Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 24Sd/5/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200019 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200019.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci navrhovateľky: N. D., nar. X.X.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX T. nad X., Q. X. č. XXXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o výšku invalidného dôchodku, v konaní o opravnom prostriedku podanom navrhovateľkou proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7.9.2015, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7.9.2015 v spojení s rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.1.2016 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7.9.2015 odporkyňa Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava podľa § 73, § 112 ods. 4 a 6 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov znížila navrhovateľke od 6.10.2015 invalidný dôchodok na sumu 107,50 € mesačne. V dôvodoch rozhodnutia odporkyňa okrem iného uviedla, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľky je od 21.8.2015 45 %. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľky bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca a výsledok jeho posúdenia je uvedený v lekárskej správe z 21.8.2015. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o zmene sumy invalidného dôchodku. Ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľky, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, navrhovateľka môže požiadať o opätovné posúdenie jej invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia odporkyňa uviedla spôsob výpočtu zníženého invalidného dôchodku. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas opravný prostriedok. Uviedla v ňom, že s uvedeným rozhodnutím nesúhlasí, nakoľko jej zdravotný stav je veľmi nepriaznivý, niekedy nie je schopná ani rozchodiť sa pre trvalé bolesti chrbtice, má problém s únikom moču, je po troch operáciách chrbtice. V priebehu konania odporkyňa vydala dňa 26.1.2016 ďalšie rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila navrhovateľke od 10.12.2015 sumu invalidného dôchodku na 130,40 € mesačne, ktorý podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z.z. ďalej zvýšila od 1.1.2016 na sumu 131,40 € mesačne. V dôvodoch tohto rozhodnutia odporkyňa okrem iného uviedla, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľky je od 10.12.2015 55 %. Suma invalidného dôchodku navrhovateľky sa zvýšila, pretože z dôvodu zmeny jej zdravotného stavu došlo k zvýšeniu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti pôvodnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola 45 %. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca a výsledok jeho posúdenia je uvedený v lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite z 10.12.2015. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľky zo dňa 9.2.2016 žiadala napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7.9.2015 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.1.2016 ako vecne správne potvrdiť. Okrem iného v ňom uviedla, že v dôsledku zmeny v posudkových záveroch bol opätovne posúdený nárok navrhovateľky na invalidný dôchodok a od 10.12.2015 jej bol tento zvýšený na sumu 130,40 € mesačne. Navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 8.3.2016 uviedla, že aj po oboznámení sa s posudkovými závermi posudkových lekárov sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Žiline MUDr. X. zo dňa 10.12.2015 a ústredia - vysunuté pracovisko v Žiline MUDr. T. zo dňa 14.1.2016, ktorí navýšili mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť po znížení jej invalidného dôchodku od 10.12.2015 o ďalších 10 % na 55 %, naďalej trvá na podanom opravnom prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu odporkyne zo dňa 7.9.2015 a nie je spokojná ani s rozhodnutím z 26.1.2016 o zvýšení jej invalidného dôchodku od 10.12.2015. Súdu predložila k nahliadnutiu odborný lekársky nález vystavený neurológom MUDr. E.N. zo dňa 25.2.2016 a k zhoršeniu jej zdravotného stavu uviedla, že keď ráno vstane, nemôže sa rozchodiť, potom ju musia dcéry obliekať. Nemôže zájsť ani do obchodu, neprejde viac ako 200 metrov. Bolesti cíti v oblasti driekovej chrbtice, idú jej popod brucho a do nôh, tŕpnu je obidve nohy po palce. Berie lieky od bolesti ráno, v priebehu dňa aj večer, lebo by koľkokrát ani nezaspala. Jej stav sa nezlepšil, naopak zhoršil. Dobre sa cítila po kúpeľnej liečbe v roku 2012 asi jeden mesiac, potom sa jej stav znova zhoršil. V podstate celý deň preleží, uvarí obed, to je nejaká hodinka a potom si musí oddýchnuť. Najmladšie dieťa má osemročné, navštevuje základnú školu. Objednaná je na kontrolné neurochirurgické vyšetrenie na 25.5.2016. Žiadne iné odborné lekárske vyšetrenie zatiaľ neabsolvovala. Nie je schopná popri invalidnom dôchodku vôbec pracovať, jej zdravotný stav je v súčasnosti taký zlý, ako po tretej operácii chrbtice. Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní s poukazom na posudok druhostupňového posudkového lekára zo dňa 14.1.2016 ako i písomné vyjadrenie odporkyne zo dňa 9.2.2016 navrhla napadnuté rozhodnutie zo dňa 7.9.2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 26.1.2016 ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne ako ďalšie rozhodnutie zo dňa 26.1.2016, vydané v priebehu konania a takisto i postup konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno vyhovieť. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho zabezpečenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia a to tak na účely správneho, ako aj na účely súdneho konania. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka bola uznaná invalidnou podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení od 5.3.2012. Podľa posudku posudkového lekára rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky boli stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení zaradené v kapitole XV, oddiel E, položka 4, písmeno b), s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Po podaní žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku na základe posúdenia posudkovou lekárkou sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca MUDr. Y. J. dňa 17.3.2014 bola navrhovateľke priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % od 11.12.2013. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky boli stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, so zaradením podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení v kapitole XV, oddiel E, položka 4, písmeno c). Ako vyplýva z posudku zo dňa 17.3.2014, pre recidívu chrbticových ťažkostí s prejavmi nervového dráždenia pre dislokáciu kovového fixačného materiálu bolo nutné v apríli 2013 tretie operačné riešenie. Navrhovateľka podstúpila 22.4.2013 operáciu, pri ktorej bol odstránený nefunkčný fixačný materiál a implantovaná nová fixácia. Neurológ s odstupom od operácie hodnotil chronickú lumbalgiu s ťažkou poruchou dynamiky driekovej chrbtice, známky nervového dráždenia S1 vpravo. Aktuálne bola plánovaná kúpeľná liečba. Objektívne bolo zistené výrazné obmedzenie dynamiky driekovej chrbtice s poruchou jej rozvíjania, boli prejavy nervového dráždenia, známky úbytku svalovej hmoty na pravej dolnej končatine. Vzhľadom na to, opakované operačné zákroky na chrbtici, reziduálne ťažké funkčné postihnutie a trvajúce prejavy nervového dráždenia, s prihliadnutím k profesii menovanej ako aj rozsahu operačného zákroku, bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľky od 11.12.2013 zvýšená na 75 %. Pri kontrolnej lekárskej prehliadke dňa 21.8.2015, určenej na marec 2015, bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovou lekárkou sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca MUDr. G. X. so záverom, že zdravotný stav navrhovateľky je aktuálne zlepšený, podľa poslednej kontroly nie je prítomný motorický deficit na končatinách. Trvá koreňové dráždenie na dolných končatinách. Od poslednej operácie v roku 2013 je dispenzár ambulantne, hospitalizácia nebola nutná, ťažkosti sú zvládnuté tabletkovou analgetickou liečbou. Navrhovateľka je sledovaná neurológom, podľa poslednej kontroly z augusta 2015 je prítomné obmedzenie hybnosti v driekovej oblasti, reflexy na dolných končatinách nie sú výbavné, napínacie manévre pozitívne v koncových polohách. Kontrolným MR vyšetrením chrbtice je popisovaný stav po operácii segmentu L5-S1, inak degeneratívne zmeny chrbtice, miechový kanál nie je zúžený. Pri vyšetrení prítomná ťažšia statodynamická porucha driekovej oblasti chrbtice, nie je prítomný motorický deficit na končatinách, chôdza je samostatná. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je už 75 %, ale je od 21.8.2015 45 % pre stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, so zaradením podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení v kapitole XV, oddiel E, položka 4, písmeno b) na hornej hranici stanoveného rozpätia 45 % vzhľadom na reziduálny koreňový syndróm. K zhodnému záveru pokiaľ ide o rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky dospela posudková lekárka sociálneho poistenia MUDr. G. X. aj pri posúdení invalidity navrhovateľky na základe konania o jej opravnom prostriedku dňa 10.12.2015. Z posudku zo dňa 10.12.2015 vyplýva, že navrhovateľka dodala nové odborné nálezy, pokiaľ išlo o neurochirurgické vyšetrenie nález sa nezmenil, avšak bolo doplnené urogynekologické vyšetrenie s nálezom močovej inkontinencie 2. stupňa - stresovej, preto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľky bola v súlade s ust. § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení navýšená o 10 % a od 10.12.2015 nie je už 45 % ale je 55 %. K zhodnému záveru dospel dňa 14.1.2016 i posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunuté pracovisko v Žiline MUDr. H. T., ktorý vlastným vyšetrením a zhodnotiac lekárske správy a údaje zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľky konštatoval, že navrhovateľka je po opakovaných operáciách chrbtice v úseku L5-S1 pre degeneratívne postihnutie s fixáciou uvedeného úseku, po tretej operácii došlo k zlepšeniu zdravotného stavu v zmysle zlepšenia motoriky dolných končatín, k zlepšeniu svalovej trofiky a tonizácie (končatiny bez obvodovej diferencie), t.č. pri vlastnom vyšetrení nie je prítomná paretická ani iritačná symptomatológia. Z tohto dôvodu došlo k zníženiu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľky, ktorá je hodnotená v kapitole XV, oddiel E, položka 4, písmeno b) na hornej hranici rozpätia t.j. 45 % pre anamnesticky uvádzané iritácie v dermatome koreňa S1. Ostatné ochorenia uvedené v diagnostických záveroch svojou mierou neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie, majú však vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti, preto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľky bola zvýšená od 10 %. Úžinový syndróm lakťového nervu vpravo je bez motorického deficitu, úchopová schopnosť ruky je zachovaná, inkontinencia moča 2. stupňa je stresová, preto celková miera poklesu navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 55 %. Medzi závermi posudkov (lekárskych správ posudkových lekárov sociálneho poistenia) MUDr. G. X. zo dňa 10.12.2015 a MUDr. H. T. zo dňa 14.1.2016 neboli zistené žiadne rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvody pochybovať. Námietky navrhovateľky uvádzané v opravnom prostriedku i v priebehu súdneho konania nemohol súd zohľadniť, lebo uvádzané zdravotné problémy boli známe pri posudzovaní navrhovateľky posudkovými lekármi a vyplývajú z odborných lekárskych vyšetrení, ktoré boli podkladom pre ich závery o trvaní ďalšej invalidity navrhovateľky a určení miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z hľadiska zníženia invalidného dôchodku na základe čiastočného zlepšenia zdravotného stavu navrhovateľky a jeho následného zvýšenia, avšak pre iné zdravotné postihnutia - úžinový syndróm lakťového nervu vpravo a inkontinenciu moča 2. stupňa - stresovú. Dôvod na opätovné prešetrenie zdravotného stavu navrhovateľky súd nezistil, a tento nevyplýva ani z predloženého lekárskeho nálezu na súdnom pojednávaní dňa 8.3.2016. Záver vyplývajúci z lekárskej správy z kontrolného neurologického vyšetrenia zo dňa 25.2.2016 zodpovedá diagnostickému záveru uvedenému v správe z predchádzajúceho neurologického vyšetrenia zo dňa 19.8.2015, ktorý MUDr. T. v lekárskej správe zo 14.1.2016 riadne vyhodnotil. Pokiaľ ide o nález z neurologického vyšetrenia zo dňa 8.12.2015, v jeho závere je konštatovaný len úžinový syndróm n. ulnaris v lakti vpravo manifestujúci sa spomalením rýchlosti vedenia motorickými vláknami cez lakeť, vľavo je nález v norme. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 8.3.2015 okrem iného uviedla, že na kontrolné neurochirurgické vyšetrenie v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku je objednaná až na 25.5.2016. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Na základe vyššie uvedeného podľa názoru súdu závery posudkov podaných posudkovými lekármi sociálneho poistenia majú podklad v lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých zdravotných problémov, ktoré navrhovateľka udávala, najmä tých, ktoré sú z objektívneho hľadiska spôsobilé znižovať pracovný potenciál. Navrhovateľka v priebehu súdneho konania nepredložila žiaden ďalší dôkaz, ktorý by tento záver spochybňoval, alebo ktorý by nasvedčoval inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol ustálený. Neuviedla nič nové, s čím by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali. Pochybnosti navrhovateľky v tom smere, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený a zodpovedá i v súčasnej dobe plnej invalidite, preto súd považoval za nedôvodné, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Posudky posudkových lekárov predložené v konaní sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Ak by sa však v budúcnosti zdravotný stav navrhovateľky zhoršil, nič jej nebráni opätovne požiadať o prehodnotenie jej zdravotného stavu. Zdravotný stav navrhovateľky bol v aktuálnom konaní posudzovaný dvoma rôznymi posudkovými lekármi, ktorí dospeli k rovnakému záveru. Krajský súd nemal pochybnosti o správnosti týchto záverov, nakoľko uvedené posudky sú zrozumiteľné, logické a bez rozporov. Z jednotlivých posudkov vyplýva, že posudkoví lekári odborne posúdili a vyhodnotili zdravotný stav navrhovateľky a zhodne dospeli k záveru, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľky v súčasnom období nie je na takej úrovni, ktorá by zakladala jej plnú invaliditu. Pre úplnosť krajský súd poznamenáva, že rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia Praha zo dňa 12.12.2012 bol navrhovateľke od 5.3.2012 priznaný invalidný dôchodok pre invaliditu prvého stupňa, lebo z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu jej pracovná schopnosť poklesla o 40 %. Rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia Praha zo dňa 25.9.2014 bola navrhovateľke zvýšená výška invalidného dôchodku pre invaliditu prvého stupňa na invalidný dôchodok pre invaliditu druhého stupňa, lebo z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu jej pracovná schopnosť poklesla o 50 %. Podľa posudku Pražskej správy sociálneho zabezpečenia bola teda navrhovateľka uznaná od 11.12.2013 invalidnou len pre invaliditu druhého stupňa a plná invalidita jej doposiaľ Českou správou sociálneho zabezpečenia v Prahe vôbec nebola priznaná, keďže z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu jej pracovná schopnosť poklesla od 11.12.2013 zatiaľ iba o 50 %. Na základe vyššie uvedeného sa krajský súd s námietkami navrhovateľky, že jej zdravotný stav v súčasnom období je na takej úrovni, ktorá zakladá jej plnú invaliditu, nestotožnil a keďže dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7.9.2015 v spojení s rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.1.2016 je v súlade so zákonom, ako vecne správne ich potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p. O trovách konania súd rozhodol primerane podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p, podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by navrhovateľke doposiaľ s týmto konaním nejaké trovy vznikli a zároveň ani samotná navrhovateľka nevzniesla procesný návrh na ich uplatnenie v zmysle ust. § 151 O.s.p. a odporkyňa zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania, preto súd nepriznal účastníkom ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.