Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/194/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015201042 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015201042.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Miroslav Salíni, advokát, so sídlom P. č. XX, XXX XX U., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa-ústredie, Ul. 29 augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, vo veci žaloby na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 21980-12/2015-BA zo dňa 08.09.2015, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie, Bratislava č. 21980-12/2015-BA zo dňa 08.09.2015 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Martin č. 700-2010594414-GC04/14 zo dňa 15.05.2014 zrušuje a vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou 16.11.2015 na tunajší súd sa žalobca domáhal preskúmania zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 21980-12/2015-BA zo dňa 08.09.2015, ďalej len napadnuté rozhodnutie, preskúmavané rozhodnutie, rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu, ktorým druhostupňový správny orgán odvolanie žalobcu zamietol a rozhodol tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Martin, ďalej len prvostupňový správny orgán č. 700-2010594414-GC04/14 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) zmenil tak, že vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia vypustil text: „... § 152a zákona v znení neskorších predpisov...“. V ostatnej časti prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán pod č. 700-2010594414-GC04/14 zo dňa 15.05.2014 podľa § 144 ods. 1 zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona 572/2009 Z.z. ďalej len zákon 461/2003 Z.z. a § 152a zákona 461/2003 Z.z. a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona 461/2003 v znení zákona 43/2004 žalobcovi predpísal za obdobie január až december 2009, január 2010 až december 2010, január 2011, apríl 2011, jún 2011, október 2011, december 2011, január až jún 2012, september 2012, december 2012, január 2013, apríl 2013, máj 2013, jún 2013, august 2013 a december 2013 poistné na nemocenské poistenie, poistenie na starobné poistenie a príspevky, poistné na invalidné poistenie a poistenie do rezervného fondu solidarity, ďalej len poistné, v celkovej sume 2.697,56 eur. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu bola písomná príloha, v ktorej špecifikoval poistné za uvedené mesiace. 2. V dôvodoch rozhodnutia sa žalovaný stotožnil so skutkovým a právnym posúdením prvostupňového správneho orgánu. Z výroku prvostupňového rozhodnutia vypustil ust. § 152a zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon) z dôvodu, že žalobca nie je sporiteľom podľa § 6 zákona 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a táto zmena podľa žalovaného nezakladá dôvod na zmenu výšky predpísaného poistného. Preto prvostupňové rozhodnutie v tejto časti výroku zmenil. Ďalej poukázal na § 3 ods. 1, 2, 3 zákona v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2013 a konštatoval, že z uvedených ust. zákona vyplýva, že zárobková činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na účely sociálneho poistenia je činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Poukázal na § 5 zákona 310/2006 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010, v ktorom je definovaná samostatne zárobkovo činná osoba. Konštatoval, že na základe Licencie Komory Komerčných právnikov SR č. 2046/1993 žalobca bol dňa 19.10.1993 zapísaný do zoznamu komerčných právnikov. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 47-24 K161/99-317, zo dňa 25.11.1999, bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty v Delta, spol. s.r.o., Martin, IČO: 31 601 561, v súlade s ust. § 8 ods. 1 zákona 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Poukázal na § 39 zákona 8/2005 Z.z., keď advokát zapísaný do zoznamu správcov vedených, podľa doterajších predpisov zákona 328/1991 Zb., sa považuje za zapísaného do zoznamu správcov vedeného podľa tohto zákona, teda nový zoznam správcov. Iné osoby zapísané do starého zoznamu správcov môžu vykonávať správcovskú činnosť podľa osobitného predpisu zákona 328/1991 Zb. len vo veciach, v ktorých boli ustanovené do funkcie pred účinnosťou tohto zákona. Žalovaný konštatoval, že žalobca je zapísaný ako jeden z dvoch spoločníkov spoločnosti IURECON CONSULTING, v.o.s. od 04.07.1994, IČO: 31 594 336, so sídlom v Martine, ktorá vznikla 01.11.1993. Žalovaný poukázal na § 5 zákona 543/2010 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2013 a konštatoval, že samostatne zárobkovo činná osoba, podľa tohto zákona, je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2, 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalovaný konštatoval, že žalobca spĺňa podmienku veku a v Registri daňových subjektov je registrovaný od 18.11.1993 a má pridelené IČO: 1021893202. Žalovaný konštatoval, že žalobca, v uvedenom období, mal postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 zákona a v Sociálnej poisťovni, je registrovaný ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba od 19.10.1993. 3. Poukázal na § 14. ods. 1 písm. b) v znení zákona 555/2007 Z.z. (v znení účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2010), ako aj v znení účinnom od 01.01.2011 zákona č. 543/2010 Z.z., ako aj na § 15 ods. 1 písm. b) zákona v znení zákona 555/2007 Z.z. (účinného od 01.01.2008), ako aj § 21 ods. 1 zákona 555/2007 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2010, ako aj v znení účinnom týmto ustanovením od 01.01.2011 do 31.12.2013 a konštatoval, že prvostupňový správny orgán vychádzal z údajov, ktoré poskytlo Daňové riaditeľstvo SR (od 01.01.2012 Finančné riaditeľstvo SR) a zistil, že žalovaný dosiahol za rok 2007, 2008, 2009, 2010, 2011 a 2012 príjmy z podnikania tak ako špecifikoval v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Súčasne uviedol, pri jednotlivých rokoch, zákonnú hranicu príjmu za príslušný rok, ktorá je rozhodujúca pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby a to vždy k 01.07.2008, 01.07.2009, 01.07.2010, 01.07.2011, 01.07.2012 a 01.07.2013. Žalovaný konštatoval, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba, ďalej len SZČO, poistné za obdobie marec 2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010, júl 2010, január 2011, apríl 2011, jún 2011, október 2011, december 2011, január 2012, marec 2012, apríl 2012, máj 2012, jún 2012, september 2012, december 2012, apríl 2013, máj 2013, jún 2013, august 2013 a december 2013 neuhradil vôbec a poistné za obdobie január 2009, február 2009, marec až december 2009, január 2010, február 2010, august 2010, september 2010, október 2010, november 2010, december 2010, február 2012, január 2013 uhradil v nesprávnej nižšej sume, čím porušil § 128 ods. 1 písm. c), § 128 ods. 2 písm. c), § 128 ods. 3 písm. c), § 128 ods. 11 písm. b), § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta zákona. 4. Konštatoval, že od januára 2009 do decembra 2009 bol vymeriavací základ mesačne najmenej v sume 295,50 eur. Na základe Daňového priznania za rok 2007, ktoré bolo správcovi dane predložené dňa 31.03.2008, mal žalobca od 01.01.2009 do 30.06.2009 vymeriavací základ vo výške 359,10 eur mesačne. V období od 01.07.2009 do 31.12.2009 mal žalobca vymeriavací základ vo výške 295,50 eur mesačne. V období od 01.01.2010 do 31.12.2010 mal žalobca vymeriavací základ vo výške najmenej v sume 319,59 eur mesačne. V období od 01.01.2011 do 31.12.2011 bol vymeriavací základ vo výške 329,06 eur mesačne, v období od 01.01.2012 do 31.12.2012 bol vymeriavací základ vo výške 339,89 eur mesačne a od 01.01.2013 do 31.12.2013 bol vymeriavací základ najmenej vo výške 393,00 eur mesačne. Žalovaný konštatoval, že žalobca bol povinný za obdobie január 2009 až marec 2009 odvádzať poistné v sume 118,90 eur mesačne, za obdobie apríl 2009 až jún 2009 bol povinný odvádzať poistné v sume 109,00 eur mesačne a za obdobie júl 2009 až december 2009 bol povinný odvádzať poistné v sume 89,70 eur mesačne. Za obdobie od januára 2010 až december 2010 bol povinný odvádzať poistné v sume 96,90 eur mesačne a za obdobie január 2011 až december 2011 bol povinný odvádzať poistné v sume 109,07 eur mesačne. Žalobca bol povinný za obdobie január 2012 až december 2012 odvádzať poistné v sume 112,66 eur mesačne a za obdobie január 2013 až december 2013 bol povinný odvádzať poistné v sume 130,27 eur mesačne. Žalovaný poukázal na § 142 ods. 1 prvá veta, § 143 ods. 1 prvá veta a § 144 ods. 1 zákona, ako aj § 144 ods. 1 zákona v znení účinnom do 31.12.2009, ako aj § 144 ods. 1 zákona v znení zákona 572/2009 Z.z. a konštatoval, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe bolo za uvedené obdobie určené poistné v celkovej výške 2.697,56 eur, ktoré bolo predpísané prvostupňovým orgánom v správnej sume a v súlade so zákonom, ktoré bol povinný ako účastník konania včas, teda v lehote splatnosti a v správnej sume uhradiť. 5. Žalovaný konštatoval, že konanie vo veciach sociálneho poistenia je osobitné konanie upravené v § 172 a nasl. zákona. Jedná sa o nedávkové konanie, ktoré vzhľadom na ust. § 184 ods. 8 zákona môže začať aj z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne a je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Zákon však nekonkretizuje o aký úkon má ísť a preto je možné za prvý úkon považovať aj doručenie rozhodnutia prvostupňového orgánu, keď prvostupňový orgán disponoval potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Súčasne poukázal na názor vyslovený NS SR 7Sžso/20/2010 a že organizačná zložka nie je viazaná návrhmi účastníkov konania a je povinná vykonávať dôkazy aj z vlastnej iniciatívy, ktoré smerujú k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Taktiež je oprávnená rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, pričom je oprávnená dôkazy hodnotiť podľa svojej úvahy a to každý osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti s poukazom na § 196 ods. 7 zákona. Teda je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, či určitú skutočnosť považuje za dokázanú, či určité vykonané dôkazy postačujú alebo či treba vykonať ďalšie dôkazy, resp. potrebné obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. 6. Žalovaný konštatoval, že podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je podľa § 196 ods. 1 zákona všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, t.j. aj vnútorné predpisy Sociálnej poisťovne, ktoré prispievajú k správnemu výkladu zákona. Poukázal na § 172 ods. 1 zákona keď na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní a konštatoval, že účastník konania je sám zodpovedný za plnenie povinností, ktoré mu ako SZČO vyplývajú zo zákona, keď zákon o Sociálnej poisťovni neukladá povinnosť upozorňovať odvádzateľov poistného na neplnenie si odvodovej povinnosti. Pokiaľ žalobca namietal, že boli vydané viaceré rozhodnutia, ktorými bolo Sociálnou poisťovňou predpísané dlžné poistné za rovnaké obdobia ako v napadnutom rozhodnutí, vyhodnotil túto námietku žalovaný za námietku, ktorá nemá vplyv na zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázala, že rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Martin, č. 700-2010001111-GC04/11, zo dňa 07.01.2011, v ktorom žalobcovi Sociálna poisťovňa, pobočka Martin predpísala poistné za obdobie január 2009 až jún 2010 a rozhodnutím č. 700-2010005711-GC04/11, zo dňa 11.01.2011 poistné za júl 2010 až december 2010, boli podľa dôvodov rozhodnutia žalovaného v deň ich vydania stornované a teda sa jednalo o nulitné rozhodnutia, ktoré nespôsobujú žiadne právne účinky. Pokiaľ žalobcovi ako zamestnávateľovi boli vydané rozhodnutia Sociálnou poisťovňou, pobočka Martin a v nich predpísané poistné, jedná sa o iný druh konania než je preskúmavané konanie, v ktorom žalobca má postavenie účastníka konania ako samostatne zárobkovo činná osoba a nie ako zamestnávateľ, preto aj existencia ďalších rozhodnutí na predpis poistného žalobcu ako zamestnávateľa, hoci aj za rovnaké obdobia ako v napadnutom rozhodnutí, je pre posúdenie veci právne irelevantná. Žalovaný konštatoval, že rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo vydané na základe spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a je súladné so zákonom. 7. Proti rozhodnutiu žalovaného podal riadne a včas žalobu žalobca. Žiadal napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V dôvodoch žaloby poukazoval, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané bez toho, aby pred jeho vydaním sa mohol žalobca konania, pred prvostupňovým správnym orgánom zúčastniť. Správne orgány mu neoznámili, že sa vedie voči jeho osobe nedávkovo správne konanie, vo veci predpísania poistného za uvedené obdobie a nebolo mu umožnené, aby sa k predpísaniu poistného a v súvisiacich veciach a k dokladom vyjadril. Tak vo vzťahu k prvo ako aj druhostupňovému správnemu orgánu. Poukazoval na konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo predmetom prieskumu pred Krajským súdom v Žiline v konaní sp. zn. 21S/215/2014. Ďalej tvrdil, že žalobca po doručení prvostupňového rozhodnutia sa snažil vec priamo u prvostupňového správneho orgánu riešiť, požiadal o nahliadnutie do spisu a oznámenie sa s výkladom, na základe ktorého podľa tvrdenia žalobcu a vyjadrenia prvostupňového správneho orgánu, sa malo konať a rozhodovať, čo mu bolo odopreté, teda nemal pred podaním odvolania ani potom, žiadnu možnosť nahliadnuť do administratívneho spisu a zistiť u žalovaného na základe čoho a prečo mu bolo predpísané dlžné poistné v uvedenej výške. 8. Žalobca tvrdil, že týmto postupom bol ukrátený na svojich právach účastníka konania, keď sa nemohol zúčastniť na správnom konaní u žalovaného a nemohol byť ani riadnym účastníkom konania v zmysle § 172 zákona o sociálnom poistení, v ktorom bolo vydané aj prvostupňové rozhodnutie, keď mu bolo znemožnené uplatnenie práv účastníka nedávkového konania v sociálnych veciach, ktoré mu vyplývajú z § 172 a nasl. zákona o sociálnom poistení. Tvrdil, že postupom žalovaného mu bolo znemožnené zapojiť sa do nedávkového správneho konania, bola mu znemožnená spolupráca so správnym orgánom počas celého konania, ako to predpokladá § 173 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a nemohol ani preukázať svojimi dokladmi, výpismi z bežného účtu, úhradu poistného za mesiace od januára 2009 až december 2013. Ako účastník správneho nedávkového konania sa nemohol zúčastniť ani ústneho pojednávania, ktoré bolo potrebné v zmysle § 188 zákona o sociálnom poistení, na uplatnenie pripomienok za účelom objasnenia veci, ani nemohol realizovať práva na vypočutie svedkov, za účelom objasnenia veci. Taktiež nemal možnosť nazerať do spisu, robiť si z neho výpisy, opisy, nemohol požiadať o vyhotovenie fotokópií, ani výkladu či vyjadrenia ústredia Sociálnej poisťovne, ktoré malo byť podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia. Tvrdil, že nemohol podať ani žiadne podania, doklady k predpísaniu poistného, ako to predpokladá § 195 zákona o sociálnom poistení, keď takýmto postupom nielenže bol ukrátený na svojich právach ale v dôsledku toho správne orgány nemohli presne a úplne zistiť skutočný stav veci, keď z ust. § 172 a nasl. zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by žalovaný mohol viesť nedávkové správne konanie v absolútnej tajnosti voči účastníkovi konania. 9. Ďalej poukázal na § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, uviedol, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje náležitosti v súlade s § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a absenciu týchto dôvodov nemôže nahradiť ani žalovaný, v napadnutom rozhodnutí. Tvrdil, že žalovaný mal prvostupňové správne rozhodnutie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Podľa žalobcu v prvostupňovom rozhodnutí, v jeho odôvodnení, nie je uvedené, na základe akých podkladov a dôkazov a úvah, hodnotenia dôkazov a záverov došiel správny orgán k záveru, že odviedol poistné žalobca v nesprávnej sume, čo nevyplýva ani z dôvodov napadnutého rozhodnutia. Ďalej tvrdil, že napriek tomu, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, za ktoré mesiace žalobca ako SZČO nezaplatil poistné, resp. žalovaný v napadnutom rozhodnutí bolo uvedené, bol vyčíslený vymeriavací základ a výška poistného ako aj ďalšie iné skutočnosti, napriek tomu má za to, že takýto postup žalovaného bol nesprávny, pretože v takomto prípade nemal možnosť v konaní sa brániť a takého rozhodnutie žalovaného ani nemohol napadnúť odvolaním. Tieto všetky výpočty vymeriavací základ, výpočty poistného, dlžného poistného mali byť obsahom dôvodov prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu ktorého mu mal byť priznaný riadneho účastníka konania. Ďalej uviedol, že viaceré dôvody a vyjadrenia o nezaplatení poistného nepovažuje za správne a to aj v porovnaní s jeho účtovnou evidenciou o platení poistného, však voči týmto záverom žalovaného nemá možnosť podať odvolanie. Z tohto dôvodu považuje prvostupňové rozhodnutie za nezákonné a nepreskúmateľné, ktoré v konečnom dôsledku žalobcovi ako účastníkovi nedávkového správneho konania v sociálnych veciach mu odníma zákonné právo byť riadnym účastníkom konania, riadne uplatniť svoje práva a to aj prostredníctvom odvolania, ktoré nemôže riadne týmto ani zdôvodniť. Pokiaľ by postupoval prvostupňový správny orgán v súlade so zákonom a teda žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil, mohol žalobca v komunikácii s prvostupňovým správnym orgánom objasniť všetky dôvody predpísania poistného, predložiť svoje účtovné doklady o zaplatení poistného, pretože podľa žalobcu výpočet mesiacov, za ktoré podľa žalovaného žalobca nezaplatil poistné, nie je správny a to bolo možné vyriešiť pred vydaním prvostupňového správneho rozhodnutia. Poukazoval na konanie ktorým žiadal povolenie o obnovenie konania vo veci predpísaného poistného, ktorému nebolo v konaní vyhovené, a nevidí dôvod, aby musel uhrádzať poistné duplicitne za niektoré mesiace obdobie január 2009 až december 2013 a to len preto, že prvostupňový správny orgán eviduje platby inak ako ich eviduje sám žalobca. Tvrdil, že bežne nie je možné zistiť v pobočke Sociálnej poisťovne riadnu evidenciu platby, teda za ktoré mesiace žalobca ako SZČO zaplatil poistné, pričom požiadal v tomto smere o ústne informácie, ktoré mu boli zo strany pracovníkov pobočky v Martine odmietnuté, ale tvrdil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Martin si platby poistného za jednotlivé mesiace priraďuje aj k iným obdobiam, bez toho aby upovedomila platiteľa poistného, teda nie je možné, že ten kto platí ako SZČO poistné mal prehľad o tom ako pobočka Sociálnej poisťovne eviduje zaplatené resp. nezaplatené poistné. Poukázal, že ani po roku 2009, od pobočky Sociálnej poisťovne Martin, nikdy nedostal ústne ani písomné upozornenia, že si poistné od júla 2009 alebo v inom období určil v zlej výške a že mal odviesť poistné v inej výške. Keby takáto skutočnosť ešte v roku 2005 bola oznámená pobočkou Martin (že odviedol poistné v nesprávnej výške), uvedenú vec by riešil. Tvrdil, že nebol zistený spoľahlivo skutočný stav veci, v súlade s § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu bolo vydané bez spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci. Boli odopreté práva žalobcu byť riadnym účastníkom konania a nemohol si uplatniť svoje procesné a hmotné práva, pretože nemal možnosť sa pred vydaním prvostupňového rozhodnutia k obsahu tohto konania a rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladom, spôsobu jeho zistenia, navrhnúť jeho doplnenie dôkazmi a vyjadreniami. Z uvedených dôvodov žiadal žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. 10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 30.12.2015 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V dôvodoch žaloby sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci, ktoré vyjadril v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Poukázal, že konanie prvo a druhostupňového správneho orgánu je dvojinštančným konaním a tvorí jeden celok, teda žalobca mohol v rámci odvolacieho konania namietať skutočnosti, v podanom odvolaní, ktoré považoval za relevantné, mohol nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy a odpisy a nemohla byť žalobcovi odňatá možnosť zúčastniť sa nedávkového konania. Ďalej poprel tvrdenie žalobcu, že by mu bolo znemožnené nahliadnuť do administratívneho spisu a poukázal na č. 18 administratívneho spisu. Žalovaný konštatoval, že k žalobe žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by vyvracali správnosť postupu Sociálnej poisťovne a že v konaní o povolení o obnovenie bolo právoplatne rozhodnuté prvo a druhostupňovým správnym orgánom, keď návrh na povolenie obnoviť bol zamietnutý. Ďalej konštatoval, že nie je možné preveriť pravdivosť tvrdení žalobcu, že mu zo strany Sociálnej poisťovne boli poskytnuté odlišné informácie o výške jeho odvodovej povinnosti, a to práve na dlhší časový odstup a tieto tvrdenia žalobca ani v konaní nepreukázal. Podľa žalovaného žalobca v žalobe nevzniesol žiadnu relevantnú námietku vo vzťahu k meritu veci, teda skutočnosť, že poistné bol povinný platiť z vyššieho vymeriavacieho základu, než z akého si výšku poistného sám vypočítal a platil, pretože dosahoval nielen príjmy z činnosti advokáta, ale aj z činnosti správcu konkurznej podstaty alebo ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti. Ďalej konštatoval, že vychádzal z údajov aj Daňového riaditeľstva, resp. Finančného riaditeľstva SR, ktorý poskytol žalovanému výpis daňového priznania všetkých fyzických osôb, vrátane žalobcu a z týchto údajov aj v konaní správne orgány vychádzali. 11. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného na nariadenom pojednávaní dňa 23.08.2016 a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že je potrebné žalobe vyhovieť a napadnuté rozhodnutie pri aplikácii § 191 ods. 1 písm. g) zrušiť vo väzbe na § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vrátiť na ďalšie konanie. 12. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 13. Podľa § 199 ods. 1 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne, b) Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, c) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, d) Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, e) zdravotných poisťovní, f) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, g) Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu, h) príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia, i) obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb. 14. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 15. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 16. Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 17. Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. účinného k 30.06.2016 na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. 18. Podľa § 172 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. účinného k 30.06.2016 v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa. 19. Podľa § 172 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. účinného k 30.06.2016 konanie vo veciach podľa odseku 1 je a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len "dávkové konanie"), b) iné konanie (ďalej len "nedávkové konanie"). 20. Podľa § 172 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. účinného k 30.06.2016 predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach. 21. Podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. účinného k 30.06.2016 predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie 1) v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy. 1) Zákon č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 22. Podľa § 195 ods. 1 zákona 461/2003 Z.z. k 31.12.2014 organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 23. Podľa § 195 ods. 2 zákona 461/2003 Z.z. podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 24. Podľa § 195 ods. 3 zákona 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 25. Podľa § 196 ods. 1 zákona 461/2003 Z.z. dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 26. Podľa § 196 ods. 7 zákona 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 27. Podľa § 209 ods. 1 zákona 461/2003 Z.z. k 30.06.2016 rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 28. Podľa § 209 ods. 4 zákona 461/2003 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 29. Podľa § 218 ods. 1 zákona 461/2003 Z.z. odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. 30. Podľa § 218 ods. 2 zákona 461/2003 Z.z. ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 31. Podľa § 218 ods. 3 zákona 461/2003 Z.z. odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je viazaná právnym názorom odvolacieho orgánu. 32. Podľa § 218 ods. 4 zákona 461/2003 Z.z. proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať. 33. Predmetom prieskumu je nedávkové konanie a na predmetné konanie, ktoré je nedávkovým konaním nebolo možné aplikovať všeobecný predpis o správnom konaní - Správny poriadok. 34. I keď v preskúmavanom konaní je zo zákona aplikácia Správneho poriadku vylúčená, zákon 461/2003 Z.z. ako osobitný predpis, aj v čase vydania prvostupňového rozhodnutia ako aj rozhodnutia žalovaného, upravoval procesné podmienky pre konanie v nedávkových veciach, ako aj vymedzoval podklady rozhodnutia (§ 195), dokazovanie pred správnym orgánom (§ 196), ako aj náležitosti rozhodnutia vydaného prvostupňovým a druhostupňovým správnym orgánom (§ 209) a rozhodovania druhostupňového správneho orgánu (§ 218 a § 219 zákona). 35. § 184 ods. 8 zákona č. 461/2003 (k 31.12.2014) upravoval, že nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že aj z vlastného podnetu organizačná zložka Sociálnej poisťovne, Sociálna poisťovňa, pobočka Martin, mohla začať preskúmavané nedávkové konanie, na ktoré sa nevzťahoval zákon č. 71/1967 Zb.. Preto nebola povinnosť správnych orgánov postupovať podľa § 18 ods. 3 zákona o správnom konaní, podľa ktorého o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania. 36. Podľa procesných ustanovení upravených v zákone 461/2003 Z.z. bolo však povinnosťou správnych orgánov prvého a druhého stupňa zabezpečiť si podklady rozhodnutia v súlade s vymedzením tohto inštitútu v § 195 a vykonať dokazovanie, resp. zabezpečiť si dôkazné prostriedky vymedzené v § 196 zákona 461/2003 Z.z.. 37. § 195 ods. 2 zákona 461/2003 tak v znení účinnom ku dňu začatia konania a rozhodovania prvostupňového správneho orgánu, ako aj v čase rozhodovania druhostupňového správneho orgánu vymedzoval, že podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy, vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovni v jej činnosti. V súlade s § 196 účinnom v čase pred vydaním a v čase vydania prvostupňového rozhodnutia ako aj rozhodnutia žalovaného bolo v ods. 4 upravené právo účastníka konania zúčastniť sa na konaní ako aj v § 196 ods. 6 povinnosť účastníka konania navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. 38. Zákon 461/2003 Z.z. taktiež upravoval v § 209 náležitosti rozhodnutia prvo a druhostupňového správneho orgánu. 39. Krajský súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že skutočnosti, ktoré sú uvádzané v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, predovšetkým výpočet príjmu žalobcu za roky 2007-2012 z ktorého správne orgány vychádzali, je rozhodujúce pre vznik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia SZČO, ako aj stanovenie vymeriavacieho základu podľa jednotlivých obdob,í vo vzťahu ku ktorým predpísal prvostupňový správny orgán rozhodnutím dlžné poistné, nie sú obsiahnuté v dôvodoch prvostupňového rozhodnutia, ktorých správny orgán síce vyčísľuje vo výrokovej časti celkovú dĺžku poistného a v prílohe poistné dlžné podľa jednotlivých mesiacov, avšak ani z prílohy prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, ani z dôvodov prvostupňového rozhodnutia nie je preukázané, z akých podkladov pri určovaní dlžného poistného a z akého príjmu a akého konkrétneho vymeriavacieho základu za konkrétne obdobie vychádzal, keď tieto skutočnosti sú obsahom napadnutého druhostupňového rozhodnutia, ktoré fakticky, v tomto smere, dopĺňalo dôvody prvostupňového rozhodnutia. 40. I keď rozhodnutie prvo a druhostupňového správneho orgánu predstavuje jeden celok a s poukazom na § 218 zákona 461/2003 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2015 bol odvolací orgán oprávnený preskúmať prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a doplniť konanie, prípadne zistené nedostatky odstrániť, táto skutočnosť však neznamená, že by správny orgán mal nahrádzať dôvody prvostupňového rozhodnutia, keď predovšetkým v prvostupňovom rozhodnutí musí byť v jeho odôvodnení alebo v prílohách, na ktoré odkazuje a ktoré sú jej súčasťou, preukázaný spôsob výpočtu dlžného poistného a teda aj podkladov na základe ktorých dospel správny orgán prvého stupňa k záveru, že účastník konania nezaplatil poistné zo správneho vymeriavacieho základu v dôsledku toho zo správne vyčísleného príjmu a teda v konečnom dôsledku v správnej výške. 41. V tomto smere sa krajský súd stotožnil s názorom žalobcu, že nemal možnosť namietať skutočnosti týkajúce sa vyčíslenia poistného vo vzťahu k prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, ktoré atribúty riadneho odôvodnenia toto rozhodnutie správneho orgánu (v súlade s § 209 zákona 461/2003 Z.z.) nenapĺňa, keď až napadnuté rozhodnutie uvádza konkrétne výšky vymeriavacích základov a teda aj príjmov z ktorých sa vypočítal vymeriavací základ a v konečnom dôsledku sa určila výška poistného, ktorú podľa správnych orgánov mal žalobca riadne a včas Sociálnej poisťovni zaplatiť, a ktorú výšku žalobca neakceptuje. 42. Žalobca tvrdil, že pokiaľ došlo ku komunikácii medzi ním a prvostupňovým správnym orgánom konfrontoval by svoju účtovnú dokumentáciu s dokumentáciou správnych orgánov, v ktorej zaznamenal ako odvádzal poistné ako samostatne zárobkovo činná osoba, teda nie ako zamestnávateľ. Bolo by možné údaje s jeho účtovnými údajmi konfrontovať, prípadne k rozdielnym názorom by bol mohol, pred rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, predložiť ďalšie dôkazy alebo navrhnúť vykonanie dôkazov, čo však postupom prvostupňového rozhodnutia mu bolo v konečnom dôsledku odopreté. 43. Krajský súd opätovne zdôrazňuje, že i keď konanie prvo a druhostupňového správneho orgánu tvorí jeden celok, je potrebné aby z prvostupňového správneho rozhodnutia bola jednoznačne nielen preukázaná výška predpísaného dlžného poistného, ale aj skutočnosti na základe ktorých k predpísaniu dlžného poistného došlo, skutočnosti ktoré boli podkladom pre zisťovanie vymeriavacieho základu pre jednotlivé obdobia, skutočnosti z ktorých bude zrejmé v akej výške, kedy, resp. či vôbec poistné žalobca, za konkrétne obdobie, za ktoré sa mu predpisuje poistné, zaplatil alebo nezaplatil. Tieto skutočnosti z dôvodov, ani z prílohy prvostupňového rozhodnutia nevyplývajú a nahradzuje ich až druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu. 44. Je treba prisvedčiť tvrdeniu žalovanému, že žalobca žiadne dôkazy preukazujúce nesprávnosť výpočtu dlžného poistného žalovaným, v podanej žalobe neprodukoval, svoje tvrdenia o nesprávnom vyčíslení dlžného poistného v správnej žalobe nepreukázal, krajský súd však poukazuje, že súdny prieskum vo veciach správnej žaloby v sociálnych veciach, ktorá je upravená v § 199 až 205 zákona o správnom konaní vo väzbe na ust. § 491 ods. 1 SSP, ako aj konanie podľa zákona 162/2015 Z.z. v ktorom preskúmavajú, v správnom súdnictve, súdy zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a poukazom na § 6 ods. 1, 2 písm. c) zákona 162/2015 Z.z. síce nemôže nahrádzať postup a konanie správnych orgánov a nemôže súd v zásade nahrádzať vykonávanie dokazovania pred správnym orgánom, i keď s poukazom na § 204, nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, v konaniach o správnej žalobe v sociálnych veciach, zo strany súdu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj bez návrhu. 45. V danom prípade však nie je podľa názoru krajského súdu účelné ani možné, aby správny súd nahradzoval dokazovanie správneho orgánu, keď žalobca namieta nesprávnosť výpočtu predpísaného poistného prvostupňovým správnym orgánom, ktoré v dôvodoch rozhodnutia špecifikoval až druhostupňový správny orgán. 46. Preto krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec správnym orgánom na ďalšie konanie, ktorí sú povinní sa s námietkami žalobcu vysporiadať. Žalobca je povinný konkrétne špecifikovať nesprávnosť výpočtu a je povinný označiť a predložiť dôkazy, ktoré preukazujú nesprávnosť predpísaného poistného, podľa jednotlivých mesiacov. 47. Keďže žalobca nemal možnosť sa ku konkrétnym podmienkam, z ktorých vychádzal prvostupňový správny orgán a žalovaný, na základe ktorých vyrubili dlžné poistné, vyjadriť, neboli mu známe skutočnosti, ktoré sú obsahom a z dôvodov napadnutého rozhodnutia, z ktorých vychádzal správny orgán a vyčísľoval vymeriavací základ a teda v konečnom dôsledku aj dlžné poistné za jednotlivé posudzované obdobia, ktoré predpísal žalobcovi, tak v dôsledku tejto skutočnosti krajský súd prisvedčil tvrdeniam žalobcu, že nemohol žalobca sa účinne v správnom konaní brániť, keďže mu neboli známe také skutkové okolnosti a dôvody, na základe ktorých konal a rozhodol druhostupňový správny orgán, a ktoré uviedol až v dôvodoch svojho rozhodnutia, a ktoré absentujú v dôvodoch prvostupňového správneho rozhodnutia. 48. V ďalšom konaní je povinný žalobca, k jednotlivým obdobiam vo vzťahu ktorým správca dane žalobcovi ako SZČO predpísal dlžné poistné, sa vyjadriť a pokiaľ rozporuje výšku predpísaného poistného je povinný predložiť a označiť dôkazy, ktoré preukazujú jeho tvrdenia o zaplatení, čiastočnom zaplatení predpísaného poistného alebo o tom, že predpísané poistné je vyčíslené v nesprávnej výške a teda vychádza z nesprávneho vymeriavacieho základu, alebo v dôsledku toho nesprávneho vykázaného príjmu z podnikania za príslušný rok a príslušné mesiace. 49. Každý účastník nedávkového konania podľa zákona 461/2003 Z.z. má právo na riadne zdôvodnenie tak prvostupňového rozhodnutia ako aj žalovaného rozhodnutia, má právo aby svoje práva mohol účinne uplatňovať v konaní prvo a druhostupňového správneho orgánu, ktorý tvorí jeden celok a aby pred rozhodnutím správneho orgánu (žalovaného), mohol uplatniť všetky námietky k dôvodom rozhodnutia, čo v dôsledku absencie dôvodov prvostupňového rozhodnutia mu bolo odopreté a bola porušená v konečnom dôsledku dvojinštančnosť konania, keď k dôvodom rozhodnutia žalovaného sa mohol vyjadriť až v súdnom prieskume, nie však v nedávkovom konaní - administratívnom podľa zákona 461/2003 Z.z.. 50. Nakoľko v konaní správneho orgánu sa vyskytla vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a boli porušené práva žalobcu, ako účastníka konania o predpísaní dlžného poistného, keď ako účastník konania, v nedávkových veciach, mal právo na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, mal právo na riadne zdôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, ktoré dôvody nahradil až druhostupňový správny orgán a vzhľadom na dvojinštančnosť konania nemohol uplatniť svoje práva účastníka konania a namietať skutočnosti v riadnom administratívnom konaní, ktoré sú obsahom dôvodov druhostupňového rozhodnutia. 51. Pri aplikácii § 191 ods. 1 písm. g) O.s.p. krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil ako aj zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vo väzbe na § 191 ods. 3 písm. a) zákona 162/2015 Z.z.. 52. Žalobca mal v konaní úspech pri aplikácii § 167 ods. 1 zákona 162/2015 Z.z. . mu vzniká právo na náhradu trov konania. Konanie je však oslobodené od platenia súdnych poplatkov, žalobca v konaní nebol zastúpený právnym zástupcom, sám má právnické vzdelanie a nebolo potrebné jeho zastúpenie právnym zástupcom aj s poukazom aj na § 49 ods. 2 písm. b) zákona 162/2015 Z.z.. Žalobca si trovy konania neuplatnil, preto žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V Žiline, dňa 23. augusta 2016 JUDr. Erika Čanádyová predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková