Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/177/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200958 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200958.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Veroniky Poláčkovej, v právnej veci žalobcu: Bc. H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. V. č. XX, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. UPS/US1/SSVOPHNSSD/ SOC/2015/2977-0003 Kov zo dňa 17.03.2015, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. UPS/ US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/2977-0003 Kov zo dňa 17.03.2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Prvostupňovým rozhodnutím č. k. MT4/OSV/SOC/2015/31771 zo dňa 12.02.2015 rozhodol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin tak, že podľa § 1, § 2 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), b), § 8 ods. 1, 2 zákona č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom v znení neskorších predpisov účastníčka Bc. H. J. nemá nárok na náhradné výživné. V odôvodnení uviedol, že dňa 12.01.2015 si účastníčka podala žiadosť o náhradné výživné. Po preskúmaní žiadosti úrad zistil, že nespĺňa podmienky na priznanie nároku na náhradné výživné. Citoval ust. § 1 zákona č. 201/2008 Z.z. (ďalej Zákon o náhradnom výživnom), § 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a § 8 ods. 1 a 2 Zákona o náhradnom výživnom. Z dôvodu, že v mesiaci podania žiadosti o náhradné výživné účastníčka nespĺňala podmienky nároku (nie je nezaopatreným dieťaťom pre účely Zákona o náhradnom výživnom), nie je možné vyplatiť jej náhradné výživné ani za tri mesiace predchádzajúce podaniu žiadosti. Na základe odvolania vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. k. UPS/US1/SSVOPHNSSD/ SOC/2015/2977-0003 Kov zo dňa 17.03.2015 napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že výrok bude znieť: podľa § 1 zákona č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu SR č. 615/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov účastníčka nemá nárok na náhradné výživné. Konštatoval v odôvodnení, že účastníčka mala v čase podania žiadosti 25 rokov veku, a preto sa v zmysle § 3 ods. 1 Zákona o prídavku na dieťa už nepovažuje za nezaopatrené dieťa. Vzhľadom k tomu, že v zmysle § 1 Zákona o náhradnom výživnom sa náhradným výživným prispieva na výživu nezaopatreného dieťaťa, účastníčka konania už nemá nárok na náhradné výživné. K žiadosti účastníčky konania o poskytnutie náhradného výživného za obdobie od 01.10.2014 do 31.12.2014 uviedol, že splnenie podmienok nároku na náhradné výživné sa posudzuje v mesiaci podania žiadosti. Ak oprávnená osoba nesplní zákonom stanovené podmienky, nevznikne jej nárok na náhradné výživné. V takom prípade nie je možné náhradné výživné vyplatiť ani za tri kalendárne mesiace predchádzajúce kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola podaná žiadosť o náhradné výživné. K zmene výroku prvostupňového rozhodnutia došlo z dôvodu nepresného uvedenia ustanovení Zákona o náhradnom výživnom vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Voči tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podala správnu žalobu žalobkyňa. Uviedla, že správne orgány nesprávne interpretujú znenie Zákona o náhradnom výživnom a účel tohto zákona vo vzájomných súvislostiach. Z § 8 ods. 1 zákona je zrejmé, že sa jedná o všeobecnú formuláciu podmienok na náhradné výživné, ktoré sa vypláca najskôr od prvého dňa v mesiaci, v ktorom bola podaná žiadosť, ak tento zákon neustanovuje inak. Ust. § 8 ods. 2 zákona stanovuje povinnosť vyplatiť náhradné výživné za tri kalendárne mesiace predchádzajúce kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola podaná žiadosť, ak oprávnená osoba za toto obdobie spĺňa podmienky nároku na náhradné výživné a žiadateľ o náhradné výživné požiada o vyplatenie náhradného výživného za toto obdobie. Z dikcie zákona je teda pri posúdení všetkých vyššie uvedených objektívnych a subjektívnych skutočností zrejmé, že ak žiadateľka spĺňala podmienky pre vyplatenie náhradného výživného v predchádzajúcich troch kalendárnych mesiacoch, malo jej byť vyplatené, pretože § 8 ods. 2 je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k § 8 ods. 1 zákona. Žiadala, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Uplatnila si náhradu trov konania. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 21.01.2016. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. V prípade, ak oprávnenej osobe v mesiaci podania žiadosti o náhradné výživné vznikne nárok na náhradné výživné a požiada o vyplatenie náhradného výživného aj za tri kalendárne mesiace predchádzajúce kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola podaná žiadosť o náhradné výživné, posúdi sa splnenie podmienok nároku na náhradné výživné za tri mesiace pred podaním žiadosti. Ak oprávnená osoba splní podmienky nároku, úrad vyplatí náhradné výživné za toto obdobie. V prípade, ak oprávnená osoba v mesiaci podania žiadosti nesplní stanovené podmienky nároku na náhradné výživné, tento nárok jej nevznikne, a preto nemá nárok ani na náhradné výživné za tri kalendárne mesiace predchádzajúce kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola podaná žiadosť o náhradné výživné. Zákon jasne hovorí, že náhradné výživné sa vypláca oprávnenej osobe, ktorou ona v čase podávania žiadosti nebola. Žiadal, aby súd žalobu zamietol. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 250f ods. 1, 2 O.s.p. a § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., pričom rozsudok bol verejne vyhlásený Krajským súdom v Žiline dňa 08.03.2016. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p. v medziach žalobných bodov (§ 250h ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť ako nezákonné podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. z týchto dôvodov: Zo správneho spisu súd zistil, že žalobkyňa, ktorá sa narodila 05.12.1989, podala žiadosť o náhradné výživné na prvostupňový správny orgán dňa 12.01.2015, ktorou požadovala vyplatenie náhradného výživného z dôvodu neplatenia výživného povinnou osobou. Žiadala pritom o poskytnutie náhradného výživného podľa § 8 ods. 2 Zákona o náhradnom výživnom. Vyhlásila, že počas najmenej troch po sebe nasledujúcich mesiacov (za posledné tri mesiace) nebolo pre oprávneného poskytnuté výživné od povinného vôbec. Predložila potvrdenie Masarykovej univerzity, Filozofickej fakulty, potvrdenie o štúdiu zo dňa 17.12.2014, podľa ktorého účastníčka študuje na Filozofickej fakulte v prezenčnej forme štúdia v treťom semestri študijného programu filológia. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 1 Zákona o náhradnom výživnom tento zákon upravuje poskytovanie náhradného výživného, ktorým sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa, 1) ktoré má nárok na náhradné výživné (ďalej len "oprávnená osoba"). 1) § 3 zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 532/2007 Z.z. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, 3) najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak a) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo b) sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz. 3) § 19 až 22 a 97 zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 324/2012 Z.z. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o náhradnom výživnom úrad vypláca náhradné výživné poberateľovi náhradného výživného v hotovosti mesačne pozadu, najskôr od prvého dňa v mesiaci, v ktorom bola podaná žiadosť, ak tento zákon neustanovuje inak. Náhradné výživné sa vypláca za celý kalendárny mesiac, aj keď podmienky nároku boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca. Náhradné výživné sa nevypláca do cudziny. Podľa § 8 ods. 2 citovaného zákona úrad vyplatí náhradné výživné za tri kalendárne mesiace predchádzajúce kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola podaná žiadosť, ak oprávnená osoba za toto obdobie spĺňa podmienky nároku na náhradné výživné a žiadateľ o náhradné výživné požiada o vyplatenie náhradného výživného za toto obdobie. To neplatí, ak ide o nárok na náhradné výživné podľa § 2 ods. 1 písm. b) a odseku 4 písm. b). Podstatou rozdielneho stanoviska žalobkyne a žalovaného bolo aplikácia § 8 ods. 2 Zákona o náhradnom výživnom, pričom žalovaný správny orgán tvrdil, že osoba, ktorá žiada poskytnúť náhradné výživné za predchádzajúce tri kalendárne mesiace mesiacu, v ktorom bola podaná žiadosť, musí aj v čase podania žiadosti spĺňať podmienky oprávnenej osoby. Naopak, žalobkyňa tvrdila, že uvedené platí len pre žiadosť, ktorou sa požaduje vyplácať náhradné výživné do budúcnosti podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona a § 8 ods. 2 riešiaci vyplácanie náhradného výživného za predchádzajúce tri kalendárne mesiace je špeciálnym ustanovením voči § 8 ods. 1. Podľa dikcie § 8 ods. 2 citovaného zákona k výplate za obdobie troch kalendárnych mesiacov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola podaná žiadosť o náhradné výživné, dôjde vtedy, ak oprávnená osoba za toto obdobie spĺňa podmienky nároku na náhradné výživné a žiadateľ o náhradné výživné oň aj požiada. Podľa názoru krajského súdu podmienka, že musí ísť o oprávnenú osobu, sa viaže na obdobie, za ktoré žiadateľ požiada o vyplatenie náhradného výživného, t. j. obdobie troch kalendárnych mesiacov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola podaná žiadosť. Oprávnená osoba teda musí spĺňať podmienky v zmysle § 1 citovaného zákona v tomto rozhodnom období, a nie je nevyhnutné, aby ich spĺňala aj v čase podania žiadosti o vyplatenie náhradného výživného. Podľa názoru súdu na výplatu za obdobie troch kalendárnych mesiacov dozadu má oprávnená osoba nárok aj bez toho, aby jej súčasne vznikol status oprávnenej osoby aj v čase podania žiadosti, ak spĺňa status oprávnenej osoby za toto trojmesačné obdobie. Z vykladaného ustanovenia vyplýva len podmienka, že je potrebné, aby počas troch mesiacov, za ktoré náhradné výživné spätne požaduje, spĺňala podmienky oprávnenej osoby. Zákonodarca výslovne neviazal podmienku oprávnenej osoby na moment podania žiadosti. Správne orgány pritom kumulovali podmienku na spätné priznanie náhradného výživného tak, že požadovali, aby v mesiaci podania žiadosti jej vznikol nárok na náhradné výživné a súčasne aby jej tento nárok vznikol aj v požadovanom spätnom období. Aj z logiky veci vyplýva (výklad právnej normy e ratione legis), že správne orgány nesprávne viazali vyplatenie náhradného výživného na podmienku byť oprávnenou osobou aj v čase podania žiadosti, pretože účastníčka nežiadala náhradné výživné aj za mesiac, v ktorom žiadosť podala. Preto je splnenie podmienky oprávnenej osoby za tento mesiac vo vzťahu k nároku na náhradné výživné za 3 predchádzajúce mesiace právne irelevantné. Krajský súd zároveň konštatuje, že dikcia citovaného ustanovenia (... „oprávnená osoba za toto obdobie“...) dáva určité možnosti vykladať ho aj spôsobom, ako to učinil žalovaný, teda viazať splnenie podmienok oprávnenej osoby okrem obdobia troch kalendárnych mesiacov, za ktoré sa náhradné výživné žiada (čo nebolo medzi účastníkmi sporné), aj na moment podania žiadosti. K tomu súd uvádza, že pokiaľ ust. § 8 ods. 2 Zákona o náhradnom výživnom dáva možnosť vykladať ho viacerými spôsobmi, t. j. podmienky oprávnenej osoby požadovať len za obdobie troch predchádzajúcich kalendárnych mesiacov podaním žiadosti alebo aj v čase podania žiadosti o vyplatenie náhradného výživného, potom túto normu nemôže žalovaný aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, ale iba na ťarchu štátu ako tvorcu tejto právnej normy. V tomto ohľade krajský súd zaujal právny názor, ktorý je v súlade s vyššie uvedenou premisou, t. j. výklad v prospech adresáta právnej normy. Súd pritom prihliadol na zmysel a účel Zákona o náhradnom výživnom, ktorý musí zostať zachovaný pri aplikácii všetkých ustanovení tohto zákona. Jeho základným účelom je uplatňovanie ústavnej garancie zvýšenej ochrany detí a mladistvých. Článok 41 Ústavy SR v odseku 1 druhej vete ustanovuje "Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých." Podľa článku 41 Ústavy SR má teda štát povinnosť dbať o ochranu manželstva, rodičovstva a rodiny. Zákon o náhradnom výživnom v súlade s článkom 41 Ústavy SR prenáša do praxe princíp ochrany rodiny a zvýšenej ochrany mladistvých a detí, v tomto prípade mladistvých a detí ohrozených neplnením vyživovacej povinnosti zo strany ich rodičov. Bude teda nepochybne v prospech oprávnenej osoby, aby jej bolo náhradné výživné za obdobie, keď spĺňala podmienky oprávnenej osoby, vyplatené. V tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR III.ÚS 72/2010, podľa ktorého nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov, je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov nepochybne treba vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). V takýchto prípadoch sa však musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie), alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (III. ÚS 341/07). Krajský súd v Žiline zastáva názor, že správne orgány nesprávne aplikovali ust. § 8 ods. 2 Zákona o náhradnom výživnom, keď na vyplatenie náhradného výživného spätne za tri kalendárne mesiace pozadu od podania žiadosti viazali na podmienku, ktorá zo zákona nevyplýva. Preto krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude potrebné u žalobkyne skúmať podmienky nároku na náhradné výživné podľa § 2 Zákona o náhradnom výživnom v rozhodnom období (október až december 2014). Podmienku nezaopatreného dieťaťa (§ 1 zákona v spojení s § 3 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z.z.) v rozhodnom období žalobkyňa spĺňala. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p.. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto má právo na náhradu trov konania. Návrh na náhradu trov v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. podala priamo v žalobe, pričom výšku trov nevyčíslila. Keďže ani v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, t. j. od 08.03.2016 trovy nevyčíslila a zo spisu ku dňu vyhlásenia rozsudku trovy nevyplývajú, súd jej náhradu trov konania nepriznal, pričom v takomto prípade nie je viazaný svojím rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania žalobkyni vo vyhlásenom rozsudku zo dňa 08.03.2016. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v troch vyhotoveniach. V Žiline, dňa 08. marca 2016 JUDr. Jana Martinčeková predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková