Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/192/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015201186 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015201186.3 Rozhodnutie Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobkyne: Obec Vyšná Boca, Vyšná Boca 50, 032 34 Malužiná, IČO: 00 315 907, zastúpená advokátom: JUDr. Jiří Martaus, Ul. X. T. XXX/XX, XXX XX I. T., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Andreja Kmeťa 17, 010 01 Žilina, za účasti: Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, Kráľova Lehota 70, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA- OVBP2-2015/032717/AJA zo dňa 26.10.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 27.12.2015, doručenou na krajský súd dňa 29.12.2015 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2015/032717/AJA zo dňa 26.10.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Obce Pribylina sp. zn. č. OVB-SOcÚ 179/2015 MG-ET zo dňa 30.06.2015. Obec Pribylina (ďalej len prvostupňový správny orgán) rozhodnutím č. OVB-SOcÚ 179/2015 MG-ET zo dňa 30.06.2015 zamietol návrh Obce Vyšná Boca na vyvlastnenie pozemkov pre stavbu „Čistička odpadových vôd“ v katastrálnom území P. X. s odôvodnením, že vyvlastnenie pozemku podľa § 108 ods. 1 je možné len na uskutočnenie stavieb a nie na stavby, ktoré už uskutočnené sú, preto nie je možné aplikovať inštitút vyvlastnenia. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom navrhovala vyvlastniť pozemok priamo slúžiaci miestnej verejnoprospešnej stavbe podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie - čistiareň odpadových vôd. Súhlas na jej výstavbu bol daný jednak priamo v zmluve o nájme nehnuteľnosti medzi prenajímateľom a žalobcom. V prípade výstavby miestnej čistiarne odpadových vôd teda nejde o stavbu, ktorá by bola postavená bez hmotnoprávneho titulu k pozemku, na ktorom stojí. Vyvlastnenie, ktoré žalobkyňa navrhovala je vyvlastnením v zmysle stavebného zákona č. 50/1976 Zb. a nie vyvlastnením podľa ustanovení zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v prípade niektorých stavieb, diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Žalovaný preto nebol v napadnutom rozhodnutí oprávnený aplikovať nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 19/09 zo dňa 26.01.2011 na posudzovaný prípad. Navrhuje preto, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, že správne orgány aplikovali právny názor vyslovený v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 19/09 ako dôvod pre zamietnutie návrhu na vyvlastnenie. Právny názor vyslovený v citovanom náleze bol použitý len v odôvodnení rozhodnutia z dôvodu, že žalovaný chcel analogicky poukázať na vyvlastnenie týkajúce sa iných druhov stavieb. Rozhodnutie správne orgánu bolo potvrdené z dôvodu nesplnenia podmienok vyvlastnenia, konkrétne ust. § 108 ods. 1, 2 písm. a) a k) stavebného zákona v spojení s ust. § 21 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že z ust. § 108 ods. 1 stavebného zákona jednoznačne vyplýva, že stavebný zákon vymedzil použitie inštitútu vyvlastnenia výlučne pre uskutočnenie stavieb a nie pre stavby, kde návrh na vyvlastnenie je podaný až po ich uskutočnení, dokonca až po kolaudácií ako to bolo v danom prípade. Vyvlastnenie pre zriadenú vodnú stavbu neumožňuje ani osobitný zákon, ktorým je v danom prípade zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, ktorý umožňuje vyvlastnenie v § 21, podľa ktorého ak nemožno zriadiť verejný vodovod, alebo verejnú kanalizáciu na cudzej nehnuteľnosti prostredníctvom prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva alebo práva vecného bremena, možno vo verejnom záujme potrebnú nehnuteľnosť alebo práva k nej, ak ju nemožno získať dohodou, vyvlastniť podľa všeobecného predpisu. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 3. Krajský súd v Žiline, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe (§ 183 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, žalobu je preto potrebné zamietnuť pri aplikácii § 190 SSP. 4. Podľa § 108 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len "vyvlastniť"). 5. Podľa § 109 ods. 1 stavebného zákona, cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám. 6. Podľa § 110 ods. 1 stavebného zákona, vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. 7. Podľa § 115 ods. 1 stavebného zákona, vyvlastnený majetok a stavbu možno užívať len na účely, na ktoré boli vyvlastnené. 8. Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Obec Pribylina (ďalej len stavebný úrad) rozhodnutím č. OVB-SOcÚ 179/2015 MG-ET zo dňa 30.06.2015 rozhodol tak, že podľa § 114 ods. 1 stavebného zákona zamietol návrh na vyvlastnenie. Stavebný úrad v odôvodnení uviedol, že dňa 10.03.2015 podala Obec Vyšná Boca návrh na vyvlastnenie pozemkov pre stavbu „Čistička odpadových vôd“ v katastrálnom území P. X.. Vyvlastnenie navrhla podľa § 112 stavebného zákona na účely vysporiadania a získania vlastníckych práv k pozemkom p. č. KN- C 1360/2 a č. 1360/3 na základe vypracovaného geometrického plánu overeného Správou katastra L. Mikuláš dňa 06.07.2010 pod č. 578/2010. V priebehu konania stavebný úrad dospel k záveru, že vyvlastnenie pozemku je možné len na uskutočnenie stavieb a nie na stavby, ktoré sú už uskutočnené, a preto nie je možné postupovať inštitútom vyvlastnenia. Poukazoval na § 108 ods. 1 stavebného zákona. Z podkladov pre vydanie rozhodnutia vyplýva, že stavba bola riadne povolená rozhodnutím ŠVS 97/00387-Li zo dňa 15.12.1997 a užívaná na základe rozhodnutia č. OU-LE-OSZP-2013/00379-002/ Vr zo dňa 12.12.2013. Majetkovoprávne vzťahy medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby boli usporiadané na základe nájomnej zmluvy. Zmluva bola následne vypovedaná zo strany vlastníka pozemku dňa 19.12.2014 a ku ďalšej dohode nedošlo. Proti rozhodnutiu stavebného úradu podala žalobkyňa dňa 03.08.2015 odvolanie, v ktorom namietala vyvlastnenie nehnuteľnosti pre už vybudovanú verejnoprospešnú stavbu. 9. Na základe odvolania žalobkyne rozhodoval žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2015/032717/ AJA zo dňa 26.10.2015 tak, že zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu č. OVB-SOcÚ 179/2015 MG-ET zo dňa 30.06.2015. V odôvodnení žalovaný uviedol, že návrh na vyvlastnenie podala Obec Vyšná Boca pre vyvlastnenie pozemku parc. CKN 1360/2, trvalé trávnaté porasty o výmere 337 m2 a parc. CKN 1360/3, zastavaná plocha o výmere 13 m2, na ktorej je postavená stavba - čistička odpadových vôd (ďalej len ČOV) s cieľom k uvedeným nehnuteľnostiam nadobudnúť výlučné vlastnícke právo z dôvodu, že uvedené nehnuteľnosti mal navrhovateľ v dlhodobom nájme, na základe zmluvy uzatvorenej s Cirkevným zborom Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, Kráľová Lehota. Dňa 19.12.2014 vlastník - prenajímateľ vypovedal nájomnú zmluvu. V odôvodnení ďalej uviedol, že správny orgán je povinný vo vyvlastňovacom konaní skúmať, či sú splnené zákonom stanovené podmienky pre vyvlastnenie. Možnosť zásahu štátu do vlastníckych práv vo verejnom záujme vo forme vyvlastnenia je prípustná podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa článku 11 Listiny základných práv a slobôd a podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vyvlastnenie môže realizovať len ak sú splnené kumulatívne všetky štyri podmienky vyvlastnenie - vyvlastnenie musí byť vo verejnom záujme, na základe zákona, za náhradu a účel vyvlastnenia sa nemohol dosiahnuť inak. Stavebný zákon je všeobecným právnym predpisom podrobnejšie upravujúci vyvlastnenie a určuje v § 108 predmet a účely vyvlastnenia, v § 109 cieľ vyvlastnenia, podmienky vyvlastnia v § 110 a náhradu za vyvlastnenia v § 111 až 111b. V odôvodní uviedol, že stavba je už zrealizovaná na základe právoplatného rozhodnutia Okresného úradu v Liptovskom Mikuláši, oddelenia starostlivosti o životné prostredie a ÚP - úsek štátnej vodnej správy č. ŠVS 97/00387/Li zo dňa 15.12.1997, právoplatné dňa 16.02.1998 a taktiež bola aj skolaudovaná rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej vodnej správy č. OU-LM-OSZP-2013/00379-002/Vr zo dňa 12.12.2013. V danom prípade teda nie je už možné aplikovať režim vyvlastnenia, aj keď sa jedná o verejnoprospešnú stavbu, avšak táto stavba je zrealizovaná a jej užívanie je právoplatne povolené, v dôsledku čoho nie sú splnené zákonné podmienky vyvlastnenia. 10. Žalobca v žalobe namietal, že správne orgány vec nesprávne právne posúdili z dôvodu, že pojem uskutočňovanie stavieb a výstavba nemožno sužovať len na ešte nezrealizovanú výstavbu, ale je potrebné ich vykladať aj v zmysle už uskutočnenej výstavby. Vo vzťahu k tejto námietke súd uvádza nasledovné. Stavba - čistička odpadových vôd je už postavená, a preto žalobkyňa nemôže preukázať účel vyvlastnenia. Už v prvostupňovom správnom konaní stavebný úrad vyzval žalobkyňu, aby presne označila a uviedla účel vyvlastnenia, t. j. predmet a účel vyvlastnenia je upravený v § 108 stavebného zákona. Žalobkyňa na výzvu stavebného úradu reagovala tak, že žiadala vyvlastnenie podľa § 112 stavebného zákona. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na § 115 ods. 1 stavebného zákona, z ktorého vyplýva, že vyvlastnený pozemok a stavbu možno užívať len na účely, na ktoré boli vyvlastnené. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalobkyňa nesplnila všetky podmienky potrebné pre vyvlastňovacie konanie. Žalobkyňa nemôže podať návrh na vyvlastnenie vo verejnom záujme pre verejnoprospešný záujem, lebo táto stavba už je postavená a skolaudovaná. 11. Žalobkyňa v žalobe namietala, že správne orgány aplikovali právny názor vyslovený v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 19/09 zo dňa 26.01.2011 a tento právny názor bol dôvodom pre zamietnutie návrhu na vyvlastnenie. Takýto postup nemožno považovať za správny. Vo vzťahu k tejto námietke súd uvádza nasledovné. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil zamietnutie odvolania žalobkyne a potvrdenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Pokiaľ žalobca namietal, že žalobkyňa iniciovala vyvlastnenie v zmysle stavebného zákona č. 50/1976 Zb. a nie vyvlastnenie podľa ustanovení zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb, diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, tak táto námietka je nedôvodná. Napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje odôvodnenie podľa zákona č. 50/1976 Zb., t. j. sú v ňom uvedené skutočnosti, na základe ktorých bol zistený skutkový stav, jeho vyhodnotenie, ako i vysporiadanie sa s námietkami uvedenými v odvolaní. Právny názor vyjadrený v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 19/2009 použil len v odôvodnení na podporu uvedeného záveru v napadnutom rozhodnutí. Aj podľa názoru krajského súdu je potrebné dodržať postup a poradie vyvlastňovacieho a stavebného konania. 12. Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb., a obsahuje náležitosti v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. 13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, tak že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 14. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.