Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 29Sp/103/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200971 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200971.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Šobichovou, v právnej veci navrhovateľa: A. G., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXXX, XXX XX T., proti odporcovi: Mesto Čadca, Námestie slobody 30, 022 01 Čadca, za účasti účastníčky konania: Mgr. M. O., bytom F. XXXX, XXX XX T., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Mesta Čadca č. 28834/2015 zo dňa 27.7.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Mesta Čadca č. 28834/2015 zo dňa 27.7.2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c), d), e) O.s.p. a v e c v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Mesto Čadca uznalo navrhovateľa vinného zo spáchania priestupku podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, ktorého sa dopustil tým, že nezabránil útoku psa na človeka alebo zviera alebo nezabránil inému spôsobu ich ohrozovania psom. Ku skutku došlo dňa 11.12.2014 v presne nezistený čas vo večerných hodinách, kedy A. G. pred rodinným domom č. XXXX v T., F. viedol psa č. známky 4364, prihláseného na svojho brata O. G.. V tomto čase vybehol pes č. známky 2043, prihlásený na Mgr. M. O., z dvora rodinného domu č. XXXX v T., F. a napadol psa č. známky 4364, pričom pes č. známky 4364 sa zahryzol psovi č. známky 2043 do prednej nohy. Poškodenej Mgr. M. O. bola spôsobená škoda vo výške 361,22 €. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z. Z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov navrhovateľovi bola uložená pokuta vo výške 30,- €. Zároveň správny orgán podľa § 70 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. uložil navrhovateľovi nahradiť škodu vo výške 361,22 € poškodenej Mgr. M. O.. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán poukázal na Správu o výsledku objasňovania priestupku zo strany Mestskej polície Čadca č. 04/MP/15/P zo dňa 1.7.2015. Ďalej uviedol, že dňa 24.7.2015 sa konalo na Mestskom úrade Čadca ústne pojednávanie o priestupku, pričom obvinený z priestupku A. G. sa na pojednávanie nedostavil, preto v zmysle § 74 ods. 1 Zákona o priestupkoch bola vec prejednaná aj v neprítomnosti obvineného z priestupku A. G.. Na ústnom pojednávaní Ing. S. O. okrem iného popísal priebeh a súvisiace okolnosti, najmä vzájomné napadnutie oboch psov, priebeh ošetrovania poraneného psa č. známky 2043, pri ktorom uviedol, že ide o kríženého jazvečíka, ktorý je prihlásený ako rodinný pes. Mgr. M. O. si uplatnila nárok na náhradu majetkovej škody vo výške 361,22 €. Uviedla, že pes ktorý napadol a pohrýzol jej psa, t. j. pes známky 4364, spôsobil jej psovi č. známky 2043 otvorenú zlomeniu pravej prednej nohy s vyčnievajúcimi kostnými súčasťami a ako dôkaz na preukázanie spôsobenej škody predložila Daňový doklad č. CA 661267 vystavený MVDr. I. H., ktorý ošetroval jej psa č. známky 2043. Pri rozhodovaní o priestupu vychádzal správny orgán zo Správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 1.7.2015, tak isto z informácii vedených v Evidencii psov na Mestskom úrade Čadca a vzal do úvahy aj § 4 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z. z., podľa ktorého za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad psom vykonáva dohľad. Správny orgán ďalej vzal do úvahy ust. § 3 Zákona o priestupkoch, podľa ktorého na zodpovednosť za priestupom stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Pri určení druhu sankcie a jej výmery prihliadol na závažnosť priestupku, na spôsob spáchania a na jeho následky. Vo vzťahu k zistenej škode vzal do úvahy, že nebola dobrovoľne uhradená a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Krajský súd v Žiline uznesením pod č. k. 29Sp/103/2015-8 zo dňa 26. októbra 2015 konanie zastavil a po právoplatnosti uznesenia vec bola postúpená Ministerstvu vnútra SR ako orgánu, do právomoci ktorého patrí. Ministerstvo vnútra SR podaním zo dňa 5.1.2016 doručené na Najvyšší súd SR dňa 11.1.2016 predložilo vec na rozhodnutie podľa § 8a O.s.p. s poukazom na to, že prejednanie a rozhodnutie veci o opravnom prostriedku patrí do právomoci okresného úradu. Najvyšší súd SR uznesením pod č. k. 3Rks/1/2016 zo dňa 5. mája 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.5.2016, rozhodol, že prejednanie a rozhodnutie právnej veci navrhovateľa A. G., proti odporcovi Mesto Čadca, postúpenej Ministerstvu vnútra SR uznesením pod č. k. 29Sp/103/2015-8 zo dňa 26.10.2015 patrí do právomoci Krajského súdu v Žiline. Na to Krajský súd v Žiline vytýčil v predmetnej veci pojednávanie na deň 29.7.2016. Na nariadený termín pojednávania sa nedostavili navrhovateľ, odporca a ani účastníčka konania, všetci mali predvolanie na nariadený termín pojednávania vykázaný riadnym spôsobom. Svoju neprítomnosť neospravedlnili, ani nežiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Súd vec prejednal aj v ich neprítomnosti podľa § 250g ods. 2 O.s.p.. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správneho orgánu vrátane jeho postupu mal za to, že rozhodnutie je potrebné zrušiť pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. c), d) a e ) O.s.p., a to pre nedostatočne zistený skutkový stav veci a nedostatok dôvodov, a to z nasledovných dôvodov: Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 250m ods. 1 O.s.p. konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu. Podľa § 250m ods. 2 O.s.p. návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia. Podľa § 250m ods. 3 O.s.p. účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov tento zákon ustanovuje niektoré podmienky držania psov. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z. z. týmto zákonom nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka a Trestného zákona a osobitných predpisov. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z. z. za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad psom vykonáva dohľad. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 282/2002 Z. z. držiteľ psa a ten, kto psa vedie, je povinný oznámiť svoje meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu osobe, ktorú pes pohrýzol; ten, kto psa vedie, je povinný oznámiť osobe, ktorú pes pohrýzol, aj meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu držiteľa psa. Súčasne je povinný skutočnosť, že pes pohrýzol človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi, oznámiť obci, kde je pes evidovaný. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 282/2002 Z. z. podrobnosti o vodení psa ustanoví obec všeobecne záväzným nariadením. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 282/2002 Z. z. priestupku sa dopustí držiteľ psa, ak a) neoznámi obci, v ktorej pes je evidovaný alebo má byť evidovaný, každú zmenu skutočností a údajov, ktoré sa zapisujú do evidencie, do 30 dní od ich zmeny, b) neprihlási psa do evidencie, c) umožní, aby psa viedla osoba, ktorá nespĺňa podmienky ustanovené v § 4 ods. 1 a 2, d) neohlási, že pes pohrýzol človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v krajnej núdzi alebo v nutnej obrane, 5) e) neoznámi odcudzenie, zničenie alebo stratu známky, f) nezabráni voľnému pohybu psa okrem priestorov na to určených. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 282/2002 Z. z. priestupku sa dopustí ten, kto vedie psa, ak a) neohlási svoje meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu a meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu držiteľa psa osobe, ktorú pes pohrýzol, b) nezabráni útoku psa na človeka alebo zviera alebo nezabráni inému spôsobu ich ohrozovania psom, c) neohlási, že pes pohrýzol človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v krajnej núdzi alebo v nutnej obrane, d) nepreukáže známkou totožnosť psa, e) nerešpektuje zákaz vstupu so psom alebo zákaz voľného pohybu psa, f) neodstráni bezprostredne výkaly, ktorými pes znečistil verejné priestranstvo. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z. z. za priestupok podľa odseku 1 a odseku 2 písm. a) až c) možno uložiť pokutu do 165 eur a za priestupok podľa odseku 2 písm. d) až f) možno uložiť pokutu do 65 eur. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 282/2002 Z. z. priestupky podľa tohto zákona prejednáva obec a v blokovom konaní obecná polícia a orgán Policajného zboru. Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 282/2002 Z. z. na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 282/2002 Z. z. výnos pokút je príjmom rozpočtu obce okrem výnosu pokút uložených v blokovom konaní orgánmi Policajného zboru, ktorý je príjmom štátneho rozpočtu. Podľa § 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 70 ods. 1, 2 zákona č. 372/1990 Zb. ak uplatnil ten, komu bola priestupkom spôsobená majetková škoda, nárok na jej náhradu v konaní o priestupku (ďalej len „poškodený“), pôsobí správny orgán, ktorý priestupok prejednáva, na to, aby škoda bola dobrovoľne nahradená. Ak škoda a jej výška bola spoľahlivo zistená, a nebola dobrovoľne nahradená, uloží správny orgán páchateľovi priestupku povinnosť ju nahradiť; inak odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo na iný príslušný orgán. Podľa § 74 ods. 1, 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. Ak je obvineným z priestupku mladistvý, správny orgán na ústne pojednávanie predvolá aj zákonného zástupcu mladistvého a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ak je mladistvý na základe rozhodnutia podľa osobitných predpisov zverený do osobnej starostlivosti fyzickej osobe alebo je na základe rozhodnutia súdu podľa osobitných predpisov umiestený v zariadení, správny orgán upovedomí o nariadenom ústnom pojednávaní aj tieto osoby. Rozhodnutie o priestupku sa oznamuje všetkým osobám podľa prvej a druhej vety. Podľa § 77 zákona č. 372/1990 Zb. výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie ( § 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti ( § 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia ( § 16), o nároku na náhradu škody ( § 70 ods. 2) a o trovách konania ( § 79 ods. 1). Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku namieta, že rozhodnutie odporcu je zmätočné, nedostatočné a nepreskúmateľné. Navrhovateľ poukazuje najmä na to, že správny orgán v rozhodnutí uviedol, že vybehol pes známky č. 2043 prihlásený na Mgr. M. O. z rodinného dvora č. XXXX v T. a napadol psa známky č. 4364, pričom pes č. známky 4364 sa zahryzol psovi č. známky 2043 do prednej nohy. Navrhovateľ namietal, že pán Ing. Štefan Mudrík, ktorý mal svojho psa č. známky 2043 voľne pusteného v záhrade svojho rodinného domu, nezabránil útoku svojho psa na psa, ktorého viedol navrhovateľ, keď umožnil svojmu psovi vybehnúť z dvora svojho rodinného domu. Navrhovateľ v opravnom prostriedku tvrdí, že on sa pokúšal zabrániť útoku tým, že sa snažil psy od seba odtrhnúť. Je nepochybné tieto skutočnosti navrhovateľ uvádzal aj v Zápisnici o podaní vysvetlenia pred mestskou políciou zo dňa 1.7.2015. V tejto zápisnici je aj uvedené, že pes navrhovateľa len stál a pozeral sa. Psa pána O. nijakým spôsobom nenapádal. Tento pes pribehol k nemu a ku psovi a zaútočil do jeho psa. Vtedy došlo k tomu, že jeho pes chytil psa pána O. za prednú nohu a zahryzol ho. On sa ich snažil od seba odtrhnúť a asi po troch minútach sa mu ich podarilo od seba oddeliť. Uviedol, že aj pes pána O. ho uhryzol do dlane ľavej ruky, pričom mu spôsobil krvavé poranenie, ale on lekárske ošetrenie nevyhľadal. Ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie správnych orgánov musí obsahovať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Posudzujúc obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, súd dospel k záveru, že argumentácia navrhovateľa v opravnom prostriedku, týkajúca sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia, zmätočnosti a nepreskúmateľnosti je v plnom rozsahu opodstatnená. Správny orgán založil svoje rozhodnutie iba na opise skutkového stavu a citácie jednotlivých zákonných ustanovení - paragrafových znení na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov, pričom absentuje v napadnutom rozhodnutí vlastné právne odôvodnenie záverov v napadnutom rozhodnutí, čím postihol napadnuté rozhodnutie deficitom nepreskúmateľnosti. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je teda aj právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd, resp. aj správny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (k tomu pozri bližšie rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/3, sp. zn. III. ÚS 60/04). Napadnuté rozhodnutie postráda dostatočne argumentačne zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Podľa názoru súdu je potrebné sa argumentačne vysporiadať, a teda vo svojom rozhodnutí zdôvodniť aj skutočnosť - tvrdenie navrhovateľa, že síce navrhovateľ nemal psa na vôdzke a nemal ani košík, ale poukazuje na to, že v danom čase a na danom mieste sa na miestnej komunikácii nenachádzal nikto, pričom dvor rodinného domu S. O., resp. brána na rodinnom dome S. O. bola otvorená a z tejto vybehol jeho pes, ktorý práve zaútočil na psa, ktorého navrhovateľ viedol. Treba sa vysporiadať aj s tvrdeniami navrhovateľa, že on sa snažil tieto psy od seba odtrhnúť, čo vyplýva zo Zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 1.7.2015. Čo sa týka námietky navrhovateľa, že nemal možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že sa v ňom nachádza Zápisnica z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 24.7.2015 č. 28773/2015, pričom na ústnom pojednávaní sa zúčastnili ako poškodená Mgr. M. O. a ako obvinený z priestupku je uvedený Ing. S. O.. V administratívnom spise sa nenachádza doklad o tom, že by navrhovateľ bol predvolaný na predmetné ústne pojednávanie. S poukazom na § 74 ods. 1 Zákona o priestupkoch, podľa ktorého v priestupkoch koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie, bolo potrebné, aby obvinený z priestupku bol na toto ústne pojednávanie predvolaný. Z týchto dôvodov preto bolo potrebné rozhodnutie odporcu zrušiť ako nezákonné. V ďalšom konaní správny orgán nariadi ústne pojednávanie vo veci podľa § 74 ods. 1 Zákona o priestupkoch a predvolá na toto pojednávanie aj obvineného z priestupku, ktorého prejednanie veci sa týka. Postupom správneho orgánu bolo teda navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred správnym orgánom, čo spôsobuje nezákonnosť daného rozhodnutia. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ síce bol v konaní úspešný, avšak náhradu trov konania si neuplatnil, preto mu nebola priznaná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.