Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/222/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015201185 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015201185.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobkyne: Okresná prokuratúra Námestovo, so sídlom Hviezdoslavovo námestie č. 213, 029 01 Námestovo, proti žalovanému: Okresný úrad Námestovo, Odbor všeobecnej vnútornej správy, so sídlom Miestneho priemyslu č. 571, 029 01 Námestovo, za účasti ďalšieho účastníka konania: Mgr. Bc. N. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXX, vo veci žaloby na preskúmanie a zrušenie rozhodnutia Okresného úradu Námestovo, Odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-NO-OVVS-2015/002483-37-P-K zo dňa 25.03.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou 29.12.2015 na tunajší súd sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-NO-OVVS-2015/002483-37-P-K zo dňa 25.03.2015 (ďalej len napadnuté rozhodnutie, preskúmavané rozhodnutie, rozhodnutie správneho orgánu), ktorým žalovaný zastavil priestupkové konanie voči Mgr. Bc. N. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXX (ďalej len ďalší účastník konania, N. Q.) zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 11.11.2014 v čase okolo 14.00 - 15.00 hod. na lúke za rodinným domom č. XXX v obci D. 1) mal fyzicky napadnúť S. C. st., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXX, a to tým spôsobom, že ho mal dvakrát udrieť rukou do oblasti ľavého ucha, na čo mal S. C. st. spadnúť na zem, ako aj uvedeným konaním mal S. C. st. spôsobiť zranenie s dobou liečenia do 7 dní, čím mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví, 2) sa mal hrubo správať voči S. C. st., a to tým spôsobom, že mu mal vykrikovať do zlodejov, čím mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie hrubým správaním. Správny orgán v bodoch 1) a 2) konanie podľa § 76 ods. 1 písm. c) Zákona o priestupkoch zastavil z dôvodu, že spáchanie skutkov, o ktorých sa koná, nebolo obvinenému N. Q. z priestupku preukázané. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na § 3 ods. 3 Zákona o správnom konaní, § 34 a § 46 Zákona o správnom konaní, § 2 ods. 1, § 49 ods. 1 písm. d), § 76 ods. 1 písm. c) Zákona o priestupkoch, ako aj § 34 ods. 5 Zákona o správnom konaní. Konštatoval, že správny orgán posudzoval jednotlivé výpovede S. C. st. a S. C. ml. najskôr každú jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti. Poukazoval na rozpory vo výpovediach svedka S. C. st. pred policajným orgánom, ktorú vlastnoručne podpísal a pred správnym orgánom, kde S. C. st. (pred policajným orgánom) uviedol, že ho Q. fyzicky napadol a to tým spôsobom, že ho dvakrát po sebe udrel päsťou na hlavu, presnejšie na ľavé ucho, kde po týchto úderoch spadol na zem, ale pred správnym orgánom S. C. st. uvádza, že ho Mgr. N. Q. jedenkrát udrel päsťou do oblasti ľavého líca, na čo on spadol na zem, kde ako spadol na zem, tak jednou rukou spadol do lajna, na čo on toto lajno zobral do ruky a hodil ho po Mgr. Bc. N. Q., keď prvýkrát ho netrafil, ale Mgr. Bc. N. Q. sa obrátil znova a druhýkrát ho udrel päsťou do oblasti ľavej časti tváre. V týchto výpovediach S. C. st. sú rozdiely v tom, ako mal presne incident prebiehať a po ktorom údere mal S. C. st. spadnúť na zem, ako aj či mal Mgr. Bc. N. Q. S. C. st. udrieť dvakrát hneď po sebe, alebo mal byť medzi týmito údermi časový odstup. Správny orgán poukazoval, že S. C. st. pred policajným orgánom uviedol, že Mgr. N. Q. sa najskôr slušne spýtal: „ čo nesieš v tom ruksaku", na čo sa rozbehol N. Q. k nemu a začal na neho kričať: „ Ty zlodej, čo na mňa útočíš" , ale pred správnym orgánom S. C. st. uviedol, že mu Mgr. Bc. N. Q. začal opakovane vykrikovať do zlodejov, kde v čase, keď mu vykrikoval do zlodejov, tak bol od neho vo vzdialenosti 5-10 m, pričom, ako mu Mgr. Bc. N. Q. vykrikoval do zlodejov, tak on mu povedal, aby mu ukázal ruksak, čo v ňom nesie, na čo sa Mgr. Bc. N. Q. otočil a zakričal: „ Ty budeš na mňa útočiť.“ Vo výpovediach S. C. st. pred políciou a pred správnym orgánom sú rozdiely v tom smere, kedy mal S. C. st. povedať Mgr. N. Q. výraz zlodej a v akom kontexte. Taktiež správny orgán poukazoval na rozpory vo výpovediach S. C. ml. a S. C. st. ohľadom počtu úderov, ktorými mal Mgr. N. Q. udrieť S. C. st., pretože S. C. ml. vo svojej výpovedi pred policajným orgánom, ktorú vlastnoručne podpísal, uviedol, že videl, ako Q. udrel jeho otca päsťou do oblasti hlavy, kde k tejto výpovedi správny orgán poukazuje na to, že z nej nevyplýva, že by mal Mgr. Bc. N. Q. S. C. st. udierať opakovane, ale pred správnym orgánom už S. C. ml. uvádza, že Mgr. N. Q. udrel S. C. st. viackrát, asi štyrikrát a ako bežal k nim, tak ho ešte udrel, kde nevie, či ho udrel viackrát alebo raz, to pri behu nedokázal zaregistrovať, pričom keď tam prišiel, tak otec ležal na zemi a dvíhal sa zo zeme, kde tieto výpovede S. C. ml. sú v rozpore aj s výpoveďou S. C. st., ktorý uvádzal, že ho Mgr. N. Q. jedenkrát udrel päsťou do oblasti ľavého líca, na čo on spadol na zem, kde ako spadol na zem, tak jednou rukou spadol do lajna, na čo toto lajno zobral do ruky a hodil ho po Mgr. Bc. N. Q., kde prvýkrát ho netrafil, ale Mgr. Bc. N. Q. sa obrátil znova a druhýkrát ho udrel päsťou do oblasti ľavej časti tváre, teda výpovede S. C. ml. v tejto časti sú podstatne rozdielne s výpoveďou S. C. st., čo má výrazný vplyv na podstatu rozhodnutia, tiež na vierohodnosť ich výpovedí, ako aj na posúdenie priebehu deja, ako incident prebiehal. Správny orgán sa zaoberal ďalšími rozdielmi vo výpovediach S. C. ml. a S. C. st., ako sú vzdialenosti, kde sa mal S. C. ml. nachádzať, keď prišiel do blízkosti S. C. st. a Mgr. Bc. N. Q., nakoľko S. C. st. uvádza, že S. C. ml. zastal vo vzdialenosti okolo 20 m od nich, ale S. C. ml. uvádzal, že k nim prišiel úplne, najskôr prišiel k S. C. st. a potom prišiel aj k Mgr. Bc. N. Q., keď je rozdiel vo výpovediach S. C. st. a S. C. ml. v tom smere, koľkokrát mal S. C. st. hodiť lajno po Mgr. N. Q., keď S. C. st. vo svojej výpovedi uviedol, že toto lajno hodil dvakrát, ale S. C. ml. uvádza, že keď k nim prišiel, S. C. st. sa dvíhal zo zeme a trus ho videl hodiť jedenkrát. Správny orgán sa v konaní oboznámil s výpoveďou S. C. ml. pred policajným orgánom zo dňa 09.12.2014 pred 00 PZ Námestovo v spisovom materiáli ČVS:ORP-1112/NO-DK-2014, na ktorú poukazuje tiež Mgr. Bc. N. Q. vo svojich vyjadreniach a fotokópiu ktorej správny orgán z priestppkového konania vedeného na tunajšom správnom orgáne pod. č. OU-NO-OVVS-20L5/002813-103,121,122,123,124,164-P-Z priložil do tohto spisového materiálu, kde S. C. ml., okrem iného, uviedol, že videl, že N. Q. udrel otca do tváre päsťou, pričom sa ho snažil udrieť ešte viackrát, ale on videl, že ho udrel iba raz, na čo jeho otec spadol na zem. K výpovedi S. C. ml. správny orgán konštatoval, že v celej výpovedi S. C. ml. neuvádza, že by mal dňa 11.11.2014, počas predmetného incidentu, vykrikovať Mgr. Bc. N. Q. S. C. do zlodejov. Správny orgán je povinný pri hodnotení vierohodnoti výpovedí svedkov, okrem poučenia, prihliadať taktiež k obsahu jeho výpovede, a to, či si neodporuje vypočúvaný svedok v podstatných okolnostiach, o ktorých vypovedá a v ktorých popisuje priebeh deja, ako aj či výpoveď svedka je v súlade s ostatnými dôkazmi, pričom je taktiež podstatná aj okolnosť vzťahu svedka k účastníkovi konania. Správny orgán výpoveď S. C. ml. posudzoval aj vtom smere, či bolo možné z miesta, kde sa nachádzal na začiatku incidentu, vidieť konflikt medzi S. C. st. a Mgr. Bc. N. Q., či mohol niečo počuť z ich rozhovoru, ako aj či S. C. ml. mohol niečo vidieť počas toho, ako bežal k nim, nakoľko na jednej strane Mgr. Bc. N. Q. uviedol, že S. C. ml. nemohol incident vôbec vidieť, pretože prišiel až na samom konci stretu a z diaľky, z ktorej on popisuje, že incident videl, nemohol nič vidieť, ale na druhej strane S. C. st. na otázku Mgr. Bc. N. Q., že či sa nachádzajú v zornom poli človeka, ktorý sa díva z miesta jeho pohľadu na miesto, kde stáli s S. C. st., nejaké predmety, uviedol, že sa tam nachádzajú stromy, ktoré sú osekané, takže na miesto, kde sa nachádzali s S. C., je vidieť, správny orgán po vyhodnotení týchto skutočností, ako aj fotodokumentácie orezaných konárov, ktoré boli predložené Mgr. N. Q. a S. C. st. pri rozhodovaní vychádzal z toho, že konáre na predmetných stromoch boli opílené v takej výške, že podľa názoru správneho orgánu je možné popod ne vidieť, kde však podľa názoru správneho orgánu viditeľnosť medzi S. I. ml. a incidentom, ktorý prebiehal medzi S. C. st. a Mgr. Bc. N. Q., bola ovplyvnená väčšou vzdialenosťou, kde sa S. C. ml. na začiatku incidentu nachádzal, ako aj tým, že S. I. ml. k incidentu bežal a taktiež kmeňami stromov. Z dôkazov vykonaných správnym, ako aj policajným orgánom, nemal správny orgán jednoznačne preukázané, že sa Mgr. Bc. N. Q. dopustil skutkov, z ktorých bol obvinený, keď S. C. ml. jednoznačne nepotvrdil, že by incident prebiehal tak, ako to uvádza S. C. st., správny orgán poukazoval na podstatné rozpory medzi výpoveďami S. C. st. a S. C. ml., ktoré sa týkali priebehu incidentu, ale hlavne spôsobu, akým mal Mgr. Bc. N. Q. napádať S. C. st., ako aj počtu úderov, ktorými ho mal zasiahnuť, kde taktiež z vykonaného dokazovania nemal správny orgán jednoznačne preukázané, že by zranenie, s ktorým bol S. C. st. na lekárskom ošetrení, mu bolo jednoznačne spôsobené práve konaním Mgr. Bc. N. Q., nakoľko Mgr. Bc. N. Q. poprel, že by spôsobil nejaké zranenie S. C. st. a tiež v lekárskej správe MUDr. D., u ktorej bol S. C. st. na ošetrení hneď po incidente, a to dňa 11.11.2014 o 16.02 hod., je uvedené, že aurikula vľavo je mierne hyperemická, bez známok vonkajšieho poškodenia ako aj vzhľadom k tomu, že Mgr. Bc. N. Q. poprel, že by tiež nadával S. C. st. do zlodejov, ako aj vzhľadom na poukázané rozpory vo výpovediach S. C. st. a S. C. ml. vo veci skutku, že mal vykrikovať Mgr. Bc. N. Q. do zlodejov S. C. st., nemal správny orgán taktiež jednoznačne preukázané, že by v uvedenom čase Mgr. Bc. N. Q. mal vykrikovať S. C. st. do zlodejov, ako bol obvinený, kde na to, aby bol Mgr. Bc. N. Q. uznaný vinným zo spáchania daných skutkov by musel mať správny orgán bez najmenších pochybností preukázané, že sa Mgr. Bc. N. Q. daných skutkov dopustil, čo však vzhľadom na to, že Mgr. N. Q. spáchanie daných skutkov poprel, ako aj vzhľadom na poukázané rozpory vo výpovediach S. C. st. a S. C. ml, čo spochybňuje vierohodnosť ich výpovedí, správny orgán v konaní nemal jednoznačne preukázané, že by sa Mgr. Bc. N. Q. daných skutkov dopustil, pričom ak sa vyskytnú po vykonaní dôkazov pochybnosti o otázke viny obvineného, je potrebné rozhodnúť v jeho prospech, a preto správy orgán prihliadal pri rozhodovaní na zásadu „in dubio pro reo“, t. j. v pochybnostiach v prospech obvineného a konanie v uvedených veciach voči obvinenému Mgr. Bc. N. Q. podľa § 76 ods. 1 písm. c) cit. Zákona o priestupkoch zastavil. Čo sa týka konania S. C. st. a S. C. ml., ktorého sa mali dopustiť voči Mgr. Bc. N. Q., ako to tento uvádza vo svojej výpovedi a vyjadreniach, tak tieto skutočnosti sú predmetom samostatného konania na Okresnom úrade Námestovo, odbore VVS. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podala Okresná prokuratúra Námestovo protest podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre pod č. Pd 95/15/5507-6 zo dňa 03.08.2015 (ďalej len „protest“) a žiadala rozhodnutie žalovaného zrušiť. Konštatovala, že subjektom priestupku podľa citovaného ustanovenia môže byť každá osoba, subjektívnou stránkou je úmyselné zavinené konanie, ktoré sa prejavuje vo vyhrážaní sa ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Objektom je občianske spolunažívanie a objektívnu stránku tvorí konanie subjektu, narušenie občianskeho spolunažívania ako následku a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom, teda že konanie priestupcu viedlo k narušeniu občianskeho spolunažívania. Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť kumulatívne naplnené a zistené všetky uvedené znaky skutkovej podstaty priestupku. V prípade, ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nado všetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného). Jednou zo základných zásad správneho konania je zásada materiálnej pravdy, z ktorej vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležité objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci. Na utvorenie poznatkov správneho orgánu o skutočnostiach dôležitých pre rozhodnutie slúži procesný postup - dokazovanie, ktorý má fázu obstaranie dôkazu, vykonania dôkazu a hodnotenia dôkazu. Správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov až po tom, ako vykonal všetky úkony s cieľom zistiť skutočný stav veci po odstránení existujúcich rozporov v dôkazoch. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s otázkou odstránenia rozporov medzi tvrdeniami obvineného a svedkov S. C. a S. C. ml. ku priebehu skutku, v ktorom malo dôjsť k fyzickému napadnutiu S. C. zo strany N. Q.. Vo svojom rozhodnutí správny orgán poukazuje práve na rozpory medzi ich výpoveďami, pričom žiadnym spôsobom sa ich nepokúsil odstrániť. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že ak správny orgán na preukázanie naplnenia skutkovej podstaty prejednávaného priestupku neodstránil rozpory medzi výpoveďami obvineného z priestupku a jednotlivých svedkov a nevykonal dôkazy na preukázanie ich hodnovernosti, je to dôvod, aby rozhodnutie pre nedostatočne zistený skutkový stav bolo zrušené. Napriek tomu, že výpovede svedkov sa rozchádzajú v opise skutku , konkrétne v samotnom priebehu skutku, z výpovedí svedkov aj obvineného vyplýva, že na mieste incidentu boli iba N. Q. a S. C.. Je zrejmé, že došlo k vzájomnému verbálnemu a fyzickému napádaniu medzi obvineným N. Q. a svedkom S. C., preto záver o tom, že sa nepodarilo jednoznačne preukázať, že by zranenie svedka spôsobil svojím konaním práve obvinený N. Q., sa nejaví ako hodnoverné. Súčasťou spisového materiálu je hlásenie o úraze a lekársky nález, pričom svedok S. C. bol na lekárskom ošetrení dňa 11.11.2014 o 16. 02 hod, čo je v ten deň, zhruba o hodinu potom, čo sa skutok mal stať. Z lekárskeho potvrdenia zo dňa 11.11.2014 vyplýva, že svedok S. C. pri vyšetrení uviedol, že bol napadnutý susedom N. Q. a utrpel pohmoždenie ušnice vľavo. Správny orgán žiadnym spôsobom neprihliadol na tieto listinné dôkazy, lekárske vyjadrenia zo dňa 11.11.2014, ani neuviedol, prečo tieto listinné dôkazy nebral pri hodnotení dôkazov do úvahy. Pri hodnotení dôkazov ide o myšlienkovú činnosť správneho orgánu, v rámci ktorej je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti a napokon hodnota ich pravdivosti. Ak správny orgán mal pochybnosti o spôsobe vzniku zranenia svedka S. C., nič mu nebránilo prostredníctvom odbornej, znaleckej činnosti odstrániť tieto pochybnosti. Ohľadne tej časti skutku, kde mal obvinený N. Q. verbálne napadnúť svedka S. C. a nadávať mu do zlodejov, správny orgán len v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že spáchanie tohto skutku nebolo N. Q. preukázané, opätovne poukazujúc na rozpory vo výpovediach svedkov S. C. a S. C. ml. a obvineného, ktorý spáchanie skutku popieral. Ani v tomto prípade správny orgán neodstránil rozpory vo výpovediach svedkov, ohľadne tohto údajného verbálneho útoku na osobu S. C.. Správny orgán hodnotil vierohodnosť výpovede svedka S. C. ml. ohľadne toho, či mohol z miesta, kde sa v čase spáchania skutku nachádzal nerušene, bez prekážok vo výhľade, pozorovať jeho priebeh. Záver o tom, že viditeľnosť z miesta, kde sa svedok S. C. nachádzal bola obmedzená vzhľadom na väčšiu vzdialenosť, tým, že svedok k miestu incidentu bežal a zároveň kmeňmi stromov rastúcich v záhrade, prijal správny orgán na základe fotodokumentácie a z obsahu výpovedí vypočutých osôb. Je potrebné uviesť, že na základe listinných dôkazov, bez previerky výpovedí na mieste samom, si správny orgán nemôže urobiť správny záver o tom, či svedok S. C. ml. mohol priebeh skutku nielen pozorovať, ale aj počuť, čo je rozhodujúce na preukázanie tej časti skutku, v ktorej mal N. Q. svedkovi S. C. verbálne nadávať. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že zistenie skutkového stavu, zo strany správneho orgánu, bolo nedostatočné, preto aj pristúpenie k hodnoteniu vykonaných dôkazov a aplikácia zásady „in dubio pro reo" bola predčasná. 3. Žalovaný napadnutému protestu nevyhovel a predložil ho nadriadenému orgánu Okresnému úradu v Žiline, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí, ktorý rozhodnutím OU-ZA- OPP1-2015/033023/TOT zo dňa 06.09.2015 protestu prokurátora nevyhovel a napadnuté rozhodnutie žalovaného nezrušil. V dôvodoch rozhodnutia sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci, poukázal na dôvody napadnutého rozhodnutia a nestotožnil sa s argumentáciou okresnej prokuratúry v podanom proteste. 4. Toto rozhodnutie bolo doručené Okresnej prokuratúre Námestovo dňa 12.10.2015 a Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí, oznámil okresnej prokuratúre, že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27.10.2015. 5. Žalobu podal prokurátor v súlade s ust. § 250b ods. 5 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, keď deň 27.12.2015 pripadol na nedeľu, žaloba bola podaná na pošte dňa 23.12.2015 a doručená následne na Krajský súd v Žiline dňa 29.12.2015. 6. V žalobe žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť. Poukázal na § 3 ods. 5, § 34 ods. 1, § 34 ods. 5 a § 46, § 47 ods. 3 Správneho poriadku a tvrdil, že správny orgán v napadnutom rozhodnutí sa nedostatočne zaoberal listinnými dôkazmi, konkrétne lekárskou správou zo dňa 13.11.2014 vyhotovenou MUDr. O. K. lekárskym potvrdením zo dňa 11.11.2014 a lekárskou správou služby prvej pomoci vyhotovenej bezprostredne po incidente. Na uvedený nedostatok odôvodnenia rozhodnutia je potrebné poukázať najmä preto, podľa žalobcu, že z lekárskej správy zo dňa 13.11.2014 vyhotovenej MUDr. O. K. vyplýva, že zranenie, pomliaždenia ľavej ušnice s údajnou poruchou sluchu, malo byť spôsobené údermi päsťou do ľavého ucha, ako to uvádzal vo svojej výpovedi svedok S. C. st.. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán neuviedol, z akého dôvodu tieto listinné dôkazy, v spojitosti s výpoveďou S. C. st. nebral pri hodnotení dôkazov do úvahy. Podľa žalobcu samotná charakteristika lekárskej správy zo dňa 13.11.2014 na strane 10 napadnutého rozhodnutia je neúplná, pretože správny orgán neuviedol jeden z podstatných údajov, a to konkrétne vyjadrenia lekárky, že k zistenému zraneniu mohlo dôjsť spôsobom, ktorý uviedol pacient. Podľa žalovaného správny orgán vo vlastnom hodnotení, za ktoré možno považovať dlhší odsek na prelome strán 13 a 14 napadnutého rozhodnutia, lekárske správy ani nespomenul, hoci ide, vzhľadom na charakter prejednávaného priestupku, o jeden z kľúčových dôkazov, navyše nezávislý od účastníkov incidentu. Úplné opomenutie vyhodnotenia, takto dôležitého dôkazu, je podľa názoru žalobcu, samo o sebe dôvodom na konštatovanie nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 7. Podľa žalobcu odôvodnenie rozhodnutia v časti týkajúcej sa skutku uvedeného v bode 2 výrokovej časti, a to verbálneho útoku N. Q. na S. C. st. je nedostatočné, keď správny orgán len konštatoval popieranie spáchania skutku obvineným a poukázal na rozpory vo výpovediach svedkov S. C. st. a S. C. ml., pričom nerozvinul ďalšie úvahy, ktoré ho viedli k záveru, že spáchanie skutku, opísaného v bode 2 výrokovej časti rozhodnutia, nebolo obvinenému preukázané. Podľa žalobcu nemá uvedené oporu ani vo vykonanom dokazovaní a správny orgán rozhodol napriek tomu, že obidvaja svedkovia S. C. st. a S. C. ml. potvrdili verbálny útok obvineného Mgr. Bc. N. Q. na svedka S. C. st., pričom na podstatnom význame použitých slov sa obaja svedkovia vo svojich výpovediach zhodli. Tvrdil, že správny orgán sa v odôvodnení nevysporiadal s podstatnými listinnými dôkazmi, a to lekárskymi správami zažurnalizovanými v administratívnom spise pod č. 8, 10 a 11, preto podal žalobu podľa § 35 ods. 1 písm. b) O.s.p. v spojení s § 250b ods. 5 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2015 a žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť. 8. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním z 25.01.2016, žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na podrobné zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré vo vyjadrení duplikoval, rozpory vo výpovediach svedkov C. st. a C. ml., poprel tvrdenie žalobcu, že by sa nevysporiadal správny orgán v napadnutom rozhodnutí s predloženými lekárskymi správami a uviedol, že správny orgán nemal preukázané, že by zranenie, s ktorým bol S. C. st. na lekárskom ošetrení, mu bolo jednoznačne spôsobené konaním N. Q. v uvedenom čase. Poukazoval na rozpory vo výpovediach S. C. ml. a S. C. st., v konaní pred policajným orgánom a vo väzbe na konanie pred priestupkovým orgánom, nielen vo vzťahu ku charakteru fyzického a verbálneho útoku a konštatoval, že ak sa po vykonaní dôkazov vyskytnú pochybnosti v otázke viny, je potrebné rozhodnúť v prospech obvineného a z vykonaného dokazovania jednoznačne takéto pochybnosti, akým spôsobom incident prebehol a či sa mohol Mgr. N. Q. dopustiť uvedených skutkov, boli, preto aplikoval správny orgán zásadu in dubio pro reo a konanie zastavil. 9. K žalobe sa vyjadril ďalší účastník konania - účastník administratívneho konania Mgr. N. Q., ktorý považoval napadnuté rozhodnutie za zákonné, poukázal na zaujatosť žalobcu voči jeho osobe vzhľadom na iné konania, ako i dlhotrvajúce rozpory medzi ním a rodinou C. st.. 10. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu aj úpravy správnej žaloby vo veciach správneho trestania v § 194 a nasl. SSP vo väzbe na § 491 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a pri aplikácii § 190 SSP žalobu zamietol, a to z nasledovných dôvodov: 11. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 4) 4) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané, Podľa § 34 ods. 1 Zákona o správnom konaní v znení účinnom k 31.08.2015 na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa § 34 ods. 2 Zákona o správnom konaní v znení účinnom k 31.08.2015 dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Podľa § 34 ods. 3 Zákona o správnom konaní v znení účinnom k 31.08.2015 účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Podľa § 34 ods. 4 Zákona o správnom konaní v znení účinnom k 31.08.2015 vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Podľa § 34 ods. 5 Zákona o správnom konaní v znení účinnom k 31.08.2015 správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 46 Zákona o správnom konaní rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1 Zákona o správnom konaní rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa § 47 ods. 2 Zákona o správnom konaní výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 47 ods. 3 Zákona o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 12. Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nedostatočne svoje rozhodnutie zdôvodnil a len konštatoval popieranie spáchania skutku obvineným, poukazujúc na rozpory vo výpovediach S. C. st. a S. C. ml.. Krajský súd poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré obsahuje nielen opis výpovedí obvineného, S. C. st. a S. C. ml. pred správnym orgánom, ako aj ich výpovede pred príslušnými orgánmi policajného zboru s poukazom na zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia na strane 2 - 10. Súčasťou zdôvodnenia napadnutého rozhodnutia na strane 11 - 14 je správna úvaha správneho orgánu, ktorý podrobne vyhodnocoval obsah jednotlivých výpovedí tak obvineného ako oboch svedkov a poukázal na konkrétne rozpory medzi výpoveďami poškodeného S. C. st. a svedka S. C. ml. (jeho syna). Krajský súd poukazuje na presné zdôvodnenie rozporov, ktoré vymedzil správny orgán od strany 11 - 14 v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, keď poukazuje na rozdielnosť popísania skutkových okolností veci nielen obvineným, ktorý akýkoľvek útok, ktorého sa mal dopustiť, popieral, ale podrobne sa vysporiadal a poukázal na rozpory v popísaní skutkového stavu poškodeného S. C. st. a jeho syna, svedka S. C. ml., ktorí nejednotne až odlišne popisovali útok Q., ktorého sa mal v inkriminovanom čase dopustiť na S. C. st. Odlišný spôsob útoku podrobne popísal a konštatoval správny orgán v napadnutom rozhodnutí, týkajúci sa popísania odlišného spôsobu útoku N. Q. na S. C. st., a to v spôsobe, akou formou N. Q. mal na S. C. st. zaútočiť, či sa jednalo o úder päsťou alebo fackami, potom koľkokrát k takémuto úderu malo dôjsť, do ktorej časti tváre, akým spôsobom (postupom), v akom rozsahu N. Q. mal nadávať S. C. st. do zlodejov a poukazoval na tvrdenia S. C. st. a S. C. ml., ktorí bezprostredne, po incidente, sa vyjadrovali ku skutkovým okolnostiam veci pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Námestove a následne aj pred správnym orgánom. Nakoľko správny orgán podrobne uviedol rozpory v jednotlivých tvrdeniach týkajúce sa skutkovej stránky veci, krajský súd sa s popisom skutkového stavu veci a vyhodnotením rozporov v dôvodoch rozhodnutia žalovaného, plne stotožnil a naviac zdôrazňuje nasledovné: 13. V lekárskej správe C. st., ktorá je súčasťou administratívneho spisu, datovaná v Dolnom Kubíne 11.11.2014 MUDr. J., je uvedené, že C. st. utrpel pomliaždenie ušnice vľavo, bol zbitý susedom Q.. V správe Lekárskej služby prvej pomoci pre dospelých Námestovo Oravská klinika MUDr. X. D., datované bezprostredne po útoku 11.11.2014 o 16.02 hod. je lekárom konštatované, že C. st. uviedol, že medzi 14.30 a 15.00 hod. mu dal sused dve facky na ľavé ucho, hučí mu v ľavom uchu. Súčasťou administratívneho spisu je aj lekárska správa z 23.12.2014 (viac ako mesiac po incidente) od MUDr. O. K., všeobecnej lekárky, ktorá potvrdzuje, že 13.11.2014 v jej zdravotníckom zariadení bol vyšetrený S. C. st. na pomliaždenie ľavej ušnice, údajná porucha sluchu a zranenie malo byť spôsobené podľa, zistenia lekára, údermi päsťou do ľavého ucha. S. C. st. vo svojich výpovediach tvrdil, pred policajným orgánom bezprostredne po útoku 11.11.2014 o 16.30 hod., ORP-P-412/NO-2014, že N. Q. mu kričal „ty zlodej“ a „čo na mňa útočíš“ a po týchto slovách ho mal fyzicky napadnúť tak, že ho dvakrát po sebe udrel päsťou na hlavu. Pred správnym orgánom dňa 10.03.2015 tvrdil, že mu opakovane vykrikoval do zlodejov, zotrval na tom, že ho dvakrát N. Q. udrel päsťou do ľavej časti tváre. 14. Svedok S. C. ml. pred policajným orgánom bezprostredne po incidente dňa 11.11.2014 o 17.00 hod. uviedol, že počul, ako Q. kričí na jeho otca, že „čo na mňa útočíš“ a videl, ako Q. jeho otca udrel päsťou do hlavy, pričom jeho otec spadol na zem. Vo výpovedi pred správnym orgánom S. C. ml. tvrdil, že Q. na adresu jeho otca viackrát vykrikoval, že je zlodej a uviedol, že Q. zaútočil na jeho otca otvorenou dlaňou alebo päsťou, pričom na otázku obvineného pri výsluchu konštatoval, že videl ako Q. udrel S. C. st., jeho otca, za sebou štyrikrát. Svedkovia S. C. st. a S. C. ml. zhodne dňa 11.11.2014 pred príslušnými orgánmi policajného zboru uviedli, že obvinený Q. kričal na C. st., „čo na mňa útočíš“, resp. „ty zlodej“ a „čo na mňa útočíš“. Obvinený Q. počas priebehu celého administratívneho konania, vrátane výsluchov pred príslušnými policajnými orgánmi, popieral, že by útočil, tak ako popisuje S. C. st. a S. C. ml., na osobu S. C. st., tvrdil, že S. C. st. začal hádzať na neho hovädzí trus pri prechode cez záhradu, Q. sa snažil tomu brániť, pričom S. C. st. ho mal začať aj udierať päsťami, na čo N. Q. mu mal hovoriť, aby na neho neútočil a s tým prestal. 15. Krajský súd zdôrazňuje, že výpovede Q., C. st. a C. ml. sú zhodné v tom, že N. Q. mal C. st. vykrikovať, aby na neho neútočil, podľa tvrdenia Q. hádzaním trusu a aj udieraním päsťami, predmetom preskúmavaného konania však nie je posudzovanie konania C. st. voči Q.. 16. Krajský súd sa stotožnil v plnej miere s podrobným a logickým odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré sa jednoznačne vysporiadalo nielen s tvrdeniami svedkov a obvineného v konaní pred správnym orgánom a pred policajným orgánom, ale aj vyhodnotilo rozpornosť výpovedí svedkov C. st. a C. ml. vo vzťahu k popísanému deju, a to najmä vo vzťahu akým spôsobom, v akej intenzite, akým charakterom útoku malo dôjsť, akým spôsobom reagoval svedok C. st. ako aj Q. na uvedenú situáciu. Krajský súd preto neopakuje podrobné zdôvodnenie rozporov medzi výpoveďami svedka C. ml. a C. st. v konaní pred správnym orgánom vo väzbe na ich tvrdenia v konaní pred policajným orgánom, nakoľko tieto sú súčasťou podrobného zdôvodnenia v napadnutom rozhodnutí, ktoré už uviedol krajský súd, aj v úvodnej časti odôvodnenia tohto rozsudku. Stotožnil sa v plnej miere, že správny orgán správnou úvahou, ktorá je logická, vyhodnotil skutkové okolnosti veci, výpovede svedkov a dospel k zhodnému názoru ako správny orgán, že v konaní boli preukázané rozpory vo výpovediach S. C. ml. a S. C. st., a to nielen ohľadom počtu úderov, ktorými mal N. Q. udrieť S. C. st., rozpory medzi výpoveďami S. C. st. pred policajným orgánom a v správnom konaní, čo sa týka vykrikovania o zlodejoch (ktoré mal N. Q. zakričať na S. C. st.), ako aj počtom týchto výrazov, ďalej odlišný spôsob posudzovania reakcie, ako mal N. Q. udrieť päsťou C. st. a ako ten mal následne reagovať. 17. Krajský súd zdôrazňuje, že popísanie skutkových okolností veci je podstatou a východiskom pre konanie a rozhodovanie správnych orgánov v konaní podľa zákona č. 372/1990 Zb. a z hľadiska pamäťovej hodnoty je popísanie skutku bezprostredne po incidente najvernejšie, najpodrobnejšie a najaktuálnejšie. Z opisu skutkových okolností veci pred policajným orgánom zo strany S. C. st. a najmä S. C. ml. bolo potrebné vychádzať, keď nie je totožné ani popísanie skutkových okolností C. ml. pred správnym orgánom naviac, keď aj sám poškodený S. C. st. mal pred lekárom 11.11.2014 o 16.02 hod. u MUDr. X. D. (tak ako vyplýva z tejto správy Lekárskej služby prvej pomoci pre dospelých Námestovo) uviesť, že dostal od suseda dve facky do ľavého ucha, a neuvádzal, že dostal dve rany päsťou. 18. Súd neakceptoval námietku žalobcu, že správny orgán neodstránil rozpory vo výpovediach svedkov C. ml. a C. st. a obvineného Q.. Obvinený popísal odlišne skutkovú situáciu od C. st., a popieral akýkoľvek útok, ktorý sa mu v konaní kládok za vinu. Na druhej strane je logické, že C. ml., ktorý tvrdil, že incident medzi jeho otcom a Q. vizuálne sledoval, potvrdí skutkové okolnosti, ktoré opísal v konaní C. st.. Napriek tomu, že C. ml. tvrdil, že útok Q. na C. st. pozoroval, jeho popis vykazuje odlišnosti s popisom C. St., pričom tieto odlišnosti, ktoré podrobne v dôvodoch rozhodnutia uviedol a vyhodnotil žalovaný, sú takého charakteru, že v konečnom dôsledku „spochybňujú“ existenciu útoku Q. na C. st., tak ako skutok vymedzil prvostupňový orgán v obvinení Q.. Tieto odlišnosti sa týkajú vymedzenia v spôsobe a forme, ako mal útok prebiehať, v akej intenzite, čo bolo predmetom útoku a o aké verbálne útoky v akej intenzite sa jednalo. Krajský súd zdôrazňuje, že rozpory vo výpovediach sú medzi C. st. a ml., ktorí popísali útok Q. nejednotne a z nich nebolo jednoznačne preukázané, že Q. fyzicky zaútočil na C. st., tak ako bol obvinený v konaní. Súdu sa javí logické odstraňovať rozpory svedeckých výpovedí, ktoré svedčia na jednej strane v prospech a na druhej strane v neprospech obvineného. C. st. a ml. v postavení takýchto svedkov však v konaní neboli. Ich výpovede sú len popísaním situácie, ktorú osobne vnímali, pozorovali a boli jej účastní, a ktoré boli zaznamenané pred viacerými orgánmi, nielen priestupkovým. Preto ani nebolo potrebné „rozpory“ vo výpovediach svedkov C. st. a ml. odstraňovať, keď na svojom popise situácie trvali. Preto aj správny orgán mohol len obsah ich výpovedí vyhodnotiť, čo aj v odôvodnení rozhodnutia urobil. 19. Krajský súd sa nestotožnil so žalobnou námietkou, že napadnuté rozhodnutie týkajúce sa skutku, v druhom výroku, je nedostatočné odôvodnené pri popísaní verbálneho útoku N. Q. na S. C. st. a že správny orgán len konštatoval popieranie spáchania skutku N. Q. a poukázal na rozpory vo výpovediach svedkov. Podľa názoru krajského súdu v dôvodoch rozhodnutia žalovaného nie je len konštatovanie uvedených skutočností, ale aj úvaha správneho orgánu, ktorá ho viedla k záveru, že spáchanie skutku popísaného v bode 2 výrokovej časti rozhodnutia, nie je, vzhľadom na poukázanie konkrétnych rozporov vo výpovediach vypočutých svedkov, obvinenému preukázané. 20. Pokiaľ žalobca tvrdil, že nebol v konaní dostatočne zistený skutkový stav veci a že správne orgány sa nezaoberali listinnými dôkazmi, a to najmä s lekárskou správou MUDr. O. K. z 13.11.2014 a potvrdením z 11.11.2014, krajský súd konštatuje, že uvedené listinné dôkazy sú súčasťou administratívneho spisu a ako vyplýva z dôvodov napadnutého rozhodnutia, boli jedným z podkladov a dôkazov, ktoré pri rozhodovaní hodnotil správny orgán, tak ako vyplýva z dôvodov napadnutého rozhodnutia, a to najmä na strane 10, 2 a 3 odsek napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru krajského súdu aj prípadné nariadenie znaleckého dokazovania z odboru príslušnej medicíny na preskúmanie zdravotnej dokumentácie C. st. by neprinieslo jednoznačnú odpoveď na to, kto konkrétne poranenie S. C. st. spôsobil, bez ohľadu na to, že by došlo ku konštatovaniu, že uvedené zranenia boli spôsobené či už dvoma fackami alebo údermi päsťou do ľavej strany tváre v oblasti ľavého ucha. Aj prípadné konštatovania lekára, že došlo k zraneniam S. C. st. výlučne dvoma alebo viacerými údermi do ľavej strany hlavy päsťou, alebo len rukou, do oblasti ľavého ucha, nepreukazovali by samo o sebe, že zranenia S. C. st. vznikli v príčinnej súvislosti s posudzovaným konaním obvineného. Z tohto dôvodu nemožno akceptovať názor žalobcu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, keď aj prípadné doplnenie dokazovania znaleckým dokazovaním by neprinieslo podklady, ktoré by jednoznačne mohli konštatovať, kto zranenia, či už spôsobené fackami alebo údermi päsťou, S. C. st., obvinený Q. spôsobil. 21. Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je riadne zdôvodnené, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, správna úvaha, ktorá je vyjadrená v dôvodoch napadnutého rozhodnutia vychádza z obsahu administratívneho spisu, napĺňa princípy logiky, preto potom záver správneho orgánu vyjadrený vo výroku napadnutého rozhodnutia, ktorým konanie voči obvinenému N. Q. zastavil, je súladný so zákonom, pretože aj v priestupkovom konaní je potrebné aplikovať v plnom rozsahu zásady správneho trestania, medzi ktoré jednoznačne patrí zásada in dubio pro reo, t. j. v pochybnostiach v prospech obvineného, preto pokiaľ nebolo jednoznačne preukázané, že Mgr. Bc. N. Q. sa dopustil skutkov tak, ako boli vymedzené vo výroku 1 a 2, nezostávalo nič iné správnemu orgánu, len konanie, pri aplikácii § 76 ods. 1 písm. c) zastaviť, z dôvodu, že spáchanie skutkov, o ktorých sa koná, nebolo obvinenému v priestupkovom konaní, N. Q., preukázané. 22. Krajský súd žalobu ako nedôvodnú pri aplikácii § 190 SSP zamietol. 23. O trovách konania súd rozhodol pri aplikácii ust. § 170 písm. c) SSP, keď konanie začalo na základe žaloby prokurátora. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V Žiline, dňa 15. novembra 2016 JUDr. Erika Čanádyová predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková