Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/13/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200077 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200077.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XXXX/X, Žilina, právne zast. JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom so sídlom Z. č. XX, J., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 1793992/2015 zo dňa 17.12.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. k. 952448/2015 zo dňa 17.06.2015, ako aj rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. k. 1793992/2015 zo dňa 17.12.2015 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca m á voči žalovanému p r á v o na náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Daňový úrad Žilina rozhodnutím č. k. 952448/2015 zo dňa 17.06.2015 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. (ďalej Daňový poriadok) vyrubil daňovému subjektu W. K. rozdiel dane v sume 98.918,17 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2007. Daň vyrubená v podanom dodatočnom daňovom priznaní bola 994.093,00 Sk, daň zistená správcom dane je 3.924.102,00 Sk a rozdiel je 2.980.009,00 Sk. V odôvodnení uviedol, že vo veci už bolo vydané skoršie rozhodnutie prvostupňového aj druhostupňového správneho orgánu, pričom Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 20S/88/2009-97 zo dňa 20.11.2012 rozhodnutie žalovaného zo dňa 23.09.2009, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Žilina 1 zo dňa 31.03.2009 zrušil a vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí, čo sa týka splnenia podmienok, na základe ktorých vzniká právo na odpočítanie DPH, ktoré sa týka zdaniteľných obchodov medzi spoločnosťou I.P.S. s.r.o. a daňovým subjektom, ktorého predmetom bol predávaný tovar - zlato v júli a v auguste 2007 uviedol, že vo veci investičného zlata Krajský súd v Žiline vyššie uvedeným rozsudkom uviedol, že zlato, ktoré nakupoval žalobca od I.P.S. s.r.o. a následne ho predal svojim odberateľom nebolo investičným zlatom, nesie žalobca, ktorý mal preukázať, že v skutočnosti deklarované vo faktúrach I.P.S. s.r.o. nezodpovedajú skutočnosti, resp. bol povinný dôkazmi preukázať, že došlo po nadobudnutí zlata spoločnosťou I.P.S. s.r.o. k zmene charakteru tohto tovaru, či už hmotnosti, formy, rýdzosti atď.. Naopak nebolo preukázané, že sa o investičné zlato nejedná. Dôkazné bremeno tvrdenia, že sa nejednalo o investičné zlato žalobca neuniesol, a preto záver správnych orgánov, že sa jedná o dodanie investičného zlata aj následný predaj odberateľom je vecne správny a vyplýva z obsahu správneho spisu. Zdanenie investičného zlata na kontrolovaných faktúrach bolo v rozpore so zákonom a žalobcovi nevznikla možnosť odpočítania podľa § 49 zákona o DPH. Na základe týchto zistení daňový subjekt porušil § 49 ods. 1 Zákona o DPH, pretože pri predaji tohto tovaru nevznikla daňová povinnosť a správca dane znížil nárok na odpočítanie dane o 2.970.078,50 Sk. Ďalej sa správca dane zaoberal zlomkovým zlatom, teda odberateľom SAFINA SLOVAKIA, s.r.o.. Taktiež vychádzal z rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/88/2009-97, podľa ktorého postup správcu dane, ktorý vychádzal z toho, že sa jedná o predaj zlomkového zlata, ktorý nie je oslobodený od dane, vo vzťahu k dokladom o výkupe a vyrubenie dane v bežnom režime je vecne správny. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalobca realizoval odpredaj zlomkového zlata odberateľovi SAFINA SLOVAKIA, s.r.o., ktorý v iných dokladoch o výkupe zdaňoval v bežnom režime, napriek tomu, že vo faktúrach použil odkaz na § 66 Zákona o DPH, bol povinný aplikovať bežný režim zdanenia v predmetnom zdaňovacom období na všetky obchodné prípady. Vychádzajúc z uvedeného, daňový subjekt porušil § 69 ods. 1 Zákona o DPH, na základe toho správca dane zvýšil daň z dodaných tovarov a služieb za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2007 o 9.931,17 Sk. Pokiaľ ide o vyhotovenie faktúr z predaja investičného zlata, daňový subjekt mohol svoj nesprávny postup opraviť vyhotovením a zaslaním opravenej faktúry - dobropisu príjemcovi tovaru, kde by nebola uvedená DPH, vzhľadom na to, že mal postupovať v zmysle § 67 ods. 3 zákona o DPH a predaj mal byť od DPH oslobodený. Túto možnosť opravy však platiteľ nevyužil, rovnako ani po nadobudnutí právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku súdu. Podľa článku 203 Smernice 2006/112/ ES daň, ktorú osoba uviedla na faktúre je táto osoba povinná zaplatiť bez ohľadu na to, či došlo k zdaniteľnému plneniu. Vzhľadom na to, že daňový subjekt daň na faktúrach uviedol, vznikla mu v zmysle článku 203 tejto smernice povinnosť túto daň zaplatiť. Na základe toho správca dane ponechal daňovému subjektu daň na výstupe vo výške, akú si daňový subjekt uviedol v daňovom priznaní. 2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. k. 1793992/2015 zo dňa 17.12.2015 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa s právnym názorom správcu dane, že bolo preukázané, že daňový subjekt realizoval predaj investičného zlata od dodávateľa I.P.S. s.r.o., ktorý je oslobodený od DPH. Taktiež bol správny postup správcu dane ohľadne predaja zlomkového zlata, ktorý nie je oslobodený od dane. Bolo preukázané, že daňový subjekt realizoval odpredaj zlomkového zlata odberateľovi SAFINA SLOVAKIA, s.r.o., ktorý v iných dokladoch o výkupe zdaňoval v bežnom režime, napriek tomu, že pri faktúrach použil odkaz na § 66 Zákona o DPH, preto bol povinný aplikovať bežný režim zdanenia aj v predmetnom zdaňovacom období na všetky obchodné prípady. K znaleckému posudku znalca Ing. Bc. Ivana Kopora zo dňa 17.07.2014 uviedol, že tento bol predložený Krajskému súdu v Žiline a Finančnému riaditeľstvu SR v súdnom konaní J. J., odberateľa zlata od R. K., ktoré bolo vedené na KS v Žiline pod sp. zn. 21S/76/2014. Odvolací orgán uviedol, že otázku, či tovar - zlaté tehly, ktoré sú predmetom sporu, boli oslobodené od DPH alebo nie, nie je možné posúdiť na základe znaleckého posudku, keďže konkrétny tovar, ktorý bol predmetom fakturácie, znalec nemal k dispozícií, a ani nemohol mať, keďže tovar bol následne po jeho kúpe predaný. Odpočítanie dane v zmysle § 49 až 51 Zákona o DPH je viazané na kumulatívne splnenie viacerých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj obsahovej. Odvolací orgán poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-454/98 Schmeink a Strobel, podľa neho je na členských štátoch stanoviť v zákonných systémoch možnosť opravy akejkoľvek DPH nesprávne fakturovanej, ak vystavovateľ faktúry v dostatočnom čase eliminoval riziko akejkoľvek straty na daňových príjmoch. Z dôvodu zabezpečenia princípu neutrality dane správca dane nemá právo z úradnej moci upraviť nesprávne fakturovanú DPH na odberateľských faktúrach vystavených platiteľom R. K., pretože opravy faktúr, a teda aj výšky DPH môže vykonať len platiteľ resp. ním poverená osoba, ktorá je v danom prípade vystaviteľ faktúr, na ktorých uviedol DPH. Na základe toho odvolací orgán uviedol, že ponechanie priznanej dane z odberateľských faktúr daňového subjektu je v súlade s článkom 203 Smernice 2006/112/ES, podľa ktorého každá osoba, ktorá uvedie na faktúre daň, je povinná túto daň zaplatiť. 3. V zákonnej lehote podal voči tomuto rozhodnutiu správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol. Dôkazné bremeno k tvrdeniu, že v nakúpenom tovare sa jednalo o investičné zlato niesol správca dane, ktorý mal nespochybniteľne preukázať, že zlato spĺňalo zákonné kritéria investičného zlata. Predmetom nákupu a predaja nebolo investičné zlato a nie je si vedomý, že jeho postup bol nesprávny a nebol dôvod vyhotovovať dobropisy k odberateľských faktúram. Ak účelom správy daní je správne zistenie dane a zároveň správca dane tvrdí, že žalobca nakupoval investičné zlato, potom mal povinnosť na uvedenú skutočnosť prihliadnuť a znížiť daň na výstupe. Taktiež namietal ponechanie priznanej dane z odberateľských faktúr s odôvodnením na článok 203 Smernice 2006/112/ES a uviedol, že smernice majú priamy a nepriamy účinok. Smernica má priamy účinok, ak priznáva jednotlivcom (právnickým a fyzickým osobám) práva alebo ukladá im povinnosti sama, bez prostredníctva inej právnej normy. Pre použitie priameho účinku smernice musia byť splnené tieto podmienky: lehota pre transpozíciu a implementáciu smernice uplynula, príslušné ustanovenie je dostatočne presné a priamou aplikáciou smernice nedôjde k uloženiu povinnosti jednotlivcovi. Posledná uvedená podmienka je zásadná, pretože daňové orgány nemôžu využiť smernicu v neprospech daňového subjektu, ktorý na rozdiel od daňových orgánov priamy účinok smernice môže využiť vo svoj prospech. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/88/2009-97, pričom podľa jeho názoru súd sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného, že aj keď sa jedná o predaj investičného zlata a takýto obchod je od dane oslobodený, žalobca tým, že uviedol daň na faktúrach, je povinný ju platiť práve z dôvodu aplikácie § 71 ods. 6 Zákona o DPH. Namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil len s dôvodmi uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí a neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili tvrdenia žalobcu v jeho odvolaní. S prihliadnutím na vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu v Žiline boli správne orgány viazané jeho právnym názorom, že jediným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného bolo nezákonné posúdenie aplikácie § 71 ods. 6 Zákona o DPH. Podľa právneho názoru súdu článok 203 Smernice bol implementovaný do ust. § 69 ods. 5 Zákona o DPH až od 01.01.2010, ust. § 71 ods. 6 Zákona o DPH pri predaji investičného zlata nebolo možné aplikovať, a teda žalobcovi povinnosť odviesť daň nevznikla. Správne orgány tento právny názor súdu nerešpektovali. Žiadal napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Žilina zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov. 4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 02.05.2016. Zotrval na svojom právnom posúdení veci, ako ho uviedol v napadnutom rozhodnutí. Čo sa týka dane na výstupe poukázal na článok 203 Smernice 2006/112/ES. Správca dane, ako aj žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí neuvádzajú ustanovenia § 71 ods. 6 Zákona o DPH, ako žalobca uvádza v žalobe, ale vyššie uvedený článok 203 smernice. Žiadal žalobu zamietnuť a žalobcovi náhradu trov nepriznať. 5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 22.07.2016. Zotrval na svojich skutkových a právnych záveroch uvedených v žalobe. 6. Krajský súd v Žiline, ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 177 a nasl. Zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok, ďalej „SSP") v spojení s § 491 ods. 1, 2 SSP v rozsahu žalobných bodov uvedených v žalobe (§ 134, § 183 SSP), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP z nasledovných dôvodov. 7. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 191 ods. 6 prvá veta SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Podľa § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu 30.09.2007, ak osoba, ktorá nie je platiteľom, pri dodaní tovaru alebo služby uvedie vo faktúre daň, je povinná zaplatiť túto daň. V prílohe č. 6 zákona č. 222/2004 Z. z., ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE je pod bodom 1. uvedená Šiesta smernica Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01) v znení smernice 80/368/EHS z 26.3.1980 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 01/zv. 01), v znení smernice 84/386/ EHS z 31.7.1984 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 89/465/EHS z 18.7.1989 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 91/680/EHS zo 16.12.1991 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 92/77/EHS z 19.10.1992 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 92/111/EHS zo 14.12.1992 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 94/4/ES zo 14.2.1994 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 94/5/ ES zo 14.2.1994 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 94/76/ES z 22.12.1994 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 95/7/ES z 10.4.1995 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 96/42/ES z 25.6.1996 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 96/95/ES z 20.12.1996 (Ú.v. ES L 328 z 28.12.1996), v znení smernice 98/80/ ES z 12.10.1998 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 99/49/ES z 25.5.1999 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 99/59/ES zo 17.6.1999 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 99/85/ES z 22.10.1999 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 2000/17/ES z 30.3.2000 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 2000/65/ES zo 17.10.2000 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 2001/4/ES z 19.1.2001 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 2001/115/ES z 20.12.2001 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 2002/38/ES zo 7.5.2002 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01) - v znení smernice Rady 2006/58/ES z 27. júna 2006 (Ú.v. EÚ L 174, 28.6.2006), v znení smernice 2002/93/ES z 3.12.2002 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 2003/92/ES zo 7.10.2003 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 2004/7/ ES z 20.1.2004 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 02), v znení smernice 2004/15/ES z 10.2.2004 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 09/zv. 02), v znení smernice 2004/66/ES z 26.4.2004 (Ú.v. EÚ L 168 z 1.5.2004), v znení smernice Rady 2005/92/ES z 12. decembra 2005 (Ú.v. EÚ L 345, 28.12.2005). V prílohe č. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2008, ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE je pod bodom 7. uvedená Smernica Rady 2006/112/ ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú.v. EÚ L 347, 11.12.2006) v znení smernice Rady 2006/138/ES z 19.12.2006 (Ú.v. EÚ L 384, 29.12.2006). Podľa článku 21 ods. 1 písm. d) Smernice č. 77/388/EHS v znení smernice Rady ES 2000/65/ES, ktorá sa týka stanovenia osôb zodpovedných za platbu dane z pridanej hodnoty, podľa vnútorného systému, nasledovné osoby zodpovedajú za platbu dane z pridanej hodnoty: akákoľvek osoba, ktorá uvedie daň z pridanej hodnoty na faktúre alebo inom doklade, ktorý sa používa ako faktúra. Podľa článku 203 smernice Rady 2006/112/ES DPH platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre. 8. Z odôvodnenia prvostupňového i druhostupňového správneho rozhodnutia, ktoré sa týka ponechania dane na výstupe z odberateľských faktúr vystavených daňovým subjektom pre jeho odberateľa Jozefa Kubaščíka - K.O.S. vyplýva, že správne orgány právne posúdili ponechanie tejto dane aplikáciou článku 203 smernice 2006/112/ES. Žalobca toto právne posúdenie namietal, keď tvrdil, že v danom prípade nie je možné smernicu použiť s priamym účinkom, keďže ju použil daňový orgán v neprospech daňového subjektu. Súd sa s touto námietkou žalobcu stotožnil. 9. Rozlišujú sa dva druhy účinkov smerníc, ktoré vyjadrujú možnosti ich aplikácie na vnútroštátnej úrovni, a to nepriamy účinok smernice používaný na účely interpretácie vnútroštátneho práva, ktorý umožňuje účastníkovi konania žiadať, aby vnútroštátny orgán aplikácie práva vykladal vnútroštátne právo v súlade s ustanoveniami a cieľmi smernice (tzv. eurokonformný výklad) a priamy účinok, na základe ktorého fyzickej alebo právnickej osobe, resp. členskému štátu vyplývajú priamo zo smernice konkrétne práva a povinnosti. Samotná smernica sa obmedzuje iba na vymedzenie cieľov pre členské štáty, ktoré si môžu vybrať spôsob vykonania tohto cieľa na vnútroštátnej úrovni, preto nie je právne perfektná a jej vykonanie si vyžaduje transpozíciu na vnútroštátnej úrovni. Eurokonformný výklad prichádza do úvahy predovšetkým vtedy, ak je vnútroštátny predpis nepresný a necháva súdnemu alebo správnemu orgánu priestor na voľnú úvahu. Eurokonformná interpretácia môže tiež často poslúžiť na účely vyplnenia medzery vnútroštátneho právneho predpisu ustanoveniami práva Únie. Správny orgán (rovnako i súd), ktorý aplikuje vnútroštátne právo, je povinný vykladať ho čo najviac v zmysle znenia a cieľov smernice, aby sa dosiahol smernicou sledovaný výsledok. Cieľom je zabezpečiť úplnú účinnosť smernice a dosiahnuť jej cieľ. 10. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ bola vydaná smernica, je povinnosťou členského štátu transponovať smernicu na vnútroštátnej úrovni a po jej transpozícií vykladať konkrétne ustanovenie vnútroštátneho predpisu eurokonformným výkladom tak, aby sa čo najviac dosiahol cieľ smernice. Toto je nepriamy účinok smernice, keď smernica bola transponovaná do vnútroštátneho poriadku, teda existuje konkrétne ustanovenie vnútroštátneho právneho predpisu, ktoré by malo byť čo najviac v súlade s konkrétnym článkom smernice, a vtedy je potrebné toto konkrétne ustanovenie vykladať tzv. eurokonformným výkladom. Čo sa týka priameho účinku, ten prichádza do úvahy len subsidiárne vtedy, ak eurokonformný výklad problematického vnútroštátneho ustanovenia nie je možný. Týka sa však len jednotlivcov (súkromnoprávnych subjektov), ktorí sa môžu v konaniach proti členskému štátu priamo odvolávať na ustanovenia smernice výnimočne len vtedy, ak je eurokonformný výklad vnútroštátneho práva vylúčený napr. z dôvodu, že členský štát neprijal opatrenia na transpozíciu smernice včas alebo vôbec, alebo prijaté opatrenia sú s ňou v rozpore. V tejto právnej veci však priamy účinok smernice nie je možné použiť, keďže smernica bola použitá orgánom verejnej moci, a nie súkromnoprávnym subjektom. Bolo teda potrebné odôvodniť ponechanie dane na výstupe na odberateľských faktúrach konkrétnym ustanovením vnútroštátneho právneho predpisu, ktoré bolo potrebné vyložiť eurokonformným výkladom podľa obsahu smernice transponovanej na území SR v rozhodnom zdaňovacom období. 11. V tomto konkrétnom prípade správne orgány odôvodnili povinnosť žalobcu platiť daň na výstupe aplikáciou článku 203 smernice 2006/112 a to konkrétne jej obsahom, že DPH, ktorú osoba uviedla na faktúre je táto osoba povinná aj zaplatiť bez ohľadu na to, či došlo skutočne k zdaniteľnému plneniu Súd skúmal, či vzhľadom na zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2007 správne orgány vôbec správne poukázali na smernicu 2006/112. Smernica 2006/112 bola síce účinná od 01.01.2007 (čl. 413 smernice), avšak transponovaná do nášho právneho poriadku bola až účinnosťou zákona č. 593/2007 Z. z., ktorý novelizoval Zákon o DPH, od 01.01.2008. Táto smernica bola transponovaná do jednotlivých ustanovení Zákona o DPH a taktiež bola citovaná ako bod 7 prílohy č. 6 k zákonu o DPH ako tzv. transpozičný odkaz. Súd má za to, že v tomto zdaňovacom období na území Slovenskej republiky smernica č. 2006/112 ešte nebola transponovaná. Podľa článku 411 ods. 1 smernice č. 2006/112, smernica č. 77/388/EHS (šiesta smernica) sa zrušuje bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa lehôt uvedených v prílohe XI. časti B pre transpozíciu do vnútroštátneho práva a uplatňovanie tejto smernice. Podľa článku 412 smernice č. 2006/112 transpozícia tejto smernice bola pre členské štáty povinná do 01.01.2008. Z uvedeného vyplýva, že pôvodná - šiesta smernica sa uplatňovala aj v transpozičnom období (01.01.2007 - 01.01.2008). Teda v období roka 2007 na území Slovenskej republiky ešte nebola transponovaná smernica č. 2006/112, ale stále platila v Zákone o DPH vykonaná transpozícia šiestej smernice. Konkrétne článok 21 ods. 1 písm. d) šiestej smernice v znení smernice č. 2000/65/ES je obsahovo totožný s článkom č. 203 smernice č. 2006/112. 12. Keďže bola to šiesta smernica, ktorá bola v preskúmavanom zdaňovacom období transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky - a to od samotnej účinnosti Zákona o DPH, bolo potrebné zistiť, či a akým spôsobom došlo ku transpozícii čl. 21 ods. 1 písm. d) šiestej smernice do slovenského právneho poriadku. Súd vykonal komparáciu tohto ustanovenia smernice, ktoré bolo platné v danom zdaňovacom období, s ustanoveniami slovenského predpisu, do ktorého mal byť konkrétny článok smernice transponovaný. Na tento účel nie je dostatočné zistenie, že uvedená smernica sa nachádza v prílohe Zákona o DPH ako transpozičný odkaz v rámci Zoznamu preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ale je potrebné porovnať konkrétne znenie slovenského transpozičného predpisu, t. j. Zákona o DPH, s konkrétnym znením článku 21 ods. 1 písm. d) transponovanej šiestej smernice. Takúto komplexnú komparáciu transponovaných a transpozičných ustanovení umožňuje tabuľka zhody, ktorá je súčasťou dôvodovej správy transpozičného predpisu. Z tabuľky zhody návrhu Zákona o dani z pridanej hodnoty s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie, konkrétne so smernicou Rady č. 2000/65/ES, ktorá zmenila a doplnila šiestu smernicu (str. 138) súd zistil, že článok 21 ods. 1 písm. d) takto novelizovanej šiestej smernice bol od 01.05.2004 transponovaný do § 69 ods. 5 Zákona o DPH. V zdaňovacom období III. štvrťrok 2007 toto ustanovenie znelo tak, že ak osoba, ktorá nie je platiteľom, uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. 13. Právne posúdenie správnych orgánov ohľadne aplikácie vnútroštátneho ustanovenia § 69 ods. 5 v znení účinnom ku koncu zdaňovacieho obdobia III. štvrťrok 2007 v spojení s eurokonformným výkladom tohto ustanovenia, konkrétne s obsahom článku 21 ods. 1 písm. d) šiestej smernice, však v napadnutých rozhodnutiach absentuje. Pokiaľ teda správne orgány mali za to, že ak daňový subjekt uviedol na odberateľských faktúrach daň, je povinný túto zaplatiť, bude potrebné vyložiť eurokonformným výkladom transponovaný § 69 ods. 5 Zákona o DPH v zmysle cieľa a obsahu článku 21 ods. 1 písm. d) šiestej smernice. V tomto prípade sa bude jednať o nepriamy účinok smernice, keďže prioritne bude aplikované vnútroštátne ustanovenie právneho predpisu s tým, že jeho výklad bude realizovaný eurokonformným spôsobom, t. j. v súlade s ustanoveniami a cieľmi smernice (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ Ademeler, C-212/04 zo dňa 04.07.2006). 14. Pokiaľ teda správne orgány vo svojich odôvodneniach aplikovali priamo smernicu a neuviedli konkrétne ustanovenie vnútroštátneho právneho predpisu, ktoré malo byť transpozičným ustanovením konkrétneho článku smernice, ich rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto ich bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 15. S ostatnými žalobnými námietkami sa však súd nestotožnil. 16. Čo sa týka námietky, že dôkazné bremeno na preukázanie, že ide o investičné zlato má správca, ktorý toto dôkazné bremeno neuniesol, táto námietka je nedôvodná. Otázka, že ide o investičné zlato, bola už právoplatne vyriešená v rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/88/2009-97 zo dňa 20.11.2012. Týmto právnym názorom boli správne orgány viazané v zmysle § 250j ods. 7 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016, ktorá zásada je transformovaná do § 191 ods. 6 veta prvá SSP. Na takto ustálenom právnom názore ohľadne zatriedenia tovaru ako investičné zlato, nič nemôže zmeniť ani predložený znalecký posudok znalca Ing. Kopora, ktorý sa nevyjadroval ku konkrétnemu tovaru, ktorý bol predmetom fakturácie, a ktorý znalec k dispozícií nemal a k tovaru sa vyjadroval len všeobecne v teoretickej rovine. 17. Čo sa týka ďalšej námietky, že pokiaľ mal správca dane právny názor, že faktúry na výstupe nekorešpondujú so zisteným skutkovým stavom dodania tovaru mal ich samotný správca dane ex offo opraviť, s týmto sa súd nestotožnil. Pokiaľ faktúry vystavil daňový subjekt, správca dane nemôže za neho konať, pozmeňovať ním spísané listiny a tak meniť jeho jasne uvedenú vôľu. 18. Čo sa týka námietky nesprávnej aplikácie § 69 ods. 5 či § 71 ods. 6 Zákona o DPH, k tomu súd uvádza, že táto námietka nemôže byť dôvodná, pretože z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí vyplýva, že správne orgány neaplikovali žiadne z týchto ustanovení. Je pravda, že v predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Žiline, v konaní pod sp. zn. 20S/88/2009 bolo uvedené, že súd sa nestotožnil s aplikáciou § 71 ods. 6 Zákona o DPH. V súlade s týmto názorom súd konštatuje, že § 71 ods. 6 Zákona o DPH nie je transpozičným ustanovením k článku 203 smernice č. 2006/112 ani k článku 21 ods. 1 písm. d) šiestej smernice. Čo sa týka ustanovenia § 69 ods. 5 Zákona o DPH v znení účinnom v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, tu sa súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že bolo toto ustanovenie nesprávne aplikované, ale konštatuje, že nebolo aplikované vôbec. 19. Čo sa týka poslednej námietky, že z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/88/2009 vyplýva, že žalobcovi povinnosť odviesť daň nevznikla, s týmto sa taktiež súd nestotožnil. Súd v tomto rozsudku explicitne neuviedol, že nie je možné použiť článok 203 smernice č. 2006/112 alebo čl. 21 ods. 1 písm. d) šiestej smernice. Naopak konštatoval, že pokiaľ chce správny orgán použiť napr. článok 203 smernice č. 2006/112, musí jeho aplikáciu riadne v rozhodnutí odôvodniť. Z rozhodnutia taktiež nevyplýva jednoznačný právny názor súdu, že žalobcovi povinnosť odviesť daň nevznikla. 20. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal mu úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože žalobca mal vo veci úspech. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V Žiline, dňa 06. decembra 2016 JUDr. Jana Martinčeková predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková