Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/33/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200108 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200108.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. A. S., LL.M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX Y., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí, Andreja Kmeťa 17, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti a postupu rozhodnutia č. OÚ-ZA-OOP1-2014/015594/TOT, OÚ-ZA-OOP1-2015/001437/ TOT, OÚ-ZA-OOP1-2016/004266/TOT zo dňa 12.01.2016, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. OÚ-ZA-OOP1-2014/015594/TOT, OÚ-ZA-OOP1-2015/001437/TOT, OÚ-ZA-OOP1-2016/004266/TOT zo dňa 12.01.2016, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OÚ- ZA-OVVS2/A/2013/05670-8/2500/BD zo dňa 18.02.2014l. Žalobca v žalobe uviedol, že s uvedeným rozhodnutím odvolacieho správneho orgánu nesúhlasí a to z nasledovných 6 dôvodov: 1) Odvolací správny orgán vôbec neskúmal motív, pohnútky, dôvody a osobnostné črty oznamovateľky Ing. I. O., nar. XX.XX.XXXX. V priestupkovom konaní proti žalobcovi vydal správny orgán rozhodnutie, v ktorom bol žalobca uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal údajne dopustiť tým, že mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie hrubým správaním a drobným ublížením na zdraví, keď údajne mal dňa 08.09.2013 v čase okolo 12:30 hod. v rodinnom dome č. XXX v obci X. fyzicky napadnúť svoju bývalú manželku I. S., rod. O. a to tak, že ju údajne mal udrieť lakťom do tváre, čím jej mal spôsobiť drobné poranenia, a že ju mal uraziť tým, že je príživníčka, keď nemá chlapa, tak jej to udiera na mozog. Okrajovo uviedol, že bývalá manželka sa nedokáže zmieriť s tým, že po odhalení opakovanej nevery ako aj preto, že kým bol v práci, ona dňa 15.04.2008 opustila ich spoločnú domácnosť v Žiline a išla za ženatým milencom na Kysuce, bol nútený v roku 2009 podať návrh na rozvod. Po rozsiahlom dokazovaní v roku 2011 ich súd rozviedol. Počas ich cca 11 ročného manželstva manželka viac ako 9 rokov nikde nepracovala, bola doma. Odkedy ich súd rozviedol musí sa o seba starať sama, preto je z toho frustrovaná a snaží sa mu neustále škodiť vymyslenými udaniami, deti manipuluje proti nemu, všade ho nepravdivo ohovára a pod. Uviedol, že jeho bývalá manželka býva od roku 2010 zadarmo v dome č. d. XXX v obci X., ktorý postavil pre ich rodinu v roku 1998, a ktorý jej nezištne poskytol s komplexným vybavením, lebo s ňou striedavo bývajú aj ich deti. Ten konkrétny víkend, t. j. tú konkrétnu nedeľu, t. j. 08.09.2013 mal byť podľa rozsudku o rozvode mladší syn B. po prázdninách prvýkrát s ním v Žiline. Nestalo sa tak, lebo mu zakázala, aby išiel ku nemu do Žiliny tráviť celý víkend a vypla mu jeho mobil. Z tohto dôvodu on v tú nedeľu okolo obeda išiel osobne pozrieť do svojho rodinného domu X. č. XXX na syna B. a X., keď mu nedvíhali mobil, a ani ku nemu do Žiliny neprišli, hoci tak bol vopred s deťmi dohodnutý. Od toho dňa 08.09.2013 z dôvodu jej provokácii radšej do domu č. XXX v X. nechodí a s deťmi sa stretáva iba v Žiline. Okrajovo uviedol, že aj pred rozvodom, aj v súčasnosti bývalá manželka udržiava neustále vzťahy s cudzími mužmi. Poukázal na to, že neuveriteľne vyznieva policajný záznam, v ktorom sa uvádza, že 24.06.2011 v čase o 22:50 hod. prišlo v chate manželov X. v D. P. k fyzickému konfliktu, keď prišla Y. X. do svojej chaty vyčítať I. S., priateľke jej muža, že prečo rozbíja ich manželstvo a spáva s jej mužom. Na to sa obe ženy fyzicky pobili. Jeho žena podľa policajného záznamu počas tejto bitky na chate ležala v posteli a pozerala televízor. Po odchode pani X. ostala I. S. na noc v chate aj s F. X., no aj s ním sa časom rozišla. Každý neúspech jej promiskuitného správania si ventiluje na žalobcovi. Má za to, že bývalá manželka z frustrácie a sklamania z neúspechu s ďalšími partnermi sa chcela cez ten konkrétny víkend vybúriť na žalobcovi a na deťoch, pretože len čo vošiel na dvor svojho domu kde bývala, začala naňho vulgárne kričať, že mu B. nedá a že mám sa pakovať preč. V rozhodnutí odvolacieho správneho orgánu na str. 4 ods. 8 sa uvádza, že svedkyňa I. O. pred prvostupňovým správnym orgánom vypovedala, že ju v obývačke chytil pod krk a vyfackal. Potom podľa jej výpovede ju mal v kuchyni udrieť lakťom do tváre a pritom jej nadávať kur..v, p.č, špín, vyžierok, príživníčok a pod.. Je záhadné, že tieto vymyslené vulgarizmy a fiktívne facky však nikto iný ako oznamovateľka nevidel ani nepočul. Žalobca uvádza, že nechápe ako jej mohol správny orgán uveriť bez preskúmania jej motívu, pohnútky či osobnostných čŕt, na ktoré poukazoval opakovane na výsluchu, ako aj písomných vyjadreniach či odvolaní. Hrubé pochybenie prvostupňového správneho orgánu, ako aj odvolacieho správneho orgánu vidí v tom, že sa v rozpore so zákonom snažia bagatelizovať správanie I. O. voči žalobcovi a v rozpore s ich nezávislosťou na sto percent veria jej výmyslom o celom incidente, a naopak jeho výpoveď neberú vôbec na zreteľ. Tak na str. 5 ods. 2 rozhodnutia odvolaní, keď uvádzajú: „I. O. zrejme z bezradnosti fyzicky inzultovala a fackou mu spôsobila škrabanec na tvári o čom svedčí i lekárska správa vyhotovená bezprostredne po incidente.“ V ďalšom odseku správny orgán tvrdí, že oznamovateľka po obsahovej stránke úplne zhodne vypovedala tak ako pred správnym orgánom, tak aj pred políciou. Takže správny orgán preukázal, že stojí na strane oznamovateľky, pretože dotvára jej pocity slovami „zrejme z bezradnosti“ ho inzultovala a fackou mu spôsobila škrabane na tvári. Lenže spravodlivosť a právo nie je o pocitoch a domnienkach ale o zákonných a plnohodnotných dôkazoch. Toto sú jednoznačné dôkazy o tom, že správny orgán hrubo pochybil, jednak tým, že vyhodnotil výpoveď svedkyne - oznamovateľky ako dôveryhodnú a úplne sa s jej výpoveďou stotožnil bez toho, aby dôsledne skúmal jej motív a osobnostné črty oznamovateľky i svedkyne v jednej osobe. Naopak, jeho výpoveď bez riadneho odôvodnenia vyhodnotil ako nedôveryhodnú od samého začiatku, čím porušil viac procesnoprávnych zásah, hlavne zásadu na spravodlivý proces, zásadu zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností, zásadu voľného hodnotenia dôkazov a pod.. Ani jeden správny orgán neskúmal motív a pohnútky oznamovateľky. 2) Neobstojí tvrdenie správneho orgánu na strane 5 rozhodnutia, že svedecká výpoveď maloletého B. S. v tejto časti skutku teda nepochybne poskytuje dôkaznú oporu tvrdeniam svedkyne I. O.. Výpoveď svedka B. z 08.09.2013 na polícii je práve naopak v rozpore s tvrdením oznamovateľky. Správny orgán asi z dôvodu zabezpečenia alibi pre oznamovateľku a v rozpore s jeho nestrannosťou opakovane po viac ako 6 mesiacoch od 08.03.2013 vypočúval neplnoletého B. S., ktorý pod nátlakom a za stáleho srdcervúceho plaču musel pred pracovníčkami prvostupňového správneho orgánu znova a znova odpovedať naučené slová od oznamovateľky. O takomto ovplyvňovaní maloletého B. musel správny orgán dobre vedieť, keď opakoval po takom dlho čase jeho výpoveď. Splnil tak oznamovateľke jej želanie a klamal v tejto druhej diametrálne odlišnej výpovedi od prvej, len preto, aby mal od svojej matky už konečne pokoj, a aby ho už viac neponižovala svojimi vyhrážkami. Oznamovateľka dokáže na maloletého B. vplývať tak diktátorsky, že v prípade, ak poruší jej zákaz komunikovať so žalobcom, či stretávať sa so žalobcom mimo termínu rozvodového rozsudku, ako jeho matka ho potom doma ignoruje až do takej miery, že ho odstrkuje od seba, odmieta s ním komunikovať, aby si od B. vynútila totálnu podriadenosť, spôsobujúc mu nadmerný stres a strach, prejavujúci sa často jeho plačlivosťou a uzavretosťou do seba. Pritom je jasné, že maloleté dieťa si viac ako po pol roku nemôže pamätať doslovne všetko čo sa tak v vzdialenom čase hovorilo alebo nehovorilo v dome č. XXX v X.. Tvrdenia bývalej manželky sa nezakladajú na pravde, sú absolútne vymyslené, ide jej o akúsi pomstu údajne za stratu mladosti a rozpad manželstva. Bývalá manželka sa mu snaží teraz po rozvode škodiť tým, že ho ponižuje pred ich deťmi s cieľom zničiť môj vzťah s nimi, resp. jeho vzťah s nimi. Jediného svedka maloletého syna B. tak frustrovala, že v priebehu roka pred policajtom ako aj z iniciatívy správneho orgánu po 6 mesiacoch pred prvostupňovým správnym orgánom vypovedal až dvakrát a jeho výpovede sú absolútne protichodné, čo namietal od samého začiatku tohto správneho konania, teda aj v odvolaní. Ani jeden správny orgán sa vôbec týmto nezaoberal. Má za to, že druhým výsluchom maloletého B. sa mal negovať jeho prvý výsluch v prospech alibi oznamovateľky, no žiadny správny orgán to neskúmal do dôsledku. Správny orgán aj tu pochybil, lebo nezdôvodnil prečo pri svojom rozhodovaní bral do úvahy druhý výsluch, a prečo odmietol prvý, ktorý bol urobený v ten predmetný deň 08.09.2013. Je nepochopiteľné, že mladšieho syna B. svojim psychickým vydieraním a nátlakom, aby svedčil ako ona chce a proti nemu, nevystavila syna psychickému stresu až do takej miery, že priamo pri vypočúvaní Ing. I., pracovníčkou prvostupňového správneho orgánu dňa 18.02.2014 sa B. psychicky zrútil a plakal až vzlykal a nebol schopný poriadne rozprávať. Ing. I., ktorá viedla jeho výsluch sa snažila ho za každú cenu vypočuť, opäť po šiestich mesiacoch, aj takými argumentami, že na výsluch chodia oveľa menšie deti ako B.. Žalobca má za to, že sa nesprávala profesionálne a nesnažila sa zistiť príčiny jeho plaču, aby neprerušila jeho výsluch. Opakovane a s iróniou zvýšeným hlasom hovorila B., ktorý mal 13,5 roka, že ku nej na výsluch chodia aj 5 ročné deti, a tieto údajne vôbec neplačú, tak aby prestal plakať aj on, že je už veľký a ona má málo času. Už tam pocítil, že na jeho syna bol vyvíjaný nezákonným spôsobom enormný tlak, aby vypovedal i napriek neustálemu plaču a strachu. Kompetentní pracovníci správneho orgánu musia vedieť, že k výpovedi nemožno nikoho nútiť. Potvrdil, že sa tak stalo, lebo bol prítomný a žiadal som pred výsluchom svedka poučiť, no márne. Bez absolútneho zdôvodnenia prvostupňový správny orgán preukázateľne ignoroval výpoveď z prvého výsluchu maloletého B. zo dňa 08.09.2013 a nebral ho vôbec do úvahy policajnú zápisnicu o výpovedi môjho, resp. jeho maloletého syna z 08.09.2013. V tejto výpovedi uviedol, že ja som nevidel, že by otec dome škrtil moju mamu, ani že by mama poškrabala otca na tvári. Videl som len škrabance na jeho tvári, ktoré pred príchodom do X. nemal. Nakoniec začal otec mame nadávať, že je príživníčka, a že sa má dať liečiť. Hrubé nadávky jej však nepovedal a mama otcovi len pár nadávok, viem že mu povedala, že je kok.t. Podľa názoru žalobcu je prirodzené, že výpoveď syna B. po údajnom incidente bude vierohodná a pravdivá, oproti jeho absolútnej zmenenej výpovede zo dňa 18.02.2014. V odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu však argumenty tohto vierohodného dôkazu - výpoveď maloletého B. zo dňa 08.09.2013 nie sú vôbec spomenuté. Podľa názoru žalobcu je teda preukázané, že ako jediný dôkaz v tomto konaní je ničím nepodložené a vymyslené tvrdenie oznamovateľky, ktorá má s priestupkami v oblasti občianskeho spolunažívania bohaté skúsenosti. 3) Hoci odvolací správny orgán vo svojom rozhodnutí na str. 5 a 6 uvádza, že sa pri rozhodovaní opieral o lekárske vyjadrenie všeobecnej lekársky MUDr. O. A. ako aj o odborné vyjadrenie MUDr. L. G., po naštudovaní spisu vrátane vyjadrenia všeobecnej lekárky, ktoré je bez dátumu, ako i odborného vyjadrenia žalobca má za to, že je absolútne nekonkrétne, vypracované až niekoľko dní cca týždeň po údajnom incidente. Lekárske vyjadrenie všeobecnej lekárky, ktorá nie je všeobecnou lekárkou oznamovateľky je nepoužiteľné ako dôkaz, lebo neobsahuje dátum vystavenia kedy bolo uskutočnené osobné vyšetrenie oznamovateľky u lekárky. Mohlo byť vystavené hocikedy i dodatočne po týždni, po mesiaci a pod.. Tento závažný nedostatok sa nedá odstrániť, a preto mal byť správnym orgánom odmietnutý, lebo neobsahuje obligatórnu náležitosť tohto dokladu - neobsahuje dátum tohto písomného dôkazu. Odborné vyjadrenie obsahuje všeobecné informácie o údajných všeobecných bolestiach hlavy a iných nekonkrétnych vnútorných bolestiach, ktoré sa nedajú racionálne overiť. Tento lekár vo svojom vyjadrení, až po niekoľkých dňoch opisuje tieto konkrétne a neviditeľné vnútorné, drobné zranenia I. O. iba v rovine pravdepodobnosti či nepravdepodobnosti s údajným skutkom drobného ublíženia z 08.09.2013. Je celkom prirodzené, že lekár do svojej správy napíše všetko čo mu klientka povedala, a aj keď sú to výmysly, neskúma ich pravdivosť. Lekár sa venuje opisu zdravotného stavu ex post. Keď si chcel ako obvinený urobiť z odborného vyjadrenia kópiu Ing. I. mu povedala, že musím za každú prefotenú čiernobielu stranu zaplatiť až 10,00 Eur. Ďalej namietal aj vyjadrenie MUDr. G., tento dôkaz absolútne neobstojí hlavne pre značne oneskorený týždenný časový sklz cca jeden týždeň, ako aj to, že si ho zaplatila sama oznamovateľka, čím stráca svoju relevantnosť a použiteľnosť. Jednoducho ho lekár musel napísať ako chcela oznamovateľka, lebo by mu nebola nič zaplatila, a tak do svojho vyjadrenia popísal vymyslené táraniny oznamovateľky proti žalobcovi, lebo si ich nevedel konfrontovať s niekým iným a sám lekár pravdu nepoznal. 4) Taktiež poukázal na rozhodujúci incident práve proti nemu vyvolaný a nespochybniteľne spôsobený práve jeho bývalou manželkou v tento deň 08.09.2013, keby ho po vulgárnych provokáciách v dome preukázateľne fyzicky inzultovala priamo v rodinnom dome č. XXX v čase okolo 12:30 hod. a to tak viditeľne, že mu dlhými škrabancami na tvári spôsobila opuch a krvácanie, ktoré si musel dať okamžite na lekárskej pohotovosti v Kysuckom Novom Meste odborne ošetriť. O týchto škrabancoch na jeho tvári svedčil v ten istý deň na polícii aj jeho syn B. vo svojej výpovedi dňa 08.09.2013 o 15:30 hod.. Tieto skutočnosti ako boli krvavé škrabance na jeho tvári i vymenený zámok na vstupných dverách do jeho domu v X. č. XXX i to, že je jeho bývalá manželka nemala na tvári žiadne poranenia, teda ani drobné preukázateľne potvrdil a osobne videl 08.09.2013 o 13:00 hod. aj člen policajnej hliadky npráp. Z. D., ktorý mu aj odporučil, aby sa šiel dať odborne ošetriť na pohotovosť, aby prišiel spísať k ním na policajné oddelenie do Kysuckého Nového Mesta oznámenie o napadnutí manželkou a svojvoľnej výmene zámku jeho bývalou manželkou. Starší syn X. vypovedal, že v uvedenom čase sa bicykloval a nebol doma, takže nič nevidel. V tejto veci prebehlo voči nej aj priestupkové konanie č. OÚ-ZA- OVVS2/2013/02658-00007, v ktorom bola právoplatne uznaná vinnou. Má za to, že oznamovateľka I. O., ako jeho bývalá manželka si bola veľmi dobre vedomá následkov incidentu voči žalobcovi i toho, čo mu povedal uvedený policajt a o pár hodín neskôr išla za vynútenej účasti synov B. a X. podať na neho oznámenie o fiktívnom incidente proti nej, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za fyzický útok, vulgárne nadávky voči žalobcovi a za nezákonnú výmenu zámku na hlavnom vchode v dome v X. č. XXX. No v tej rýchlosti sledu udalosti v X. B. tak vypovedal skutočne pravdu o tom, že on jej hrubo nenadával, že nevidel, že by jej fyzicky ubližoval. Naopak jednoznačne potvrdil priamo za jej prítomnosti na polícii, že práve ona I. O. mu nadávala a videl škrabance na jeho tvári, ktoré žalobca ako B. tvrdí pred príchodom do X. nemal. 5) Vo veci porušenia zákona odvolacím správnym orgánom, a teda aj zaujatosti voči žalobcovi dal do pozornosti aj to, že tento správny orgán porušil jeho ústavné právo na spravodlivý proces tým, že mu odmietol prijať riadne podané odvolanie z dôvodu nezákonne aplikovanej fikcie doručenia. Druhostupňový správny orgán akceptoval argumenty žalobcu a zrušil svoju nezákonne uplatnenú fikciu doručenia a začal sa konečne meritórne zaoberať odvolaním. I tento nezákonný procesný postup druhostupňového správneho orgánu svedčí o zaujatosti tohto orgánu voči jeho osobe. 6) Vo veci zaujatosti prvostupňového správneho orgánu vo vzťahu k nemu uvádza ďalšie závažné pochybenia, že ho nezákonne vystavil exekučnému konaniu a to tak, že cca dva roky pred právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho orgánu o jeho odvolaní prvostupňový správny orgán z neznámych dôvodov pochybil tým, že dal iniciatívne pokyn Ministerstvu vnútru SR, správa pokút, aby od neho vymáhal zaplatenie pokút so splatnosťou dňa 08.04.2014, ktorú mu uložil práve tento orgán, hoci jeho rozhodnutie nebolo 08.04.2014 vôbec právoplatné. Má za to, že je dostatočne preukázané, že správny orgán od začiatku jeho obvinenia hrubo pochybil tým, že nerozhodoval nestranne a počas celého správneho konania vôbec nerešpektoval zásadu prezumpcie neviny vo vzťahu k nemu, lebo všetky úkony robil v prospech oznamovateľky, neskúmal s odbornou starostlivosťou nielen jej tvrdenia, motív a pohnútky, ale ani dôkazy, ktoré predložila. Vzhľadom na uvedené v rozhodnutí odvolacieho orgánu absentuje akým spôsobom sa správne orgány vysporiadali, či nevysporiadali s výsluchmi svedkov, listinnými dôkazmi a tvrdeniami oznamovateľky. V rozhodnutí žalovaného sú evidentné črty svojvôle a nezákonnej obhajoby oznamovateľky nad rámec zistených a preukázaných skutočností. Žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podaním doručeným súdu dňa 4.3.2016 žalobca doplnil žalobné dôvody ( v zákonom stanovenej lehote od doručenia rozhodnutia žalovaného ), pričom poukazoval na to, že mu žalovaný a ani prvostupňový správny orgán neumožnili naštudovať administratívny spis, ktorý by bol kompletný a tiež mu prvostupňový správny orgán neprimerane vysokou cenou znemožnil prefotiť jednotlivé strany spisu. Žalovaný k žalobe podal písomné vyjadrenie, ktoré súdu bolo doručené dňa 14.03.2016. Žalovaný vo vzťahu k bodu 1 žaloby uviedol, že v priestupkovom konaní skúma správny orgán primárne motív, pohnútku, či osobnostné črty páchateľa skutku. Odvolací správny orgán však zároveň poukazuje na skutočnosť, že v konaní o priestupku je zároveň potrebné posúdiť i výpoveď jednotlivých svedkov, najmä či svedok nemá záujem na výsledku konania, či výpoveď svedka je vnútorne konzistentná a súladná s ostatnými dôkaznými prostriedkami, taktiež či výpoveď svedka nie je nedôveryhodná vzhľadom k vzťahu svedka a obvineného a pod.. Žalovaný konštatuje, že namietaná výpoveď svedkyne - oznamovateľky Ing. I. O. bola ako prvostupňovým tak druhostupňovým správnym orgánom riadne posúdená a taktiež správne orgány obidvoch stupňov v odôvodnení rozhodnutia uviedli, prečo pri rozhodovaní v merite veci vychádzali okrem iných dôkazných prostriedkoch i z výpovede Ing. I. O.. Napriek skutočnosti, že svedkyňa Ing. I. O. má zjavné spory so žalobcom, a ich vzťahy sú narušené, jej výpoveď poskytnutá policajnému orgánu bola obsahovo totožná s výpoveďou menovanej svedkyne poskytnutej správnemu orgánu, t. j. svedkyňa si vnútorne neodporovala. Okrem toho mechanizmus zranení, ktorý popisuje MUDr. G. vo svojom odbornom lekárskom vyjadrení zodpovedá tvrdeniam svedkyne. Popis skutku tak ako ho poskytla menovaná má dôkaznú oporu i v tvrdeniach ďalšieho svedka - B. S.. Z uvedeného dôvodu správny orgán konštatoval, že napriek tomu, že Ing. I. O. mohla mať osobný záujem na výsledku konania jej tvrdenia boli posúdené ako dôveryhodné, nakoľko boli podporené listinnými dôkazmi a tiež ďalšou svedeckou výpoveďou, t. j. výpoveďou B. S.. K bodu 2 žaloby uviedol, že nesúhlasí s argumentom žalobcu, že spochybnil výpoveď svedka B. S., ktorého jednotlivého výpovede boli protichodné a mal len opakovať slová naučené Ing. I. O.. Poukázal na odôvodnenie samotného rozhodnutia, pričom na tomto názore, ktoré je uvedené na str. 5 rozhodnutia žalovaný zotrval. K bodu 3 žaloby uviedol, že pokiaľ žalobca spochybnil lekárske vyjadrenie všeobecnej lekárky MUDr. A. a taktiež odborné vyjadrenie MUDr. G., poukázal na to, že obidva dôkazné prostriedky sú objektívnymi listinnými dôkazmi, ktorých pravdivosť nebola v konaní ničím spochybnená. Zo spisového materiálu nijakým spôsobom nevyplýva, že by MUDr. A. a MUDr. G. mali osobný, či iný vzťah k oznamovateľke priestupku či obvinenému. V danom prípade nie je dôvod pre spochybnenie uvedených dôkazných prostriedkov. K bodu 4 žaloby uviedol, že podľa tvrdenia žalobcu bol incident zo dňa 08.09.2013 vyvolaný oznamovateľkou, samotný žalobca utrpel škrabanec na tvári, ktorý si bol dať odborne ošetriť. Súčasťou spisového materiálu policajného orgánu je i hlásenie úrazu Ing. JUDr. A. S., z ktorého vyplýva, že obvinený utrpel exkoriáciu - odrenina kože a edem opuch. Porovnaním uvedeného hlásenia úrazu obvineného so všetkými ostatnými dôkaznými prostriedkami dospel žalovaný k názoru, že hlásenie úrazu obvineného nie je spôsobilé zvrátiť skutkové a právne závery prvostupňového správneho orgánu vo veci viny obvineného. K bodu 5 žaloby uviedol, pokiaľ žalobca namietal zaujatosť žalovaného správneho orgánu vo vzťahu k fikcii doručovania prvostupňového správneho orgánu, že až po opätovnej písomnej žiadosti žalobcu odvolací správny orgán akceptoval žalobcove argumenty a odvolaním sa začal meritórne zaoberať. Uvedené tvrdenie o zaujatosti považuje žalovaný za neopodstatnené. K bodu 6 žaloby namietanie neoprávneného vyzývania na úhradu pohľadávky - pokuty zo strany prvostupňového správneho orgánu a Ministerstva vnútra SR. Vymáhanie pohľadávok nepatrí do okruhu účinnosti Okresného úradu Žilina, odboru opravných prostriedkov. Vzhľadom na to uvedené skutočnosti žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 18.05.2016. Na nariadený termín pojednávania sa nedostavil žalovaný, doručenie predvolania mal vykázané riadnym spôsobom, svoju neprítomnosť neospravedlnil a ani nežiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto súd pri aplikácii § 250g ods. 2 O.s.p. vec prejednal aj v jeho neprítomnosti. Krajský súd za použitia § 250ia O.s.p. vyhlásil rozsudok dňa 25.5.2016. Žalobca na pojednávaní vo svojom prednese na pojednávaní uviedol dodatočne oproti žalobným dôvodom, ktoré žalobca vymienil v lehote podľa § 250b ods. 1 a § 250h ods. 1 O.s.p., že celý priestupkový spis nie je žurnalizovaný, zo spisu sa stratila lekárska správa MUDr. A., jeho mal. Syn B. neprevzal predvolanie na výsluch na 18.2.2014. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, vrátane postupov oboch správnych orgánov, v rozsahu daných žalobnými dôvodmi žalobcu, mal za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav a na takto zistený skutkový stav potom boli správne aplikované ust. zákona o priestupkoch a Správny poriadok. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 245 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za priestupok možno uložiť tieto sankcie: pokutu. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb., za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 33,00 Eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) a písm. g) pokutu do 99,00 Eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. e) pokutu do 200,00 Eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. f) pokutu do 331,00 Eur. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb., ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., priestupky prejednávajú obvodné úrady, ak zákon neustanovuje inak. Podľa § 77 zákona č. 372/1990 Zb., výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1). Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 34 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že prvostupňový správny orgán - Okresný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím zo dňa 18.02.2014 pod číslom OÚ-ZA-OVVS2/ A/2013/05670-8/2500/BD rozhodol vo vzťahu k žalobcovi a to tak, že ho uznal vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že úmyselne narušil občianske spolunažívanie hrubým správaním a drobným ublížením na zdraví, keď dňa 08.09.2013 v čase okolo 12:30 hod. v rodinnom dome č. XXX v obci X. fyzicky napadol svoju bývalú manželku Ing. I. O. a to tak, že ju udrel lakťom do tváre, čím jej spôsobil pomliaždenie hornej pery, podkožné krvácanie v okolí ľavého oka a povedal jej, že je vyžierka, príživníčka, že keď nemá chlapa tak jej to udiera na mozog. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona v nadväznosti na § 12 ods. 2 a § 49 ods. 2 zákona za spáchaný priestupok bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 20,00 Eur a zároveň bol zaviazaný na úhradu trov konania vo výške 16,00 Eur. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že začal konať na základe predloženej správy o objasňovaní priestupku z OOPZ Kysucké Nové Mesto č. p. ORP-P-763/OPP-KNM-2013 zo dňa 10.10.2013, ktorá bola na prvostupňový správny orgán doručená dňa 14.10.2013 a podľa ktorej sa mal obvinený - žalobca dopustiť priestupku na tom skutkovom základe, ako bolo uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Vo veci bol vytýčený termín ústneho pojednávania na deň 21.01.2014 a opakovane na 18.02.2014, na ktoré pojednávanie predvolal žalobcu a svedkov Ing. I. O. a B. S.. Žalobca vypovedal pred správnym orgánom, že je pravda, že dňa 08.09.2013 bol v rodinnom dome č. XXX X. za synom, kde ho od samého začiatku jeho bývalá manželka napádala, čo už bolo prejednané na tunajšom úrade. Uviedol, že vo vzťahu k nemu ide o hrubé vymyslené skutočnosti s úmyslom vyhnúť sa svojej vedomej zodpovednosti fyzickým útokom na obvineného, o čom svedčí aj lekárska správa o úraze bezprostredne po tomto incidente. Odpovedal, že je opak pravdou, jeho bývalá manželka dňa 08.09.2013 po jeho príchode do rodinného domu ho neustále osočovala a vulgárne mu nadávala. Keď na to nereagoval z bezradnosti ho fyzicky inzultovala a fackou mu spôsobila škrabance na tvári. Bol nútený okamžite dať ošetriť tieto škrabance na pohotovosti v Kysuckom Novom Meste, o čom predložil hlásenie úrazu. Ing. I. O. ako svedok, vypovedala, že s manželom sú rozvedení, ona býva s deťmi v X., manžel býva v Y. a sporadicky ich chodieva odpojiť od elektriny, ukradnúť stoličky, obrazy a pod.. Dňa 08.09.2013 prišiel žalobca za synom B., aby mu dohovoril, že keď je v jeho byte, aby mu oznámil keď mu niečo zje, alebo pohne s nejakými vecami. Hneď ako prišiel zobral B. na poschodie, svedkyňa zostala dole a potom išla za nimi hore, kde bývalý manžel synovi dohováral. Ona syna chcela zobrať dole, aby sa naobedoval, ale obvinený ju vyhodil. Ona chcela počuť o čom sa so synom rozpráva, a keď jej to nechcel dovoliť, zobrala B. dole. B. veľmi plakal a bol rád, že ide dole. Obvinený išiel po schodoch, pričom nadával synovi do zlodejov a svedkyni, že ho v tom podporuje. Potom boli s B. v kuchyni, obvinený im tam nadával a potom išiel do obývačky, že si tam zoberie obraz. Ona mu to nechcela dovoliť, chytil ju pod krk a vyfackal ju. B. ju zobral do kuchyne a v kuchyni sa útok zopakoval, pričom obraz už mal v ruke a druhou rukou ju lakťom alebo rukou zasiahol do tváre, pričom jej nadával do kuriev, do píč, do špín, do vyžierok do príživníčok a pod.. Žalobca k výpovedi uviedol, že je pravda, že jej povedal, že nemala dávno chlapa, a že by sa mala dať liečiť. Nenapadol ju fyzicky, ani nijakým iným spôsobom jej nenadával, všetko sú to nezmysli. B. S. ako svedok vypovedal, že v uvedený deň prišiel otec za ním do domu v obci X. a chcel sa s ním porozprávať. Išli spolu do jeho izby na poschodie, pričom mama zostala dole. V izbe mu otec vyčítal, že mu zobral nožnice a keksíky, keď bol u neho v byte, nedal mu o tom vedieť. Mama ho potom prišla volať, aby sa prišiel najesť do kuchyne, otec ju vyhodil, potom prišla znova a svedok išiel s ňou dole sa naobedovať. Žalobca išiel do obývačky a mama išla za ním a potom počul, že sa hádajú. Počul zvuk asi dvoch faciek, kto koho udrel nevedel uviesť. Potom prišli do kuchyne, otec mal v ruke obraz, mama mu hovorila nech ho neberie, že už zobral všetko. On ju napadol tak, že ju odsotil a potom ju udrel lakťom po hlave a potom utrel obraz. Potom jej nadával do príživníčok, nech sa ide dať liečiť, dávno nemala chlapa a pod.. Mama potom zavolala políciu, vykrikoval ešte, že len vďaka nemu bývajú tam, lebo inak by bývali na ulici. Žalobca uviedol, že s uvedenou výpovedi nesúhlasí, trvá na svojej výpovedi. Uviedol, že svedok je zmanipulovaný matkou. Správny orgán zobral do úvahy všetky dôkazné prostriedky podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že vykonané dôkazy sú postačujúce na objasnenie predmetu konania a uznal obvineného vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch. Správny orgán mal skutkový stav preukázaný svedeckými výpoveďami Ing. I. O. a B. S., kde svedkovia boli poučení, že musia vypovedať pravdivo a nič nezamlčovať, a taktiež boli poučení o následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. Správny orgán sa opieral aj odborné lekárske vyjadrenie MUDr. L. G., ktoré je súčasťou priestupkového spisu, a podľa ktorého mechanizmus zranení Ing. O. zodpovedá jej popisu, z čoho jednoznačne vyplýva, že zranenie svedkyne nebolo fiktívne a je nepravdepodobné, že si ho spôsobila sama. Spontánna výpoveď B. S. pred správnym orgánom sa zhoduje s riadne zaprotokolovanou výpoveďou svedka pred orgánom objasňujúcim priestupok, a nemožno z nej vyvodzovať, že svedok bol matkou zmanipulovaný. Správanie sa obvineného preukázateľne vybočilo z rámca riadneho a pokojného spolunažívania, a preto ho správny orgán uznal vinným z priestupku, ktorý mu bol kladený za vinu. Pri určení druhu sankcie a výmery prihliadol na závažnosť priestupku, najmä na spôsob a okolnosti, za ktorých bol spáchaný, a to aktívnym konaním obvineného na pohnútky páchateľa, kde svojmu správaniu mohol byť vyprovokovaný bývalou manželkou, čo však jeho správanie najmä v prítomnosti mladšieho syna nijako neospravedlňuje. Proti predmetnému rozhodnutiu bolo podané zo strany žalobcu odvolanie, v ktorom žalobca namietal, že správny orgán neskúmal motív, pohnútky, dôvody a osobnostné črty oznamovateľky údajného priestupku. Taktiež namietal dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, namietal aj predložené lekárske vyjadrenie MUDr. L. G., poukazoval na to, že práve proti nemu bol vyvolaný a nespochybniteľný incident, ktorý bol spôsobený práve jeho bývalou manželkou Ing. I. O. a to v deň 08.09.2013. Mal za to, že na rozhodnutie správneho orgánu nestačí ako jediný dôkaz len nepodložené tvrdenie oznamovateľky. Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov dňa 07.07.2014 vydal upovedomenie - podnet na preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Žilina zo dňa 18.02.2014 mimo odvolacieho konania v tom zmysle, že odvolací orgán nezistil dôvod na preskúmanie uvedeného rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods. 1 Správneho poriadku a nezistil ani dôvod na nariadenie obnovy konania z podnetu správneho orgánu, nakoľko nebola splnená žiadna zo zákonných podmienok. V administratívnom spise žalovaného sa nachádza písomné podanie zo dňa 04.08.2014, a to oznámenie - rozhodnutie o podanom opravnom prostriedku v odvolacom konaní zo strany žalovaného, že dňa 25.07.2014 bol žalovanému doručený list označený ako žiadosť o rozhodnutie o odvolaní zo dňa 16.04.2014. V uvedenom liste bolo preukázané, že v čase doručovania rozhodnutia Okresného úradu Žilina zo dňa 18.02.2014 sa žalobca zdržiaval mimo miesta doručovania z dôvodu čerpania dovolenky na zotavenie. Bolo mu oznámené, že odvolanie bolo posúdené ako podané riadne a včas. Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov si opätovne vyžiadal kompletný spisový materiál vo veci za účelom rozhodovania o podanom odvolaní žalobcu v odvolacom konaní. Žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 12.01.2016 pod č. OÚ-ZA-OOP1-2014/015594/TOT, OÚ- ZA-OOP1-2015/001437/TOT, OÚ-ZA-OOP1-2016/004266/TOT podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že preskúmal obsah predloženého spisového materiálu, ako aj podané odvolanie a zastal názor, že prvostupňový správny orgán zistil skutočný stav veci a rozhodol o vine žalobcu a uložení sankcie v súlade so zákonom. Nepochybne bolo preukázané, že obvinený sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch tak, ako to ustanovuje enunciát napadnutého rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie vo veci obvineného oprel prioritne o svedecké výpovede Ing. I. O. a B. S., a taktiež o odborné vyjadrenie MUDr. L. G., pričom vzal do úvahy aj tvrdenie obvineného, ktorého však boli vyvrátené ostatnými dôkaznými prostriedkami. Odvolací orgán považoval závery prvostupňového správneho orgánu v preskúmavanej veci za správne a súlade so zákonom. Nestotožnil sa s názorom žalobcu - obvineného vyjadrenom v podanom odvolaní. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú spochybnené, najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.06.2007 sp. z. 2Sž- O-KS/92/2006). Na objasnenie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a postih fyzickej osoby za tento priestupok musia byť obligatórne naplnené a v správnom konaní preukázané všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku, t. j. subjekt, subjektívna stránka, objekt a objektívna stránka. Ak v správnom konaní bolo preukázané, že chýba hoci len jeden znak skutkovej podstaty, nemožno uplatniť postih fyzickej osoby za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. V prípade pochybností o niektorej časti skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu treba uplatniť zásadu in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obvineného. Pojmy „občianske spolunažívanie“ a „schválnosť“, ktoré sú zakotvené v skutkovej podstate predmetného priestupku, sú typické neurčité právne pojmy. Z praxe ako z odbornej literatúry vyplýva, že pojem „schválnosť“ predstavuje konanie hrubo zasahujúce do pokojného života inej osoby. Schválnosť musí mať charakter hrubého konania zasahujúceho a narušujúce občianske spolunažívanie. Pritom pojem občianske spolunažívanie je možné všeobecne vymedziť ako súhrn pravidiel správania sa, ktoré sú podľa všeobecného názoru nevyhnutnou podmienkou kľudného a usporiadaného spolužitia občanov v danom mieste a v čase . K uplatňovaniu postihu za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu možno vychádzať z nasledujúcej judikatúry: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.04.2008, sp. zn. 2Sžo/55/2008, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 02.02.2010, sp. zn. 1Sžo/58/2009, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18.05.2010, sp. zn. 6Sžo/173/2009, nález Ústavného súdu SR z 01.07.2008 č. k. III. ÚS 341/07-38, uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 16.12.2008, sp. zn. IV. ÚS 378/08, nález Najvyššieho správneho súdu ČSR z 11.10.1932 č. 10735 (Boh.A 10064/1932), rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/60/2014. Skutková podstata, resp. podľa ust. § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin. Skutková podstata priestupku je charakterizovaná štyrmi obligatórnymi znakmi: subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Subjektom je páchateľ priestupku; subjektom môže byť len fyzická osoba. Podmienkou je deliktuálna spôsobilosť osoby, teda spôsobilosť naplniť svojim konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku (vek 15 rokov, neexistencia dôvodov vylučujúcich nepríčetnosť), subjektívna stránka predstavuje zavinenie; zavinenie môže byť úmyselné alebo z nedbanlivosti; na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie hoci len z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje výslovne úmysel, objektom sú vybrané spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené zákonom a proti ktorým konanie smeruje, objektívna stránka je daná konaním (komisívnym, omisívnym), následkom a príčinnou súvislosťou medzi konaním a následkom (kauzálny nexus); fakultatívnymi znakmi objektívnej stránky sú čas a miesto konania. Sankciou, t. j. následkom za priestupok je pokarhanie, pokuta, zákaz činnosti a prepadnutie veci (§ 11 ods. 1 zákona o priestupkoch). Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo v disciplinárnom konaní. Skutková podstata priestupku proti občianskemu spolunažívaniu je zakotvená v § 49 zákona o priestupkoch. Krajský súd sa zaoberal skutkovou podstatou priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, pretože sa vzťahuje na predmetnú vec. Podľa citovaného ustanovenia sa priestupku dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Za takýto priestupok je možno uložiť pokutu do 99,- Eur (pôvodne 3.000,00 Sk). Subjektom priestupku podľa citovaného ustanovenia môže byť každá osoba. Subjektívnou stránkou tohto priestupku je úmyselne zavinené konanie, ktoré sa prejavuje vo vyhrážaní sa ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. V danom prípade malo ísť o úmyselné drobné ublíženie na zdraví a úmyselné hrubé správanie zo strany žalobcu ako obvineného vo vzťahu k poškodenej - bývalej manželke žalobcu Ing. I. O., takým spôsobom ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Objektom, t. j. chráneným spoločenským vzťahom je občianske spolunažívanie, objektívnu stránku tvorí konanie subjektu, narušenie občianskeho spolunažívania ako následku a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom, t. j. že konanie priestupcu viedlo k narušeniu občianskeho spolunažívania. Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku - subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka (kumulatívne). V prípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nadovšetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obvineného. V predmetnej právnej veci bol podľa názoru súdu presne a nadovšetku pochybnosť bol zistený skutkový stav, ktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty: priestupku sa dopustil žalobcu - subjekt, dňa 08.09.2013 v čase okolo 12:30 hod. v rodinnom dome súp. č. XXX v obci X. a to tak, že fyzicky napadol svoju bývalú manželku Ing. I. O. a to tak, že ju udrel lakťom do tváre, čím jej spôsobil pomliaždenie hornej pery, podkožné krvácanie v okolí ľavého oka a povedal jej, že je vyžierka, príživníčka, že keď nemá chlapa tak jej to udiera na mozog, t. j. úmyselne narušil občianske spolunažívanie hrubým správaním a drobným ublížením na zdraví, predmetom ochrany bolo občianske spolunažívanie ako objekt, žalobcovým konaním bolo narušené občianske spolunažívanie (objektívna stránka). Vo vzťahu k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu súd uvádza nasledovné: vo vzťahu k prvej žalobnej námietke, že správny orgán neskúmal motív, pohnútky, dôvody a osobnostné črty oznamovateľky priestupku Ing. I. O. súd poukazuje na to, že v predmetnom správnom priestupkovom konaní Ing. I. O. vystupovala ako poškodená, resp. ako svedok, pričom jej svedecká výpoveď bola vyhodnotená aj vo vzťahu k predloženým ostatným dôkazným prostriedkom, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise. Správne žalovaný konštatuje, že v predmetnom konaní predovšetkým skúma primárne motív, pohnútku, či osobnostné črty páchateľa skutku. Žalobca predovšetkým namieta výpoveď svedkyne, že táto mala byť vymyslená a účelová, pričom je potrebné poukázať na to, že správne orgány nevychádzali len z výpovede svedkyne Ing. I. O., ale vychádzali aj z ďalších dôkazov, a to z výpovede svedka syna účastníkov priestupkového konania a to B. S., a aj z odborného vyjadrenia MUDr. G.. Zo záznamu o podaní oznámenia OO PZ Kysucké Nové Mesto podľa § 59 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. zo dňa 08.09.2013 pod č. p. ORP-P-763/OPP/KNM-2013 vyplýva, že svedkyňa Ing. I. O. uviedla, že dňa 08.09.2013 v čase okolo 12:30 hod. do miesta jej trvalého bydliska v X. č. XXX, do rodinného domu ktorého je spoluvlastníčkou prišiel jej bývalý manžel - žalobca, pričom z uvedenej výpovede vyplynulo, že medzi Ing. I. O. a žalobcom sa vystupňovala hádka a žalobca menovanú fyzicky napadol tým spôsobom, že ju v obývacej izbe na prízemí chytil jednou rukou pod krk, čo trvalo pár sekúnd. Menovaná sa začala brániť a je možné, že ho pritom zasiahla rukou do tváre. On jej to vrátil tak, že ju udrel oboma rukami po oboch jej lícach. Neskôr ju ešte v kuchyni sotil a asi lakťom ju udrel do tváre. Menovaná bola následne ošetrená na pohotovosti v Kysuckom Novom Meste. Neutrpela síce žiadne zranenie, ale krútila sa jej hlava a bola v veľkom strese. K tomu prikladá kópiu hlásenia úrazu z ošetrenia. Priamym svedkom napadnutia bol syn B., starší syn X. sa v dome nenachádzal. Menovanej žalobca zároveň povedal, že je vyžieračka, príživníčka a že keď nemá chlapa, tak jej to udiera na mozog. Zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 08.09.2013 z OOPZ Kysucké Nové Mesto, kde vypovedal B. S. vyplynulo, že prišiel do rodinného domu dňa 08.09.2013 jeho otec - žalobca. Chcel sa s ním porozprávať, vyčítal mu že mu zobral v jeho byte nejaké keksíky, pričom to nie je pravda. Potom išiel do kuchyne sa najesť, pričom otec chcel vziať obraz z domu von, no mama privrela vchodové dvere domu, otec potom vzal obraz do kuchyne, kde ho chcel utrieť od prachu, mama stála v kuchyni pri umývadle a nechcela, aby obraz vzal otec z domu preč. Mama otcovi zavadzala, preto ju odstrčil jednou rukou a druhou držal obraz. Medzi nich skočil. Potom sa rozhodol, že obraz vráti na stenu do obývacej izby. On nevidel, že by otec v dome škrtil mamu, ani že by mama poškrabala otca na tvári. Videl som ale škrabanec na jeho tvári, ktoré pred príchodom do X. nemal. Nakoniec začal otec mame nadávať, že je príživníčka a že sa má dať liečiť. Uviedol, že si myslí, že dnes sa jeho otec správal voči mame neprimerane. V administratívnom spise sa nachádza lekárske vyjadrenie od MUDr. L. G. vo vzťahu k Ing. I. O., ku ktorému došlo dňa 08.09.2013. Odborné vyjadrenie je pod č. 136/2013. V závere je uvedené, že na základe prehodnotenia zdravotnej dokumentácie poškodenej vedenej v súvislosti s udávaným konfliktom možno stanoviť poranenia, ktoré utrpela, a to pomliaždenie hornej pery, podkožné krvácanie v okolí ľavého oka - fliačik, psychickú stresovú reakciu na uvedený konflikt. Zranenia, ktoré poškodená utrpela nespôsobili žiadne narušenia a funkcie jej organizmu. Najpravdepodobnejším mechanizmom vzniku poranení poškodenej bol tupý úder do oblasti jej tváre rukou útočníka. V hlásení úrazu zo dňa 8.9.2013 vydaného MUDr. X. M. vo vzťahu k Ing. I. O. je uvedené, že doma navštívená bývalým manželom, hádali sa, tento chcel odniesť obraz z domu, snažila sa brániť, následne ju škrtil a bil po tvári, poškrabala ho na tvári, točí sa jej hlava, nauzeu mala doma, nebola v bezvedomí, polícia bola na mieste a urobila záznam. O : orientovaná, plačlivá, eupnoe, izokória bez nystagmu, dýchanie vezikulárne, čisté. Záver - reakcia na stres, stav po udretí do tváre a škrtení anamnest. Zo zápisnice o prejednaní priestupku zo dňa 21.01.2014 pred prvostupňovým správnym orgánom bolo zistené, že žalobca uvádzal, že ide o hrubé, vymyslené skutočnosti zo strany Ing. I. O. s úmyslom vyhnúť sa svojej vedomej zodpovednosti fyzickým útokom vo vzťahu k nemu, o čom svedčí aj lekárska správa o úraze bezprostredne po tomto incidente. Uviedol, že opak je pravdou. Jeho bývalá manželka neustále ho osočovala vulgárne mu nadávala. Dňa 18.2.2014 bola vypočutá pred prvostupňovým správnym orgánom aj Ing. I. O. , ktorá uvádzala, že ju bývalý manžel chytil pod krk, vyfackal. B. ju zobral do kuchyne a v kuchyni sa útok zopakoval, pričom obraz už mal v ruke a druhou rukou ju lakťom alebo rukou zasiahol do tváre, pričom jej nadával. Vo vzťahu k tejto výpovedi žalobca uviedol, že sú to všetko nezmysli. Zároveň na ústnom pojednávaní dňa 18.2.2014 bol vypočutý aj B. S.. Z jeho výpovede vyplynulo, že žalobca mamu odsotil a potom ju udrel lakťom po hlave a potom utrel obraz. Potom jej nadával do príživníčok, nech sa ide dať liečiť, dávno nemala chlapa, jebe s každým, mama mu tiež nadávala do kokotov. Je potrebné poukázať na zhodnú výpoveď svedkyne Ing. I. O., jak pred policajnými orgánmi, tak pred prvostupňovým správnym orgánom, a to išlo o zhodné tvrdenie, ktoré podala policajnému orgánu do záznamu o podaní oznámenia zo dňa 08.09.2013. Podobne aj svedok B. S. vypovedal pred správnym orgánom takmer rovnako, ako pred policajným orgánom bezprostredne po spáchaní skutku. Obaja uvedení svedkovia popísali priebeh skutku tak, že celý konflikt medzi žalobcom a Ing. I. O. sa odohral v dvoch miestnostiach rodinného domu súp. č. XXX, a to v obývačke a v kuchyni. Počas incidentu prebiehajúceho v obývačke nebol svedok B. S. prítomný, avšak začul hádku prebiehajúcu v obývačke a následne asi dve facky. K tejto časti skutku, teda výpoveď B. podporuje tvrdenie poskytnuté Ing. I. O., ktorá uviedla, že ju mal obvinený po tom, ako ju pár sekúnd držal pod krkom vyfackať. Pokiaľ sa týka nezhodnej výpovede B. S. pred policajným orgánom a pred prvostupňovým správnym orgánom je potrebné poukázať na to, že síce pred policajným orgánom svedok nespomenul úder lakťom do hlavy, uviedol ho až v rámci svojej výpovede pred správnym orgánom, pričom súd konštatuje, že práve úder lakťom do hlavy zo strany žalobcu vyplynul na základe odborného vyjadrenia MUDr. L. G. vypracovaného dňa 18.10.2013, ktorý ku konštatovanému pomliaždeniu hornej pery a podkožnému krvácaniu v okolí ľavého oka Ing. I. O. uviedol, že najpravdepodobnejším mechanizmom vzniku poranení poškodenej bol tupý úder do oblasti jej tváre rukou útočníka. Aj keď sa zdá, že v prvotnej výpovedi svedka mal. B. S., teda v zápisnici o podaní vysvetlenia je uvedené, že počul hádku a asi dve facky, pričom nie je konštatovaný vlastne z jeho strany úder lakťom, tento napokon vyplynul z jeho neskoršej výpovede, čo je zhodné s mechanizmom vzniku úrazu, ktorý bol popísaný v lekárskom resp. odbornom vyjadrení MUDr. G.. Zo všetkých listinných dôkazov, ako aj z výpovedí svedkov je možné vyvodiť záver o fyzickom napadnutí zo strany žalobcu, ktoré smerovalo voči Ing. I. O., pričom fyzické napadnutie malo preukázateľne pozostávať z úderu lakťom, resp. rukou do oblasti tváre. Išlo teda v danom konaní o úmyselné konanie žalobcu proti občianskemu spolunažívaniu spôsobom špecifikovanom vo výrokovej časti rozhodnutia o uložení sankcie. Vo vzťahu k bodu 2 žaloby - namietanie svedeckej výpovede syna B. S. - súd aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný zdôvodnil aj výpoveď maloletého svedka B. S., ktorý vypovedal pred správnym orgánom takmer rovnako, ako policajným orgánom bezprostredne po spáchaní skutku. Svedok popísal priebeh skutku spolu zhodne s poškodenou svedkyňou Ing. I. O., ktorý sa odohral v dvoch miestnostiach rodinného domu č. XXX, a to v obývačke a v kuchyni. Počas tohto incidentu však nebol svedok B. S. prítomný, avšak hádku začul v obývačke a následne asi dve facky. Uvedená svedecká výpoveď maloletého B. S. bola podporená aj lekárskym, resp. odborným vyjadrením MUDr. L. G., ktorý ku konštatovaniu pomliaždeniu hornej pery a podkožného krvácania v okolí ľavého oka uviedol, že najpravdepodobnejším mechanizmom vzniku poranení poškodenej bol tupý úder do oblasti jej tváre rukou útočníka. Z týchto dôvodov hodnotil podľa názoru súdu správne aj žalovaný správny orgán výpoveď maloletého svedka B.. Z ničoho nevyplývajú tvrdenia žalobcu o psychickom vydieraní a nátlaku vo vzťahu k synovi B. zo strany poškodenej svedkyne Ing. I. O., resp. o psychickom strese, ktorý mal byť vyvíjaný pri vypočúvaní pracovníčkou prvostupňového správneho orgánu zo dňa 18.02.2014 vo vzťahu k maloletému B.. Nedôvodná je aj námietka žalobcu ( túto vzniesol až na pojednávaní dňa 18.5.2016, teda po lehote uvedenej v ust. § 250b ods. 1 O.s.p. a § 250 h ods. 1 O.s.p. ), že na pojednávanie dňa 18.2.2014 nebol mal. B. predvolaný a napriek tomu sa ako svedok pojednávania zúčastnil. Táto skutočnosť, nepredvolanie svedka a napokon samotná účasť svedka na výsluchu nemôže spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia resp. postupu správneho orgánu. K bodu 3 žaloby, pokiaľ žalobca spochybňuje lekárske vyjadrenie všeobecnej lekárky MUDr. A. a taktiež odborné vyjadrenie MUDr. G.. Lekárske vyjadrenie MUDr. A. sa v spise nachádza pod č. p. ORP- P-763/OPP- KNM-2013, je zo dňa 18.10.2013. V bode 3a sú špecifikované a popísané zranenia, ktoré poškodená Ing. I. O. utrpela a to udretie do tváre s opuchom hornej pery, psychická trauma. V bode 3b je uvedený opuch tváre po udretí. V údajoch poškodenej o spôsobe a vzniku zranení bolo uvedené, že napadnutá bývalým manželom, ktorý ju udrel po tvári. Ďalej v bode 2 vyjadrenia bolo uvedené resp. zodpovedané na otázku, či mechanizmus zranení zodpovedá údajom, ktoré uviedla poškodená, pričom lekárka odpovedala, že áno. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že v danom prípade obidva dôkazné prostriedky sú objektívnymi listinnými dôkazmi, ktorých pravdivosť nebola v konaní ničím spochybnená, resp. vyvrátená. Zo spisového materiálu nijakým spôsobom nevyplýva, že by MUDr. A. a MUDr. G. mali nejaký osobný, či iný vzťah k oznamovateľke priestupku - poškodenej svedkyni Ing. O., resp. k žalobcovi. Námietka žalobcu, že administratívny spis nie je kompletný z dôvodu chýbajúcej lekárskej správy od MUDr. A. je nedôvodná. Súd k tejto udáva, že v spise sa nachádza prvotná správa od MUDr. M. zo dňa 8.9.2013 z pohotovostnej služby, kde je jednoznačne uvedený - stav po udretí do tváre a škrtení anamnest. V spise sa nachádza lekárske vyjadrenie MUDr. A. zo dňa 18. 10. 2013, tak ako súd vyššie uviedol. Taktiež sa v spise nachádza odborné vyjadrenie MUDr. G., ktorý vychádzal pri vypracovaní odborného vyjadrenia aj zo štúdia zdravotnej dokumentácie žalobkyne. Z odborného vyjadrenia vyplynulo, že MUDr. A. vo vzťahu k Ing. I. O. vystavovala PN a zapísala kontrolu a liečbu poškodenej, tiež vypracovala lekárske vyjadrenie ktoré sa nachádza v spise. K bodu 4 žaloby, žalobca naopak v žalobe tvrdí, že incident zo dňa 08.09.2013 bol vyvolaný poškodenou Ing. I. O., pričom on samotný utrpel škrabance na tvári, ktoré si dal odborne vyšetriť, pričom v spisovom materiály sa nachádza takéto hlásenie úrazu zo strany žalobcu. Žalobca poukazoval aj na priestupkové konanie vo vzťahu k Ing. I. O., ktoré malo byť právoplatne skončené, tak že Ing. I. O. bola právoplatne uznaná vinnou. Súd k uvedenej námietke konštatuje, že ani spáchanie priestupku zo strany poškodenej Ing. I. O. vo vzťahu k žalobcovi nič nemení na preukázaných zisteniach o spáchaní špecifikovaného priestupku zo strany žalobcu. K žalobnej námietke č. 5 vo vzťahu k námietke zaujatosti odvolacieho správneho orgánu súd udáva, že pokiaľ žalobca namietal fikciu doručenia prvostupňového správneho orgánu, a teda, že bolo nesprávne rozhodnuté zo strany žalovaného oznámením o jeho odvolaní, že teda jeho odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu vo veci tejto bolo podané po zákonom stanovenej lehote, súd uvedenú skutočnosť preskúmal a napokon bolo preukázané, že žalovaný dal za pravdu žalobcovi ako odvolateľovi v predmetnej veci ( že jeho odvolanie bolo podané v lehote, keď bolo preukázané, že v čase doručovania prvostupňového rozhodnutia sa nezdržiaval v mieste doručovania, preto nemohla byť uplatnená fikcia doručenia v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. ), pričom o odvolaní žalobcu riadnym spôsobom meritórne rozhodol, o čom svedčí fakt, že žalovaný vydal riadne rozhodnutie o odvolaní podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb.. Z uvedených dôvodov nie je možné vyhodnotiť, resp. brať za nosnú jeho námietku zaujatosti vo vzťahu k žalovanému správnemu orgánu. Žalobcom namietaný nezákonný postup, čo sa týka fikcie doručenia prvostupňového rozhodnutia už vzhľadom na to, že žalovaný napravil svoj postup a meritórne rozhodol o odvolaní žalobcu už nemôže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a teda aj na zaujatosť vo vzťahu k osobe žalobcu. Vo vzťahu k bodu 6 žaloby súd uvádza pokiaľ namieta zaujatosť prvostupňového správneho orgánu, nebolo zistené, že by žalobca v rámci prvostupňového správneho konania namietal zaujatosť zamestnancov prvostupňového správneho orgánu. Pokiaľ namieta ďalšie závažné pochybenie, a to že ho nezákonne vystavil exekučnému konaniu tým, že prvostupňové rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť a bol vyzývaný na zaplatenie peňažnej pokuty, súd vzhľadom na skutočnosť, že napokon žalovaný rozhodol meritórne o odvolaní žalobcu nemal za to, že by táto skutočnosť spôsobila nezákonnosť tohto napadnutého rozhodnutia žalovaného. Podstatou žalobcových námietok je skutočnosť, že podľa názoru žalobcu je spoľahlivo preukázané, že si Ing. I. O. preukázateľne spôsobila poranenie úmyselne sama, v iný deň s cieľom uškodiť žalobcovi podľa svojich vyhrážok. Pokiaľ žalobca ďalej namieta, že napadnuté rozhodnutie, resp. v ňom absentujú dôvody, akým spôsobom sa správne orgány vysporiadali či nevysporiadali s výsluchmi svedkov, listinnými dôkazmi a tvrdeniami oznamovateľky súd má za to, že v predmetnej veci podľa názoru súdu bol úplne zistený skutkový stav veci, ktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty. Správne orgány zistili riadne skutkový stav veci a to v súlade s § 3 ods. 4 a § 32 Správneho poriadku. Prvostupňový správny orgán v zmysle § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch nariadil ústne pojednávanie vo veci priestupku, a to na deň 21.01.2014, resp. na deň 18.02.2014, na ktorom boli prítomní žalobca, jeho bývalá manželka ako svedkyňa, resp. ako oznamovateľka priestupku Ing. I. O. a aj svedok syn žalobcu a oznamovateľky B. S.. Podľa názoru súdu prvostupňový a aj druhostupňový správny orgán sa správne vysporiadali s výpoveďami uvedených osôb, dôkazy vyhodnotili v zmysle § 34 ods. 5 Správneho poriadku, nekonali jednostranne ako namieta žalobca. Na takto zistený skutkový stav aplikovali správne predpisy, a to zákon o priestupkoch č. 372/1990 Zb. a Správny poriadok - zákon č. 71/1967 Zb. Je potrebné poukázať ešte na to, že pokiaľ žalobca namieta nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, k tomuto súd udáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (i práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru) je umožniť každému reálny prístup súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť, ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Obdobne je článok 6 ods. 1 Dohovoru zahŕňa právo na súd, to znamená právo začať konanie na súde v občianskoprávnych veciach, ako jeden z jeho aspektov. K nemu pristupujú záruky ustanovení článkov 6 ods. 1 Dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu, zloženie súdu a vedenie procesu. Kvalita procesu zahrnutá v práve na spravodlivé súdne konanie v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru je zabezpečená zárukami procesného a inštitucionálneho charakteru (III. ÚS 136/02). Ústavný súd tiež judikoval, že reálne uplatnenie a garantovanie základného práva na súdnu ochranu nielenže neznamená právo na úspech v konaní, ale ani nárok na to, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania. Procesný postup účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich (III. ÚS 369/2010-12). Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu z ústavy ani Dohovoru nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorí z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis I. ÚS 56/01). Aj Európsky súd pre ľudské práva napr. v rozsudku z 21.01.1999 vo veci Garcia Ruiz v. Španielsko konštatoval, že podľa štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho chodu spravodlivosti musia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú založené. Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. Podľa rozsudku tohto súdu vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1998 sa odvolací súd pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia (zamietnutiu odvolania) v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu nižšieho stupňa. Z týchto dôvodov je možné konštatovať, že aj odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je dostatočné, je z neho zrejmé z akých dôkazov vychádzal správny orgán pri preukázaní viny žalobcu za konkrétny priestupok. Na druhej strane z administratívneho spisu nevyplynulo, že by žalobca nejakým spôsobom, prípadne navrhol vykonať ďalšie dokazovanie vo veci. Pokiaľ žalobca namieta, že správne orgány mu nedali príležitosť oboznámiť sa so spisom, robiť si z neho fotokópie, resp. fotokópie za neprimeranú cenu, súd poukazuje na úradný záznam zo dňa 18.2.2014 z ktorého vyplýva, že žalobca mal možnosť do spisu nahliadnuť, čo napokon vlastnoručne aj podpísal. Tvrdenie žalobcu, že mu prvostupňový správny orgán znemožňoval prefotiť jednotlivé strany spisu a to neprimerane vysokou cenou nie je ničím preukázané. Napokon nebola preukázaná ani nekompletnosť spisu, keďže lekárske vyjadrenie MUDr. A. sa v spise nachádza. Žurnalizácia spisu je napokon tvorená samotným obsahom spisu, pričom súd konštatuje samotným prieskumom spisu, že tento nie je neúplný, nachádzajú sa v ňom listiny a dôkazy z ktorých správne orgány vychádzali a podľa ktorých v konaní postupovali. Súd na záver zhŕňa, že v predmetnej veci nie je možné teda tvrdiť, že ako jediný dôkaz v rámci správneho konania, resp. priestupkového konania vo vzťahu k žalobcovi bol použitý jediný dôkaz, a to ničím nepodložená výpoveď svedkyne poškodenej. S poukazom na obsah spisu skutok tak, ako bol popísaný vo výrokovej časti rozhodnutia bol podložený jednak výpoveďou svedkyne - poškodenej Ing. I. O., výpoveďou svedka B. S., lekárskym vyjadrením MUDr. A. a aj lekárskym odborným vyjadrením MUDr. L. G.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti došlo k zamietnutiu žaloby postupom podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 250k ods. 1 a contrario, keďže žalobca nebol úspešným účastníkom konania, nemá právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.