Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sd/213/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015201079 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015201079.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline - správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: F. A., nar. X. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom U. O. - U. P., F. XXX/X, právne zast. JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, so sídlom v N., Z. č. X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. 10. 2015, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. 10. 2015 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. októbra 2015 podľa § 65 ods. 2, § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z. z., § 12 ods. 3 písm. d) a e), § 14 ods. 4, § 21 a § 174 ods. 1 písm. c) a ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 6. júla 2015. Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom uviedol, že bol zúčastnený na všeobecnom dôchodkovom poistení, odvádzal poistné na dôchodkové poistenie, a preto nechápe, prečo mu ich dnes Sociálna poisťovňa nechce vrátiť vo forme starobného dôchodku. Poukázal tiež na skutočnosť, že získal dobu služby v I. kategórii funkcií 17 rokov a 131 dní. Vo všeobecnom systéme v III. pracovnej kategórii získal 25 rokov a 331 dní. Je toho názoru, že spolu pre nárok na starobný dôchodok získal 43 rokov a 97 dní, preto nesúhlasí s vykázaným obdobím dôchodkového poistenia v osobnom liste dôchodkového poistenia. Namietal, že do zálohy odišiel po splnení prevzatého záväzku v čase, kedy bolo novelou do Zákona o sociálnom zabezpečení vložené prechodné ust. § 174. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že navrhovateľ v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií získal iba 17 rokov a 131 dní a jeho služobný pomer skončil splnením prevzatého záväzku 31. decembra 1992, teda netrval k 31. decembru 1999. Rovnako poukázala na to, že žiaden právny predpis neumožňuje na vznik nároku na starobný dôchodok vychádzať zo znenia právneho predpisu účinného k dátumu ukončenia služobného pomeru, a to ani na účely zníženia dôchodkového veku. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ nesplnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 274 Zákona o sociálnom poistení v spojení s § 174 ods. 1 písm. c) a ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov ku dňu dovŕšenia 58. roku veku, t. j. k 6. júlu 2015, preto bola jeho žiadosť o starobný dôchodok zamietnutá správne. K námietke navrhovateľa, že bol zúčastnený na všeobecnom dôchodkovom poistení, že odvádzal poistné na dôchodkové poistenie, a preto nechápe, prečo mu ich dnes Sociálna poisťovňa nechce vrátiť vo forme starobného dôchodku, odporkyňa uviedla, že starobný dôchodok bude navrhovateľovi priznaný až po splnení zákonných podmienok. K ďalšej námietke navrhovateľa ohľadne vykázaného počtu dní dôchodkového poistenia na osobnom liste dôchodkového poistenia uviedla, že navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku od 6. júla 2015, preto na osobnom liste dôchodkového poistenia je obdobie dôchodkového poistenia vykázané len do 5. júla 2015, v rozsahu 15 644 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 42 rokov a 314 dní podľa § 60 ods. 9 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Rozdiel 148 dní je v tom, že navrhovateľ vo svojom opravnom prostriedku započítava obdobie dôchodkového poistenia až do 30. novembra 2015. Z uvedeného je zrejmé, že obdobie dôchodkového poistenia je zhodnotené správne. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiadala odporkyňa, aby súd napadnuté rozhodnutie zo dňa 30. októbra 2015 potvrdil ako vecne správne. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní zotrval na argumentoch, ktoré si navrhovateľ uplatnil v žiadosti z 10. 7. 2015 o priznanie starobného dôchodku od 6. 7. 2015. V danom čase dosiahol vek 58 rokov a odišiel do civilu za účinnosti zákona č. 235/1992 a v § 184 ods. 2 sa uvádza, že nároky sa priznávajú do 31. 12. 1992. Ust. § 184 ods. 1 písm. c) hovorí o veku 58 rokov, nakoľko navrhovateľ odslúžil viac než 16 rokov v I. kategórii funkcií. Spĺňal aj túto podmienku, čo odporkyňa opäť prehliadla. Uviedol, že rozhodnutie odporkyne zo dňa 30. októbra 2015 považujú za nejasné a nezrozumiteľné a navrhol krajskému súdu, aby uvedené rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporkyni späť, takisto, aby zaviazal odporkyňu k náhrade trov konania. Rovnako poukázal na to, že navrhovateľ odpracoval 43 rokov a 97 dní k dátumu podania žaloby, t. j. k 30. 11. 2015, odvtedy ubehol ďalší rok, čiže 44 rokov. Tiež uviedol, že navrhovateľ, keď skončil základnú deväťročnú školu, teda 14 - 15 ročný a študoval na nejakej strednej škole, bol stále poistencom, štát za neho odvádzal peniaze na konto Sociálnej poisťovne, do tých 18. rokov. Teraz mu počíta len obdobie od 18. rokov, ale čo dovtedy, prečo si peniaze necháva odporkyňa, veď je to amorálnosť, do neba volajúca amorálnosť, aby odporkyňa tieto peniaze dostala a dnes navrhovateľovi nechce posudzovať toto obdobie, je to diskriminácia ako vyšitá. Odporkyňa sa skutočne správa macošsky, ešte aj na toto obdobie do 18. rokov veku. Záverom poukázal na to, že navrhovateľ dostane len 1/6 z toho, čo poodvádzal do Sociálnej poisťovne na jej konto a 5/6 si nechá odporkyňa pre seba. Navrhovateľ sa v plnom rozsahu pridržiaval vyjadrení svojho právneho zástupcu. Zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridržiavala a poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne vo veci zo dňa 10. 12. 2015 a vzhľadom k vyjadreniam v ňom uvedených navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 30. 10. 2015 potvrdiť ako vecne správne. Pokiaľ sa týka vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa o odvodoch navrhovateľa na účet odporkyne, k tomu uviedla, že odporkyňa od 1. 5. 1991, teda od času, kedy vznikla odvody, ktoré sa jej vyplácajú na základe zákona, poukazuje to štátneho rozpočtu, a to všetky. Sociálna poisťovňa v konaniach postupuje nie tak, ako je jej kto sympatický, ale len a výhradne podľa zákonov platných v Slovenskej republike. Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný. Navrhovateľ žiadosťou z 10. júla 2015 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 6. júla 2015 vo veku 58 rokov. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z. z. dôchodkový vek je 62 rokov veku, ak zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak. Z potvrdenia Ministerstva obrany SR č. SEEK-60-399/2015 zo dňa 16. októbra 2015 vyplýva, že navrhovateľ vykonával základnú vojenskú službu vo vojenskej škole od 28. augusta 1975 do 15. júla 1977 v I. kategórii funkcií a od 16. júla 1977 do 31. decembra 1992 bol zamestnaný ako vojak z povolania v I. kategórii funkcií. Celkom v I. kategórii získal 17 rokov a 131 dní, čo nie je sporné. Podľa § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení je potrebné zohľadniť nielen zvýhodnenú pracovnú kategóriu vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale považovať I. a II. kategóriu funkcií za pracovnú kategóriu a zachovať z nej nároky na prípadné zníženie dôchodkového veku. Odporkyňa posúdila dôchodkový vek navrhovateľa s prihliadnutím na ust. § 14 ods. 4, § 21 a § 174 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Výkon služby navrhovateľ skončil 31. decembra 1992 po splnení prevzatého záväzku. Nie je sporné, že podľa § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Medzi uvedené nároku patrí aj zníženie dôchodkového veku na 58 rokov, ak poistenec získal aspoň 16 rokov v službe v I. kategórii funkcií, ale len za predpokladu, že služba v I. kategórii funkcií trvala k 31. decembru 1999. Navrhovateľ v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií získal iba 17 rokov a 131 dní a jeho služobný pomer skončil splnením prevzatého záväzku 31. decembra 1992, teda netrval k 31. decembru 1999. Bez ohľadu na počet rokov služby trvajúcej v I. alebo II. kategórii funkcií kumulatívne musí byť splnená aj podmienky upravená v § 174 ods. 2, teda že služba I. alebo II. kategórie funkcií musí trvať k 31. 12. 1999, ak má mať poistenec nárok na starobný dôchodok za zvýhodnených podmienok vo vzťahu k dovŕšeniu veku. Podmienka upravená v § 174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení nie je splnená, podmienky upravené v § 174 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom zabezpečení musia byť splnené súčasne, v opačnom prípade poistencovi nevzniká nárok na starobný dôchodok (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/62/2009 zo dňa 28. 10. 2009). Zamestnanie navrhovateľa zaradené do I. pracovnej kategórie netrvalo k 31. 12. 1999, preto nárok nebolo možné posúdiť v súlade s § 174 Zákona o sociálnom zabezpečení. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedených dôvodov mal súd za preukázané, že navrhovateľ ku dňu 6. júla 2015 nespĺňa podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 2, § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z. z., § 12 ods. 3 písm. d) a e), § 14 ods. 4 a § 174 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, z tohto dôvodu považoval rozhodnutie odporkyne za súladné so zákonom, preto ho ako vecne správne potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p.. K námietke týkajúcej sa zápočtu doby štúdia do 18. roku veku navrhovateľa, súd konštatuje, že žiaci prvého a druhého ročníka VSOŠ sa štúdium pripravovali na službu vojaka z povolania a neboli vojakmi v činnej službe. Vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v treťom a štvrtom ročníku VSOŠ. Prijatím žiaka na štúdium na VSOŠ po skončení povinnej školskej dochádzky týmto žiakom v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok veku, branná povinnosť vznikla podľa Branného zákona. Neboli však povolaní na výkon základnej vojenskej služby. Štúdium v prvom a druhom ročníku VSOŠ nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby. Do vojenskej činnej služby mohol byť zaradený iba ten, kto dosiahol vek 18. rokov. Doba štúdia sa do doby zamestnania môže započítať zásadne až od 18. roku veku. Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. V predmetnom konaní súd postupoval v súlade s ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (teda podľa O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.