Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/165/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200870 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200870.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Veroniky Poláčkovej, v právnej veci žalobcu: OK COMP, s. r. o., so sídlom Na Priekope 41, Žilina, IČO: 36 408 379, právne zast. Mgr. Dávidom Štefankom, advokátom so sídlom J. č. XX, D., proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 32, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. SK/0144/99/2015 zo dňa 29.07.2015, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Prvostupňovým rozhodnutím č. k. P/0339/05/2014 zo dňa 15.01.2015 rozhodla Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj tak, že účastníkovi konania OK COMP, s. r. o., dátum vykonania kontroly: 14.10.2014 a 28.10.2014, pre nedodržanie zákazu pre predávajúceho upierať spotrebiteľovi právo podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (Zákon o ochrane spotrebiteľa), keď bolo kontrolou dodržiavania zákonnosti povinností vyplývajúcich zo Zákona o ochrane spotrebiteľa, zákona č. 22/2004 Z.z. o elektronickom obchode a zákona č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, ako aj posúdením obsahu zmluvy uzavieranej na diaľku (ktorá je spotrebiteľskou zmluvou) medzi účastníkom konania ako predávajúcim a spotrebiteľom, vrátane Obchodných podmienok (ďalej OP) zverejnených na internetovej stránke www.okcomp.sk <http:// www.okcomp.sk>, zistené, že: v OP čl. IV Kúpna zmluva v bode 4.7 bolo uvedené: odoslaním objednávky kupujúci potvrdzuje, že mu boli predávajúcim na jeho webovej stránke a v týchto Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej VOP) poskytnuté všetky povinné informácie a oznámenia podľa Občianskeho zákonníka a zákona č. 102/2014 Z.z. a v čl. VIII. Odstúpenie od zmluvy v bode 8.4 bolo uvedené: kupujúci odoslaním objednávky potvrdzuje, že predávajúci včas a riadne splnil svoje informačné povinnosti podľa § 3 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, čím predávajúci uprel spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, čo je v rozpore so Zákonom o ochrane spotrebiteľa, keď podmienka stanovená kontrolovanou osobou vykazuje neprijateľnosť vzhľadom k tomu, že prenáša dôkazné bremeno oboznámenia spotrebiteľa so všetkými informáciami, s ktorými je povinný predávajúci oboznámiť spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy na diaľku uvedenými v § 3 ods. 1 - § 3 ods. 5 zákona č. 102/2014 Z.z., pričom dôkazné bremeno notifikačnej povinnosti ukladá § 3 ods. 8 zákona č. 102/2014 Z.z. predávajúcemu, čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) a ďalej v OP v čl. VI. Dodanie tovaru v bode 6.6 bolo uvedené: kupujúci je povinný skontrolovať zásielku, teda tovar, ako aj jeho obal, bezprostredne pri jeho doručení. V prípade, že kupujúci zistí, že tovar alebo obal tovaru je mechanicky poškodený, je povinný túto skutočnosť oznámiť dopravcovi a za jeho prítomnosti skontrolovať stav tovaru. V prípade zistenia poškodenia tovaru pri jeho prevzatí kupujúcim je ten povinný ihneď pri prevzatí tovaru vyhotoviť záznam o rozsahu a povahe poškodenia tovaru (škodový zápis), ktorého správnosť potvrdí dopravca. Na základe takto vyhotoveného záznamu doručeného predávajúcemu môže predávajúci po uzavretí škodovej udalosti s dopravcom poskytnúť odstránenie nedostatku tovaru, zľavu na tovar a v prípade neodstrániteľných chýb tovaru dodať kupujúcemu nový tovar. Tím predávajúci uprel spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, čo je v rozpore so Zákonom o ochrane spotrebiteľa, keď podmienka stanovená kontrolovanou osobou vnáša nerovnováhu do práv a povinností zmluvných strán a dodávateľovi - predávajúcemu sa ňou jednostranne umožňuje zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, čo je v rozpore s OZ a predávajúci si vyššie uvedenou formuláciou jednostranne prisvojil právo dodať tovar v časovo neobmedzenom období (až po uzavretí škodovej udalosti s dopravcom) napriek právu spotrebiteľa na dodanie výrobku v dohodnutej lehote. Z tohto dôvodu bola uložená účastníkovi pokuta podľa § 24 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa vo výške 440 €. V odôvodnení správny orgán uviedol, že za zistený nedostatok zodpovedá predávajúci podľa § 2 písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľa. To, že účastník konania v určenej lehote odstránil zistené nedostatky, ich príčiny a vykonal okamžite nevyhnutné opatrenia na ich odstránenie, bolo jeho povinnosťou v zmysle § 7 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z.z.. Skutočnosti, že úmyslom účastníka nebolo poškodiť spotrebiteľa a že účastníkovi neboli adresované žiadne sťažnosti od spotrebiteľov a že nedošlo k žiadnemu poškodeniu spotrebiteľa, nemá vplyv na zistený skutkový stav, nakoľko pre definovanie porušenia legislatívy nie je rozhodujúce, či k vzniku reálnej ujmy došlo, ale je relevantná potenciálna možnosť vzniku škody na strane spotrebiteľa. Rozhodujúcim pre konštatovanie, či bol porušený zákon, je stav zistený v čase kontroly. Pri určovaní výšky pokuty prihliadol správny orgán v zmysle § 24 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia zákazu a spôsob a následky porušenia zákazu spočívajúceho v porušení práv spotrebiteľov chránených dotknutými zákonnými ustanoveniami. Prihliadol aj na fakt, že OZ aj Zákon o ochrane spotrebiteľa poskytujú spotrebiteľom ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Účastník v OP uvádzal viaceré neprijateľné podmienky, ktorých následkom je jednostranné znevýhodnenie spotrebiteľa, ktorý síce má možnosť oboznámiť sa s OP pred uzavretím zmluvy, no zároveň nemá možnosť ovplyvniť ich obsah. Preto porušenie zákazu upretia práva na ochranu pred neprijateľnými podmienkami nemožno hodnotiť ako zanedbateľné porušenie zákona. Konaním účastníka došlo k zásahu do práv spotrebiteľa, a to vo vzťahu k spôsobu a rozsahu informovania spotrebiteľov o nákupných podmienkach, ako aj vytvorenie nerovnováhy vo vzájomných vzťahoch. Prihliadol aj na skutočnosť, že účastník ako predávajúci je povinný dodržiavať podmienky podnikania uvedené v právnych predpisoch od začiatku vykonávania podnikateľskej činnosti, ako aj to, že odstránil zistené nedostatky. Pokutu možno uložiť až do výšky 66.400 €. Keďže správny orgán uložil pokutu v spodnej hranici zákonnej sadzby, má za to, že pokuta uložená v tejto výške je vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská pokutou primeranou a zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona. Na odvolanie žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. V odôvodnení na odvolacie námietky uviedol, že účastník vo svojom odvolaní nenamieta porušenie predmetného ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa. Žiada však o zníženie výšky správnym orgánom uloženej pokuty. Zároveň uvádza skutočnosti, ktoré odvolací orgán vyhodnotil ako skutočnosti nemajúce vplyv na zodpovednosť účastníka za preukázané porušenie zákona. Zodpovednosť je koncipovaná na objektívnom princípe, čo znamená, že účastník zodpovedá za protiprávne konanie bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť) a bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré dané porušenie spôsobili. Úmysel, a teda subjektívnu stránku konania účastníka správny orgán neskúma rovnako ako skutočnosť, ktorú účastník uvádza v odvolaní, a to že v danej spoločnosti neboli v súvislosti s uvedenými OP podané žiadne sťažnosti a zároveň nedošlo k poškodeniu žiadneho spotrebiteľa. Správny orgán neviní účastníka pre klamanie spotrebiteľa, ale pre prítomnosť neprijateľných zmluvných podmienok v OP. Dané nedostatky nespočívali v nesprávnych štylistických formuláciách, ako uvádza účastník vo svojom odvolaní. Čo sa týka výšky pokuty, stotožnil sa s výškou pokuty uloženou správnym orgánom prvého stupňa. Vo sfére účastníka má pokuta plniť úlohu výchovnú, ale aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie, preto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére účastníka. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by plnila svoj účel. Plní taktiež preventívnu úlohu najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností. Z týchto hľadísk považuje odvolací orgán výšku uloženej pokuty za primeranú v súlade s princípom, keď sa od uloženej pokuty očakáva represívno-výchovný a preventívny účinok. Skutočnosť, že od konštatovania porušení iných ustanovení bolo upustené, nemá vplyv na zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko pokuta bola prvostupňovým orgánom uložená vo výške, ktorá zodpovedá charakteru zistených nedostatkov, za ktoré je účastník sankcionovaný. V súvislosti s § 24 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa a kritériami tam uvedenými na uloženie pokuty, odvolací orgán vzal do úvahy aj skutočnosť, že účastník, ktorý určuje zmluvné podmienky, zneužil svoje zmluvné postavenie tým, že zakotvil do VOP podmienky, ktoré sa v neprospech spotrebiteľa odchyľujú od príslušných ustanovení OZ, pričom prihliadol na obsah neprijateľných podmienok a na mieru, v akej sú spôsobilé ohroziť oprávnený záujem spotrebiteľa. K zásahu do práv spotrebiteľa došlo tým, že bol nesprávne informovaný o nákupných podmienkach, čím bola vytvorená nerovnováha vo vzájomných vzťahoch medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Tieto OP s formuláciami odporujúcimi zákonu boli poskytnuté značnému počtu spotrebiteľov. V ďalších kritériách sa stotožnil s odôvodnením prvostupňového správneho rozhodnutia. pričom konštatoval, že Zákon o ochrane spotrebiteľa neumožňuje zohľadniť pri určovaní výšky pokuty región Slovenskej republiky. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol: V súvislosti s napádanými VOP neboli žalovanému adresované žiadne sťažnosti, ani nedošlo k poškodeniu spotrebiteľa. Pripomienky inšpektorov boli ihneď zapracované do VOP žalobcu, čím boli nedostatky odstránené. Určité nedostatky sa mohli vyskytnúť v bodoch 4.7, 6.6 a 8.4, avšak týmto žalobca nemal v úmysle poškodiť spotrebiteľa a vytknutie týchto nedostatkov je z jeho pohľadu len vecou výkladu a štylizácie textu. Zo strany žalovaného ide o prílišnú formálnosť, pričom tento nesprávne vyložil význam daných ustanovení. Správne orgány sa nedostatočne zaoberali námietkami podanými žalobcom. Námietky nesprávne vyhodnotili a dospeli k nesprávnym záverom. S týmito námietkami sa správny orgán vo svojom odvolaní nevysporiadal rovnako, ako s viacerými tvrdenými skutočnosťami ani prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní o námietkach. Takýto postup spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného a jeho arbitrárnosť. Pri rozhodovaní o výške pokuty správne orgány nezohľadnili namietané skutočnosti, ktorými bolo mimo iné poukázané na fakt, že doposiaľ nedošlo k reálnemu poškodeniu spotrebiteľa. Uložená sankcia nezodpovedá povahe a závažnosti správneho deliktu vzhľadom na následky, ktoré reálne neboli spôsobené. Nebola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov žalobcovho konania a to vzhľadom na závažnosť a dĺžku konania žalobcu. Použitú správnu úvahu žalovaný logicky neodôvodnil a nevysporiadal sa v tomto smere ani s námietkami žalobcu, že výška uloženej sankcie nijako nezohľadnila finančnú situáciu nielen žalobcu, ale celého daného regiónu miesta jeho podnikania. Keďže sa jedná o prvé žalobcovo previnenie, výchovné a represívne pôsobenie na žalobcu bolo dosiahnuté už samotným konaním voči nemu. Nie je možné stotožniť sa s názorom žalovaného ani prvostupňového orgánu, že VOP žalobcu obsahuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Pri určení výšky pokuty je relevantné vziať do úvahy aj skutočnosť, že konanie žalobcu nebolo v žiadnom prípade úmyselné a nemalo, ani nikdy neviedlo k poškodeniu záujmov spotrebiteľa. Žalovaný sa nevysporiadal s otázkou, do akej miery je v majetkovej sfére žalobcu táto sankcia nezanedbateľnou. Žalovaný nevzal v úvahu celkové majetkové možnosti žalobcu a uspokojil sa s konštatovaním, že určil výšku sankcie v dolnej hranici stanovenej sadzby, pričom by mal vziať do úvahy finančné možnosti podnikateľa vzhľadom na jeho rozmer, druh podnikania ako aj miesto výkonu podnikania. Nie je účelom uloženej sankcie, aby dopad na podnikanie bol citeľnejší, než postačuje na dosiahnutie tohto účelu. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 11.11.2015. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci. K námietke, že zistené chyby vyplývajú z nesprávnej štylistickej formulácie, uviedol, že z obsahu dotknutých bodov VOP jednoznačne vyplýva, že žalobca na jednej strane prenášal dôkazné bremeno plnenia informačných povinností z predávajúceho na spotrebiteľa (v prípade bodov 4.7 a 8.4) a na strane druhej formuláciou v bode 6.6 odďaľoval dodanie výrobku spotrebiteľovi za určitých okolností na neurčito, čím vytvoril preukázateľne nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Svojej zodpovednosti sa nemôže zbaviť tvrdením, že ustanovenia VOP nesprávne štylizoval, čo v danom prípade nemožno považovať ani za pravdivé tvrdenie, nakoľko tieto boli štylizované dostatočne jasne a určito. Navyše nikde neuviedol, v čom spočíva táto nesprávna štylizácia VOP, resp. ako inak v zmysle správnej štylizácie by bolo potrebné tieto ustanovenia vykladať. Skutočnosť, že do daného zistenia neexistovali žiadne sťažnosti od spotrebiteľov vo vzťahu k podnikateľskej činnosti žalobcu, nie je liberačným dôvodom. Vyhodnotený bol samotný obsah VOP, a teda prijateľnosť jeho ustanovení, a nie postup pri odoslaní objednávky, resp. iné ďalšie okolnosti. Napadnuté rozhodnutia sú aj dostatočne určité a zrozumiteľné, pretože sa dostatočne vyjadrili k námietkam žalobcu uvedeným vo vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania či v odvolaní. Dôkazom dôkladného preverovania správnosti zistení bola aj skutočnosť, že prvostupňový správny orgán pristúpil k vypusteniu konštatovania porušenia Zákona o ochrane spotrebiteľa v súvislosti s bodom 7.32 a 7.33. K samotnej výške pokuty uviedol, že správny orgán neprihliada na finančnú situáciu žalobcu, ktorú žalobca v danom prípade iba konštatuje. Pri určení výšky pokuty je povinný vychádzať zo skutočností týkajúcich sa objektívnej stránky protiprávneho konania, t. j. charakter, závažnosť, spôsob a následky z neho vyplývajúce. Nie je povinný prihliadať na skutočnosti subjektívneho charakteru týkajúce sa samotného subjektu správneho deliktu, napr. osobné, majetkové pomery a pod.. Takáto povinnosť nevyplýva správnemu orgánu zo žiadneho ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa ani Správneho poriadku. Uvedený právny názor odôvodnil ustanovením § 3 ods. 5 Správneho poriadku, v zmysle ktorého správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Zdôraznil, že § 24 ods. 1 veta prvá Zákona o ochrane spotrebiteľa ustanovuje správnemu orgánu obligatórne pristúpiť k uloženiu peňažnej sankcie v prípade zistenia porušenia povinností vyplývajúcich z predmetného zákona, preto nebolo možné prihliadnuť na tvrdenie žalobcu, že už samotné konanie postačuje na výchovné a preventívne pôsobenie voči nemu. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Žiline vo veci nariadil pojednávanie na deň 08.03.2016. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu rozšíril žalobné námietky tak, že uviedol, že bod 6 OP je potrebné vykladať v súlade s bodom 6.1 a 6.7 OP a je v súlade so zákonom. Tiež nanovo tvrdil, že výroková časť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je v nesúlade s jeho odôvodnením. Podľa neho za skutok, tak ako je vymedzený vo výroku, možno žalobcu potrestať, len ak došlo ku konkrétnemu upretiu spotrebiteľského práva na základe konkrétneho spotrebiteľského podnetu. Nič nebránilo žalovanému, aby prekonzultoval so žalobcom sporné body, ktorý mohol tieto upraviť, čo by postačovalo. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p. v medziach žalobných bodov (§ 250h ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie ako i postup predchádzajúci jeho vydaniu je zákonný, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol z nasledovných dôvodov: Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom ku dňu 28.10.2014 (deň vykonania poslednej kontroly) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 9) 9) § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) citovaného zákona predávajúci nesmie upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3. Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona v znení účinnom ku dňu 29.07.2015 (vydanie napadnutého rozhodnutia) za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa 28) uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur. Podľa § 24 ods. 5 citovaného zákona pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 102/2014 Z.z. v znení účinnom ku dňu 28.10.2014 informácie uvedené v odseku 1 tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a môžu byť zmenené iba s výslovným súhlasom oboch zmluvných strán. Podľa § 3 ods. 8 citovaného zákona v znení účinnom ku dňu 28.10.2014 dôkazné bremeno splnenia požiadaviek uvedených v odsekoch 1 a 5 znáša predávajúci. Krajský súd v Žiline nevzhliadol dôvody uvedené v žalobnom návrhu za také, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia pre jeho nezákonnosť alebo nezákonnosť procesného postupu správneho orgánu pred jeho vydaním. V danej veci bol dostatočne zistený skutkový stav, a to oboznámením sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu uvedenými na internetovej stránke žalobcu. Ich právnou analýzou prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že v časti bodov 4.7 a 6.6 sa jedná o neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Tým bolo porušené ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, a taktiež povinnosť predávajúceho stanovená v § 4 ods. 2 písm. b) citovaného zákona, podľa ktorého predávajúci nesmie upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3, teda aj právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Pretože bolo preukázané porušenie povinnosti ustanovenej týmto zákonom, bola naplnená skutková podstata uvedená v § 24 ods. 1 citovaného zákona a v tom prípade je povinnosťou orgánu dozoru uložiť dodávateľovi pokutu do 66.400 €, ak nejde o opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov. V danom prípade prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 440 € v zmysle citovaného ustanovenia za prvé porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona. Čo sa týka konkrétnych žalobných bodov, súd uvádza nasledovné: Čo sa týka námietky, že žalovanému neboli adresované žiadne sťažnosti, ani nedošlo k žiadnemu poškodeniu spotrebiteľa, táto námietka je irelevantná pre naplnenie skutkovej podstaty, ako je kvalifikovaná vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, keďže k naplneniu skutkovej podstaty došlo uvedením neprijateľných podmienok do spotrebiteľskej zmluvy, a to konkrétne do jej časti obchodných podmienok v bodoch 4.7. 8.4 a 6.6 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Skutková podstata teda nemala byť naplnená tým, že by spotrebitelia adresovali správnemu orgánu sťažnosti, ani tým, že by došlo k priamemu poškodeniu spotrebiteľov, preto takáto argumentácia nemôže zvrátiť naplnenie skutkovej podstaty, za ktorú bola žalobcovi uložená pokuta. Čo sa týka námietky, že pripomienky inšpektorov boli ihneď zapracované do VOP žalobcu, čím boli nedostatky odstránené, súd uvádza, že zapracovanie pripomienok SOI do VOP vyplýva priamo z opatrenia SOI podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu nariadeného v inšpekčnom zázname SOI zo dňa 28.10.2014. Splnenie tohto opatrenia je povinnosťou účastníka a nemá žiaden vplyv na naplnenie skutkovej podstaty, ani nie je kritériom pre stanovenie výšky pokuty. Čo sa týka námietky, že z pohľadu žalovaného sa síce určité nedostatky vyskytli, avšak tieto nedostatky sú len vecou výkladu a štylizácie textu, súd uvádza, že toto tvrdenie je účelové a aj neurčité. Nie je z neho zrejmé, ako konkrétny mal byť podľa žalobcu obsah vytýkaných bodov VOP po zmene štylizácie textu, ktorá štylizácia podľa jeho názoru bola nesprávna. Podľa názoru súdu VOP sú naopak jasné a zrozumiteľné, obsah z nich vyplývajúci je dostatočne určitý, nejde o nejasné alebo nezrozumiteľné znenie týchto častí VOP (umožňujúce napr. viac verzií interpretácie), preto námietka, že by tieto časti VOP boli len nesprávne štylizované, neobstojí a sama o sebe je v rozpore s obsahom bodov 4.7 a 6.6 VOP. Ďalšia námietka sa týkala tvrdenej nepreskúmateľnosti oboch napadnutých rozhodnutí. Žalobca tvrdil, že prvostupňový a odvolací správny orgán sa vôbec alebo v nedostatočnom rozsahu zaoberali námietkami podanými žalobcom, že tieto námietky nesprávne vyhodnotili a dospeli k nesprávnym záverom a že správny orgán sa vo svojom odvolaní nevysporiadal, rovnako ako prvostupňový orgán, s viacerými tvrdenými skutočnosťami. Táto odvolacia námietka je nezrozumiteľná a možno sa len domnievať, že žalobca mal v úmysle touto námietkou namietať odôvodnenie druhostupňového správneho orgánu pri rozhodovaní o odvolaní (špecifikácia správneho orgánu nie je v tejto námietke uvedená a je v nej uvedené, že správny orgán sa vo svojom odvolaní nevysporiadal s námietkami). Okrem toho takto formulovaná námietka nepreskúmateľnosti oboch správnych rozhodnutí je sama o sebe nepreskúmateľná, pretože je koncipovaná všeobecne a konkrétne neuvádza, s ktorými námietkami sa konkrétny správny orgán nevysporiadal. Je nepostačujúce, keď žalobca tvrdí, že prvostupňový správny orgán sa nevysporiadal „s viacerými tvrdenými skutočnosťami". Len na margo tejto námietky súd uvádza, že prvostupňový správny orgán sa detailne zaoberal námietkami žalobcu uvedenými vo vyjadrení k oznámeniu správneho konania zo dňa 03.12.2014 a napríklad sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že body 7.32 a 7.33 VOP nie sú v rozpore so zákonom. Druhostupňový správny orgán zase detailne rozobral námietky žalobcu uvedené v odvolaní. Čo sa týka výšky pokuty, tu žalobca namietal, že nebola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov žalobcovho konania, pretože nedošlo k reálnemu poškodeniu spotrebiteľa, a preto uložená sankcia nezodpovedá povahe a závažnosti správneho deliktu, keďže následky neboli reálne spôsobené. Súd k tejto námietke uvádza, že je nesprávne tvrdenie žalobcu, že jeho konaním neboli spôsobené žiadne nežiaduce následky. Naopak, naplnením skutkovej podstaty došlo k porušeniu zákona, ktoré sa premietlo do znevýhodneného postavenia spotrebiteľa ako účastníka zmluvného vzťahu na diaľku, čo spôsobilo značnú nerovnováhu v jeho právach a povinnostiach v jeho neprospech, pričom toto sú nežiaduce následky konania žalobcu a nemožno ich bagatelizovať. Nie je dôvodom pre zníženie, resp. neuloženie pokuty, že nedošlo k reálnemu poškodeniu spotrebiteľa, ani že nedošlo k podaniu sťažnosti spotrebiteľom, pretože, ako bolo uvedené vyššie, na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu - a teda aj spôsobenie protiprávnych následkov - je potrebné zistenie neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, nie konkrétne poškodenie spotrebiteľa. Následky konania žalobcu boli teda jednoznačne spôsobené uverejnením neprimeraných podmienok v spotrebiteľskej zmluve podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka do Všeobecných obchodných podmienok žalobcu. Skutočnosť, že následky protiprávneho konania boli práve tieto, odrazila sa vo výške pokuty, ktorá bola uložená v dolnej hranici možnej sadzby. Nedôvodná je tiež námietka neodôvodnenia správnej úvahy o výške pokuty. Správne orgány odôvodnili použitie základných kritérií uvedených v § 24 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Jedná sa taktiež o neurčitú námietku, keďže žalobca len uvádza, že sa správny orgán nevysporiadal s námietkami, ktoré sa týkali výšky uloženej pokuty, pričom nešpecifikoval, ktoré námietky opomenul v tejto súvislosti vyhodnotiť. Ďalšia námietka smerujúca k uloženiu výšky pokuty tkvela v tom, že správne orgány neprihliadli na to, že sa jedná o prvé žalobcovo previnenie, na čo mali prihliadnuť takým spôsobom, že stačilo už samotné správne konanie voči žalobcovi, a teda nebolo potrebné ukladať sankciu. Na skutočnosť, že šlo o prvé žalobcovo porušenie zákona, správne orgány naopak prihliadli, keďže aplikovali prvú časť vety § 24 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa pred bodkočiarkou. V prípade opakovaného porušenia by sa aplikovala časť vety za bodkočiarkou, kde je stanovená vyššia horná hranica sadzby, a teda aj skutok by sa musel posudzovať prísnejšie. Vo vzťahu k námietke, že stačilo prejednať vec bez uloženia sankcie, súd uvádza, že § 24 ods. 1 zákona uvádza, že pokiaľ je skutková podstata naplnená, orgán dozoru pokutu „uloží". Vzhľadom na to, že zákonné ustanovenie neobsahuje výraz „môže uložiť", v prípade naplnenia skutkovej podstaty je povinnosťou správneho orgánu sankciu obligatórne uložiť. V bode 21 žaloby žalobca vo všeobecnosti uvádza, že sa nestotožňuje s názorom žalovaného ani prvostupňového orgánu, že VOP žalobcu obsahuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Toto tvrdenie je všeobecného charakteru, ničím neodôvodnené, jedná sa len o konštatovanie žalobcu, bez ďalšej argumentácie. Okrem toho krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že ani vo vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania zo dňa 03.12.2014, ani v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 27.01.2015, žalobca žiadnym spôsobom nenamietal, že by vytýkané častí bodov 4.7 8.4 a 6.6 boli nesprávne kvalifikované ako neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Svoje námietky sústredil na výšku pokuty a na zdôrazňovanie, že nedošlo k žiadnemu poškodeniu spotrebiteľa a neboli na žalobcu adresované žiadne sťažnosti spotrebiteľov a že pripomienky inšpektorov boli ihneď do OP zapracované. Právne posúdenie časti bodov 4.7, 8.4 a 6.6 VOP ako neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve tak zostalo v správnym konaní nesporným a z tohto vychádzal aj žalovaný pri vydaní svojho rozhodnutia. Pokiaľ žalobca v žalobe vo všeobecnosti prvýkrát namietal, že spochybňuje toto právne posúdenie správnych orgánov a rovnako právny zástupca žalobcu na pojednávaní pred krajským súdom dňa 08.03.2016 vzniesol nové námietky voči právnemu posúdeniu žalovaného ohľadom bodov 4.7, 8.4 a 6.6 VOP ako neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, krajský súd na takéto námietky nemohol prihliadnuť. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Podľa § 250h ods. 1 O.s.p. rozšíriť žalobné body môže žalobca len v lehote do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Teda pokiaľ bola nová námietka, ktorá nebola uplatnená v správnom konaní, uplatnená až v konaní pred súdom, pričom sa jednalo o námietku, ktorú mohol účastník správneho konania bez problémov uplatniť v správnom konaní, pretože sa jednalo o hmotnoprávnu námietku, na takúto námietku súd nemôže prihliadnuť. Keďže bola uplatnená až po vydaní napadnutého rozhodnutia, správny orgán na ňu nemohol reagovať ani ju vyhodnotiť a logicky nemohla spôsobiť jeho nezákonnosť, preto nemôže by dôvodom na jeho zrušenie. Ďalšia námietka žalobcu vo vzťahu k výške pokuty smerovala k tomu, že správne orgány sa nevysporiadali s otázkou, že konanie žalobcu nebolo úmyselné. Žalovaný tvrdil, že na zavinenie žalobcu neprihliadol, pretože uvedené je pre naplnenie skutkovej podstaty irelevantné. Tento právny názor je vecne správny, pretože zodpovednosť žalobcu za naplnenie skutkovej podstaty je objektívna, t. j. bez ohľadu na zavinenie. Vo vzťahu k výške pokuty sa však aplikuje § 24 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Hypotéza tejto právnej normy je demonštratívna, t.j. príkladmá, tzn. že kritériá, ktoré uvádza, nie sú jedinými taxatívne stanovenými kritériami, a to vzhľadom na použitie slova „najmä". Je teda možné prihliadať aj na iné relevantné kritériá neuvedené v tejto právnej norme, napríklad aj na to, či účastník naplnil skutkovú podstatu úmyselne alebo z nedbanlivosti. Pri stanovení výšky pokuty teda miera zavinenia (úmysel, nedbanlivosť) podľa názoru súdu môže byť jedným z kritérií na stanovenie výšky pokuty. Z elementárnej logiky vyplýva, že by bolo na mieste uložiť vyššiu sankciu v prípade, ak by došlo k úmyselnému porušeniu zákona, ako v prípade nedbanlivostného porušenia zákona. Prvostupňový správny orgán uložil sankciu v dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby, preto neuvedenie tohto kritéria pri stanovovaní výšky sadzby nebolo v neprospech účastníka a súd ho nepovažuje za také pochybenie, ktoré by spôsobilo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Poslednou žalobnou námietkou vo vzťahu k výške pokuty bolo, že správne orgány sa neskúmali finančnú situáciu žalobcu a dopady na podnikanie pri stanovení pokuty určitej výšky. K tomu súdu uvádza, že majetkové pomery účastníka konania ako kritérium výšky sankcie nie sú v Zákone o ochrane spotrebiteľa uvedené. Ako bolo vysvetlené v predchádzajúcom odseku, absencia tohto kritéria však nebráni správnym orgánom, aby v odôvodnených prípadoch prihliadli na finančnú situáciu účastníka, ak by uloženie sankcie preukázateľne negatívnym spôsobom zasiahlo do jeho majetkovej sféry, najmä ak by bolo likvidačné. Nie je logické, aby správny orgán udelil za rovnané porušenie zákona rovnako vysokú sankciu napr. obchodnej spoločnosti, ktorá má niekoľko miliónové základné imanie a fyzickej osobe - podnikateľovi. Teda neobstojí námietka žalovaného uvedená v jeho vyjadrení k žalobe, že je právnym porušením princípu rovnosti, ak dvom osobám za rovnaké porušenie zákona bude uložená pokuta v rôznej výške, pokiaľ by mali rozdielne majetkové pomery. Vo všeobecnosti totiž platí zásada, že pokuta má byť primeraná protiprávnemu konaniu, ale i ekonomickej situácii zodpovednostného subjektu. Za neústavné je potrebné považovať pokuty likvidačného charakteru. (napr. nálezy Ústavného súdu Českej republiky Pl. ÚS 3/2002, Pl. ÚS 52/2013 z 09.09.2014, I.ÚS 416/2004). Neprípustné sú podľa týchto nálezov také pokuty, ktoré majú likvidačný charakter, čím sa rozumejú tie prípady, v ktorých pokuta natoľko presiahne možné výnosy z podnikania, že sa podnikateľská činnosť v podstate stáva bezúčelnou, tzn. smeruje len k úhrade uloženej pokuty počas značného časového obdobia. Jednalo o pokuty, kde dolná hranica sadzby bola stanovená na 250.000.- Kč, resp. 500.000,-Kč. V danom prípade však o takto uloženú pokutu zjavne nejde. V danom prípade treba poukázať na to, že žalobca ani v správnom konaní ani v konaní pred súdom nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by bol v nepriaznivej ekonomickej situácii, resp. že by takto uložená pokuta bola pre žalobcu likvidačná - žiadne dôkazy ohľadne jeho ekonomickej situácie neboli predložené. Preto vzhľadom na výšku pokuty 440 € a na to, že zodpovednostný subjekt je obchodná spoločnosť, ktorá riadne vykonáva obchodnú činnosť, ako to vyplýva z výpisu z Obchodného registra ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu, uložená pokuta v tejto výške zjavne nie je likvidačná ani neprimeraná ekonomickej situácii žalobcu. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v troch vyhotoveniach. V Žiline, dňa 08. marca 2016 JUDr. Jana Martinčeková predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková