Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/209/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015201115 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015201115.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci žalobcu: A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, F. Z., zastúpený právnym zástupcom Mgr. Marekom Tauberom, advokátom, so sídlom D. XX, K. H. N., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ZŤP a posudkových činností Žilina, so sídlom J. M. Hurbana 16, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. k . UPS/US7/SSVOdPPKPC1/SOC/2015/9130 zo dňa 09.10.2015, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Prvostupňovým rozhodnutím č. LM1/OPP_ŤZP/SOC/2015/11707 zo dňa 14.08.2015 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš podľa § 45 ods. 4 a § 52 písm. a) bod 4 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov zastavil výplatu peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ktorý poberal žalobca ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok č. CD/2015/094089 KR zo dňa 16.07.2012, vo výške 16,70 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú v § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 01.07.2015. V odôvodnení uviedol, že účastník ako poberateľ vyššie uvedeného peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich zo zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov bol písomne vyzvaný, aby predložil doklad o príjme manželky za rok 2014 (od júla do decembra). Na výzvu reagoval listom zo dňa 07.08.2015, kde odôvodňuje, že s manželkou nežije v spoločnej domácnosti a manželka platí účty v domácnosti svojej matky, kde aj trvale žije. Citoval § 18 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého pre výplatu peňažného príspevku na kompenzáciu sa zisťujú aj príjmy spoločne posudzovaných osôb, a to aj v prípade, že nežijú v spoločnej domácnosti. Účastník v stanovenej lehote nepredložil vyžiadané doklady, ktoré úrad ani ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia neevidoval. Na základe výplatu peňažného príspevku od 01.07.2015 zastavil. Pokiaľ fyzická osoba preukáže, že zanikli dôvody, pre ktoré bola výplatná peňažného príspevku zastavená, v zmysle § 45 ods. 7 citovaného zákona rozhodne o obnovení výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu. Ak fyzická osoba nevyhovie výzve podľa § 45 ods. 4 do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení výplaty, príslušný orgán rozhodne o odňatí tohto príspevku. Na základe odvolania účastníka rozhodoval žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím č. k. UPS/US7/ SSVOdPPKPC1/SOC/2015/9130 zo dňa 09.10.2015 odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Čo sa týka právneho posúdenia veci, stotožnil sa s prvostupňovým orgánom a konštatoval, že príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny posudzuje nárok na peňažné príspevky na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov a pomoc v hmotnej núdzi sa posudzuje podľa zákona č. 599/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Tieto dva zákony spolu nesúvisia. Na účely peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia zákon č. 447/2008 Z. z. v § 18 taxatívne stanovuje posudzovanie a zisťovanie príjmu a okruh spoločne posudzovaných osôb. Peňažné príspevky na kompenzáciu sú fakultatívne a nevzniká na ne právny nárok. Nárok na uvedené peňažné príspevky vzniká po splnení všetkých zákonom stanovených podmienok a v prípade účastníka nedošlo k naplneniu § 18 ods. 7 písm. a) citovaného zákona, čím nie je splnená jedna zo zákonných podmienok pre poskytovanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov v súvislosti so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Proti tomuto rozhodnutia podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu. Ako dôvod uviedol, že prvostupňový orgán vo svojej výzve použil legálne pojem spoločne posudzované osoby. Pojem spoločne posudzované osoby je pojmom používaným a legálne definovaným zákonom č. 599/2003 Z. z. o hmotnej núdzi, kde sa spoločne posudzované osoby považujú okrem iného aj manžel a manželka, pokiaľ spolu žijú v spoločnej domácnosti. Odôvodnenie rozhodnutie sa nezaoberá predloženými dokumentmi. Došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a k nedostatočne zistenému skutkovému stavu, nakoľko konanie vo veciach kompenzácia podľa zákona č. 447/2008 Z. z. je osobitne upravené v piatej časti tohto zákona a súčasne subsidiárnym právnym predpisom všeobecne upravujúcim oblasť konania vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je v zmysle § 53 citovaného zákona iba zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. V zmysle § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku žalovaný žalobcu nedostatočne poučil, k akému kompenzačnému príspevku sa výzva vzťahuje a rovnako ho nedostatočne poučil, aké následky bude mať nevyhovenie výzve, resp. v akom rozsahu. Žalovaný nezdôvodnil, na základe akých skutočností by žalobca mal preukazovať príjem svojej manželky, keď s ňou ani nežije v spoločnej domácnosti. Tiež nezdôvodnil, prečo žalobcu nesprávne poučil a nezaslal mu ešte jednu výzvu, ak sa domnieval, že žalobca zdokladovanie príjmu svojej manželky doložiť mal. Ak manželia nezdieľajú spoločnú domácnosť z dôvodu hodného osobitného zreteľa, nie je predsa možné spravodlivo požadovať od druhého z manželov, aby prispieval na vedenie jeho domácnosti. V súlade so Zákonom rodine, za spoločnú domácnosť sa považuje skutočné a trvalé spolužitie dvoch alebo viacerých osôb v spotrebnom spoločenstve. Spoločne však nemusia uhradzovať všetky potreby spolužijúcich osôb. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 29.02.2016. Zotrval na právnom posúdení vecí ako v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na § 18 ods. 7 písm. a) zákona č. 447/2008 Z.z., z ktorého jednoznačne vyplýva, že sa spoločne posudzujú a započítavajú príjmy u posudzovanej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím jej príjem a príjem jeho manželky. K podanej žalobe právny zástupca žalobcu poukázal na čestné prehlásenie manželky o zúžení BSM, kde uviedol, že manželia nezdieľajú spoločnú domácnosť. Toto potvrdenie správny orgán nemohol použiť na účely peňažných príspevkov na kompenzáciu, pretože vyššie citovaná právna úprava definuje okruh spoločne posudzovaných osôb. Inú zákonnú úpravu o posudzovaní spoločnej domácnosti v zmysle zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi (žalobca v žalobe uvádza zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi), resp. v zmysle § 474 a § 475 Občianskeho zákonníka, nemohli správne orgány aplikovať, pretože zákon č. 447/2008 Z. z. taxatívne určuje spoločne posudzované osoby a nemá žiadny odkaz na Zákon o pomoci v hmotnej núdzi ani na Občiansky zákonník. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenie pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 250f ods. 1, 2 a v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 03.05.2016. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 247 O.s.p. v medziach žalobných bodov (§ 250h ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že žaloba je nedôvodná, a preto ju podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol z týchto dôvodov: Zo správneho spisu vyplýva, že žalobca bol vyzvaný výzvou zo dňa 29.07.2015, aby v lehote do 10.08.2015 preukázal výšku príjmov jeho manželky za sledované obdobie roku 2014, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výšky peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi, bytového zariadenia a prevádzky osobného motorového vozidla, ktoré poberá. Ďalej v nej boli citované ustanovenia zákona č. 447/2008 Z. z. (§ 18 ods. 7, 8, § 45 ods. 4), pričom bol poučený, že výplata opakovaného peňažného príspevku na kompenzáciu sa zastaví, ak fyzická osoba, ktorej sa vypláca peňažný príspevok na kompenzáciu, nevyhovie výzve príslušného orgánu v určenej lehote osvedčiť skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie peňažného príspevku na kompenzáciu alebo na jeho výšku a táto fyzická osoba bola na tento následok upozornená. Na túto výzvu reagoval žalobca podaním zo dňa 06.08.2015, prílohou ktorého bol výpis z účtu jeho manželky o zaplatení poplatku za smeti a výpis z banky o pravidelnej mesačnej úhrade internetu firme IMAFEX, ako aj kópia ich občianskych preukazov. Tvrdil, že všetky náklady na bývanie v domácnosti, kde žije, uhrádza sám, na potvrdenie čoho zasiela doklady o úhradách mesačného nájmu a zálohových platieb za elektrickú energiu z jeho účtu v banke. Nespĺňa podmienky spoločnej domácnosti s manželkou podľa § 115 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že po sobáši s jeho manželkou nezdieľajú spoločnú domácnosť, lebo jeho manželka zostala naďalej bývať v spoločnom byte s jej matkou. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 45 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov, výplata opakovaného peňažného príspevku na kompenzáciu sa zastaví, ak fyzická osoba, ktorej sa vypláca peňažný príspevok na kompenzáciu, nevyhovie výzve príslušného orgánu v určenej lehote osvedčiť skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie peňažného príspevku na kompenzáciu alebo na jeho výšku a táto fyzická osoba bola na tento dôsledok v písomnej výzve upozornená. Podľa § 18 ods. 7 písm. a) citovaného zákona, pri rozhodovaní o peňažných príspevkoch na kompenzáciu na účely zisťovania príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa spoločne posudzujú a započítavajú príjmy u posudzovanej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím jej príjem a príjem jej manžela alebo manželky. Podľa § 53 ods. 1 citovaného zákona, na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 50) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. 50) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Podľa § 53 ods. 2 citovaného zákona, ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní 50) sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze. 50) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Krajský súd v Žiline konštatuje, že námietky uvedené v podanej žalobe nie sú spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia ani prvostupňového rozhodnutia, a teda sú v plnom rozsahu nedôvodné. Konkrétne k nim súd uvádza: Prvostupňovým rozhodnutím došlo k zastaveniu výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla žalobcu od 01.07.2015 v zmysle § 45 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z., a to z dôvodu, že nepredložil na výzvu správneho orgánu doklad o príjme manželky za rok 2014. Žalobca v prvej žalobnej námietke uvádza, že pojem spoločne posudzovanej osoby sa má vykladať v zmysle zákona č. 599/2003 Z. z. o hmotnej núdzi, kde sa za spoločne posudzované osoby považujú okrem iného manžel a manželka, pokiaľ spolu žijú v spoločnej domácnosti, avšak v danom prípade žalobcova manželka s ním nežije v spoločnej domácnosti. K tomu súd uvádza, že zákon č. 447/2008 Z. z. v § 18 ods. 7 jednoznačne uvádza, že pri rozhodovaní o peňažných príspevkoch na kompenzáciu na účely zisťovania príjmov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa spoločne posudzujú konkrétne osoby uvedené v písm. a) až e) citovaného ustanovenia. Z uvedeného vyplýva, že na tento konkrétny účel, t. j. na účel zisťovania príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa spoločne posudzujú a započítavajú príjmy tých osôb, ktoré sú uvedené v tomto ustanovení. Pod písm. a) je za takúto osobu ustanovená aj manžel alebo manželka posudzovanej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, bez odkazu na inú právnu normu. Nie je teda možné pojem spoločne posudzované osoby vykladať podľa definície vyplývajúcej z iného hmotnoprávneho predpisu, napr. Zákona o pomoci v hmotnej núdzi (odhliadnuc od toho, že žalobca v žalobe uviedol zákon č. 599/2003 Z. z., ktorý bol k 01.01.2014 zrušený zákonom č. 417/2013 Z. z.), kde je zákonná definícia spoločne posudzovanej manželky stanovená odlišne. Je teda potrebné konštatovať, že definícia spoločne posudzovanej osoby na účely zisťovania príjmov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je jednoznačne daná skutkovými podstatami uvedenými v § 18 ods. 7 a v prípade žalobcu spoločne posudzovanou osobou je v zmysle písm. a) tohto ustanovenia manželka. Na účely zisťovania príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nie je teda relevantné, či manželia žijú v spoločnej domácnosti v zmysle Občianskeho zákonníka alebo iného právneho predpisu. Ďalšia námietka žalobcu sa týkala tvrdenia, že vo výzve, ktorú prvostupňový orgán doručil žalobcovi, ho nedostatočne poučil, k akému kompenzačnému príspevku sa výzva vzťahuje, a aké následky bude mať jej nevyhovenie, resp. v akom rozsahu. Táto námietka je plne nedôvodná. Z obsahu výzvy tieto tvrdenia nevyplývajú. Naopak, je v nej uvedené, ktoré konkrétne kompenzácie žalobca poberá a vo vzťahu ku ktorým je potrebné doplniť údaje o príjme jeho manželky. Výzva zároveň obsahuje aj poučenie v zmysle § 45 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov o možnosti zastaviť výplatu vyššie uvedených príspevkov v prípade, ak účastník, ktorému sa peňažný príspevok na kompenzáciu vypláca, nevyhovie tejto výzve v určenej lehote. Teda žalobca nebol žiadnym spôsobom dotknutý na svojich procesných právach, pretože mal všetky vedomosti, ktoré vyplývajú zo zákona ohľadne dôsledkov, ktoré nastanú v prípade, ak tejto výzve nevyhovie. To, že pri poučení o možnosti zastavenia výplaty vo výzve neboli opakovane uvedené jednotlivé druhy príspevkov, ktoré žalobca poberal, nie je vada, lebo vo výzve je jednoznačne uvedené, ktorých príspevkov sa výzva týka, takže všeobecné konštatovanie o možnosti zastavenia ich výplaty sa prirodzene vzťahovalo na tieto vymenované príspevky. Ďalšia námietka žalobcu súvisela s prvou jeho námietkou, žalobca konkrétne namietal nezdôvodnenie, prečo bolo potrebné preukazovať príjem jeho manželky, keď s ňou nežije v spoločnej domácnosti. Krajský súd už vyššie v odôvodnení konštatoval, že v zmysle § 18 ods. 7 písm. a) citovaného zákona bolo povinnosťou žalobcu na účely zisťovania jeho príjmu ako fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím preukázať aj príjem jeho manželky bez ohľadu na to, či s ním žije alebo nežije v spoločnej domácnosti. Preto samotné prvostupňové a aj napadnuté rozhodnutie túto jeho povinnosť konštatovali a podložili ju aj relevantnými zákonnými ustanoveniami. Prvostupňový správny orgán sa zaoberal tvrdeniami žalobcu uvedenými v odpovedi na výzvu zo dňa 06.08.2015, pričom konštatoval, že tá skutočnosť, že manželka s ním nežije v spoločnej domácnosti a platí účty v domácnosti jej matky, kde aj trvale žije, nie je relevantná, keďže pre výplatu peňažného príspevku na kompenzáciu sa zisťujú príjmy spoločne posudzovaných osôb aj v prípade, že nežijú v spoločnej domácnosti. Rovnako aj druhostupňový správny orgán sa touto otázkou dostatočne zaoberal (str. 3 a 4 svojho rozhodnutia), preto námietka nedostatočného zdôvodnenia napadnutého a prvostupňového rozhodnutia nevychádza z obsahu týchto rozhodnutí. Čo sa týka námietky, že žalovaný nezdôvodnil, prečo žalobcu nesprávne poučil a nezaslal mu ešte jednu výzvu, ak sa domnieval, že žalobca zdokladovanie príjmu manželky doložiť mal, súd túto námietku vyhodnotil ako účelovú. Je potrebné konštatovať, že žalobcovo tvrdenie, že žalovaný žalobcu nesprávne poučil, nie je pravdivé. Súd vyššie v odôvodnení poukázal na to, že výzva prvostupňového správneho orgánu zo dňa 29.07.2015 obsahovala všetky podstatné náležitosti a nie je teda možné konštatovať žiadne nesprávne poučenie žalobcu. Keďže teda nedošlo k nesprávnemu poučeniu žalobcu vo výzve, námietka potreby zdôvodnenia tejto chyby (ktorá nebola preukázaná a nevyplýva zo správneho spisu), je nedôvodná. Preto ani nebolo ďalej potrebné zasielať ďalšiu výzvu, keďže prvá výzva bola zrozumiteľná, obsahujúca všetky podstatné náležitosti a v súlade so zákonom. Ako už bolo vyššie v odôvodnení uvedené, námietky spojené s tvrdenou skutočnosťou, že manželka žalobcu nežije s ním v spoločnej domácnosti, preto sa nemá prihliadať na jej príjem, sú v plnom rozsahu nedôvodné, lebo na danú oblasť právnych vzťahov (pri priznávaní, odnímaní resp. zastavovaní výplat peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z.) nie je možné aplikovať iné právne normy okrem citovaného zákona a zákonov, na ktoré odkazuje priamo tento zákon, pričom však v prípade aplikácie § 18 ods. 7 písm. a) tohto zákona sa pojem manžel alebo manželka ako spoločne posudzovaná osoba podľa iného zákona nevykladá. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario tak, že súd neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v troch vyhotoveniach (§ 250zf ods. 4 O.s.p.). V Žiline, dňa 03. mája 2016 JUDr. Jana Martinčeková predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková