Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/181/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015201004 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015201004.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci žalobcu: B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, G. - I., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ZŤP a posudkových činností Žilina, so sídlom J. M. Hurbana 16, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. UPS/US7/SSVODPPKPC1/BEZ/2015/17368 zo dňa 27.08.2015, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. k. UPS/US7/SSVODPPKPC1/BEZ/2015/17368 zo dňa 27.08.2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c), e) O.s.p. a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Prvostupňovým rozhodnutím č. k. ZA1/OPPNK/SOC/2015/48424/2 zo dňa 18.06.2015 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina podľa § 40 ods. 1, 5 zákona č. 447/2008 Z. z. nevyhovel žiadosti účastníka B. Q. a nepriznal mu peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je Q. Q., nar. XX.XX.XXXX. V odôvodnení uviedol, že dňa 16.10.2013 účastník podal žiadosť o peňažný príspevok na opatrovanie Q. Q.. Na základe tejto žiadosti Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodol o odňatí peňažného príspevku B. Q. s účinnosťou od 16.10.2013 rozhodnutím zo dňa 23.10.2013. Táto sa odvolala voči tomuto rozhodnutiu. Prvostupňový správny orgán považoval rozhodnutie vo veci nároku na peňažný príspevok na opatrovanie pre B. Q. za predbežnú otázku k tomuto konaniu. Z tohto dôvodu konanie o návrhu účastníka prerušil. Druhostupňový správny orgán rozhodnutie o odňatí peňažného príspevku pre B. Q. zrušil rozhodnutím zo dňa 19.12.2013. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina rozhodnutím zo dňa 27.01.2014 rozhodol o nepriznaní peňažného príspevku na opatrovanie B. Q., ktorý sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal a druhostupňový správny orgán jeho odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Proti tomuto právoplatnému rozhodnutiu podal správnu žalobu B. Q., o ktorej rozhodol Krajský súd v Žiline č. k. 20S/41/2014-35 zo dňa 02.12.2014. Tento rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 11.03.2014 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že bolo potrebné skutkovo posúdiť, či B. Q. skutočne Q. Q. ako fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím opatruje výlučne sám. Z uvedeného dôvodu boli na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina predvolaní B. Q. a B. Q. za účelom zistenia, kto skutočne opatruje Q. Q.. B. Q. sa na úrad dostavil dňa 11.03.2015 a uviedol, že sa o dcéru stará tak, že ráno jej zabezpečí hygienu, pripraví raňajky, odvezie ju do zariadenia sociálnych služieb, po obede ju vyzdvihne a privezie späť domov. V popoludňajších hodinách s ňou cvičí, potom ju osprchuje, varí a perie. Dcéra Q. spáva s matkou v jej izbe. Pán Q. vozí dcéru k lekárovi podľa potreby. Dňa 12.03.2015 sa na úrad dostavila B. Q., ktorá uviedla, že ráno pomáha dcére s hygienou, učeše ju, oblečie a pripraví ju do zariadenia. Potom ju otec dieťaťa odvezie a privezie do a zo zariadenia. Otec s dcérou v popoludňajších hodinách cvičí, kde matka dohliada. Dcéra spáva s matkou v jednej izbe, v noci jej zabezpečuje starostlivosť. Dňa 17.03.2015 bolo v domácnosti Q. Q. vykonané šetrenie zamestnancami úradu v čase od 17:14 hod. do 18:10 hod.. Bolo zistené, že o dcéru sa starajú obaja rodičia. Nebolo preukázané, že otec dcére zabezpečuje starostlivosť výlučne sám, a taktiež ani matka. Z tohto dôvodu úrad rozhodol o odňatí peňažného príspevku na opatrovanie B. Q. a o nepriznaní peňažného príspevku na opatrovanie Q. Q. B. Q. rozhodnutím zo dňa 18.03.2015, voči ktorému podal tento odvolanie. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina rozhodnutím zo dňa 11.05.2015 prvostupňové rozhodnutie zrušilo a vec mu vrátilo na nové prejednanie a rozhodnutie. V novom konaní prvostupňový orgán vydané nové rozhodnutie dňa 18.06.2015, ktorým účastníkovi nepriznal peňažný príspevok na opatrovanie. Vzhľadom k tomu, že pri šetreniach, ktoré vykonal úrad, bolo zistené, že o dcéru sa starajú obaja rodičia a nebolo preukázané, že opatrovanie zabezpečuje výlučne jedna osoba, nie sú splnené podmienky podľa § 40 ods. 1, 5 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie účastník konania, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. k. UPS/US7/SSVODPPKPC1/BEZ/2015/17368 zo dňa 27.08.2015 tak, že jeho odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že od 01.03.2006 do 31.03.2015 peňažný príspevok na opatrovanie poberala matka B. Q.. Na základe tohto dokazovania úrad vydal prvostupňové rozhodnutie zo dňa 18.03.2015. Voči nemu bolo podané odvolanie účastníkom B. Q. a žalovaný toto rozhodnutie opätovne zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie rozhodnutím zo dňa 11.05.2015. Následne rozhodoval prvostupňový správny orgán, ktorý vydal rozhodnutie zo dňa 18.06.2015, ktorým opätovne nepriznal peňažný príspevok B. Q., voči ktorému sa tento účastník odvolal. V odvolacom konaní žalovaný ako druhostupňový správny orgán poukázal na § 39 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 39 ods. 2, § 40 ods. 5 citovaného zákona. Čo sa týka právneho posúdenia konštatoval, že vo veci prehodnotenia účelnosti peňažného príspevku na opatrovanie a splnenia všetkých zákonných podmienok mal prvostupňový správny orgán dostatočne preukázané, že každodennú starostlivosť nezabezpečuje výlučne jedna fyzická osoba v rozsahu potrebnom na účely peňažného príspevku na opatrovanie. O Q. Q. sa starajú rodičia menovanej spoločne, a preto bol matke Q. Q. odňatý peňažný príspevok na opatrovanie, a taktiež nemôže byť priznaný otcovi v zmysle § 40 ods. 5 citovaného zákona. Odvolacie námietky ohľadne neudelenia písomného súhlasu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím s opatrovaním a namietanie predpojatosti zamestnanca správneho orgánu odvolací orgán vyhodnotil ako nedôvodné. Preto prvostupňové rozhodnutie potvrdil ako zákonné. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobcu. Ako žalobné body uviedol. Správny orgán vychádzal z úradného záznamu zo dňa 11.03.2015. Obsah úradného záznamu sa nezhodoval s jeho ústnou výpoveďou z tohto dňa. Avšak následne po úprave úradného záznamu úradný záznam podpísal. Správny orgán taktiež svoje rozhodnutie opiera o úradný záznam zo dňa 12.03.2015, v ktorom sa vyjadrila B. Q.. Dňa 17.03.2015 správny orgán za účelom preverenia jeho a jej tvrdení z predchádzajúcich dní, týkajúcich sa rozsahu opatrovania, vykonal šetrenie v domácnosti Q. Q.. Šetrenie z tohto dňa považuje za účelové a nepreukazujúce skutočnosť, kto zabezpečuje každodennú starostlivosť o Q.. Správny orgán nebral do úvahy, že aktívna fáza dňa menovanej, kedy si vyžaduje jednoznačne najviac starostlivosti a opatery, sa začína ráno a končí okolo 17:00 hod.. V tejto fáze vykonáva všetky úkony žalobca, ako to uviedol vo vyjadrení z 11.03.2015. Správny orgán vykonal šetrenie v čase, keď sa aktívna fáza dňa Q. skončila. Šetrenia správneho orgánu nepreukazujú, kto jej poskytuje celodennú starostlivosť, preto nesúhlasí s obsahom zápisnice zo dňa 17.03.2015, a to pre čas, ktorý bol prepísaný zo 17:19 na 17:29 hod.. Nebol vykonaný ani dopyt na Q. Q., kto sa o ňu skutočne stará. Uvedený dopyt nebola ochotná pracovníčka prvostupňového správneho orgánu vykonať. Ďalej namietal právne posúdenie veci, a to najmä aplikáciu § 40 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z. z.. Podľa žalobcu toto ustanovenie nehovorí o tom, že každodennú starostlivosť musí poskytovať výlučne len jedna jediná fyzická osoba, ale hovorí o tom, že príspevok môže byť priznaný len jednej fyzickej osobe. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 15.12.2015. Zotrval na stanovisku správnych orgánov, že bolo preukázané, že každodennú starostlivosť nezabezpečuje výlučne jedna fyzická osoba v rozsahu potrebnom na účely peňažného príspevku na opatrovanie. O Q. Q. sa starajú rodičia menovanej spoločne a preto bol matke Q. odňatý peňažný príspevok, a taktiež nemôže byť priznaný otcovi v zmysle § 40 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z. z. v platnom znení. Nebolo preukázané, že opatrovanie zabezpečuje výlučne jedna osoba, nie sú splnené podmienky podľa § 40 ods. 1, 5 citovaného zákona. V konkrétnom prípade nie je dodržaný ani rozsah vykonávaného dohľadu pri väčšine činností v zmysle Prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisoval. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 247 a nasl. O.s.p. v rozsahu žalobných dôvodov (§ 250h ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. c), e) O.s.p. z týchto dôvodov: Zo správneho spisu vyplýva, že dňa 11.03.2015 na prvostupňovom správnom orgáne vypovedal B. Q. na otázky, ako prebieha starostlivosť o Q. Q. počas dní a víkendov, a kto sa o ňu stará. Tento úradný záznam bol spísaný dňa 13.03.2015. Dňom 12.03.2015 prebehol výsluch B. Q., matky Q. Q. bez účasti účastníka konania B. Q.. Dňa 17.03.2015 bolo vykonané šetrenie v domácnosti Q. Q. za účasti B. Q. a B. Q. ako i Q. Q.. B. Q. sa vyjadrila, že o dcéru sa stará, pomáha jej pri kúpaní, obliekaní, všetkých úkonoch spolu so svojim bývalým manželom, navzájom dcére zabezpečujú všetko, čo potrebuje. V čase o 17:29 sa dostavil B. Q., ktorý poprel tvrdenia B. Q. s tým, že starostlivosť o dcéru spolu s bývalou manželkou nezabezpečuje, zabezpečuje ju výlučne sám. Súčasťou správneho spisu je komplexný posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny č. záznamu C/054037/2010 zo dňa 12.05.2010, podľa ktorého oblasti mobility a orientácie Q. Q. je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má výrazne zníženú pohybovú schopnosť, fyzickú výkonnosť a narušenú i schopnosť orientácie. Je odkázaná na opatrovanie (stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je VI.). Uvedené je kompenzovateľné peňažným príspevkom na opatrovanie. V oblasti komunikácie ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má narušenú schopnosť dorozumievania, je odkázaná na opatrovanie so stupňom jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby VI., ktoré je kompenzovateľné peňažným príspevkom na opatrovanie. V oblasti zvýšených výdavkov je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a súvisiacimi s opotrebovaním šatstva, bielizne a obuvi. V oblasti sebaobsluhy je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá nie je schopná samostatne vykonávať úkony sebaobsluhy a úkony starostlivosti o svoju domácnosť a je odkázaná na opatrovanie so stupňom jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby VI., čo je kompenzovateľné peňažným príspevkom na opatrovanie. Posudkový lekár nestanovil termín opätovného posúdenia zdravotného stavu. V odôvodnení komplexného posudku vo vzťahu k navrhovanému poskytovaniu peňažného príspevku na opatrovanie je uvedené, že tento príspevok je vhodnou formou kompenzácie, nakoľko sú splnené legislatívne kritéria jeho indikovania - podľa lekárskeho posudku č. 2023 zo dňa 11.03.2010 sa jedná o šiesty stupeň odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osobe. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 447/2008 v znení účinnom ku dňu 27.08.2015, opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 39 ods. 2 citovaného zákona, účelom opatrovania je zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí. Podľa § 14 ods. 4 citovaného zákona, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu. 10) 10) § 49 ods. 10 a 12 a príloha č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. Podľa § 49 ods. 10 zákona č. 448/2008 v znení účinnom ku dňu 27.08.2015, odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 písm. A v prvom bode až dvanástom bode sčítajú. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách sa určí na základe celkového počtu bodov. Podľa § 49 ods. 12 citovaného zákona, ak fyzická osoba pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 písm. A dvanásteho bodu dosiahne 0 bodov, jej stupeň odkázanosti je VI a na body dosiahnuté podľa prílohy č. 3 písm. A prvého bodu až jedenásteho bodu sa neprihliada. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 ku dňu účinnom ku dňu 27.08.2015, ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie. Podľa § 40 ods. 3 citovaného zákona, fyzickou osobou na účely poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie je manžel, manželka, rodič alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, dieťa, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, nevesta, zať, svokor, svokra, švagor, švagriná, neter, synovec. Za nevestu sa považuje aj ovdovená žena po synovi svokry alebo svokra a za zaťa sa považuje aj ovdovený muž po dcére svokry alebo svokra. Podľa § 40 ods. 5 citovaného zákona, peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť len jednej fyzickej osobe uvedenej v odsekoch 3 a 4, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Krajský súd v Žiline konštatuje, že v prípade Q. Q. sú splnené všetky zákonné podmienky na to, aby osobe, ktorá vykonáva jej opatrovanie bol poskytnutý peňažný príspevok v zmysle § 39 a 40 zákona č. 447/2008 Z. z.. Jedná sa totiž o osobu, ktorá v zmysle § 14 ods. 4 je odkázaná na opatrovanie, pretože stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je VI. podľa zákona č. 448/2008 Z. z., ako vyplýva z komplexného posudku zo dňa 12.05.2010. V tomto komplexnom posudku zároveň tento peňažný príspevok bol aj vzhľadom na viaceré sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia v oblastiach mobility a orientácie, komunikácie a sebaobsluhy, indikovaný. Osoba, ktorá má nárok na poberanie tohto príspevku, je stanovená v § 40 ods. 3, 4 citovaného zákona a zároveň táto osoba musí zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít tak, ako to má na mysli § 39 ods. 2 citovaného zákona. Pokiaľ nastane spor medzi viacerými fyzickými osobami, kto zabezpečuje každodennú pomoc takejto fyzickej osobe pri konkrétnych úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a realizovanie sociálnych aktivít, je potom povinnosťou správneho orgánu, aby vykonal dostatočné dokazovanie na túto skutkovú otázku a ustálil, ktorá z týchto osôb takúto pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím zabezpečuje. V danom prípade sa súd stotožnil s námietkou žalobcu, že nebol zistený dostatočne skutkový stav na túto základnú skutkovú otázku. Prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutia vychádzali okrem iného z úradného záznamu zo dňa 12.03.2015, ktorý zachytil výpoveď matky Q. Q. bez prítomnosti žalobcu ako účastníka správneho konania, a to v pozícii svedkyne. Zo spisu nevyplýva, že bol o výsluchu účastník konania upovedomený, ani že sa ho zúčastnil. Takýmto postupom prvostupňového správneho orgánu však bol porušený § 33 ods. 1 správneho poriadku, ktorý sa na toto konanie použije v spojení s § 53 ods. 1, 2 zákona č. 447/2008 Z. z.. Podľa tohto ustanovenia účastník konania má právo klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní. Ak teda správny orgán chcel vychádzať z výpovede svedkyne B. Q., bolo potrebné vytýčiť ústne pojednávanie a upovedomiť o jej výsluchu účastníka - žalobcu, aby mohol klásť otázky. Tento nesprávny postup pri výsluchu svedkyne B. Q. bol krajským súdom vytknutý už v rozsudku č. k. 20S/41/2014-35 zo dňa 02.12.2014. Prvostupňový správny orgán sa opätovne tejto procesnej vady dopustil a uvedené pochybenie bolo dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.. Na dodržiavanie ustanovení Správneho poriadku pri dokazovaní prvostupňový správny orgán upozornil aj odvolací správny orgán v zrušujúcom rozhodnutí žalovaného č. k. UPS/US7/SSVOdPPKPC1/ SOC/2015/4011 zo dňa 11.05.2015, ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 18.03.2015. V novom prvostupňovom rozhodnutí zo dňa 18.06.2015 však prvostupňový správny orgán opätovne vychádzal zo skutkového stavu pred vydaním zrušeného prvostupňového rozhodnutia zo dňa 18.03.2015 a žiadne doplnenie dokazovania nevykonal. Nemohol však vychádzať z nezákonne vykonaného dôkazu, t.j. úradného záznamu zo dňa 12.03.2015. Vo vzťahu k námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu teda krajský súd uzatvára, že pokiaľ žalobca namieta, že on poskytuje každodennú pomoc Q. Q. pri všetkých (resp. väčšine) úkonoch potrebných pre jej každodenný život, bude v ďalšom konaní potrebné, aby v prípade, ak správny orgán bude mať za to, že je potrebné opätovný výsluch matky Q. na túto okolnosť, aby na tento výsluch predvolal žalobcu. Výsledkom tohto dokazovania bude, že správny orgán zistí, a to podľa jednotlivých činností, v ktorých je fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby podľa Prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z., ktoré konkrétne úkony opatrovania vykonáva konkrétna osoba. Teda urobí dopyt na jednotlivé úkony, ako sú uvedené v Prílohe č. 3 bod a) tohto zákona (stravovanie a pitný režim, vyprázdňovanie močového mechúra, vyprázdňovanie hrubého čreva, osobná hygiena, celkový kúpeľ, obliekanie, vyzliekanie, zmena polohy, sedenie a státie, pohyb po schodoch, pohyb po rovine, orientácia v prostredí, dodržiavanie liečebného režimu, potreba dohľadu) a zistí, ktoré z týchto úkonov vykonáva otec Q. a ktoré matka. Podľa komplexného posudku zo dňa 12.05.2010 je nepochybné, že podľa tejto prílohy Q. Q. dosiahla stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby VI., a preto je zrejmé, že tieto úkony určitá fyzická osoba vykonáva, pretože inak by Q. Q. nemala zabezpečenú každodennú pomoc, ktorú nevyhnutne potrebuje. Úlohou správneho orgánu bude len zistiť, ktoré z týchto konkrétnych úkonov pravidelne a každodenne vykonáva ktorá fyzická osoba a podľa toho posúdiť, ktorá konkrétna fyzická osoba vykonáva opatrovanie. Samozrejme, ak rodičia žijú v spoločnej domácnosti s dcérou zdravotne ťažko postihnutou, nie je reálne, aby úplne všetky úkony opatrovania vykonávala len jedna osoba. Podľa názoru súdu neodporuje zákonu, ak menšie nepravidelné úkony vykonáva aj druhý z rodičov, a pritom osoba, ktorá vykonáva väčšinu úkonov, bude mať nárok na príspevok na opatrovanie. Musí byť však preukázané, že podstatný objem úkonov pravidelného každodenného charakteru vykonáva ten, ktorému bude príspevok poskytnutý. Keďže správny orgán nevykonal dokazovanie v tomto smere, ale vychádzal len z úradného záznamu, z výsluchu B. Q., B. Q. a zo zápisnice zo dňa 17.03.2015, z ktorých nevyplýva rozsah jednotlivých činností pri opatrovaní Q. Q. každého rodiča, tvrdenie žalovaného vo vyjadrení k žalobe, že v konkrétnom prípade nebol dodržaný rozsah vykonávaného dohľadu pri väčšine činností v zmysle Prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 je ničím nepreukázaný. Z vykonaného dokazovania toto tvrdenie nevyplýva. Nebolo totiž vôbec preverované, ktoré konkrétne činnosti podľa Prílohy č. 3 k citovanému zákonu vykonáva konkrétny rodič. Skutkový stav, ako ho zistil prvostupňový správny orgán, a z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie bol teda zistený nedostatočne, napadnuté rozhodnutie je predčasné, a preto ho bolo potrebného zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.. Súd sa však nestotožnil s ďalšou námietkou žalovaného, a to, že nie je správny právny názor žalovaného, že každodennú starostlivosť musí poskytovať výlučne len jedna fyzická osoba. Z § 39 ods. 1 a § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. vyplýva, že odkázanosť na opatrovanie vzniká vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím potrebuje pomoc pri činnostiach podľa Prílohy č. 3 v stupni V. alebo VI.. Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. o opatrovaní možno hovoriť, ak fyzickej osobe je zabezpečená každodenne pomoc v tých úkonoch, na ktoré je fyzická osoba odkázaná. Podľa § 40 ods. 5 citovaného zákona peňažný prostriedok sa poskytne len jednej fyzickej osobe, ktorá zároveň fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím opatruje. Z uvedeného je zrejmé, že príspevok možno poskytnúť len tej fyzickej osobe, ktorá ju každodenne opatruje. Tým nie sú dotknuté ustanovenia cit. zákona, v ktorých zákon stanovuje výnimky, kedy sa peňažný príspevok na opatrovanie poskytuje osobe, ktorá sama opatrovanie z konkrétnych dôvodov nevykonáva, ale zabezpečí opatrovanie inou osobou, pričom však tieto nie sú na daný prípad aplikovateľné. Zákon nestanovuje, že musí ísť o fyzickú osobu, ktorá fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím opatruje výlučne sama, ale podľa názoru súdu menšie nepravidelné úkony môže vykonávať aj tretia osoba. Ako bolo vyššie uvedené, musí však byť preukázané, že podstatný objem úkonov pravidelného charakteru vykonáva tá fyzická osoba, ktorej bol príspevok na opatrovanie poskytnutý. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario. Žalobca bol v konaní úspešný, a preto má právo na náhradu trov konania. Ten si však náhradu trov neuplatnil, súd mu ju preto nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. V Žiline, dňa 03. mája 2016 JUDr. Jana Martinčeková predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková