Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/191/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015201031 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015201031.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Veroniky Poláčkovej, v právnej veci navrhovateľa: MV - Energy, s. r. o., so sídlom Dlhá č. 52, Prievidza, IČO: 36 865 451, právne zast. advokátskou kanceláriou Semančín Poláček s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, proti odporcovi: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36 442 151, v konaní o návrhu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline návrh z a m i e t a. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Návrhom zo dňa 09.11.2015 na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy žiadal navrhovateľ, aby súd zakázal odporcovi pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa na zákonnú podporu podľa § 4 ods. 1 písm. c) a b) zákona č. 309/2009 Z.z. a uložil odporcovi zaradiť navrhovateľa do systému podpory a uložil odporcovi poskytnúť navrhovateľovi podporu doplatkom podľa § 3 ods. 1 písm. c) a § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 1498/2014/E-OZ zo dňa 18.12.2013 a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0015/2015/E zo dňa 28.11.2014, na základe účtovného dokladu vystaveného navrhovateľom na skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení navrhovateľa na výrobu elektriny za celý kalendárny rok 2015 a povinnosť bezodkladne uzatvoriť s navrhovateľom zmluvu o doplatku na rok 2015 a poskytnúť navrhovateľovi osobne alebo prostredníctvom subjektu povereného odporcom podporu odberom elektriny za cenu elektriny na straty podľa § 3 ods. 1 písm. b) a § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/2009 Z.z., podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 1498/2014/ E-OZ zo dňa 18.12.2013 a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0015/2015/E zo dňa 28.11.2014, na základe účtovného dokladu vystaveného navrhovateľom na elektrinu, ktorá bola vyrobená v zariadení navrhovateľa na výrobu elektriny a dodaná odporcovi za celý kalendárny rok 2015 a povinnosť osobne alebo prostredníctvom subjektu povereného odporcom bezodkladne uzatvoriť s navrhovateľom zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát na rok 2015 podľa § 5 ods. 6 písm. a) citovaného zákona. Návrh odôvodnil tým, že odporca listom zo dňa 17.12.2014 navrhovateľovi oznámil, že nesplnil povinnosti výrobcu elektriny ustanovené v § 4 zákona č. 309/2009 Z.z. (ďalej Zákon o podpore OZE) a elektrina vyrobená v jeho zariadení na výrobu elektriny sa bude považovať za elektrinu, na ktorú nie je možné uplatniť si právo na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) Zákona o podpore OZE. Navrhovateľ doručil odporcovi žiadosť o uzavretie zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát a zmluvy o doplatku na rok 2015, ktorej prílohou boli podpísané zmluvy na rok 2015, pričom odmietol odporca zmluvy uzavrieť, o čom navrhovateľa upovedomil listom zo dňa 09.03.2015. Proti konaniu odporcu podal navrhovateľ sťažnosť podľa Zákona o sťažnostiach, na ktorú odporca odpovedal, že nie je subjektom, ktorý podľa tohto zákona postupuje. Ďalej v návrhu odôvodňoval šikanóznosť a nepotrebnosť oznamovacej povinnosti zavedenej v § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE, ako aj nepotrebnosť požiadavky na zaslanie oznámenia o uplatnení podpory, pretože zákon garantuje výrobcom elektriny právo na podporu na obdobie 15 rokov. Na základe novely Zákona o podpore OZE č. 382/2013 bola s účinnosťou od 01.01.2014 zavedená sankcia za porušenie vyššie uvedenej oznamovacej povinnosti, a to konkrétne nové ustanovenie § 4 ods. 3. Táto sankcia bola zavedená až po štyroch rokoch existencie oznamovacej povinnosti. Navrhovateľ mal za to, že odporca pri poskytovaní podpory podľa Zákona o podpore OZE vystupuje ako orgán verejnej správy. Má konkrétne povinnosti uvedené v § 5 ods. 6 tohto zákona, a to povinnosť uzavrieť s výrobcom elektriny s právom na podporu písomnú zmluvu o dodávke elektriny na krytie strát, a tiež je povinný odoberať všetku elektrinu, ktorú výrobca elektriny s právom podpory dodal. Jeho konanie je upravené právnym predpisom verejnoprávnej povahy a je monopolizované. Prijíma a posudzuje dokumenty výrobcov elektriny s OZ, a tým rozhoduje o vyplatení alebo faktickom odňatí podpory. Odňatie, resp. odopretie podpory zo strany odporcu je teda nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Navrhovateľ považoval za nezákonný zásah zaslanie listu odporcovi zo dňa 17.12.2014, záporné posúdenie splnenia podmienok pre uplatnenie podpory, nezaradenie jeho zariadenia v kalendárnom roku 2015 do systému podpory, neuzavretie zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát a zmluvy o doplatku, zaslanie listu z 09.03.2016, ako aj neuhradenie faktúry za mesiac január 2015 a vrátenie faktúry za doplatok za mesiac január 2015. Pritom aplikáciu sankcie na navrhovateľa v podobe straty nároku na uplatnenie podpory za kalendárny rok 2015 vylučujú prechodné ustanovenia k novele Zákona o podpore OZE, a to konkrétne § 18e ods. 1. Zariadenie navrhovateľa bolo uvedené do prevádzky pred 01.01.2014, preto sa naňho vzťahujú podmienky podpory tak, ako boli v zákone upravené do účinnosti predmetnej novely. Nie je možné v jeho prípade aplikovať zákonnú sankciu aj z dôvodu, že si voči úradu aj voči odporcovi všetky svoje povinnosti podľa § 4 ods. 2 Zákona o podpore OZ riadne a včas splnil. Považoval odňatie práva na uplatnenie podpory obyčajným listom za nezákonné z dôvodu, že Ústava neumožňuje obmedziť, resp. odňať právo navrhovateľa na podporu priamo zákonom bez vydania administratívneho rozhodnutia vydaného príslušným orgánom v správnom konaní. Išlo o taký zásah, ktorý zásadným spôsobom zasiahol do legitímnych očakávaní navrhovateľa spojených s výkonom jeho majetkových práv. Na obmedzenie, resp. odňatie vlastníckeho práva výrobcu elektriny je potrebné, aby zákon stanovil štátny orgán s právomocou vydať individuálny akt aplikácie práva a nie je prípustné, aby odporca ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy navrhovateľovi odňal ročnú podporu svojvoľne, bez rozhodnutia a bez možnosti navrhovateľa brániť sa. Odporca nie je subjektom oprávneným rozhodovať o tom, či navrhovateľovi zaniklo právo na podporu. Pritom k strate podpory nemôže dôjsť len na základe zákona. Odporca sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 18.12.2015. Konštatoval, že ak by mal odporca postavenie orgánu verejnej správy, museli byť splnené dve skutočnosti, a to že pri jeho podnikateľskej činnosti v súvislosti so zabezpečením podpory podľa Zákona o podpore OZE ide o postup odporcu ako právnickej osoby, ktorá rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy a súčasne že takéto rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb bolo odporcovi zverené na základe zákona. Odporca ani jeden z uvedených predpokladov nespĺňa. Zákon č. 251/2012 Z.z. o energetike ho za orgán verejnej správy neustanovuje. Odporca je dcérskou akciovou spoločnosťou spoločnosti SSE, a. s. založenej v zmysle § 154 a nasl. Obchodného zákonníka ako právny nástupca zrušeného štátneho podniku Stredoslovenské energetické závody, štátny podnik Žilina. Podľa § 88 Zákona o energetike štátnu správu v energetike vykonáva Ministerstvo hospodárstva SR, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej URSO), Slovenská obchodná inšpekcia. Odporca ani jeho materská spoločnosť nie sú v uvedenom ustanovení uvedení. Pre oblasť podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (ďalej OZE) a elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou (ďalej KVET) právna úprava priznáva postavenie orgánu verejnej správy Ministerstvu hospodárstva SR, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Slovenskej republiky (ďalej len „ÚRSO“), Slovenskej obchodnej inšpekcii, resp. do 30.04.2015 Slovenskej energetickej inšpekcii a colným úradom. Postavenie odporcu ako regulovaného subjektu na trhu s energiou je také, že tento vykonáva inak výsostne komerčnú (ziskovú) činnosť. Regulačná politika v tomto smere je plne v rukách ÚRSO a odporca a jeho materská spoločnosť SSE, a. s. sú jej podriadené. Zákon o podpore prikazuje uzavierať odporcovi zmluvy s výrobcami elektriny určenými ÚRSO. Naopak Zákon o podpore OZE upravuje následky porušenia regulačnej politiky zo strany odporcu vo forme pokút ukladaných Štátnou obchodnou inšpekciou, ÚRSO alebo colnými úradmi. V oblasti regulačnej politiky pre oblasť podpory výrobcov elektriny z OZE a KVET teda odporca stojí mimo rámec orgánov verejnej správy. Sám odporca je regulovaný subjekt, teda nemôže meniť autoritatívne regulačnú politiku ÚRSO a musí sa jej v konečnom dôsledku v celom rozsahu podriadiť, a to v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2012 Z.z.. ÚRSO má vo výlučnej kompetencii aj to, ktorému subjektu sa v zmysle Zákona o podpore OZE poskytne podpora a ktorému nie, čo vyplýva z § 3b ods. 7 Zákona o podpore OZE. ÚRSO navrhovateľa označilo v zozname subjektov, ktorému nárok na podporu v danom období nevznikol, čo navrhovateľ potvrdzuje aj vo svojej žalobe. Odporca túto skutočnosť musí rešpektovať, v opačnom prípade by mu ÚRSO náklady spojené s podporou poskytovanou navrhovateľovi nijako nezohľadnil. Žaloba je mimo právny rámec aj v tom zmysle, že fakticky smeruje k uzavretiu obchodných zmlúv navrhovateľa s odporcom, t. j. k uzavretiu záväzkového vzťahu, do ktorého vstupujú dva rovnocenné subjekty. Nie je pravda, že odporca posudzuje, že výrobcovia elektriny splnili zákonné požiadavky na poskytovanie podpory, pretože uvedené posudzuje ÚRSO. Tieto závery potvrdila aj Generálna prokuratúra SR vo svojom stanovisku, v ktorom sa vyjadrila k právnemu postaveniu odporcu ako k údajnému orgánu verejnej správy. Z jej stanoviska zo dňa 24.03.2015 vyplýva, že prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav nie sú orgánmi verejnej správy a ich oznámenia o nesplnení povinnosti podľa Zákona o podpore nepredstavujú postupy orgánu verejnej správy. Tiež je z neho zrejmé, že právo na podporu nie je predmetom zákonom upraveného procesu vedeného prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy ani žiadneho iného administratívneho rozhodovania, ktoré by boli zavŕšené vydaním vrchnostenského rozhodnutia. Regionálna distribučná spoločnosť nemá zákonom stanovenú výkonnú právomoc rozhodovať o poskytnutí či neposkytnutí podľa Zákona o podpore. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline v obdobnej veci sp. zn. 20S/105/2015, 20S/71/2015 a 20S/72/2015. Vo vzťahu k namietanému odňatiu podpory uviedol, že odporca navrhovateľovi ročnú podporu neodňal, a to už vôbec nie svojvoľne. Odporca postupoval na základe pokynov ÚRSO a na základe zverejneného zoznamu ÚRSO-M, v ktorom bol navrhovateľ uvedený ako výrobca elektriny, ktorý si nesplnil povinnosť podľa § 4 Zákona o podpore. Na základe uvedeného preto odporca zaslal navrhovateľovi list, v ktorom mu oznámil, že v roku 2015 nemá právo na podporu. Jeho právo teda zaniklo na základe nesplnenia zákonných predpokladov na priznanie podpory v roku 2015. Odporcovi neprináleží posudzovať, ako formou a s akým obsahom má byť oznamovacia povinnosť splnená. Uvedené posúdil ÚRSO, ktorý vyhodnotil navrhovateľa ako subjekt, ktorý si nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť na získanie podpory, a toto vyhodnotenie musí odporca v plnom rozsahu rešpektovať, keďže sa musí podriadiť regulačnej politike, ktorú vykonáva ÚRSO. Na základe uvedených argumentov žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľ sa k vyjadreniu odporcu vyjadril podaním zo dňa 18.02.2016. Zotrval na právnych argumentoch, ktoré uviedol v podanom návrhu. Právny názor, ktorý za orgán verejnej správy sa považuje len subjekt vyslovene v zákone označený, je formalistický a v právnom štáte argumentačne neudržateľný. Činnosť odporcu pri poskytovaní zákonnej podpory nevyplýva z jeho slobodnej vôle, resp. nie je výkonom jeho ústavného práva na slobodu podnikania. To, že je v určitých otázkach regulovaným subjektom, nevylučuje to, že pri poskytovaní podpory vystupuje ako orgán verejnej správy. Skutočnosť, že odporca posudzuje splnenie zákonných podmienok pre uplatnenie podpory, uvádza aj prevádzkový poriadok odporcu schválený rozhodnutím ÚRSO dňa 05.12.2014, pretože podľa neho posudzuje splnenie všetkých podmienok nevyhnutných na uplatnenie práva na podporu. Úrad nemá právomoc posudzovať splnenie oznamovacej povinnosti voči odporcovi a ani zverejňovať mená subjektov, ktoré si nemôžu uplatniť právo na podporu z dôvodu nesplnenia oznamovacej povinnosti. Preto zoznam výrobcov, ktorý zverejnil ÚRSO, je vo vzťahu k odňatiu podpory právne irelevantný. Poskytovanie zákonnej podpory odporcu nevyplýva z jeho slobodnej vôle, ale z direktívnych ustanovení Zákona o podpore OZE, ktoré mu prikazujú podporu daným výrobcom poskytovať, konkrétne podľa § 5 ods. 6. Ak sa má oznamovacia povinnosť plniť voči odporcovi, tak je to práve odporca, ktorý má posudzovať, či táto povinnosť bola splnená alebo nie. Zároveň nesúhlasil s právnymi názormi uvedenými v stanovisku Generálnej prokuratúry SR. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/322/2011, 20S/232/2011 a 20S/324/2011, kde krajský súd judikoval, že kompetencia distribučnej spoločnosti nespadá pod súkromnú správu, lebo nerieši len súkromné záležitosti, ktoré vykonávajú súkromné osoby, ktoré sledujú vlastné ciele, ale v danom prípade zmeny odberateľa elektriny reguluje existenciu verejných potrieb a záujmov, teda potrebu, aby pre obyvateľov a občanov SR bola zabezpečená dodávka elektrickej energie a bol regulovaný trh s elektrinou, teda potrieb všetkých obyvateľov SR na vymedzenom území. V procese zmeny dodávateľa energie teda odporca vystupuje ako orgán, ktorému bolo zverené rozhodovanie o právach a povinnostiach pri výkone verejnej moci. Krajský súd prejednal vec v zmysle § 250v ods. 4 O.s.p. na pojednávaní, pričom zistil, že návrh nie je dôvodný, pretože odporca nemá pasívnu procesnú legitimáciu v tomto konaní. Pri navrhovateľom tvrdených zásahov odporca nevystupoval ako orgán verejnej správy, a to z nasledovných dôvodov: Súd sa oboznámil s listom odporcu zo dňa 17.12.2014, ktorý bol zaslaný navrhovateľovi. Z tohto podania vyplýva, že Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s., ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy, pri realizácii podpory zákona č. 309/2009 Z.z. (ďalej Zákon o podpore OZE a KVET) navrhovateľovi oznámila, že na základe informácií, ktoré jej boli doručené od ÚRSO, ako aj podľa skutočností, ktorými sama disponuje, bolo preukázané, že navrhovateľom prevádzkované zariadenie na výrobu elektriny OZE/KVET stratilo právo na uplatnenie podpory podľa Zákona o podpore OZE a KVET pre kalendárny r. 2015, a to z dôvodu nesplnenia povinností výrobcu elektriny ustanovených v § 4 Zákona o podpore OZE a KVET. Preto je vylúčená možnosť zaradiť navrhovateľom prevádzkované zariadenie na výrobu elektriny v kalendárnom roku 2015 do systému podpory v zmysle Zákona o podpore OZE a KVET a preto elektrina vyrobená v ním prevádzkovanom zariadení na výrobu elektriny sa bude považovať za elektrinu, na ktorú nie je možné uplatniť si právo na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) Zákona o podpore OZE a KVET. Na základe tohto oznámenia odporca nerealizoval navrhovateľovi výkup elektriny za cenu na straty a neuzavrel s ním zmluvy o výkupe elektriny za cenu na straty pre rok 2015, ani mu neposkytol podporu doplatkom a neuzavrel s ním zmluvu o doplatku na tento rok, preto mu ani neuhradil faktúry vystavené navrhovateľom na január 2015. To navrhovateľ považoval za nezákonný zásah orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p. Navrhovateľ tvrdil, že odporca ako subjekt poverený prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy na odber (výkup) elektriny je v tomto smere orgánom verejnej správy, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach navrhovateľa. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 244 ods. 5, prvá veta O.s.p., súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Podľa § 250v ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Podľa § 250v ods. 2 O.s.p. orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený. Podľa § 250v ods. 3 O.s.p. návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa § 250v ods. 4 O.s.p. súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný. Podľa § 250v ods. 5 O.s.p. navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. Podľa § 250v ods. 6 O.s.p. súd konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a zároveň rozhodne o trovách konania. Podľa § 250v ods. 7 O.s.p. proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok. Podľa § 250v ods. 8 O.s.p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/2009 Z.z. v znení účinnom ku dňu 17.12.2014 podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené za cenu elektriny na straty. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) citovaného zákona podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje doplatkom. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) citovaného zákona výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na podporu"), má právo na odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) citovaného zákona výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na podporu"), má právo na doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje. Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona náklady vzniknuté prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy poskytnutím podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b), c) a d) zohľadní úrad v konaní o cenovej regulácii. 12) 12) § 11 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z.z. Podľa § 5 ods. 6 cit. zákona prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy a) je povinný uzatvoriť s výrobcom elektriny s právom na podporu písomnú zmluvu o dodávke elektriny na krytie strát vo svojej distribučnej sústave, ak o jej uzatvorenie takýto výrobca elektriny požiadal; súčasťou tejto zmluvy je aj prevzatie zodpovednosti za odchýlku výrobcu elektriny s právom podpory podľa § 3 ods. 5, b) je povinný odoberať všetku elektrinu, ktorú výrobca elektriny s právom podpory dodal podľa § 4 ods. 1 písm. b) a d), c) zodpovedá za odchýlku 8) spojenú s pokrytím strát v distribučnej sústave a vlastnou spotrebou elektriny; odchýlku môže preniesť na iný subjekt. Podľa § 9 ods. 1 písm. b), bod 1. zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov Úrad vykonáva cenovú reguláciu podľa § 11, 12 a 14. Podľa § 9 ods. 1 písm. c), bod 1. cit. zákona Úrad rozhoduje vo veciach podľa § 11 až 17. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona cenovej regulácii v elektroenergetike podlieha výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroba elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Podľa § 11 ods. 11 cit. zákona úrad v cenovom konaní schváli alebo určí cenu regulovanému subjektu vydaním cenového rozhodnutia. Úrad môže v cenovom rozhodnutí schváliť alebo určiť aj podmienky uplatnenia ceny. Podľa § 11 ods. 12 cit. zákona cenové rozhodnutie na prvý rok regulačného obdobia platí na celé regulačné obdobie, ak úrad neschváli zmenu cenového rozhodnutia. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov štátnu správu v energetike vykonáva a) ministerstvo, b) úrad, c) Slovenská obchodná inšpekcia (ďalej len "inšpekcia"). Krajský súd v Žiline zameral svoju pozornosť na vyriešenie otázky, či odporca je orgánom verejnej správy tak, ako to predpokladá hypotéza § 250v ods. 1 O.s.p. (...nezákonným zásahom orgánu verejnej správy...). Ustanovenie § 250v O.s.p. nie je možné vykladať osamotene bez prihliadnutia na obsah ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. obsahujúci pojem orgán verejnej správy. Zákonodarca do skupiny orgánov verejnej správy zaradil v zmysle citovaného ustanovenia orgány štátnej správy, územnej samosprávy, ako aj záujmovej samosprávy vrátane ďalších právnických a fyzických osôb, avšak pod tou materiálnou podmienkou, že im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Nakoľko vymedzenie pojmu verejná správa je čo do svojho rozsahu širšie ako u pojmu štátna správa, iba nezahrnutie tejto právnickej osoby do ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. (týka sa menoslovu subjektov vykonávajúcich štátnu správu v energetike) nie je postačujúce pre záver, že nie je orgánom verejnej správy. Na druhej strane pre záver, že ide o orgán verejnej správy v zmysle prieskumnej právomoci správnych súdov, sa nutne vyžaduje kumulatívne splnenie tak podmienok kladených na verejnú správu z formálneho hľadiska ako aj súčasne kritérií z hľadiska materiálneho. V danom prípade súd konštatuje, že odporca pri realizácii svojich povinností podľa § 5 os. 6 z.č 309/2009 Z.z. nedisponuje materiálnou podmienkou, aby naň bolo možné hľadieť ako na právnickú osobu vybavenou kompetenciou rozhodovať o právach a povinnostiach osôb podľa § 244 ods. 2 O.s.p. Odporca je pri uzatváraní obchodných zmlúv podľa písmena a) cit. ustanovenia a výkupe elektriny v postavení obchodnej spoločnosti založenej podľa Obchodného zákonníka. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že odporca v zmysle § 5 Zákona o podpore je prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy a má povinnosti uvedené v tomto ustanovení zákona. Nerozhoduje však o právach, prvom chránených záujmoch alebo povinnostiach jeho obchodných partnerov, ale vykonáva faktické úkony (uzatvára s výrobcom elektriny s právom na podporu písomnú zmluvu o dodávke elektriny na krytie strát, odoberá elektrinu výrobcovi elektriny s právom podpory, zodpovedá za odchýlku - § 5 ods. 6 Zákona o podpore). Samotné náklady vzniknuté prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy poskytnutím podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b), c) a d) zohľadní úrad v konaní o cenovej regulácii. (§ 5 ods. 1 cit. zákona). Z uvedeného vyplýva, že odporca je obchodným partnerom takého výrobcu elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3, ktorý má zákonné povinnosti voči výrobcovi elektriny pri splnení všetkých zákonom stanovených predpokladov. Jedná sa o obchodnoprávny vzťah súkromnoprávneho charakteru, v ktorom odporca nevystupuje ako vrchnostenský orgán reprezentujúci štát zakladajúci práva a povinnosti navrhovateľom. On sám je v rámci poskytovania podpory výrobcom elektriny regulovaným subjektom, voči ktorému úrad uplatňuje svoje postavenie orgánu verejnej moci. Navrhovateľovi štát nezaložil povinnosť začať podnikať v danom segmente, bolo to jeho slobodné obchodné rozhodnutie, od ktorého očakával dosiahnutie zisku. Na druhej strane štát, keď nakupuje od takýchto dodávateľov elektrickú energiu, platí za odobratý tovar, čím uspokojuje potreby odberateľov energetickej energie. Samotným neuzavretím zmluvy o dodávke elektriny alebo nevyplatením doplatku sa nekonštituuje žiadny mocenský zásah orgánu verejnej správy do práv navrhovateľa. Tento v prípade jeho presvedčenia, že zmluvu odporca mal povinnosť uzavrieť a podporu vyplatiť, má k dispozícii iné právne inštitúty na zvrátenie tohto faktického stavu. V prípade možného porušenia povinnosti odporcu uzavrieť obchodnú zmluvu o dodávke elektriny za cenu na straty podľa Zákona o podpore OZE ako aj nevyplatením doplatku podľa § 3 cit. zákona by nešlo o nezákonný zásah orgánu verejnej správy vzhľadom na to, že prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy nie je orgánom verejnej správy. Čo sa týka postavenia prevádzkovateľa distribučnej sústavy, súd poukazuje na rozsudok NS SR č.k. 1Sžz/2/2013 zo dňa 18.04.2014, podľa ktorého ak príslušný zákon ukladá prevádzkovateľovi prenosovej sústavy povinnosť konať na základe a v medziach zákona, t.j. vymedzuje formou zákona jeho štátom delegovanú pôsobnosť v oblasti energetiky a s tým súvisiace oprávnenia, konkrétne výhradné (monopolné) postavenie v oblasti prenosu elektrickej energie (viď čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), potom ide v zmysle materiálnom ako aj formálnom o orgán verejnej správy. V danom prípade predmetom konania SSE-D a.s. ako orgánu verejnej moci bolo vyhotovenie stanoviska podľa § 3 ods. 6 Správneho poriadku potrebného k vydaniu osvedčenia podľa § 12 ods. 2 z.č. 251/2012 Z.z. na výstavbu energetického zariadenia na účely stavebného konania. Išlo teda o postup právnickej osoby, pri ktorom však bola splnená aj materiálna podmienka jej statusu ako orgánu verejnej správy, a to, že jej zákon v tejto parciálnej otázke zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Na rozdiel od vyššie uvedeného prípadu, v danom prípade však zákon nepriznáva SSE- D a.s. ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy unikátne postavenie právnickej osoby, pretože mu nepriznáva žiadne rozhodovacie právomoci ako právnickej osobe podľa § 244 ods. 2 O.s.p. K problematike právneho statusu prevádzkovateľa distribučnej sústavy pri vykonávaní jeho činnosti ako prevádzkovateľa tejto sústavy, t.j. nie ako orgánu vydávajúceho záväzné stanovisko podľa osobitného zákona, sa vyjadril Najvyšší súd SR v uznesení č.k. 5Sžo/32/2012 zo dňa 28.09.2012. Zaujal v ňom právny názor, že prevádzkovateľovi distribučnej sústavy pri vykonávaní jeho činnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy zákon nepriznáva rozhodovacie právomoci ako právnickej osobe v zmysle § 244 ods. 2 O.s.p. a teda nie je orgánom verejnej správy. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k vyjadreniu odporcu poukázal na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Žiline v konaniach pod sp. zn. 20S/322/2011, 20S/232/2011, 20S/324/2011, v ktorých krajský súd skonštatoval, že distribučná spoločnosť pri procese zmeny dodávateľa elektrickej energie má postavenie orgánu verejnej správy. Súd poukazuje na to, že uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/322/2011 zo dňa 15.05.2012 bolo potvrdené Najvyšším súdom Slovenskej republiky, avšak z iných právnych dôvodov. Najvyšší súd konštatoval, že krajský súd rozhodol po vecnej stránke správne, keď konanie s poukazom na § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil, hoci nie je možné dať za pravdu dôvodom, z ktorých tento právny záver vyvodil. Z toho istého dôvodu nemožno priznať úspech v odvolaní žalobcu, ktorý vychádza z právneho názoru, že žalovaný v postavení prevádzkovateľa distribučnej sústavy, kedy vykonáva resp. nevykonáva zmenu dodávateľa elektriny, koná a rozhoduje ako orgán verejnej správy, a tento jeho postup, resp. „rozhodnutie“, ktorým je oznámenie o nevykonaní zmeny dodávateľa elektriny, je rozhodnutím vydaným v správnom konaní. Stredoslovenská energetika, Distribúcia, a. s. nespĺňa znaky správneho orgánu, pretože zákon mu ako právnickej osobe nezveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb v oblasti verejnej správy. Svoju činnosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy vykonáva na základe rozhodnutia ÚRSO z 28.06.2007 č. 0058/2007/02/PP, ktoré ÚRSO vydal v súlade s § 5 ods. 1 písm. d) v spojení s § 15 ods. 3 Zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach. Orgánom oprávneným konať a rozhodnúť o tom, či žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy postupoval v súlade so zákonom, resp. skúmať a rozhodnúť, či došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich zo Zákona o regulácii v sieťových odvetviach a z osobitných predpisov, je ÚRSO. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožnil s právnym názorom uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí Krajského súdu v Žiline a odporcu nepomenoval ako orgán verejnej správy. Súd nevzhliadol ako dôvodnú námietku navrhovateľa, že povinnosť odporcu rozhodovať o právach a povinnostiach konkrétnych fyzických a právnických osôb sa deje prijímaním a posudzovaním dokumentov výrobcov elektriny z OZE o vyplatení alebo faktickom odňatí podpory, ktorá povinnosť je upravená v prevádzkovom poriadku zo dňa 05.12.2014. Krajský súd konštatuje, že pokiaľ má právnická osoba v zmysle § 244 ods. 2 O.s.p. mať status orgánu verejnej správy, musí byť splnená podmienka, aby jej kompetenciu vymedzoval zákon. Zákon č. 309/2009 Z.z. však konkrétnu kompetenciu pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy pri rozhodovaní o zániku práva, resp. nemožnosti uplatnenia si práva na doplatok a odber elektriny za cenu elektriny a straty nevymedzuje. Z tohto uhla pohľadu potom ustanoveniami prevádzkového poriadku nie je potrebné sa zaoberať, keďže nie sú právne relevantné. Za týchto okolností potom je nadbytočné vyhodnotiť, či prechodné ustanovenie § 18e ods. 1 Zákona o podpore OZE zakázalo na navrhovateľa aplikovať ust. § 4 ods. 3 tohto zákona. Rovnako je aj nepodstatné, či navrhovateľ skutočne splnil podmienky stanovené v § 4 ods. 2 písm. c) citovaného zákona, keď subjekt, ktorý navrhovateľ označil ako pôvodcu nezákonného zásahu, nie je orgánom verejnej správy. Čo sa týka navrhovateľovho tvrdenia, že žiadne iné prostriedky nápravy prípadného nezákonného postupu okrem návrhu podľa § 250v O.s.p. proti odporcovi mu neprináležia, súd poukazuje na to, že okrem toho, že v oblasti regulačnej politiky pre oblasť podpory výrobcov elektriny z OZE a KVET odporca stojí mimo rámec orgánov verejnej správy a sám je regulovaný subjekt, je to práve ÚRSO, ktorý autoritatívne konštituuje regulačnú politiku v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2012 Z.z.. ÚRSO má vo výlučnej kompetencii rozhodovať, ktorému subjektu sa v zmysle Zákona o podpore OZE poskytne podpora a ktorému nie, pričom môže meniť aj právoplatné rozhodnutia o cenovej regulácii (§ 11 ods. 12 zákona č. 250/2012 Z.z.). Pokiaľ ÚRSO navrhovateľa označil v zozname subjektov, ktorému nárok na podporu v danom období nevznikol v zmysle § 3b ods. 7 Zákona o podpore OZE, majúc za to, že nárok na podporu v r. 2015 mu neprináleží, bez vydania rozhodnutia o zmene cenového rozhodnutia, ide o postup ÚRSO, a v žiadnom prípade nie o postup odporcu. Keďže podľa názoru krajského súdu odporca nie je orgánom verejnej správy, jeho faktickými úkonmi nemohlo dôjsť k nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy a návrh bol podaný voči osobe, ktorá v tomto type konania nemá pasívnu legitimáciu. S poukazom na právny názor uvedený v uznesení NS SR sp. zn. 3Sžo/40/2011 zo dňa 06.03.2012 ohľadne procesného postupu súdu pri nedostatku pasívnej legitimácie odporcu v konaní podľa piatej časti piatej hlavy O.s.p., procesným dôsledkom nesprávneho označenia subjektu ako odporcu, t.j. subjektu, ktorý nemá pasívnu procesnú legitimáciu v tomto konaní, je zamietnutie návrhu ako nedôvodného. Preto krajský súd postupujúc podľa § 250v ods. 4 O.s.p., návrh voči odporcovi zamietol ako nedôvodný, nezaoberajúc sa meritórnymi námietkami navrhovateľov ani splnením podmienok prípustnosti návrhu. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250v ods. 5 O.s.p. a contrario. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, pretože jeho návrhu súd nevyhovel, a preto mu súd náhradu trov nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný (§ 250v ods. 7 O.s.p.). V Žiline, dňa 15. marca 2016 JUDr. Jana Martinčeková predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková