Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 24Sd/266/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015201145 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015201145.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci navrhovateľa: H. J., nar. X.X.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, trvale bytom M., t. č. XXX XX M., F. XX, zastúpeného JUDr. Petrom Vachanom, advokátom so sídlom R. J. XXXX/X, XXX XX M., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o výšku invalidného dôchodku, v konaní o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 15.10.2015, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.10.2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8.2.2016 p o t v r d z u j e . Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.10.2015 odporkyňa Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava podľa § 73, § 112 ods. 4, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zvýšila navrhovateľovi sumu invalidného dôchodku od 9.2.2015 na 9,10 € mesačne. V dôvodoch svojho rozhodnutia odporkyňa okrem iného konštatovala, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľa je od 9.2.2015 viac ako 70 %. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, a výsledok jeho posúdenia je uvedený v lekárskej správe z 29.9.2015. Suma invalidného dôchodku navrhovateľa je určená podľa § 73 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 600/2003 Z.z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Nárok na invalidný dôchodok navrhovateľovi vznikol 29.1.2014. Ďalej odporkyňa poukázala na ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. a uviedla, že suma invalidného dôchodku vypočítaná podľa tohto zákona v znení neskorších predpisov je 9,10 € mesačne a suma invalidného dôchodku určená podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov je 8,80 € mesačne, preto navrhovateľovi patrí invalidný dôchodok vo vyššej sume, t. j. 9,10 € mesačne. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas opravný prostriedok, v ktorom sa domáhal jeho preskúmania. Uviedol v ňom, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci, keď pri posudzovaní obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok odporkyňa túto nesprávne vypočítala z dôvodu, že neaplikovala na skutkový stav príslušné právne predpisy. Odporkyňa pri posudzovaní obdobia dôchodkového poistenia opomenula aplikovať ustanovenia Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení uverejnenej v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 318/1994. Ďalej poukázal na články 11 ods. 1, 15, 20 ods. 1, ods. 2 označenej Zmluvy o sociálnom zabezpečení a uviedol, že na základe rozhodnutia Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 3.11.2013 (správne malo byť 3.11.2014) doba sociálneho zabezpečenia na území vtedajšej Československej republiky predstavovala 7020 dní. Navrhovateľ ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nemal žiadneho zamestnávateľa, pričom po rozdelení získal na území Slovenskej republiky ešte 616 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda doba jeho sociálneho zabezpečenia predstavuje spolu 7636 dní. Na základe uvedeného navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, pričom tiež uplatnil trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby v sume 296,44 €. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa zo dňa 8.3.2016 navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Okrem iného v ňom uviedla, že na základe opravného prostriedku navrhovateľa a jeho námietok bolo vydané rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8.2.2016, ktorým bolo zmenené napadnuté rozhodnutie z 15.10.2015 v časti odôvodnenie. Poukázala na článok 8 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a článok 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004, keď po vstupe Slovenskej republiky a Českej republiky do Európskej únie sa naďalej uplatňuje článok 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (ďalej len „Zmluvy“) a článok 15 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. Poukázala na článok 20 ods. 1 Zmluvy, článok 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy a uviedla, že navrhovateľ bol naposledy pred dňom rozdelenia Českej s Slovenskej Federatívnej Republiky k 14.8.1992 zamestnaný v Českej republike. Vzhľadom na skutočnosť, že zamestnávateľ navrhovateľa CMD a. s. Kladno, Důl ČSM, OZ Stonava mal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, k 31.12.1992 sídlo na území Českej republiky, všetky doby zabezpečenia, ktoré navrhovateľ získal pred 1.1.1993 sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. Navrhovateľov pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je od 9.2.2015 viac ako 70 %, nárok na invalidný dôchodok vznikol navrhovateľovi 29.1.2014. Suma invalidného dôchodku navrhovateľa bola určená v súlade s ustanovením § 73 ods. 1 zákona v znení zákona č. 600/2003 Z.z. Keďže sa navrhovateľovi podľa § 274 zákona zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie a suma dôchodku nemôže byť nižšia ako suma dôchodku určená podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003, suma invalidného dôchodku určená podľa zákona v znení neskorších predpisov bola porovnaná s vyplácanou sumou invalidného dôchodku určenou podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003. Pretože suma invalidného dôchodku navrhovateľa určená podľa zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je vyššia, invalidný dôchodok navrhovateľovi patrí v sume 9,10 € mesačne. Podrobný výpočet sumy zvýšenia invalidného dôchodku je uvedený v rozhodnutí z 15.10.2015. Právny zástupca navrhovateľa na súdnom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava doterajších písomných vyjadrení a s právnym názorom odporkyne sa nestotožňuje z dôvodu, že na predmetný vzťah je potrebné v prvom rade aplikovať ustanovenie článku 15 Zmluvy, a teda zahrnúť do doby zabezpečenia aj tú dobu, počas ktorej navrhovateľ vykonával prácu v Českej republike. Podľa jeho názoru je treba v prvom rade aplikovať článok 15 a nie článok 20 ods. 1 Zmluvy, v dôsledku čoho považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne, domáha sa jeho zrušenia a priznania náhrady trov konania. Má vedomosť, že invalidný dôchodok navrhovateľovi bol priznaný od 29.1.2014 už právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.9.2014, proti ktorému navrhovateľ opravný prostriedok nepodal. Navrhovateľ na súdnom pojednávaní zotrval v celom rozsahu na podanom opravnom prostriedku a žiadal, aby mu celková doba dôchodkového poistenia 7 636 dní bola zhodnotená podľa právnych predpisov Slovenskej republiky vzhľadom na to, že Česká správa sociálneho zabezpečenia jeho žiadosť o invalidný dôchodok zamietla. Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne zo dňa 21.1.2016 a 8.3.2016, žiadala napadnuté rozhodnutie spolu so zmenovým rozhodnutím potvrdiť ako vecne správne. Uviedla tiež, že pokiaľ ide o Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, ktorá bola publikovaná pod č. 318 z roku 1994, článok 15 sa dotýkal nemocenského poistenia, ten sa nedotýkal dôchodkového zabezpečenia a po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie od 1.1.2004 sa z tejto zmluvy aplikujú len článok 12, článok 20 a článok 33. Ostatné články sa neaplikujú. Krajský súd v súlade s ustanovením § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne bolo vydané v súlade so zákonom. Z obsahu administratívneho spisu mal súd preukázané, že rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.9.2014 bol navrhovateľovi podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia priznaný od 29.1.2014 invalidný dôchodok v sume 8,50 € mesačne. Navrhovateľ proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nepodal. Krajský súd mal tiež preukázané, že rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.1.2015 bol navrhovateľovi podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z.z. od 1.1.2015 zvýšený invalidný dôchodok na 8,80 € mesačne. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.10.2015 odporkyňa podľa § 73, § 112 ods. 4, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zvýšila navrhovateľovi sumu invalidného dôchodku od 9.2.2015 na 9,10 € mesačne. Uvedené rozhodnutie bolo vydané na základe skutočnosti, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľa od 9.2.2015 dosiahol viac ako 70 %. Podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení zo dňa 29.10.1992, uverejnenou v Zbierke zákonov pod č. 318/1994 Z.z. ako Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len „Zmluva“) doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. Podľa článku 20 ods. 2 citovanej Zmluvy ak občan nemal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom zamestnávateľa na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, považujú sa doby zabezpečenia získané pred týmto dňom za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal občan trvalý pobyt ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. Z obsahu dávkového spisu (a okrem iného i zo žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok spísanej dňa 17.7.2014) vyplýva, že navrhovateľ bol ku dňu 14.8.1992 zamestnaný v Českej republike. Jeho zamestnávateľ CMD a. s. Kladno, Důl ČSM, OZ Stonava mal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, k 31.12.1992 sídlo na území Českej republiky. Vzhľadom na horeuvedené, všetky doby zabezpečenia, ktoré navrhovateľ získal pred 1. januárom 1993 sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. Dňom pristúpenia SR k EÚ podľa nariadenia Rady ES č. 883/2004 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva sú uvedeným nariadením nahradené všetky zmluvy o sociálnom zabezpečení vo vzťahu k členským štátom EÚ/EHP, pritom pri niektorých zmluvách je vzájomne dohodnuté ponechanie niektorých článkov vykonávania, čo je uvedené v Zmluve o pristúpení. Podľa článku 8 nariadenia Rady ES č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia sa všetky dohovory a zmluvy o sociálnom zabezpečení uplatňované medzi členským štátmi EÚ, a na ktoré sa vzťahuje rozsah spomínaného nariadenia, nahrádzajú citovaným nariadením č. 883/2004. Niektoré ustanovenia dohovorov o sociálnom zabezpečení, ktoré uzavreli členské štáty pred dátumom uplatňovania tohto nariadenia, však naďalej zostávajú v platnosti, za predpokladu, že sú pre príjemcov výhodnejšie alebo ak vyplývajú z určitých historických okolností a ich účinok je obmedzený časom. Tieto ustanovenia sú zapísané v Prílohe II nariadenia č. 883/2004. Podľa Prílohy II - Ustanovenia dohovorov, ktoré zostávajú v platnosti a ktoré, ak sú uplatniteľné, sú obmedzené na osoby, na ktoré sa vzťahujú (článok 8 ods. 1), pokiaľ ide o Českú republiku a Slovensko, uplatňujú sa články 12, 20 a 33 Zmluvy o sociálnom zabezpečení z 29.10.1992. S poukazom na vyššie uvedené Krajský súd sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu navrhovateľa, že na predmetný vzťah je potrebné v prvom rade aplikovať ustanovenie článku 15 Zmluvy. Navrhovateľov pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 9.2.2015 je viac ako 70 %, čo nespochybnil ani samotný navrhovateľ. Suma invalidného dôchodku navrhovateľa bola určená podľa § 73 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 600/2003 Z.z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/ 2003 Z.z. o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa ods. 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. Odporkyňa preto sumu invalidného dôchodku navrhovateľa určenú podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov správne porovnala s vyplácanou sumu invalidného dôchodku určenou podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003. Suma invalidného dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je 9,10 € mesačne a suma invalidného dôchodku určená podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov je 8,80 € mesačne. Pretože suma invalidného dôchodku určená podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je vyššia, invalidný dôchodok patrí navrhovateľovi od 9.2.2015 v sume 9,10 € mesačne. Záverom Krajský súd poznamenáva, že rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia Praha č. XXX XXX XXXX/XXX zo dňa 3.11.2014 bola žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok pre nesplnenie podmienok ustanovenia § 38 písm. a) zákona č. 155/1995 Sb., o dôchodkovom poistení ČR, v znení neskorších predpisov, a s prihliadnutím k článkom 40 - 45 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 zamietnutá, keďže navrhovateľ získal v období pred vznikom invalidity, t. j. v dobe do 28.1.2014 iba 7636 dní poistenia, v rozhodnom období od 29.1.2004 do 28.1.2014 iba 78 dní poistenia a v rozhodnom období od 29.1.1994 do 28.1.2014 iba 616 dní poistenia. Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.10.2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8.2.2016 bolo vydané v súlade so zákonom, a preto ich podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto mu právo na náhradu trov konania nevzniklo, odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (odporkyni náhradu trov konania nepriznáva). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.