Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 29Sp/108/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015201047 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015201047.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Šobichovou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Martin, katastrálny odbor, so sídlom Severná 15, 036 01 Martin, za účasti účastníka konania: Z. W., nar. X. X. XXXX, bytom J. W. XXXX/X, XXX XX W., v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 3347/2015 zo dňa 14. 9. 2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Okresného úradu Martin č. V 3347/2015 zo dňa 14. 9. 2015 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi a účastníkovi konania súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca zamietol návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva podľa ust. § 31 ods. 3 katastrálneho zákona. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že dňa 7.8.2015 bol Okresnému úradu Martin doručený návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, a to na základe Zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 10.6.2015 medzi Pohotovosť, s. r. o. ako záložným veriteľom a Z. W. ako záložcom v zmluve zastúpeným ProHelp, združenie občianskoprávnej pomoci (v súčasnosti DSS Nestor o. z.). Predmetom zmluvy bolo zriadené záložného práva k nehnuteľnostiam v kat. úz. B. v špecifikácii uvedenej v odôvodnení rozhodnutia. Preskúmaním predloženého návrhu na vklad a jeho príloh odporca zistil nasledovné nedostatky: Správny orgán poukázal na to, že predložené plnomocenstvo považuje za absolútne neplatné. Zmluvu o zriadení záložného práva č. 270/2015/PTR zo dňa 10.6.2015 podpísal za záložcu Z. W. na základe dohody o splnomocnení predseda združenia DSS Nestor, o. z. (predtým ProHelp, združenie občianskoprávnej pomoci) Peter Mamojka. Okresný úrad sa stotožnil s právnym názorom Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 8Sžo/17/2007. Ďalej poukázal na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dohoda o splnomocnení je absolútne neplatná pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu. Dohoda je predtlačený formulár, ktorý obsahuje meno zástupcu dlžníka, ktorý by mal za dlžníka vykonávať právne úkony v rámci bezplatnej právnej pomoci, avšak iba v súvislosti so zabezpečením záväzku dlžníka voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.. Do takto predtlačeného formulára je taktiež možné podľa potreby doplniť niekoľko desiatok nehnuteľností, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy budú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve. Z uvedeného je možné vyvodiť, že splnomocnenec spolupracuje so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o., háji záujmy tejto spoločnosti a nie záujmy zastúpeného. Vzhľadom k tomu, že zástupca nebol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou dlžníka, záujmy dlžníka sú v rozpore s konaním zástupcu, nerešpektuje sa vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka celého nehnuteľného majetku v nepochybne väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy, tým sa výrazne zasahuje do práv oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré mravy. Taktiež poukázal aj na absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení s poukazom na § 53 ods. 5 OZ a vyhodnotil ju ako celok za neprijateľnú podmienku. Vzhľadom na uvedené došlo k zamietnutiu návrhu na vklad záložnej zmluvy cez ust. § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona. Proti rozhodnutiu odporcu v zákonom stanovenej lehote podal opravný prostriedok navrhovateľ, pričom zastal názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome. Správa katastra vychádza len z ničím nepodložených predpokladov, čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Ďalej uviedol, že z hľadiska odbornej literatúry v ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosť o nestrannosti zástupcu; rozpor musí reálne existovať. Splnomocnenej v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzatvorená za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. K rozporu zmluvy o úvere s dobrými mravmi uviedol, že ak správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poplatku alebo v úroku z omeškania, v rozhodnutí chýbajú dôvody pre čo konkrétne je daný rozpor s dobrými mravmi, v tejto súvislosti namietal aj nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. Z rozhodnutia nemožno vyvodiť, že by správny orgán situáciu takto komplexne posúdil a v tomto smere spoľahlivo zistil skutkový stav. Uviedol, že je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období. Odporca prekročil rámec svojich kompetencii, keď skúmal rozpor zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Záložca riadne podpísal predmetnú úverovú zmluvu a ani jej súlad s dobrými mravmi nespochybnil, čerpal finančné prostriedky na základe úverovej zmluvy. Odporcovi nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu právomoc vysloviť neplatnosť takéhoto právneho úkonu z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi okrem preskúmavania zmluvy zakladajúcej zmenu práv k nehnuteľnostiam podľa ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, ktorá je súčasťou návrhu na vklad. Odporca teda nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav veci a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi v dohode o splnomocnení nesprávne právne posúdila z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, toto plnomocenstvo obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, je platné, neexistuje žiaden preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocniteľa, do dňa podania návrhu na vklad toto nebolo odvolané. Z tohto dôvodu správny orgán vydal nezákonné rozhodnutie. Navrhovateľ žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Odporca sa k opravnému prostriedku písomne vyjadril, stotožnil sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí, žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Účastník konania sa k opravnému prostriedku písomne nevyjadril. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu danom opravným prostriedkom navrhovateľa, pričom mal za to, že rozhodnutie odporcu je zákonné, a toto bolo potrebné potvrdiť pri aplikácii ust. § 250q ods. 2 O.s.p., a to z nasledovných dôvodov. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. I.ÚS 17/99, I.ÚS 54/02). Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) v ust. § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamov práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len kataster) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníkom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj práv vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú, alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len právo k nehnuteľnosti). Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a budovaní ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach (§ 2 katastrálneho zákona). Podľa ust. § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa, alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa, alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu. Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolenie vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len účastník konania). Podľa § 30 ods. 2 katastrálneho zákona konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania. Podľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje: a) meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno, názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu, b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný, c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony. Podľa § 30 ods. 5 katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú: a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k pozemku, d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3, e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe. Podľa § 30 ods. 6 katastrálneho zákona okresný úrad na návrhu na vklad vyznačí dátum, hodinu a minútu doručenia návrhu na vklad. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo práva nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa ust. § 31 ods. 7 katastrálneho zákona okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresnom úrade, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd. Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V súlade s platnou právnou úpravou Slovenskej republiky sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi konania (napríklad podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka), ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie odporcu, ako správneho orgánu podľa katastrálneho zákona, ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva v katastri. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné a vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Vkladové konanie ako návrhové konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj exemplifikatívne prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu vkladového konania okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa ust. § 31 katastrálneho zákona), ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesu je príslušné rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve. Právny vzťah zastúpenia, ak ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu alebo na základe zmluvy. Podľa tohto rozlišujeme zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu, či iného štátneho orgánu a zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme a) zmluvu, ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia. Občiansky zákonník nazýva takúto zmluvu dohodou o plnomocenstve; za najfrekventovanejšie zmluvy, ktoré zakladajú právny vzťah zastúpenia, možno považovať zmluvy, týkajúce sa právnej pomoci uzavretej medzi klientom a advokátom, b) právny vzťah zastúpenia ako vzťah medzi zástupcom a zastúpeným, ktorý je daný predmetom a obsahom (vzájomnými právami a povinnosťami) zastúpenia; c) plnomocenstvo ako osvedčenie o existencii právneho vzťahu zastúpenia. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpísaním zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a to konkrétne podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a rozhoduje o tom, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Okresný úrad je preto tým orgánom štátu, ktorý realizuje záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Predmetná smernica bola premietnutá do Občianskeho zákonníka (piata hlava - spotrebiteľské zmluvy) a do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.). V preskúmavanej veci súd zistil, že odporcovi bol podaný návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného do katastra nehnuteľností, ktorý bol podpisovaný navrhovateľom. Ako príloha k návrhu na vklad bola priložená zmluva o zriadení záložného práva, ktorá bola uzatvorená medzi záložným veriteľom - navrhovateľom a záložcom - účastníkom konania Z. W. v zastúpení na základe dohody o splnomocnení: DSS Nestor o. z. (pred tým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava). Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva v podielovom spoluvlastníctve účastníka konania k nehnuteľnostiam špecifikovaným v záložnej zmluve. Zo záložnej zmluvy vyplynulo, že zmluvné strany (z bodu II. Zmluvy) sa dohodli na zriadení záložného práva k špecifikovanej nehnuteľnosti v prospech záložného veriteľa - navrhovateľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 608901379 zo dňa 4.9.2013 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 350,- Eur spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi splnomocniteľom Z. W. a splnomocnencom ProHelp, združením občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava v zastúpení Petrom Mamojkom, predsedom združenia, súd zistil, že táto dohoda je napísaná vo forme predtlače (formulára), kde splnomocnenec je v rámci predtlače už dopredu vpísaný. Účastník konania predmetné splnomocnenie podpísal dňa 4.9.2013 (v deň uzatvorenia úverovej zmluvy) a splnomocnenec uvedenú dohodu o splnomocnení podpísal dňa 4.9.2013. Z dohody o splnomocnení súd zistil, že táto bola uzatvorená v súvislosti resp. v spojitosti so zmluvou o úvere uzatvorenou účastníkom konania so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava č. zmluvy 608901379pričom splnomocniteľ udelil združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených splnomocnenie 1. (bod 2. dohody) vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, ktoré poskytne združenie ProHelp splnomocniteľovi bezplatne, 2. (bod 3. dohody) na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka a všetkých právnych úkonov s ňou súvisiacich v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Zároveň v bode 4 boli bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa. Krajský súd v Žiline uvádza, že teda dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi účastníkom konania a občianskym združením ProHelp nie je uzatvorená riadne s poukazom na to, že sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorý je v nepochybne ďaleko väčšej hodnote ako je výška plnenia povinného z úverových zmlúv a tým sa výrazne zasahuje do práv oprávneného (účastníka konania) bez pomenovaného právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré mravy. Správne odporca skúmal platnosť dohody o splnomocnení vo vzťahu k uzatvorenej záložnej zmluve, z ktorej následne vyplynul aj záver odporcu, že nebolo možné, aby občianske združenie ProHelp, resp. DSS Nestor o. z. nakladalo s nehnuteľnosťami vo vlastníctve záložcu. Krajský súd v Žiline uvádza, že dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi účastníkom konania Z. W. ako splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci so sídlom v Bratislave bolo potrebné posudzovať v celom kontexte uzatvárania 1. úverovej zmluvy, 2. dohody o splnomocnení a následne 3. uzatvorenia aj záložnej zmluvy s tým, že dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi účastníkom konania a združením ProHelp je potrebné posudzovať v celom kontexte s tzv. úverovým balíkom resp. spotrebiteľským balíkom (uzatvorená zmluva o úvere medzi navrhovateľom a účastníkom konania, dohoda o splnomocnení uzavretá medzi účastníkom konania a združením ProHelp a následne záložná zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a účastníkom konania v zastúpení DSS Nestor). Preto analogicky je na túto dohodu o splnomocnení potrebné nahliadať ako na spotrebiteľskú zmluvu z dôvodu toho, že podľa názoru súdu, pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy medzi navrhovateľom a účastníkom konania, t. j. tzv. spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by k uzatvoreniu ani dohody o splnomocnení. Nesporné je, že navrhovateľ podľa výpisu z obchodného registra má v predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov (ide o dodávateľa - § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka), na druhej strane z listinných dôkazných prostriedkov nachádzajúcich sa v administratívnom spise nebolo preukázané, že by si účastník konania bral úver - pôžičku za účelom podnikateľskej činnosti resp. inej svojej obchodnej činnosti (ide o spotrebiteľa - § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), išlo teda o uzatvorenie spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tzn. že v danom prípade je potrebné skúmať, či aj dohoda o splnomocnení nevykazuje znaky neprijateľných podmienok (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), ktoré je potrebné následne vyhlásiť za neplatné. Podľa názoru súdu, v danom prípade bola dohoda o splnomocnení vpísaná do tzv. formulárovej dohody (alebo predtlačenej, keď teda dlžník - záložca - účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody), je zo strany súdu potrebné konštatovať, že v danom prípade bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa - záložcu - účastníka konania zvoliť si splnomocnenca - zástupcu, ktorý by za neho (za Z. W.) uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený), takže v danom prípade je možné hovoriť o tom, že nie je možné považovať takúto dohodu o splnomocnení za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníkovi konania pri uzatváraní úverovej zmluvy), na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči účastníkovi konania) a práve preto spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný (nemal možnosť) ovplyvniť možnosť výberu iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je možné podľa názoru súdu zo všetkých okolností uvedených v preskúmavanej veci vyvodiť, že k výberu splnomocnenca teda nedošlo z vôle účastníka konania ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa. Z tohto dôvodu súd považuje túto dohodu o splnomocnení za neprijateľnú (nekalú) podmienku, a teda za neplatnú podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporcu súd potvrdil a námietky navrhovateľa z dôvodov uvedených v rozsudku považoval za bezpredmetné. O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ nebol úspešným účastníkom konania, preto mu náhrada trov konania nepatrí. Účastník konania si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.