Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/179/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200995 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200995.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci žalobcu v rade A/ PaedDr. Mgr. art. T. N., PhD., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., J. XXXX/XX, v rade B/ Mgr. Y. N., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., J. XXXX/XX, obidvaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou JUD. Dušan Divko, advokát, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Andreja Kmeťa 17, Žilina, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. k. OU-ZA-OVBP2-2015/027753-1/Pál zo dňa 24.08.2015, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Prvostupňovým rozhodnutím č. k. VaŽP/273/2015 Há zo dňa 22.06.2015 Mesto Bytča ako stavebný úrad podľa § 60 ods. 2 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov (Stavebný zákon) stavebné konanie na základe žiadosti účastníkov T. N. a Y. N. na základe žiadosti zo dňa 16.09.2014 o vydanie stavebného povolenia na stavbu vytvorenia mezonetového bytu z bytu č. 4 na druhom nadzemnom podlaží a podkrovia - bytový dom súp. č. XXX na pozemku C-KN p. č. 764/5 v katastrálnom území U. F., zastavil. V odôvodnení uviedol, že stavebník podal dňa 16.09.2014 žiadosť o vydanie stavebného povolenia na vyššie uvedenú stavbu. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2015/011475-1/Pál zo dňa 09.04.2015 zrušil pôvodné prvostupňové rozhodnutie Mesta Bytča zo dňa 30.12.2014, ktorým stavebný úrad zastavil stavebné konanie z dôvodov procesného pochybenia a vrátil vec na nové konanie. Stavebný úrad viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu v súlade s § 60 ods. 1 Stavebného zákona vyzval stavebníkov výzvou zo dňa 07.05.2015, aby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy žiadosť o vydanie stavebného povolenia doplnili o doklady, ktorými preukážu, že sú vlastníkmi stavby alebo že majú k stavbe iné právo, ktoré ich oprávňuje vykonať zmenu stavby - zmluvu o vstavbe, uzavretú v zmysle § 21 a § 22 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov s ostatnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v obytnom dome súpisné č. XXX. Lehota na doplnenie žiadosti uplynula 13.06.2015. V určenej lehote stavebník žiadosť v zmysle výzvy nedoplnil. Dňa 22.05.2015 stavebník zaslal na stavebný úrad vyjadrenie, v ktorom žiada, aby žiadosti o vydanie stavebného povolenia bolo vyhovené bez doplnenia návrhu na vydanie stavebného povolenia. Stavebný úrad v zmysle § 60 ods. 2 písm. c) stavebného zákona stavebné konanie zastavil, pretože stavebník nedoplnil žiadosť v určenej lehote podľa ods. 1. Na základe odvolania žalobcov vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. k. OU-ZA- OVBP2-2015/027753-1/Pál zo dňa 24.08.2015 ich odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, že v danom prípade bolo potrebné spolu so žiadosťou o stavebné povolenie predložiť aj zmluvu o vstavbe uzavretú v zmysle § 21 a § 22 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žiadosť o stavebné povolenie musí obsahovať základné náležitosti vymedzené v § 58 Stavebného zákona a v § 8 a § 9 vyhlášky č. 453/2000 Z. z.. Ak žiadosť tieto náležitosti neobsahuje, stavebný úrad nemôže pokračovať v konaní. Ak stavebník svoju žiadosť v určenej lehote nedoplní, stavebný úrad stavebné konanie podľa § 60 ods. 2 písm. c) stavebného konania zastaví. Podľa § 58 ods. 2 Stavebného zákona základným dokladom, ktorý stavebník musí k žiadosti priložiť, je doklad o vlastníctve alebo inom práve k pozemku alebo stavbe. Pojem iné právo je definované v § 139 ods. 1 Stavebného zákona. V danom prípade odvolatelia podali žiadosť o vydanie stavebného povolenia za účelom vytvorenia dvoch izieb, predsiene a sušiarne v časti povalových priestorov nad bytom č. 4 v bytovom dome súpisné č. XXX k. ú. F., ktorá by mala byť novonavrhovaným schodiskom spojená s jestvujúcim bytom č. 4 na druhom nadzemnom podlaží, ktoré podľa LV č. XXXX vo vlastníctve odvolateľov, čím by vznikol mezonetový byt. V časti C ťarchy predmetného LV je pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestoroch v tomto bytovom dome povinnosť strpieť vecné bremeno spočívajúce v realizácii vstavby a nadstavby tohto bytového domu pre Mesto Bytča a ním určeného stavebníka. Z výpisu uznesenia č. 19/2011 Mestského zastupiteľstva v Bytči zo dňa 03.02.2011 vyplýva, že Mestské zastupiteľstvo schválilo určenie odvolateľov ako stavebníkov v zmysle vecného bremena na LV pre realizáciu vstavby a nadstavby v podkroví tohto bytového domu, s tým, že im odporúča, aby pred začatím výstavby uzatvorili s ostatnými vlastníkmi nehnuteľnosti a spoločných častí domu zmluvu o vstavbe bytu podkrovnej časti domu k budúcemu zápisu na Správe katastra. Určenie stavebníkov Mestským zastupiteľstvom nie je možné chápať ako preukázanie iného práva k stavbe. Vecné bremeno na LV č. XXXX je zapísané v prospech Mesto Bytča a všeobecne ním určeného stavebníka. Ak Mestské zastupiteľstvo odsúhlasilo na svojom zasadnutí odvolateľov ako stavebníkov, odpadol tým dôvod postupovať podľa § 11 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z., nakoľko z bodu 2 článku X. zmlúv o prevode vlastníctva bytov vyplýva, že kupujúci berú na vedomie, že v prípade, ak sa na streche domu bude vykonávať nadstavba a vstavba podkrovných bytov, súhlasia s dočasným obmedzením ich vlastníckych práv s užívaním bytu a spoločných priestorov. Z toho vyplýva, že vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu podpísaním kúpno-predajných zmlúv pri kúpe bytov akceptovali obmedzenie svojich vlastníckych práv v prípade vstavby a nadstavby v prospech Mesta Bytča a ním určeného stavebníka. Zapísaním tejto ťarchy na LV sa vzdali svojho práva o tejto veci rozhodovať. Avšak mestom Bytča odsúhlasení stavebníci mali následne uzavrieť v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. s ostatnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov zmluvu o vstavbe, v ktorej by vymedzili práva a povinnosti pri výstavbe medzi stavebníkmi a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, pričom zmluva by mala náležitosti podľa § 22 citovaného zákona. Uvedené vyplýva priamo z § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 182/1993 Z. z., keď vlastníctvo bytu sa nadobúda na základe zmluvy, okrem iného aj o vstavbe. Odvolatelia teda majú preukázať iné právo k časti podkrovného priestoru, v ktorom je navrhovaná podkrovná časť mezonetového bytu predložením zmluvy o vstavbe v zmysle § 21 a § 22 citovaného zákona s ostatnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome. Nakoľko však takúto zmluvu nepredložili, stavebný úrad v súlade s § 60 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona stavebné konanie zastavil. Odvolanie teda bolo podané neopodstatnene. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podali správnu žalobu žalobcovia. Ako základný žalobný bod uviedli, že je pravdou, že § 21 zákona č. 182/1993 Z. z. stanovuje, že vlastníctvo bytov a nebytových priestorov v dome môže vzniknúť na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu stavebníkmi. V ich prípade sa nejedná o vznik vlastníctva nového bytu alebo nebytového priestoru, ale o vytvorenie mezonetového bytu z bytu č. 4 na druhom nadzemnom podlaží a podkrovia, pritom nevznikne nová nehnuteľnosť - byt v zmysle § 119 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.. V tomto smere už všetci vlastníci bytov v bytovom dome prijali toto vecné bremeno realizácie vstavby a nadstavby, sú ním viazaní v zmysle § 151o Občianskeho zákonníka. Keďže Mesto Bytča predávalo uvedené byty podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. a vymedzilo si vecné bremeno realizácie vstavby a nadstavby pre seba a pre svoje rozhodnutie, čo aj realizovalo, sú toho názoru, že nedošlo k zániku vecného bremena v zmysle § 151p Občianskeho zákonníka, a preto Mesto Bytča v stavebnom konaní malo z tohto vecného bremena vychádzať a nepožadovať duplicitne predloženie zmluvy v zmysle § 21 ods. 2 citovaného zákona a § 21 ods. 3 citovaného zákona. Poukázali taktiež na iný prípad vedený na Stavebnom úrade Mesta Bytča, kde sa nevyžadovala pri zriadenom vecnom bremene zmluva podľa § 22 a nasl. zákona č. 182/1993 Z. z.. Požadovali, aby krajský súd si tento spis pripojil pre svoje rozhodnutie. Žiadali, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na nové konanie. Uplatnili si náhradu trov. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 08.12.2015. Zotrval na tom, že žalobcovia mali k stavebnému konaniu predložiť zmluvu o vstavbe uzavretú s ostatnými vlastníkmi bytov v bytovom dome súpisné č. XXX, a teda vecné bremeno zapísané na LV č. XXXX v k. ú. F. je nepostačujúce pre účely stavebného konania. Je potrebné, aby medzi stavebníkmi a ostatnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bola uzavretá zmluva v zmysle § 21 a § 22 zákona č. 182/1993 Z. z., pretože ňou sa vymedzujú vzájomné práva a povinnosti pri výstavbe medzi týmito subjektami. Vecné bremeno zapísané na LV predmetného bytového domu nenahrádza takúto zmluvu, lebo zaväzuje vlastníkov len strpieť prípadnú realizáciu vstavby a nadstavby domu stavebníkom, ktorého určí Mesto Bytča. Z toho vyplýva, že len odpadol dôvod postupovať v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. keď by so stavbou bytu musela súhlasiť väčšina vlastníkov bytov. Na základe tohto vecného bremena vlastníci bytov musia akceptovať stavebníka, ktorého určí Mesto Bytča a musia následne strpieť vstavbu, resp. nadstavbu bytového domu. Avšak stavebník je v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. povinný s nimi uzavrieť zmluvu o vstavbe, preto ju bol povinný k stavebnému konaniu predložiť. Nová časť mezonetového bytu má vzniknúť v podkrovných priestoroch, ktoré sú podľa § 2 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. spoločnou časťou domu, teda priestor, v ktorom je novonavrhnutá časť mezonetového bytu, je vo vlastníctve všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome, čo je premietnuté aj do podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Žalobcovia nemajú vlastnícke alebo iné právo k tejto časti podkrovia, t. j. na základe uzavretej zmluvy o vstavbe musia byť prepočítané vlastnícke podiely na spoločných častiach domu, keďže spoločný priestor určený pre mezonetový byt sa musí zmeniť na bytový, čo bude následne premietnuté aj do katastra nehnuteľností. Ak by k uzavretiu takejto zmluvy nedošlo, po uskutočnení bytu v podkroví by nebolo možné preniesť zmenu do katastra nehnuteľností, na liste vlastníctva by boli naďalej zapísané štyri byty s rovnakým podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu ako to je v súčasnosti a zvyšní traja vlastníci bytov v bytovom dome by naďalej mali tento podiel aj v tej časti podkrovia, v ktorej by bol zrealizovaný nový bytový priestor. Podkrovie je však v podielovom spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov, čo vyplýva zo sčítania podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu uvedených pri jednotlivých bytoch, nakoľko hodnota čitateľov jednotlivých podielov po ich sčítaní je totožná s hodnotou menovateľa. Poukázanie na iný prípad, kedy nebola vyžadovaná takáto zmluva je irelevantné, pretože prípadný nezákonný postup správneho orgánu nemôže byť podkladom pre iné konanie v obdobných prípadoch. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 247 a nasl. O.s.p. v medziach žalobných bodov (§ 250h ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. z nasledovných dôvodov: Súčasťou správneho spisu je výzva na doplnenie žiadosti o stavebné povolenie a prerušenie konania zo dňa 07.05.2015, ktorá bola doručená žalobcovi v rade A/ 14.05.2015 a žalobkyni v rade B/ 12.05.2015, z ktorej vyplýva, že bola im stanovená lehota 30 dní od jej doručenia na to, aby predložili stavebnému úradu doklady, ktorými stavebník preukáže, že je vlastníkom stavby alebo že má k stavbe iné právo, ktoré ho oprávňuje vykonať zmenu stavby, a to konkrétne zmluvu o vstavbe uzavretú v zmysle § 21 a § 22 zákona č. 182/1993 Z. z. s ostatnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súpisné č. XXX. Súčasne stavebný úrad stavebné konanie prerušil. Stavebník bol upozornený, že ak nebude žiadosť v stanovenej lehote doplnená, stavebný úrad konanie podľa § 60 ods. 2 stavebného konania zastaví. Podaním zo dňa 20.05.2015 sa žalobcovia vyjadrili k tejto výzve tak, že požiadavka Stavebného úradu na predloženie tejto zmluvy je právne nedôvodná - duplicitná, pretože zmluvy o kúpe bytov zavkladované na Okresnom úrade sú záväzné aj pre mesto Bytča aj pre všetkých spoluvlastníkov. Vyplýva z nich konkrétne vecné bremeno pre realizácii vstavby v podkroví bytového domu súpisné č. XXX. Zo zmluvy o prevode vlastníctva uzavretej podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov zo dňa 20.07.1998 medzi predávajúcim Mestom Bytča a kupujúcim R. T., rod. H., ktorá je právnou predchodkyňou žalobcov, ktorí od nej odkúpili byt (uvedené nebolo sporné), vyplýva, že predmetom zmluvy bol prevod trojizbového bytu č. 4 na druhom poschodí bytového domu súpisné č. XXX, vrátane jeho príslušenstva a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Spoločnými časťami domu sú základy domu, strecha, obvodové múry, vchody, priečelia, schodiská. Predávajúci s bytom prevádza na kupujúcich spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 8020/31440 celkovej výmery podlahovej plochy domu. Podľa článku X. bod 2 kupujúci berú na vedomie, že v prípade, ak sa na streche domu bude vykonávať nadstavba a vstavba podkrovných (priestorov, pozn.), súhlasia s dočasným obmedzením ich vlastníckych práv spojených s užívaním bytu a spoločných priestorov podľa uznesenia Mestského zastupiteľstva v Bytči č. 85/97 a v zmysle prílohy č. 2 k VZN 8/1996 mimo odpredaja prieluk medzi bytovými domami. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 58 ods. 2 Stavebného zákona stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Podľa § 60 ods. 1 Stavebného zákona, ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví. Podľa § 60 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona v znení účinnom ku dňu 24.08.2015 (deň vydania druhostupňového rozhodnutia), stavebný úrad zastaví stavebné konanie, ak stavebník nedoplnil žiadosť v určenej lehote podľa odseku 1. Podľa § 139b ods. 5 Stavebného zákona zmeny dokončených stavieb sú a) nadstavby, ktorými sa stavby zvyšujú, b) prístavby, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou, c) stavebné úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom ku dňu vydania druhostupňového rozhodnutia, spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda na základe zmluvy o výstavbe domu, vstavbe alebo nadstavbe. Podľa § 5 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí 9) musí obsahovať vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e). 9) § 43 a nasl. a § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu a príslušenstvo sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa nedohodnú vlastníci inak. S prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome prechádza aj spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ako aj spoluvlastnícke alebo iné spoločné práva k pozemku, prípadne ďalšie práva a povinnosti spojené s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru. Podľa § 21 ods. 1 citovaného zákona, vlastníctvo bytov a nebytových priestorov v dome môže vzniknúť na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu (ďalej len "zmluva") uzavretej medzi stavebníkmi alebo medzi doterajšími vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome a stavebníkmi. Stavebníkom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba. Podľa § 21 ods. 2 citovaného zákona, zmluvou sa vymedzia vzájomné práva a povinnosti pri výstavbe medzi stavebníkmi alebo pri vstavbe alebo nadstavbe domu medzi stavebníkmi a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Podľa § 21 ods. 3 citovaného zákona, zmluva a jej zmeny sa zapisujú do katastra nehnuteľností. 24f) 24f) § 34 a § 46 ods. 5 a 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 22 ods. 1 citovaného zákona, zmluva obsahuje najmä a) určenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s vymedzením polohy a uvedením rozsahu podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru v dome, b) vymedzenie a výpočet spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov a príslušenstva a prípadne určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu alebo pozemok budú užívať len niektorí vlastníci, c) vymedzenie spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu a spoločných nebytových priestorov, na príslušenstve a na pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je daná podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, d) úpravu práv k pozemku určenému na stavbu domu, identifikáciu pozemku a jeho výmeru, e) určenie osoby oprávnenej zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, f) spôsob financovania stavebných nákladov, podiely a splatnosť príspevkov, prípadne rozsah ocenenia vlastnej práce stavebníkov. Podľa § 22 ods. 5 citovaného zákona, stavebník je povinný v zmluve vymedziť vzájomné práva a povinnosti aj pri stavebných úpravách, ktorými sa mení veľkosť bytu, nebytového priestoru alebo príslušenstva na úkor spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu; zmluvu uzatvára vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome (stavebník) s ostatnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Mesto Bytča ako pôvodný vlastník bytového domu súpisné č. XXX a bytov v tomto bytovom dome odpredalo byt č. 4 na druhom poschodí spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu kúpnou zmluvou zo dňa 20.06.1998 R. T. a zároveň sa dohodli na zriadení vecného bremena realizácie vstavby a nadstavby na streche domu súpisného č. XXX pre Mesto Bytča a ním určeného vlastníka. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že v zmluve označená „strecha" je podkrovím v zmysle § 2 ods. 4 z.č. 182/1993 Z.z. Uvedené vyplýva priamo zo zmluvy o prevode, kde v článku X. bod 2 bolo zakotvené vecné bremeno nadstavby a vstavby, týkajúce sa „strechy" domu. Samotní žalobcovia svoje právo na vykonanie vstavby v podkroví bytového domu odôvodňovali týmto vecným bremenom. Podkrovie je ako spoločná časť domu v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov. Spoločné podiely na spoločných častiach domu boli určené tak, že v čitateli bola zohľadnená výmera jednotlivých bytov a v menovateli bol uvedený súčet výmer jednotlivých bytov. Nebol tak zohľadnený žiaden nebytový priestor (§ 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 182/1993 Zb.), t. j. podkrovie nebolo brané ako nebytový priestor, ale išlo jednoznačne o spoločnú časť domu. Túto spoločnú časť nadobudli jednotliví vlastníci bytov do spoluvlastníckeho podielu podľa veľkosti ich podielov, rovnako ako iné spoločné časti domu. Obsahom vecného bremena podľa čl. X. bod 2 bola povinnosť kupujúceho akceptovať dočasné obmedzenie jeho vlastníckych práv spojených s užívaním bytu a spoločných priestorov, ak sa na streche domu bude vykonávať nadstavba a vstavba. V čl. XI. zmluvy bolo vecné bremeno uvedené ako vecné bremeno realizácie vstavby a nadstavby domu č.s. XXX pre Mesto Bytča a ním určeným stavebníkom. Tiež bolo preukázané, že uznesením Mesta Bytča č. 19/2011 boli schválení stavebníci - žalobcovia v zmysle uvedeného vecného bremena pre realizáciu vstavby v podkroví tohto bytového domu nad bytom č. 4 a súčasne im bolo doporučené uzavrieť s ostatnými vlastníkmi bytov zmluvu o vstavbe bytu v podkrovnej časti domu. To znamená, že podkrovné priestory sú v podielovom spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov (§ 19 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., prvá veta, časť pred čiarkou). Stavebníci na účely vydania stavebného povolenia však musia preukázať ich vlastnícke právo aj k tejto časti doteraz spoločných priestorov domu v zmysle § 58 ods. 2 Stavebného zákona per analogiam. Uvedené sa preukáže zmluvou podľa § 21 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., pretože právnym titulom na vznik vlastníctva k vstavbe je samotná zmluva o vstavbe. Povinnosť uzavrieť zmluvu o vstavbe vyplýva priamo z § 22 ods. 5 citovaného zákona, podľa ktorého stavebník je povinný v zmluve vymedziť základné práva a povinnosti aj pri stavebných úpravách, ktorými sa mení veľkosť bytu, nebytového priestoru alebo príslušenstva na úkor spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu; zmluvu uzatvára vlastník bytu alebo nebytového priestoru v domu (stavebník) s ostatnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Tento odsek priamo súvisí s oprávnením vlastníkov uvedených v § 19 ods. tohto zákona, 1 veta prvá, časť za čiarkou. Ide o vstavbu bytu alebo nebytového priestoru takým spôsobom, že k existujúcej samostatnej nehnuteľnosti, t.j. bytu alebo k nebytovému priestoru sa pripojí určitá časť spoločných častí alebo spoločných zariadení domu. Zmluvu je povinný vlastník rozširovanej nehnuteľnosti uzavrieť s ostatnými vlastníkmi v dome v súlade s ostatnými ustanoveniami tretej časti Zákona o vlastníctve bytov (§ 21 až § 22 citovaného zákona). Nie je teda dôvodná námietka žalobcov, že výsledkom nebude nový byt, t.j. nevznikne nová nehnuteľnosť v zmysle Občianskeho zákonníka a preto nie je potrebné uzavrieť požadovanú zmluvu. Naopak, pokiaľ je existujúci byt rozširovaný o novú časť na úkor spoločných priestorov, zmluva sa obligatórne vyžaduje. Rovnako nedôvodné je i tvrdenie žalobcov, že v rozpore s odôvodnením žalovaného preukázali svoje vlastnícke právo podľa § 58 Stavebného zákona zriadeným zákonným vecným bremenom v prospech vlastníkov bytov spočívajúcom v práve stavby na p.č. 764/5, na ktorej stojí bytový dom. Stavebný úrad totiž požadoval preukázanie vlastníckeho práva nie k pozemku zastavanému bytovým domom, ale k časti spoločného priestoru - podkrovia nad bytom č. 4, v ktorej chceli stavebníci realizovať vstavbu. Poukaz na § 58 ods. 5 Stavebného zákona je bez výpovednej hodnoty, pretože toto ustanovenie bolo zrušené k 01.09.1997. Na margo charakteru vstavby už existujúceho bytu je potrebné konštatovať, že sa dá hovoriť o akomsi quasi prevode spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu medzi stavebníkom a ostatnými vlastníkmi v dome, a zároveň aj o nadobudnutí vlastníckeho práva prírastkom (§ 135a Občianskeho zákonníka). Z uvedeného je jednoznačne zrejmé, že aj v tomto konkrétnom prípade stavebníkov - žalobcov je potrebné uzavrieť zmluvu podľa § 21 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., pričom táto zmluva musí mať špeciálne náležitostí uvedené nielen v § 22 ods. 1 tohto zákona, ale aj v ods. 5 tohto ustanovenia. Zákonodarca v rámci novelizácie vykonanej zákonom č. 367/2004 Z. z. spresnil právnu úpravu vstavieb aj vytvorením tohto nového ustanovenia (§ 22 ods. 5), podľa ktorého je stavebník povinný v zmluve uzavretej podľa § 22 ods. 1 vymedziť vzájomné práva a povinnosti aj pri stavebných úpravách, ktorými sa mení veľkosť bytu, nebytového priestoru alebo príslušenstva na úkor spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu. V tomto prípade možno hovoriť o vstavbe bytu alebo nebytového priestoru, ktorá síce podlieha režimu § 22, avšak s tou odlišnosťou, že zmluvu o vstavbe uzatvára ako stavebník samotný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, realizujúci vstavbu s ostatnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Nejde o zväčšenie budovy, ale iba o využitie existujúcej budovy na úkor spoločných častí a spoločných zariadení domu, dôsledkom ktorého bude rozšírenie podlahovej plochy už existujúcej bytovej jednotky alebo nebytového priestoru. V tomto prípade ide z pohľadu verejnoprávneho predpisu upravujúceho stavebné konanie o zmenu dokončenej stavby podľa § 139b ods. 4 a 5 Stavebného zákona (komentár k Zákonu o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, prvé vydanie, 2012, autor JUDr. Marek Valachovič, vydavateľstvo Nakladateľstvo C. H. BECK). Doterajší vlastníci bytov si musia so stavebníkmi vymedziť vzájomné práva a povinnosti, najmä určiť nové podiely na spoločných častiach a zariadeniach domu, pretože veľkosť týchto podielov je v súčasnosti daná veľkosťou podlahovej plochy bytu k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov, t. j. ak sa zväčší podlahová plocha bytu č. 4 (o časť podlahovej plochy podkrovia), uvedený mechanizmus výpočtu bude porušený. Zmení sa totiž celková plocha všetkých bytov v dome o plochu bytu č. 4 v podkroví, čo sa musí odraziť na novom vyčíslení podielov na spoločných častiach a zariadeniach domu, ale aj na novej špecifikácii podkrovia ako spoločnej časti domu (menšia podlahová plocha, atď). Čo sa týka žalobnej námietky, že zmluvu o vstavbe nie je potrebné uzatvárať, pretože právo žalobcov k časti podkrovia nad ich bytom č. 4 vyplýva zo zmluvy o vecnom bremene uzatváranej s jednotlivými vlastníkmi bytov a pôvodným vlastníkom Mestom Bytča súd konštatuje, že táto námietka nie je dôvodná. Vlastnícke právo k bytu (aj k vstavbe existujúceho bytu), je možné nadobudnúť len spôsobmi uvedenými v § 4 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. Vlastnícke právo teda nie je možné nadobudnúť na základe zmluvy o vecnom bremene uvedenej v zmluve o prevode s pôvodnou vlastníčkou bytu ani samotnou výstavbou na základe kolaudačného rozhodnutia (ako pri iných stavbách). Podľa zmluvného dojednania článku XI. zmluvy o prevode vlastníckeho práva bytu z 20.07.1998 sa zriadilo vecné bremeno realizácie vstavby a výstavby domu súpisné č. XXX pre Mesto Bytča a ním určeného stavebníka. Z uvedeného však nevyplýva, ani nemôže vyplývať, vznik vlastníckeho práva ku konkrétnej časti podkrovia, z ktorej bude vstavba skutočne v budúcnosti realizovaná, pre konkrétneho vlastníka. Naopak, z tejto zmluvy vyplýva, že podkrovie je spoločnou časťou bytového domu, ku ktorému vzniklo podielové spoluvlastníctvo kupujúcemu, v danom prípade R. T.. Takými zmluvami o prevode vzniklo podielové spoluvlastníctvo k tejto spoločnej časti domu aj ostatným kupujúcim jednotlivých bytov v tomto bytovom dome. Len zmluvou medzi všetkými spoluvlastníkmi tejto spoločnej časti domu bude možné nadobudnúť vlastníctvo k vstavbe, a to práve na základe zmluvy o vstavbe podľa § 4 ods. 1 písm. b) z.č. 182/1993 Z.z. Dojednanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nenahrádza uzavretie tejto zmluvy, pretože toto dojednanie nebolo uzavreté medzi jednotlivými spoluvlastníkmi spoločnej časti domu a stavebníkmi, neobsahovalo ani náležitosti uvedené v § 22 ods. 1 a 5 zákona č. 182/1993 Z. z., ale bolo uzavreté jednotlivo medzi Mestom Bytča a kupujúcimi jednotlivých bytov. Takéto zmluvné dojednania medzi jednotlivými vlastníkmi bytov a Mestom Bytča potom nemôže nahradiť dojednanie v zmysle § 22 ods. 1, 5 zákona č. 182/1993 Z. z., pretože je potrebné, aby si vlastníci bytov navzájom vymedzili ich vzájomné práva a povinnosti, ak sa mení veľkosť ktoréhokoľvek bytu na úkor spoločných častí domu. V opačnom prípade by došlo k obchádzaniu kogentných ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z., čo by v konečnom dôsledku znamenalo protiústavný zásah (čl. 20 Ústavy SR) do (spolu)vlastníckych práv jednotlivých spoluvlastníkov podkrovia (vlastníkov ostatných bytov). Poukázanie na iný prípad, kedy nebola vyžadovaná takáto zmluva je irelevantné, pretože prípadný nezákonný postup správneho orgánu v inom správnom konaní neodôvodňuje takýto postup aj v prejednávanej veci. Súd preto nepripojil spis z iného správneho konania, ako to požadovali žalobcovia v žalobe. Keďže zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov jednoznačne explicitne počíta aj v prípade, ktorý je predmetom tohto sporu, uzavrieť zmluvu o vstavbe s konkrétnymi náležitosťami stanovenými v § 22 ods. 1 a 5 zákona č. 182/1993 Z. z., bolo legitímnou požiadavkou Stavebného úradu, aby na preukázanie ich vlastníckeho práva ako prílohu žiadosti o stavebné konanie žalobcovia predložili aj túto zmluvu. Pokiaľ ju k žiadosti nepriložili, bolo namieste stavebné konanie zastaviť v zmysle § 60 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona. Preto Krajský súd v Žiline konštatuje, že napadnuté rozhodnutie, ktoré potvrdilo prvostupňové rozhodnutie, ktoré z tohto dôvodu zastavilo stavebné konanie, je v celom rozsahu zákonné a žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario. Žalobcom ako neúspešným účastníkom súd náhradu trov nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. V Žiline, dňa 03. mája 2016 JUDr. Jana Martinčeková predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková