Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/16/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200103 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200103.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci žalobcu: Michal Rentka, nar. XX.XX.XXXX, s miestom podnikania Za vŕškom č. 685, Nižná, IČO: 35 015 284, právne zast. Advokátskou kanceláriou CHARGE DAVOUÉ UJ, s.r.o., so sídlom Zlatovská č. 1279/22, Trenčín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 1778534/2015 zo dňa 16.12.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. k. 9511401/5/1813250/2014 zo dňa 12.05.2014 Daňový úrad Žilina, pobočka Dolný Kubín podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov (Daňový poriadok) vyrubil daňovému subjektu Michal Rentka rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2010 v sume 32 283,93 €. Daň vyrubená podaným daňovým priznaním bola 835,77 €, daň zistená správcom dane po daňovej kontrole bola 33 119,70 € a rozdiel dane činí 32 283,93 €. V odôvodnení správca dane uviedol, že správca znížil daňovému subjektu daňové výdavky po kontrole o sumu 174 314,26 €, čo predstavuje A/ Výdavky za reklamnú kampaň v sieti súkromných rozhlasových staníc vo výške 161 500 € fakturované spoločnosťou M+R RADIOSERVIS, s.r.o., Bánovce nad Bebravou podľa faktúry č. 2010015 zo dňa 15.07.2010 vo výške 50 000 € bez DPH, faktúry č. 2010051 zo dňa 15.10.2010 vo výške 25 000 € bez DPH, faktúry č. 2010066 zo dňa 15.11.2010 vo výške 15 000 € bez DPH a faktúry č. 2010110 zo dňa 15.01.2011 vo výške 71 500 € bez DPH. B/ Výdavky vo výške 4 389,72 € spojené s používaním osobného motorového vozidla Škoda Felícia Combi ŠPZ TS 600 AM v roku 2010 na služobné cesty, ktoré mal daňový subjekt absolvovať do miest v Českej republike. Uvedené vozidlo nebolo zahrnuté v obchodnom majetku daňového subjektu. Vo vzťahu k neuznaným výdavkom spojeným s používaním osobného motorového vozidla správca dane porovnal doklady o nákupe pohonných hmôt z čerpacej stanice Slovnaft, a.s., v Nižnej nad Oravou a dokladov o evidencii jázd pre uvedené vozidlo, pričom mal preukázané, že daňový subjekt v evidenciách vo viacerých prípadoch vykazoval priebeh zahraničných služobných ciest v rovnakých dátumoch a časoch, kedy na čerpacej stanici Slovnaft, a.s., Nižná nad Oravou zároveň nakupoval pohonné hmoty. Uskutočnenie týchto zahraničných pracovných ciest spochybňuje skutočnosť, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o viacdňové zahraničné služobné cesty, z ktorých neexistuje žiaden doklad o ubytovaní, ani iný doklad preukazujúci skutočnosť, že daňový subjekt zahraničné služobné cesty realizoval. Vo vzťahu k neuznaným výdavkom za reklamnú kampaň v sieti súkromných rozhlasových staníc vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa vyjadrenia daňového subjektu spoločnosť M+R RADIOSERVIS, s.r.o., za ktorú jednal konateľ pán Peťovský, mala zabezpečiť výrobu reklamy, rozhlasovú stanicu, aj vysielací čas na základe požiadavky a reklamná kampaň mala byť odvysielaná v Hit rádio Trenčín a ZET rádio Žilina. On sám s rozhlasovou stanicou nejednal, jednal len so spoločnosťou M+R RADIOSERVIS, s.r.o.. Svoju výpoveď následne doplnil tak, že reklamná kampaň mala byť odvysielaná Hit rádio Trenčín alebo Dubnica a Z - rádio Žilina. Za účelom preverovania reálnosti odvysielania reklamnej kampane v rozsahu uvedenom na faktúrach dodávateľom M+R RADIOSERVIS s.r.o., Bánovce nad Bebravou správca dane požiadal o vypočutie Mariána Peťovského dožiadaním Daňový úrad Trenčín. Tento sa vyjadril, že pri obchodných jednaniach vo veci zabezpečenia reklamnej kampane pre Michala Rentku mal jednať za spoločnosť SPINOZA, s.r.o. s pánom Hornišom a za spoločnosť RM PROGRES, s.r.o. s Miroslavom Staněkom. Čo sa týka konkrétnych dní a časov, v ktorých mala byť kampaň odvysielaná, uviedol, že tieto sú podrobne uvedené v podrobnom mediálnom plánom, ktorý dostáva klient za účelom kontroly vysielaného spotu v konkrétnom čase. Zmluvy medzi jeho spoločnosťou a súkromnými rozhlasovými stanicami boli uzavreté, ale nevie ich predložiť, pretože ich odovzdal pri predaji spoločnosti. Dožiadaným Daňovým úradom Trenčín bol vypočutý svedok Marián Horniš, bývalý konateľ spoločnosti SPINOZA, s.r.o.. Uviedol, že sprostredkovateľom reklamnej kampane pre Michala Rentku mala byť spoločnosť M+R RADIOSERVIS, s.r.o.. Nepamätá sa, v ktorých konkrétnych dňoch a v akých konkrétnych časových pásmach bola kampaň odvysielaná. Štandardný Media plán vysielania reklamnej kampane bol odovzdaný. Nepamätá si obsah reklamného spotu, ani ako bol zameraný. Spot mal byť dodaný spoločnosťou M+R RADIOSERVIS, s.r.o., ich nahrávky spoločnosť SPINOZA, s.r.o. nevlastní, tieto boli archivované len do jedného roka. Zmluvy robené neboli. Spolupráca bola na základe ústnej dohody. Spolupráca prebiehala tak, že keď spoločnosť M+R RADIOSERVIS, s.r.o. potrebovala reklamu, zaslala spoločnosti SPINOZA email s požiadavkou. Spoločnosť SPINOZA vypracovala média plány, následne boli vystavené faktúry, odvysielaná reklamná kampaň, faktúry uhradené po odvysielaní reklamnej kampane. Ďalej boli preverované obchodné priestory spoločnosti SPINOZA, s.r.o., pričom bolo zistené, že v obchodných priestoroch sa firma od 01.05.2007 nezdržiava, pretože dňa 30.04.2007 zo strany prenajímateľa skončil nájomný vzťah k týmto priestorom. Ďalšie dokazovanie bolo vykonané na spoločnosť RM PROGRES, s.r.o., Bratislava, ktorá bola v roku 2010 majiteľom rozhlasovej stanice Žilinské rádio ZET. Dožiadaný Daňový úrad Trenčín uviedol, že miestnym zisťovaním bolo preverené sídlo tejto spoločnosti a zistené, že na danej adrese sa nenachádza a žiadnu osobu konajúcu za túto spoločnosť nenašli. O spoluprácu bol požiadaný aj dožiadaný Daňový úrad Bratislava, ktorý uviedol, že so správcom dane firma nekomunikuje, písomnosti na adrese sídla nepreberá. V inom konaní správca dane vypočul ako svedka Miroslava Staněka ako osobu splnomocnenú na zastupovanie spoločnosti RM PROGRES, s.r.o. od 27.02.2009 do 30.06.2010 a od 07.09.2010 a ako konateľa tejto spoločnosti od 25.11.2010. Uviedol, že spoločnosť v roku 2010 odvysielala prostredníctvom Rádia ZET reklamné spoty, klientom boli zaslané za odvysielanie spotu riadne faktúry s mediálnym plánom a zvukovou nahrávkou. Osobu Marián Peťovský pozná, vystupoval za spoločnosť BG SLOVAKIA, s.r.o. aj M+R RADIOSERVIS, s.r.o.. Spoločnosť RM PROGRES, s.r.o. v roku 2010 spolupracovala so spoločnosťou M+R RADIOSERVIS, s.r.o., ale prostredníctvom agentúry BG SLOVAKIA. Bola to agentúra, ktorá mala svojich klientov a na základe zmluvy s touto spoločnosťou spoločnosť RM PROGRES, s.r.o. pre týchto klientov odvysielala na základe nimi zmluvne predkúpeného priestoru reklamu. RM PROGRES, s.r.o. nemala so spoločnosťou M+R RADIOSERVIS, s.r.o. uzavretú zmluvu. Odvysielanie spotov fakturovala RM PROGRES, s.r.o. spoločnosti BG SLOVAKIA, s.r.o.. Michala Rentku ako klienta si pamätá, nevedel však uviesť, v akých konkrétnych dňoch a v akých konkrétnych časových pásmach bola reklama odvysielaná. Nevedel predložiť nahrávky reklamných spotov, ako aj mediálne plány. Podľa vyjadrenia svedka Staněka za spoločnosť BG SLOVAKIA, s.r.o. vystupoval Marián Peťovský. Bolo však preukázané, že Marián Peťovský konateľom tejto spoločnosti v období od 19.07.2011 do 10.11.2011 nikdy nebol a táto spoločnosť v roku 2010 nezamestnávala a v tomto roku nemala ani splnomocneného zástupcu. Čo sa týka hodnotenia zhromaždených dôkazov správca dane konštatoval, že Marián Peťovský bývalý konateľ spoločnosti M+R RADIOSERVIS, s.r.o., ktorá mala zabezpečiť pre daňový subjekt reklamnú kampaň v sieti súkromných rozhlasových staníc, nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce pravdivosť jeho tvrdení, že spoločnosť M+R RADIOSERVIS, s.r.o. dodala reklamnú kampaň pre daňový subjekt Michal Rentka. Jeho tvrdenia o tom, že údaje o časových pásmach a vysielacích časoch, v ktorých mala byť reklamná kampaň odvysielaná, sa nachádzajú v podrobnom mediálnom pláne, sú nepravdivé, nakoľko u daňového subjektu mediálny plán obsahuje len všeobecnú informáciu o termíne realizácie reklamnej kampane, neobsahuje žiadnu informáciu, na základe ktorej by bol daňový subjekt informovaný o konkrétnych časoch vysielania reklamnej kampane. V mediálnych plánoch absentujú základné údaje o konkrétnych vysielacích časoch, v rámci ktorých mala byť reklama v sieti súkromných rozhlasových staníc odvysielaná, rozloženie rozpočtu v jednotlivých médiách, názov súkromných rozhlasových staníc, ktoré sa mali podieľať na odvysielaní reklamnej kampane a názov reklamnej kampane. Podľa vyjadrenia daňového subjektu elektronickou poštou mala spoločnosť M+R RADIOSERVIS, s.r.o. ho informovať o konkrétnych časoch, v ktorých mala byť odvysielaná reklamná kampaň. Napriek tomu, že daňový subjekt pri ústnom pojednávaní dňa 22.08.2012 uviedol, že sa pokúsi emaily doložiť, správcovi dane ich nepredložil, ani žiadne iné doklady. Spoločnosť M+R RADIOSERVIS, s.r.o. ku dňu 15.06.2011 zmenila konateľa, ktorou sa stala Helena Klčová. Jedná sa o bezdomovca, ktorej pobyt nie je známy. Čo sa týka odvysielania reklamnej kampane v rádiu Hit, ktorého majiteľom je spoločnosť SPINOZA, s.r.o., jeho konateľ Marián Horniš nevedel preukázať konkrétne odvysielanie reklamných spotov v tomto rádiu, lebo účtovníctvo, evidenciu DPH a doklady spoločnosti nevedel predložiť, pretože tieto mali byť odovzdané pri predaji spoločnosti, avšak nevedel predložiť ani doklad o odovzdaní a prevzatí týchto dokladov. Paradoxne však predložil päť kópií faktúr vystavených pre M+R RADIOSERVIS, s.r.o., podľa ktorých mala byť odvysielaná reklama a jednu zostavu vystavených faktúr vystavených práve len pre M+R RADIOSERVIS, s.r.o.. Správca dane poukázal na protikladné svedecké výpovede svedkov Mariána Peťovského a Mariána Horniša, ktoré sa rozchádzajú v otázke existencie zmlúv medzi spoločnosťou M +R RADIOSERVIS, s.r.o. a SPINOZA, s.r.o., keď podľa vyjadrenia Mariána Peťovského zmluvy reálne existovali, pričom podľa vyjadrenia Mariána Horniša zmluvy uzatvárané neboli, boli to len ústne dohody. Druhá spoločnosť RM PROGRES, s.r.o. - majiteľ rozhlasovej stanice Žilinské rádio ZET, ktorá podľa Mariána Peťovského taktiež mala odvysielať reklamnú kampaň pre daňový subjekt, bola predaná, je nekontaktná, so správcom dane nekomunikuje. Podľa Miroslava Staněka Žilinské rádio ZET odvysielalo reklamnú kampaň pre daňový subjekt, ale nevie to preukázať, nakoľko tiež už nemá doklady spoločnosti. Okrem toho reklamný spot mala dodať spoločnosť BG SLOVAKIA, s.r.o., za ktorú mal jednať Marián Peťovský, pričom tejto spoločnosti ju firma RM PROGRES, s.r.o. aj mala fakturovať, teda nie spoločnosti M+R RADIOSERVIS, s.r.o.. V čase, keď Žilinské rádio ZET malo spolupracovať s firmou BG SLOVAKIA, s.r.o., nebol Marián Peťovský konateľom, zamestnancom, ani splnomocneným zástupcom spoločnosti BG SLOVAKIA, s.r.o., konateľom bol Jaroslav Ženíšek. Správca dane mal za to, že nebolo preukázané, že by boli obchody v skutočnosti aj realizované. Samotná skutočnosť, že daňový subjekt disponuje faktúrami a dokladmi o ich úhrade, nepreukazuje túto skutočnosť, aj keď o nich daňový subjekt účtoval. Správca dane ďalej vyhodnotil pripomienky daňového subjektu uvedené vo vyjadrení k protokolu. Uviedol, že ak v daňovej kontrole na dani z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2010 použil dôkazy z iných konaní, urobil tak v súlade s § 24 ods. 2 a § 4 ods. 3 Daňového poriadku. Daňový subjekt bol oboznámený s výpoveďami všetkých svedkov v listinnej podobe pri ústnom pojednávaní, z ktorého bola spísaná zápisnica dňa 02.12.2013. K pripomienke daňového subjektu, že nie je pravdou záver správcu dane, že správcovi sa nepodarilo získať žiadny dôkaz o tom, že reklamnú kampaň dodala spoločnosť M+R RADIOSERVIS, s.r.o. v rozsahu 161 500 €, správca dane uviedol, že predložením faktúr, výdavkových dokladov a mediálnych plánov daňový subjekt nepreukázal, že došlo k naplneniu a preukázaniu výdavkov spojených s reklamnou kampaňou, pretože obsahom predložených dokladov nebolo preukázané, či fakturované služby boli daňovým subjektom aj v skutočnosti od dodávateľa M+R RADIOSERVIS, s.r.o. na základe predložených dokladov prijaté. Tento nedostatok nemôže byť odstránený len tvrdením daňového subjektu, že vysielanie reklamy si daňový subjekt priebežne overoval. Správcovi dane bol doručený CD nosič, na ktorom bola 30 sekundová zvuková nahrávka, samotné predloženie CD nosiča však nepreukazuje skutočnosť, že reklama bola dodaná spoločnosťou M+R RADIOSERVIS, s.r.o. a že bola skutočne odvysielaná vo fakturovanom rozsahu. Výpoveď svedka Peťovského, ktorý vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil dodanie reklamnej kampane pre daňový subjekt, je pre účely preukázania tejto skutočnosti nepostačujúca, nakoľko svedok nevedel svoje tvrdenia nejako preukázať, ani nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval ním tvrdené skutočnosti, odvolávajúc sa na stav, že nedisponuje žiadnymi dokladmi ani dôkazmi. K vierohodnosti jeho svedeckej výpovede neprispela ani skutočnosť, že jeho vyjadrenia boli v rozpore s tvrdeniami samotného daňového subjektu ako aj svedka Mariána Horniša. Správca dane preukazuje na mediálne plány, ktoré sú prílohami faktúr. V každom mediálnom pláne je uvedené číslo faktúry, ako aj poznámka „Fakturácia dohodnutá po ukončení reklamnej kampane.“ Skutočnosť, že mediálne plány mali byť vystavené pred samotnou fakturáciou a pred samotnou realizáciou reklamy vyplýva aj z vyjadrenia daňového subjektu zo dňa 22.08.2012. Z toho vyplýva, že mediálne plány mali byť vypracované pred vysielaním, v ktorom mal byť odvysielaný reklamný spot. Z predložených dôkazov je však zrejmé, že neboli vypracované pred fakturáciou, ale až po vystavení faktúr, sú teda účelové a táto skutočnosť spochybňuje oprávnenosť odpočítania týchto výdavkov od základu dane. Dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt, ktorý je povinný si zabezpečiť dôkazy tak, aby skutočnosti uvádzané v daňovom doklade mohol daňovým orgánom preukázať. Podľa výsledkov dokazovania jediným dôkazom o tvrdenom odvysielaní reklamnej kampane zostali len faktúry, ktoré však sami o sebe dodanie reklamnej kampane subjektom M+R RADIOSERVIS, s.r.o. nepreukazujú. 2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím č. k. 1778534/2015 zo dňa 16.12.2015 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. K odvolacej námietke týkajúcej sa nezákonnosti predkladania dôkazov z iných daňových konaní uviedol, že ak správca dane za účelom objektívneho zistenia skutočného stavu pri daňovej kontrole použil dôkazy zo súvisiacich iných konaní, urobil tak v súlade so zákonom (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku). Námietka odvolávajúceho sa ohľadne porušenia jeho práva byť konfrontovaný s výpoveďami svedkov, pokiaľ boli v rozpore s jeho tvrdeniami, je bezdôvodná. Odvolávajúci si nevyužil svoje právo zúčastniť sa výpovede svedka Mariána Peťovského, o ktorej bol informovaný, ako aj Mariána Horniša, o výsluchu ktorého bol taktiež upovedomený. Daňový subjekt bol správcom dane oboznámený s výpoveďami vypočutých svedkov pri ústnom pojednávaní. Mal možnosť sa k zápisnici z tohto ústneho pojednávania vyjadriť, avšak nenavrhol vykonanie ďalšieho dokazovania. Spoločnosť M+R RADIOSERVIS, s.r.o., ktorá mala zabezpečiť vysielanie reklamnej kampane, bola prepísaná na bezdomovca, je nekontaktná, zo strany vlastníka nehnuteľnosti na adrese sídla bola vypovedaná nájomná zmluva. Spoločnosť SPINOZA, s.r.o., ktorá mala odvysielať reklamnú kampaň v roku 2010 v HIT FM rádiu, mala vypovedanú nájomnú zmluvu s vlastníkom nehnuteľnosti na adrese jej sídla už od roku 2007. Čo sa týka vysielania reklamnej kampane v Žilinskom rádiu ZET, reklamný spot mala dodať spoločnosť BG SLOVAKIA, s.r.o., za ktorú mal konať Marián Peťovský, pričom reklama mala byť fakturovaná aj tejto spoločnosti a nie spoločnosti M+R RADIOSERVIS, s.r.o. (dodávateľ žalobcu). Bolo pritom preukázané, že za spoločnosť BG SLOVAKIA, s.r.o. v roku 2010 ( jún - december) nekonal Marián Peťovský, ale konateľom bol Jaroslav Ženíšek, čo je v protiklade s tvrdením Miroslava Staněka (splnomocnený zástupca spoločnosti RM PROGRES, s.r.o. - majiteľ Žilinského rádia ZET). Samotná výpoveď svedka Peťovského nepostačuje na preukázanie skutočnosti dodania reklamnej kampane a jej odvysielania v uvedených súkromných rádiách, pretože jeho tvrdenia boli len všeobecné a nepredložil žiaden dôkaz o konkrétnom dodaní jednotlivých reklamných spotov jednotlivým rádiám a o ich odvysielaní v konkrétnych časoch. Na základe výsledkov šetrení a výpovedí svedkov v procese daňovej kontroly bola spochybnená pravosť a hodnovernosť faktúr vystavených spoločnosťou M+R RADIOSERVIS, s.r.o. a skutočné odvysielanie reklamy. Čo sa týka neuznania výdavkov, ktoré mal daňový subjekt vynaložiť v súvislosti s používaním osobného motorového vozidla Škoda Felícia Combi, stotožnil sa so zisteným skutkovým stavom, že reálny výkon zahraničných služobných ciest bol spochybnený z dôvodu, že podľa evidencie jázd všetky v protokole uvedené zahraničné služobné cesty do miest Ostrava, Olomouc, Prostějov, Hodonín, Opava či Makov daňový subjekt absolvoval v rovnakých dátumoch a časoch, kedy na čerpacej stanici Slovnaft, a.s., Nižná nad Oravou nakupoval pohonné hmoty a z týchto zahraničných pracovných ciest neexistuje žiaden doklad, ktorý by preukazoval ich skutočnú realizáciu. Takýto hodnoverný doklad mal predložiť žalobca v rámci jeho dôkazného bremena v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku, avšak on sám toto dôkazné bremeno neuniesol, takýmto dôkazom nie je potvrdenie zo dňa 15.10.2012 vydané osobou E. M.. Daňový subjekt svoje dôkazné bremeno neuniesol. Daňový subjekt ako podnikateľský subjekt má byť dostatočne oboznámený so svojimi povinnosťami daňovníka vo vzťahu k správcovi dane. Dá sa preto oprávnene očakávať od neho vedomosť o tom, že má v zmysle daňových predpisov preukázať pri daňovej kontrole, že k poskytnutiu služby skutočne došlo a preukázať, kto uvedenú službu skutočne poskytol. Z technického hľadiska bolo na úvahe daňového subjektu zabezpečiť si také dôkazy, ktoré by dostatočne preukázali dodanie objednaných služieb spoločnosťou M+R RADIOSERVIS, s.r.o.. Nedá sa stotožniť s jeho tvrdením, že jeho dôkazné bremeno je mimo faktickej moci a možnosti daňového subjektu. 3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca. Žalobné body uviedol: Vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu: Nezákonné trvanie daňovej kontroly: Kontrola začala 27.06.2012, následne bol tento deň zmenený na 26.06.2012 (úradný záznam zo dňa 19.06.2012). Daňová kontrola skončila doručením protokolu o daňovej kontrole dňa 02.01.2014, preto je daňová kontrola nezákonná pre nedodržanie maximálnej dĺžky. Porušenie práva klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní: Jednalo sa o svedka Máriu Klčovú zo dňa 27.11.2012, o výsluchu ktorého žalobca nebol upovedomený, čím bolo porušené jeho právo klásť svedkovi otázky na ústnom pojednávaní. Ďalším takýmto pochybením mal byť výsluch daňového subjektu RM PROGRES, s.r.o., pričom zamestnanci správcu dane vhodili do poštovej schránky kartičku s názvom Predvolanie s termínom 30.01.2013 o 09:30, o výsluchu tohto svedka nebol daňový subjekt upovedomený. Namietal použitie svedeckej výpovede Miroslava Staněka z iného daňového konania, pričom podľa žalobcu je takýto dôkaz z iného daňového konania nezákonný vzhľadom na tú skutočnosť, že v tomto inom daňovom konaní je predmet a rozsah dokazovania odlišný od predmetu a rozsahu dokazovania v napadnutom daňovom konaní a navyše týmto postupom správny orgán obchádza a porušuje právo daňového subjektu a žalobcu byť prítomný pri výsluchu svedka. Úkony správcu dane počas prerušenia daňovej kontroly: Žalobca namietal, že dňa 06.05.2013 bol vykonaný výsluch svedka Mariána Horniša, ktoré ústne pojednávanie bolo vykonané nezákonne v čase, kedy bola daňová kontrola prerušená rozhodnutím zo dňa 15.04.2013. Taktiež Daňový úrad Trenčín vykonal dňa 23.05.2013 miestne zisťovanie vo veci preverenia sídla spoločnosti SPINOZA, s.r.o. v čase, kedy bola daňová kontrola prerušená. Ďalej namietal nedostatky odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, keď správca dane neuviedol, aké skutočnosti vyplývajú z jednotlivých dôkazov, ktoré boli vykonané. Úplne absentuje hodnotenie jednotlivých dôkazov samostatne a všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. Rozhodnutie neobsahuje žiadne úvahy, ktorými sa prvostupňový správny orgán pri hodnotení dôkazov riadil. Až na strane 16 v druhom odseku bez akéhokoľvek hodnotenia dôkazov sa obmedzuje iba na strohé konštatovanie. Namietal nesprávne právne zhodnotenie rozloženia dôkazného bremena a unesenia dôkazného bremena. Za účelom dokázania preukázateľnosti a vierohodnosti faktúr daňový subjekt a žalobca doložil tieto ďalšími dôkazmi výdavkovými pokladničnými dokladmi, CD nosičom s reklamným spotom a mediálnym plánom. Tieto ďalšie dôkazy potvrdzujú dodanie služby a dokazujú preukázateľnosť a vierohodnosť predložených faktúr, výdavkov a vykonanie služby, teda daňový subjekt predložil všetky dôkazy, ktorými disponoval, a ktoré zo zákona mal mať. Navyše predložil dôkazy, ktoré zo zákona nie je povinný evidovať. Tým si žalobca splnil svoju dôkaznú povinnosť v daňovom konaní. Z týchto predložených dôkazov vyplýva, že predmetná služba spočívajúca v odvysielaní reklamných spotov bola dohodnutá, fakturovaná a vyplatená medzi daňovým subjektom a spoločnosťou R+M RADIOSERVIS, s.r.o.. Nedostatočné zistenie skutkového stavu pre posúdenie veci: Správny orgán vyvodil záver o neuznaní týchto daňových výdavkov, pričom si vôbec neoveril a ani nevyvrátil tvrdené skutočnosti daňovým subjektom ohľadne zahraničných pracovných ciest, hoci disponoval názvami spoločností a menami konkrétnych osôb, ktoré konali za tieto spoločnosti a tieto mohol v rámci medzinárodnej výmeny informácii dať preveriť a takto získaným dôkazom by tvrdenia daňového subjektu buď vyvrátil alebo potvrdil. Napriek predloženým dôkazom zo strany daňového subjektu o vynaložení výdavkov súvisiacich s pracovnými cestami za účelom obchodných rokovaní predložením účtovných dokladov o zaplatení pohonných hmôt, ktoré boli v súvislosti s evidenciou jázd, nezisťoval žiadne in skutočnosti, nezistil skutočnosti nevyhnutné pre účely správy daní najúplnejšie. Rozpor zisteného skutkového stavu s obsahom administratívneho spisu: Správny orgán prvého stupňa uvádza na strane 15 svojho rozhodnutia, že podľa výsledkov dokazovania jediným dôkazom o tvrdenom odvysielaní reklamnej kampane zostali len vyššie uvedené faktúry, ktoré však sami o sebe dodanie reklamnej kampane subjektom M+R RADIOSERVIS, s.r.o. nepreukazujú. S týmto tvrdením správcu dane sa nedá súhlasiť. Správca dane mal celý rad dôkazov nielen listinných, ale aj svedeckých, ktoré jednoznačne preukazujú tvrdenia daňového subjektu a žalobcu o materiálnom dodaní služby reklamnej kampane toto spoločnosťou pre daňový subjekt. Nakoniec namietal nedostatočné odôvodnenie druhostupňového správneho rozhodnutia, a to, že nie je v ňom uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, ktoré skutočnosti považovalo Finančné riaditeľstvo SR za preukázané, a ktoré naopak nie a toto svoje posúdenie nijako neodôvodnilo. Neuviedlo, aké skutočnosti vyplývajú z jednotlivých dôkazov, ktoré boli vykonané. V rozhodnutí úplne absentuje hodnotenie jednotlivých dôkazov samostatne a vo vzájomnej súvislosti, neobsahuje žiadne úvahy, ktorými sa žalovaný riadil. Samotné detailné popísanie daňového konania nie je odôvodnením rozhodnutia správcu dane. Rovnako ako prvostupňový správny orgán nesprávne vyhodnotil unesenie dôkazného bremena, ktoré žalobca v plnom rozsahu uniesol a ak má správca dane a Finančné riaditeľstvo SR pochybnosti o reálnosti tejto služby, je dôkazné bremeno práve na správcovi dane a Finančnom riaditeľstve SR. Žiadal napadnuté a prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 30.05.2014, kde opätovne popísal jednotlivé úkony vykonané v rámci daňovej kontroly správcom dane. Zotrval na názore, že bolo povinnosťou žalobcu obstarať si také dôkazy, ktoré by preukazovali odvysielanie reklamných spotov v uvedených rádiách v konkrétnych vysielacích časoch, keď v mediálnom pláne bol stanovený len časový horizont v mesiacoch, napr. od 10.05.2010 do 30.06.2010. Poukázal na obdobné rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/48/2007-79 zo dňa 05.02.2008, v ktorom bola posudzovaná oprávnenosť daňových výdavkov právnickej osoby v súvislosti s fakturáciou reklamy a taktiež aj na skutočnosť, že Krajský súd v Žiline rozhodoval vo veci žalôb Michala Rentku vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II., III. a IV. štvrťrok 2010 v súvislosti s nepriznaním odpočítanej DPH z prijatej reklamnej služby, pričom išlo o rovnaké skutočnosti ako v predmetnej veci. Rozsudkami Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/35/2014-50, 20S/36/2014-48 a 21S/68/2014-28 bola žaloba zamietnutá. Žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. 5. Podaním zo dňa 03.09.2016 reagoval žalobca na vyjadrenie žalovaného k žalobe, avšak uviedol v ňom rozhodnutia (prvostupňové i druhostupňové správne rozhodnutie), ktoré nie sú predmetom súdneho prieskumu. 6. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa § 250f ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 491 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, ďalej SSP), keďže splnenie týchto podmienok zostalo zachované. Verejné vyhlásenie rozsudku za splnenia procesných podmienok pre verejné vyhlásenie rozsudku v zmysle § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 491 ods. 1 SSP bolo dňa 08.11.2016. 7. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 177 a nasl. SSP v spojení s § 491 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP). Zistil pritom, že napadnuté rozhodnutie aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je zákonný, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov: 8. Správca dane v napadnutom rozhodnutí uviedol, že neuznal daňovému subjektu v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2010 daňové výdavky v sume 174 314,26 €, a to výdavky za reklamnú kampaň v sieti súkromných rozhlasových staníc vo výške 161 500 €, fakturované spoločnosťou M+R RADIOSERVIS, s.r.o., Bánovce nad Bebravou a vo výške 4 389,72 € spojené s používaním osobného motorového vozidla Škoda Felícia Combi v roku 2010 na služobné cesty do Českej republiky. Predmetom fakturácie bola reklamná kampaň v sídle súkromných rozhlasových staníc vo výške 161 500 €, ktorá mala byť realizovaná v roku 2010 na základe jednotlivých faktúr zo dňa 15.07.2010, 15.10.2010, 15.11.2010 a 15.01.2011. Prílohou faktúr boli mediálne plány v sieti súkromných rozhlasových staníc, na základe ktorých si Michal Rentka objednal realizáciu reklamnej kampane takto: 500 objednaných bodov od 10.05.2010 do 30.06.2010 (príloha k faktúre zo dňa 15.07.2010), 250 objednaných bodov od 01.07.2010 do 30.09.2010 (príloha k faktúre zo dňa 15.10.2010), 150 objednaných bodov od 01.10.2010 do 31.10.2010 (príloha k faktúre zo dňa 15.11.2010) a 357 objednaných bodov od 01.11.2010 do 31.12.2010 (príloha k faktúre zo dňa 15.01.2011). V mediálnych plánoch (nie je uvedený dátum ich vyhotovenia) je uvedené, že fakturácia je dohodnutá po ukončení vysielania reklamnej kampane. Zároveň sa v jednotlivých mediálnych plánoch uvádza, že sú prílohou k jednotlivým faktúram. Žalovaný poukázal na to, že v mediálnych plánoch, ktoré mali byť vyhotovené pred samotným dodaním služby a pred jej fakturáciou (ako to vyplýva z výpovede svedka Mariána Peťovského, konateľa dodávateľa), sa uvádzajú čísla faktúr, ktoré boli vyhotovené až následne za služby dodané v roku 2010. Okrem toho medzi daňovým subjektom a spoločnosťou M+R RADIOSERVIS, s.r.o. bola uzavretá zmluva o mediálnej spolupráci č. MR/2010/013 zo dňa 07.05.2010 o tvorbe a odvysielaní reklamy prostredníctvom siete súkromných rozhlasových a televíznych staníc vrátane reklamno - propagačných akcií. Zmluvné strany sa dohodli na celoročnej reklamnej kampani pre rok 2010 v nestanovenom objeme a v nestanovených konkrétnych termínoch. Správca dane vzhľadom na predložené doklady vykonal šetrenie vo veci reálnosti odvysielania reklamnej kampane v sieti súkromných rozhlasových staníc podľa vyššie uvedených faktúr. Požiadal Daňový úrad Trenčín o vypočutie svedka Q. V., konateľa spoločnosti M+R RADIOSERVIS, s.r.o. v období od 26.03.2010 do 14.06.2011. Podľa odpovede č. 9300402/5/3713720/2012, doručenej správcovi dane dňa 17.12.2012, Marián Peťovský bol vypočutý ako svedok dňa 12.12.2012 Michal Rentka nevyužil právo zúčastniť sa výpovede tohto svedka. Do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9300402/5/3702473/2012 uviedol, že spoločnosť M+R RADIOSERVIS, s.r.o. mala zabezpečiť pre Michala Rentku reklamnú kampaň v sieti rozhlasových staníc HIT FM rádio a Žilinské rádio ZET. Podľa vyjadrenia Mariána Peťovského spoty pre Michala Rentku vyrábal. Pri obchodných jednaniach vo veci zabezpečenia reklamnej kampane mal jednať so spoločnosťou SPINOZA, s.r.o. s pánom Hornišom a za spoločnosť RM PROGRES, s.r.o. s Miroslavom Staněkom. Výsledky šetrenia v spoločnosti SPINOZA, s.r.o. vo veci preverenia reálnosti odvysielania reklamnej kampane v sieti súkromnej rozhlasovej stanice HIT FM rádio uviedol správca dane v odpovedi č. 9310401/5/1736323/2013 doručenej dňa 13.05.2013. Podľa predmetnej odpovede bola spísaná s bývalým konateľom spoločnosti SPINOZA, s.r.o. Mariánom Hornišom (konateľ bol od 08.06.2006 do 23.04.2013) dňa 06.05.2013 zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9310401/5/1722918/2013. 2012 Michal Rentka nevyužil právo zúčastniť sa výpovede tohto svedka. Daňový úrad v Trenčíne vykonal dňa 23.05.2013 na adrese Nám. SNP 1, Partizánske miestne zisťovanie vo veci preverenia sídla spoločnosti SPINOZA, s.r.o., z ktorého spísal zápisnicu o miestnom zisťovaní č. 9310401/5/2153215/2013. Predmetným miestnym zisťovaním bolo zistené, že na predmetnej adrese vlastník nehnuteľnosti Obchodné domy PRIOR STRED, a.s. mal so spoločnosťou SPINOZA, s.r.o. uzatvorenú zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 61/07/01 zo dňa 21.08.2001, pričom nájomný vzťah bol ukončený zo strany prenajímateľa výpoveďou dňa 30.04.2007. Nová zmluva o prenájme nebytových priestorov s uvedenou spoločnosťou uzatvorená nebola, to znamená, že spoločnosť SPINOZA, s.r.o. sa na adrese Nám. SNP 1, Partizánske nenachádza. Ďalšie šetrenie správca dane vykonal v súvislosti s rozhlasovou stanicou Žilinské rádio ZET, majiteľom ktorého v roku 2010 bola spoločnosť RM PROGRES, s.r.o., Bratislava a predvolal Miroslava Staněka na Daňový úrad Žilina, pobočka Dolný Kubín vo veci preverenia obchodných vzťahov spoločnosti RM PROGRES, s.r.o. v zdaňovacom období roku 2010. Správca dane oznámil všetky výsledky šetrenia daňovému subjektu - Michal Rentka v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 9511401/5/3353494/2013 spísanej dňa 11.07.2013. Daňový subjekt - Michal Rentka sa písomne vyjadril k zisteným skutočnostiam a to, že k daňovej kontrole predložil dôkazy, účtovné doklady, vrátane faktúr, spoločnosti M+R RADIOSERVIS, s.r.o. riadne zaplatil a na nosiči médií správcovi dane predložil vyrobené reklamné spoty, dokazovanie správcu dane je podľa neho nad rámec a rozsah daňovej kontroly nevyhnutnej na dosiahnutie účelu pre správne zistenie dane u neho ako daňového subjektu. 9. Vo vzťahu k neuznaným výdavkom spojeným s používaním osobného motorového vozidla bolo preukázané, a to kontrolou dokladov o nákupe pohonných hmôt z čerpacej stanice Slovnaft, a.s., v Nižnej nad Oravou a porovnaním týchto dokladov s evidenciou jázd pre uvedené vozidlo, že daňový subjekt v evidenciách vo viacerých prípadoch vykazoval priebeh zahraničných služobných ciest v rovnakých dátumoch a časoch, kedy na čerpacej stanici Slovnaft, a.s., Nižná nad Oravou zároveň nakupoval pohonné hmoty. Uskutočnenie týchto zahraničných pracovných ciest spochybňuje skutočnosť, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o viacdňové zahraničné služobné cesty, z ktorých neexistuje žiaden doklad o ubytovaní, ani iný doklad preukazujúci skutočnosť, že daňový subjekt zahraničné služobné cesty realizoval. 10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení účinnom ku dňu 29.01.2016 (právoplatnosť druhostupňového rozhodnutia) daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 citovaného zákona správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 4 citovaného zákona ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) cit. zákona správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a) Podľa § 61 ods. 5 citovaného zákona ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z o dani z príjmov v znení účinnom k 31.12.2010 na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 21 ods. 1 citovaného zákona, prvá časť vety pred čiarkou, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) citovaného zákona výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške. 11. Žalobca v žalobe namieta viaceré skutočnosti, ktoré podľa neho mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Namieta najmä procesné vady v postupe správcu dane pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Čo sa týka námietky, že daňová kontrola je nezákonná, lebo nebola dodržaná jej maximálna dĺžka, súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Zo správneho spisu jednoznačne vyplýva, že daňová kontrola sa začala 26.06.2012 a ukončená bola dňom doručenia protokolu dňa 02.01.2014. Daňová kontrola bola prerušená od 19.04.2013 do 12.11.2013; teda po zohľadnení doby prerušenia bola daňová kontrola ukončená v zákonnej lehote. Súd zároveň poukazuje na to, že v tejto námietke žalobca neuviedol, že daňová kontrola bola prerušená, hoci o jej prerušení mal objektívnu vedomosť (ako vyplýva aj z jeho ďalších námietok, týkajúcich sa prerušenia daňovej kontroly). Preto sa táto námietka javí ako účelová. 12. Ďalšími procesnými námietkami uvedenými v žalobe bolo, že bolo porušené právo žalobcu klásť svedkom otázky, a to svedkyni Márii Klčovej (správne malo byť uvedené Helena Klčová), ktorej výsluch sa mal uskutočniť 27.11.2012 a výsluch daňového subjektu RM PROGRES, s.r.o., ktorý sa mal uskutočniť 30.01.2013. Táto námietka je bezpredmetná. Zo správneho spisu totiž vyplýva, že Helenu Klčovú sa správcovi dane nepodarilo vypočuť vôbec, teda výsluch nebol realizovaný. Rovnako v súvislosti s predvolaním daňového subjektu RM PROGRES, s.r.o. na deň 30.01.2013 nedošlo k svedeckej výpovedi žiadnej fyzickej osoby za túto obchodnú spoločnosť, preto žalobca nebol ukrátený na žiadnych svojich subjektívnych právach, teda ani na práve klásť svedkom otázky. 13. K námietke žalobcu k prekladaniu dôkazov z iných daňových konaní súd uvádza, že v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz môže použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie danie a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecnými záväznými právnymi predpismi. Dôkazy z iných daňových konaní (aj zápisnice o výsluchu svedkov, ktoré boli realizované v iných daňových konaniach) boli použité ako listinné dôkazy, teda nie ako dôkazy výsluchom svedkov. S týmito listinnými dôkazmi bol daňový subjekt riadne oboznámený a mohol sa k nim vyjadriť. Zoznam všetkých použitých listinných dôkazov je predmetom úradného záznamu zo dňa 18.11.2013, ktorý tvorí súčasť správneho spisu, ako aj všetky listinné dôkazy použité v tomto daňovom konaní. 14. Ďalšia námietka spočívala v tom, že výsluch svedka Mariána Horniša bol vykonaný nezákonne v čase, keď daňová kontrola bola prerušená, rovnako aj miestne zisťovanie preverovania sídla spoločnosti SPINOZA, s.r.o. dňa 23.05.2013. Aj táto námietka je v plnom rozsahu nedôvodná. Dožiadanie správcu dane dožiadanému daňovému úradu bolo vypracované dňa 17.12.2012, t.j. pred prerušením daňovej kontroly, pričom správca dane nemohol ovplyvniť termín samotného uskutočnenia dožiadania dožiadaným orgánom (o samotnom výsluchu uvedeného svedka bol žalobca riadne upovedomený). Dožiadanie správcu dane vo vzťahu k vykonaniu miestneho zisťovania spoločnosti SPINOZA, s.r.o. bolo datované dňom 15.05.2013, avšak nebolo realizované v rámci tohto daňového konania, t.j. preverovania dane z príjmov fyzických osôb na rok 2010, ale sa týkalo daňového konania na DPH. Daňová kontrola týkajúca sa DPH nebola predmetom prerušenia rozhodnutím zo dňa 15.04.2013, ktorým rozhodnutím sa prerušila daňová kontrola vo veci dane z príjmov fyzických osôb; to znamená, že dožiadanie mohlo byť vykonané, keďže sa týkalo iného daňového konania. Následne boli jeho výstupy ako listinné dôkazy použité v konaní ohľadne dane z príjmov fyzických osôb na rok 2010 rovnako ako iné listinné dôkazy z iných daňových konaní. 15. Ďalšia časť námietok sa týkala nedostatkov odôvodnenia prvostupňového správneho rozhodnutia. Tieto námietky sú taktiež nedôvodné. Nie je v súlade s písomne vyhotovením tohto rozhodnutia tvrdenie žalobcu, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí neuviedol, aké skutočnosti vyplývajú z jednotlivých dôkazov a že v ňom absentuje hodnotenie jednotlivých dôkazov samostatne a ich vzájomné súvislosti. Prvostupňové správne rozhodnutie je riadne odôvodnené, nachádza sa v ňom riadne hodnotenie dôkazov, pričom správny súd poukazuje na to, že túto námietku v odvolaní žalobca neuviedol. Vo svojom odvolaní voči - podľa neho v žalobe tvrdenému nedostatočne odôvodnenému - prvostupňovému rozhodnutiu vôbec nenamietal jeho nedostatok dôvodov a riadne podal odvolanie vo veci samej. To znamená, že žalobca nemal problém so zistením a identifikovaním dôvodov prvostupňového správneho rozhodnutia a využil proti nemu procesnú obranu (odvolanie), ktoré nebolo odôvodnené nemožnosťou zistenia, z akých dôvodov došlo k neuznaniu daňových výdavkov, ale naopak bolo odôvodnené meritórne. Samotné prvostupňové rozhodnutie obsahuje vyhodnotenie dôkazov na stranách 9 až 17 svojho rozhodnutia. Podrobne vyhodnotilo svedecké výpovede jednotlivých svedkov (Miroslav Staněk, Marián Peťovský, Marián Horniš), ako i výsledky jednotlivých miestnych zisťovaní vo vzťahu k subdodávateľom žalobcu. 16. Ďalšia námietka spočívala v tom, že podľa názoru žalobcu tento predložil všetky dôkazy, ktoré potvrdzujú dodanie služby a dokazujú preukázateľnosť a vierohodnosť predložených faktúr, teda podľa neho žalovaný nesprávne vyhodnotil zhromaždené dôkazy v neprospech žalobcu. Súd k tomu udáva, že všetky predložené dôkazy zo strany žalobcu (faktúry s výdavkovými pokladničnými dokladmi, mediálnymi plánmi a CD nosič s reklamným spotom) nepostačujú na prijatie záveru o preukázaní reálnej existencie odvysielania reklamnej kampane deklarovanej na faktúrach od spoločnosti M+R RADIOSERVIS, s.r.o.. Samotné faktúry sami o sebe nepostačujú na to, aby bola preukázaná skutočná realizácia celej reklamnej kampane, pretože faktúry sami o sebe potvrdzujú len formálnu stránku zdaniteľného obchodu. Pokladničné doklady preukazujú, že faktúry boli vyplácané v hotovosti, čo vo svojej podstate znamená, že existujú odôvodnené pochybnosti o vyplatení faktúr - vyplatenie nebolo podložené objektívnymi dôkazmi napr. výpismi z účtov alebo dôkazmi, z ktorých by vyplývalo čerpanie finančných prostriedkov na vyplatenie faktúr - súd pritom poukazuje na vysoké čiastky, ktoré mali byť týmto spôsobom vyplatené (59 500 €, 29 750 €, 17 850 €, 85 085 €). Taktiež mediálne plány nepreukazujú reálne odvysielanie reklamnej kampane v jednotlivých dňoch a hodinách s konkrétnym obsahom jednotlivých reklamných spotov, keď mediálne plány sú všeobecné, nedeklarujú konkrétne reklamné spoty, nie sú datované. Okrem toho sa vyskytla logická vada medzi ich písomným vyhotovením a svedeckými výpoveďami zhromaždenými v daňovom konaní, keď na jednej strane podľa ich obsahu tvorili prílohu k jednotlivým faktúram a na druhej strane podľa svedeckých výpovedí mali byť vyhotovené pred samotnou fakturáciou tak, aby bolo z nich zrejmý obsah jednotlivých reklamných spotov. Samotné mediálne plány tak, ako boli vyhotovené, teda ako prílohy k jednotlivým faktúram nemajú žiadnu vypovedaciu a preukaznú hodnotu a nie sú dôkazom o reálnom uskutočnení konkrétnej reklamnej kampane, teda nie sú dôkazom o realizácii konkrétnej služby. 17. Ďalšia námietka sa týkala neuznania výdavkov vo vzťahu k zahraničným pracovným cestám. Podľa nej správca dane nezisťoval skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní čo najúplnejšie, čím porušil svoju povinnosť podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku. K tomu správny súd uvádza nasledovné. Správne orgány dostatočným spôsobom odôvodnili, z akého dôvodu neuznali žalobcovi jeho výdavky spojené s týmito zahraničnými cestami. Samotný reálny výkon zahraničných služobných ciest bol totiž spochybnený z dôvodu, že podľa evidencie jázd všetky v protokole uvedené zahraničné služobné cesty do miest Ostrava, Olomouc, Prostějov, Hodonín, Opava, či Makov daňový subjekt absolvoval v rovnakých dátumoch a časoch, kedy na čerpacej stanici Slovnaft, a.s., Nižná nad Oravou nakupoval pohonné hmoty. Ďalej z týchto zahraničných pracovných ciest neexistuje žiaden doklad, ktorý by preukazoval ich skutočnú realizáciu. Takýto hodnoverný doklad mal predložiť žalobca v rámci jeho dôkazného bremena v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku, avšak on sám toto dôkazné bremeno neuniesol; pritom tvrdil, že sa malo jednať o viacdňové zahraničné služobné cesty, a teda, ak by skutočne boli realizované, bolo nepochybne v možnostiach žalobcu predložiť dôkazy o ich realizácii (napr. dôkazy o úhrade ubytovania, resp. rezervácii ubytovania, atď.). Daňový subjekt bol správcom dane vyzvaný, aby preukázal ním tvrdené skutočnosti. Jediný dôkaz, ktorý žalobca predložil, a to potvrdenie zo dňa 15.10.2012, správca dane vyhodnotil ako nehodnoverný dôkaz, keď takéto potvrdenie vystavené viac ako dva roky po tvrdených zahraničných pracovných cestách nebolo podložené žiadnymi ďalšími objektívnymi dôkazmi, či už o skutočnej účasti žalobcu na obchodných rokovaniach, samotnom uskutočnení týchto rokovaní a tiež ohľadne využitia jeho osobného motorového vozidla na prepravu na ne. Okrem toho, že toto potvrdenie je len všeobecného charakteru (rokovania sa mali týkať „vzájomnej spolupráce“), týkalo sa len deklarovaných ciest do Olomouca, Prostějova, Hodonína a Ostravy, daňový subjekt si však uplatňoval daňové výdavky aj za cesty do Makova a Brna. Žiadne hodnoverné dôkazy žalobca nepredložil, a preto jeho žalobná námietka, že v tomto ohľade (na preukázanie tvrdení žalobcu) mal byť činný správca dane a z vlastnej iniciatívy tieto dôkazy zabezpečiť, je požiadavka nad rámec Daňového poriadku. 18. Ďalšia námietka o rozpore zisteného skutkového stavu s obsahom administratívneho spisu je v podstate totožná s námietkou uvedenou v žalobe na strane 7 ohľadne nesprávneho vyhodnotenia dôkazov zo strany prvostupňového správneho orgánu a žalovaného, keď žalobca opätovne tvrdí, že správca dane mal celý raz dôkazov, ktoré jednoznačne preukazujú tvrdenia daňového subjektu. Nejedná sa teda o námietku, že by sa v správnom spise nachádzal resp. nenachádzal dôkaz, ktorý by bol v rozpore so zisteným skutkovým stavom v zmysle § 191 ods. 1 písm. f) SSP. Ohľadne tejto námietky súd poukazuje na svoje predchádzajúce odôvodnenie tohto rozsudku. 19. Posledná námietka sa týkala nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, pretože podľa žalobcu aj v tomto rozhodnutí absentuje správna úvaha ohľadne hodnotenia dôkazov, ktoré žalovaný neposúdil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. K tejto námietke súd uvádza, že ani v rozhodnutí žalovaného nechýba hodnotenie dôkazov, či už listinných, svedeckých výpovedí, a to jednotlivo ani vo vzájomnej súvislosti. Žalovaný detailne rozobral všetky odvolacie námietky uvedené v odvolaní žalobcu a tieto riadne vyhodnotil, pričom dbal na to, aby jeho rozhodnutie bolo prehľadné a malo všetky náležitosti správneho rozhodnutia vydaného v daňovom konaní. Vyhodnotil jednotlivé svedecké výpovede svedkov Mariána Peťovského, Mariána Horniša, ako aj Miroslava Staněka, a to aj v konfrontácií s výpoveďou samotného daňového subjektu. Vyhodnotil tiež vykonané miestne zistenia a ďalšie listinné dôkazy. Je tiež treba na záver upozorniť na to, že na jednej strane žalobca uvádza, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné práve z dôvodu nedostatku hodnotenia dôkazov v neprospech žalobcu a na druhej strane žalobca v inej žalobnej námietke uvádza, že hodnotenie dôkazov v neprospech žalobcu vykonané či už správcom dane alebo žalovaným je nezákonné, pretože všetky dôkazy smerujú práve k uznaniu daňových výdavkov žalobcu. Tieto žalobné námietky sú v logickom rozpore, nie je totiž dobre možné na jednej strane namietať absenciu hodnotenia dôkazov a na druhej strane namietať samotné hodnotenie dôkazov, preto táto námietka rovnako ako námietka nedostatku dôvodov prvostupňového správneho rozhodnutia je účelová a bez opory v správnom spise. 20. Z týchto dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. 21. O náhrade trov konania žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal, lebo žalobca nebol v konaní úspešný. Rovnako nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle § 168 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky stanovené v tomto ustanovení (výnimočnosť situácie). Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V Žiline, dňa 8. novembra 2016 JUDr. Jana Martinčeková predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková