Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/205/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015201085 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015201085.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci žalobcu: Transeuropa, s. r. o., so sídlom Štrková č. 4, Žilina, IČO: 36 794 724, právne zast. Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou so sídlom O. č. XX, I., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 20870656/2015 zo dňa 22.09.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1.Prvostupňovým rozhodnutím č. k. 20371496/2015 zo dňa 15.06.2015 Daňový úrad Žilina podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej Daňový poriadok) určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty Transeuropa, s. r. o. rozdiel v sume nadmerného odpočtu 19 656 € a znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie december 2012 zo sumy 24 318,11 € na sumu 4 662,11 €. Nadmerný odpočet uplatnený v podanom dodatočnom daňovom priznaní bol 24 318,11 €, nadmerný odpočet priznaný správcom dane vo vyrubovacom konaní bol 4 662,11 €, rozdiel v sume nadmerného odpočtu teda je 19 656 €. V odôvodnení uviedol, že Nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie december 2012 vznikol hlavne z dôvodu uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty na základe dodávateľskej faktúry súvisiacej s nákupom dlažby z prírodného kameňa. Čo sa týka samotného konateľa daňového subjektu Richarda Štaffena, tento je jediným konateľom okrem daňového subjektu aj firmy STAFFLINER, s. r. o., ktorá nevykonáva činnosť a ďalej vystupoval ako predseda predstavenstva spoločnosti EUROIMPEX, a. s., Dubnica nad Váhom, ktorá zabezpečovala prepravu kameňa. Ďalej vystupuje ako pokladník spoločnosti SONEX BUSINESS, INC. so sídlom v USA, ktorá spoločnosť uzavrela s daňovým subjektom zmluvu o pôžičke na sumu 1 900 000 €, ktorá bola splatná do 31.08.2011. Za spoločnosť SONEX BUSINESS, INC. podpísal zmluvu Ján Klimek. Táto spoločnosť obchoduje s kameňom a je jedným z odberateľov v obchodnom reťazci s kameňom. Celkovo bolo zistené za obdobie rokov 2007 - 2013, že daňový subjekt si uplatnil nadmerné odpočty v celkovej výške 1 628 721,52 €. Nadmerné odpočty mu vznikali v dôsledku zaúčtovania prijatých faktúr za nákup žulovej dlažby v tuzemsku a uplatnením DPH z týchto faktúr a následným fakturovaním odberateľovi najmä do členských štátov EÚ, ktoré je oslobodené od dane. Vlastná daňová povinnosť bola započítaná s nadmernými odpočtami, z čoho vyplýva, že platiteľ Transeuropa, s. r. o. neuhradil do štátneho rozpočtu na DPH v skutočnosti žiadnu daň, ale nárokoval si na vrátenie viac ako 1,6 mil. €. Hlavným predmetom podnikateľskej činnosti Spoločnosť Transeuropa, s. r. o., je cestná nákladná doprava, v rokoch 2011 - 2012 vykonávala okrem iného aj prepravu komodity kameň - dlažba zo Slovenska do ČR, z ČR do Srbska a zo Srbska do SR pre odberateľov, ktorí sú uvedení v tabuľke na strane 8 - 10 prvostupňového rozhodnutia. Pri výkone kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2012 bolo potrebné, na základe predložených dokumentov a vyjadrení kontrolovaného daňového subjektu, preveriť, či došlo k preukázaným obchodom a či platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, dane z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávku tovarov a služieb ako platiteľ. Platiteľ dane si uplatnil právo na odpočítanie na základe faktúry vystavenej dodávateľom CELOS, s. r. o., so sídlom v Galante č. faktúry 120026 s dátumom dodania 20.12.2012, dodaný tovar dlažba MARRONE v množstve 168 m2 za jednotkovú cenu bez DPH 585 € na celkovú sumu 117 936 €, z toho DPH 19 656 €. Ohľadne podnikateľskej činnosti dodávateľa firmy CELOS, s. r. o. bolo vykonané dožiadanie na Daňový úrad Trnava, ktorý uviedol, že prevažujúcou činnosťou tejto spoločnosti je kúpa tovaru na účel jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti - veľkoobchod, v roku 2012 prevažne nákup a predaj kameňa - dlažby, predmetná faktúra bola vystavená touto spoločnosťou a zaúčtovaná v účtovníctve, predmetný tovar dlažbu MARRONE spoločnosť CELOS, s. r. o. nakúpila od spoločnosti KLIMEX STONE SLOVAKIA, s. r. o., Na Hrebienku č. 30, Bratislava, skladovanie a výroba je v prevádzkarni v Piešťanoch na Žilinskej ceste č. 7526/130. Zmluva o uložení veci podľa konateľky dodávateľa CELOS, s. r. o. Bc. Evy Križanovej (Čavojskej) bola ústna. Medzi zmluvnými stranami CELOS, s. r. o. a Transeuropa, s. r. o. bola uzavretá Rámcová kúpna zmluva zo dňa 03.10.2012. Úhrada predmetnej faktúry nebola do 01.08.2013 zrealizovaná, spoločnosť CELOS, s. r. o. zaslala dve upomienky. Ďalej správca dane vykonal šetrenie ohľadne dodávateľa spoločnosti CELOS, s. r. o. KLIMEX STONE SLOVAKIA, s. r. o.. Táto patrí do skupiny spoločností, ktorých je alebo bol konateľom, resp. vlastníkom alebo spoluvlastníkom Ján Klimek, alebo sídlili na adrese Na Hrebienku č. 30, Bratislava. Uvedené sú v tabuľke č. 15 v prvostupňovom rozhodnutí. Medzi nimi sú spoločnosti S&J PRESSBURG plus, s. r. o., JANSON SK, s. r. o. a SONEX BUSINESS, INC., Nevada, USA. Reálnosť uskutočnenia zdaniteľných obchodov - dodávok dlažby z prírodného kameňa a granitových dosiek preveroval správca dane u rôznych daňových subjektov v reťazci dodávateľov aj odberateľov. Prioritou bolo zistiť pôvod tovaru - granitových dosiek, z ktorých sa mala opracovaním získať dlažba z prírodného kameňa, ktoré dodávky deklarovali zúčastnené spoločnosti vo faktúrach, a to v širšom časovom rozsahu, ako je konkrétne zdaňovacie obdobie, pretože len za jedno zdaňovacie obdobie nebolo možné preukázať princíp obchodnej činnosti spoločnosti zapojenej do reťazca s dlažbou a doskami. Preveroval teda jednotlivých dodávateľov spoločnosti KLIMEX STONE SLOVAKIA, s. r. o. jednotlivo. Jednalo sa o spoločnosť MEAT, s. r. o., FOR DESIGN, s. r. o., JANSON SK, s. r. o., S&J PRESSBURG plus, s. r. o., HOLZ EXPORT SLOVAKIA, s. r. o., Xdeal SLOVAKIA, s. r. o., GAMA-EXPO, s. r. o., EX-IM SLOVENSKO, s. r. o., EUROIMPEX, a. s.. Zistil, že tovar - granitová dlažba bol žalobcom dodaný spoločnosti J.K. Consult s.r.o. Praha, ktorá ho uložila do slobodného colného pásma FREE ZONE Brno, kde dochádzalo k fakturačnému predaju tovaru (bez dopravy alebo odoslania či zhodnotenia tovaru) spoločnosti MARTIN HENDRIX SOCIETE ANONYME, Republic of Seychelles, ktorá ho opäť len fakturačne predávala spoločnosti SONEX BUSINESS Inc. USA (konateľ Ján Klimek, konateľ subdodávateľa žalobcu a pokladník Richard Štaffen - konateľ žalobcu) za výrazne zníženú cenu. Táto spoločnosť zabezpečila prepravu tovaru z ČR do Zóny voľného obchodu Subotica - dopravu vykonával žalobca, kde tovar predala v nezmenenom stave spoločnosti LAMAC d.o.o. a táto následne spoločnosti WILLIAMS PROCUREMENT LLC, USA, ktorá opäť len fakturačne predala tovar spoločnosti ATTERTON INVESTMENTS SOCIETE ANONYME, VICTORIA za výrazne zníženú cenu. Táto ho opäť len fakturačne predala spoločnosti Edwards Procurement LLC., USA, ktorá opätovne umelo znížila cenu tovaru a predala ho v nezmenenom stave spoločnosti JANSON SK s.r.o. (konateľ Ján Klimek, konateľ subdodávateľa žalobcu), pričom tovar bol prepravný do SR. Hoci bol tovar preclený ako dlažba, spoločnosť JANSON SK, s.r.o. ho v skladovej evidencii zaevidovala ako granitové dosky, napriek skutočnosti, že sa jednalo o dlažbu. Ďalej vykonal šetrenie k odberateľovi daňového subjektu spoločnosti J.K. CONSULT, s. r. o., so sídlom Praha 2, Česká republika, z ktorého šetrenia vyplynulo, že český odberateľ nepreukázal, že obstaral tovar zo Slovenska od daňového subjektu. Uvedené vyplýva z odpovede Českej finančnej správy zo dňa 07.11.2014 na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 10.12.2013, ktorú zaslal správca dane prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR, oddelenia clo, českému správcovi dane. Odberateľ daňového subjektu nepreukázal, ako ďalej s tovarom naložil, napr. či ho použil ďalej na účely svojho podnikania, či a kedy bol ďalej dodaný inému odberateľovi, či má prijatie tovaru zaúčtované vo svojom účtovníctve za december 2012, nepreukázal, kde bol tovar skladovaný, či má zamestnancov, ktorí kameň ďalej eventuálne opracúvajú, či úhrada za obstaranie tohto tovaru bola uskutočnená z účtu patriacemu daňovému subjektu J.K. CONSULT, s. r. o., prípadne či tovar bol alebo nebol opätovne dodaný na územie Slovenska. Pečiatka spoločnosti J.K. CONSULT, s. r. o. z Českej republiky, ako aj pečiatky iných firiem, ktoré boli dodávateľmi firmy KLIMEX STONE SLOVAKIA, s. r. o. (MEAT, s. r. o., FOR DESIGN, s. r. o., JANSON SK, s. r. o., Xdeal Slovensko, s. r. o., GAMA-EXPO, s. r. o.) sa nachádzali v sídle spoločnosti KLIMEX STONE SLOVAKIA, s. r. o., Na Hrebienku č. 30, Bratislava. Daňový subjekt, ako jeden z mnohých, využíva na základe zmluvy o uložení veci medzi ním a spoločnosťou KLIMEX STONE SLOVAKIA, s. r. o. skladové priestory v Piešťanoch. V tomto sklade sa realizujú všetky fyzické operácie týkajúce sa tovaru - uskladnenie, manipulácia, opracovanie. Na tejto adrese vykonal správca dane FR SR Banská Bystrica, Odbor boja proti podvodom, miestne zisťovanie dňa 03.04.2012. B. I. - riaditeľka areálu a splnomocnená zástupkyňa spoločnosti KLIMEX STONE SLOVAKIA, s. r. o. uviedla, že je v kompetencii pána Klimeka, konateľa spoločnosti KLIMEX STONE SLOVAKIA, s. r. o. zabezpečovať prepravu tovaru do skladu a zo skladu. V sklade je asi 10 zamestnancov, pričom opracúvajú kameň podľa potreby. Pri vykládke a nakládke tovaru kontroluje iba počet paliet, množstvo, hmotnosť a druh tovaru. Žiadnu skladovú evidenciu v skladových priestoroch nevedú, celá evidencia sa vedie v sídle spoločnosti Na Hrebienku č. 30, Bratislava. Ďalej bolo vykonané miestne zisťovanie dňa 17.05.2012 v tom istom sklade, kde sa zúčastnila Ing. K. Kanošová, splnomocnená zástupkyňa KLIMEX STONE SLOVAKIA, s. r. o., bola preverovaná účtovná evidencia, účtovné daňové doklady a obchodné zmluvy daňového subjektu KLIMEX STONE SLOVAKIA, s. r. o.. Ďalšie miestne zisťovanie v sklade bolo vykonané 24.10.2012, ktoré sa zúčastnila B. I., riaditeľka areálu. Bolo zistené, že v areáli skladu sa nachádzali mramorové, granitové a umelé dosky, kremičité piesky a dlažba. Splnomocnená zástupkyňa B. I. nebola informovaná, komu konkrétne dosky alebo dlažba patria, to podľa jej vyjadrenia vie a riadi si iba pán Klimek. Materiál nie je označený, komu patrí. Ďalšie miestne zisťovanie v sklade bolo vykonané 29.11.2012, ktorého sa taktiež zúčastnila B. I.. Vyjadrila sa, že tovar je navážaný a vyvážaný vždy na telefonický pokyn konateľa pána Klimeka. Prepravu si zabezpečuje odberateľ tovaru alebo vozidlá spoločností KLIMEX STONE SLOVAKIA, s. r. o.. Konateľ Klimek telefonicky oznámi, aký tovar bude navezený, prípadne ktorý tovar a v akom množstve sa má vyviezť zo skladu. Ona operatívne ručne zaznačí, aký tovar a v akom množstve sa navezie a vyvezie a o tomto pohybe telefonicky komunikuje s pánom Klimekom. Ďalej bol vykonaný dopyt na Slovenský plynárenský priemysel, a. s., Bratislava ohľadne preverenia spotreby plynu v m3 za zdaňovacie obdobie rokov 2010 - 2012 v sklade v Piešťanoch. Bolo zistené, že s obchodným partnerom KLIMEX STONE SLOVAKIA, s. r. o. má uzavretú zmluvu na odber zemného plynu, ale nie na odberné miesto skladu v Piešťanoch. Ďalej bol urobený dopyt na Trnavskú vodárenskú spoločnosť, a. s., závod Piešťany, so sídlom v Piešťanoch ohľadne vyčíslenia odberu vody v m3 za zdaňovacie obdobie rokov 2010 - 2012 na odbernom mieste v sklade v Piešťanoch. Bolo zistené, že spoločnosť KLIMEX STONE SLOVAKIA, s. r. o. má zmluvu na dodávku vody odberného miesta v sklade v Piešťanoch, pričom odber vody v roku 2011 bol 572 m3 a v roku 2012 710 m3 . Výzva bola zaslaná aj na Západoslovenskú energetiku, a. s., so sídlom v Bratislave, za účelom informácie o odbere elektrickej energie za rovnaké zdaňovacie obdobie v rovnakom odbernom mieste. Bolo zistené, že na adrese skladu v Piešťanoch na Žilinskej ceste č. 7526/130 neeviduje žiadneho odberateľa. Z uvedeného vyplýva, že v skladovo-výrobnom areáli na Žilinskej ceste v Piešťanoch, kde malo dochádzať k opracovaniu granitových dosiek použitím technológie rezanie vodným lúčom, ktorá spočíva v pôsobení vysokého tlaku kvapalinového lúča na delený materiál, nebol v roku 2011 evidovaný žiaden odber plynu, elektrickej energie a spotreba vody bola taktiež neprimerane nízka. V rámci iného konania boli v rámci dožiadania vykonané výsluchy všetkých, aj bývalých zamestnancov pracujúcich v areáli KLIMEX STONE SLOVAKIA, s. r. o. v sklade v Piešťanoch. Celkovo bolo vypočutých 22 svedkov. Z jednotlivých výpovedí je zrejmé, že nie všetci predvolaní svedkovia pracovali na prevádzke nachádzajúcej sa na adrese Žilinská cesta 130, Piešťany, ale boli medzi nim aj takí, ktorí pracovali na iných prevádzkach. Z tých svedkov, ktorých pravidelným miestom výkonu bola prevádzka na Žilinskej ceste v Piešťanoch, siedmi pracovali priamo v skladovo-výrobnom areáli. Jediná odpoveď, ktorá bola rovnaká takmer u všetkých predvolaných svedkov, ktorí ešte donedávna pracovali v tomto sklade, bol dátum ukončenia pracovného pomeru, a to k 31.05.2014. Ani z jednej z týchto výpovedí svedkov, ktorí pracovali priamo vo výrobe a v sklade, nie je zrejmé, koľko zamestnancov pracovalo na jednej smene, približne aký dlhý je interval medzi uskladnením a vyskladnením predmetného tovaru, komu konkrétne patrí skladovaný tovar, koľko kamiónov denne prichádzalo do skladových priestorov a koľko ich odchádzalo, koľko paliet a s akým tovarom je v súčasnej dobe uskladnených v priestoroch skladu, aké množstvo tovaru sa v priemere za deň opracovalo, aké množstvo odpadu pri opracovaní tovaru vzniklo. Na základe uvedeného má správca oprávnené pochybnosti o uskutočnení obchodných transakcií s komoditou granitové dosky a žulová dlažba tak, ako to dokladujú daňové subjekty vo svojich faktúrach. Nie je obvyklé, aby sa v skladovacích priestoroch neviedla skladová evidencia tovaru, aby sa nezaznamenával príjem a výdaj tovaru a aby sa skladová evidencia viedla len cez účtovné doklady. Nie je obvyklé na diaľku zabezpečovať a riadiť nakladanie a vykladanie kamiónov, opracovanie tovaru a vymieňať si informácie o dodávateľovi, množstve a druhu tovaru len telefonicky, bez riadneho vedenia skladovej evidencie priamo v sklade. V danom prípade riaditeľka skladu nemala vedomosť, nemala prehľad o dianí v sklade, všetko riadil Ján Klimek z Bratislavy hlavne telefonicky. Hmotná zodpovednosť prakticky neexistuje, množstvá tovaru sa neevidujú, neoznačujú, čo jasne preukazuje, že v skladových priestoroch sa reálne objemy deklarovaného tovaru neuskladňovali, tovar sa reálne neopracovával tak, ako je to faktúrami deklarované, obchody sa neuskutočňovali tak, ako to prezentujú daňové subjekty vo svojich faktúrach, ktoré predkladali k daňovým kontrolám. Ďalej bolo vykonané šetrenie ohľadne administratívnych priestorov Na Hrebienku č. 30, Bratislava, kde bolo sídlo viacerých firiem personálne prepojených osobou Jána Klimeka, medzi nimi aj dodávatelia firmy CELOS, s. r. o., ktorá je dodávateľom daňového subjektu. V týchto kancelárskych priestoroch sa nachádzalo 38 pečiatok rôznych spoločností a podpisov osôb vrátane spoločností, ktoré nemali žiadne prepojenie na túto adresu, ale obchodovali s komoditou kameň, napríklad pečiatky firiem, ktoré boli zapojené do reťazca, ktorého súčasťou bol žalobca: J.K. Consult s.r.o. Praha, MARTIN HENDRIX SOCIETE ANONYME, Republic of Seychelles, SONEX BUSINESS Inc. USA, WILLIAMS PROCUREMENT LLC, USA, Edwards Procurement LLC., USA. Tiež sa tam nachádzali zmluvy a dokumenty amerických spoločností, ktoré obchodovali s komoditou kameň, z ktorých vyplýva, že osobou oprávnenou konať za spoločnosť SONEX BUSSINESS, INC. a LIGNO WOOD, INC. je Ján Klimek. Tiež sa tu nachádzali zmluvy a dokumenty rôznych slovenských a zahraničných spoločností, ktoré nemali žiadne prepojenie na adresu Na Hrebienku č. 30, Bratislava a obchodovali s komoditou kameň, napr. aj rámcová kúpna zmluva uzavretá medzi spoločnosťami Transeuropa, s. r. o. a J.K. CONSULT, s. r. o., so sídlom v Českej republike. Tiež sa tu nachádzali faktúry rôznych českých spoločností, ktoré sa týkali obchodovania s komoditou kameň, a ktoré preukazovali ďalší pohyb tovaru medzi českými spoločnosťami. Na základe uvedeného je zrejmé, že sa jedná o reťazec spoločností, ktorých ekonomická činnosť bola centrále riadená v týchto kancelárskych priestoroch, kde dochádzalo k vedeniu účtovníctva spracovávaním faktúr a iného zaobchádzania s dokladmi, faktúrami, zmluvami a pod., ktoré obchodovali s komoditou kameň. Na základe vykonaného dokazovania mal správca dane oprávnené pochybnosti o uskutočnení nákupu tovaru podľa jednotlivých faktúr. Rovnako daňovými subjektmi nebolo preukázané, že reálne boli aj uskutočnené na faktúrach deklarované služby, napr. manipulácia, opracovanie, triedenie a pod. viažuce sa k týmto predmetným tovarom. Ďalej sa správca dane v prvostupňovom rozhodnutí venoval vyhodnoteniu dôkazov. Aj keď dokazovanie vedie správca dane, dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Ak daňový subjekt nepredloží požadované dôkazy, neunesie svoje dôkazné bremeno, má správca dane právo daň vymerať podľa dôkazov, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti daňového subjektu. Uskutočnenie zdaniteľných obchodov či oprávnenosť nároku na odpočítanie musí preukázať kontrolovaný daňový subjekt, nie správca dane. Pritom nepostačuje len všeobecné tvrdenie, ale musí ísť o objektivizované preukázanie. Poukázal na jednotlivé zistenia správcu dane, t. j. na skutkové okolnosti, ktoré nesvedčia v prospech daňového subjektu, a ktoré boli preukázané v priebehu daňovej kontroly, a to najmä: - Tovar je vo faktúrach uvedený len všeobecným spôsobom bez konkrétnej špecifikácie, ako je sortiment, typ, druh, farba, odtieň, povrchová úprava, odolnosť, kvalitatívna trieda, rozmer, pôvod kameňa, použiteľnosť a iné. - Viacerými správcami dane, ktorí preverovali celý reťazec obchodov, bola zistená existencia dlhodobého personálneho prepojenia osôb konateľov zúčastnených spoločností. - Všetky spoločnosti, ktoré si v reťazci navzájom predávali predmetný tovar, uviedli, že ho skladovali na Žilinskej ceste 130 v Piešťanoch. Všetky obchodné transakcie prebiehali vždy v tomto sklade v Piešťanoch. Viaceré osoby vypovedali, že pri predaji a nákupe nedochádzalo k pohybu tovaru a tovar sa stále nachádzal na tej istej adrese na sklade v Piešťanoch. - Množstvo je vo faktúrach udávané v kilogramoch a následne ďalší údaj v metroch štvorcových, pričom opracovanie nebolo preukázané. - Daňové subjekty deklarovali, že tovar sa predával bez pridanej hodnoty (mramorové a granitové dosky). Konatelia spoločností v reťazci uviedli, že informácie o type kameňa skladová karta neobsahuje, pretože z obchodného styku to nie je potrebné. Konatelia tiež uviedli, že evidencia podľa druhu a názvu nie je, nakoľko to odberateľ nepožadoval. Taktiež sa neuvádzala špecifikácia tovaru podľa hmotnosti balenia, počtu kusov v balení, počtu kusov na palete, čo je nevyhnutná informácia pre zákazníka pre účel prepravy predmetného tovaru, čo preukazuje, že reálne dodanie sa v rámci reťazca reálne neuskutočnilo. - Žiadna zo spoločností nepozná a ani neuvádza krajinu pôvodu tovaru. Pôvod tovaru je nepreukázateľný a nie je známy. Nie je známa krajina konečnej spotreby - tovar sa nespotrebováva, je v neustálom fakturačnom kolobehu. - Na obchodoch so žulovou dlažbou a granitovými doskami sa zúčastňujú len spoločnosti, ktoré sú zapojené do reťazca firiem, ktoré sú navzájom personálne prepojené a navzájom spolupracujú. V reťazci spoločností obchodujúcich s dlažbou a granitovými doskami sa nachádzajú rizikové subjekty, ktoré sú nekontaktné, so správcom dane nekomunikujú, nepreberajú poštu, nepodávajú daňové priznania, alebo spoločnosti, ktoré majú na komunikáciu so správcom dane určeného splnomocneného zástupcu, ktorý predkladá doklady, ale nevie nič o skutočnej činnosti spoločnosti. - Takmer všetky spoločnosti v reťazci, s výnimkou spoločnosti S&J PRESSBURG plus, s. r. o. a KLIMEX STONE SLOVAKIA, s. r. o., ktoré vlastní Ján Klimek, nezamestnávajú žiadnych zamestnancov, nevlastnia žiaden majetok, mechanizmy, technológiu, dopravné prostriedky, skladové priestory, čím nepreukázali, že by mali vytvorené reálne predpoklady na vykonávanie ekonomickej činnosti s tovarom dlažba a granitové dosky a ich opracovanie. - Pohyb tovaru nebol preukázaný, išlo teda o nepohyblivé dodávky - stacionárny tovar uložený v sklade v Piešťanoch pre účely preukazovania jeho existencie. - Pri výkone daňovej kontroly zamestnanci daňového úradu z dostupne verejných zdrojov (internet) porovnali viaceré webové stránky spoločností predajcov žulovej dlažby, výrobcov a spracovateľov žulových dosiek, s webovou stránkou spoločnosti KLIMEX STONE SLOVAKIA, s. r. o, pričom zistili veľké nezrovnalosti. Tieto spoločnosti vyčerpávajúcim spôsobom poskytovali na svojich webových stránkach informácie o prezentovaných výrobkoch, napr. prezentovali vzorky ponúkaného tovaru v presnej špecifikácii názvu, typu, balenia, prevedenia, farby, odtieňa, použitia, rozmerov, kvality, odolnosti či mrazuvzdornosti, prezentovali cenníky, ponúkali akcie a zľavy, vlastnili certifikát systému manažérstva kvality či certifikát environmentálneho manažmentu alebo medzinárodnú ochrannú známku Európskej federácie priemyslu kameňa a uvádzali krajinu pôvodu. Takéto vyčerpávajúce informácie však webová stránka spoločnosti KLIMEX STONE SLOVAKIA, s. r. o. neobsahuje. Obsahuje však vzorky žuly s názvami ako Aruba Gold, Aurora Antique, Aurora Indiano, atď., avšak tovar takéhoto druhu v reťazci dodávok zo žulovými doskami alebo žulovou dlažbou sa na faktúrach nenachádza. - O skladovanom tovare v sklade v Piešťanoch spoločnosti neviedli žiadnu skladovú evidenciu. Nezaznamenávali príjem ani výdaj zo skladu. - Uskladnením tovaru v colnom pásme sa zneprehľadnili pohyb tovaru, pričom spoločnosti, ktoré mali nakupovať a predávať tovar vo Free zóne, či už v ČR alebo v Srbsku, boli prepojené na osobu Ján Klimek (JANSON SK s.r.o). Na základe týchto skutkových zistení správca dane dospel k záveru, že obchodné transakcie deklarované vo faktúrach predložených daňových subjektom ku kontrole, sa neuskutočnili. Dodávateľom nevznikla daňová povinnosť dodania tovaru, jednalo sa iba o obchod s tovarom bez reálneho opodstatnenia, pri ktorom reálna pridaná hodnota nevznikla a kontrolovanému daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane, pričom cieľom takýchto formálnych obchodných transakcií bez reálneho plnenia bolo zneužitie práva na uplatnenie odpočítania DPH a čerpanie nadmerných odpočtov v reťazci obchodníkov s dlažbou alebo doskami, teda predmetné plnenia vo veci samej mali za jediný cieľ - získanie daňovej výhody. Iba formálne potvrdenie zdaniteľných obchodov predložením požadovaných dokladov a ústne alebo písomné potvrdenie zástupcov jednotlivých daňových subjektov, že sa dodávky uskutočnili, správca dane nepovažoval za hodnoverný a dostatočný dôkaz vecného preukázania uskutočnenia obchodných transakcií, ktoré by jednoznačne preukázali reálnosť obchodov s týmto tovarom, pôvod tovaru, špecifikáciu, pohyb tovaru, prepravu, uskladnenie a konečnú spotrebu; nie je preukázaná ani reálnosť vykonaných prác - služieb súvisiacich s opracovaním tohto tovaru - mramorových a granitových dosiek. Zamestnanci správcu dane vlastným preverovaním získali dôkazy, ktoré spochybnili reálne nadobudnutie tovaru od spoločnosti CELOS, s. r. o. kontrolovaným daňovým subjektom a spochybnili právo na odpočítanie dane z uvedeného tovaru. Správca dane poukázal na rozsudok Súdneho dvoru ES C-255/02 Halifax plc, podľa ktorého plnenie, o aké ide vo veci samej, predstavuje dodávku tovarov alebo poskytnutie služieb a hospodársku činnosť iba s cieľom získať daňovú výhodu bez iného podnikateľského účelu, pričom Šiestu smernicu je potrebné vykladať v tom zmysle, že bráni právo platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie. Preukázanie zneužitia na jednej strane vyžaduje, aby predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach Šiestej smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami a na druhej strane musí z celku objektívnych prvkov tak isto vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu. Na základe tejto judikatúry je možné poukázať na čisto umelý charakter zdaniteľných obchodov spoločnosti Transeuropa, s. r. o. v zdaňovacom období za umelo vytvorené obchodné transakcie s cieľom získať daňovú výhodu. Dodávka tovaru bola súčasťou obchodu s tovarom bez reálneho opodstatnenia, pri ktorom reálne pridaná hodnota nevznikla a cieľom takýchto formálnych obchodných transakcií bez reálneho plnenia bolo zneužitie práva na oslobodenie od dane, uplatnenie odpočítania DPH a čerpanie nadmerných odpočtov v reťazci obchodníkov so žulovou dlažbou alebo žulovými doskami. Poukázal ďalej na rozsudok Súdneho dvora ES C-440/04 Recolta Recycling SPRL. Na základe tejto judikatúry konštatoval, že daňový subjekt kúpou tovaru - dlažby na základe sporných faktúr od CELOS, s. r. o. a jej následnej fakturácie pre odberateľa J.K.CONSULT, s. r. o. Praha nemohol nevedieť, že sa zúčastňuje na fakturačných dodávkach tovarov v reťazci obchodníkov s dlažbou alebo žulovými doskami, keďže všetky zúčastnené spoločnosti obchodovali medzi sebou navzájom viac rokov a uvádzali uskladnenie tovaru na rovnakom mieste na Žilinskej ceste č. 130 v Piešťanoch. Kontrolovaný daňový subjekt musel presne vedieť, akých obchodov sa zúčastňuje, pretože daňové subjekty v reťazci obchodníkov s dlažbou sú navzájom personálne, ekonomicky a miestne prepojené. Kontrolovaný daňový subjekt je súčasťou spoločností uplatňujúcich nadmerné odpočty na základe faktúr, ktoré nie sú odrazom reálneho obchodu založeného na dodávkach dlažby a granitových dosiek či prírodného kameňa. Ďalej sa správca dane venoval návrhom na vykonanie dokazovania, ktoré podal daňový subjekt prostredníctvom právnej zástupkyne vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly zo dňa 13.01.2015. Na základe tohto návrhu za účelom vypočutia vodiča zabezpečujúceho prepravu tovaru zo SR do ČR zamestnanci správcu dane predvolali ako svedka Júliusa Sucháňa, ktorý mal ako šofér, zamestnanec spoločnosti Transeuropa, s. r. o. vykonať prepravu tovaru. Nepodarilo sa tento výsluch zrealizovať, pretože táto fyzická osoba bola na mieste jeho pobytu neznáma. Podľa vyjadrenia konateľa daňového subjektu Július Sucháň už v spoločnosti Transeuropa, s. r. o. nepracuje, odišiel do zahraničia, kde býva a pracuje. Z uvedeného dôvodu správca dane nahliadol do zápisníc o výsluchu svedkov poskytnutých Prezídiom PZ, Národnou kriminálnou agentúrou, Expozitúrou Bratislava. Tá vypočula šoférov pracujúcich pre spoločnosť Transeuropa, s. r. o., P. G., F. L. a P. X.. Ďalej z dôvodu návrhu na vykonanie dôkazu vypočutím pracovníkov skladu odberateľa správca dane nahliadol do zápisnice o výsluchu svedka poskytnutej Prezídiom PZ, Národnou kriminálnou agentúrou, Expozitúrou Bratislava, a to Q. A., ktorá pracovala na pozícii technického riaditeľa spoločnosti B.F.C.W Logistic, s. r. o. Free zóna Brno. Za účelom vypočutia pracovníkov v sklade dodávateľa už bolo vykonané dožiadanie prostredníctvom Daňového úradu Bratislava ako miestne príslušného správcu dane spoločnosti KLIMEX STONE SLOVAKIA, s. r. o., ktorá je vlastníkom skladu v Piešťanoch. Skutočnosti zistené na základe zaslaného dožiadania už boli obsiahnuté v protokole z daňovej kontroly zo dňa 13.01.2015. Pokiaľ išlo o návrh na výsluch konateľa spoločnosti J.K.CONSULT, s. r. o., tento bol uskutočnený ešte v rámci daňovej kontroly prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 10.12.2013, zaslanú prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR, na základe ktorej sa konateľ spoločnosti J.K.CONSULT, s. r. o. Ing. Ján Krákorník k dodaniu tovaru nadobudnutého spoločnosti Transeuropa, s. r. o. už vyjadril. Aj toto vyjadrenie bolo súčasťou protokolu z daňovej kontroly zo dňa 13.01.2015. S vyššie uvedenými skutočnosťami bol daňový subjekt podrobne oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 15.05.2015. 2. Na základe odvolania daňového subjektu v druhom stupni rozhodovalo Finančné riaditeľstvo SR, ktoré rozhodnutím č. k. 20870656/2015 zo dňa 22.09.2015 prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. Žalovaný sa stotožnil so skutkovým stavom ako ho zistil prvostupňový správny orgán. Poukázal na viaceré výpovede, či už konateľov jednotlivých spoločností zapojených do obchodného reťazca alebo svedkov, z ktorých vyplýva zistený skutkový stav Daňovým úradom Žilina. Za účelom preverenia dodania tovaru spoločností J.K.CONSULT, s.r.o. so sídlom v Českej republike bola vykonaná žiadosť o medzinárodnú výmenu informáciu, na základe ktorej bolo Českou finančnou správou uvedené vyjadrenie konateľa tohto daňového subjektu Ing. Jána Krákorníka. Český odberateľ nepreukázal, že obstaral tovar z iného členského štátu - zo Slovenska od dodávateľa Transeuropa, s.r.o., nepreukázal, ako ďalej s tovarom naložil, komu ho dodal, či má prijatie tovaru zaúčtované vo svojom účtovníctve a v záznamoch o DPH za november 2012, nepreukázal, kde bol tovar skladovaný, či má zamestnancov, ktorí kameň ďalej opracovávajú, či úhrada za obstaranie tohto tovaru bola uskutočnená z účtu patriacemu daňovému subjektu J.K.CONSULT, s.r.o. prípadne, či tovar bol opätovne dodaný na územie Slovenska alebo bol opätovne prepravovaný na území EÚ. Pečiatka spoločnosti J.K.CONSULT, s.r.o. sa taktiež nachádzala v sídle spoločnosti S&J PRESSBURG plus, s.r.o. Na Hrebienku č. 30, Bratislava. Tiež poukázal na výpoveď konateľa spoločnosti Xdeal Slovakia s.r.o. ako dodávateľa pre spoločnosť KLIMEX STONE SLOVAKIA, s.r.o. Karola Faka, ktorý sa nevedel vyjadriť ku konkrétnemu priebehu realizácie obchodov, Taktiež poukázal na výpoveď Patrika Muziku, konateľa spoločnosti GAMA-EXPO, s.r.o. do dňa 08.08.2012, kedy sa stal jediným konateľom a spoločníkom tejto spoločnosti Štefan Vozár, ktorý dňa 13.11.2012 zomrel. Ako dodávateľ firmy KLIMEX STONE SLOVAKIA, s.r.o. jeho firma opracovanie kameňa, prípadne pomocné práce nevykonávala a vykonávala prevažne nákup a predaj granitových dosiek a žulovej dlažby, ktoré predávala v takom stave, ako boli nakúpené. Tiež poukázal na svedeckú výpoveď konateľa spoločnosti EUROIMPEX, a.s. Miroslava Košinára, ten uviedol, že nevie, prečo mu bolo ponúknuté miesto predsedu predstavenstva v tejto spoločnosti, pretože za akcie nezaplatil a nedostal ani nijakú protihodnotu za to, že spoločnosť prevzal. Doklady nemá, lebo ich len podpísal, ale neprevzal. Spoločnosť EUROIMPEX, a.s. predtým ako sa stal jej predstavenstva nepoznal, jej činnosť riadil osobne veľmi málo, nepoveril inú osobu jej zastupovaním a nevie, kto ju v skutočnosti riadil, účtovníctvo neprevzal. Stotožnil sa aj s vykonaným dokazovaním ohľadne skladu tovaru na Žilinskej ceste č. 130 v Piešťanoch, pričom poukázal na výpovede Ing. B. I., riaditeľky tohto areálu a tiež na zisťovania konkrétnej spotreby elektrickej energie, vody alebo plynu v sklade v Piešťanoch, alebo aj na výsluchy pracovníkov tohto skladu ohľadne konkrétnej činnosti vykonávanej v tomto sklade jednotlivými pracovníkmi. Tiež poukázal na vykonané dokazovanie týkajúce sa sídla spoločnosti KLIMEX STONE SLOVAKIA, s.r.o., Na Hrebienku č. 30, Bratislava. K námietkam uvedeným v prvej časti odvolania odvolací orgán uviedol, že z odôvodnenia správcu dane a zo súvisiaceho spisového materiálu vyplýva, že správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku a dbal, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti bolo zistené čo najúplnejšie. Záver správcu dane zodpovedá zásadám logického myslenia a právneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o dani z pridanej hodnoty. Daňová kontrola bola začatá 21.03.2013, ktoré oznámenie o začatí bolo doručené daňovému subjektu dňa 19.03.2013. Na základe skutočností zistených počas výkonu daňovej kontroly správca dane vypracoval protokol z kontroly dňa 13.01.2015, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie zaslal daňovému subjektu. Daňová kontrola bola ukončená dňom doručenia protokolu. Na základe návrhov na doplnenie dokazovania uvedených vo vyjadrení k protokolu správca dane vo vyrubovacom konaní zvážil a určil potrebu ďalšieho nevyhnutného dokazovania a vykonal úkony navrhnuté samotným daňovým subjektom. O priebehu a výsledku dokazovania vo vyrubovacom konaní bol daňový subjekt podrobne oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 15.05.2015. V druhej časti odvolania bolo poukazované na procesné pochybenia správcu dane, a k tomu odvolací orgán uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením splnomocneného zástupcu daňového subjektu, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie nad rámec daňovej kontroly. Správca dane mal oprávnené pochybnosti o deklarovaných zdaniteľných obchodoch, preto za účelom získania objektívnej pravdy bol povinný šetriť celý obchodný reťazec vrátane zahraničných odberateľov. Lehotu na vykonanie daňovej kontroly je možné prerušiť podľa § 61 Daňového poriadku, a to aj v prípade, ak je potrebné získať informácie v rámci medzinárodnej výmeny informácii. Správca dane vykonal miestne zisťovanie v sídle spoločnosti CELOS, s.r.o., ktorého sa zúčastnila Alžbeta Mordinová, ale z dôvodu neúplného preukázania hospodárskych operácií a účtovných prípadov, ktoré súvisia s dodaním tovaru bolo vykonané aj ústne pojednávanie s konateľkou spoločnosť CELOS, s.r.o. Bc. Evou Čavojskou. Pokiaľ išlo o miestne zisťovanie vykonané v súvislosti s iným konaním, bolo vykonané v mesiaci apríl 2014, kedy bola daňová kontrola z dôvodu zaslania medzinárodnej výmeny informácii prerušená. V tom čase správca dane nemohol preverovať skutočnosti, ktoré vedú k správnemu určeniu dane. Čo sa týka miestneho zisťovania vykonaného v súvislosti s iným konaním, nebolo potrebné zo strany správcu dane v prípade, keď sa JUDr. Alžbeta Mordinová, osoba zúčastnená na miestnom zisťovaní k zdaniteľným obchodom nevyjadrila, vypočúvať túto osobu ako svedka. K vyjadreniu splnomocneného zástupcu, že povinnosťou správcu dane bolo predvolať aj svedka Jána Klimeka, odvolací orgán uviedol, že Ján Klimek bol správcom dane FR SR, Banská Bystrica, odbor boja proti podvodom vypočutý ako svedok v postavení konateľa spoločnosti S&J PRESSBURG plus, s.r.o., Na Hrebienku č. 30, Bratislava, KLIMEX STONE SLOVAKIA, s.r.o., Na Hrebienku č. 30, Bratislava, JANSON SK, s.r.o., so sídlom Na Hrebienku č. 30, Bratislava a splnomocneného zástupcu spoločnosti SONEX BUSINESS, so sídlom Nevada, USA. Jednalo sa zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 29.06.2012. Ján Klimek uviedol, že v obchodnom konaní a pri podpisovaní zmlúv zastupuje spoločnosti sám, ale pri výkone samotnej práce sú to splnomocnení zástupcovia, výkonní pracovníci, ekonómka a zamestnanci. Pokiaľ ide o výsluch vykonaný v súlade s Nariadením rady EÚ č. 904/2010 českými daňovým orgánmi, na námietku odvolateľa, že bolo povinnosťou správcu dane požiadať daný orgán, aby viedol výsluch v súlade s právnym poriadkom SR, t. j. upovedomiť daňový subjekt o plánovaných úkonoch, umožniť mu reálne uplatniť právo na kladenie otázok, odvolací orgán uviedol, že na základe článku 7 ods. 5 tohto nariadenia získavajú české daňové orgány požadované informácie uplatňujúc české procesné právo, na základe ktorého je možné odpovedať na žiadosť, a tým ju vybaviť. To znamená, že slovenské procesné právo v tomto prípade uplatnené byť nemôže. Tvrdenie daňového subjektu, že správca dane návrh na vypočutie svedkov neakceptoval a následne v inej daňovej kontrole vykonal, je účelové, pretože tento návrh na vykonanie výsluchom nebolo potrebné opätovne realizovať, keďže už bol realizovaný počas daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie február 2012. Preto správca dane iba nahliadol do spisu z tejto daňovej kontroly, a ako dôkaz použil v procese dokazovania zistené skutočností. Pokiaľ správca dane vychádzal z vyšetrovacích spisov, z ktorých odôvodňuje nereálnosť obchodnej transakcie, ide o dôkazy, ktoré sú dôkazným prostriedkom nevyhnutným pre účely daňovej kontroly a mal právo ich použiť podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Dôkazy nachádzajúce sa vo vyšetrovacích spisoch boli od PPZ NKA oficiálne poskytnuté v zmysle § 26 ods. 7 Daňového poriadku. O všetkých týchto skutočnostiach bol daňový subjekt informovaný. Správca dane tiež počas prerušenia výkonu daňovej kontroly nevykonával úkony smerujúce k prevereniu nároku daňového subjektu. Dňa 08.12.2014, teda v čase, keď už daňová kontrola pokračovala, nahliadol do spisov aj iných daňových subjektov a v procese dokazovania použil všetky zistenia a skutočnosti získané aj v zmysle takých úkonov, ako sú uvedené v odvolaní a všetky sú použité v protokole a následne aj v rozhodnutí. K námietkam odvolania v časti III. uviedol, že zo strany dodávateľov v reťazci neboli preukázané a predložené vecné dôkazy na reálnosť dodávky tovaru a služieb spojených s opracovaním tovaru, krajina pôvodu granitových dosiek, konkrétny druh tovaru, presné určenie vlastností, technické parametre, kvalita atď., preprava tovaru, jeho reálna existencia v objeme tak, ako to bolo deklarované faktúrami o dodávkach tohto tovaru, ktoré by preukazovali a potvrdzovali skutočné obstaranie tovarov a neskôr dodaných v tuzemsku, a neboli len tvrdeniami o týchto udalostiach uvedených v dodávateľských a odberateľských faktúrach. Daňovým subjektom navrhované dokazovanie bolo neopodstatnené a nepreukazuje existenciu dodania tovaru do Českej republiky. Správca dane nepochyboval o tom, že vozidlá v stanovený deň jazdili na určenej trase a že boli naložené nejakým tovarom. Tieto skutočnosti boli navrhovaným dôkazom potvrdené, avšak bola dostatočne spochybnená samotná existencia tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania v rámci reťazca. Čo sa týka dôkazného bremena daňového subjektu, správca dane nepožadoval od daňového subjektu, aby predkladal daňové doklady týkajúce sa iných subjektov. Samotná skutočnosť, že tieto doklady boli v rámci dožiadaní preverované, ako aj iné súvisiace daňové doklady, neznamená, že bolo povinnosťou kontrolovaného daňového subjektu ich v daňovom konaní predkladať. Správca dane preveroval celý tok jednotlivých transakcií ex offo, na základe prejednacej zásady, ktorá riadi dokazovanie v daňovom konaní, a to pri dôkaznej povinnosti daňového subjektu. Čo sa týka preukázania, že predmetné plnenia mali za jediný cieľ získanie daňovej výhody, poukázal na to, že daňový subjekt nemohol nevedieť, že sa zúčastňuje na fakturačných dodávkach tovarov v rámci reťazca obchodníkov s dlažbou alebo žulovými doskami, keďže všetky zúčastnené spoločnosti obchodovali medzi sebou navzájom viac rokov a uvádzali uskladnenie tovaru na rovnakom mieste, v sklade v Piešťanoch. Odvolávajúci musel vedieť, akých obchodov sa zúčastňuje, pretože daňové subjekty v reťazci obchodníkov s dlažbou sú navzájom personálne, ekonomicky a miestne prepojené. Tovar je na faktúrach uvedený len všeobecne, bez konkrétnej špecifikácie názvu, typu, balenia, prevedenia, farby, odtieňa, použitia, rozmerov, kvality, odolnosti či mrazuvzdornosti, dodávateľ nevie preukázať jeho pôvod: vo všetkých prípadoch uviedol ako pôvod tovaru: EÚ. V obchodnej praxi neexistuje spôsob fakturácie bez konkrétnych parametrov príslušného tovaru - zákazník musí mať vo faktúre tovar presne určený - v danom prípade faktúra neobsahuje konkretizáciu tovaru ako povinnú náležitosť faktúry na účely DPH podľa § 71 ods. 2 písm. f) Zákona o DPH. Že sa jedná o tzv. reťazový obchod je preukázané tým, že žiadna zo spoločností nepozná ani neuvádza krajinu pôvodu tovaru a nie je známa ani krajina konečnej spotreby - tovar sa nespotrebováva, je v neustálom fakturačnom kolobehu. Žiadna zo spoločností v reťazci nepreukázala spotrebu konečnému zákazníkovi. Slovenská republika, Česká republika, ani Srbsko, ani žiadna z vyššie uvádzaných krajín nie je krajinou spotreby. Správca dane na základe zistení dospel k správnemu názoru, že pohyb tovaru v reťazci tuzemských či zahraničných spoločností sa uskutočňuje len fakturačne s cieľom uplatniť právo na odpočítanie DPH z prijatých faktúr jednotlivými platiteľmi v reťazci dodávateľov a uplatňovať si takýmto spôsobom vzniknuté nadmerné odpočty. Žiadny z daňových subjektov zúčastnených v reťazci dodávok dôveryhodne nevysvetlil a nepredložil vierohodné dôkazy o reálnej existencii a reálnom opracovaní granitových dosiek na výrobok, ktorá bola predmetom sporných faktúr. Závery správcu dane sú v súlade aj s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, napr. rozsudok C-78/12 Evita K EOOD, v ktorom bolo konštatované, že v rámci celkového posúdenia môže vnútroštátny súd zohľadniť dôkazy týkajúce sa plnení, ktoré predchádzali plneniu dotknutému vo veci samej alebo po ňom nasledovali. Taktiež postupoval podľa rozsudku C-285/11 Bonik, ktorý uvádza, že ak zdaniteľná osoba, ktorá vedela alebo mala vedieť, že sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, sa musí na účely Smernice 2006/112 považovať za účastníka na tomto podvode, a to bez ohľadu na otázku, či má alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo poskytnutia služieb na výstupe. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol. Čo sa týka procesných pochybení, namietal porušenie jeho procesných práv zúčastniť sa vypočutia konateľky spoločnosti CELOS, s.r.o. Evy Čavojskej na ústnom pojednávaní dňa 10.07.2013, teda v čase, kedy daňová kontrola prebiehala. Ďalej namietal výsluch konateľa spoločnosť J.K.CONSLUT, s.r.o. Jána Krákorníka, ktorý bol uvedený v odpovedi na medzinárodnú výmenu informácii s tým, že o tomto úkone žalobca nebol upovedomený a bola mu odňatá možnosť byť prítomný pri výsluchu tohto svedka. Pokiaľ správca dane využil právo výmeny informácií, bolo jeho zákonnou povinnosťou požiadať dožiadaný orgán, aby tento viedol výsluch v súlade s právnym poriadkom SR, čo by znamenalo, že dožiadaný orgán v predstihu upovedomí daňový subjekt o plánovaných úkonoch. Čo sa týka samotného obsahu výpovede Jána Krákorníka, z nej vyplýva, že bolo preukázané dodanie tovaru do Českej republiky, a teda nie je pravdou, ako správca dane uviedol, že český odberateľ nepreukázal, že obstaral tovar z iného členského štátu od žalobcu, nepreukázal, ako ďalej s tovarom naložil, či má prijatie tovaru zaúčtované vo svojom účtovníctve a nepreukázal, kde bol tovar skladovaný. Správca dane v protokole aj v rozhodnutí interpretuje svedecké výpovede, pričom iba malú časť z nich citoval. Napriek tomu, že sám správca dane žiadnych nových svedkov nevypočul, použil svedecké výpovede z iných kontrol a iných daňových konaní. Už pri interpretácií týchto výpovedí dochádza súčasne k ich hodnoteniu, a preto je potom opätovné použitie takéhoto dôkazu iným správcom dane už zaťažené predchádzajúcim hodnotením. Povinnosťou správcu dane je každú svedeckú výpoveď získanú z iných dokumentov hodnotiť samostatne, bez zaťaženia úvahou iného správcu dane a za účelom oboznámenia sa daňového subjektu s jej obsahom túto odcitovať v doslovnom znení. V rozhodnutí správcu dane je poukazované i na iné dôkazy, s ktorými žalobca oboznámený nebol napr. písomná odpoveď splnomocnenej zástupkyne CELOS, s.r.o. Alžbety Modrinovej (správne Mordinovej). Ďalšou námietkou bolo, že správca dane nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy vo vyrubovacom konaní, pričom ich nevykonanie žiadnym spôsobom nezdôvodnil, a to napriek tomu, že išlo o rozhodné dôkazy, ktoré mali potvrdiť existenciu zdaniteľného plnenia a tieto jednoznačne preukazovali správnosť tvrdení žalobcu a ich nevykonaním bolo žalobcovi odňaté unesenie svojho dôkazného bremena. Ak správca dane rozhodne v neprospech daňového subjektu pre neunesenie dôkazného bremena daňovým subjektom, potom to predpokladá riadne a úplné vykonanie všetkých navrhnutých dôkazov, ktoré daňový subjekt označil. Jedným z navrhnutých dôkazov bolo aj vypočutie svedkov - vodičov zabezpečujúcich prepravu tovaru zo SR do ČR. Namietal, že správca dane nevykonal navrhnuté dôkazy sám so zabezpečením priamej účasti žalobcu, ale naproti tomu nahliadol do iných vyšetrovacích spisov, a tieto výpovede následne pri hodnotení skutkového stavu použil. Bolo povinnosťou správcu dane zabezpečiť predvolaných svedkov so zabezpečením informovanosti žalobcu, aby mohol tento byť prítomný pri ich výsluchu. Namietal zverejnenie jednotlivých údajov iných podnikateľských subjektov, napr. údaje vzťahujúcich sa na ich daňovú povinnosť, pretože na ne sa vzťahuje daňové tajomstvo a môžu byť zverejnené iba so súhlasom dotknutého podnikateľského subjektu. Správca dane nebol oprávnený zverejňovať informácie, ktoré boli obsahom vyšetrovacieho spisu, a ktoré získal na základe dožiadania na Prezídium PZ NKA v Bratislave. Ďalej namietal upovedomenie o vypočutí svedka zo dňa 27.01.2015, ktorý mal byť vypočutý na základe návrhu žalobcu, pričom v predmetnej výzve správca dane neuviedol základné údaje, ktoré táto má obsahovať, a to označenie osoby, ktorá má byť ako svedok vypočutá a tiež označenie zdaňovacieho obdobia, ku ktorému sa ústne pojednávanie viaže. Až na základe telefonického dožiadania správca dane informoval daňový subjekt, že predmetom ústneho pojednávania má byť vypočutie svedka, vodiča zabezpečujúceho prepravu P. Q.. Ďalej pokiaľ správca dane pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal z označených vyšetrovacích spisov, z ktorých odôvodňuje nereálnosť obchodnej transakcie, ide o dôkazy, ktoré neboli vykonané správcom dane, a teda nemôžu mať vo vzťahu k predmetu kontroly povahu zákonného dôkazu, pričom v danom prípade použil dôkazy získané z trestného konania vedeného proti inému subjektu. Ďalšia námietka sa týkala tvrdeného nesprávne zisteného skutkového stavu, keď žalobca uviedol, že z čiastkových skutkových zistení vyplýva len pochybnosť vo vzťahu k jednotlivým podnikateľským subjektom v reťazci, pričom z celého dokazovania jednoznačne nevyplýva, že na neštandardnosti obchodovania v predchádzajúcich článkoch sa podieľal aj žalobca, teda, že tento konal v ich záujme a s ich uzrozumením, v dôsledku čoho mohol a mal vedieť, že ide o dodávky, ktorých hlavným cieľom je získanie daňovej výhody. Celý proces dokazovania vykazuje jednak procesné vady (nevykonanie navrhnutých dôkazov, vykonanie dôkazov v rozpore so zákonom, neoboznámenie žalobcu s dôkazmi) a súčasne vady logické, ktoré spočívajú v nesprávnom myšlienkovom procese dokazovania a hodnotenia jednotlivých dôkazov v nadväznosti na nedostatočne zistený skutkový stav. Konkrétne k nesprávnemu hodnoteniu dôkazov uviedol tieto námietky: Skutočnosť, že spoločnosť vykazuje stratu, čo podľa žalovaného je dôkaz preukazujúci neexistenciu zdaniteľného plnenia, neznamená, že táto reálne podnikateľskú činnosť nevykonáva. Ďalej bola nesprávne vyhodnotená predmetná faktúra za konkrétne zdaňovacie obdobie, žalovaný tento dôkaz nevyhodnotil, napriek tomu, že preukazuje existenciu zdaniteľného plnenia, pričom dodávateľ žalobcu má predmetnú faktúru riadne zaúčtovanú, a aj žalobca spĺňal formálnu podmienku, ktorá je viazaná na vznik zdaniteľného plnenia, pričom tento dôkaz je následne nutné hodnotiť v nadväznosti na vypočutie konateľky spoločnosti CELOS, s.r.o., ktorá dodanie tovaru žalobcovi potvrdila. Ďalšia takáto námietka sa týkala hodnotenia svedeckej výpovede Jána Klimeka, pretože ak svedok vypovedá k rozhodným skutočnostiam a jeho výpoveď preukazuje správnosť tvrdení žalobcu, nie je v kompetencii žalovaného ani správcu dane uvedený dôkaz vyhodnotiť ako krivú svedeckú výpoveď. Nie je v kompetencii správcu dane na základe vlastnej úvahy rozhodnúť, ktorá zo svedeckých výpovedí je pravdivá, a ktorá naopak nie. Ďalej namietal vyhodnotenie dôkazu konateľky spoločnosti MEAT, s.r.o. Ľudmily Komlóšiovej a Pavla Fábika, keď žalovaný tvrdí, že tento dôkaz nepreukazuje existenciu zdaniteľného plnenia. Podľa žalobcu skutočnosť, že tovar bol premiestnený v sklade ešte neznamená sama o sebe neexistenciu zdaniteľného plnenia, keď spoločnosť MEAT, s.r.o. bola iba jednou zo spoločností, ktorá mohla tovar subdodávateľovi spoločnosti CELOS, s.r.o. dodávať. Ak boli granitové dosky ponechané v sklade, ide o iný tovar, ktorý bol predmetom faktúry deklarovanej žalobcom, keď bolo preukázané, že tovar v stanovený deň jazdil do ČR. Ďalej namietal vyhodnotenie svedeckej výpovede Pavla Fábika, konateľa spoločnosti MEAT, s.r.o., ktorý konkretizoval spracovanie prírodného kameňa. Predmetom dodávky totiž na faktúre nebolo opracovanie kameňa ako také, ale dodanie tovaru dlažby MARRONE. Ďalej namietal vyhodnotenie svedeckej výpovede Pavla Kumana, konateľa spoločnosti FOR DESIGN, s.r.o., ktorý uviedol, že o tom, že je konateľom tejto spoločnosti sa dozvedel až keď ho oslovila polícia. Pavol Kuman bol v čase od 06.10.2010 jediným konateľom tejto spoločnosti a pochybnosti správcu dane, ktoré následne prevzal i žalovaný nemôžu byť odvodzované od výpovede fyzickej osoby, pokiaľ táto bola v čase, kedy sa subdodávateľské vzťahy mali uskutočniť, riadne oprávnená za spoločnosť konať. Pokiaľ ide o dôkaz, a to zistenie fakturačného pohybu tovaru vo Free zóne Subotica, kde sa mala umelo znižovať cena tovaru, ktorý bol následne nakúpený spoločnosťou JANSON SK, s.r.o., žalobca uviedol, že uskladnenie tovaru v slobodnom colnom sklade sa týkalo výlučne tovaru, ktorý mala nakúpiť táto spoločnosť, a nie je preukázané, že tovar bol totožný s tým, ktorý nadobudol od dodávateľa žalobca. Čo sa týka svedeckých výpovedí bývalých zamestnancov spoločnosti KLIMEX STONE SLOVAKIA, s.r.o., žalobcovi nie je zrejmé, v čom tieto svojim obsahom neprispeli k nepreukázaniu skutočného dodania tovaru, a teda na podklade akej úvahy boli vyhodnotené ako dôkaz nepreukazujúci existenciu zdaniteľného plnenia. Bývalí zamestnanci sa vyjadrili, akú prácu u uvedenej spoločnosti vykonávali, a ktoré spoločnosti skladovali tovar v uvedených priestoroch. Ďalším dôkazom bola výpoveď B. I., ktorá vypovedala ku skladovaniu tovaru, jeho predaju a doprave a potvrdila reálnu existenciu tovaru, ktorý bol identifikovaný samolepkami. Nie je možné bez uvedenia racionálnych dôvodov spochybniť túto svedeckú výpoveď. Poukázal na rozporné tvrdenie v napadnutom rozhodnutí druhostupňové orgánu, že pohyb tovaru nebol preukázaný, teda išlo o stacionárny tovar uložený v sklade v Piešťanoch, na druhej strane správca dane nepochyboval o tom, že vozidlá v stanovený deň jazdili na určenej trase a boli naložené nejakým tovarom. Podľa žalobcu, ak všetky skutočnosti nasvedčujú tomu, že tovar bol žalobcovi reálne odovzdaný, a tento dňom dodania tovaru nadobudol právo nakladať s ním ako vlastník, pričom tovar následne dodal svojmu odberateľovi do ČR, nemôže byť na ťarchu žalobcu nesprávne hodnotenie dôkazov a zmätočné závery žalovaného. Pokiaľ neexistenciou zdaniteľného plnenie malo preukázať aj personálne prepojenie osôb v reťazci obchodníkov s komoditou kameň, toto nie je podstatnou skutočnosťou, ktorá má mať vplyv na preukázanie zdaniteľného plnenia. Zákon nevylučuje možnosť, aby osoby v postavení štatutárov realizovali svoje právo na podnikanie výlučne formou účasti v jednej obchodnej spoločnosti. Konateľ Richard Štaffen bol štatutárom iba v jednej obchodnej spoločnosti, a to žalobcu. Funkcia pokladníka nie je činnosťou, ktorej obsah by priamo súvisel s obchodno-ekonomickými a organizačnými aktivitami spoločnosti. Pokiaľ žalovaný a správca dane uvádzajú, že daňový subjekt je súčasťou spoločností uplatňujúcich nadmerné odpočty na základe faktúr, ktoré nie sú obrazom reálneho obchodu, žalobca uvádza, že nie je v kompetencii správcu dane, kde vyslovili závery o karuselovom podvode, takéto závery sú nad rámec zákonnej povinnosti správcu dane. Podvod na DPH musí byť vždy a nesporne preukázaný, pričom nestačí iba tvrdenie, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu. Žalobca nemal dôvod pochybovať o prípadných úmysloch jeho dodávateľa smerujúcich k podvodnému konaniu či odberateľa v prípade, ak vzájomné záväzky zmluvných strán boli bez problémov realizované. Žalobca pri uzavieraní obchodov postupoval obvyklým spôsobom a pri uzavieraní obchodných transakcií vynaložil náležitú obozretnosť. Ďalším dôkazom pre tvrdenie o neexistencii zdaniteľného plnenia bolo, že tovar bol uskladnený na jednom a tom istom mieste, v sklade na Žilinskej ceste v Piešťanoch, pričom samotné uskladnenie tovaru na jednom mieste nemožno vyhodnotiť ako dôkaz majúci za následok vznik pochybnosti o reálnej dodávke tovaru. Sklad bol plne funkčný, pričom v ňom pracovali zamestnanci, ktorí s tovarom nakladali spôsobom opracovania, nakladania podľa pokynov svojho zamestnávateľa. Vo všeobecnosti žalobca uviedol, že z rozhodnutia správcu dane a žalovaného nevyplýva žiadny hodnotiaci proces dôkazov a logická nadväznosť existencie v predchádzajúcich obchodných reťazcoch k zdaniteľnému plneniu žalobcu. Bol teda zistený nedostatočný skutkový stav, ktorý je založený na subjektívnom hodnotení dôkazov, a to vo vzťahu k predchádzajúcim dodávkam v celom reťazci. Žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. 4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 21.03.2016. Vo vyjadrení poukázal na celé vykonané dokazovania v rámci reťazca obchodovania s komoditou kameň, teda vo vzťahu k dodávateľovi žalobcu, ako aj k jeho subdodávateľom a jeho odberateľovi. Opakovane v rozsahu ako v napadnutom rozhodnutí rozobral obchodné transakcie a obchodnú činnosť jednotlivých obchodných spoločností podieľajúcich sa na tomto obchodnom reťazci. Zopakoval taktiež vykonané dokazovanie vo vzťahu k skladovaniu komodity kameň a granitových dosiek a taktiež k sídlu subdodávateľa žalobcu firmy KLIMEX STONE SLOVAKIA, s.r.o. Na Hrebienku č. 30, Bratislava. Všetky žalobné námietky žalobcu pokladal za nedôvodné a bližšie sa k nim vyjadril. Vyjadril sa taktiež k výsledkom vykonaného dokazovania vo vyrubovacom konaní, na základe návrhu na vykonanie dôkazov žalobcu, s výsledkom ktorého bol daňový subjekt oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 15.05.2015. Žalovaný zotrval na svojom právnom posúdení, ako aj posúdení správcu dane, že žalobca nepreukázal, že zo strany dodávateľa bolo uskutočnené dodanie predmetného tovaru v zmysle § 8 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu deklarovaného dodania tovaru, preto nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 citovaného zákona a následne odberateľovi uvedenom na faktúre nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 citovaného zákona v nadväznosti na § 51 citovaného zákona. Okrem toho, že nebola preukázaná materiálna podmienka dodania tovaru, t. j. že k skutočnému dodaniu tovaru podľa faktúry nedošlo, nebola splnená ani formálna podmienka na odpočítanie DPH, pretože faktúra neobsahuje konkretizáciu tovaru, ako povinnú náležitosť faktúry na účely DPH podľa § 71 ods. 2 písm. f) citovaného zákona. Podnikateľské aktivity kontrolovaného daňového subjektu neboli štandardnými obchodmi, nakoľko bolo preukázané, že fakturačný tok tovaru sa nezhodoval s reálnym tokom obchodovania s tovarom. Všetky skutočnosti poukazujú na to, že bol vytvorený umelý mechanizmus obchodovania za účelom odpočítania dane z tovaru a jedným cieľom bolo získanie daňovej výhody vo forme nadmerného odpočtu DPH. Z toho vyplýva, že žalobca vedel, že sa svojou činnosťou podieľa na plnení, ktoré sú súčasťou podvodu a žiadal, aby súd žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov nepriznal. 5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 24.08.2016. Zotrval na všetkých ním uvedených žalobných námietkach. Vyjadrenie žalovaného je opätovne prevzatím tvrdení a záverov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovaného a prvostupňového rozhodnutia správcu dane. Poukázal pritom na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ, a to na rozsudok C-80/11 a C-142/1. Vo vzťahu k pochybnostiam vzťahujúcim sa na daňovú kontrolu poukázal na nález Ústavného SR I. ÚS 314/2015-55. 6. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 177 a nasledujúce zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok, ďalej SSP) v spojení s § 491 ods. 1 SSP, pričom bol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle § 134 ods. 1 SSP. Po preskúmaní veci zistil, že žaloba nie je dôvodná a rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol z týchto dôvodov. 7. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňový poriadok, v znení účinnom ku dňu 17.10.2015 (právoplatnosť druhostupňového správneho rozhodnutia), pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 3 ods. 3 cit. zákona, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 11 ods. 2 cit. zákona, daňové tajomstvo je povinný zachovávať každý, kto sa ho dozvedel. Podľa § 24 ods. 1 cit. zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.v znení neskorších predpisov. Podľa § 24 ods. 2 cit. zákona, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 cit. zákona, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 24 ods. 4 cit. zákona, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 25 ods. 4 citovaného zákona, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. Podľa § 26 ods. 7 citovaného zákona, každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo zapožičať. Podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku, správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a) 21a) Napríklad zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010. Podľa § 61 ods. 5 citovaného zákona, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom ku dňu 31.12.2012, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 49 ods. 1 cit. zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) cit. zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) cit. zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 71 ods. 2 písm. f) cit. zákona, faktúra musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. Podľa článku 1 ods. 1 Nariadenia rady EÚ č. 904/2010, toto nariadenie stanovuje podmienky, za ktorých majú príslušné orgány v členských štátoch zodpovedné za uplatňovanie zákonov o DPH spolupracovať navzájom medzi sebou a s Komisiou, aby zabezpečili dodržiavanie uvedených zákonov. Na tento účel stanovuje pravidlá a postupy, ktoré umožnia príslušným orgánom členských štátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri uskutočňovaní správneho výmeru DPH, kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v rámci Spoločenstva, a boji proti podvodom súvisiacim s DPH. Konkrétne ustanovuje pravidlá a postupy, ktoré členským štátom umožňujú zhromažďovať a vymieňať si uvedené informácie elektronickými prostriedkami. Podľa článku 2 ods. 1 písm. k) Nariadenia rady EÚ č. 904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dani z pridanej hodnoty, na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov: "administratívne vyšetrovanie" sú všetky kontroly, overovania a ostatné kroky prijaté členskými štátmi pri vykonávaní svojich povinností s cieľom zabezpečenia náležitého uplatňovania právnych predpisov v oblasti DPH. Podľa článku 7 ods. 1 cit. nariadenia, na požiadanie žiadajúceho orgánu žiadaný orgán oznamuje informácie uvedené v článku 1 vrátane informácií týkajúcich sa jednotlivého prípadu alebo prípadov. Podľa článku 7 ods. 2 cit. nariadenia, na účely oznamovania informácií uvedeného v odseku 1 žiadaný orgán zabezpečí vykonávanie akýchkoľvek administratívnych vyšetrovaní potrebných na získanie takýchto informácií. Podľa článku 7 ods. 5 citovaného nariadenia, aby bolo možné získať požadované informácie alebo vykonať požadované administratívne vyšetrovanie, žiadaný orgán alebo administratívny orgán, na ktorý sa žiadaný orgán obráti, postupuje akoby konal za seba alebo na požiadanie ďalšieho orgánu svojho vlastného členského štátu. 8. Správny súd sa v celom rozsahu stotožnil so zistením skutkového stavu a právnym posúdením veci, ako to učinili správne orgány. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vadu dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, je povinný preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet sú v zákone stanovené. Pritom na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada (§ 3 ods. 6 Daňového poriadku. Jedná o tzv. reťazový obchod, keďže bolo preukázané, že žiadna zo spoločností zapojených do obchodného reťazca nepozná ani neuvádza krajinu pôvodu tovaru a nie je známa ani krajina konečnej spotreby - tovar sa nespotrebováva, je v neustálom fakturačnom (i v prepravnom) kolobehu. Žiadna zo spoločností v reťazci nepreukázala spotrebu konečnému zákazníkovi. Slovenská republika, Česká republika, ani Srbsko nie je krajinou spotreby. Bol bez všetkých pochybností preukázaný reťazový obchod s komoditou kameň, v rámci ktorého sa stále fakturuje rovnaný tovar a pôvodný dodávateľ tovaru sa stáva jeho odberateľom, aby následne mohol opätovne rovnaký tovar dodať. Konkrétny priebeh reťazového obchodu: tovar - granitová dlažba bol žalobcom dodaný spoločnosti J.K. Consult s.r.o. Praha (jej pečiatka sa našla v sídle spoločnosti JANSON SK s.r.o. Na Hrebienku č. 30, Bratislava), ktorá ho uložila do slobodného colného pásma FREE ZONE Brno, kde dochádzalo k predaju tovaru (bez dopravy alebo odoslania či zhodnotenia tovaru) spoločnosti MARTIN HENDRIX SOCIETE ANONYME, Republic of Seychelles (jej pečiatka sa našla v sídle spoločnosti JANSON SK s.r.o. Na Hrebienku č. 30, Bratislava), ktorá ho opäť len fakturačne predávala spoločnosti SONEX BUSINESS Inc. USA (konateľ Ján Klimek, konateľ subdodávateľa žalobcu a pokladník Richard Štaffen - konateľ žalobcu, jej pečiatka sa našla v sídle spoločnosti JANSON SK s.r.o. Na Hrebienku č. 30, Bratislava) za výrazne zníženú cenu. Táto spoločnosť zabezpečila prepravu tovaru z ČR do Zóny voľného obchodu Subotica - dopravu vykonával priamo žalobca, kde tovar predala v nezmenenom stave spoločnosti LAMAC d.o.o. Subotica, Srbsko a táto následne spoločnosti WILLIAMS PROCUREMENT LLC, USA, (jej pečiatka sa našla v sídle spoločnosti JANSON SK s.r.o. Na Hrebienku č. 30, Bratislava), ktorá opäť len fakturačne predala tovar spoločnosti ATTERTON INVESTMENTS SOCIETE ANONYM, VICTORIA za výrazne zníženú cenu, ktorá ho tiež len fakturačne predala spoločnosti Edwards Procurement LL, USA (jej pečiatka sa našla v sídle spoločnosti JANSON SK s.r.o. Na Hrebienku č. 30, Bratislava). Táto opätovne umelo znížila cenu tovaru a predala ho v nezmenenom stave spoločnosti JANSON SK s.r.o. (konateľ Ján Klimek, konateľ subdodávateľa žalobcu), ktorá zabezpečila jeho prepravu na Slovensko, avšak tovar evidovala už ako granitové dosky. Komodita dlažba sa mení na granitové dosky súbežne s umelo zníženou cenou komodity na predchádzajúcich stupňoch reťazca za účelom vytvárania priestoru na opätovné fiktívne opracovávanie komodity granitové dosky na dlažbu súbežne s mnohonásobným zvyšovaním ceny na Slovensku, pričom jediným cieľom týchto transakcií je získanie čo najvyššieho odpočtu DPH pri deklarovaní jeho predaja. Správca dane na základe zistení dospel k správnemu názoru, že tovar v reťazci tuzemských či zahraničných spoločností je v neustálom fakturačnom a prepravnom kolobehu s cieľom uplatniť právo na odpočítanie DPH z prijatých faktúr jednotlivými platiteľmi v reťazci dodávateľov a uplatňovať si takýmto spôsobom vzniknuté nadmerné odpočty. ). Preto pokiaľ by aj bolo preukázané dodanie tovaru pre žalobcu a následné odobratie jeho odberateľom, ani za takých okolností by nebolo možné prihliadnuť na tieto obchodné transakcie. Išlo by totiž právne úkony, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom bolo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak neboli daňové subjekty oprávnené (§ 3 ods. 6 Daňového poriadku). Preto správny súd, stotožňujúc sa s právnym posúdením danej veci, žalobu ako nedôvodnú zamietol. 9. Ku konkrétnym žalobným bodom, ktoré súd v plnom rozsahu vyhodnotil ako nedôvodné, konkrétne uvádza nasledovné: 10. Čo sa týka námietky porušenia procesných práv žalobcu pri vypočutí konateľky spoločnosti CELOS, s. r. o. Evy Čavojskej, ktorá sa mala zúčastniť na ústnom pojednávaní dňa 10.07.2013, súd uvádza, že pojednávanie s Evou Čavojskou (ktoré prebehlo dňa 01.08.2013 a nie dňa 10.07.2013, ako to uvádza žalobca) bolo síce realizované bez účasti daňového subjektu pred dožiadaným Daňovým úradom Trnava, ale konateľka sa vyjadrovala len všeobecne a žiadne konkrétne okolnosti neuviedla, najmä čo sa týka odberateľa žalobcu, a preto jej bolo uložené, aby sa písomne vyjadrila a písomné vyjadrenie zaslala do 09.08.2013. Tzn. že hoci v danom prípade došlo k procesnému pochybeniu, konkrétne porušeniu práva žalobcu klásť svedkovi otázky, uvedené porušenie nie je zásadného charakteru, keďže z tohto výsluchu správca dane nevychádzal pri zistení skutkového stavu veci. Preto je potrebné konštatovať, že nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, a preto uvedené nie je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. 11. Ďalšia námietka sa týkala medzinárodnej výmeny informácií, v rámci ktorej bol dožiadaným orgánom vypočutý konateľ spoločnosti J.K.CONSULT, s. r. o. Ján Krákorník. Podľa žalobcu mala byť žiadosť vybavená ako dožiadanie o výsluch svedka v súlade s právnym poriadkom SR, čo by znamenalo, že dožiadaný orgán mal upovedomiť žalobcu o výsluchu svedka, ktorý by mal procesné právo na kladenie otázok, čo však nebolo dodržané. Súd k tejto námietke uvádza, že administratívnu spoluprácu v boji proti podvodom v oblasti daní z pridanej hodnoty upravuje nariadenie Rady EÚ č. 904/2010, ktoré má priamy účinok aj vo vzťahu k Slovenskej republike ako členskému štátu Európskej únie. Podľa čl. 7 ods. 5 citovaného nariadenia požadované informácie alebo požadované administratívne vyšetrovanie vykonáva žiadaný orgán alebo administratívny orgán, na ktorý sa žiadaný orgán obráti tak, ako by konal za seba alebo na požiadanie ďalšieho orgánu svojho vlastného členského štátu. V danom prípade to znamenalo, že v súlade s týmto nariadením bola realizované administratívne vyšetrovanie českými daňovými orgánmi, pričom žiadaný orgán bol český daňový orgán, ktorý mal povinnosť postupovať, ako by realizoval odpoveď na žiadosť vlastných daňových orgánov, teda podľa procesných predpisov v Českej republike. Požiadavka na aplikáciu procesných predpisov platných v Slovenskej republike je teda v plnom rozsahu nedôvodná. 12. Ďalšia námietka sa týkala nesprávneho vyhodnotenia obsahu svedeckej výpovede svedka Jána Krákorníka. Správny súd uvádza, že správca dane vyhodnotil výpoveď Jána Krákorníka tak, že z nej vyplýva, že tovar bol prepravený do Českej republiky. Prepravu do Českej republiky správca dane nikdy nespochybňoval. Realizácia prepravy do ČR bola zistená v rámci kolobehu tovaru medzi SR, ČR, Srbskom a SR. Napokon preprava, t. j. jazdenie určitého automobilu do Českej republiky bola preukázaná. Ostatné tvrdenia žalobcu ohľadne dodania tovaru do Českej republiky, napr. ako s tovarom odberateľ ďalej naložil alebo identifikácia konečného spotrebiteľa však z výpovede Jána Krákorníka vôbec nevyplývajú. Jeho výpoveď ani nepreukazuje dodanie konkrétnej dlažby z prírodného kameňa podľa faktúry, ktorá je predmetom tohto zdaňovacieho obdobia. Svedecká výpoveď Jána Krákorníka je totiž v tomto bode len všeobecného charakteru, týkala sa viacerých rokov, nie konkrétneho zdaňovacieho obdobia, ani konkrétnej dodávky tovaru v tomto zdaňovacom období. 13. Pokiaľ v ďalšej námietke žalobca tvrdil, že bolo povinnosťou správcu dane, aby každú svedeckú výpoveď získanú z iných dokumentov odcitoval v doslovnom znení a neinterpretoval ich on sám, aj táto námietka je nedôvodná. Zákon nevyžaduje, aby v rozhodnutí boli citované doslovné výpovede svedkov. Uvedené by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Pokiaľ boli svedecké výpovede použité z vyšetrovacích spisov, tieto správca dane mohol použiť v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku a § 26 ods. 7 Daňového poriadku, pričom o nahliadnutí do iných spisov správca dane spísal úradný záznam zo dňa 08.12.2014. Konkrétne zápisnice z vyšetrovacích spisov s doslovnými výpoveďami svedkov sú súčasťou správneho spisu ako fotokópie (napr. výsluch Jána Klimeka zo dňa 29.06.2012). Žalobca mal právo sa oboznámiť s týmito doslovnými výpoveďami jednotlivých svedkov v rámci nahliadnutia do spisu, pričom správca dane nemá povinnosť osobitne ho s nimi oboznamovať, alebo mu ich zasielať na vedomie. Čo sa týka písomnej odpovede Alžbety Mordinovej (v žalobe nesprávne uvedené Modrinovej) na otázky správcu dane, aj táto je súčasťou spisového materiálu, konkrétne na č. l. 6 pod názvom predloženie dokladov v zmysle opatrení a záverov prijatých pri miestnom zisťovaní zo dňa 13.06.2013. Nie je teda dôvodná ani námietka žalobcu, že písomná odpoveď Alžbety Modrinovej nie je súčasťou spisu a že ani s inými dôkazmi (ktoré však žalobca nešpecifikoval) nebol oboznámený. Keďže všetky použité listinné dôkazy boli súčasťou spisového materiálu, nič mu nebránilo sa s nimi oboznámiť. 14. Ďalšia námietka sa týkala nevyhovenia návrhu na doplnenie dokazovania vo vyrubovacom konaní, ktoré boli uvedené v podaní zo dňa 13.01.2015. Správny súd ju vyhodnocuje ako nedôvodnú. Nie je pravda, že správca dane sa s týmto návrhom v prvostupňovom rozhodnutí vôbec nevysporiadal (súd poukazuje na č. l. 74 a nasl. prvostupňového rozhodnutia). Čiastočne aj vyhovel tomuto návrhu a urobil úkony k vypočutiu svedka - šoféra firmy Transeuropa, s. r. o. P. Q., ktorý mal zabezpečiť prepravu tovaru zo SR do ČR. Nepodarilo sa zistiť jeho aktuálnu adresu (šetrenie jeho pobytu bolo dostatočne vyčerpávajúce), preto k výsluchu nedošlo. Samotný daňový subjekt nevyvinul ani minimálnu aktivitu zabezpečiť prítomnosť tohto svedka na výsluchu, hoci ho sám navrhol. Vzhľadom na návrh na preukazovanie dopravy do Českej republiky vypočutím jednotlivých šoférov žalobcu, správca dane nahliadol do zápisnice z výsluchov svedkov - šoférov žalobcu P. G., F. L. a P. X., keďže ich vypočula Národná kriminálna agentúra, Expozitúra Bratislava v iných konaniach. Tieto výsluchy aj vo svojom rozhodnutí citoval. Za účelom vypočutia skladníkov odberateľa (čo bol taktiež jeden z navrhovaných dôkazov) správca dane nahliadol do zápisnice z výsluchu svedka Q. A., ktorú vypočula Národná kriminálna agentúra. Za účelom vypočutia pracovníkov skladu dodávateľa (čo bol taktiež návrh na doplnenie dokazovania zo strany žalobcu) konštatoval, že už bolo vykonané dožiadanie, ktorého obsah už bol uvedený v protokole zo dňa 13.01.2015, a preto nie je potrebné opätovne výsluch vykonať. Pokiaľ ide o posledný návrh na doplnenie dokazovania, a to výsluch Ing. Jána Krákorníka, správca dane konštatoval, že tento bol vypočutý v rámci medzinárodnej výmeny informácií ešte v rámci daňového konania. So všetkými úkonmi vykonanými na základe návrhu žalobcu na vykonanie dôkazov zo dňa 13.01.2015 bol žalobca oboznámený pri ústnom pojednávaní dňa 15.05.2015. To znamená, že nie je pravdivé tvrdenie v žalobe, že správca dane dôkazy nevykonal a ani v prvostupňovom rozhodnutí nezdôvodnil, prečo tomuto návrhu nevyhovel. Naopak, správny súd uvádza, že správca dane posudzoval relevantnosť každého návrhu a niektoré dôkazy neboli vykonané pre objektívne skutočnosti, avšak boli nahradené rovnocennými dôkazmi (zápisnice z výsluchov šoférov žalobcu) a niektoré návrhy boli duplicitné (dôkazy už boli vykonané v rámci daňovej kontroly - výsluch Ing. Jána Krákorníka - alebo v rámci iných daňových konaní, z ktorých uvedené výsluchy boli pripojené do správneho spisu ako listinné dôkazy, napr. výsluch pracovníkov skladu dodávateľa). 15. Ďalšia námietka tvrdí, že správca dane nevykonal dôkazy navrhnuté vo vyrubovacom konaní sám so zabezpečením účasti žalobcu, ale nahliadol do iných vyšetrovacích spisov, a tieto výpovede následne použil. Táto námietka je v rozpore s predchádzajúcou námietkou, pretože tu už žalobca tvrdí, že správca dane vykonal navrhnuté dôkazy, ale nie za priamej účasti žalobcu, ale len nahliadnutím do vyšetrovacích spisov. K tomu súd uvádza, že aj takéto listinné dôkazy je možné použiť ako priame dôkazy, teda aj zápisnice z iných konaní, a to nielen z daňových konaní ale aj trestných konaní, napr. z vyšetrovacích spisov; § 24 ods. 4 Daňového poriadku takúto situáciu predpokladá. V tomto prípade ide o listinné dôkazy, a nie o svedecké výpovede, a tieto boli získané zákonným spôsobom. 16. Pokiaľ ide o námietku, že správca dane nebol oprávnený zverejňovať informácie, ktoré boli obsahom vyšetrovacieho spisu a týkajú sa iných obchodných spoločností, teda mal zachovávať daňového tajomstvo v zmysle § 11 Daňového poriadku, súd konštatuje, že táto námietka nezasahuje do žiadneho subjektívneho práva žalobcu, ale ak by bola dôvodná, išlo by o zásah do práv iných daňových subjektov. Keďže sa netýka bezprostredne žalobcovej sféry jeho subjektívnych práv a oprávnení, ktoré by mohli byť porušené, nemožno ju uplatňovať. 17. Ďalšia námietka sa týkala upovedomenia o vypočutí svedka zo dňa 27.01.2015, v ktorom chýbalo označenie svedka, ktorý má byť vypočutý, a tiež označenie zdaňovacieho obdobia. Keďže bolo preukázané, že táto nejasnosť bola správcom dane odstránená, ako to vyplýva priamo zo žaloby (na základe telefonického dožiadania žalobcu správca dane informoval daňový subjekt o týchto skutočnostiach), súd musí konštatovať, že ak by aj došlo k tejto procesnej vade, táto nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 18. Ďalšia námietka sa opätovne týkala použitia časti vyšetrovacích spisov v tomto daňovom konaní a žalobca poukazuje na dôkazy, ktoré neboli vykonané správcom dane, a teda nemôžu mať povahu zákonného dôkazu. Jedná sa o námietku totožnú s námietkou vyššie uvedenou v odôvodnení pod bodom 15, týkajúcu sa vyšetrovacích spisov a ich použitia. K tomu súd opätovne dodáva, že vyšetrovacie spisy sú iným dôkazom, ktorý môže byť použitý v rámci daňového konania v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku, a takýto dôkaz je dôkazom zákonným. Keďže sa jedná o listinný dôkaz, oboznamuje sa prečítaním. Daňový subjekt bol riadne správcom dane s takýmito listinnými dôkazmi oboznámený. 19. Bod V. žaloby zhrnul všetky námietky súvisiace s dokazovaním, ktoré boli uvedené v predchádzajúcich častiach odôvodnenia žaloby a ktoré boli vyhodnotené súdom v predchádzajúcej časti odôvodnenia rozsudku (nevykonanie navrhnutých dôkazov, vykonanie dôkazov v rozpore so zákonom, vypočutie svedka bez prítomnosti žalobcu, neoboznámenie žalobcu s dôkazmi). Vo vzťahu k tomuto zhrnutiu argumentácie žalobcu súd poukazuje na predchádzajúce odôvodnenia tohto rozsudku. 20. Ďalšia časť žaloby sa týkala námietok nesprávneho hodnotenia dôkazov. V jednotlivých námietkach konkrétne žalobca poukazoval na konkrétny dôkaz a podľa neho nesprávne vyhodnotenie správcom dane. Žalobca uvádza, že žalovaný tvrdí, že dôkaz preukazujúci neexistenciu zdaniteľného plnenia je aj skutočnosť, že spoločnosť vykazuje stratu, skutočnosť, že tovar bol iba presunutý vysokozdvižným vozíkom v rámci skladu, skutočnosť, že tovar bol umiestnený v colnom pásme, kde podliehal umelo zníženej cene, aby sa následne jeho cena umelo zvýšila pri dovoze na Slovensko, že existovalo personálne prepojenie osôb v reťazci obchodníkov s komoditou kameň a dlažba, že žalobca je súčasťou spoločností uplatňujúcich nadmerné odpočty na základe faktúr, ktoré nie sú obrazom reálneho obchodu a že tovar bol uskladnený na jednom a tom istom mieste v sklade na Žilinskej ceste v Piešťanoch spolu s tovarom od iných firiem, ktoré sa zaoberali obchodom s tou istou komoditou, čo samo osebe ešte nepreukazuje neexistenciu zdaniteľného plnenia. Vo všetkých týchto prípadoch ide o zistenia, ktoré v spojitosti s ostatnými dôkazmi dávajú celkový obraz o nereálnosti dodávok v celom reťazci subdodávateľov a dodávateľa žalobcu vrátane samotného žalobcu a jeho odberateľa. Preto možno hovoriť o karuselovom podvode, a to po zhodnotení všetkých relevantných dôkazov. Pritom práve tieto zistenia (personálne prepojenie spoločností, spoločnosti, ktoré dlhodobo vykazujú stratu alebo sú nefunkčné, resp. nekontaktné, spoločné uskladnenie tovaru v jednom sklade, spoločné vedenie obchodných dokladov vrátane pečiatok firiem zapojených do reťazca, atď.) sú práve takéto dôkazy (body 1, 4, 7, 11, 12, 14, v VI. časti žaloby). 21. Čo sa týka bodu 2 VI. časti žaloby, tu bolo namietané, že žalovaný nevyhodnotil faktúru za dodanie tovaru spoločnosťou CELOS, s. r. o. ako dôkaz, ktorý svedčí o existencii zdaniteľného plnenia, hoci bola vystavená a zúčtovaná, a táto faktúra je aj zaevidovaná v zozname DPH dokladov. K tomu súd uvádza, že samotné vystavenie a zaúčtovanie faktúry do účtovníctva dodávateľa nepreukazuje splnenie podmienok na uznanie odpočítania dane a následné vyplatenie nadmerného odpočtu tak, ako to veľmi konkrétne vo svojich odôvodneniach uviedli oba správne orgány. Pokiaľ nie sú splnené aj materiálne podmienky na odpočítanie dane, a tiež aj formálna podmienka náležitostí faktúry (§ 71 ods. 2 písm. f) Zákona o DPH v znení účinnom ku dňu vystavenia faktúry), ktorá ani táto v danom prípade nebola splnená, nie je možné i pri zaúčtovaní tejto faktúry vyhovieť požiadavke o nadmerný odpočet. 22. Ďalšia námietka sa týkala vyhodnotenia svedeckej výpovede Jána Klimeka (bod 3 časti VI.). K tomu súd uvádza, že svedeckú výpoveď vždy vyhodnocuje správca dane. Ten ju vyhodnotil nielen samostatne, ale aj v spojitosti so všetkými ostatnými dôkazmi. Správca dane má právo vyhodnotiť dôkaz, a teda aj svedeckú výpoveď konkrétneho svedka podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku). Správca dane nemá povinnosť za každých okolností tvrdenia svedka považovať za pravdivé, najmä ak odporujú ostatným zisteným skutočnostiam, ako tomu bolo v danom prípade. Má právo svedeckú výpoveď vyhodnotiť a prípadne aj skonštatovať jej nehodnovernosť. 23. Ďalšie namietané vyhodnotenie dôkazu bola svedecká výpoveď Pavla Fabíka, konateľa spoločnosti MEAT, s. r. o. (bod 5 časti VI. žaloby). Uvedenie tejto svedeckej výpovede vytváralo celkový obraz o vykonávaní obchodnej činnosti jednotlivými spoločnosťami, ktoré uskladňovali tovar v sklade na Žilinskej ceste v Piešťanoch, a to konkrétne pokiaľ išlo o opracovanie výrobkov. Hoci v danom prípade predmetom dodávky boli už opracované výrobky (dlažba), táto výpoveď je relevantná, pretože bolo potrebné vykonať dokazovanie nielen vo vzťahu ku konkrétnej obchodnej transakcii podľa predmetnej faktúry (dodávateľ - žaloba), ale vo vzťahu k celému obchodnému reťazcu, do ktorého patrili aj firmy, ktoré deklarovali opracovanie granitových dosiek na dlažbu a ktorí následne vystupovali ako jej dodávatelia. Rovnako relevantným dôkazom na preukázanie opracovania dosiek boli i šetrenia o spotrebe plynu, vody a elektrickej energie v sklade v Piešťanoch. Tieto dôkazy boli uskutočnené a vyhodnotené z dôvodu urobenia si obrazu o tvrdenom opracovávaní surového kameňa v uvedenom sklade v iných obchodných prípadoch. 24. Ďalším namietaným vyhodnotením je vyhodnotenie svedeckej výpovede Pavla Kumana, konateľa spoločnosti FOR DESIGN, s. r. o. (bod 6 časti VI. žaloby). Žalobca namietal relevantnosť tejto výpovede, čo odôvodnil tým, že napriek tomu, že v čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia bol riadne oprávnený konať za spoločnosť, on sám túto skutočnosť poprel. Súd k tomu uvádza, že výpoveď svedka Kumana je riadny dôkaz svedeckou výpoveďou, a to aj vtedy, ak obsah svedeckej výpovede je v rozpore s výpisom z Obchodného registra. Svedok totiž nemusí mať subjektívnu vedomosť o tom, že je konateľom konkrétnej spoločnosti, aj keď jeho meno v Obchodnom registri ako meno konateľa konkrétnej spoločnosti zapísané je. Pokiaľ svedok Kuman takúto subjektívnu vedomosť o svojom zápise ako konateľa spoločnosti nemal, a toto vo svojej výpovedi uviedol, jedná sa o jeho tvrdenie ako svedka, ktoré je relevantné. Pokiaľ mal žalobca na mysli, že nie je možné jeho svedeckú výpoveď brať do úvahy preto, že bol konateľom tejto spoločnosti a nie je možné, aby konateľ určitej spoločnosti bol zároveň svedok, k tejto eventuálnej námietke súd uvádza, že zákon nevylučuje výpoveď konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným ako svedka. Súd sa zaoberal aj touto námietkou, pretože z kontextu samotnej námietky uvedenej v žalobe nebol jednoznačný jej obsah. 25. Ďalšou námietkou bolo, že prepis výpovedí svedkov z iných konaní nebol obsiahnutý v protokole z výkonu daňovej kontroly ani v rozhodnutí správcu dane, a preto tieto výpovede boli aj nesprávne vyhodnotené (bod 8 časti VI. žaloby). Súd považuje aj túto námietku za nedôvodnú. Samotné obsahy jednotlivých výpovedí vo fotokópiách listín sú súčasťou správneho spisu. Je logické tvrdenie žalobcu, že ak zamestnanci sa nemohli a nevedeli vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, potom sa vyjadrovali len k tým, o ktorých vedeli. Samotné závery svedeckých výpovedí však nepotvrdzujú konkrétnu dodávku dodávateľa pre žalobcu v konkrétnom zdaňovacom období ako to tvrdí žalobca, ale práve naopak, len vo všeobecnosti uvádzajú svoje konkrétne postavenia ako zamestnancov v rámci skladu v Piešťanoch a reálnosť dodávky podľa predmetnej faktúry nevedeli potvrdiť. 26. Ďalším namietaným hodnotením dôkazu je svedecká výpoveď B. I. (bod 9 časti VI. žaloby). Tvrdenie B. I., že ona ručne značí, aký tovar a v akom množstve sa navezie a vyvezie zo skladu, nepreukazuje dodanie tovaru spoločnosťou CELOS s.r.o. a jeho následné odobranie odberateľom žalobcu J.K. Consult, s.r.o. Praha ako reálnu obchodnú transakciu, ktorá by mala ekonomický účel. Preto pokiaľ by aj bolo preukázané dodanie tovaru pre žalobcu a následné odobratie jeho odberateľom, ani za takých okolností by nebolo možné prihliadnuť na tieto obchodné transakcie. Išlo by totiž o právne úkony, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom bolo len získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak neboli daňové subjekty oprávnené (§ 3 ods. 6 Daňového poriadku). 27. Čo sa týka námietky uvedenej v bode 10 VI. žaloby, a to rozpor medzi tvrdením žalovaného, že pohyb tovaru nebol preukázaný a išlo o stacionárny tovar uložený v sklade v Piešťanoch a na druhej strane, že správca dane mal preukázané, že v stanovený deň vozidlá jazdili na určenej trase a boli naložené nejakým tovarom, súd poukazuje na odôvodnenie uvedené vyššie, najmä v bode 8. a 26. odôvodnenia. Reťazový obchod sa vyznačuje tým, že tovar sa predáva fakturačne (bez jeho zmeny) a sprievodným znakom môže byť, že tovar je aj v prepravnom kolobehu. Tak tomu bolo aj v danom prípade. Bolo preukázané, že určitý tovar v konkrétny deň opustil sklad v Piešťanoch a bol vyskladnený vo FREE ZONE Brno. Okrem toho, že táto skutočnosť nepreukazuje konkrétnu transakciu podľa predmetnej faktúry (išlo o prevozy bližšie neurčeného tovaru), nepreukazuje ani ekonomický účel tejto obchodnej transakcie, ale naopak preukazuje naplnenie krokov zaužívaných v rámci takého obchodovania - umelé znižovanie ceny tovaru vo FREE zóne. Pokiaľ žalovaný poukázal na to, že bližšie nešpecifikovaný tovar bol uskladnený v sklade v Piešťanoch, išlo o stacionárny tovar, ktorý tam bol uskladnený za účelom preukázania existencie tohto tovaru v sklade v Piešťanoch, toto zistenie nie je v rozpore s predchádzajúcim zistením správcu dane o jazdení vozidla na určitej trase, hoci by i predmetom prepravy bola granitová dlažba pre odberateľa J.K.CONSULT, s. r. o. Ing. Jána Krákorníka. 28. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žalobca mohol a mal vedieť, že sa zúčastňuje plnenia, ktoré je súčasťou podvodu (bod 13 časti VI. žaloby), v tomto ohľade sa súd v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením možnosti tejto vedomosti na strane žalobcu. Poukazuje na to, že žalobca kúpou tovaru od jeho dodávateľa CELOS, s. r. o. a jej následnou fakturáciou pre odberateľa J.K.CONSULT, s. r. o., Praha nemohol nevedieť, že sa zúčastňuje na fakturačných dodávkach tovarov, t. j. umelých dodávkach v reťazci obchodníkov s dlažbou alebo žulovými doskami, keďže všetky zúčastnené spoločnosti obchodovali medzi sebou navzájom niekoľko rokov a uvádzali uskladnenie tovaru na rovnakom mieste na Žilinskej ceste č. 130 v Piešťanoch. Daňové subjekty v reťazci obchodníkov s dlažbou sú navzájom personálne prepojené, a to najmä osobou Jána Klimeka, spoločnosť Transeuropa, s. r. o. je prepojená na SONEX BUSINESS, INC. so sídlom Nevada, USA cez osobu konateľa spoločnosti Richarda Štaffena, ktorý je zároveň pokladníkom tejto spoločnosti, ktorej konateľom je Ján Klimek. Prepojené sú tiež ekonomicky, napr. žalobca na SONEX BUSINESS, INC. prostredníctvom pôžičky 1 900 000,- EUR či miestne cez administratívne priestory Na Hrebienku č. 30, Bratislava a cez skladovo- výrobný areál na Žilinskej ceste č. 130 v Piešťanoch. Je tiež potrebné zdôrazniť, že bolo preukázané, že samotný žalobca prepravil tovar do ČR, zároveň vykonal prepravu tovaru z ČR do Srbska a tiež vykonal prepravu zo Srbska naspäť do SR (tabuľka na str. 31 I. stupňového správneho rozhodnutia). Musel teda vedieť o realizovaní obchodné reťazca , ako bol popísaný vyššie a mal v ňom pevné miesto. Za týchto okolností je potrebné konštatovať, že vzhľadom na tieto objektívne skutočnosti zistené správcom dane, daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou tohto podvodu. 29. K tomu súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 2Sžf/45/2014 zo dňa 16. decembra 2015, podľa ktorého pokiaľ účtovná transakcia, ktorá bola podkladom pre uplatnenie sporného odpočtu, nemá žiadne ekonomické opodstatnenie, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu predstavuje nedovolené zneužitie práva spočívajúce v umelom plnení medzi závislými osobami bez objektívneho hospodárskeho dôvodu za účelom získania daňovej výhody v zmysle rozsudku C-255/02 Halifax. Pritom podmienkou pre vyhodnoteniekonania ako zneužite práva nie je nevyhnutne to, že sa musí jednať o závislé osoby (napr. v zmysle personálneho prepojenia firiem). Taktiež žalobca ako podnikateľ podnikajúci s odbornou starostlivosťou si musel a mal byť vedomý toho, že ak v obchodnom styku nadobúda tovar od iného subjektu, mala by byť takáto transakcia reálne ekonomicky odôvodnená, inak hrozí riziko, že dodanie tovaru, prípadne súvisiaca účtovná transakcia, môžu byť spochybnené. 30. Ďalej súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 8Sžf/30,31/2013 zo dňa 24. apríla 2014, pričom v danom prípade sa jednalo taktiež o obchodovanie s granitovou dlažbou a granitovými doskami v obchodnom reťazci. Najvyšší súd uviedol, že vzhľadom na skutočnosť spochybnenia existencie prevádzaného tovaru, a teda reálnosti na všetkých stupňoch obchodného reťazca deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov ako nedostatočné. Bolo potrebné, aby žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH. Nie je nič neobvyklé, ba je aj potrebné, aby pri tovare s tak špecifickými vlastnosťami závislými od kvality prírodného materiálu, spôsobu a precíznosti jeho opracovania, akým predmetný tovar bezpochyby mal byť, podnikateľ investujúci do jeho kúpy so zámerom jeho ďalšieho predaja, a teda s potrebnou zodpovednosťou za kvalitu voči odberateľom, takýto tovar aspoň minimálnym spôsobom skontroluje. Minimálne touto bežnou obchodnou aktivitou sa dá vylúčiť situácia, že nakúpi tovar, ktorého existencia je vážnym spôsobom spochybnená. 31. Posledná námietka sa týkala absencie hodnotiaceho procesu dôkazov zo strany žalovaného. Táto námietka je v plnom rozsahu nedôvodná. Z napadnutých rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že správca dane sa dostatočným spôsobom zaoberal nielen vykonaním dokazovania v rámci celého reťazca obchodov medzi zúčastnenými stupňami reťazca, ale aj riadnym a vyčerpávajúcim vyhodnotením týchto dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti. Aj z napadnutého rozhodnutia vyplýva hodnotiaci proces týchto dôkazov. Napokon samotný žalobca vo svojej žalobe uvádza, ktoré jednotlivé hodnotiace procesy žalovaného majú byť nesprávne. To by nemohlo byť zo strany žalovaného vykonané, ak by vôbec k hodnoteniu dôkazov nedošlo. Na jednej strane teda žalobca tvrdí, že dôkazy boli vyhodnotené nesprávne a na druhej strane tvrdí, že k hodnoteniu dôkazov nedošlo, čo je samo o sebe rozporné tvrdenie. Konkrétne, čo sa týka prvostupňového správneho rozhodnutia, hodnotenie dôkazov je uvedené na strane 64 a nasl., čo sa týka rozhodnutia žalovaného, tento riadne reagoval na všetky odvolacie námietky uvedené v odvolaní, a teda jeho rozhodnutie nie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 32. Z vyššie uvedených dôvodov Krajský súd v Žiline žalobu v plnom rozsahu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 33. O náhrade trov konania žalobcu súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle § 168 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na túto náhradu (výnimočnosť situácie). Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V Žiline, dňa 08. novembra 2016 JUDr. Jana Martinčeková predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková