Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/207/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015201099 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015201099.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XXXX/XX, D., právne zastúpený JUDr. Mariánom Ďuranom, advokátom, so sídlom B. X, D., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho č. 26, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. KRPZ- ZA-KDI-SK-74/2015 zo dňa 20.11.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Prvostupňovým rozhodnutím č. k. ORPZ-ZA-ODI2-365/2015-P zo dňa 26.08.2015 rozhodlo Okresné riaditeľstvo PZ v Žiline, Okresný dopravný inšpektorát po prejednaní priestupku podľa § 74 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch) tak, že obvinený z priestupku JUDr. W. K. dňa 07.07.2015 v čase o 09:02 hod. viedol v čase odobratia vodičského oprávnenia osobné motorové vozidlo zn. BMW 530, ev. č. ZA-830ET po diaľnici D1 v Hornej Strede - Beluši, pričom prekročil rýchlosť jazdy na diaľnici stanovenú § 16 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej aj Zákon o cestnej premávke) na 130 km/hod. o 22 km/hod; vodičovi bola na mieste nameraná rýchlosť 152 km/hod; vodič JUDr. W. K. bol následne zastavený a kontrolovaný hliadkou polície; pri kontrole vodiča bolo zistené, že má odobraté vodičské oprávnenie v zmysle § 92 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Ďalšia jazda mu bola zakázaná. Alkohol u vodiča nebol zistený. Týmto svojim konaním porušil § 4 ods. 2 písm. a) a § 16 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z., čím je uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c), l) zákona o priestupkoch. Podľa § 22 ods. 2 písm. a) citovaného zákona mu bola uložená pokuta vo výške 400,00 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov, ktorý začal plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že pri rozhodovaní o priestupku správny orgán vychádzal zo získaných listinných dôkazov, medzi inými výpisu z elektronickej karty vodiča, z ktorej vyplýva, že mu boli udelené vodičské oprávnenia skupín B1, B, AM. Ako držiteľ vyššie uvedených vodičských oprávnení sa v období posledných piatich rokov 7x dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, čo bolo správnym orgánom preverené v evidencii priestupkov. Z rozhodnutia o odobratí vodičského oprávnenia č. ORPZ-ZA-ODI2-74-004/2015 zo dňa 05.03.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.03.2015, z ktorého jednoznačne vyplýva, že správny orgán dňa 05.03.2015 zaslal účastníkovi toto rozhodnutie. O skutočnosti, že toto rozhodnutie bolo účastníkovi doručené svedčí dôkaz a to doručenka do vlastných rúk, na doručenie ktorého rozhodnutia aplikoval ust. § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Deň uloženia zásielky rozhodnutia o odobratí vodičského oprávnenia bol 10.03.2015, zásielku si adresát nevyzdvihol, a teda správny orgán za deň doručenia zásielky považuje dátum 13.03.2015. Doručenie tohto rozhodnutia je v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku riadne a zákonné. Tiež poukázal na rozhodnutie o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti zo dňa 29.12.2014, ktoré účastník osobne prevzal 31.12.2014, v ktorom je uvedené, že účastník nie je schopný nateraz riadiť akékoľvek motorové vozidlo zo zdravotných dôvodov. Účastník konania sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal, pričom rozhodnutie o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti vydané prvostupňovým orgánom odvolací orgán potvrdil dňa 23.01.2015 a toto rozhodnutie účastník osobne prezval dňa 27.01.2015. Účastník teda mal vedomosť o tom, že sa má podrobiť preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti do 02.02.2015, a v prípade, že si túto povinnosť nesplní, vodičské oprávnenie mu bude v zmysle § 92 ods. 2 písm. c) Zákona o cestnej premávke odobraté. S dôsledkami bol účastník riadne oboznámený. Tiež uviedol, že proti rozhodnutiu o odobratí vodičského oprávnenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.03.2015, mohol podať mimoriadny opravný prostriedok. K vyjadreniu účastníka o nedostatku zavinenia uviedol, že účastník priestupok spáchal nevedomou nedbanlivosťou. Pri určení druhu a výmery sankcie správny orgán prihliadol na závažnosť priestupku, keďže účastník porušil pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom v zmysle § 137 ods. 2 písm. p) zákona o cestnej premávke. Tiež zobral do úvahy subjektívne a objektívne skutočnosti, mieru zavinenia, a to spáchanie priestupku nevedomou nedbanlivosťou a taktiež aj spôsob spáchania priestupku a pohnútky, to znamená, že účastník konania spáchal priestupok komisívne, ako aj na to, že konaním účastníka nebolo spôsobené zranenie ani materiálna škoda. Prihliadol tiež na osobu páchateľa, že je slobodný, bezdetný, podnikateľ, má hypotekárne úvery, ktoré spláca mesačne vo výške 1.000,00 Eur. Na základe toho správny orgán pristúpil k uloženiu sankcie vo výške 400,00 Eur, teda v dolnej hranici sadzby, pričom maximálna sadzba je stanovená na 1.300,00 Eur, a k sankcii zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov, taktiež v spodnej hranici sadzby, keď maximálna sadzba je 5 rokov. Zdôraznil, že priestupky podľa § 22 ods. 1 písm. a) až c) zákona o priestupkoch sú z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky priestupky s vysokou spoločenskou nebezpečnosťou, a preto sa za ne ukladá viac sankcií súčasne, teda aj v danom prípade to bola pokuta a zákaz činnosti, pričom správny orgán aplikoval gramaticky výklad § 22 ods. 2 písm. a) citovaného zákona. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie účastník, o ktorom rozhodoval žalovaný, ktorý v napadnutom rozsudku č. k. KRPZ-ZA-KDI-SK-74/2015 zo dňa 20.11.2015 jeho odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa s právnym záverom prvostupňového správneho orgánu, že rozhodnutie o odobratí vodičského oprávnenia zo dňa 05.03.2015 bolo účastníkovi riadne doručené fikciou doručenia podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, a to na tretí deň od dátumu, kedy bola zásielka uložená na pošte, t. j. dňom 13.03.2015. Od tohto dňa plynula lehota na podanie odvolania, ktorá uplynula márne dňa 30.03.2015. Pokiaľ účastník tvrdil, že vo vzťahu doručovania tohto rozhodnutia neboli splnené podmienky na fikciu doručenia, pretože bol na dovolenke v Taliansku v čase doručovania tejto písomnosti, správny orgán druhého stupňa uviedol, že po návrate dovolenky z Talianska dňa 19.03.2015 účastníkovi ostávalo ešte 10 dní, teda nebol celý čas doručovania mimo miesta trvalého pobytu, počas ktorých si mohol na pošte uloženú zásielku vyzdvihnúť a následne podať odvolanie. Neurobil tak, a zásielka bola naspäť vrátená správnemu orgánu, ktorý následne postupoval podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku. K tvrdeniu účastníka, že prvostupňový správny orgán neskúmal otázku zavinenia priestupku odvolací orgán uviedol, že účastník aj vzhľadom na svoje právnické vzdelanie vedel, že po dni 31.01.2015 bude prvostupňový správny orgán postupovať v zmysle § 92 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke, pretože dňa 29.12.2014 bolo vydané rozhodnutie o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti, ktoré mu bolo doručené 31.12.2014 a v ktorom bol účastník riadne upovedomený o skutočnosti, že ak v lehote do jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia sa nepodrobí preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti a o tom nepredloží písomný doklad, prvostupňový správny orgán mu vodičské oprávnenie odoberie podľa § 92 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke. Aj napriek týmto skutočnostiam účastník dňa 07.07.2015 motorové vozidlo viedol. Poukázal na rozsudok NSSR č. k. 8Sžo/88/2010 zo dňa 29.04.2010, ktorý uvádza, že doručenie rozhodnutia prostredníctvom pošty a následne postup podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku je správnym postupom a zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by rozhodnutie muselo byť doručené fyzickej osobe fakticky do vlastných rúk. To, že účastníkovi nebolo rozhodnutie o odobratí vodičského oprávnenia fyzicky doručené, ho nezbavuje viny za priestupok jazdy motorovým vozidlom v čase odobratia vodičského oprávnenia a to najmä vzhľadom k tomu, že vedel, že následkom nepodrobenia sa preskúmania zdravotnej spôsobilosti a nepredloženia potrebného dokladu do dňa 31.01.2015 bude odobratie vodičského oprávnenia. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol. Poukázal na nesprávne právne posúdenie žalovaného pri skúmaní právoplatnosti rozhodnutia o odobratí vodičského oprávnenia v zmysle § 92 ods. 2 písm. c) Zákona o cestnej premávke zo dňa 05.03.2015. Žalobca argumentoval, že sa v čase doručovania tohto rozhodnutia nezdržiaval v mieste svojho trvalého bydliska. V tomto smere v správnom konaní navrhol vypočuť svedkov, ktorému návrhu nebolo bez právne relevantného dôvodu vyhovené. Preto v odvolacom konaní žalobca predložil čestné vyhlásenia osôb, doklad o rezervácií ubytovania v čase od 09.03.2015 do 19.03.2015 a faktúru za ubytovanie. Tieto dôkazy hodnoverne a objektívne preukazujú skutočnosť tvrdenú účastníkom. Nebolo dôvodné predkladať doklady o ubytovaní ďalších spolucestujúcich osôb a uvedené nie je ani dôvodom pre spochybňovanie hodnovernosti objektívnosti čestných vyhlásení. V tomto správny orgán vychádza len z domnienok a dohadov. V čase prvého pokusu o doručovanie, ako aj v čase druhého pokusu spojeného s oznámením o uložení zásielky sa žalobca v mieste doručovania nezdržiaval. Podmienka zdržiavania sa viaže práve na čas, kedy sú vykonávané uvedené pokusy o doručenie tak, aby adresát mal reálnu možnosť dozvedieť sa o pokusoch poštového doručovateľa predmetnú zásielku mu doručiť. Po návrate z dovolenky žalobca nenašiel ani oznámenie o vykonaných pokusoch doručovania, vrátane oznámenia o uložení zásielky. Jeho poštová schránka nejavila známky poškodenia a nemal preto dôvod podávať prípadné oznámenie o poškodení alebo zničení poštovej schránky. Ďalšou námietkou bolo, že otázka skúmania zavinenia v celom obsahu rozhodnutia absentuje a s touto skutočnosťou sa správny orgán nezaoberal. Konštatuje, že spáchaniu priestupku predchádzalo rozhodnutie o odobratí vodičského preukazu v zmysle § 70 ods. 1 písm. c) zákona 8/2009 Z. z., a ktorému predchádzalo nariadenie preskúmania zdravotnej spôsobilosti, voči ktorému rozhodnutiu podal odvolanie. Ako účastník konania preto predpokladal doručenie rozhodnutia o odvolaní, ako i doručenia rozhodnutia, pričom v čase, keď mu malo byť uvedené rozhodnutie doručované, ako aj v čase náhradného doručovania bol v zahraničí a vo svojej poštovej schránke nikde nenašiel oznámenie doručovateľa o doručovaní uvedenej zásielky. Pravdepodobne došlo k strate uvedeného oznámenia o doručovaní uvedených zásielok alebo k jeho odcudzeniu. Z uvedeného dôvodu nevedel a ani nepredpokladal, že došlo k vydaniu uvedeného rozhodnutia. Nemal teda vedomosť či už o kladnom alebo negatívnom rozhodnutí v jeho veci, a teda ani pri vynaložení primeranej opatrnosti nemohol predpokladať, že dochádza k naplneniu skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch. Ďalšou námietkou bolo, že správny orgán si nesplnil povinnosť presne zistiť skutočný stav veci a obstarať si potrebné podklady. Žiadal napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 03.03.2016. Zotrval na právnom posúdení veci tak, ako ho uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s tým, že rozhodnutie o odobratí vodičského oprávnenia zo dňa 05.03.2015 bolo žalobcovi doručené prostredníctvom fikcie doručenia. Za dátum doručenia sa považuje deň 13.03.2015. Od tohto dňa plynula lehota na podanie odvolania, ktorá uplynula dňa 30.03.2015. Poukázal na to, že žalobca žiadnymi dôkazmi nepreukázal, že by mu nebolo doručené oznámenie poštového doručovateľa o doručovaní rozhodnutia o odobratí vodičského oprávnenia, že by sa mu tieto oznámenia nedostali do dispozície, alebo že by došlo k ich strate alebo odcudzeniu. Tiež poukázal na nesprávnu skutočnosť, ktorú uvádza žalobca v žalobe, že rozhodnutiu o priestupku predchádzalo rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu podľa § 70 ods. 1 písm. c) zákona o cestnej premávke, pretože takéto rozhodnutie nebolo nikdy vydané. Žalobcovi bol vodičský preukaz zadržaný až dňa 07.07.2015 policajtmi Diaľničného oddelenia PZ Trenčín v zmysle § 100 ods. 2 písm. e) zákona o cestnej premávke, ako neplatný, nakoľko vodičské oprávnenie v ňom uvedené sa odobralo. Navrhol, aby súd žalobu zamietol. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 247 a nasl. O.s.p. v rozsahu žalobných bodov uvedených v lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p. (§ 250h ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol ako nedôvodnú z týchto dôvodov. Krajský súd si zadovážil spisový materiál týkajúci sa rozhodnutia č.k. ORPZ-ZA-ODI2-1450-001/2014 o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti, ktoré vydal prvostupňový správny orgán dňa 29.12.2014 podľa § 91 ods. 2 Zákona o cestnej premávke. Týmto rozhodnutím bola uložená povinnosť žalobcovi podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti do jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozhodnutia a závery výsledkov z preskúmania zdravotnej spôsobilosti predložiť ORPZ v Žiline, Okresnému dopravnému inšpektorátu Žilina. V odôvodnení bol žalobca poučený, že ak sa v stanovenom rozsahu a v stanovenej lehote nepodrobí preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti alebo o tom nepredloží ustanovený doklad, ODI v Žiline rozhodne podľa § 92 ods. 2 písm. c) zákona o premávke o odobratí vodičského oprávnenia v plnom rozsahu. Toto rozhodnutie žalobca prevzal do vlastných rúk 31.12.2014. Voči nemu podal odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný rozhodnutím č. k. KRPZ-ZA-KDI-SK-7/2015 zo dňa 23.01.2015, ktorý prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Toto nadobudlo právoplatnosť dňa 27.01.2015. Následne bolo vydané prvostupňovým správnym orgánom rozhodnutie o odobratí vodičského oprávnenia č. k. ORPZ-ZA-ODI2-74-004/2015 zo dňa 05.03.2015, ktorým prvostupňový správny orgán žalobcovi vodičské oprávnenie skupiny B, AM udelené dňa 29.06.2000 a skupiny B1 udelené dňa 01.05.2004 žalobcovi podľa § 92 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke odobral, nakoľko nepreukázal, že sa v určenej lehote podrobil nariadenému preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti. Toto rozhodnutie bolo doručené zásielkou s doručenkou doporučene do vlastných rúk s opakovaným doručením, pričom táto zásielka bola doručovaná prvýkrát žalobcovi 09.03.2015, opakované doručenie 10.03.2015 a deň uloženia zásielky 10.03.2015. Z priestupkového spisu Krajského riaditeľstvo PZ, diaľničné oddelenie Trenčín - správa o výsledku objasňovania priestupku, vyplýva, že žalobca viedol motorové vozidlo značky BMW, ev. č. ZA-830ET v dňoch 07.07.2015 na D1 v km 93 smer Bratislava, pričom v čase o 09:02 hod. mu bolo meračom rýchlo Ramer 7M-M nameraná rýchlosť 152 km/hod.. Po zastavení zákonným spôsobom hliadkou DO TN bolo zistené, že vodič má vodičské oprávnenie odobraté. Alkohol u vodiča zistený nebol. Bola mu zakázaná ďalšia jazda. Na základe tohto skutkového stavu bolo vydané prvostupňové rozhodnutie a v inštančnom postupe aj napadnuté rozhodnutie. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 245 ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. v znení účinnom k 07.07.2015 (deň spáchania priestupku), ako aj ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia 20.11.2015, vodič nesmie viesť motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, v čase jeho odobratia alebo počas zadržania vodičského preukazu; to neplatí, ak sa učí viesť motorové vozidlo v autoškole, podrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla alebo má povolenú jazdu podľa § 70 ods. 4 a § 71 ods. 2. Podľa § 16 ods. 2 citovaného zákona, vodič autobusu a vodič motorového vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg smie jazdiť rýchlosťou najviac 90 km.h-1. Na diaľnici a na rýchlostnej ceste vodič autobusu smie jazdiť rýchlosťou najviac 100 km.h-1 a vodič motorového vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg rýchlosťou najviac 130 km.h-1. Podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom ku dňu 07.07.2015, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto vedie motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, bez osoby spolujazdca 3ba) alebo počas zadržania vodičského preukazu okrem prípadu, ak sa učí viesť motorové vozidlo v autoškole, podrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla alebo má v čase zadržania vodičského preukazu povolenú jazdu. 3ba) § 74 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. v znení zákona č. 313/2011 Z.z. Podľa § 22 ods. 1 písm. l) citovaného zákona, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až k), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Podľa § 22 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov. Podľa § 12 ods. 1 citovaného zákona, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Podľa § 12 ods. 2 cit. zákona, za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov. Krajský súd v Žiline sa nestotožnil so žalobnými bodmi a tieto považuje v celom rozsahu za nedôvodné. Základným žalobným bodom bolo namietanie právoplatnosti rozhodnutia o odobratí vodičského oprávnenia zo dňa 05.03.2015, keď žalobca namietal nesplnenie podmienok § 24 ods. 2 Správneho poriadku, a teda podľa jeho názoru uvedené rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť a pokiaľ rozhodnutie o odobratí vodičského oprávnenia nie je právoplatné, nemohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty § 22 ods. 1 písm. c) Zákona o priestupkoch. K tejto námietke krajský súd uvádza: Uvedené námietky týkajúce sa skôr vydaného rozhodnutia správneho orgánu nie je možné uplatniť v správnom konaní o priestupku. Rovnako tieto námietky nie je možné následne uplatňovať ani v konaní pred súdom o preskúmanie tohto priestupku. Napadnuté rozhodnutie o priestupku vychádza z toho, že rozhodnutie o odobratí vodičského oprávnenia je právoplatné. Na preskúmanie rozhodnutia o odobratí vodičského oprávnenia, ktoré bolo vydané v zmysle § 92 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke, bol určený konkrétny procesný postup. Toto rozhodnutie obsahovalo poučenie, že proti nemu možno podať odvolanie. Následne po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku bolo možné podať voči takémuto rozhodnutiu o odvolaní správnu žalobu. Predmetom prieskumu mohli byť aj skutočnosti, ktoré sa týkali okolností doručovania rozhodnutia o odobratí vodičského oprávnenia. Tieto okolnosti teda mohli byť preskúmané v samostatnom konaní, či už pred správnym orgánom alebo následne pred súdom. V žiadnom prípade však nemôžu byť predmetom v konaní o rozdielnom individuálnom správnom akte (v danom prípade o priestupku), ako to požadoval v žalobe žalobca. Súd preto v konaní o preskúmanie rozhodnutia, ktoré nadväzovalo na toto rozhodnutie, t. j. v konaní o priestupku, nemôže v zmysle § 245 ods. 1 O.s.p. preskúmavať procesný postup pri vydávaní podkladového rozhodnutia (rozhodnutia o odobratí vodičského oprávnenia), vrátane jeho doručovania. Právna doktrína rozlišuje reťazenie správnych aktov od ich subsumpcie. Pri reťazení správnych aktov je fyzická alebo právnická osoba vždy účastníkom takéhoto konania a proti každému čiastkovému rozhodnutiu má právo podať opravný prostriedok. Pri subsumpcii čiastkové podkladové akty zadovažuje správny orgán a voči účastníkovi je potom vydané iba jedno konečné rozhodnutie, ktoré je preskúmateľné súdom. Pri použití § 245 ods. 1 O.s.p. musí byť zrejmé, či napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím samostatným, prípadne jedným z reťaziacich sa rozhodnutí, ktoré samo o sebe zasahuje do práv a právom chránených záujmov žalobcu alebo nesamostatným (subsumovaným) aktom (napr. záväzné stanovisko, predbežný súhlas), ktorý je iba podkladom konečného rozhodnutia. Súd v zmysle § 245 ods. 1 O.s.p. preskúmava i tieto subsumované akty, ktoré by inak mohli byť zo samostatného prieskumu vylúčené ustanovením § 248 O.s.p.. Pretože § 245 ods. 1 konkrétne uvádza, že preskúmať je možno len také rozhodnutie, ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup, uvedené znamená, že po sebe nadväzujúce, ale samostatné rozhodnutia zreťazené časovou alebo vecnou pôsobnosťou môžu byť preskúmané súdom na základe samostatnej žaloby, ktorú však účastník musí podať v zákonom stanovenej lehote. Nestačí teda, aby žalobca uplatnil svoje námietky proti zákonnosti týchto predchádzajúcich rozhodnutí až v žalobe proti záverečnému, teda časovo poslednému rozhodnutiu (C.H. Beck, Komentár, 2. vydanie, 2012, str. 963-969, autor JUDr. Jana Baricová). V danej veci šlo o takýto prípad. Išlo o viaceré rozhodnutia vydávané prvostupňovým správnym orgánom i žalovaným, ktoré na seba časovo nadväzovali. Prvé rozhodnutie bolo rozhodnutie o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti zo dňa 29.12.2014, na ktoré nadväzovalo rozhodnutie o odobratí vodičského oprávnenia zo dňa 05.03.2015. Po vyznačení jeho právoplatnosti je potrebné na toto rozhodnutie hľadieť ako na záväzné pre správne orgány i súd, keďže nedošlo v inštančnom postupe k jeho zrušeniu alebo zmene. Tu treba zdôrazniť, že na jeho preskúmanie bol stanovený procesný postup (podanie odvolania, následne podanie správnej žaloby), jedine v ktorom bolo možné zvrátiť právoplatnosť tohto rozhodnutia a v ktorom bol žalobca oprávnený vzniesť (aj) námietky ohľadne nedostatku podmienok fikcie jeho doručenia. Preto pokiaľ po právoplatnosti tohto rozhodnutia príslušný správny orgán dňa 07.07.2015 zistil, že žalobca viedol motorové vozidlo, bola naplnená skutková podstata uvedená v § 22 ods. 1 písm. c) Zákona o priestupkoch v znení účinnom ku dňu spáchania priestupku. Všetky tvrdenia ohľadne nedoručenia rozhodnutia o odobratí vodičského oprávnenia (napr. nevyhodnotenie listinných dôkazov, nevypočutie svedkov, tvrdenie o strate alebo odcudzení oznámenia o uložení zásielky a o opakovanom doručení), ktoré žalobca produkoval v žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o priestupku sú teda právne irelevantné, pretože nemohli byť nastolené a ani vyhodnotené v tomto súdnom konaní. Neobstoja ani námietky žalobcu uvedené v jeho vyjadrení zo dňa 02.06.2016 (po zákonnej lehote na rozširovanie žalobných bodov - § 250h ods. 1 O.s.p.). Toto vyjadrenie bolo podané po zákonnej lehote a neobsahuje námietky takej povahy, na ktoré musí súd v rámci vecí správneho trestania prihliadnuť ex offo. Preto naň súd neprihliadol. Len na okraj k jeho poukázaniu na procesný postup exekučného súdu v prípade exekučného konania, kde exekučný súd je povinný skúmať existenciu právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia, uvádza, že ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučný súd skúma prípadný rozpor exekučného titulu so zákonom (a v tomto štádiu exekučného konania skúma aj formálnu vykonateľnosť exekučného titulu) je špeciálnym ustanovením, ktoré upravuje postup exekučného súdu v exekučnom (vykonávacom) konaní. Uvedené ustanovenie sa ani podporne nedá aplikovať v danom prípade, keď správny súd preskúmava zákonnosť samostatného rozhodnutia správneho orgánu a nemá kompetenciu preskúmavať zákonnosť skôr urobeného správneho rozhodnutia, ktoré nie je predmetom súdneho konania. Aj námietku, že správny orgán neskúmal otázku zavinenia, ktorou sa nezaoberal, súd považuje za nedôvodnú. Naopak, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že sa žalovaný správny orgán touto otázkou zaoberal. Jedná sa o časti odôvodenia na str. 5 napadnutého rozhodnutia. K tomu súd uvádza, že už tá skutočnosť, že rozhodnutie o odobratí vodičského oprávnenia zostalo právoplatné dňa 30.03.2015, zakladá právne účinky spojené s týmto rozhodnutím, a teda na žalobcu sa bez ohľadu na to, že mu toto rozhodnutie o odobratí vodičského oprávnenia nebolo fyzicky doručené, hľadí ako na osobu, ktorému bolo vodičské oprávnenie odobraté. Pokiaľ v riadnom inštančnom postupe nebolo toto rozhodnutie zrušené (napr. na základe odvolania podaného žalobcom, v ktorom by namietal nesplnenie podmienok fikcie doručenia podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku), platí, že toto rozhodnutie je právoplatné, žalovaný i žalobca sú ním viazaní a povinnosť v ňom uložená žalobcu viaže. Preto nemôže odôvodňovať nedostatok nevedomej nedbanlivosti tým, že nevedel, že ho rozhodnutie o odobratí vodičského oprávnenia zaviazalo odovzdať vodičské oprávnenie orgánu policajného zboru. Okrem toho pred rozhodnutím o odobratí vodičského oprávnenia dňa 29.12.2014 bolo vydané rozhodnutie o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti žalobcu, z ktorého vyplýva, že ak sa v stanovenej lehote a rozsahu do 31.01.2015 nepodrobí preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti, Okresný dopravný inšpektorát Žilina rozhodne o odobratí vodičského oprávnenia v plnom rozsahu. Žalobca v žalobe tvrdí, že voči tomuto rozhodnutiu o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti podal odvolanie, ale druhostupňové rozhodnutie o tomto odvolaní mu nebolo doručené a podľa neho sa zrejme opätovne stratili oznámenia o novom doručení a o uložení tohto rozhodnutia na pošte, preto nemal mať vedomosť, že mu bolo odobraté vodičské oprávnenie. Z rozhodnutia o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti zo dňa 29.12.2014 však vyplýva, že toto prvostupňové rozhodnutie, ktoré mu bolo doručené dňa 31.12.2014 napadol odvolaním, pričom rozhodnutie o odvolaní mu taktiež doručené do vlastných rúk dňa 27.01.2015. Preto jeho tvrdenie, že mu vôbec nebolo doručené toto rozhodnutie o odvolaní, z čoho mala vyplývať jeho nevedomosť o následnom rozhodovaní o odobratí vodičského oprávnenia, je nepravdivé. Tvrdenie žalobcu, že z uvedeného dôvodu nevedel a ani nepredpokladal, že došlo k vydaniu rozhodnutia o odobratí vodičského oprávnenia sa teda nezakladá na pravde. Žalobca si bol vedomý, že sa ak v stanovenej lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti nepodrobí preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti alebo nepredloží stanovený doklad, prvostupňový správny orgán rozhodne o odobratí vodičského oprávnenia v plnom rozsahu. Keďže bolo výslovne na aktívnom prístupe žalobcu, aby zvrátil vydanie rozhodnutia o odobratí vodičského oprávnenia (podrobením sa preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti alebo predložením stanoveného dokladu), a tieto úkony on sám nevykonal (čoho si bol nepochybne vedomý), musel mať vedomosť o tom, že dôjde k vydaniu rozhodnutia o odobratí vodičského oprávnenia. Bola teda naplnená nedbanlivostná stránka zavinenia na strane žalobcu. Na záver žaloby žalobca uviedol, že správny orgán si nesplnil povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a ani nezdôvodnil riadne a zákonným spôsobom svoje rozhodnutie, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy. Pokiaľ sa táto námietka týka vyššie uvedeného namietaného procesného postupu správneho orgánu ohľadne nevykonania a nevyhodnotenia dôkazov navrhnutých žalobcom v správnom konaní (potvrdenie o ubytovaní, čestné vyhlásenia svedkov ohľadne skutočnosti nezdržiavania sa žalobcu v mieste doručovania v čase doručovania rozhodnutia o odobratí vodičského oprávnenia) súd sa stotožnil s procesným postupom žalovaného, ktorý tieto dôkazy nevykonal, pretože ako bolo uvedené vyššie, tieto dôkazy súvisia s tvrdenou nezákonnosťou skôr urobeného samostatného rozhodnutia správneho orgánu o odobratí vodičského oprávnenia, ktoré dôkazy o jeho nezákonnosti, konkrétne procesných nedostatkoch pri doručovaní tohto rozhodnutia, mali byť vykonané v konaní týkajúcom sa rozhodnutia o odobratí vodičského oprávnenia. Pokiaľ tieto dôkazy žalobca žiadal vykonať až v správnom konaní o priestupku žalobcu, tieto dôkazy v tomto konaní nebolo možné vykonať, keďže sa týkajú iného samostatného správneho konania. Súd sa teda nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaný nezistil presne a úplne skutočný stav veci, keď nevykonal navrhnuté dôkazy. Z vyššie uvedených dôvodov Krajský súd v Žiline žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania bolo rozhodnutie podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario. Žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. V Žiline, dňa 07. júna 2016 JUDr. Jana Martinčeková predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková