. e) zákona č. 289/2008 Z.z.. K námietke žalobcu vo vzťahu k § 65 zákona č. 563/2009 Z.z. uviedol, že lehoty v ňom uvedené majú len poriadkový charakter a ich nedodržanie nespôsobuje nezákonnosť vydaného rozhodnutia a nie je to dôvod na jeho zrušenie.
Krajský súd v Žiline sa vyjadruje k jednotlivým žalobným námietkam, tieto v celom rozsahu zamieta ako nedôvodné. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal predovšetkým tú skutočnosť, že právo rozhodovať a rozhodnúť prvostupňovým správnym orgánom zaniklo s poukazom na § 65 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., a to tým, že správny orgán nerozhodol o správnom delikte v zákonnej lehote do 8 dní. Je potrebné poukázať na to, že rovnako túto námietku vznášal žalobca aj v rámci podanej žaloby, pričom hlavne žalobca v tejto súvislosti poukazoval aj na to, že v danom prípade správne orgány mali zachovať v danej veci postup cez ust. § 16b ods. 3 a 4 zákona č. 289/2008 Z.z., pričom mal za to, že pokuta mala byť uložená rozhodnutím na mieste, a týmto spôsobom malo byť aj doručované aj následné prvostupňové rozhodnutie zo dňa 20.4.2015 a to podľa § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z.z.. Správne žalobca poukazuje na § 17 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z. podľa ktorého v konaní o uložení pokút a ich vymáhaní sa postupuje podľa osobitného zákona - zákona č. 563/2009 Z.z. ak § 16b nestanovuje inak.
V danom prípade nepochybne bolo preukázané, že pôvodné prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 5.7.2014 o uložení pokuty vo vzťahu k žalobcovi bolo zrušené rozhodnutím žalovaného zo dňa 28.01.2015 a následne opätovne bolo vo veci vydané rozhodnutie prvostupňovým správnym orgánom, a to dňa 20.04.2015 s tým, že podľa názoru súdu toto rozhodnutie bolo správne doručené v danom prípade právnemu zástupcovi žalobcu, a to AK JUDr. Václav Jaroščiak, M. C., A., nakoľko v konaní bolo preukázané, že bol žalobca týmto subjektom zastúpený. Je logické, že v danom prípade nemohlo ísť už ani o postup podľa § 16b ods. 3 a podľa § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z.z., vzhľadom na to, že došlo k zrušeniu pôvodného prvostupňového rozhodnutia zo dňa 5.7.2014 pre vytýkané procesné nedostatky rozhodnutím žalovaného zo dňa 28.1.2015. Nešlo teda už následne o uloženie pokuty rozhodnutím na mieste postupom podľa § 16b ods. 3 a § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z.z..
Ustanovenie § 16b ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z. bolo doplnené tak ako je vyššie uvedené zákonmi č. 218/2014 Z.z. a č. 330/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.10.2014 a od 1.12.2014, pričom od 1.10.2014 platilo, že ak daňový úrad alebo colný úrad neuloží pokutu rozhodnutím na mieste, postupuje podľa osobitného predpisu - zákona č. 563/2009 Z.z.. K predmetným ustanoveniam jednotlivých predpisov sa nenachádzali prechodné ustanovenia, išlo o úpravu procesného charakteru, ktorú bolo potrebné aktuálne aplikovať.
V danom prípade teda je možné konštatovať, že ani nešlo o preskúmanie rozhodnutia o uložení pokuty na mieste postupom podľa § 16b ods. 3 a 4 zákona č. 289/2008 Z.z.. Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potom bolo správne doručované právnemu zástupcovi žalobcu, nakoľko nebolo sporné, že v rámci konania bol zastúpený žalobca vyššie uvedeným právnym zástupcom. Nie je tiež sporné, že tieto skutočnosti žalobca v rámci odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu zo dňa 20.4.2015 nenamietal, napokon odvolanie proti tomuto rozhodnutiu podával práve prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Václava Jaroščiaka. V tejto súvislosti vyhodnocuje súd aj ako irelevantnú námietku žalobcu, že nebola zachovaná lehota na rozhodnutie v súlade s § 65 Daňového poriadku. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že lehoty podľa § 65 zákona č. 563/2009 Z.z., ktoré sú uvádzané v odsekoch 1, resp. 2 a 3 uvedeného predpisu označené pod spoločným ako lehoty na rozhodnutie, že tieto lehoty je potrebné považovať za lehoty, ktoré majú poriadkový charakter a ich
nedodržanie nemá vplyv na právnu pozíciu účastníka konania, tzn. že ich nedodržanie nie je spojené so zánikom práva vyrubiť alebo uložiť pokutu, pričom ich nedodržanie nemôže spôsobovať nezákonnosť vydaného rozhodnutia a nie je to dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Tak isto aj ďalšie namietané skutočnosti, ktoré žalobca v žalobe namieta vo vzťahu k spísanej zápisnici o ústnom pojednávaní o zistení porušení Zákona o ERP zo dňa 05.07.2014, že išlo o zápisnicu z miestneho zisťovania a nie o zápisnicu z ústneho pojednávania, ktorú bolo potrebné spísať podľa § 16 b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z.z. účinného do 30.9.2014 je potrebné poukázať na to, že túto skutočnosť žalobca v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 20.4.2015 vôbec nenamietal, preto sa žalovaný touto skutočnosťou ani vo svojom rozhodnutí nemohol zaoberať. Žalobca nenamietal ani to, že nespísaná zápisnica o ústnom pojednávaní podľa § 19 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. je takou vadou, ktorá spôsobuje nemožnosť vydania rozhodnutia na mieste. Táto námietka je irelevantná, vzhľadom na vyššie uvedené závery, že nejde o rozhodnutie o uložení pokuty na mieste. V danom prípade ako je zrejmé z obsahu administratívneho spisu, išlo o spísanie zápisnice z miestneho zisťovania a to zo dňa 05.07.2014, z ktorej zápisnice nepochybne vyplynuli zistenia, ktoré vyústili do porušení ustanovení zákona č. 289/2008 Z.z., tak ako sú tieto zistené porušenia špecifikované vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia zo dňa 20.4.2015. Je potrebné poukázať aj na to, že správne orgány pri zistení porušení zákona č. 289/2009 Z.z. vychádzali z tejto zápisnice o miestnom zisťovaní, ktorú žalobca v rámci správneho konania resp. ani v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 20.4.2015 žiadnym spôsobom, čo sa týka záverov o zistených skutočnostiach v nej uvedených nenamietal. Ako nedôvodnú tiež vyhodnotil súd námietku žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nedostatočne odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného s poukazom na § 17 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z. a § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. spĺňa všetky atribúty riadneho odôvodnenia rozhodnutia, nakoľko je z neho zrejmé, že žalovaný sa náležite venoval odvolacím námietkam žalobcu, ktoré napokon vyhodnotil z dôvodov tam uvedených ako nedôvodné.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti došlo k zamietnutiu žaloby postupom podľa § 250j ods. 1 O.s.p..
O náhrade trov konania rozhodol súd pri aplikácii § 250k ods. 1 a contrario, žalobca nebol úspešný účastník konania, preto nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..