KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Žilina12. 9. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/197/2015 z 12. 9. 2016

Stav rozhodnutia: opravný prostriedok zamietnutý / odmietnutý

Opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu bol zamietnutý alebo odmietnutý (rozhodnutie ostalo v platnosti) – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. októbra 2018, sp. zn. 8Asan/1/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:5015201054.1 (24. 10. 2018). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Žilina z 12. septembra 2016, sp. zn. 20S/197/2015, ECLI:SK:KSZA:2016:5015201054.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/197/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015201054
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015201054.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu
Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Veroniky Poláčkovej, v právnej veci žalobcu: STK Martin, s. r. o., so sídlom
Sučianska cesta č. 49, Martin, IČO: 36 389 412, právne zast. JUDr. Jánom Repáňom, advokátom so
sídlom M. R. K. č. XX, A., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so
sídlom Andreja Kmeťa č. 17, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.
OU-ZA-OOP2-2015/024997/BUG zo dňa 11.09.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný úrad Martin, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií ako prvostupňový správny
orgán rozhodnutím č. k.: OU-MT-OCDPK-2015/001252-32 zo dňa 24.04.2015 vydal rozhodnutie,
ktorým podľa § 107 ods. 6 zákona č. 725/2004 Z.z. uložil oprávnenej osobe kontroly originality
STK Martin - žalobcovi pokutu vo výške 2.000 € za porušenie povinnosti podľa § 75 ods. 1 písm.
f) zákona č. 725/2004 Z.z. pre nezabezpečenie, aby kontroly originality boli vykonávané v súlade
so zákonom, so všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona a
podľa metodík schválených ministerstvom a podľa § 76 písm. d) bod 2 zákona č. 725/2004 Z.z. pre
umožnenie vykonávať kontrolu originality bez pristaveného vozidla, bez ustanovených kontrolných
úkonov; chýbajúca fotodokumentácia z kontroly originality podľa všeobecne záväzného právneho
predpisu na vykonanie tohto zákona a metodík schválených ministerstvom alebo fotodokumentácia,
z ktorej nie je jasný a zreteľne viditeľný predmet fotografovania, alebo je predmet fotografovania
neidentifikovateľný, sa považuje za neprítomnosť vozidla na pracovisku kontroly originality, a to tak,
že fotodokumentácia opakovanej kontroly originality, kód protokolu odborného posudku o kontrole
originality vozidla 1531 004 01076 240913 153713, č. Odborného posudku o kontrole originality
SKA556394, uložená v automatizačnom informačnom systéme (ďalej len AISKO) s časom zaevidovania
24.09.2013 o 15 hod. 35 min. 10 sek. nebola vyhotovená podľa úkonu č. 501 a 502 Metodického
pokynu č. 53/2010 na vykonávanie kontroly originality opakovanej na pracoviskách kontroly originality.
V odôvodnení uviedol, že podnetom na správne konanie boli zistenia zamestnancami Odboru kontroly
štátneho dozoru a dohľadu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR vykonaním
hlavného štátneho odborného dozoru v období od 01.01.2012 do 27.11.2013, ktorého výsledkom
bol zaslaný protokol ako podklad pre uloženie pokuty. Opakovaná kontrola originality bola vykonaná
oprávnenou osobou kontroly originality STK Martin, s. r. o. na pracovisku kontroly originality č. 1531,
zahájená dňa 23.09.2013 a ukončená 24.09.2013, kód protokolu odborného posudku o kontrole
originality vozidla 1531 004 01076 240913 153713, č. Odborného posudku o kontrole originality
SKA556394 a uložená v AISKO. V rozpore s platnou metodikou bola však vyhotovená fotodokumentácia



opakovanej kontroly originality, ktorá bola prevzatá zo základnej kontroly originality vykonanej dňa
13.09.2013, kód protokolu odborného posudku o kontrole originality vozidla 1531 004 01033 130913
083242, č. Odborného posudku o kontrole originality SKA556362, ktorá bola taktiež uložená v AISKO.
Po preskúmaní fotodokumentácie z týchto vykonaných kontrol originality je zrejmé, že pri opakovanej
kontrole dňa 24.09.2013 bola do systému AISKO predmetná fotodokumentácia vyhotovená pri základnej
kontrole 13.09.2013. Nasvedčuje tomu rovnaká poloha vozidla pri jednotlivých záberoch, rovnako
otvorené pravé predné dvere pri prvých troch snímkach, pootvorené pravé predné dvere pri fotografii
pravej snímky vozidla, foto interiéru, rovnaký stav tachometra pri oboch kontrolách, rovnaké zábery na
VIN, atď. Z dôvodu absencie fotodokumentácie z opakovanej kontroly zo dňa 24.09.2013 podľa vyhlášky
č. 578/2006 Z.z. a Metodického pokynu č. 53/2010, resp. nenafotenia markantov potrebných k následnej
identifikácii v súvislosti s výkonom opakovanej kontroly, neexistuje zákonný dôkaz o prítomnosti vozidla v
priestoroch pracoviska kontroly originality v predmetný deň. Uvedené konanie je porušením Metodického
pokynu č. 53/2010, nakoľko fotodokumentáciu mal technik vyhotoviť podľa prílohy č. 6, túto uložiť a
archivovať v elektronickej podobe. Oprávnená osoba kontroly originality tým porušila § 75 ods. 1 písm. f)
zákona č. 725/2004 Z.z. a § 76 písm. d) bod 2 citovaného zákona. V prípade riadneho pristavenia vozidla
na pracovisko nebol žiaden dôvod k objektívnemu nevyhotoveniu fotodokumentácie. Na námietky
účastníka v správnom konaní uviedol, že tvrdenia oprávnenej osoby, že vykonala všetko, má overené
pracovisko, má vyškolených technikov a pod. je nepostačujúce, pretože keď technici vykonávajú kontroly
v rozpore s metodikou, táto základná podmienka zo strany oprávnenej osoby nebola splnená. Tak isto
nie je dôvod na neuloženie sankcie, aj keď zákon oprávnenej osobe ukladá túto povinnosť a bližšie sa
neuvádza, ako to má oprávnená osoba zabezpečiť. Pri správnych poriadkových deliktoch sa zavinenie
neskúma. Zodpovednosť je konštruovaná ako objektívna. Nakoľko za zistené porušenie správny orgán
musel uložiť pokutu a nakoľko sa jedná o prvý správny delikt od času, ako bolo STK Martin udelené
oprávnenie, správny orgán určil spodnú hranicu pokuty 2.000 €, ktorej sadzba je od 2.000 € do 5.000 €.

2. Na základe odvolania účastníkov vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý napadnuté rozhodnutie v plnom
rozsahu potvrdil a odvolanie zamietol. Stotožnil sa so zisteným skutkovým stavom, ako bol uvedený
v prvostupňovom rozhodnutí. Na námietku odvolateľa, že protokol o kontrole originality, ktorá začala
13.09.2013, nebol nikdy uzavretý, nakoľko bol riešený problém nesprávneho vyplnenia dotazníka,
ktoré sa odstránilo pracovníkom riadne vyplneným protokolom, pričom v priebehu celej doby bolo
vozidlo v hale pristavené a pochybenie pracovníka účastníka konania, ktorý zadal do protokolu zlý
záver, nemôže mať za následok záver, že boli vykonané dve kontroly originality, odvolací orgán
uviedol, že sa stotožňuje s prvostupňovým orgánom, nakoľko všetky skutočnosti sú zaznamenané v
automatizovanom informačnom systéme kontroly originality a nemožno ich spochybniť hore uvedeným
tvrdením odvolateľa. Základná kontrola originality bola dňa 13.09.2013 ukončená, teda neboli žiadne
prekážky, aby nová fotodokumentácia nebola vyhotovená. Ďalšia námietka účastníka znela, že bolo
povinnosťou správneho orgánu vykonať dožiadanie na spoločnosť Iris Ident, s. r. o., ktorá zabezpečuje
správu systému AISKO, keďže táto spoločnosť na dotaz pracovníka účastníka uviedla, že oprava
údajov sa nie vždy dá vykonať. Účastník navrhol, aby bolo zistené, či v minulosti boli opravy v systéme
realizované a či takéto požiadavky boli zo strany účastníka konania a či o týchto požiadavkách na opravu
sa vedie evidencia. Na to žalovaný uviedol, že Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja
SR preverovalo túto skutočnosť a zistilo, že poverená technická služba kontroly originality vozidiel
ministerstvom spoločnosť Iris Ident, s. r. o. neeviduje a nie je si ani vedomá požiadaviek na opravu
protokolu ani komunikáciu v tejto veci, ako to vyplýva z listu ministerstva zo dňa 25.11.2013. Ďalej
žalovaný konštatuje, že boli ukončené dve riadne kontroly originality pri výkone kontroly originality vozidla
značky Volkswagen VW11, a to kontrola evidovaná pod č. 1033 dňa 13.09.2013, zahájená 05.09.2013 a
riadne ukončená 13.09.2013. Dôvodom uvedenej základnej kontroly bola zmena farby. Bol vyhotovený
odborný posudok č. SKA556362. Vozidlo bolo chybne vyhodnotené hodnotením 1-1-0. Ďalšia kontrola
originality evidovaná pod č. 1076 zo dňa 24.09.2013 bola zahájená 23.09.2013, ukončená 24.09.2013.
Bola vykonaná ako opakovaná kontrola originality do 30 dní, kde ako dôvod bola znovu uvedená
zmena farby. Klasifikácia stavu bola tentoraz správne hodnotená 2-1-1, avšak v rozpore s platnou
metodikou bola vyhotovená fotodokumentácia. Vozidlo bolo vyhodnotené ako dočasne spôsobilé na
premávku na pozemných komunikáciách a bol vystavený odborný posudok č. SKA556394. Odvolací
orgán rozporuje tvrdenie odvolateľa o jednej a tej istej kontrole, nakoľko v skutočnosti boli vyhotovené
dva odborné posudky, každý s iným dátumom ukončenia kontroly, každý s iným číslom odborného
posudku a s dvoma rôznymi hodnoteniami spôsobilosti. Taktiež ak by sa jednalo o tú istú kontrolu,
nemala by byť kontrolná nálepka v prvej kontrole vystavená, pretože vozidlo bolo pri druhej kontrole
vyhodnotené ako dočasne spôsobilé na premávku v pozemných komunikáciách. Technici kontroly



originality v skutočnosti vykonali dve samostatné kontroly originality s dvoma rôznymi číslami kontroly
a pri opakovanej kontrole boli použité fotografie z prvej základnej kontroly, čím došlo k porušeniu vtedy
platného Metodického pokynu č. 53/2010.

3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol:
Systém AISKO neumožňuje opraviť prípadný technikom spôsobený omyl pri vyplňovaní tlačiva, čo
znamená, že metodický pokyn má jednoznačnú medzeru v tom, že neupravuje postup pracovníka
kontroly pri chybe počas vypisovania protokolu. V danom prípade išlo o základnú kontrolu originality
riadne ukončenú až 24.09.2013. Počas nej bolo vozidlo neustále na pracovisku a fotografie boli
vyhotovené v súlade s metodickým pokynom. Nevznikla žiadna pochybnosť o jeho identite. Na to, aby
mohol byť prijatý záver o opakovanej kontrole originality, je potrebné podľa čl. 2 ods. 2 Metodického
pokynu č. 53/2010 žiadosť vlastníka vozidla alebo držiteľa osvedčenia o evidencii alebo rozhodnutie
obvodného úradu dopravy. Iba toto sú možné podnety na vykonanie opakovanej kontroly originality.
Celý proces kontroly originality môže byť vyvolaný iba na základe podnetu vyššie uvedených osôb.
Podkladom pre vykonanie kontroly je predtlač objednávky na kontrolu stanovená ministerstvom, ako aj
iné prílohy, ktoré v danom prípade neboli predložené. Zákonodarca konkrétne určil sprievodné doklady
pre riadne ukončenie kontroly, ktoré sú obligatórne potrebné vo vypísanej verzii na ukončenie kontroly
a bez nich nie je možné považovať kontrolu za ukončenú a nie je možné sprievodné doklady odovzdať
žiadateľovi. S chybným protokolom vozidlo nikdy nebolo odovzdané zákazníkovi, preto nemôže byť
prijatý záver o tom, že proces kontroly originality bol riadne ukončený 13.09.2013. Nikde nie je v zákone
upravená lehota, v ktorej musí byť začatá kontrola originality ukončená. Technik bol sankcionovaný
za porušenie pokutou, čo by viedlo k prijatiu záveru, že za jeden správny delikt spôsobený jedným
subjektom by boli potrestaní dvaja, t. j. aj žalobca, čo je neprípustné, či už v oblasti priestupkov alebo
trestných činov. Absencia obligatórne daného podpisu vlastníka vozidla na odbornom posudku o kontrole
originality je dôkazom neukončenia predpísaného procesu kontroly. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 16.02.2016. Zotrval na skutkových zisteniach a právnych
záveroch uvedených v napadnutom a prvostupňovom rozhodnutí. Opätovne rozporoval tvrdenie žalobcu
o jednej a tej istej kontrole, nakoľko v skutočnosti boli vyhotovené dva odborné posudky, každý s iným
dátumom ukončenia kontroly, s iným číslom odborného posudku a s dvoma rôznymi hodnoteniami
spôsobilosti. Z predložených materiálov vyplynulo, že technici kontroly originality v skutočnosti vykonali
dve samostatné kontroly a pri opakovanej kontrole boli použité fotografie z prvej základnej kontroly, čo
viedlo k porušeniu vtedy platného Metodického pokynu č. 53/2010.

5. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu
v zmysle § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, ďalej SSP) v spojení s § 491
ods. 1 citovaného zákona a § 491 ods. 2 citovaného zákona, pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie
je zákonné, a preto žalobu podľa § 190 SSP v spojení s § 194 ods. 2 SSP zamietol z nasledovných
dôvodov:

6. Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 491 ods. 2 citovaného zákona právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak
by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

8. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

9. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

10. Podľa § 75 ods. 1 písm. f) zákona č. 725/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 24.09.2013 oprávnená
osoba kontroly originality je povinná zabezpečiť, aby kontroly originality boli vykonávané v súlade s týmto



zákonom, so všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona a podľa
metodík schválených ministerstvom.

11. Podľa § 76 písm. d) bod 2 citovaného zákona vykonávanie kontrol originality bez pristaveného
vozidla, bez ustanovených kontrolných úkonov; chýbajúca fotodokumentácia z kontroly originality
podľa všeobecne záväzného právneho predpisu na vykonanie tohto zákona a metodík schválených
ministerstvom alebo fotodokumentácia, z ktorej nie je jasne a zreteľne viditeľný predmet fotografovania
alebo je predmet fotografovania neidentifikovateľný, sa považuje za neprítomnosť vozidla na pracovisku
kontroly originality,

12. Podľa § 107 ods. 6 citovaného zákona pokutu od 2 000 eur do 5 000 eur uloží obvodný úrad dopravy
tomu, kto poruší povinnosť ustanovenú v § 40 ods. 1 alebo ods. 2, § 41, § 58 ods. 1 alebo ods. 2, §
59, § 75 ods. 1 alebo ods. 2, § 76, § 89 ods. 1 alebo ods. 2 alebo poruší podmienky určené v rozhodnutí
o udelení oprávnenia na vykonávanie činnosti.

13. Podľa § 107 ods. 14 citovaného zákona pri určení výšky pokuty podľa odsekov 6, 9 až 13 orgán
štátneho odborného dozoru prihliada najmä na závažnosť, čas trvania a následky protiprávneho konania
a na opakované porušenie povinností podľa tohto zákona.

14. Krajský súd v Žiline konštatuje, že v danom prípade nezistil dôvody, na ktoré je povinný prihliadnuť
ex offo v zmysle § 195 SSP. Preto viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP, pri absencii
dôvodov uvedených v § 134 ods. 2 SSP, vyhodnotil ich ako v plnom rozsahu nedôvodné. Konkrétne
uvádza:

15. Žalobca namietal, že Metodický pokyn č. 53/2010 má medzeru v tom, že neupravuje postup
pracovníka kontroly originality, ak pracovník urobí chybu počas vypisovania protokolu, čo je možné
hodnotiť ako nedostatok úpravy postupu pri kontrole. K tomu súd uvádza, že Metodický pokyn
Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 53/2010, ktorý bol účinný v čase vykonania kontrol
originality, ktoré sú predmetom preskúmavania v tejto veci, priamo v čl. 2 ods. 1 a 3 ráta so situáciou,
kedy sa práve opakovanou kontrolou originality odstránia administratívne chyby spôsobené technikmi
kontroly originality. Ako príklad je uvedená chyba v zápise údajov do automatizovaného informačného
systému kontroly originality AISKO. To sa stalo aj v danom prípade, čo medzi účastníkmi nebolo sporné.
Podľa záznamov AISKO bola základná kontrola originality ukončená 13.09.2013 a opakovaná kontrola
originality 24.09.2013. Údaje do systému boli vpísané priamo technikmi žalobcu a sú právne relevantné,
teda nie je na mieste námietka, že metodický pokyn má medzeru, pretože nemá upravovať postup
pracovníkov kontroly pri chybe počas vypisovania protokolu. Naopak, na túto situáciu myslí čl. 2 pokynu
a pri administratívnej chybe spôsobenej technikmi kontroly originality sa musí postupovať podľa tohto
článku.

16. Ďalšia námietka spočívala v tom, že v skutočnosti išlo len o jednu kontrolu originality, a to
základnú, ktorá bola ukončená až 24.09.2013, počas ktorej bolo vozidlo stále na
pracovisku. Táto námietka súvisí s prvou námietkou. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že v zápise údajov
do Automatizovaného informačného systému kontroly originality bola spôsobená technikmi originality
administratívna chyba, ktorú bolo potrebné odstrániť. Ak však išlo o odstránenie administratívnej
chyby, jednoznačne muselo ísť o opakovanú kontrolu originality v zmysle čl. 2 Metodického pokynu
č. 53/2010. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalobcu, že išlo o základnú kontrolu originality. To, že
išlo o opakovanú kontrolu, vyplýva aj z toho, že boli vydané dva protokoly systému AISKO, z čoho
vyplýva, že obe kontroly boli riadne ukončené: prvá kontrola originality s administratívnou chybou ako
základná kontrola originality, z ktorej bol vyhotovený protokol s kódom 153100401033130913083242,
so stavom: ukončená, s časom zaevidovania 13.09.2013. Bol z nej vydaný odborný posudok o kontrole
originality vozidla, ktorého kód súhlasí s kódom protokolu uvedeným v protokole zo základnej kontroly
originality zo dňa 13.09.2013. Výsledok odborného posudku znel, že vozidlo je spôsobilé na premávku
v pozemných komunikáciách s výsledkom klasifikácie 1-1-0 (odborný posudok o kontrole originality
vozidla sa nachádza na č. l. 54 súdneho spisu, keďže bol vyžiadaný súdom). Opakovaná kontrola
originality s kódom protokolu 153100401076240913153713 bola evidovaná 24.09.2013 ako opakovaná
do 30 dní so stavom ukončená. Z nej bol taktiež vydaný odborný posudok o kontrole originality vozidla
s kódom, ktorý súhlasí s protokolom z opakovanej kontroly. Výsledkom odborného posudku bolo,
že vozidlo je dočasne spôsobilé na premávku v pozemných komunikáciách s klasifikáciou 2-1-1. Z



vykonaného dokazovania teda jednoznačne vyplýva, že nešlo o jednu základnú kontrolu, ale naopak
že išlo o dve kontroly. Námietka, že vozidlo bolo stále na pracovisku, nepreukazuje, že išlo o jednu
kontrolu, lebo podľa čl. 2 ods. 3 metodického pokynu opakovaná kontrola originality nadväzuje na
predchádzajúcu kontrolu originality základnú, pri ktorej sa kontroluje odstránenie chýb spôsobených pri
tejto kontrole originality. Jednoznačne je uvedené, že sa vykonáva spravidla na tom istom pracovisku,
ktoré vykonávalo predchádzajúcu kontrolu, takže tvrdenie, že išlo o to isté pracovisko, z ktorého vozidlo
nebolo odobraté, len potvrdzuje, že išlo o opakovanú kontrolu originality.

17. Čo sa týka ďalších námietok uvedených v žalobe, súd k nim musí zdôrazniť, že tieto námietky
neboli uplatnené v správnom konaní, a preto správne orgány sa nimi nemohli zaoberať. Neobsahujú
pritom dôvody, na ktoré musí súd prihliadnuť ex offo v zmysle § 195 SSP. V zmysle § 135 ods. 1
SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy. Preto súd musí konštatovať, že pokiaľ žalobca tieto námietky neuplatnil do času vydania
rozhodnutia napadnutého správnou žalobou, súd sa týmito námietkami v súdnom konaní nemôže
zaoberať. K tomu súdu zdôrazňuje, že súdne konanie nie je predĺžením správneho konania, nie je
možné počas súdneho konania vznášať nové námietky, ktoré neboli uplatnené v správnom konaní a to
aj z toho dôvodu, že súd nie je ďalším odvolacím orgánom, ale len preskúmava zákonnosť vydaných
rozhodnutí správnych orgánov, ktoré sa samy museli jednotlivými námietkami účastníkov správneho
konania zaoberať. Na margo týchto námietok súd stručne uvádza (hoci ako bolo vyššie uvedené, z
procesného hľadiska tieto nemôžu privodiť žalobcovi úspech vo veci, t. j. zrušiť napadnuté rozhodnutie):

18. Čo sa týka námietky, že nemôže ísť o opakovanú kontrolu, pretože vlastník alebo držiteľ vozidla
nepožiadal o jej uskutočnenie na samostatnom tlačive, táto námietka je taktiež nedôvodná. Pokiaľ
bola opakovaná kontrola originality zahájená (čo nesporne vyplýva z protokolov AISKO) práve na
odstránenie administratívnej chyby technikov, technici pokiaľ zistili túto administratívnu chybu, mali
požiadať o súhlas, resp. žiadosť osoby uvedenej v čl. 2 ods. 2 metodického pokynu. Ak tak neurobili,
uvedené samotnú opakovanú kontrolu nerobí neexistujúcou. V ďalších námietkach žalobca uvádzal, že
v súvislosti s opakovanou kontrolou neboli predložené jednotlivé listiny, napr. predtlač objednávky na
kontrolu originality, jej prílohy, a taktiež listiny pre riadne ukončenie kontroly. Táto námietka je nedôvodná,
keďže všetky podklady, ktoré uvádza metodický pokyn v čl. 4 písm. g), sú formálne predpoklady
na začatie alebo ukončenie opakovanej kontroly originality (objednávka, atď.), nie je ale stanovené,
že tieto podklady sú hmotnoprávnou podmienkou na začatie opakovanej kontroly, a preto ju možno
vykonať, ak aj nie sú tieto doklady kompletné, ak však možno odborne posúdiť relevantné otázky
opakovanej kontroly. Pokiaľ technik samotné ukončenie kontroly originality zaznamenal do AISKO
protokolu, táto kontrola je týmto ukončená. Pokiaľ ide o lehotu na ukončenie kontroly originality, táto
námietka ani nemôže spochybniť vykonanie opakovanej kontroly originality. To, že nie je stanovená
lehota na ukončenie základnej kontroly, neznamená, že nemohla byť ukončená 13.09.2013, a tiež
nedokazuje, že práve preto bola ukončená až 24.09.2013. Táto námietka je právne irelevantná.

19. Žalobca ďalej namietal porušenie zásady zákazu trestania dvakrát za ten istý skutok. Hoci táto
námietka nebola uplatnená v správnom konaní, vzhľadom na to, že pokiaľ by bola dôvodná, išlo by o
porušenie zásady trestného konania podľa Trestného zákona, na ktorú námietku súd musí prihliadnuť
ex offo, súd túto námietku vyhodnotil. Vyžiadal si rozhodnutia Okresného úradu Martin o uložení pokuty
jednotlivým pracovníkom žalobcu, pričom zistil, že rozhodnutím zo dňa 16.01.2014 bola podľa § 107 ods.
2 písm. f) zákona č. 725/2004 Z.z. uložená technikovi kontroly originality Ing. A. L. pokuta vo výške 166
€ za porušenie povinnosti technika kontroly originality podľa § 78 ods. 10 písm. a) zákona č. 725/2004
Z.z.. Rozhodnutím zo dňa 16.01.2014 bola uložená pokuta podľa § 107 ods. 2 písm. f) citovaného
zákona technikovi kontroly originality K. D., a to pokuta vo výške 166 € za porušenie povinnosti technika
kontroly originality stanovenej v § 78 ods. 10 písm. a) citovaného zákona. Z odôvodnenia vyplýva, že
v oboch prípadoch sa jednalo o realizáciu kontroly originality č. 1033 zo dňa 13.09.2013 ako základnej
kontroly a kontroly originality č. 1076 zo dňa 24.09.2013 ako opakovanej kontroly originality. Súd však
uvádza, že táto námietka je v plnom rozsahu nedôvodná. Vyššie uvedení technici boli sankcionovaní
za porušenie povinností podľa § 107 ods. 2 písm. f) zákona č. 725/2004 Z.z. v znení účinnom ku
dňu 24.09.2013, a to konkrétne za porušenie povinnosti technika kontroly originality stanovenej v § 78
ods. 10 písm. a) citovaného zákona. Žalobca bol naopak sankcionovaný za porušenie povinnosti podľa
§ 107 ods. 6 citovaného zákona, a to konkrétne stanovenej v § 75 ods. 1 písm. f) a § 76 písm. d)
citovaného zákona. Každý subjekt (technici, žalobca) porušil inú povinnosť vyplývajúcu zo zákona a
zároveň sa jednalo o rozdielne zodpovednostné subjekty. V rozhodnutiach o uložení pokuty technikom



nebol ako zodpovednostný subjekt uvedený žalobca. Teda nedošlo k sankcionovaniu jedného subjektu
za porušenie viacerých ustanovení zákona viacerými rozhodnutiami. Každý zodpovednostný subjekt bol
sankcionovaný len raz, a to za konkrétne porušenie právnych noriem. Zásada ne bis in idem teda nebola
v danom prípade porušená, a táto námietka je v plnom rozsahu nedôvodná.

20. Z vyššie uvedených dôvodov Krajský súd v Žiline ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

21. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
Žalobca nemal v konaní úspech, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému
súd rozhodol podľa § 168 SSP a contrario a žalovanému náhradu trov nepriznal, keďže mu ju môže
priznať len výnimočne, čo v danom prípade nebolo splnené.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V Žiline, dňa 13. septembra 2016

JUDr. Jana Martinčeková
predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:
Miriama Talapková

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 5015201054)

  1. 12. 9. 2016Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/197/2015 z 12. 9. 2016 (toto rozhodnutie)opravný prostriedok zamietnutý / odmietnutý
  2. 24. 10. 2018Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Asan/1/2017 z 24. 10. 2018