Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/176/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015201117 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015201117.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.. S.. O. I. XXX/XX, XXX XX Y., právne zastúpený: LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Nám. A. Hlinku 1, 010 01 Žilina, IČO: 47253069, proti žalovanému: Mesto Žilina, stavebný úrad, Námestie obetí komunizmu č. 1, 010 31 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6930/2015-39285/2015-OS-ZI zo dňa 27.08.2015, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Súd konanie zastavuje. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou osobne dňa 03.12.2015 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 6930/2015-39285/2015-OS-Žilina, právoplatného stavebného povolenia na parcele č. 1028/1 v k. ú. I., ktorá je susediaca s parcelou č. 1034/1 a 1034/2 - zapísaná na LV č. XXXX pre k. ú. I., ktorej je žalobca spoluvlastníkom. Žalobca namietal, že o existencii tohto stavebného povolenia sa dozvedel až dňa 22.10.2015. Žalobcovi bola postupom správneho orgánu odňatá možnosť zúčastniť sa na stavebnom konaní, v ktorom mal mať podľa zákona č 71/1967 Zb. o správnom konaní a tiež podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku postavenie účastníka konania. Žalovaný nedoručoval rozhodnutia zo stavebného a územného konania žalobcovi, čím znemožnil žalobcovi v tomto konaní uplatniť práva a podať námietky. Žalovaný doručoval písomnosti v správnom konaní prostredníctvom verejnej vyhlášky a nezohľadnil žiadosť žalobcu zo dňa 04.05.2015, ktorý mal v správnom konaní vystupovať ako účastník konania. Žalobca ako spoluvlastník susedného pozemku je zapísaný na liste vlastníctva a jeho pobyt je známy. Žalobca podaním zo dňa 04.05.2015 žiadal, aby bol v stavebnom konaní pribratý ako účastník, keďže sa jednalo o povolenie stavby na parcelách č. 1040, 1041, 1028/1 v k. ú. I., ktoré sú v priamom susedstve s parcelami, ktorých je spoluvlastníkom. Žalobca podal žiadosť o pribratie do konania ešte v čase konania, pred vydaním stavebného povolenia. Žalobca sa podaním zo dňa 13.10.2015, označeným ako sťažnosť na nečinnosť, snažil domôcť reakcie na svoje podanie zo dňa 04.05.2015. Na uvedenú sťažnosť však žalobca dostal informáciu, že sťažnosť je nedôvodná a stavebné rozhodnutie je od 09.10.2015 právoplatné a vykonateľné. Žalobca sa domáhal nápravy aj žiadosťou o obnovu konania zo dňa 25.10.2015, táto bola zamietnutá dňa 19.11.2015. Neúspešná bola aj emailová komunikácia so žalovaným, ktorý zotrval na doterajších stanoviskách. Žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím, ktoré ho ukracuje na jeho právach v súlade s ut. § 250 ods. 2 O.s.p. Rovnako je nepochybné, že ide o rozhodnutie, proti ktorému sa v súlade s ust. § 247 ods. 3 O.s.p. nepripúšťa opravný prostriedok. Aktívnu legitimáciu žalobca odvodzoval z ust. § 59 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Pri stanovení okruhu účastníkov konania je potrebné vychádzať z ust. § 14 Správneho poriadku, podľa ktorého účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, a to až do času, kým sa nepreukáže opak. Definícia účastníka konania priznáva postavenie účastníka konania každému, kto spĺňa procesné predpoklady bez ohľadu na to, či v skutočnosti spĺňa materiálne predpoklady. Procesne legitimovaný na podanie žaloby je aj ten, s kým v správnom konaní nebolo konané ako s účastníkom, pričom sa s ním ako s účastníkom malo konať. Žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby podľa § 247 O.s.p., nakoľko mal byť účastníkom stavebného konania, avšak sa s ním ako s účastníkom nekonalo, resp. konalo sa formou verejnej vyhlášky, na čo však podľa žalobca nebol splnený postup. Žalovaný postupoval pri doručovaní písomností v rozpore s § 26 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., podľa ktorého doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon. Žalobca v tomto prípade bol správnemu orgánu známy, počas priebehu stavebného konania, pred vydaním staveného rozhodnutia, dokonca písomne požiadal o to, aby bol účastníkom konania a Stavebný zákon v tomto prípade doručovanie verejnou vyhláškou nedovoľuje. 2. Žalovaný vo vyjadrení k veci zo dňa 27.01.2016 uviedol, že stavebný úrad vydal dňa 27.08.2015 stavebné povolenie č. 6930/2015-39285/2015-OS-Žilina v spojenom územnom a stavebnom konaní na stavbu „Novostavba rodinného domu, prípojky inžinierskych sietí“ na pozemkoch parc. č. 1028/1, 1029/1, 1030, 1039/1, v k. ú. I. pre stavebníka Reality Holding+, Bôrická 13, 010 01 Žilina , ktorého v konaní zastupoval Michal Gramata, Jaseňova 3223, 010 07 Žilina. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.10.2015. Boli splnené podmienky pre doručovanie písomnosti verejnou vyhláškou v zmysle § 26 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 61 ods. 4 stavebného zákona pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov konania, stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania, a ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty určenej podľa odseku 3. Doručovanie formou verejnej vyhlášky v zmysle zásady lex specialis derogat lex generali upravuje stavebný zákon, t.j. špeciálny (osobitný) zákon ruší alebo dopĺňa všeobecný zákon alebo ustanovenie. Oznámenie o začatí spojeného územného a stavebného konania bolo doručované formou verejnej vyhlášky z dôvodu veľkého počtu účastníkov konania (§ 61 ods. Stavebného zákona) a pre neznámych vlastníkov pozemkov par č. 1039/1, 1027 v k. ú. I. (v zmysle § 26 ods. 1 Správneho poriadku) a bolo vyvesené na úradnej tabuli mesta Žilina a na internetovej stránke Mesta Žilina od 01.07.2016 do 16.07.2015. Posledný deň tejto lehoty bol deň doručenia. Účastníci konania mohli svoje námietky ku konaniu podať do siedmych pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia. V zákonnej lehote sa voči rozhodnutiu nikto neodvolal a rozhodnutie o povolení stavby nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.10.2015. Doručovanie verejnou vyhláškou predstavuje zákonný spôsob doručovania umožňujúci zabezpečiť plynulý priebeh konania. Pomery staveniska boli žalovanému dobre známe a v predmetnom území povolenej novostavby sa nachádzajú susedné podzemky, ktoré sú nevysporiadané, prípadne na listoch vlastníctva absentuje adresa trvalého pobytu spoluvlastníkov nehnuteľnosti. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/202011, v zmysle ktorého, ak stavebný úrad doručuje písomnosti verejnou vyhláškou, je vylúčené, aby niektorým účastníkom konania bolo rozhodnutie doručované do vlastných rúk podľa § 24 Správneho poriadku; v taktom prípade doručenie písomného vyhotovenia písomnosti do vlastných rúk niektorým účastníkom nemá právny účinok doručenia. Právny účinok doručenia nastáva až pätnástym dňom od vyvesenia písomnosti na úradnej tabuli. Žalobca bol ako účastník konania riadne do konania pribratý, písomnosti mu boli doručovaná verejnou vyhláškou a mal teda všetky práva, ktoré mu ako účastníkovi konania prislúchajú. Žalobca nebol v konaní opomenutým účastníkom konania, mohol podať riadny opravný prostriedok, skutočnosť, to že žalobca svoje práva nevyužil, nemôže byť dané na ťarchu žalovaného. Žalovaný bol toho názoru, že žalobca neprávne procesne odvodil svoju legitimáciu na podanie žaloby. Pre podanie žaloby neboli splnené všetky podmienky pre konanie v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. - pre toto konanie je nevyhnuté vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky, ktoré zákon pre konkrétne rozhodnutie pripúšťa a až po právoplatnom rozhodnutí druhostupňového správneho orgánu možno podať na príslušnom súde žalobu. V tomto štádiu konania smeruje žaloba proti rozhodnutiu správneho orgánu, ktoré v správnom súdnictve nemožno preskúmavať (§ 247 ods. 2 O.s.p.), čoho následkom je zastavenie konania podľa § 250d ods. 3 O.s.p. 3. Od 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný kódex - zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Krajský súd posúdil žalobu zo dňa 03.12.2015 ako všeobecnú správnu žalobu opomenutého účastníka v zmysle § 179 SPP a § 182 SSP. 4. Podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. 5. Podľa § 99 písm. f) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch konania. 6. Správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (tzv. „procesné podmienky“). Skúmanie procesných podmienok je súčasťou zásady oficiality a správny súd ho vykonáva z úradnej povinnosti. Správny súd musí overiť, či nenastala niektorá z týchto negatívnych procesných podmienok, nielen k momentu začatia konania, ale počas celého konania. Procesné podmienky si preto overuje pred vyhlásením rozhodnutia. Jednou z podmienok konanie ja právomoc správneho súdu. Právomoc správneho súdu sa prekrýva s vecnou príslušnosťou a má predmetový charakter, keď ju zákonodarca vymedzil spôsobilým predmetom prieskumu správneho súdu. Pri skúmaní právomoci správny súd postupuje tak, že na základe žaloby vylúči, že nejde o žiadnu vec uvedenú v § 7 SSP. Uvedené ustanovenie vymedzujú negatívne procesné podmienky týkajúce sa predmetu prieskumu, ktoré správny súd skúma zo žaloby. 7. V správnom súdnictve platí všeobecný princíp povinnosti vyčerpania riadnych opravných prostriedkov v administratívnom konaní. Vyčerpanie riadneho opravného prostriedku je závislé od typu administratívneho konania a správny súd ho zisťuje z obsahu administratívneho spisu, ktorý si po začatí konania vyžiada. Nesplnenie tejto procesnej podmienky vedie k zastaveniu konania. Prejavuje sa tu princíp subsidiarity správneho súdnictva. 8. Krajský súd z obsahu spisu zistil, že stavebné povolenie č. 6930/2015-39285/2015-OS-ZI zo dňa 27.08.2015 bolo žalobcovi doručené formou verejnej vyhlášky. V prípade, že sú splnené podmienky pre doručovanie formou verejnej vyhlášky v stavebnom konaní, nie je možné sa domáhať doručenia rozhodnutia jednotlivým účastníkom konania, jednalo by sa iba o informatívne doručenie, bez právneho účinku, tak ako uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení. Žalovaný zvolil tento legitímny spôsob doručenia z dôvodu veľkého počtu účastníkov konania a čiastočne z dôvodu, že prevažná časť účastníkov konania nemohla byť identifikovaná adresou pobytu. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca nenamietal, že by sa jednalo o stavbu vyňatú z režimu ust. § 61 ods. 4 Stavebného zákona, a preto sa správny súd nad rámec žalobných bodov týmto aspektom nezaoberal. Vzhľadom na to mal krajský súd za preukázané, že žalobca nebol opomenutým účastníkom konania, rozhodnutie, ktorého prieskumu sa žalobca domáhal je prvostupňovým rozhodnutím vydaným v rámci spojeného územného a stavebného konania, voči ktorému je prípustné podanie odvolania, žalobca teda pred podaním žaloby nevyčerpal opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis a domáhal sa preskúmania rozhodnutia, ktoré nemôže byť spôsobilým predmetom konania v správnom súdnictve v rámci konania o všeobecnej správnej žalobe, a preto krajský súd konanie zastavil. 9. Súd rozhodol o trovách konania podľa § 170 písm. b) Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené. 10. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.