Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/189/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015201179 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015201179.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: VS Reality, s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 36 808 482, právne zastúpený advokátom: JUDr. Erik Končok, so sídlom advokátskej kancelárie Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava, IČO: 42 180 163, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom A. Kmeťa 17, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2015/037795-1/ Pál zo dňa 20.10.2015, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2015/03779-1/Pál zo dňa 20.10.2015, ktorým podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Žilina pod č. s. 13940/2015-42958/2015-OSP-DRA zo dňa 18.09.2015, ktorým vo vzťahu k žalobcovi nebolo priznané postavenie účastníka konania podľa § 34 ods. 1, 2 stavebného zákona vo vzťahu ku konania o umiestnení stavby - Polyfunkčný dom Žilina, ul. D. Dlabača na pozemku registra C parcela č. 1932, č. 1945/7, č. 1945/8 v k. ú. B. a prípojok stavby na inžinierske siete na pozemku parc. č. 5785/1 v k. ú. B., vedenom na stavebnom úrade pod č. sp. 13490/2015-OS-DRA. Žalobca v žalobe poukazuje na to, že správny orgán nesprávne aplikoval jednotlivé ustanovenia stavebného zákona a mimo podstaty sporu sa zaoberal otázkou subsidiarity. Základný materiálny znak, že plynulosťou dopravy môže byť naplnená charakteristika účastníctva priamo dotknutá vyplýva nielen z aplikácie ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. ale aj z rozhodnutí Stavebného úradu Mesta Žilina v skutkovo rovnakých veciach. Podľa ust. § 140 stavebného zákona sa na konanie podľa stavebného zákona vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, a to v tej miere, v akej nie je ustanovené inak. Postavenie účastníka, ktorého sa domáha žalobca vychádza z materiálnej stránky účastníka, ktorá je ako v ust. § 14, tak aj v ust. § 34 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní rovnaká. Teda potrebná analýza, ktorej sa nevyhol ako prvostupňový, tak aj druhostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach je bezpredmetná. Vzťah osobitného predpisu, ako aj všeobecného predpisu je daný zásadou lex specialis derogat lex generali. Táto zásada je aplikovateľná len vtedy, ak porovnávame dve právne úpravy, ktoré sú rozdielne. Máme za to, že dané ustanovenia nie sú rozdielne vo svojej materiálnej stránke, a preto je ich vzájomné porovnanie bezpredmetné a nesprávnym právnym posúdením veci. Zároveň citoval ust. § 14 správneho poriadku a § 34 stavebného zákona. Žalobca je toho názoru, že miesto podrobnej analýzy sa mal správny orgán ako orgán prvého stupňa, a teda aj druhého stupňa zaoberať otázkou, či predmetné rozhodnutie o umiestnení stavby môže spôsobiť právny znak a dotknúť sa užívania ich nehnuteľnosti. Aj keď je všeobecne zaužívaný názor, že rozhodnutie v zmysle § 39a stavebného zákona je právnym rozhodnutím o právnom umiestnení stavby (reálne sa deje až na základe stavebného povolenia), žalobca má za to, že ide o tzv. reťazenie aktov, kde jeden individuálny správny akt nadväzuje na druhý. V štandardnej situácii ak odrátame niektoré výnimky, napr. poslednú novelu stavebného zákona, právnym predpokladom stavebného konania je územné rozhodnutie, ktoré má takým spôsobom nastaviť právne vzťahy, aby bol dostatočne chránený verejný a aj súkromný záujem, a aby stavba mohla byť po ďalšom posudzovaní aj reálne umiestnená. Znak účastníctva, ako ho súbežne predpokladá aj správny poriadok aj stavebný zákon, má v sebe materiálnu podstatu účastníctva, ktorú je možné vyhodnotiť len v kontexte priamo realizovanej stavby, individuálne určenej. Žalobca je toho názoru, že na rozdiel od formálneho znaku napr. sused, ktorý má viac formálnych ako materiálnych znakov a je evidentný z listu vlastníctva, znak právnická alebo fyzická osoba, ktorá je rozhodnutím priamo dotknutá nie je takto formálne dokázateľný, ale je potrebné ho zistiť zo samotného predmetu rozhodovania. Pričom sa musí súbežne zhodnotiť individuálna situácia vo všetkých svojich interakciách ako je daná do predmetu rozhodovania či už projektovej dokumentácia, alebo ako vyplýva zo spisu. Pre postavenie osoby ako účastníka konania nie je rozhodujúca vzdialenosť stavby v jej vlastníctve od navrhovanej stavby, ani miesto v poradí stavieb zoradených podľa ich vzdialenosti od navrhovanej stavby, ale iba tá skutočnosť, či stavba vo vlastníctve potenciálneho účastníka resp. jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté (8Sžo/234/2010). Konštatovanie odvolacieho orgánu, že námietky týkajúce sa dopravy, ktoré žalobca podal je možné uplatniť si v rámci stavebného konania a nie v rámci územného konania, ignorujú fakt zákonnej dikcie postupnosti rozhodnutia a reťazenia správnych aktov. Ak územné rozhodnutie nadstaví podmienky takým spôsobom, že de facto vylúči možnosť účastníka obhájiť svoje práva, takýto právny stav sa potom ipso facto prenesie aj do stavebného povolenia. Správny orgán vo svojej argumentácii nesprávne vyhodnotil aj relevanciu dopravnej štúdie a plynulosti dopravy pre posúdenie v územnom konaní. Umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania. Umiestnenie stavby podľa druhu a potreby musí umožniť jej napojenie na vedenia a zariadenia verejného dopravného a technického vybavenia územia. Potrubné, telekomunikačné a elektrické rozvody a vedenia sa v zastavenej časti obce umiestňujú pod povrch zeme. Stavebný úrad v podmienkach na umiestnenie stavby určí požiadavky predovšetkým na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie a na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku, vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch. Povinnosťou stavebného orgánu je v územnom konaní aplikovať ustanovenia právnych noriem stavebného zákona - § 34 až § 39a upravujúcich postup pre vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby v súčinnosti s ustanoveniami vyhlášky č. 532/2002 Z. z.. V tomto koncepte treba vykladať aj slovné spojenie priamo dotknuté. Slovné spojenie priamo dotknuté vyjadruje stav značnej a bezprostrednej interakcie právneho umiestnenia stavby a práva a povinnosti osoby, ktorá má byť priamo dotknutá. Zákon a priori nehovorí o kvalite takéhoto stavu, teda, že či je pozitívne alebo negatívne dotknutá. Prenesenie do situácie, v ktorej sa nachádzame v konaní, zmenou dopravnej situácie tak, ako to žalobca uvádza v jednotlivých návrhoch sa užívanie ich nehnuteľnosti čo do kvality zmení. Z jasného dopravného značenia na ulici Vojtecha Tvrdého je zrejmé, že umiestnenie stavby, realizácia stavebných prác a užívanie stavby bude mať dopad na kvalitu užívania stavby, a teda žalobca bude touto novou skutočnosťou priamo dotknutý, a to nielen hypoteticky ale aj reálne. Ak by žalobca zobral do úvahy argumentáciu správnych orgánov, tak v podstate by potom ani úplne odstavenie cesty D. Dlabača nemalo za následok dopad na ich nehnuteľnosť, a teda ani v takomto konaní by neboli dotknutí. Rozhodnutie žalovaného teda z vyššie uvedených dôvodov žalobca považuje za nezákonné, pretože správny orgán nesprávne posúdil zákonný stav, a to najmä: a) V rozpore s logikou ust. § 34 stavebného zákona sa zaoberal vzťahom so správnym poriadkom, akoby právna kvalifikácia odvolateľa bola pre správne orgány záväzná. Ustanovenie § 34 ods. 2 jasne deklaruje materiálny znak priamo dotknuté, ktorý ako jediný je relevantný na skúmanie pre postavenie účastníka. Textácia priamo dotknutý je aj v § 14 správneho poriadku, čo však v danej veci je bez irelevancie. b) Podľa výkladu NS SR 1Sžso/46/2008 umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Zo spisu vyplýva, že jednoznačne stavebnými prácami ako aj užívaním stavby sa zmení dopravná situácia, a teda užívanie nehnuteľnosti v ich vlastníctve bude obmedzením premávky na jedinej prístupovej komunikácii priamo dotknuté, čím v konečnom dôsledku budú dotknuté aj práva žalobcu. Vzhľadom na uvedené žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie podaním doručené súdu dňa 10.02.2016. Žalovaný sa stotožnil so zisteným skutkovým a právnym stavom vo veci tak, ako bol zistený správnym orgánom. Žalovaný uviedol, že žalobca svoju žiadosť o vstup do územného konania o umiestnení stavby odôvodnil tým, že uskutočnením stavby by došlo k podstatnému obmedzeniu dopravy a prístupu k nehnuteľnostiam a parkovacím plochám situovaných na ulici D. Dlabača a Vojtecha Tvrdého. Rozhodnutím o umiestnení stavby nemôže reálne dôjsť k porušeniu práva ako to uvádza žalobca, pretože z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje. K jej realizácii dochádza až na základe stavebného povolenia - osobitného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní. Žalovaný má vzhľadom na uvedené, že žalobca nie je priamo dotknutý na svojich právach. Námietky žalobcu smerovali k faktickému stavu, ktorý môže nastať až na základe stavebného povolenia. Žalovaný má za to, že možné dočasné obmedzenie v doprave na ulici D. Dlabača z dôvodu výstavby predmetného Polyfunkčného domu nezakladá žalobcovi mať postavenie účastníka územného konania a samotnej stavby, nakoľko po jej uskutočnení bude stavba skolaudovaná a bude plniť svoj účel, nebude zasahovať do nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, a ani nebude obmedzovať užívanie, resp. nebude obmedzovať prístup k nim. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu vrátane ich postupov, v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že žaloba nie je dôvodná, preto bola podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnutá. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. (ďalej len stavebný zákon), účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov. Podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona, v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Podľa § 39 ods. 1 stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. Podľa § 39 ods. 2 stavebného zákon,ak sa územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo územné rozhodnutie o využití územia týka územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu,1ga) musí obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a záverečnom stanovisku, ak boli vydané. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. Podľa § 39a ods. 2 stavebného zákona v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. Podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona, pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, d) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu. Podľa § 139 ods. 2 stavebného zákona písm. c) a d), ak sa v tomto zákone používa pojem c) susedné pozemky a stavby na nich, rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch, d) susedná stavba rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu súd zistil, že mesto Žilina ako stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 18.09.2015 rozhodlo vo vzťahu k žalobcovi tak, že podľa § 34 ods. 1, 2 stavebného zákona nepriznalo žalobcovi postavenie účastníka vo vzťahu ku konaniu o umiestnení stavby - Polyfunkčný dom Žilina, ul. D. Dlabača na pozemku registra C parcela č. 1932, č. 1945/7, č. 1945/8 v k. ú. B. a prípojok stavby na inžinierske siete na pozemku parcela č. 5785/1 v k. ú. B., vedenom na tunajšom stavebnom úrade pod č. sp. 13940-2015-OS-DRA. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na to, že dňa 17.07.2014 Ing. Z. R. podal návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby. Podaním návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby bolo začaté územné konanie predmetnej stavby. Stavebný úrad oznámil dňa 03.08.2015 listom č. 13940-2015-36544/2015-OSP-DRA začatie územného konania všetkým známym účastníkom konania a dotknutým orgánom. Súčasne nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 25.08.2015. Stavebné úradu boli dňa 12.08.2015 doručené námietky žalobcu proti doručovaniu v konaní o začatí územného konania, ktoré stavebný úrad posúdil ako žiadosť o priznanie postavenia účastníka o umiestnení stavby a územné konanie o umiestnení stavby prerušil rozhodnutím zo dňa 02.09.2015 do doby právoplatného ukončenia konania o predbežnej otázke, t. j. konania o nepriznaní postavenia účastníka konania pre žalobcu. Stavebný úrad rozhodol o nepriznaní postavenia účastníka konania z dôvodov, že žalobca nepreukázal, že by mu prislúchalo postavenie účastníka konania podľa osobitného predpisu, resp. že by jeho vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbe vrátane bytov, mohli byť vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby priamo dotknuté. Nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu s.r.o. sa nachádza vo vzdialenosti 60m od najbližšej časti navrhovanej stavby a nemá s pozemkami stavby spoločnú hranicu. Stavebný úrad dospel k záveru, že právna pozícia žalobcu vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby sa nezmení. Umiestnením stavby nemôžu byť priamo dotknuté alebo narušené jej vlastnícke alebo iné práva, chránené záujmy alebo obmedzené užívacie práva k jej pozemkom a stavbám v zmysle § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona, a preto jej postavenie účastníka v územnom konaní vzhľadom na zistený skutkový stav a navrhované umiestnenie, druh a účel navrhovanej stavby nepriznal. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, pričom sa nestotožnil so záverom, že žalobca nie je účastníkom územného konania. Žalobca mal jednoznačne za to, že žalobca spĺňa základný hmotnoprávny predpoklad pre zaradenie do okruhu účastníkov územného konania, nakoľko disponuje vlastníckym právom k pozemkom a stavbám, ktoré by mohli byť vydaním územného rozhodnutia v konaní o umiestnení stavby Polyfunkčného domu na ul. D. Dlabača dotknuté, a preto by sa so žalobcom malo konať ako s účastníkom konania. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 20.10.2015 a to tak, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný správny orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu ust. § 59 ods. 1 správneho poriadku, porovnal ho so všetkými platnými predpismi všeobecne záväznými, ktoré bolo potrebné v konaní aplikovať a nezistil dôvody pre jeho zrušenie. Predbežná stavba - Polyfunkčný dom, ktorá je predmetom územného konania o umiestnení stavby má byť umiestnená na pozemkoch zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. B. s parcelou č. 1932 KNC pozemok vedený ako záhrady a parcela č. 1945/7 a 1945/8 KNC zastavané plochy a nádvoria. Podľa uvedeného listu vlastníctva výlučným vlastníkom týchto pozemkov je Ing. Z. R., bytom B.. Umiestnenie Polyfunkčného domu je navrhnuté v preluke na ul. Daniela Dlabača medzi dvomi jestvujúcimi objektmi, a to obytným domom súp. č. XXXX umiestneným na pozemku v k. ú. B., parcela č. 1934 KNC spoluvlastníkmi ktorého sú E. E., Bytom F. XX, B. a Ing. A. E. a MUDr. H. E., obaja bytom B., JUDr. C. Y. a Ing. K.Y., obaja bytom B. a bytovým domom súp. č. XXXX umiestneným na pozemku v k. ú. B. parcela č. 1931/2 KNC spoluvlastníkmi ktorého sú J. L. a H. L., obaja bytom B. a Ing. E. K., bytom B., H. P., bytom K. V.. Žalobca je podľa výpisu z LV č. XXXX vlastníkom nehnuteľnosti a to domu súp. č. XXX, umiestneným na pozemku v k. ú. B., parcela č. 1775 KNC a domom so súpisným č. XXXX, umiestneným na pozemku v k. ú. B., parcela č. 1774/2 KNC, ktoré sa obe nachádzajú na ul. Vojtecha Tvrdého. Po preskúmaní projektovej dokumentácie stavby polyfunkčného objektu a po posúdení vzájomnej polohy navrhovanej stavby a domov, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu má žalovaný za to, že navrhovanou stavbou nedôjde k zásahu do vlastníckych práv žalobcu, aby mu malo byť priznané postavenie účastníka konania. Žalobca nespĺňa podmienky uvedené v § 34 ods. 2 stavebného zákona, to znamená vlastníctvo susednej stavby a zároveň možnosť priameho vplyvu navrhovanej stavby na susednú nehnuteľnosť na základe ktorej by mu bolo možné priznať právny nárok byť účastníkom územného konania o umiestnení predmetnej stavby. Žalobca dostatočne nepreukázal zásah navrhovanou stavbou polyfunkčného objektu do jeho vlastníckeho práva k domom so súp. č. XXX a XXXX, ktoré sa nachádzajú v susednej ulici. Charakter vznesených námietok smeroval hlavne k dopravnej obsluhe na ul. D. Dlabača a Vojtecha Tvrdého, keď by hlavne v čase výstavby polyfunkčného objektu, v prípade vydaného stavebného povolenia malo podľa žalobcu dôjsť k podstatnému obmedzeniu dopravy a prístupu k nehnuteľnostiam a parkovacím plochám situovaných na vyššie uvedených uliciach. Žalovaný poukázal aj na § 39a ods. 1 stavebného zákona. Organizácia dopravy počas výstavby je riešená v pláne organizácie výstavby, ktorú stavebník predloží stavebnému úradu v prípade stavebného konania. Tento podlieha odsúhlaseniu dotknutým orgánom, ako je Okresné riaditeľstvo Policajného zboru SR, Okresný dopravný inšpektorát, Mesto Žilina, odbor dopravy, ktoré si uplatňujú pripomienky na ochranu nimi sledovaných záujmov podľa osobitných predpisov. Je teda v územnom konaní predčasne hovoriť o rozsiahlom obmedzení práv pri užívaní iných nehnuteľností a parkovacích miest v okolí, keď v tomto čase nie je zrejme, v akom rozsahu bude výstavbou zasiahnuté do priľahlého chodníka, resp. miestnej komunikácie a to aj z dôvodu toho, že ul. D. Dlabača je obojsmernou ulicou a navrhovaný polyfunkčný objekt sa nachádza v blízkosti križovatky ulíc D. Dlabača a Jána Milca. Súd sa predovšetkým musel zaoberať otázkou, či v danom prípade je vôbec rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka konania v danom územnom konaní preskúmateľné súdom. Z ustálenej judikatúry a súdnej praxe (pozri bližšie napr. rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe č. Rs 419 5 A88/97, č. Rs 457 5 A7/98, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžp/31/2012) je rozhodnutím procesnej povahy, a preto je podľa § 248 písm. a) O.s.p. vylúčené zo súdneho prieskumu. Súdna prax síce po vydaní rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-240/09 z 08.03.2011 pripustila aj súdny prieskum takýchto procesných rozhodnutí, predovšetkým vo veciach týkajúcich sa ochrany životného prostredia v tom smere, aby občianske združenia sa so vzťahom k životnému prostrediu boli považované za účastníka správneho konania, a tak mohli mať právo plnohodnotne sa zúčastniť aj súdneho konania (k tomu pozri napr. rozsudky NS SR sp. zn. 5Sžp/41/2009 z 12.04.2011, 3Sžp/24/2009 z 02.06.2011 či sp. zn. 3Sžp/48/2009 z 02.08.2011). Rozhodnutie správneho orgánu o tom, či fyzická alebo právnická osoba je alebo nie je účastníkom správneho konania je bez pochyby spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov a povinnosti dotknutého subjektu. Postavenie účastníka konania, mu poskytuje reálnu možnosť svojim konaním včas ovplyvňovať priebeh správneho konania, ktorá nemusí prislúchať iným subjektom zúčastneným na konaní, aj z tohto dôvodu, v záujme zistenia čo najlepšieho uplatnenia práv na súdnu a inú právnu ochranu (článok 46 a nasl. Ústavy SR), súdna prax pripúšťa možnosť preskúmavania zákonnosti takéhoto rozhodnutia správneho orgánu. Kladie však požiadavku, že musí ísť o správne konanie, ktoré v čase preskúmavania zákonnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania žalobcovi trvá. V prípade skončenia správneho konania vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci totiž z hľadiska súdneho prieskumu zákonnosti odpadáva spôsobilý predmet konania - rozhodnutie správneho orgánu o nepriznaní postavenia účastníka stráca povahu „konečného rozhodnutia", ktorého prípadné zrušenie by mohlo pre dotknutý subjekt založiť právo zapojiť sa do správneho konania ako jeho účastník. V prípade existencie právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní totiž osoba, domáhajúca sa postavenia účastníka v správnom konaní, už nemôže realizovať svoje procesné oprávnenia. Tieto môže vykonávať iba v prípade, ak správne konanie aktuálne prebieha, pričom v takomto prípade je preskúmanie rozhodnutia o pristúpení ďalšieho účastníka do konania dôvodné. Preto je potrebné, aby súd v každom konkrétnom konaní zisťoval stav správneho konania, konkrétne, či sa nejedná o právoplatne skončenú vec. V prípade zistenia, že správne konanie je právoplatne skončené, je potrebné súdne konanie o preskúmavaní rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka v správnom konaní zastaviť podľa § 250d ods. 3 O.s.p. - keďže ako je uvedené vyššie, neexistuje spôsobilý predmet prieskumu - odkázať osobu, ktorá sa domáha účastníctva v správnom konaní na ust. § 250b ods. 2 O.s.p. za predpokladu zachovania lehoty (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Sžp/6/2012 zo dňa 27.02.2013). Krajský súd v Žiline vzhľadom na uvedené zisťoval, či samotné konanie o umiestnení stavby - vo vzťahu k stavebníkovi Ing. Z. R. vo vzťahu k umiestneniu stavby - Polyfunkčný dom Žilina, ul. D. Dlabača na pozemku registra C parcela č. 1932, č. 1945/7, č. 1945/8 v k. ú. B. a prípojok stavby na inžinierske siete na pozemku parcela č. 5785/1 v k. ú. B. vedenom na stavebnom úrade Mesta Žilina pod súp. č. 13940-2015/OS-DRA, či toto konanie bude právoplatne skončené ku dňu nariadenia pojednávania, ku dňu 01.06.2016. Mesto Žilina, ako stavebný úrad podaním zo dňa 04.05.2016, doručené súdu dňa 06.05.2016 oznámilo súdu, že toto konanie nebude právoplatne ukončené ku dňu 01.06.2016. Navrhovateľ stavby Ing. Z. R. doplnil návrh dňa 30.03.2016 a 20.04.2016 Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd mal za to, že predmetné rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka v rámci územného konania je predmetom súdneho prieskumu podľa § 247 a nasl. O.s.p.. Predmetom preskúmania je skutočnosť, či žalovaný rozhodol správne, keď potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mesta Žilina ako stavebného úradu o nepriznaní postavenia účastníka konania žalobcovi vo vzťahu k územnému konaniu, vo vzťahu k žiadosti žalobcu Ing. Z. R. vo vzťahu k stavbe Polyfunkčný dom Žilina, na ul. Daniela Dlabača na pozemku registra C parcela č. 1932, č. 1945/7 a č. 1945/8 KNC v k. ú. B. a prípojok stavby na inžinierske siete na pozemku parcela č. 5785/1 v k. ú. B., vedenom na stavebnom úrade pod č. 13940/2015-OS-DRA. Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 01.06.2016. Na pojednávanie sa nedostavil právny zástupca žalobcu, doručenie predvolania mal vykázané riadnym spôsobom, svoju neprítomnosť neospravedlnil a ani nežiadal z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania. Súd preto vec prejednal podľa § 250g ods. 2 O.s.p. aj v jeho neprítomnosti. Žalovaný na pojednávaní zotrval na dôvodoch vyjadrených v písomnom podaní k žalobe. Súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, vrátane prvostupňového rozhodnutia ako aj postupov oboch správnych orgánov, v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že žaloba nie je dôvodná, preto ju súd postupom podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Okruh účastníkov územného konania vymedzuje stavebný zákon v § 34 ods. 1, 2, v zmysle ktorého ďalším právnickým či fyzickým osobám v územnom konaní o umiestnení stavby priznáva postavenie účastníkov konania, ak ich vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo k stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môže byť rozhodnutím priamo dotknuté. Vzhľadom k tomu, že zákon č. 50/1976 Zb. ako lex specialis obsahuje osobitnú právnu úpravu účastníkov územného konania, je použitie ust. § 14 ods. 1 veta pred bodkočiarkou zákona č. 71/1967 Zb. vylúčené. Z uvedeného vyplýva, že ďalším osobám priznáva stavebný zákon práva účastníka územného konania len vtedy, ak by rozhodnutím o umiestnení stavby mohli byť priamo dotknuté ich vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov. Slovné spojenie „priamo dotknuté" vyjadruje stav značnej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý je porušením dotknutý. Tento stav musí byť preukázaný v konaní účastníkmi. Z predložených podkladov k rozhodnutiu, z predloženej projektovej dokumentácie k umiestňovanej stavbe, z výpisov z LV č. XXXX, č. XXXX kat územie B. ako aj z kópie katastrálnej mapy K1-8223/2014 vyplýva a nie je sporné, že umiestnenie polyfunkčného domu na pozemkoch 1932 KNC, 1945/7 a 1945/8 v kat území B., situované na ul. D. Dlabača, tieto pozemky sú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa stavby Ing. Z. R.. Žalobca tvrdí a nie je ani sporné, a vyplýva to aj z listu vlastníctva č. XXXX, že vlastníkom nehnuteľnosti, a to domu súp. č. XXX je umiestnený na pozemku v k. ú. B., parcela č. 1775 KNC a domu súp. č. XXXX, ktoré sú umiestnené na pozemku v k. ú. B., parcela č. 1774/2 KNC, ktoré sa nachádzajú na ul. Vojtecha Tvrdého. Žalobca tvrdí, že umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Podľa názoru žalobcu jednoznačne stavebnými prácami, ako aj užívaním stavby sa zmení dopravná situácia, a teda užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu bude obmedzením premávky na jedinej prístupovej komunikácii priamo dotknuté, a teda v konečnom dôsledku budú dotknuté aj práva žalobcu. Teda je tu tvrdenie žalobcu, že v zmysle ust. § 34 ods. 2 bude vlastnícke právo žalobcu k špecifikovaným pozemkom a stavbám rozhodnutím o umiestnení stavby priamo dotknuté. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že umiestnenie Polyfunkčného domu je navrhnuté v preluke na ul. Daniela Dlabača medzi dvoma jestvujúcimi objektami, a to obytným domom so súpisným č. XXXX, umiestneným na pozemku v k. ú. B. parcela č. 1934 KNC spoluvlatníkmi ktorého sú E. E. a Ing. A. E. a MUDr. H. E., JUDr. C.Y. a Ing. K. Y. a bytovým domom so súpisným číslom XXXX, umiestneným na pozemku v k. ú. B. parcela č. 1931/2 KNC, ktorého spoluvlastníkmi sú J. L. a H. L., Ing. E. K. a H. P.. Žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka v danom územnom konaní z dôvodu toho, že po preskúmaní projektovej dokumentácie navrhovanej stavby - polyfunkčného objektu a po posúdení vzájomnej polohy navrhovanej stavby polyfunkčného domu, a teda po posúdení vzájomnej polohy navrhovanej stavby a domov, resp. pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu a súd sa stotožnil s tým, že navrhovanou stavbou nedôjde k zásahu do vlastníckych práv žalobcu, aby mu mohlo byť pristavené postavenie účastníka konania. Žalobca nespĺňa podmienky uvedené v § 34 ods. 2 stavebného zákona, to znamená vlastníctvo susednej stavby, resp. zároveň možnosť priameho vplyvu navrhovanej stavby na susednú nehnuteľnosť, na základe ktorých by mu bolo možné priznať právny nárok byť účastníkom územného konania o umiestnení predmetnej stavby polyfunkčného domu. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie ústavného súdu pod sp. zn. II. ÚS 22/02 zo dňa 06.03.2002, ktorý odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavnú sťažnosť v časti o porušení základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života upraveného v článku 19 ods. 2 Ústavy SR a v článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základného práva na priaznivé životné prostredie upraveného v článku 44 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím o umiestnení stavby. Uznesenie odôvodnil tým, že rozhodnutím o umiestnení stavby nemôže reálne dôjsť k porušeniu práva na priaznivé životné prostredie, pretože z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje (k jej realizácii dochádza na základe stavebného povolenia - osobitného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní, resp. na základe ohlásenia stavebného úradu v určitých zákonom ustanovených prípadoch). Taktiež uviedol, že rozhodnutie o umiestnení stavby reálne nezasahuje do narušenia práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do súkromného a rodinného života, vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môže ale nemusí v budúcnosti dôjsť. Vyplýva to aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby. Vychádzajúc z vyššie citovaného nálezu ústavného súdu krajský súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, že rozhodnutím o umiestnení stavby žalobca nie je a ani nemôže byť ipso facto priamo dotknutý na svojich právach. Rozhodnutím môže priamo byť dotknutý len ten, koho právne postavenie môže byť po vydaní rozhodnutia iné ako pred rozhodnutím. Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia (§ 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.). Na základe rozhodnutia o umiestnení stavby nie je možné ešte stavbu realizovať, nakoľko sa ním určuje stavebný pozemok a stavba sa na ňom len umiestňuje. Realizovať stavbu je možné až na základe právoplatného stavebného povolenia vydaného v stavebnom konaní. Územné konanie tak predchádza stavebnému konaniu a rozhodnutie o umiestnení stavby je právnym základom pre stavebné povolenie. V danom prípade musí byť ešte vydané stavebné povolenie, aby mohla byť stavba uskutočňovaná. Ak má na rozhodnutie o umiestnení stavby nasledovať ešte ďalšie rozhodnutie, až na základe ktorého môže byť stavba uskutočňovaná, nemôžu byť samotným rozhodnutím o umiestnení stavby, ktorým je stavba iba právne umiestňovaná na stavebnom pozemku, žalobca priamo dotknutý na svojich právach, a preto v zmysle § 34 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. nie je účastníkom konania o umiestnení stavby. Je potrebné poukázať tiež na to, že námietka žalobcu smeruje k faktickému stavu, ktorý môže nastať až na základe stavebného povolenia. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa podmienky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Ako vyplýva z ust. § 34 ods. 2 stavebného zákona, osoby aby boli účastníkmi územného konania musia spĺňať súčasne dve podmienky: 1. existencia vlastníckeho alebo iného práva, 2. toto právo môže byť rozhodnutím priamo dotknuté. Žalobca síce správne namieta, že postavenie osoby ako účastníka konania, pre postavenie osoby ako účastníka konania nie je rozhodujúca vzdialenosť stavby v jej vlastníctve od navrhovanej stavbyani miesto v poradí stavieb zoradených podľa ich vzdialenosti od navrhovanej stavby, to znamená, že nemusí ísť v danom prípade o bezprostredne susedný pozemok k navrhovanej stavbe, ale je potrebné skúmať aj druhú podmienku, ktorá je uvedená v § 34 ods. 2 stavebného zákona, že právo účastníka konania v danom prípade žalobcu môže byť vydaným rozhodnutím priamo dotknuté. Pokiaľ žalobca namieta samotnú dopravnú situáciu pri uskutočňovaní a po uskutočnení samotnej stavby, tak túto žalobnú námietku súd vyhodnocuje ako irelevantnú. Žiadateľ o vydanie územného konania, resp. následne stavebného konania musí rešpektovať záväzné podmienky pri výstavbe polyfunkčného domu, to znamená dodržiavať podmienky uvedené v stanoviskách ORPZ SR - ODI v Žiline a Žilinských komunikácii a.s. Žilina počas stavebných prác, pričom je logické podľa názoru súdu, že pokiaľ k stavebnej činnosti dôjde, tak je logické, že v určitých situáciách, momentoch, resp. v určitom časovom harmonograme môže dôjsť aj k obmedzeniu dopravy a toto bude vychádzať už z vydaných osobitných povolení, ktoré bude musieť stavebník ako také dodržiavať. Žalobca len všeobecne konštatuje, že bude obmedzená jeho dopravná situácia, resp. aj dopravná situácia v danom území na priľahlých pozemných komunikáciách. Táto námietka podľa názoru súdu neprislúcha žalobcovi a je ju potrebné vyhodnotiť ako nedôvodnú, pretože, čo sa týka dopravnej situácie, dopravnej obmedzenosti, tieto skutočnosti bude riešiť stavebný úrad v rámci stavebného konania. Ani podľa názoru súdu umiestnenie stavby polyfunkčného objektu v preluke na ul. Daniela Dlabača medzi jestvujúcimi špecifikovanými objaktami nemôže nijakým spôsobom obmedziť, resp. znemožniť užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu na ul. Vojtecha Tvrdého vzhľadom aj na polohovú situáciu budúceho objektu vo vzťahu k žalobcovým nehnuteľnostiam, ktoré vyplývajú z predloženej katastrálnej mapy Správne žalovaný aj vo vyjadrení konštatuje, že pokiaľ k obmedzeniu dopravy počas výstavby polyfunkčného domu dôjde, bude to len dočasného charakteru, ale v akom rozsahu, t. j. v územnom konaní pri umiestňovaní stavby je predčasné vyhodnocovať, a to aj vzhľadom na plán organizácie výstavby, ktorý môže stavebný úrad žiadať predložiť od stavebníka pri povoľovaní stavby až v stavebnom konaní, a ktorý bude pripomienkovaný Mestom Žilina, odborom dopravy a ORPZ SR - ODI v Žiline. To znamená, ani podľa názoru súdu dočasné obmedzenie v doprave na ul. Daniela Dlabača z dôvodu výstavby polyfunkčného domu nezakladá žalobcovi právo mať postavenie účastníka konania samotnej stavby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže žalobcove námietky smerovali k stavu, ktorý môže nastať až na základe stavebného povolenia bola žaloba žalobcu ako nedôvodná zamietnutá podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Žalobca doplnil žalobný návrh podaním doručeným súdu dňa 28.01.2016, pričom uviedol, že v právnom štáte orgán verejnej správy nemôže rozhodnúť o práve alebo povinnosti osoby bez toho, aby jej poskytol možnosť obhajovať svoje záujmy v rámci zákonom stanovených procesných postupov. Ak by sa tak stalo, išlo by o porušenie práva na spravodlivý proces dotknutej osoby. Súd k tejto doplnenej žalobnej námietke uvádza, že táto námietka je zjavne podaná po zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote, pričom súd poukazuje na ust. § 250h ods. 1 O.s.p. a § 250b ods. 1 O.s.p., podľa ktorých žalobca môže rozsah napadnutia správneho orgánu rozšíriť len v lehote do 2 mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia žalovaného. Preto súd na túto námietku nebude reagovať a nebude ju vyhodnocovať. A považuje ju v tomto smere za bezpredmetnú. O trovách konania súd rozhodol pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario. Žalobca nebol úspešný účastník konania, a preto nemá právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.