Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 29Sp/11/2016 z 20. 10. 2016

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 29Sp/11/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200113
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200113.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Šobichovou, v právnej veci
navrhovateľov: v rade 1/ Mesto Žilina, právne zast.: JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., so
sídlom Národná 17, 010 01 Žilina, v rade 2/ UniCredit Leasing Slovakia, a.s., so sídlom Šancová 1/A,
814 99 Bratislava, IČO: 35 730 978, právne zast.: Nosko & Partners, s.r.o., Advokátska kancelária, so
sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, v rade 3/ SÚDST, s.r.o., so sídlom Kvačalova 782/11, Žilina,
IČO: 36392405, v rade 4/ A-Realitná, s.r.o., so sídlom Kvačalova 1171/11A, Žilina, IČO: 36818666, v
rade 5/ TM Sound, s.r.o., so sídlom Poštová 2, Žilina, navrhovatelia v rade 3/ až 5/ právne zast.: JUDr.
Iveta Boškajová, s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 793/21, Žilina, v rade 6/ Ing. I. U., bytom C. X, XXX XX F.,
právne zast.: JUDr. Ivana Tomkowa, advokátka, so sídlom C. X, XXX XX F., v rade 7/ T. B., bytom X. T.
D. XXXX/XX, XXX XX F., v rade 8/ MUDr. V. R., bytom X. T. D. XXXX/XX, XXX XX F., v rade 9/ Mgr. Y. R.,
bytom X. T. D. XXXX/XX, XXX XX F., v rade 10/ Ing. B. C., bytom X. T. D. XXXX/XX, XXX XX F., v rade
11/ Ing. F. C., bytom X. T. D. XXXX/XX, XXX XX F., v rade 12/ V. R., bytom XXX XX W. F. č. XX, v rade 13/
VURAL, a. s., so sídlom Alexandra Rudnaya 23, Žilina, v rade 14/ Ing. K. G., bytom S. XXXX/XX, XXX
XX T., v rade 15/ Ing. V. G., bytom S. XXXX/XX, XXX XX T., navrhovatelia v rade 7/ až 15/ všetci právne
zast.: Mgr. Soňa Grošaftová, advokátka, so sídlom R. XX, XXX XX F., proti odporcovi: Okresný úrad
Žilina, pozemkový a lesný odbor, sídlom Andreja Kmeťa 17, 011 39 Žilina, za účasti účastníkov konania:
v rade 1/ S. H., rod. N., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F., B. XXXX/X, W. H., nar. X.X. XXXX, bytom
XXX XX F. - F., C. R. XX, D. H., nar. XX.X.XXXX, rod. W., bytom XXX XX F., C. XX, N. H., rod. I., nar.
XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. - F., C. G. XX, Ing. V. I., rod. H., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. - F.,
N. F. XX/XXX, H. H., rod. D., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. - F., F. X, Z. H., rod. S., nar. X.X.XXXX,
bytom XXX XX F. - F., F. XX, G. H., rod. H., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX F. - F., F. XXX/X, Ing. I. R.,
rod. F., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F., S. XXXX/X, Ing. I. K., rod. F., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX
H. - T. I., M. XXX/XX, Z. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX, D., C., ČR, I. Y., rod. Q., nar. XX.X.XXXX,
bytom XXX XX S. XXXX, D., ČR, Z. C., rod. Q., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX F. - F., R. X. XXXX/XX,
I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. - F., M. XXX/X, N. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F.,
C. 5, N. S., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. - F., Q.. O. XXX/X, J. Y., rod. S., nar. XX.X.XXXX, bytom
XXX XX F. - F., D. XXX/XX, Ing. N. I., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F., A. H. XX/XXXX, Z. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. - F., X. T. D. XX, Q. Q., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX F., T. XXXX/X,
Ing. N. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. - F., C. D. XX, I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
F. - F., F. X, D. Q., rod. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. - F., X. T. D. XX, Ing. J. Q., rod. D. , nar.
X.X.XXXX, bytom XXX XX F. - F., C. D. XX, S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F., M. XX, R. R.,
rod. S., nar. X.XX.XXXX, bytom XXX XX F., B. X/XX, Z. Y., rod. R., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F.
- F., C. G. XXX/XX, MUDr. Z. G., rod. R., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX F., D. G. XXXX/XX, J. I., rod.
R., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. - F., C. G. XXX/XX, V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. -
F., C. G. XX, K. R., rod. R., nar. X.X.XXXX, bytom H., I. XXX/XX, N. W., rod. R., nar. XX.X.XXXX, bytom
XXX XX F., C. XX, D. R., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. - F., F. XX, Z. R., rod. X., nar. X.X.XXXX,
bytom XXX XX F. - F., D. XXX/XX, Z. Q., rod. R., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F., G. XXXX/XX, D. X.,
rod. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. - F., F. X, Ing. S. X., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX F., D. XXXX/X, I. N., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. - F., C. D. XX, Z. N., rod. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX - F., C. X, W. Y., rod. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom XXX XX F. - F., V. B. XXX/
X, I. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. - F., V. B. XXX/X, V.. D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
F. - F., C. sadom XX, H. Y., rod. I., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. - F., C. D. XXX/XX, I. Y., rod. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. - F., C. XX, J. Y., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX F., H. XXXX/XX,



I. Y., rod. X.X.XXXX, bytom XXX XX F. - F., D. XX, Z. W., rod. D., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. -
F., D. XX, MUDr. I. W., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX S. Y., M. R. XXXX/XX, C. W., nar. XX.X.XXXX,
bytom H. - D. H., Q. XXX/X, J. K., rod. H., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX H. XXX, H. Q., rod. W., nar.
XX.X.XXXX, bytom M. T. W., H. XXXX, ČR, N. I., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F., H. XX, D. I., rod.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F., C. XX, Z. I., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. - F., F. XX, N.
I., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F., C. M. XX, Z. S., rod. I., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F., G.
XXXX/X, PhDr. M. Z., PhD., nar. X.X.XXXX, bytom H. - Y. D., D. XXXX/XX, S. I., rod. I., nar. XX.X.XXXX,
bytom XXX XX U. T. D., A. G., F. I., rod. I., nar. X.X.A., bytom XXX XX F. - F., S. XXX/XX, G. D., rod. C.,
nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F., K. XXXX/X, H. C., rod. H., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. - F., F.
XX, Ing. N. C., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX F. - F., C. G. XXX/XX, Ing. I. C., nar. XX.X.XXXX, bytom
XXX XX H., P. O. BOX XXX, Z. C., nar. XX. X. XXXX, bytom XXX XX F., Q. X, N. C., rod. D., nar. XX. X.
XXXX, bytom XXX XX F., C. M. XX, N. M., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. - F., C. R. XX, I. G., rod.
F., nar. X.XX.XXXX, bytom XXX XX F., R. XX, V. G., rod. K., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. - F., I.
XXX/X, I. G., rod. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. - F., C. R. XX, N. G., rod. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX F., K. XXXX/XX, Z. Y., rod. G., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. - F., T. F. XXX/X, Z.
D., rod. K., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. - F., F. XX, C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F., G.
XXXX/XX, C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F., I. XXXX/XX, I. D., rod. D., nar. XX.X.XXXX, bytom
XXX XX F., I. XXXX/XX, I. D., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX F. - F., F. XX, Ing. D. D., nar. XX.X.XXXX,
bytom XXX XX F. - F., F. XX/XX, I. D., rod. D., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. - F., T. D. XXX/XX, C.
D., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. - F., I. XXX/XX, N. D., rod. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX
W. W., T. C. XXX/XX, Ing. N. D., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F., C. XXXX/X, C.. I. D., rod. D., nar.
XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. - F., D. X/XX, Mgr. U. D., rod. D., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. - F.,
D. XX, B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. - F., X. T. D. XX, T. D., rod. D., nar. X.XX.XXXX, bytom
XXX XX F. - F., D. XX, M. D., nar. XX.X.XXXX, bytom A. 04 F. - F., F. X, S. D., rod. T., nar. X.X.XXXX,
bytom XXX XX F. - F., C. XXX/X, I. D., nar. D., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX F., A. H. XXXX/XX, H. D.,
nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. - F., J. F. XX, S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. - F., C.
G. XX, D. D., nar. X.X.XXXX, XXX XX F. - F., J. F. XXX/XX, I. U., rod. C., nar. X.X.XXXX, bytom XXX
XX F., U. XXXX/XX, U. U., rod. D., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. - F., C. R. X, PhDr. Z. U., rod.
D., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F., Q. 4, MUDr. N. I., rod. D., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. -
F., C. D. XX, I. F., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX F. - F., R. X. XXX/X, J. F., rod. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX F. - F., D. X/XXX, W. F., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F., Y. XXXX/XX, Z. F., rod I., nar.
XX.X.XXXX, bytom XXX XX F., K. Y. XXXX/X, Z. F., rod Y., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F., A. H. XX,
B. I., rod. D., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX F., G. XXXX/XX, Ing. N. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom F. - F.,
S. XXX/XX, I. G., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F., M. XXX/XX, Ing. D. W., rod. R., nar. X.XX.XXXX,
bytom XXX XX F., W. XXXX/XX, U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. - C. X., T. XXX/XX, V.. C.
D., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. - H., B. XXX/XX, N. D., rod. G., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX
F., Q. M. XXXX/X, všetci zastúpení spoločnými zástupcami Martou Sedláčkovou, bytom XXX XX F., R.
XX, právne zastúpená advokátkou JUDr. Dagmar Pikorovou, C. G. XX, F., M. D., bytom XXX XX F., F.
X, Ing. I. D., bytom XXX XX F., Q. 2, v rade 2/ Ing. B. H., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F., H. XX,
v rade 3/ I. H., rod. D., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX F. - F., F. XX, v rade 4/ J. S., nar. XX.X.XXXX,
bytom XXX XX F. - H., T.. G.. N. H. XXX/XX, v rade 5/ Z. Q., rod. S., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX F.
- F., G. XXX/XX, v rade 6/ U. Q., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX F. - F., R. X. XX, v rade 7/ Ing. Z. N.,
nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. - F., D. XX, v rade 8/ J. N., rod. S., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX
F. - F., S. XXX/XX, v rade 9/ Ing. D. W., bytom XXX XX F., W. XXXX/XX, v rade 10/ Z. X., rod. D., nar.
X.X.XXXX, bytom XXX XX F. - F., Y. XXX/X, v rade 11/ Ing. I. R., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXXX/X,
XXX XX F., právne zast.: JUDr. Veronika Romaníková, advokátka, so sídlom M. XX, XXX XX F., v rade
12/ Slovenský pozemkový fond, Regionálny odbor, so sídlom Sad SNP 667/10, 010 01 Žilina, v konaní
o opravnom prostriedku navrhovateľov v rade 1/ až 15/ proti rozhodnutiu Okresného úradu Žilina č. OU-
ZA-PLO 2015/000573-180/RII zo dňa 27.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Okresného úradu Žilina č. OU-ZA-PLO2015/000573-180/RII zo dňa
27.10.2015 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľom v rade 1/ - 15/ súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .



o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporca rozhodol podľa § 9 ods. 4 a § 4 zák. č. 229/1991 Zb. tak, že
oprávnené osoby uvedené vo výroku I. rozhodnutia splnili podmienku § 4 ods. 2 písm. c) zák. č.
229/1991 Zb., keď v konaní bolo preukázané splnenie podmienok § 6 ods. 1 písm. d) zák. č. 229/1991
Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, t. j. odňatie bez
náhrady postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku
bývalých urbárnikov, komposeserátov a podobných právnych útvarov. Vo výrokovej časti II. rozhodnutia
uviedol, že podľa § 9 ods. 4 zák. č. 229/1991 Zb. sa oprávneným osobám a dedičom oprávnených
osôb uvedeným v bode I. priznáva dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia vlastnícke právo k nižšie
špecifikovaným nehnuteľnostiam v kat. úz. F.:

A. Stav podľa registra C-KN

C-KN parc. č. druh pozemku výmera v m2 LV č.
2196/75 zast. pl. a nádvoria 807 XXXX
2196/76 zast. pl. a nádvoria 880 XXXX
2196/77 zast. pl. a nádvoria 837 XXXX
2196/101 zast. pl. a nádvoria 95 XXXX
2196/78 zast. pl. a nádvoria 833 XXXX
2196/97 zast. pl. a nádvoria 151 XXXX
2196/79 zast. pl. a nádvoria 1062 XXXX
2196/62 zast. pl. a nádvoria 849 XXXX
2196/98 zast. pl. a nádvoria 90 XXXX
2196/89 zast. pl. a nádvoria 210 XXXX
2196/72 zast. pl. a nádvoria 1011 XXXX
2196/96 zast. pl. a nádvoria 167 XXXX
2196/64 zast. pl. a nádvoria 845 XXXX
2196/50 zast. pl. a nádvoria 806 XXXX
2196/102 zast. pl. a nádvoria 175 XXXX

Poznámka:
Pozemky boli zistené na základe grafickej a písomnej identifikácie parciel č. K2-425/14 zo dňa
28.10.2014, ktorou sa riešila časť pkn. parc. č. 2196/1 v kat. úz. F.. Identifikáciu parciel vyhotovil
Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor a ku dňu vydania tohto rozhodnutia bol správnym orgánom stav
odkontrolovaný.

B. Stav podľa C-KN - GP č. 49-47 329 050/2015

C-KN parc. č. druh pozemku výmera v m2
2196/54 ostatné plochy 375
2196/90 ostatné plochy 415
2196/121 ostatné plochy 297
2196/120 ostatné plochy 338
2196/113 zastavané plochy 149
2196/114 zastavané plochy 512
2196/116 zastavané plochy 949
2196/73 zastavané plochy 1049
2196/117 zastavané plochy 77
2196/119 zastavané plochy 14
2196/115 zastavané plochy 353

Poznámka:
Podľa poznámky, ktorá je špecifikovaná vo výrokovej časti II. rozhodnutia. Jednotlivé pozemky boli
priznané v nasledovných podieloch, pričom súčasťou výrokovej časti rozhodnutia je tabuľková časť



rozhodnutia, a to priznaný podiel vo vzťahu k jednotlivým osobám uvedených v tabuľkovej časti. V
bode III. rozhodnutia oprávneným osobám a dedičom po oprávnených osobách uvedených v bode I.
bolo priznané právo na náhradu z dôvodu, že sú naplnené podmienky § 11 ods. 1 písm. d) Zákona
o pôde, nakoľko časť pkn. parcely č. 2196/1 bola zastavaná ku dňu účinnosti zákona, v súčasnosti je
vo vlastníctve fyzických osôb a právnických osôb. Jednalo sa o pozemok z pkn. vložky č. 201, pkn.
parcela časť 2196/1 - pasienok o výmere 66 m2, združená do C-KN parcely č. 2196/22 o výmere 62
m2 a 2196/123 o výmere 4 m2 v kat. úz. F.. V bode IV. výrokovej časti rozhodnutia odporca rozhodol
tak, že o vlastníckom práve špecifikovaných oprávnených osôb bude rozhodnuté samostatne. Tak isto
v bode V. rozhodnutia správny orgán uviedol, že o zostávajúcej časti pkn. parcely č. 2196/1, ktorej
zodpovedá parcela registra E-KN č. 2196/107, zapísanej na LV č. XXXX, správny orgán vyčlenil na
samostatné konanie. V VI. bodu výrokovej časti rozhodnutia vo vzťahu k tam uvedeným žiadateľom
uviedol, že nesplnili podmienky § 4 ods. 1, 2 písm. a) až e) zák. č. 229/1991 Zb.. V odôvodnení
rozhodnutia správny orgán poukázal na to, že dňa 20.05.1992 pod evidenčným č. 1362/92 bola prijatá
na bývalý Pozemkový úrad v Žiline žiadosť Bývalých urbárnikov Obce Závodie na vrátenie majetku, o
ktorý požiadali JRD Bánova. Dňa 25.03.1993 pod evidenčným č. 620/93 si na bývalom pozemkovom
úrade uplatnila urbárska Obec Žilina - Závodie ako oprávnené osoby prostredníctvom splnomocneného
zástupcu Ing. C. R. na základe plnej moci zo dňa 13.05.1993 nárok na vydanie nehnuteľností - 1/2,
28, 44/1, 45, 80, 81, 82/1, 152/3, 152/4, 702, 752/1, 752/8, 752/9, 752/10, 752/12, 752/13, 752/14,
752/15, 753, 754, 787, 1413, 1423, 1424/1, 1424/2, 1902, 1975, 1992, 2006, 2072, 2095, 2122, 2196/1,
2196/2, 2196/3, 2221, 2222, 2231, 2232, 2233, 2271, 2282, 2291, 2292, 2296, 2364, 2366, zapísaných
v pkn. vložke č. 201, kat. úz. F.. Žiadosť obsahovala výmer JMV v Žiline zo dňa 01.12.1949 zn.
625/21-18/11-1949-IX, hlasovací zoznam bývalých urbárnikov, pkn. vložku č. 501, rozhodnutie OPL
Harabi ONV v Žiline zo dňa 28.11.1958, identifikáciu parciel. Okrem iného si spoločnou žiadosťou
uplatnili reštitučný nárok prostredníctvom Ing. C. R. na nehnuteľnosti, okrem iného aj na pkn. parcelu
č. 2196/1, zapísanú v majetkovej podstate č. 201, kat. úz. F. pod č. 620/93. Ďalej v odôvodnení
správny orgán uviedol, že dôkladne preskúmal podmienky oprávnených osôb, ktoré sú uvedené vo
výrokovej časti rozhodnutia, vo výroku I., v konaní bolo potrebné zistiť či žiadatelia splnili podmienky
§ 4 ods. 1, 2 zák. č. 229/1991 Zb.. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia špecifikoval podrobne pôvodných
podielových spoluvlastníkov žiadaných pozemkov, resp. následne oprávnené osoby podľa § 4 zák.
č. 229/1991 Zb., pričom podrobne konštatoval, z akých listinných dokladov boli jednotlivé oprávnené
osoby zistené. Nárok prostredníctvom splnomocneného zástupcu uplatnili oprávnené osoby, ktorých
majetkový podiel tvorí 50,23 % z celkového podielu urbárskeho majetku v zmysle § 37 ods. 2 zák.
č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách. V predmetnej veci bolo vydané rozhodnutie vo vzťahu k
špecifikovaným pozemkom, a to išlo o rozhodnutie zo dňa 11.12.1998 a rozhodnutie zo dňa 16.07.1999,
taktiež rozhodnutie zo dňa 08.07.2002, ktoré rozhodnutie bolo zrušené Krajským súdom v Žiline pod
č. 10S/75/2002, následne išlo o rozhodnutie zo dňa 04.07.2005, ktoré takisto bolo zrušené rozsudkom
krajského súdu pod č.k. 20S/12/2005 z 21.05.2008 ako nepreskúmateľné a vrátené správnemu orgánu
na ďalšie konanie. Následne správny orgán vydal tzv. čiastkové rozhodnutie zo dňa 22.08.2012, v ktorom
bola riešená časť pkn. parcely č. 2196/1 v kat. úz. F., pričom Krajský súd v Žiline predmetné rozhodnutie
zrušil rozsudkom 29Sp/34/2012, v ktorom rozsudku uviedol, že správny orgán musí reagovať na dva
okruhy problémov - na skutkové okolnosti a na právne posúdenie veci. Správny orgán musí mať riadnym
spôsobom vo veci preukázaný charakter pôdy, a to k dvom dátumom, a to ku dňu prevodu alebo
prechodu vlastníctva k daným pozemkom na štát a druhý dátum bude ku dňu účinnosti Reštitučného
zákona tak, ako je to už ustálené aj v zmysle judikatúry v reštitučných veciach, či teda ku dňu účinnosti
zákona išlo o pôdu, ktorá tvorila poľnohospodársky pôdny fond, resp. lesný pôdny fond a k tomuto
zabezpečí dostatok dôkazov, a to nielen ohliadkou miesta, na ktorú poukazuje správny orgán, ale
zabezpečí aj iné dôkazy, ktoré budú charakterizovať uvedených druh pozemkov s poukazom aj na možné
dokazovanie formou svedeckých výpovedí, príslušnej fotodokumentácie, ak k uvedeným obdobiam
táto fotodokumentácia existuje. Taktiež mal vyhodnotiť, pokiaľ správny orgán konštatoval neplatnosť
právnych úkonov - prevodných zmlúv medzi jednotlivými účastníkmi konania, aby tieto oprel o vykonané
dokazovanie v rámci správneho konania. Z rozsudku vyplynulo, že bude potrebné jednotlivé vkladové
konania priradiť k jednotlivým účastníkom zmluvy a k jednotlivým pozemkom tak, aby bolo zrejmé, či
teda správny orgán konal so všetkými účastníkmi konania.

Správny orgán v rozhodnutí konštatoval, že bolo jednoznačne preukázané, že reštitučný nárok bol
uplatnený v zákonom stanovenej lehote dňa 20.05.1992 a dňa 25.03.1993 zaevidovaný pod č. 620/93
a taktiež bola splnená podmienka výzvy voči povinným osobám Mesta Žilina, ktoré malo nehnuteľnosti
v držbe o vydaní majetku, a to listom zo dňa 13.05.1993 a jeho doplnení v liste zo dňa 19.06.1993,



v ktorom Ing. C. R. opätovne žiadal mestský úrad, v ktorom upresnil časť pkn. parcely č. 2196/1 -
pasienok pri vode, na ktorú uplatnili nárok. To znamená, že reštitučný nárok bol uplatnený v lehote
uvedenej v § 42a ods. 1 zák. č. 330/1991 Zb.. Zároveň odôvodňuje správny orgán, čo je účelom
reštitučného zákona, a to že účelom zákona je zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd z
obdobia rokov 1948 až 1990 a obnovenie pôvodných vlastníckych vzťahov v uvedených súvislostiach.
Na základe aktuálnej, písomnej a grafickej identifikácie parciel mal správny orgán preukázané, že
povinnou osobou ku dňu účinnosti zákona bolo Mesto Žilina, ktoré nehnuteľnosti v kat. úz. F. získalo
so svojho vlastníctva na základe protokolu o prevode vlastníctva veci, postúpenia majetkových práv
a záväzkov v zmysle § 14 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí od Technických služieb Mesta Žilina
- v likvidácii. Konkrétne sa jednalo o parcely uvedené v prílohe protokolu, zapísané na účte 01020
pod položkou 1/0-021-801/700/79 parcely EN 2196/50, 2196/51, 2196/53, 2196/54. Ďalšou prílohou bol
súpis parciel, kde pod položkou č. 21 bola zapísaná parcela EN 2196/50, druh pozemku zastavaná
plocha, dvor, o výmere 8 902 m2, pod položkou parcela č. 22 EN 2196/51, druh pozemku zastavaná
plocha - čerpacia stanica, o výmere 66 m2, pod položkou č. 24 parcela EN 2196/53, druh pozemku -
ostatná zeleň, o výmere 3 681m2, pod položkou č. 25 parcela EN 2196/54, druh pozemku - ostatná
zeleň, o výmere 1 425 m2. Predmetné nehnuteľnosti boli vedené na evidenčnom liste č. XXX a LV č.
XXX. Na základe uvedeného boli nehnuteľnosti zapísané do katastra nehnuteľností dňa 17.07.1992 pod
položkou výkazu zmien 54/92. Ďalej poukázal na vykonanie ohliadky miesta, a to dňa 03.09.1999, kde sa
preukázalo, že nehnuteľnosti bolo možné vydať, nakoľko tvorili plochy zarastené burinou, boli nevyužité
a nezastavané. Ďalšími dôkazmi, ktoré potvrdzujú skutočnosť, že pôvodné pozemky, ktoré zodpovedajú
časti pkn. parcely č. 2196/1 v kat. úz. F. boli zatrávnené, nezastavané, zarastené burinou a nestála na
nich stavba. Správny orgán uviedol, že svedecké výpovede zo dňa 28.04.2014, 29.04.2014, 20.05.2015
a 09.06.2015 zhodne uvádzajú, že pozemky, kde sídlili Technické služby Mesta Žilina boli využívané
na skládky odpadu. Technické služby Mesta Žilina tam taktiež príležitostne vytvárali odpadové skládky.
Neskôr oblasť zarástla krovinami a takýto stav pretrvával do roku 2000 až 2002. O pozemok sa nikto
nestaral, bol verejne prístupný, neoplotený. Ako svedkovia boli vypočutí J. Y., W. H., I. R., Ing. I. I.,
N. H.. Ďalej správny orgán uviedol, že sa mu podarilo získať leteckú snímku - digitálnu ortofotomapu
Eurosense, s.r.o. v mierke 1:2500, na ktorej je vidieť, že pozemky v roku 2004 neboli zastavané, ale boli
zatrávnené a zaburinené. Ďalšie snímky sú z neskoršieho obdobia, kde je preukázané, že na pozemkoch
boli vykonávané zemné práce a súčasný stav je sčasti zastavaný stavbami. Po účinnosti zák. č. 229/1991
Zb., t. j. 24.06.1991, boli vykonané nasledovné prevody vlastníckeho práva na dotknutých pozemkoch:
povinná osoba Mesto Žilina pozemky č. 2196/50, druh pozemku - zastavaná plocha, dvor, o výmere
8 902 m2, č. 2196/51 o výmere 66 m2, č. 2196/53 o výmere 3 681 m2, tieto nadobudlo mesto do
vlastníctva z majetku štátu. Následne geometrickým plánom Mesto Žilina dalo odčleniť z pôvodných
parciel KN 2196/50, druh pozemku - zastavaná plocha, o výmere 8 802 m2 a 2196/53 o výmere 3 681
m2 novovytvorené parcely KN 2196/50 - 8 035 m2, KN 2196/53 - ostatná plocha o výmere 3 299 m2 a
parcela KN 2196/62, druh pozemku - zastavaná plocha, dvor o výmere 1 149 m2. Parcelu KN č. 2196/62
- zastavaná plocha o výmere 1 149 m2.. Po účinnosti zákona mesto predalo kúpnou zmluvou č. 94/
Právne/95 zo dňa 02.08.1995 pod V 455/96-43/96 Štátnemu skúšobnému ústavu dopravnej a stavebnej
techniky Žilina - SÚDST. Parcela KN 2196/62 bola následne rozdelená geometrickým plánom na C-KN
2196/62 o výmere 939 m2 a 2196/89 o výmere 210 m2, C-KN parcela 2196/98 o výmere 90 m2. Kúpnou
zmluvou č. V 4427/07-306/07 z 21.06.2007 spoločnosť SÚDST, s.r.o., Žilina odpredala pozemok C-KN
2196/62 a 2196/89 obchodnej spoločnosti HVB Leasing Real Estate Bratislava, s.r.o. s účinnosťou od
01.07.2007 UniCredit Leasing Real Estate, s.r.o., Bratislava následne už išlo o spoločnosť UniCreadit
Leasing Slovakia, a.s. ako nástupnícku spoločnosť s účinnosťou ku dňu 08.01.2015.

Ďalej parcely KN 2196/50, 2196/51, 2196/53, zodpovedajúce časti pkn. parcely č. 2196/1 v kat. úz.
F., boli kúpnou zmluvou zo dňa 15.06.1998 pod V 3759/98 prevedené na list vlastníctva č. XXXX do
vlastníctva Slovpanel, a.s., Žilina. Slovpanel, a.s., Žilina ako vlastník KN parcely 2196/53 - zastavaná
plocha o výmere 3 299 m2 na základe geometrického plánu bola odčlenená a vytvorená nová KN parcela
2196/53 o výmere 924 m2, pričom táto bola odpredaná kupujúcim doc. RNDr. D. H. a manželke, následne
zámennou zmluvou bola opäť prevedená na Slovpanel, a.s., Žilina. Následne notárskou zápisnicou V
1755/00 D. H. a S. H. predali parcelu KN 2196/78 o výmere 984 m2 kupujúcim MUDr. V. R. a Y. R., rod.
H. v celosti, ktorí majú na predmetnom pozemku postavený rodinný dom o výmere 150 m2.

Slovpanel, a.s., Žilina odpredal KN parcelu 2196/53 - zastavaná plocha o výmere 924 m2 dňa 07.08.2001
Mestu Žilina pod V 619/02. Z parcely C-KN 2196/53 geometrickým plánom zo dňa 27.11.2008 bolo
odčlenené 650 m2, ktoré boli včlenené do novovytvorenej parcely C-KN 2196/99. Kúpnou zmluvou



zo dňa 30.12.2008 pod V 509/09 zo dňa 27.01.2009 Mesto Žilina predalo C-KN parcelu č. 2196/99 -
zastavaná plocha o výmere 650 m2 spoločnosti A-AUTO, s.r.o., Žilina. Kúpnou zmluvou pod V 684/10 bol
predmetný pozemok odpredaný spoločnosti A-Realitná Žilina a ďalšou kúpnou zmluvou pod V 4685/12
zo dňa 29.06.2012 spoločnosť A-Realitná Žilina pozemok C-KN 2196/99 - zastavaná plocha o výmere
650 m2 odpredala obchodnej spoločnosti TM Sound, s.r.o., Poštová 2, Žilina, pričom v čl. VI. zmluvy
je konštatované, že predávajúci oboznámil kupujúceho so skutočnosťou, že mu zo strany obvodného
pozemkového úradu bolo doručené oznámenie dňa 17.05.2012 o tom, že na nehnuteľnosť bol uplatnený
v zmysle zák. č. 229/1991 Zb. reštitučný nárok. O uvedenej skutočnosti bol kupujúci v plnom rozsahu
oboznámený. Mesto Žilina ako vlastník pozemku C-KN 2196/54 - ostatná plocha o výmere 1 425
m2 ako vlastník parcely, následne geometrickým plánom bola parcela rozčlenená na C-KN 2194/54 o
výmere 713 m2 a C-KN 2196/1990 o výmere 712 m2, pričom parcela C-KN 2196/54 bola odpredaná
spoločnosti A-AUTU Žilina a kúpnou zmluvou pod V 6842/10 bola parcela 2196/54 spoločnosťou A-
AUTO odpredaná obchodnej spoločnosti A-Realitná, s.r.o., Žilina. Ďalej Mesto Žilina ako vlastník C-KN
parcely 2196/90 predalo C-KN parcelu 2196/90 pod V 8783/06 obchodnej spoločnosti SEZAM, s.r.o.,
Žilina, zastúpenej Ing. Mieczyslawom Tomkówom, konateľom. Darovacou zmluvou V 4998/12 zo dňa
01.08.2012 bola parcela prevedená na fyzickú osobu Ing. Mieczyslaw Tomków, Žilina. Slovpanel, a.s.,
Žilina ako vlastník parcely KN 2196/53 a KN 2196/51 odpredal kupujúcim C. I. a manželke nehnuteľnosť
pod V 5611/98 zo dňa 24.09.1998. Kúpnou zmluvou pod V 3355/06 zo dňa 18.05.2006 bol pozemok
2196/51 o výmere 956 m2 odpredaný Ing. K. G. a manželke V.. Nová KNC parcela 2196/73 Slovpanel,
a.s. odpredal kupujúcim Ing. Z. R. a manželke pozemok pod V 5615/98, ktorý následne kúpnou zmluvou
zo dňa 18.05.2006 pod V 3356/06 odpredali pozemok Ing. Gabrielovi Sorádovi a manželke Ing. Ivete
Sorádovej. Slovpanel, a.s., Žilina bol vlastníkom parcely 2196/P o výmere zastavanej plochy 6 012 m2,
kat. úz. F., odčlenením z KNC parcely vznikla nová KNC 2196/74 o výmere 906 m2, táto bola odpredaná
Ing. Miroslavovi Hromcovi a následne kúpnou zmluvou pod V 3354/06 Ing. Gabrielovi Sorádovi a
manželke Ivete Sorádovej. Slovpanel a.s., Žilina ako vlastník parcely 2196/64 a parcela KN 2196/72
bola odpredaná Milanovi Obrkovi a jeho manželke Emílii Obrkovej. Darovacou zmluvou pod V 6314/03
bol pozemok C-KN 2196/64 o výmere 1 012 m2 zapísaný na Ing. Milana Obrka, darovacou zmluvou
pod V 7401/08 bol pozemok 2196/64 o výmere 845 m2 prevedený na Ing. Miriam Obrkovú. Následne
ďalšou darovacou zmluvou zo dňa 22.04.2013 pod V 1438/2013 boli pozemky prevedené na Nikol
Obrkovú, Žilina. Mesto Žilina zo dňa 15.06.2015 uviedlo, že izolovaný rodinný dom - Cesta na štadión
1197/30 na parcele 2196/96 bolo vydané rozhodnutie o súpisnom čísle zo dňa 10.11.2008. Príloha listu
bola zaslaná kópia stavebného povolenia zo dňa 10.05.2006 a kolaudačné rozhodnutia na stavbu zo
dňa 27.08.2008. Slovpanel, a.s., Žilina ako vlastník pozemku KN 2196/72 kúpnou zmluvou odpredal
pozemok MUDr. Štefanovi Kéhelovi a Gabriele Kéhelovej, pričom následne bol odpredaný kúpnou
zmluvou pod V 2164/06 spoločnosti V-TRAGING, a.s., Žilina. Ďalšou kúpnou zmluvou bol pod V 2164/06
odpredaný pozemok 2196/72 spoločnosti VURAL, a.s., Žilina a následne tento bol odpredaný pod V
5419/06 V. R. a N. R., bytom W.. Slovpanel, a.s., Žilina bol vlastníkom KN-C parcely 2196/50 - zastavaná
plocha o výmere 6 012 m2, geometrickým plánom bola oddelená nová parcela 2196/75 - zastavaná
plocha o výmere 807 m2, pričom tento bol odpredaný kupujúcim I. R. a manželke MUDr. R., pričom
nakoniec bol pozemok odpredaný V. a N. R., bytom W.. Slovpanel, a.s., Žilina a následnými prevodmi
boli odpredané aj pozemky 2196/72,/75 a /76, ktorých vlastníkmi sú V. R. a N. R., bytom W.. Pozemok C-
KN č. 2196/77 kúpnou zmluvou pod V 3330/07 zo dňa 03.07.2007 bol prevedený na nových vlastníkov
Ing. B. C. a manželku Ing. F. C.. Súčasní vlastníci majú na pozemku postavený rodinný dom o výmere
90 m2 s pridelením súpisného čísla 1210/36. Ďalej uviedol, že parcela registrácie C-KN 2196/79 je v
súčasnosti zapísaná na LV č. XXXX pre vlastníka VURAL, a.s. Alexandra Rudnaya titulom nadobudnutia
V 3685/2015. Geometrickým plánom zo dňa 06.10.2009 bola parcela C-KN 2196/50 o výmere 981 m2
rozdelená na C-KN 2196/50 o výmere 806 m2 a 2196/102 o výmere 175 m2, vlastníkom nehnuteľností
je Mesto Žilina. Správny orgán zabezpečil pre toto rozhodnutie vyhotovenie geometrického plánu na
zameranie a oddelenie pôvodnej pkn. parcely č. 2196/1 v časti týkajúcej sa C-KN parciel 2196/51,
2196/73, 2196/99, 2196/53.
Z aktuálnej písomnej a grafickej identifikácie parciel č. K2-425/14, vyhotovenej OÚ Žilina, katastrálnym
odborom, listov vlastníctva a geometrického plánu č. 49-47329050/2015, vyhotoveného ObsoGeo,
Žilina, úradne overeného pod č. 665/2015 zo dňa 28.04.2015 a na základe vykonaného dokazovania
správny orgán vydal nehnuteľnosti uvedené v bode II. výroku rozhodnutia oprávneným osobám a
dedičom po oprávnených osobách z dôvodu, že v čase účinnosti zákona tieto nehnuteľnosti neboli
zastavané žiadnou stavbou a nebola zistená žiadna zákonná prekážka, ktorá by bránila ich vydaniu.
Rozhodnutím č. PLVH-722/1975-212.1 zo dňa 15.07.1975, ktorého súčasťou bol aj geometrický plán
spolu s výkazom plôch. Okresný národný výbor, odbor poľnohospodárstva v Žiline na základe žiadosti



Technických služieb Mesta Žilina bola z pkn parcely č. 2196/1 - pasienok vedenej v majetkovej
podstate č. 201, ktorá bola vo vlastníctve JRD Žilina - Závodie, natrvalo odňatá novovytvorená parcela
2196/50 - ostatná plocha pre Technické služby Mesta Žilina. Z protokolu o prevode vlastníctva zo
dňa 02.12.1991, ako aj z príloh tohto protokolu vyplýva, že parcela č. 2196/50 bola vedená ako
dvor ku dňu účinnosti zák. č. 229/1991 Zb.. Navrhovatelia v rámci konania tvrdili, že z vykonaného
dokazovania nepochybne vyplýva, že v čase pred účinnosťou tohto zákona pozemky netvorili súčasť
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ale boli pozemkami, ktoré mali charakter zastavanej plochy.
Správny orgán konštatoval, resp. poukázal aj na stav vedený v predloženom GP - jeho grafickej časti a
konštatuje, že okrem stavby - čerpacej stanice na parcele č. 2196/53 a stožiaru na parcele č. 2196/55
sú pozemky totožné, čo do veľkosti a nezastavanosti inými stavbami, s kópiou z pozemkovej mapy z
roku 1990 o 6 rokov neskôr. Povinná osoba namietala, že v danom prípade ide
o zákonnú prekážku podľa § 11 ods. 1 písm. g), podľa ktorej pozemok možno vo verejnom záujme
vyvlastniť podľa § 108 Stavebného zákona. Správny orgán poukázal na to, že ani
jedna z predložených príloh nepreukazuje túto skutočnosť, k dnešnému dňu nebolo vydané žiadne
vyvlastňovacie rozhodnutie za účelom verejnej výstavby. Taktiež Mesto Žilina uviedlo, že v danej lokalite
platia záväzné regulatívy, ako neprípustné funkcie, okrem iného, sú aj bytové domy, samostatne stojace,
individuálne a radové garáže, okrem pozemkov rodinných domov. Mesto Žilina malo záujem pozemok
predať, o čom svedčí aj uznesenie mestského zastupiteľstva č. 117/2011, ktorým schválilo prebytočnosť
tohto nehnuteľného majetku vo vzťahu k pozemku C-KN 2196/50 a to Ing. Ivanovi Hubočanovi. Uvedená
lokalita bola dlhodobo využívaná ako skládka odpadu pre TSM Žilina a po ich zániku bola na túto časť
pozemkov uzavretá nájomná zmluva. Z tohto jednoznačne vyplýva, že na týchto pozemkoch nebola
plánovaná žiadna výstavba vo verejnom záujme.
Bolo preukázané, že pozemok nebol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu zastavaný,
pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemkov.
Podľa názoru správneho orgánu oplotenie, inžinierske siete, t.j. vodovod, kanalizácia, elektrické vedenie,
nie sú prekážkou pre vydanie pozemku oprávneným osobám. Z digitálnych kópií leteckých snímok
z roku 1990 je vidno, že pozemok ako celok je neupravený, prerastený trávou, s holými časťami,
udupaný. Nenachádza sa na ňom žiadna tvrdená plocha, pozemok slúži na uskladnenie barelov, ktoré
sú chaoticky porozhadzované po pozemku. Na snímke z roku 1992 je pozemok od ihriska zelený,
udupaný, je úplne vyčistený, na pozemku sa nenachádza žiadna spevnená plocha, okrem cesty, ktorá
bola zachytená v roku 1990. Na sníme z roku 2009 zo dňa 14.07.2009 je pozemok od ihriska zelený
a na pozemku boli vybudované 3 rodinné domy. Vnútorné cesty k domom nie sú vybudované, stredná
časť je spevnená, vybetónovaná, nachádza sa na nej parkovisko. Vpravo hore je postavená hala a
jej okolie je vybetónované. Zo snímok vyplýva, že aj napriek blokačnému § 5 ods. 3 Zákona o pôde
povinná osoba Mesto Žilina nehnuteľnosti odpredala a následne povinná osoba nerešpektujúc zákon
protiprávne tieto nehnuteľnosti previedla v prospech ďalších osôb. Správny orgán tiež poukazuje na
výpovede svedkov Jaroslava H., J. Y., I. R.. Taktiež poukazuje na ohliadku zo dňa 08.09.2015. Nakoľko v
spisových materiáloch, nachádzajúcich sa na Ministerstve vnútra SR, Štátnom archíve, Bytča, v ktorých
sa okrem iných listín nachádzal aj projekt centrálneho skladu pre Technické služby Mesta Žilina z roku
1985, ktorého súčasťou bola situácia v mierke 1:500, so zákresom centrálnych garáží, garáží pre KUKA,
vozy a umyváreň vozidiel, zakreslených na parcele 2196/50, sa nenachádzalo stavebné povolenie
na výstavbu, správny orgán vykonal dňa 08.09.2015, 11.09.2015 šetrenie na Okresnom úrade Žilina,
katastrálnom odbore, v ktorom sa zameral na získanie skutočností, či takéto stavebné povolenie bolo
vydané a či boli v mapových podkladoch zakreslené vyššie uvedené stavby. Dôkladným šetrením v
zbierkach listín od roku 1972 až do roku 1992 zistil, že žiadne stavebné povolenie na akúkoľvek výstavbu
v areáli bývalých TSM na pozemkoch 2196/50, 2196/53 a 2196/54 sa nenachádza, ani v mapových
podkladoch nebola nikdy zakreslená žiadna stavba, okrem čerpacej stanice na parcele č. 2196/51, to
znamená, žiadna výstavba sa na pozemkoch 2196/50,/53 a /54 nevykonala, o čom svedčí aj vyjadrenie
Ing. Antona Jánoša, ktorý vo svojom liste uviedol, že sa zámer na výstavbu garáží nerealizoval z dôvodu
nepridelenia investičných prostriedkov. Vzhľadom na vykonané dokazovanie vyplýva, že pozemky č.
2196/50, 2196/53, /54 neboli ku dňu účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. zastavané žiadnymi stavbami,
nebolo preukázané tvrdenie majiteľov C-KN parciel 2196/51 a 2196/89, že pozostatky časti betónu,
želiez a asfaltu sú pozostatkami po ruinách, ktoré tvorili v minulosti stavby, resp. garáže. Ďalej zachytil
správny orgán výpoveď svedka Ing. J. R. a Ing. V. S., pričom správny orgán zo svedeckej výpovede Ing.
S. vyvodzuje, že časť dotknutých pozemkov bola oplotená, v časti bol položený panelový pás, na ktorom
stáli autá. Toto vyjadrenie je možné konfrontovať aj s leteckou snímkou z roku 1990, kde správny orgán
zakreslil oplotenie a panelový pás. Pozemok možno vydať, ak stavbe nebráni poľnohospodárskemu
alebo lesnému využitiu pozemku, alebo sa jedná o stavbu hnuteľnú alebo dočasnú, alebo jednoduchú,



alebo drobnú, alebo stavbu umiestnenú pod povrchom zeme. Za zastavaný pozemok sa považuje tá
časť, na ktorej stojí stavba, ktorej výstavba bola započatá pred 24.06.1991, ako aj tá časť pozemku,
ktorá s takouto stavbou bezprostredne súvisí a je nevyhnutne nutná k prevádzke stavby. Uvedený stav
nezakladá možnosť pozemky nevydať, nakoľko plot, ako aj voľne položený panelový pás je možné
odstrániť, resp. plot, ak by aj ostal - bol odstránený nebránil by poľnohospodárskemu využitiu pozemkov.
Správny orgán porovnaním snímok z roku 1990 a 2006 mal preukázané, že pozemok bolo možné
poľnohospodársky využívať, samovoľne zrevitalizoval a je viac zelený. Vlastník pozemkov ako povinná
osoba nesmela disponovať s predmetnými pozemkami, k predaju pozemkov mohla pristúpiť aj po
ukončení reštitučného konania. Správny orgán pripustil, že je pravdou, že súčasní vlastníci nadobudli
vlastníctvo k uvedeným pozemkom na základe kúpnych zmlúv, avšak správny orgán vo vzťahu k
posudzovaniu oprávnenosti reštitučného nároku považuje túto skutočnosť za irelevantnú vzhľadom na
absolútnu neplatnosť predmetných kúpnych zmlúv s poukazom na § 5 ods. 3 Reštitučného zákona. V
danom prípade považoval za správne a spravodlivé poskytnúť v danom prípade ochranu oprávneným
osobám, ktoré v zákonnej lehote uplatnili svoj reštitučný nárok. Uzavretím kúpnych zmlúv došlo k zásahu
do práva na majetok oprávnených osôb navrhovateľov, a to neprípustným spôsobom.

Proti rozhodnutiu podali v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok navrhovatelia v rade 1/ - 15/.
Opravný prostriedok navrhovateľa v rade 6 bol vedený pred tunajším súdom pod sp. zn. 29Sp 114/2015,
opravný prostriedok navrhovateľov v rade v7/ až 15/ bol vedený pred tunajším súdom pod sp. zn. 29Sp
113/2015 a opravný prostriedok navrhovateľov v rade 1/ až 5/ bol pred tunajším súdom vedený pod sp.
zn. 29Sp 11/2016. Tunajší súd uznesením pod sp. zn. 29Sp 11/2016, zo dňa 11.3.2016 spojil veci vedené
na tunajšom súde pod sp. zn. 29SP 113/2015, 29Sp 114/2015 a 29Sp 11/2016 na spoločné konanie,
ktoré sa bude ďalej viesť pod sp. zn. 29 Sp 11/2016. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
4.4.2016.

Navrhovateľ v rade 1/ poukázal na to, že rozhodnutie v časti, ktorou bolo priznané oprávneným osobám
vlastnícke právo v kat. území F., a to C-KN parc. č. 2196/50 - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 806
m2 a KN-C parc. č. 2196/102 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 175 m2 , ktoré podľa poznámky
boli vytvorené na základe grafickej a písomnej identifikácie parciel zo dňa 28.10.2014 z časti pozemno-
knižnej parcely 2196/1, kat. úz. F. je nesprávne. Nesprávnosť vyplýva z nasledovných skutočností:

I. Navrhovateľ poukazuje na § 4 ods. 2 písm. a) a b) zákona o pôde, že toto ustanovenie upravuje
právne nástupníctvo po pôvodnom vlastníkovi v prípade zanechania závetu. V napadnutom rozhodnutí
sa odporca nevysporiadal so skutočnosťou, či v dedičských konaniach po pôvodných vlastníkoch boli
zanechané závety a či prípadne boli uznané za platné. Z rozhodnutia nevyplýva kto je pôvodným
vlastníkom predmetných nehnuteľností, aký podiel k celku vlastnil, kto sú oprávnené osoby jeho podielu,
či oprávnené osoby sú závetní dedičia, prípadne deti, manžel, rodičia pôvodného majiteľa, alebo
súrodenci a aký podiel oprávnené osoby od pôvodného majiteľa zdedili a aký podiel od pôvodného
majiteľa si v zákonom stanovenej lehote uplatnili. Poukázal na to, že z tohto hľadiska je rozhodnutie
absolútne nepreskúmateľné napriek ust. § 21 zák. č. 229/1991 Zb.. Takisto z rozhodnutia nevyplýva
výška spoluvlastníckeho podielu pôvodných spoluvlastníkov, výška uplatňovaného spoluvlastníckeho
podielu oprávnených osôb a taktiež poradie oprávnených osôb v zmysle § 4 ods. 2 Zákona o pôde.
Je nesporné, že nárok na vydanie nehnuteľností neuplatnil ani jeden bývalý urbárnik - fyzická osoba,
teda oprávnená osoba v zmysle zákona, ale Ing. C. R., resp. Urbárska obec Žilina - Závodie. Odporca
v predchádzajúcich rozhodnutiach uvádzal, že predseda urbárskej obce Ing. C. M. bol údajne poverený
zastupovaním v majetkovoprávnych záležitostiach na urbárskej schôdzi dňa 23.04.1992, kde ho malo
poveriť 69 členov urbáru. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva čo bolo obsahom splnomocnenia, či
obsahom splnomocnenia bolo poverenie na zastupovanie pri uplatňovaní reštitučného nároku, akých
nehnuteľností, ich výmery, kultúr, kde sa majú tieto nachádzať, kto má byť povinnou osobou. Ďalej
nevyplýva, že údajných 69 členov urbáru, ktorí mali splnomocniť Ing. R., či sú pôvodní vlastníci alebo
oprávnené osoby, aký podiel týchto 69 členov urbáru mali vlastniť v celku a či teda boli splnené
podmienky ust. § 37 ods. 2 zák. č. 330/1991 Zb..
Ing. C. R., pokiaľ uplatnil nárok dňa 25.03.1993, nebol na to splnomocnený, pretože sám odporca
uviedol, že mu bola údajne udelená plná moc, a to dňa 13.05.1993, teda pokiaľ uplatnil nárok dňa
25.03.1993 nebol na to splnomocnený a v čase, keď už bol oprávnenými osobami a dedičmi oprávnených
osôb splnomocnený, neuplatnil reštitučný nárok ďalším samostatným podaním v mene bývalých
Urbárnikov Obce Závodie. Ďalej namietal ako nepreskúmateľné zistenie odporcu, že zákonný nárok si
prostredníctvom splnomocneného zástupcu uplatnili oprávnené osoby, ktorých majetkový podiel tvorí



52,23% celkového podielu, pričom v predchádzajúcich rozhodnutiach tvrdil, že si uplatnil 52,48%. Ďalej
namietal, že odporca pravosť podpisov na prezenčnej listine zo dňa 13.05.1993 overoval porovnaním s
podpismi z predloženej listiny zo dňa 29.11.1196. Poukázal na to, že v pôvodnom rozhodnutím zo dňa
11.01.2000 odporca uznal ako oprávnené osoby 256 oprávnených osôb a 4 dedičov, v rozhodnutí zo dňa
08.07.2008 uznal 98 oprávnených osôb a 2 dedičov, pričom v rozhodnutí zo dňa 04.07.2005 uznal 99
oprávnených osôb a 4 dedičov a vôbec sa nevysporiadal s dôvodom prečo 157 pôvodných oprávnených
osôb neuznal ako oprávnené osoby. Taktiež namietal, že v napadnutom rozhodnutí podiely oprávnených
osôb činia celkovo 249656/516600, čo činí 48,33%, čo nie je nadpolovičná väčšina. V rozhodnutí zo
dňa 04.07.2005 sa vysporiadal s reštitučným nárokom len v počte 103 osôb, ďalšie osoby vyčlenil buď
na samostatné konanie z dôvodu, že ešte neskončili dedičské konania a niektorých osobách, ktoré sa
zúčastnili Valnej hromady dňa 13.05.1193, odporca nerozhodol vôbec a ani ich nevyčlenil na samostatné
konanie a niektorých nárok zamietol z dôvodu, že nespĺňajú podmienky podľa § 4 ods. 1, 2 zák. č.
229/1991 Zb.. Ďalej namietal rozhodnutie v časti IV. zo dňa 04.07.2005.

Poukázal na to, že ust. § 37 ods. 2 zák. č. 330/1991 Zb. považuje za relevantné uplatnenie reštitučného
nároku, súhlas majiteľov nadpolovičnej väčšiny podielov, táto zákonná požiadavka nebola podľa názoru
navrhovateľa v rade 1/ naplnená, t. zn. že splnomocnený zástupca nebol oprávnený uplatniť reštitučný
nárok v mene bývalých urbárnikov obce Závodie, keďže nedisponoval splnomocnením skutočnej väčšiny
majiteľov podielov. Vzhľadom na skutočnosť, že nárok na vydanie nehnuteľností oprávnené osoby
neuplatnili a žiadateľa Ing. C. R. za oprávnenú osobu považovať nemožno, ich nárok na vydanie
nehnuteľností v zmysle § 42a ods. 1 zák. č. 187/1993 Z.z. zanikol a doterajšie vlastnícke právo zostalo
zachované v zmysle § 42a ods. 2 zák. č. 187/1993 Z.z.. Ďalej namietal, že žiadatelia neuplatnili a
nevyzvali navrhovateľa v rade 1/ ako povinnú osobu na vydanie nehnuteľností a nemohli uzatvoriť
dohodu o vydanie nehnuteľností v zákonom stanovej lehote 60 dní. O tom, že žiadatelia podali oprávnený
nárok v roku 1992 sa dozvedel navrhovateľ v rade 1/ až v roku 1999. Pokiaľ zákonodarca v § 5 ods. 3
Zákona o pôde zakazuje povinnej osobe pod následkom neplatnosti nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré
majú byť predmetom vydania, predpokladal, že oprávnená osoba musí uplatniť svoj nárok na vydanie
nehnuteľností u povinnej osoby, pretože inak by sa nemala ako dozvedieť, že jej prípadné právne úkony,
ktorými by disponovala s predmetnými nehnuteľnosťami, sú neplatné.
II. Ďalej poukázal na § 11 ods. 1 písm. g) zák. č. 229/1991Zb., podľa ktorého pozemok alebo ich časti
nemožno vydať v prípade, že pozemok možno vo verejnom záujme vyvlastniť. Poukázal aj na § 108
ods. 2 písm. d) Stavebného zákona. Rodinné domy, ktoré sú postavené a ku ktorým vedie prístupová
cesta na KN-C parc. č. 2196/50, kat. úz. F., boli postavené na základe právoplatných stavebných a
kolaudačných rozhodnutí a pokiaľ poukazuje odporca na list Mesta Žilina zo dňa 13.07.2015, uvedené
regulatívy platia až od roku 2012, kedy bol schválený v súčasnej dobe platný územný plán. Pokiaľ
odporca uviedol, že Mesto Žilina malo KN-C parc. č. 2196/50 predať, pričom k realizácii predaja nedošlo,
táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na § 11 ods. 1 písm. g) Zákona o pôde. Dňa 29.07.2015 odporcovi
predložili Územné rozhodnutie č. 99/03810/OÚ-ODŽP-HA zo dňa 20.12.1992, podľa ktorého KN-C parc.
č. 2196/50 bola zahrnutá pod IBV Závodie. V bode 2 je uvedené, že napojenie na komunikačnú
sieť bude realizované novo navrhovanou miestnou obslužnou komunikáciou s napojením na jestvujúcu
komunikáciu na štadión. Z tohto vyplýva, že KN-C parc. č. 2196/50 a 2196/102 mali podľa uvedené
územného rozhodnutia a rozhodnutia o umiestnení stavby slúžiť ako komunikácie. Z tohto vyplýva,
že týmto územným rozhodnutím uvedeným parcelám bola určená funkcia - komunikácie. Uvedené
nehnuteľnosti slúžia ako jediná prístupová cesta k predmetným pozemkom a stavbám vlastníkov, tak ako
uviedli vyššie. Vzhľadom na uvedené žiadal zrušiť rozhodnutie odporcu a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľ v rade 2/ v opravnom prostriedku namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z
dôvodu nepreskúmateľnosti, nezrozumiteľnosti rozhodnutia, z dôvodu nesprávnych skutkových zistení
a nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal označenie účastníka konania, keď bol uvedený ako
UniCredit Leasing Slovakia, s.r.o.. Správny orgán ďalej vo výrokovej časti II. rozhodnutia identifikoval
nehnuteľnosti, ku ktorým sa má priznať vlastnícke právo oprávneným osobám uvedených v bode I..
Správny orgán neuviedol všetky údaje potrebné pre identifikáciu nehnuteľnosti, tak ako ich vyžaduje
zákon č. 162/1995 Z.z., neuviedol napr. obec, okres, kde sa nachádzajú, predovšetkým nezrozumiteľne
uvádza nehnuteľnosti pod písm. a, resp. b aj s uvedením poznámok, čím sa stáva rozhodnutie značne
zmätočným, nie je zrejmé kto je súčasným vlastníkom, resp. držiteľom predmetných nehnuteľností a kto
by prípadne mal povinnosť uvedené nehnuteľnosti vydať. Zmätočne správny orgán uvádza aj podiely,
ktoré majú na nehnuteľnostiach nadobudnúť oprávnené osoby podľa tabuľky obsiahnutej vo výrokovej
časti rozhodnutia. Tieto údaje nie sú dostatočné pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti



pre absenciu rodného čísla. Takisto považoval za nepreskúmateľné aj odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia, čo je v rozpore s § 47 Správneho poriadku. Ďalej poukázal na výpoveď svedka Ing. V.
S., podľa ktorého správny orgán vyvodil, že na dotknutých pozemkoch nie je zrejmé aké má správny
orgán na mysli, kde sa nachádzal panelový pás, na ktorom stáli autá, aj skutočnosť, že tento pás sa
dal odstrániť. Výpoveď Ing. V. S., ktorá je pre posúdenie vo vzťahu k navrhovateľovi v rade 2/ kľúčovou,
vzhľadom na to, že v rozhodujúcom čase bol zamestnancom spoločnosti s prevádzkou na uvedených
nehnuteľnostiach. Svedok V. S., podobne ako aj N. H., potvrdzujú, že na predmetných nehnuteľnostiach,
resp. na časti z nich, sa nachádzali spevnené panelové, betónové, či asfaltové plochy. Správny orgán
pri hodnotení dôkazov nepostupoval v súlade so zákonom. Ďalej si neplnil dôsledne povinnosť v zmysle
§ 33 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko len formálne poskytol navrhovateľovi v rade 2/ k nahliadnutiu
neprimerane obsiahly administratívny spis, bez bližšieho označenia podkladov. Z výpovede Ing. S.,
resp. aj z doloženého situačného nákresu, vyplýva, že v rozhodujúcom čase pozemkami tvoriace jeden
oplotený areál, išlo o nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa v rade 2/, ktorého súčasťou bola stavba
- dielne a dvor pariace k tejto stavbe s betónovou, resp. panelovou plochou. Z uvedeného vyplýva
charakter nehnuteľností a nemožno z ich využitia na poľnohospodárske účely pre zastavanosť. Tým je
daná prekážka v zmysle § 11 Zákona o pôde, ktorá bráni vydaniu pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa
v rade 2/. Ďalej namietal, že žiadne podanie a ani jeho doplnenie nespĺňalo náležitosti týkajúce sa
uplatnenia reštitučného nároku, ktoré vyžadoval zákon. Neboli splnené ani predpoklady pre ust. § 37
ods. 2 zák. č. 330/1991 Zb. a že bol daný súhlas majiteľov väčšiny podielov. Rovnako namietal, že
nesprávne správny orgán posúdil aj nástupníctvo oprávnených osôb a aplikoval ust. § 4 ods. 2 Zákona
o pôde aj na prípady, kedy došlo k úmrtiu oprávnenej osoby potom, ako mal byť uplatnený reštitučný
nárok. Vzhľadom na uvedené žiadal rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľ v rade 3/ v opravnom prostriedku namietal vo vzťahu k pozemkom KN-C 2196/62, 2196/98
a 2196/89. Poukázal na to, že navrhovateľ v rade 3/ je leasingovým nájomcom predmetných pozemkov
na základe zmluvy o leasingu, uzavretej medzi UniCredit Leasing Slovakia, a.s. a spoločnosťou
navrhovateľa v rade 3/, pričom predmetné pozemky navrhovateľ v rade 3/ užíva, uhrádza dohodnuté
leasingové splátky, pričom v hodnote nájomného leasingový nájomca, t.j. SÚDST, s.r.o. spláca hodnotu
veci - pozemkov, ktoré sa po skončení leasingového vzťahu v kalendárnom roku 2019 vlastník -
leasingový prenajímateľ UniCredit Leasing Slovakia, a.s. zaviazal previesť na leasingového nájomcu.
Poukázal na to, že je účastníkom konania v zmysle § 14 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb.. Taktiež poukázal
na to, že konal s právnou zástupkyňou spoločnosti SÚDST, s.r.o., pričom spoločnosť navrhovateľ
v rade 3/ v rozhodnutiach ako účastník konania nie je uvedený. Navrhovateľ v rade 3/ namieta
nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pričom z výrokovej časti rozhodnutia nie je zrejmé o právach ktorej
povinnej osoby ide, nakoľko v predmetnom konaní je viacero účastníkov konania a správny orgán
neuvádza, ktorý z nich je vlastníkom tej - ktorej vydávanej nehnuteľnosti. Takisto nekonkretizoval
dôvody jeho nevydania, a to vo vzťahu k jednotlivým pozemkom. Poukazuje na existenciu prekážky
pre vydanie pozemkov v zmysle Zákona o pôde. Poukazuje na ust. § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o
pôde. Uviedol, že zákonodarca pri koncipovaní Zákona o pôde do množiny pozemkov predurčených
na poľnohospodársku, resp. lesnú činnosť v žiadnom prípade nezamýšľal zaradiť pozemok, ktorý
je v súčasnosti zastavaný stavbami. Podľa názoru navrhovateľa v rade 3/ vyplýva z vykonaného
dokazovania nasledujúci právny stav: rozhodnutím Mestského národného výboru v Žiline pod č. 1588/73
zo dňa 22.12.1973, t.j. územným rozhodnutím, došlo k vymedzeniu územia pre výstavbu technického
dvora a záhradníctva Technických služieb Mesta Žilina na pozemkoch uvedených v rozhodnutí, vrátane
pozemku č. 2196/1, kat. úz. F., pričom plocha určená pre výstavbu je vymedzená červenou čiarou a
na pripojenej snímke z mapy č. 771-541-72, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia. Z priloženej
mapy je zrejmé, že aj parcely sú v súčasnosti označené ako pozemky v kat. úz. F. 2196/62,
2196/98, 2196/89 - zastavané plochy, boli rozčlenené pre účely výstavby technického dvora a potrieb
TSMŽ ešte pred nadobudnutím účinnosti zák. č. 229/1991 Zb.. ONV v Žiline rozhodnutím zo dňa
15.07.1975 odňal celkom 1,6470 ha poľnohospodárskej pôdy ležiacej v kat. úz. F. za účelom výstavby
hospodárskeho dvora pre Technické služby Mesta Žilina, okrem iného odňal aj časť parcely KN č.
2196/1. Z listinných dôkazov a zo svedeckých výpovedí vyplýva jednoznačný záver, že k samostatnej
výstavbe areálu Technických služieb Mesta Žilina reálne aj došlo, a to ešte pred nadobudnutím účinnosti
zák. č. 229/1991 Zb.. Svedok Ing. V. S. v rámci svojej svedeckej výpovede vyznačil areál technických
služieb v období roku 1991, t.j. v čase nadobudnutia účinnosti zákona a uviedol, že na parc. č.
2196/62 bola betónová alebo panelová plocha, kde stáli autá na opravu alebo po oprave. Svedok
N. H. uviedol, že v areáli TS, ktorý bol oplotený, boli umiestnené jednak stavby, ale súčasne sa
plochy využívali na uskladnenie posypového materiálu. Svedok uviedol, že na parc. č. 2196/62 sa



nachádzal prístrešok a pod prístreškom bol povrch vybetónovaný. Podľa zápisu v katastri nehnuteľností
predmetné nehnuteľnosti sú v rámci druhu pozemku zaradené ako zastavané plochy a nádvoria.
Navrhovateľ v rade 3/ poukázal aj na ust. § 70 ods. 2. § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona. Taktiež
citoval ustanovenia § 43 a § 43a Stavebného zákona. Odporca sa s pojmom stavba nevysporiadal v
súlade s novelou Stavebného zákona č. 237/2000 Z.z. a nesprávne preto vyhodnotil existujúce stavby
a inžinierske stavby, ktoré existovali na mieste samom už pred účinnosťou zák. č. 229/1991 Zb.. Z
vykonaného dokazovania správneho orgánu vyplýva, že predmetné pozemky boli v čase nadobudnutia
účinnosti zákona zastavané stavbami a tak je jednoznačné, že je daná prekážka vydania nehnuteľností,
nakoľko tieto bránia poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemkov. Ďalej navrhovateľ v rade
3/ poukazuje na porušenie zásady proporcionality a na vydržanie. Navrhovateľ v rade 3/ v čase predaja
nehnuteľností spoločnosť SÚDST, s.r.o. bol v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako výlučný vlastník, nemal
akúkoľvek vedomosť o existencii uplatneného reštitučného nároku, na príslušnom LV neexistoval žiaden
zápis, poznámka, nebolo jej doručené akékoľvek oznámenie, výzva na vydanie, a teda dobromyseľne
držala predmetné nehnuteľností po dobu minimálne od 02.08.1995 do 21.06.2007 a teda už v danom
čase boli splnené podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva ako obligatórneho spôsobu nadobudnutia
vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. Pokiaľ by v rámci reštitučného konania došlo k navráteniu
vlastníckeho práva oprávneným osobám, došlo by k porušeniu ochrany Práva podľa čl. 11 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd a tiež k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods. 1 Listiny. Ďalej
mal za to, že pokiaľ by sa v rámci reštitučného konania vrátili oprávneným osobám pôvodné pozemky,
ktoré nie je možné použiť na poľnohospodárske využitie, nakoľko v súčasnosti sú zastavané stavbami,
stavby boli postavené na pozemkoch, ktoré súčasní vlastníci nadobudli v dobrej viere, že vlastnícke
právo patrí predchodcovi, v danom prípade Mestu Žilina, teda uprednostneným naturálneho vydania
pred riešením podľa § 11 Zákona o pôde, takýmto spôsobom by došlo k porušeniu zásady proporcionality
s poukazom aj na nález Ústavného súdu SR a ČR. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal rozhodnutie
odporcu ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľ v rade 4/ v opravnom prostriedku poukazoval na to, že napáda konkrétne výrok
II. rozhodnutia, a to vo vzťahu k pozemku parc. č. 2196/64, kat. úz. F., v súčasnosti vo
vlastníctve A-Realitná, s.r.o.. Rozhodnutie odporcu je nedostatočne odôvodnené, je nezrozumiteľné a
nepreskúmateľné a došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Vo vzťahu k nepreskúmateľnosti
rozhodnutia poukázal na ust. § 47 ods. 1 a 3 Zákona o správnom konaní. Odporca sa v napadnutom
rozhodnutí s námietkami a vyjadreniami účastníkov konania dostatočne nevysporiadal. Napadnuté
rozhodnutie sa vyznačuje absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkové
relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Z výrokovej časti rozhodnutia nevyplýva o právach
ktorej povinnej osoby ide, nakoľko v predmetnom konaní je viacero účastníkov konania a správny
orgán vôbec neuvádza ktorý z nich je vlastníkom tej - ktorej vydávanej nehnuteľnosti. Správny orgán
napriek tomu nekonkretizoval dôvody jeho nevydania, a to vo vzťahu k jednotlivým pozemkom. Ďalej
poukázal na existenciu prekážky pre vydanie pozemkov s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. d)
Zákona o pôde. Jednoznačné je, že zákonodarca pri koncipovaní Zákona o pôde do množiny pozemkov
predurčený na poľnohospodársku, resp. lesnú činnosť, v žiadnom prípade nezamýšľal zariadiť pozemok,
ktorý je v súčasnosti zastavaný stavbami. Odporca mal za preukázané, že pozemok nebol po
prechode alebo prevode do vlastníctva štátu zastavaný a pozemok možno vydať, ak stavba nebráni
poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku. Poukázal na ust. § 43 a § 43a Staveného
zákona. Z dokazovania vykonaného pred správnym orgánom mal podľa názoru navrhovateľa v rade 4/
vyplýval nasledujúci právny stav: rozhodnutím Mestského národného výboru v Žiline pod č. 1588/73 zo
dňa 22.12.1973, t.j. územným rozhodnutím, došlo k vymedzeniu územia pre výstavbu technického dvora
a záhradníctva Technických služieb mesta Žilina na pozemkoch uvedených v rozhodnutí, pozemku
2196/1, kat. územie F., pričom plocha určená pre výstavbu je vymedzená červenou čiarou na pripojenej
snímke mapy, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia. Z priloženej mapy v porovnaní so súčasným
stavom je zrejmé, že aj parcela v súčasnosti označená ako pozemok v kat. úz. F. 2196/54 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 713 m2 bola začlenená pre účely výstavby technického dvora a potrieb
TSMŽ ešte pred nadobudnutím účinnosti zák. č. 229/1991 Zb.. Okresný národný výbor v Žiline svojím
rozhodnutím zo dňa 15.07.1975 odňal celkom 1,6470 ha poľnohospodárskej pôdy ležiacej v kat. úz.
F. za účelom výstavby hospodárskeho dvora pre Technické služby mesta Žilina, okrem iného odňal aj
časť parcely KN č. 2196/1. Predmetný pozemok teda v čase nadobudnutia účinnosti nemal charakter
poľnohospodárskej pôdy. Z listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu a svedeckých výpovedí vyplýva
jednoznačný záver, že samotnej výstavbe areálu Technických služieb Mesta Žilina reálne aj došlo, a to
ešte pred nadobudnutím účinnosti zák. č. 229/1991 Zb.. Pritom poukázal na vedecké výpovede Ing.



V. S. a tiež svedka H.. V rámci vykonanej obhliadky na mieste samom dňa 08.09.2015 bolo zistené,
že aj v súčasnosti je stav nezmenený a na parc. č. 2196/54 je asfaltové parkovisko. Podľa zápisu v
katastri nehnuteľností je predmetný pozemok v rámci druhu pozemku zaradený ako zastavané plochy
a nádvoria. Poukázal na ust. § 70 ods. 2. § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona. Pozemky teda v súlade
s § 11 písm. d) zák. č. 229/1991 Zb. nemožno vydať v prípade ak bol pozemok po prechode do
vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný. Odporca sa s pojmom stavba nevysporiadal
v súlade s novelou Stavebného zákona č. 237/2000 Z.z., a preto správne nevyhodnotil existujúce
stavby a inžinierske stavby, ktoré existovali na mieste samom už pred účinnosťou zák. č. 229/1991 Zb.. Z
vykonaného dokazovania správneho orgánu vyplýva, že predmetné pozemky boli v čase nadobudnutia
účinnosti zákona zastavané stavbami a tak je jednoznačné, že je daná prekážka vydania nehnuteľností,
nakoľko tieto bránia poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemkov. Zároveň došlo k porušeniu
zásady proporcionality. Pokiaľ odporca uvádza, že pôvodne parcela KN-C č. 2196/54, kat. úz. F. bola
prevedená kúpnou zmluvou medzi Mestom Žilina ako predávajúcim a spoločnosťou A-AUTO, s.r.o. ako
kupujúcim, vklad povolený pod V 120/07, následne spoločnosť A-AUTO odpredala titulom kúpnej zmluvy
spoločnosti A-Realitná, s.r.o. a spoločnosť A-AUTO, s.r.o. v čase predaja predmetných nehnuteľností
A-Realitná, s.r.o. bola zapísaná v katastri nehnuteľnosti ako vlastník, nemala akúkoľvek vedomosť o
existencii uplatneného reštitučného nároku, a teda ich nadobudla v dobrej viere. Pokiaľ by aj následne
bolo v rámci reštitučného konania navrátené vlastnícke právo oprávneným osobám, došlo by porušeniu
čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a taktiež práva na spravodlivý proces. K § 5 ods. 3 Zákona
o pôde poukázal aj na nálezy Ústavného súdu ČR - I.ÚS 143/07 a II.ÚS 165/11. Navrhovateľ mal za
to, že tým, že v rámci reštitučného konania by sa vrátili oprávneným osobám pôvodné pozemky, ktoré v
súčasnosti nie je možné použiť na účely poľnohospodárskeho využitia, nakoľko sú zastavané stavbami,
stavby boli postavené na pozemkoch, ktoré súčasní vlastníci nadobudli v dobrej viere, že vlastnícke
právo prevodcovi, v danom prípade Mesto Žilina a predtým A-AUTO, s.r.o. patrí, teda uprednostnením
naturálneho vydania pred riešením podľa § 11 zákona, by došlo k porušeniu zásady proporcionality.
Vzhľadom na uvedené poukazovali aj na to, že sa prípad rieši po uplynutí 24 rokov od nadobudnutia
účinnosti zák. č. 229/1991 Zb.. Žiadal rozhodnutie odporcu zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na
ďalšie konanie.

Navrhovateľ v rade 5/ v dôvodoch opravného prostriedku namieta výrok II. vo vzťahu k pozemkom
v kat. úz. F., parc. č. 2196/114, pričom namieta nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť a nedostatok
odôvodnenia rozhodnutia a takisto nesprávne právne posúdenie veci. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia
poukazuje na § 37 ods. 1, 3 Zákona o správnom konaní, pričom uvádza, že sa odporca s námietkami
účastníkov v písomných vyjadreniach nijako nevyrovnal, nevyhodnotil ním uvádzané skutočnosti,
odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa zákonné náležitosti uvedené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
Napadnuté rozhodnutie sa vyznačuje absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne
a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Správny orgán neuvádza v rozhodnutí,
o právach ktorej povinnej osoby ide, nakoľko v predmetnom konaní je viacero účastníkov a neuvádza,
ktorý z nich je vlastníkom tej - ktorej vydávanej nehnuteľnosti. Rozhodnutie sa týka väčšieho množstva
pozemkov, napriek tomu nekonkretizoval dôvody jeho nevydania, a to vo vzťahu k jednotlivým
pozemkom. Tak isto poukazuje na existenciu prekážky pre vydanie pozemkov s poukazom na § 11
ods. 1 písm. d) Zákona o pôde. Jednoznačné, že zákonodarca do množiny pozemkov predurčených na
poľnohospodárku a lesnú činnosť v žiadnom prípade nezamýšľal zaradiť pozemok, ktorý je v súčasnosti
zastavaný stavbami. Poukázal tiež na § 43 a § 43a Stavebného zákona. Z dokazovania vykonaného
pred správnym orgánom vyplýva, že rozhodnutím Mestského národného výboru Žilina č. 1588/73 zo
dňa 22.12.1973, t. j. územným rozhodnutím došlo k vymedzeniu územia pre výstavbu Technického
dvoru a záhradníctva Technických služieb Mesta Žilina na pozemkoch uvedených v rozhodnutí vrátane
pozemku č. 2196/1 kat. úz. F., pričom plocha určená pre výstavbu je vymedzená červenou čiarou na
pripojenej snímke z mapy. Z priloženej mapy v porovnaní so súčasným stavom je zrejmé, že aj parcela
v súčasnosti označená ako pozemok stavu KN v kat. úz. F. register C 2196/99, stav podľa rozhodnutia
parcela č. 2196/114, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 650 m2 bola začlenená pre účely výstavby
Technického dvora a potrieb TSMŽ ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 229/1991 Zb.. Okresný
národný výbor Žilina rozhodnutím zo dňa 15.07.1975 odňal celkom 1,6470 ha poľnohospodárskej pôdy
ležiacej v kat. úz. F. za účelom výstavby hospodárskeho dvora pre Technické služby Mesta Žiliny,
okrem iného odňal aj časť parcely KN 2196/1. Predmetný pozemok teda v čase nadobudnutia účinnosti
Zákona o pôde nemal charakter poľnohospodárskej pôdy. Podľa zápisu v katastra nehnuteľností je
nehnuteľnosť KN-C č. 2196/99 v rámci druhu zapísaná ako zastavané plochy a nádvoria. V tejto
súvislosti poukázal na § 70 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona. Odporca sa nevysporiadal s pojmom stavba



v súlade s novelou Stavebného zákona pod č. 237/2000 Z. z., a preto správne nevyhodnotil existujúce
stavby a inžinierske stavby, ktoré existovali na mieste samom už pred účinnosťou zákona č. 229/1991
Zb.. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetné pozemky boli v čase nadobudnutia účinnosti
zákona zastavané stavbami a tak je jednoznačné, že je daná prekážka vydania nehnuteľností, nakoľko
tieto bránia poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemkov. Tak isto poukazuje na porušenie
zásady proporcionality s poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky I.ÚS 143/07, II.ÚS
165/11. Poukázal aj na to, že uvedené konanie sa rieši po uplynutí 24 rokov od nadobudnutia účinnosti
Reštitučného zákona. Mal za to, že rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľ v rade 6/ v opravnom prostriedku poukazuje na to, že je vlastníkom parcely registra C-
KN č. 2196/90 - ostatné plochy, o výmere 712 m2, evidovaných na LV č. XXX v kat. úz. F., ktorému
zodpovedá parcela č. C-KN 2196/90, ostatné plochy, o výmere 415 m2 a 2196/121 o výmere 297 m2.
Navrhovateľ v rade 6/ nadobudol vlastnícke právo k dotknutému pozemku titulom darovacej zmluvy pod
V 4998/12-3 zo dňa 01.08.2012 od obchodnej spoločnosti SEZAM, s.r.o., ktorý nadobudol vlastnícke
právo k dotknutému pozemku od Mesta Žilina titulom kúpnej zmluvy zo dňa 01.02.2007. Navrhovateľ
v rade 6/ namieta k zistenému skutkovému ohľadom zistených pozemkov, kde odporca uvádza, že
pôvodné pozemky okrem iného KN 2196/54 boli zatrávnené, nezastavané, zarastené burinou a nestala
na nich žiadna stavba, pričom poukazuje na výpovede svedkov Kubovej, H., R., I. a H.. Poukázal na to,
že je potrebné uviesť, že časti svedeckých výpovedí tak, ako ich odporca cituje v rozhodnutí, sú vytrhnuté
z kontextu celkových výpovedí, pričom odporca uvádza len tie časti výpovede, ktoré by mali preukazovať
skutočnosť, že predmetné pozemky boli v stave, aký popisuje odporca. Je potrebné uviesť, že žiaden
z označených svedkov sa nevyjadril ku konkrétnemu stavu toho ktorého pozemku tak, aby bolo možné
jednoznačne konštatovať jeho stav v rozhodnom období, t. j. ku dňu prechodu na štát, resp. inú právnickú
osobu a ku dňu účinnosti zákona. Navyše svedkovia H., I. boli vypočutí bez účasti a upovedomenia
účastníkov konania. Pokiaľ odporca poukazuje na letecké snímky dotknutého územia z roku 2004, tento
stav nie je z časového hľadiska rozhodný. Odporca neskúmal skutočný charakter nehnuteľností k dvom
rozhodným obdobiam, a to ku dňu prechodu na štát, resp. inú právnickú osobu a ku dňu účinnosti
zákona, ale vychádzal len z dostupnej evidencie týchto nehnuteľností. Samotná skutočnosť, že pôvodná
parcela 2196/54 bola vedená ako ostatná zeleň, nie je rozhodujúca pri posúdení charakteru dotknutého
pozemku, ktorý je potrebné vykladať tak, či v danom prípade ide o poľnohospodársku pôdu, ktorá
sa na daný účel využívala alebo nie. Odporca nezohľadnil a v odôvodnení rozhodnutia neuvádza, že
listom zo dňa 27.10.2015 boli navrhovateľom predložené do konania dôkazy - dokumentácia k stavbe
- kanalizácie v správe SEVAK Žilina nachádzajúcej sa v kat. úz. F., a to zaraďovací list č. 11/53 zo dňa
12.07.1974 Severoslovenských vodární a kanalizácií Žilina, ktorým SEVAK podnikové riaditeľstvo Žilina
odovzdáva dokončené stavby a stroje okrem iného aj kanalizáciu Žilina - Závodie I. stavba II. časť pod
č. 0501 - 631 na základe priložených dokladov, závodu v Žiline do správy, prevádzky a vnútornému
zaradeniu, predmetná kanalizácia bola prevzatá zápisnicou odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb
alebo iných ucelených častí zo dňa 27.05.1974 a obsahuje aj technickú správu s podrobným popisom
stavby zo dňa 23.05.1974. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že v danom území, ktoré zahŕňa aj
dotknutý pozemok je vybudovaná kanalizácia od roku 1974 a neskôr teda aj v čase účinnosti zákona. Z
fotodokumentácie a z ohliadky konanej dňa 08.09.2015 vyplýva, že na dotknutom pozemku sa nachádza
kanalizačná šachta a je zrejmé, že cez neho vedie kanalizácia. V tejto súvislosti právna zástupkyňa
navrhovateľa žiadala SEVAK o bližšie vysvetlenie vyššie uvedených podkladov. V emailovej správe
okrem iného je uvedené, že označená kanalizácia prechádza cez dotknutý pozemok. Zároveň sa na
ňom nachádza kanalizačná šachta. Je preukázané, že na dotknutom pozemku je postavená stavba -
označená kanalizácia minimálne od roku 1974, ktorá bola zabezpečená pre potreby areálu bývalých
TSMŽ. Kanalizácia z roku 2006 bola na ulici Na štadión postavená výlučne v súvislosti s výstavbou
IBV na ulici Na štadión. Odporca ďalej poukazuje na kópie leteckých snímok zo dňa 20.03.1990 a
22.04.1992, z ktorých by malo vyplývať, že dotknutom území sa nenachádza žiadna spevnená plocha,
toto je neupravené, udupané, v roku 1992 už vyčistené a zelené. Totožné kópie leteckých meračských
snímok predložil do konania aj navrhovateľ v rade 6/ listom zo dňa 27.10.2015, v zmysle ktorých vyplýva,
že dotknutý pozemok bol súčasťou výstavby Technického dvora a záhradníctva Technických služieb
Mesta Žilina a je zastavaný, nachádzajú sa na ňom pravdepodobne betónové panely, parkovisko, na
ktorom stoja autá, vrátnica, skládka odpadu, v celosti dotknutý pozemok predstavuje súčasť dvora
bývalých TSMŽ. Uvedené skutočnosti sú podporované aj svedeckou výpoveďou Ing. S., ktorý uviedol,
že na dotknutom pozemku od roku 1990 parkovali autá, pričom na pozemku boli panely, veľké kontajnery
na odpad. Svedok potvrdil, že celý areál tvoril jeden celok a bol oplotený v rozsahu, ktorý svedok
zakreslil do snímky z katastrálnej mapy. Priebeh oplotenia areálu podľa vyjadrenia svedka je totožný s



oplotením v projekte oplotenia areálu TSMŽ z roku 1984, ako aj situáciou Skleníkového hospodárstva
TSMŽ, ktoré sú súčasťou správneho spisu. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia, že žiadne stavebné
povolenia na akúkoľvek výstavbu v areáli bývalých TSMŽ na pozemkoch 2196/50, 2196/53 a 5196/54
sa nenachádza, ani v mapových podkladoch nebola zakreslená žiadna stavba s výnimkou čerpacej
stanice na parcele 2196/51, čo by malo znamenať, že žiadna výstavba sa na označených pozemkoch
nevykonala. Uvedené tvrdenie je založené výlučne na formálnou posúdení a nie je možné sa s ním
stotožniť bez toho, aby bol dôkladne vyhodnotený skutočný stav označených pozemkov aj s ohľadom
na predložené dôkazy. Pre vznik stavby ako takej nie je rozhodujúce, či na ňu bolo alebo nebolo
vydané stavebné povolenie, ale aj s prihliadnutím na skutočnosť, že označené stavby vznikli v období
rokov 1974 a neskôr. Navrhovateľ v rade 6/ poukazuje, že dotknutý pozemok bol súčasťou výstavby
Technického dvora a záhradníctva TSMŽ podľa územného rozhodnutia MNV ÚPA 1588/73 zo dňa
22.12.1973. Taktiež bolo predložené aj rozhodnutie MNV v Žiline zo dňa 19.06.1975, ktorým bolo
žiadateľovi Technické služby Mesta Žilina povolená stavba: Skleníkové hospodárstvo pre TSMŽ v
Žiline - Závodí s termínom dokončenia stavby 03/77, Zápisnicu o odovzdaní a prevzatí dokončených
častí stavieb alebo ich ucelených častí č. 1/1979 zo dňa 22.11.1979, ktorá bol vyhotovená za účelom
preberacieho konania stavby - Skleníkové hospodárstvo TSMŽ - Žilina - Závodie na parc. č. 2136, 814/1,
814/2, 2196/23, 2196/3, 2196/21, 2196/50 s dátumom dokončenia prác 11/79, a to dňom 22.11.1979 bola
stavba daná do užívania, Oznámenie MNV v Žiline, odboru územného plánovania zo dňa 17.02.1986
o ohlásenej drobnej stavbe: Oplotenie areálu TSMŽ - strediska dopravy a skleníkového hospodárstva
v Žiline - Závodí na pozemkoch okrem iného súp. č. 2196/50 - 2196/54 v kat. úz. F., v zmysle ktorého
príslušný orgán proti oploteniu nemá námietky. V zmysle uvedeného podľa navrhovateľa v rade 6/ je
preukázané, že v čase účinnosti zákona, aj v čase prechodu predmetných pozemkov do vlastníctva
štátu, resp. povinnej osoby boli tieto pozemky vrátane dotknutého pozemku zastavané ucelenou
stavbou - Skleníkového hospodárstvo TSMŽ - Žilina - Závodie. Na delimitačných listoch v správnom
spise je uvedené poznámka, že odňatie bolo majetko-právne vysporiadané, rovnako tak na kópii z
pozemkovej mapy zo dňa 14.05.1990 z dotknutého územia kat. úz. F. je uvedené, že celý areál je
majetkovo-právne vysporiadaný pričom sa má za to, že ide o areál TSMŽ, z čoho je možné usudzovať,
že oprávneným osobám bola v čase odňatia vyplatená náhrada v súlade s vtedy platnými predpismi.
Pokiaľ odporca uvádza, že druh a charakter pozemkov ku dňu odňatia bol zistený z listinných dokladov,
predovšetkým pkn. vložky 201 pre kat. úz. F., kde je priradený ku každej parcele jej druh pozemku,
uvedené neobstojí, nakoľko odporca neskúmal skutočný stav a druh dotknutých pozemkov k tomuto
dátumu, ale obmedzil sa výlučne na zistenie formálneho druhu pozemku vyplývajúceho z dostupnej
evidencie. Tvrdenie odporcu, že okrem parcely 2196/51, na ktorej sa nachádza čerpacia stanica, sa na
ostatných dotknutých pozemkoch nenachádza žiadna stavba zriadená štátom ani inou treťou osobou,
nie je možné považovať za správne. Rovnako nie je možný záver, že pozemky sú mimo zastavaného
územia obce, že tieto slúžili poľnohospodárskej výrobe a neboli zaťažené v minulosti žiadnymi stavbami,
nemá oporu v zákone. Odporca mal naopak povinný v konaní skúmať, akým spôsobom a na aký účel
sa využívali dotknuté pozemky pred a po ich prechode na štát a následne v čase účinnosti zákona
a na základe tohto potom posúdiť, či dotknuté pozemky bolo možné poľnohospodársky využiť. Po
právnej stránke navrhovateľ argumentuje ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona, pričom jednoznačne vyplýva
úmysel zákonodarcu nenaplniť hore uvedený zámer, nakoľko umožnenie absolútneho uplatňovania
zákona by mohlo mať ako následok zásah do práv iných osôb, a to najmú pokojného užívania predmetu
reštitučných nárokov. Pre na základe proporcionality zákonodarca v týchto situáciách vytvoril zákonnú
prekážku na prinavrátenie pôvodných nehnuteľností s tým, že právo oprávnených osôb na prinavrátenie
pôvodných pozemkov v zmysle § 14 až 16 zákona modifikuje na nárok na náhradu, ak takáto prekážka
bude objektívne zistená konajúcim správnym orgánom. Poukázal aj na nález Ústavného súdu SR
č. III.ÚS 341/07. Je potrebné vždy skúmať, či je pozemky možné poľnohospodársky alebo lesnícky
využiť, pričom je zároveň potrebné vychádzať zo skutočného charakteru pozemku, nielen charakter
pozemku vyplývajúceho z dostupnej dokumentácie a v prípadoch, v ktorých toto využitie nie je možné,
rozhodnúť o právach oprávnených osôb v zmysle ust. § 11 ods. 2 v spojení s § 16 ods. 1. Uvedený
prípad je porovnávaný do značnej miery obdobný ako v prípade rozhodovania o vydaní nehnuteľností v
areáli Depa Dopravného podniku Mesta Žilina, kde podľa predchádzajúcich rozhodnutí Krajského súdu
Žilina vydaniu pozemku nebráni, pokiaľ sa na ňom nachádza niektorá z nasledujúcich stavieb. Stavba,
ktorá nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku, stavba hnuteľná, stavba dočasná,
stavba jednoduchá, stavba drobná, stavba umiestnená pod povrchom zeme. V danom prípade ide o
stavby nie prekážkové, pretože takéto stavby sťažujú, ale neznemožňujú poľnohospodárske alebo lesné
využite pozemku. V takýchto prípadoch niekedy vzniká aj situácia, že vydaním pozemku a priznaním
vlastníctva k nemu oprávneným osobám sa nič nemení na vlastníctve doterajšieho vlastníka stavby.



V takomto prípade, pokiaľ ide stavbu areálu Depa DPMŽ je nevyhnutné si uvedomiť si, že predmetné
KN parcely, na ktorých je areál Depa realizovaný, nie je možno tieto pozemky poľnohospodársky
alebo lesnícky využiť. V prípade, ak by správny orgán priznal oprávneným osobám vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam, vznikla by nie žiaduca situácia, kedy vlastník stavby by bol odlišný od vlastníka
pozemku, čo síce zákon pripúšťa, avšak v prípadoch, keď je možné pozemky poľnohospodársky a
lesnícky využiť. Navrhovateľ mal za to, že ani v konaní o takýto prípad nejde, nakoľko dotknutý pozemok
je v súčasnosti zastavaný spevnenou plochou, bude slúžiť ako autoparkovisko k priľahlej administratívnej
budove v súlade s vydaným stavebným povolením, ktoré je obsahom správneho spisu a je zrejmé, že
ho nie je a ani nebude možné poľnohospodársky a lesnícky využiť. Vzhľadom na uvedené mal za to,
že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a odporcom zistený skutkový stav
je v rozpore s obsahom spisov, preto žiadal rozhodnutie odporcu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Navrhovatelia v rade 7/ - 15/ v opravnom prostriedku poukazujú na to, že na podklade prechádzajúceho
zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Žiline 29Sp/34/2012, na základe doplneného dokazovania
vyslovil odporca názor, že pozemky, ku ktorým určil vlastníctvo v prospech oprávnených osôb, mali
ku dňu účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. charakter ostatná zeleň, ostatná plocha, čo v konečnom
význame znamená, že charakter pozemku pred a po 24.06.1991 sa nezmenil, nakoľko charakter týchto
pozemkov patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Správny orgán tvrdí, že vo všetkých prípadoch
sa jedná o nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce. V čase rozhodovania
sú všetky zapísané ako zastavané plochy a nádvoria, pričom tieto charakter zastavaných pozemkov
nadobudli až po roku 1999, kedy na podklade zapísaných geometrických plánov boli rozparcelované
práve na výstavbu rodinných domov. V súčasnom období sú na dotknutých pozemkoch postavené
3 rodinné domy, ktoré vlastnícky patria - Ing. Ondrej Podolec a manželka, Obrková I., MUDr. R.
V. a manželka, predajňa Hagarhal, predajňa motorových vozidiel, parkoviská pre motorové vozidlá.
Práve z tohto dôvodu, že ide o pozemky mimo zastavaného územia obce, je zrejmé, že tieto slúžili
poľnohospodárskej výrobe a neboli zaťažené v minulosti žiadnymi stavbami. Správny orgán na podklade
vykonaných dôkazov - listinných, výpovedí svedkov ustálil, že ku dňu účinnosti zákona č. 229/1991 Zb.
sa na dotknutých pozemkoch nenachádzala žiadna stavba. Súčasne vyslovuje, že na C-KN parc. č.
2196/51 (pôvodne 2196/50) stojí čerpacia stanica a z dôvodu zákonnej prekážky uvedenú časť parcely
nevydáva. Parcela, na ktorej stojí čerpacia stanica, pre účely jej nevydania, bola vytvorená GP v roku
2015, a to z C-KN parc. č. 2196/51 a C-KN parc. č. 2196/73, ktoré vlastnícky patria navrhovateľom
v rade 14/ a 15/. Správny orgán vyslovil, že povinná osoba Mesto Žilina pozemok nadobudlo od
pôvodného vlastníka TSMŽ, ktorý následne previedla do vlastníctva tretej osoby v čase po prijatí
zákona č. 229/1991 Zb., pričom vedela o uplatnenom reštitučnom nároku, nesplnila zákonnú podmienku
nakladania s týmto pozemkom so starostlivosťou riadneho hospodára, a preto je kúpna zmluva č.
70/Práv./98 absolútne neplatná. Ďalej v opravnom prostriedku poukazuje na zákonné ustanovenia
Zákona o pôde a ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb.. Navrhovatelia poukazujú na nesprávne právne
posúdenie veci z dôvodu existencie zákonných prekážok pre vydanie nehnuteľností. Nie je správne
tvrdenie, že pozemky vo vlastníctve navrhovateľov, ktoré v čase účinnosti Zákona o pôde tvorili E-
KN parc. č. 2196/50 ako ostatná plocha, o výmere 18 105 m2, sa nachádzajú v extraviláne obce.
K zmene intravilánu na extravilán došlo až v roku 2015, ktorá zmena bola vykonaná katastrálnym
úradom. Z podkladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise vyplýva, že v rozhodnom čase, ktorým
je účinnosť zákona č. 229/1991 Zb. v platnom znení existovali zákonné prekážky brániace vydaniu
pozemkov, ktoré pri uplatnení hmotnoprávnych ustanovení je potrebné posudzovať komplexne. Ide o
zákonnú prekážku v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d) a § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 229/1991 Zb..
V prípade výstavby areálu TSMŽ na E-KN parc. č. 2196/50 sa jednalo o stavbu povolenú v súlade s
platnými predpismi, a to na podklade územného rozhodnutia zo dňa 22.12.1973 v súlade s platným ÚP
Mesta Žilina, podľa ktorého bol pozemok určený pre účely výstavby skladových priestorov. Samotnému
územnému rozhodnutiu predchádzal súhlas ONV zo dňa 18.12.1973 k trvalému vyňatiu uvedeného
pozemku z poľnohospodárskeho pôdneho fondu ako neplodnej pôdy, a to práve pre účely výstavby
hospodárskeho dvora pre TSMŽ. V roku 1986 na podklade ohlásenia drobnej stavby Mestský národný
výbor listom zo dňa 17.02.1986 povolil oplotenie areálu, v ktorom už v tom čase boli postavené stavby.
Samotné oplotenie sa realizovalo na jestvujúcich betónových základoch, ktoré boli viditeľné aj čase
vykonania ohliadky na mieste samom dňa 08.09.2015, pričom tento stav je zachytený priamo v zápisnici
+ fotodokumentácii. V roku 1986 došlo k vypracovaniu projektovej dokumentácie ako podkladu pre
rozšírenie výstavby areálu TSMŽ o garáže a centrálny sklad, teda stavby v jestvujúcom objekte. Práve
z uvedenej dokumentácie vyplývajú skutkové závery vo vzťahu k preukázaniu existujúcej zákonnej



prekážky pre nevydanie pozemkov podľa rozhodnutia, a to, že v objekte areálu pred rokom 1991 boli
povolené stavby, ktoré sa v areáli nachádzali aj v čase účinnosti zákona č. 229/1991 Zb.. Nachádzali
sa tam jestvujúce objekty, jestvujúce komunikácie, jestvujúci kanál, kanalizácia, trafostanica, čerpacia
stanica, stĺpy vonkajšieho osvetlenia, jestvujúca vodomerná šachta, ktorej výstavbe predchádzalo trvalé
vyňatie z PPF a ktorým momentom pozemok nadobudol charakter zastavaného pozemku, ktorý stratil
charakter umožňujúci účelu na poľnohospodárske využitie. O zmene charakteru pozemku v uvedenom
období svedčí aj do konania predložený dôkaz, a to identifikácia parciel z roku 1981 bez ohľadu na jeho
následné zatrávnenie burinou z dôvodu jeho neúdržby. Súčasne so vedeckých výpovedí vyplýva, že
priamo v areáli sa nachádzali betónové plochy, sklad posypovej soli, ktorý bol postavený na základoch
pevne spojených so zemou, oplotenia postaveného na betónových základoch. Vo vzťahu k zastavanosti
pozemku nesúhlasili s názorom odporcu. Podľa názoru navrhovateľov stavbou je potrebné chápať a
posudzovať ako oplotený stavebný celok. Je potrebné skúmať aj vo vzťahu k účelu jeho využitia na
poľnohospodárske účely, a to práve vo vzťahu jeho trvalého vyňatia z poľnohospodárskeho pôdneho
fondu, výsledkom čoho bolo odňatie ornice. Podľa názoru navrhovateľov posudzovaný pozemok nie je
možné účelne využívať na poľnohospodárske účely. Podľa názoru navrhovateľov zastavanosť pozemku
podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona je potrebné vykladať spojitosti k stavebným predpisom, podľa ktorých
stavba bola realizovaná ako jeden celok. V danom prípade stavba areálu TSMŽ vrátane oplotenia
slúžiaca skladovým účelom, ktorého stavba bola vybudovaná v súlade s územným plánom Mesta Žilina.
Opačný výklad by bol v rozpore, odporoval zmyslu zákona. Pri interpretácii a aplikácii zákona je potrebné
mať na zreteli účel a predmet zákona, pričom zákon definuje zákonnú prekážku ako pozemok zastavaný,
je potrebné považovať jeho zastavanosť ako celok, teda nielen čas, na ktorom bola postavená stavba,
v danom prípade oplotenie, čerpacia stanica, cesta vo vnútri, resp. iné stavby, ale aj časti pozemkov,
ktoré s touto zastavanosťou stavbami nachádzajúcimi sa v stavebnom objekte súviseli, a ktoré boli
nevyhnuté pre jeho prevádzku. ku dňu účinnosti zákona pozemok mal charakter zastavanej plochy, a
preto nie je správne tvrdenie, že charakter zastavanej plochy nadobudol až v roku 1999 na podklade
zápisu geometrických plánov. Zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na uvedené nie je možné chápať
formálne, teda ako právo na obdŕžanie rozhodnutia opatreného textom odôvodnenia, ale právo na
oboznámenie sa s tým, akým spôsobom posúdil správny orgán všetky dôkazy jednotlivo a následne
vo vzájomnej súvislosti, a to práve k naplneniu zákonných podmienok pre priznanie vlastníckeho
práva žiadateľom. Navrhovatelia poukazujú na proces dokazovania a porušene procesných práv. Pri
vyhodnotení svedeckých výpovedí, ktorí vypovedali, k otázke zastavanosti pozemkov, je potrebné prijať
záver, že pozemok E-KN parc. č. 2196/50 sa nachádzal v oplotenom areáli, ktorý v čase v rozhodnom
bol zastavaný stavbami, pričom tieto tvrdenia neboli žiadnym spôsobom vyhodnotené. V tejto súvislosti
poukázali na svedecké výpovede svedkyne pani Evy Y., I. R., N. H., I. I., Ing. J. R. a Ing. Iva S.. Podľa
týchto skutkových záverov malo byť nesporne vyslovenie nepriznania vlastníckeho práva oprávneným
osobám, a to práve vo vzťahu k výkladu zákonných ustanovení upravujúcich zákonné prekážky brániace
vydanie pozemkov. Ďalej namietali porušenie práva účastníkov konania s oboznámením sa s pokladmi
rozhodnutia s poukazom na § 3 ods. 2 Zákona o správnom konaní tak isto s poukazom na § 33 od.
2 Správneho poriadku. Tak isto namietali porušenie práv účastníkov konania v práve kladenia otázok
svedkom, a to práve vo vzťahu na ust. § 33 zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení. Namietali vo vzťahu
k svedkom W. H., Ing. I., ktorý vypovedal v roku 2014. Vo vzťahu k týmto svedkom, že o vypočutí týchto
svedkov neboli oboznámení, čím došlo k porušeniu ich zákonného práva. Vzhľadom na uvedené mali
za to, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a preto žiadali, aby rozhodnutie
odporcu bolo zrušené a vec vrátená na nové konanie. Zároveň si uplatnili náhradu trov konania.

V prvom rade súd poukazuje na to, že konal a rozhodoval vo veci podľa ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku -zákona č. 99/1963 Zb. s poukazom na § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z., podľa
ktorého konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Odporca sa k jednotlivým opravným prostriedkom vyjadril podaním doručeným súdu dňa 29.01.2016.
Zotrval na dôvodoch svojho rozhodnutia. K podanému opravnému prostriedku navrhovateľa v rade
1/ uviedol, že Krajský súd v Žiline v predchádzajúcich konaniach už konštatoval, že reštitučný nárok
oprávnených osôb bol uplatnený riadne a včas, podľa názoru súdu v rozsudku 29Sp/24/2012 bol
majetkový podiel 50,23 % celkového podielu urbárskeho majetku vypočítaný správne. Krajský súd v
Žiline ďalej konštatoval, že obdobná námietka včasnosti uplatneného nároku a subjektu uplatneného
reštitučného nároku už bola vyriešená a reštitučné konanie sa malo následne posunúť ďalej. Táto



námietka bola teda vyhodnotená ako nedôvodná. Pokiaľ sa týka rozdielov v podieloch, tu poukázal na
opravný prostriedok proti rozhodnutiu zo dňa 04.07.2005. Vyvlastnenie pre komunikáciu k rodinným
domom fyzických osôb správny orgán nepovažuje za vyvlastnenie vo verejnom záujme. K opravnému
prostriedku navrhovateľov v rade 3/, 4/ a 5/ uviedol, že správny orgán je presvedčený, že vykonal všetky
úkony potrebné na zistenie skutkového stavu veci a na základe zistených skutočností o nehnuteľnostiach
rozhodol tak, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. K opravnému prostriedku navrhovateľa v rade 2/
uviedol, že správny orgán síce pochybil v označení UNICREDIT LEASING Slovakia, s.r.o., kedy správne
má byť uvedené UniCredit Leasing Slovakia, a.s. a toto pochybenie nemá vplyv na správnosť, resp.
obsah napadnutého rozhodnutia a túto chybu odstráni opravou písomného vyhotovenia rozhodnutia
následne po rozhodnutí krajského súdu. K opravnému prostriedku navrhovateľa v rade 7/ uviedol, že
nesúhlasí s názorom navrhovateľa, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci, pričom
výpovede svedkov hovoria o tom, že v 60., 70. rokoch obyvatelia Závodia nehnuteľnosti za ihriskom
využívali na chov a pastvu domácich úžitkových zvierat, to znamená, že pôda bola poľnohospodársky
využívaná. Ako dôkaz použité kópie leteckých snímok zo dňa 20.03.1990 a 22.04.1992, z ktorých je
zrejmé, že na dotknutom území sa nenachádzala žiadna spevnená plocha potvrdzuje aj nájomná zmluva
medzi Mestom Žilina a Ing. Michalom Koperom zo dňa 12.09.1994, podľa ktorej sú parcely 2196/54,
2196/53 a 2196/50 nezastavané - list č. 242 - fotodokumentácia. Zastavaná bola len parcela 2196/51
- asfaltová komunikácia, ktorá nie je predmetom napadnutého rozhodnutia. O nezastavanosti parciel
svedčí aj výpoveď riaditeľa Technických služieb Mesta Žilina Ing. Antona Jánoša, ktorý uviedol, že
na predmetnej ploche bol pripravený územný zámer na výstavbu garáží, ktorý sa však nerealizoval z
dôvodu nepridelenia investičných prostriedkov. Ďalej k tvrdeniu navrhovateľa, že v čase účinnosti zákona
boli pozemky 2196/50 - 2196/54 zastavané ucelenou stavbou Skleníkové hospodárstvo TSMŽ Žilina -
Závodie správny orgán uviedol, že skleníkové hospodárstvo ako aj centrálny sklad boli v skutočnosti
vybudované na parcele 2136/3 zodpovedajúcej parcelám pkn. 2134, 2135, 2136, 2137, 2138, 2139,
2141, 2142, o čom svedčí aj stavebné povolenie č. ÚP 1776/85, ktorého neoddeliteľnou súčasťou
bola snímka z pozemkovej mapy a situácia skleníkového hospodárstva - list č. 284. K vyslovenému
názoru navrhovateľa, že areál TSMŽ je majetkovoprávne vysporiadaný a z tohto dôvodu sa má za to,
že je možné usudzovať, že oprávneným osobám bola v čase odňatia vyplatená náhrada v súlade s
vtedy platnými právnymi predpismi, správny orgán uvádza, že nehnuteľnosti boli odňaté bez náhrady
postupom podľa zákona č. 81/1949 Zb.. K podanému opravnému prostriedku navrhovateľov v rade 7/
- 15 / uviedol, že pozemky 2196/50, 2196/53, a 2196/54 neboli ku dňu účinnosti zákona, ani ku dňu
uplatneného reštitučného nároku zastavané žiadnou stavbou. Výstavba stavieb začala až po roku 2004.
Tri rodinné domy, ktoré podľa výpovede svedkov využívali TSMŽ na kancelárie alebo že tam bývali
cigáni, boli postavené na parc. č. 2196/4, 2196/5, ktoré nie sú predmetom napadnutého rozhodnutia.
Vzhľadom na uvedené odporca žiadal predmetné rozhodnutie v plnom rozsahu potvrdiť.

Právna zástupkyňa účastníčky konania a spoločnej zástupkyne oprávnených osôb resp. ich dedičov
I. G. sa k veci písomne vyjadrila podaním zo dňa 20.1.2016, 21.1.2016 a 25.1.2016, stotožnila sa s
rozhodnutím odporcu, mala za to, že povinná osoba porušila ust. § 5 ods. zákona o pôde, na pozemky,
ktoré sa nachádzali v areály bývalých TSM Žilina sa vzťahovala reštitučná povinnosť. Ďalej uviedla, že
pozemok KNC č. 2196/50 v kat. území F. je zostatkom všetkých pozemkov, ktoré odporca rozhodnutím
zo dňa 27.10.2015 vydal oprávneným osobám.
Taktiež uviedla vo vzťahu k opravnému prostriedku navrhovateľa v rade 2/, že na LV č. XXXX je
zapísaná poznámka informujúca, že pozemky uvedené na tomto LV sú predmetom reštitučného konania,
pričom v záhlaví rozhodnutia je správne označený navrhovateľ v rade 2/. V rozhodnutí odporca správne
identifikoval nehnuteľnosti, rozhodnutie podrobne opisuje nehnuteľnosti z akých boli odčlenené a
novovytvorené. Z rozhodnutia jasne vyplýva, že povinná osoba odpredala v rozpore s § 5 ods. 3 zákona
o pôde tej časti TSM Žilina, ktoré neboli zastavané stavbami tzv. skleníkového hospodárstva tretej osobe
okrem parcely KNC č. 2196/50 a 2196/102. Dala do pozornosti súdu, TSM Žilina mali v správe areál,
ktorý bolo nutné rozdeliť na dve časti, t.j. tú, ktorá bola od počiatku zastavaná skleníkmi, pred tým ,,
Bulhar,, a následne TSM Žiliny skleníky prevzali, dobudovali. Rozhodnutie sa týka druhej časti areálu,
ktorý slúžil ako manipulačný a skladový priestor bez stavieb, neupravený, zatrávnený. Pokiaľ sa týka
odvolávania sa navrhovateľa v rade 2/ na územné rozhodnutie z roku22.12.1973 vo vzťahu k pozemku č
KNC 2196/54, toto ešte nedokladuje, že k výstavbe niečoho došlo. Vo vzťahu k asfaltovému parkovisku
uviedla, že toto ako stavba bolo vybudované po roku 1992. Odmietla tvrdenie že pozemky KNC 2196/62,
2196/98 a 2196/89 boli zastavané v medziobdobí od odňatia pozemkov do 24.6.1991.



Vo vzťahu k opravné prostriedku navrhovateľa v rade 3/ uviedla, že postavenie navrhovateľa ako
leasingového nájomcu nie je žiadnym spôsobom zapísané v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX,
jediným výlučným vlastníkom pod por. č. 1 je navrhovateľ v rade 2/.
Vo vzťahu k opravnému prostriedku navrhovateľa v rade 4/ uviedla že tvrdenie o tom, že KNC parcela
č. 2196/54 je zastavaná, nie je pravdivé, pričom na LV je informatívna poznámka, že táto je predmetom
reštitučného konania.
Vo vzťahu k opravnému prostriedku navrhovateľa v rade 5/ uviedla, že aj parcela č. 2196/114 vytvorená
z parcely 2196/99 bola navrhovateľom v rade 5 nadobudnutá počas reštitučného konania, rovnako je
na LV informatívna poznámka týkajúca sa reštitučného konania.
Vo vzťahu k opravnému prostriedku navrhovateľa v rade 6/ uviedla, že aj pozemky vo vlastníctve
navrhovateľa v rade 6/ boli nadobudnuté počas reštitučného konania.
Vo vzťahu k opravnému prostriedku navrhovateľa v 7/ poukázala na totožnosť dôvodov uvedených
v opravnom prostriedku navrhovateľov v rade 8/ až 15/. Zhodne vo vzťahu k všetkým opravným
prostriedkom uvádzala, že odporca dostatočne vo veci zistil skutkový stav a aj vec správne právne
posúdil, keď konštatoval, že išlo o možnosť navrátiť pozemky v naturálnej forme, keď povinná osoba
porušila ust. § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. Žiadala rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Účastník konania v rade 4 vo vzťahu k opravným prostriedkom navrhovateľov v rade 1 až 15 uviedol, že
sa nestotožňuje s podanými opravnými prostriedkami. Zdôraznil, že prekážkou pre vydanie pozemkov
nemôže byť fakt zaradenia územia rozhodnutím pre výstavbu technického dvora, ale lem samotná
realizácia stavieb v súlade stavebného zákona. Stotožnil sa s názorom odporcu, žiadal rozhodnutie
odporcu potvrdiť.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l ods. 1 a nasl. O.s.p. a rozhodnutie
správneho orgánu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku podľa § 250q ods. 2 O.s.p. za
použitia § 492 ods. 1 SSP potvrdil ako vecne správne, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku zákon sa vzťahuje na
a) pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, 1) a v rozsahu ustanovenom
týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, 2) (ďalej len „pôda"),
b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti,
včítane zastavaných pozemkov,
c) obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou
súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov,
d) iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k
pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára
1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára
1948 do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v §
6, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená
za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí:
a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo,
b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol vlastníctvo, ale iba v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu;
to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom
ustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený iba
k tejto časti nehnuteľnosti,
c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím
lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo,
jeho deti,



d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,
e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými
jeho deti.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré ku
dňu účinnosti tohto zákona nehnuteľnosť držia, s výnimkou
a) podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a obchodných spoločností, ktorých spoločníkmi alebo
účastníkmi sú výhradne fyzické osoby. Táto výnimka neplatí, ak ide o veci nadobudnuté od právnických
osôb po 1. októbri 1990,
b) cudzích štátov.

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. osobou, ktorá nehnuteľnosť podľa odseku 1 drží, sa rozumie:
a) právnická osoba, ktorá mala ku dňu účinnosti tohto zákona k nehnuteľnosti vo vlastníctve Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky alebo Slovenskej republiky právo hospodárenia
alebo právo trvalého užívania,
b) pri ostatných nehnuteľnostiach ich vlastník.

Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania
oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, 4b) odo dňa účinnosti tohto zákona
nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Také právne úkony sú
neplatné. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto
povinností, zostáva ustanovením § 28 nedotknuté.

Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb. oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré
prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom podľa zákona
SNR č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov,
komposesorátov a podobných právnych útvarov.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. nárok uplatní oprávnená osoba na okresnom úrade a zároveň
vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní
od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. dohoda podlieha schváleniu okresným úradom formou
rozhodnutia vydaného v správnom konaní.

Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. rozhodnutie okresného úradu o neschválení dohody preskúma
na návrh účastníka súd. 9d)

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. ak k dohode podľa odseku 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve
oprávnenej osoby k nehnuteľnosti okresný úrad.

Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 229/1991 Zb. pokiaľ je to nevyhnutne potrebné, môže okresný úrad zriadiť
alebo zrušiť na prevádzanej nehnuteľnosti vecné bremeno, prípadne uložiť iné opatrenia na ochranu
životného prostredia alebo dôležitých záujmov iných vlastníkov.

Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 229/1991 Zb. k nehnuteľnostiam vydaným podľa § 6 ods. 1 písm. v)
vzniká v prospech povinnej osoby vecné bremeno tak, aby určenie nehnuteľnosti na obranu štátu ostalo
zachované. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je
rozhodnutie okresného úradu podľa odseku 2.

Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 229/1991 Zb. proti rozhodnutiu okresného úradu podľa odsekov 4 až 6 možno
podať opravný prostriedok na súd.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a), písm. d) zákona č. 229/1991 Zb. Pozemky alebo ich časti nemožno
vydať v prípade, že pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby alebo k pozemku bolo zriadené právo
osobného užívania, s výnimkou prípadov uvedených v § 8, pozemok bol po prechode alebo prevode
do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni
poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku.



Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. spoluvlastníckymi podielmi, ktoré sa majú vydať podľa
osobitného predpisu alebo ku ktorým zaniká užívacie právo, sa rozumejú aj užívacie podiely alebo
iné práva na spoločných nehnuteľnostiach, na ktoré sa vzťahovali predpisy o úprave právnych
pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov.
Ak nemožno výšku pôvodných podielov určiť, považujú sa ich podiely za rovnaké. Nie je prekážkou
vydania pozemku, ak je zastavaný stavbou vo vlastníctve oprávnenej osoby; v týchto prípadoch na
poskytnutie náhrady platia všeobecné predpisy.

Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. na uplatňovanie nároku na vydanie nehnuteľnosti a nárokov
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v pozemkových úpravách určia oprávnené osoby (spoluvlastníci)
spoločného zástupcu (spoločných zástupcov) a spôsob jeho konania; na to je potrebný súhlas majiteľov
väčšiny podielov.

Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. právo oprávnených osôb uvedených v § 37 ods. 1 a 2
nezanikne, ak ho na obvodnom pozemkovom úrade uplatnia v lehote do 31. decembra 1993. Lehoty na
predkladanie písomných dôkazov o uplatnenom práve sa spravujú všeobecnými predpismi o správnom
konaní; dôkazy možno okresnému úradu predložiť najneskôr do 31. decembra 1995, inak právo zanikne.

Podľa § 42a ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. do vydania nehnuteľností podľa odseku 1 je doterajší vlastník
povinný s týmito nehnuteľnosťami nakladať podľa osobitného predpisu. Ak oprávnená osoba nepredloží
dôkazy podľa odseku 1 alebo ak sa nehnuteľnosti nevydajú z iného dôvodu, doterajšie vlastnícke právo
zostáva zachované.

Podľa § 47 ods. - 6 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom
rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého
sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu
pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Poučenie o odvolaní (rozklade)
obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej
lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno
preskúmať súdom. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal,
dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie
musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Osobitné
právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia. Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé
nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a
upovedomí o tom účastníkov konania.

Súd poukazuje na to, že s Martou Sedláčkovou (jedna z oprávnených osôb uvedených vo výrokovej
časti rozhodnutia) za oprávnené osoby resp. dedičov v tomto prípade účastníkov konania konal ako
spoločným zástupcom podľa ust. § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. (aj keď reštitučný nárok bol
uplatnený prostredníctvom iného spoločného zástupcu Ing. C. R., ktorý ale neskôr v priebehu správneho
konania zomrel), ktorému zákon priznáva takéto osobitné postavenie v prospech oprávnených osôb
vzhľadom aj na teda množstvo účastníkov konania, ktoré notoricky známe, že v reštitučných konaniach
vystupujú, pokiaľ sa uplatňuje reštitučný nárok vo vzťahu k tzv. urbárskym nehnuteľnostiam. Spoločný
zástupca nielen uplatňuje nárok, ale za oprávnené osoby aj koná, v prípade ak bol daný súhlas
majiteľov väčšiny podielov. V rámci administratívneho konania (resp. aj v predchádzajúcom konaní pod
sp. zn. 29Sp/34/2012) splnomocnenia od oprávnených osôb pre Martu Sedláčkovu, ktoré spolu so
splnomocneniami nachádzajúcimi sa v administratívnom spise nepochybne tvorili tzv. väčšinu majiteľov
podielov. Spoločná zástupkyňa účastníkov konania I. G. bola zároveň zastúpená právnou zástupkyňou
uvedenou v záhlaví tohto rozhodnutia - JUDr. Dagmar Pikorovou. Súd v tomto smere poukazuje a
zdôrazňuje najmä hospodárnosť konania, konanie pred správnym orgánom prebieha už od roku 1992, je
v danom prípade potrebné aj na toto konanie predovšetkým z hľadiska procesnej ekonómie hľadať cestu



riešenia práve cez konanie vo vzťahu k oprávneným osobám prostredníctvom spoločného zástupcu
podľa § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb..

Právny zástupcovia navrhovateľov na pojednávaní vo svojich prednesoch zotrvali na svojich písomných
opravných prostriedkoch a dôvodoch v nich uvedených, pričom žiadali rozhodnutie odporcu ako
nezákonné zrušiť.

Právny zástupca účastníčky konania a spoločnej zástupkyne účastníkov konania Marty G. navrhol
rozhodnutie ako zákonné a vecne správne potvrdiť. Zdôraznil, že v danom prípade došlo k porušeniu
ust. § 5 ods. 3 Zákona o pôde, pričom vo veci nie je možné aplikovať ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona,
pretože majú za to, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania, neboli po prevode do
vlastníctva štátu, či ďalších právnických osôb neboli zastavané, takže je potrebné aplikovať práve tento
Zákon o pôde, preto žiadal rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdiť.

Napadnutému rozhodnutiu predchádzal rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 29Sp/34/2012-142 zo dňa
22.3.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.4.2013. Z neho vyplynuli nasl. závery: správny orgán
musí reagovať na dva okruhy problémov - na skutkové okolnosti a na právne posúdenie veci. Správny
orgán musí mať riadnym spôsobom vo veci preukázaný charakter pôdy, a to k dvom dátumom, a to
ku dňu prevodu alebo prechodu vlastníctva k daným pozemkom na štát a druhý dátum bude ku dňu
účinnosti Reštitučného zákona tak, ako je to už ustálené aj v zmysle judikatúry v reštitučných veciach,
či teda ku dňu účinnosti zákona išlo o pôdu, ktorá tvorila poľnohospodársky pôdny fond, resp. lesný
pôdny fond a k tomuto zabezpečí dostatok dôkazov, a to nielen ohliadkou miesta, na ktorú poukazuje
správny orgán, ale zabezpečí aj iné dôkazy, ktoré budú charakterizovať uvedených druh pozemkov
s poukazom aj na možné dokazovanie formou svedeckých výpovedí, príslušnej fotodokumentácie, ak
k uvedeným obdobiam táto fotodokumentácia existuje. Taktiež mal vyhodnotiť, pokiaľ správny orgán
konštatoval neplatnosť právnych úkonov - prevodných zmlúv medzi jednotlivými účastníkmi konania, aby
tieto oprel o vykonané dokazovanie v rámci správneho konania. Z rozsudku vyplynulo, že bude potrebné
jednotlivé vkladové konania priradiť k jednotlivým účastníkom zmluvy a k jednotlivým pozemkom tak,
aby bolo zrejmé, či teda správny orgán konal so všetkými účastníkmi konania.
Jednotlivé námietky navrhovateľov v rade 1/ až 15/ súd vyhodnotil ako nedôvodné, mal za to, že vo veci
na základe vykonaného dokazovania správnym orgánom bol dostatočne zistený skutkový stav veci, a
na takto zistený skutkový stav veci potom boli správne aplikované ustanovenia zákona č. 229/1991 Z.z.
o pôde a tiež zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

Súd k námietke navrhovateľa v rade 1/, že reštitučný nárok nebol uplatnený riadne a včas a subjektom
na to oprávneným poukazuje na to, že reštitučný nárok oprávnených osôb bol uplatnený riadne a včas,
a to dňa 20.05.1992 prostredníctvom Ing. C. R. ako spoločného zástupcu oprávnených osôb, o čom
sa dohodli na príslušnej valnej hromade urbárskeho spoločenstva. Takto uplatnený nárok je potrebné
posudzovať za nárok uplatnený v súlade s § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb.. Uvedené skutočnosti
už boli predmetom preskúmavania aj zo strany tunajšieho súdu - Krajského súdu v Žiline v konaniach
10S/7/2000 a 10S/75/2002. V obidvoch týchto konaniach bola obdobná námietka včasnosti a subjektu
uplatnenia reštitučného nároku riešená a reštitučné konanie sa malo následne posunúť ďalej. Taktiež
reštitučné konanie bolo preskúmavané aj vo veci pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 20S/75/2002,
pričom ale súd k tomu udáva, že sa nestotožnil s argumentáciou uplatnenia nároku, ktorá bola vyjadrená
v rámci odôvodnenia rozhodnutia súdu, ktoré preskúmavalo rozhodnutie odporcu, že nárok bol uplatnený
včas štatutárnym zástupcom urbárskeho spoločenstva. Je potrebné poukázať na to, že reštitučný
nárok uplatnili jednotlivé oprávnené osoby ako bývalí podieloví spoluvlastníci žiadaných nehnuteľností
prostredníctvom spoločného zástupcu Ing. R.. Na valnom zhromaždení dňa 13.05.1993 sa zúčastnilo
120 členov, majetkový podiel 50,23 % z celkového podielu urbárskeho majetku bol vypočítaný podľa
názoru súdu správne. Správny orgán nedospel k žiadnym nezrovnalostiam pri podpisoch z valného
zhromaždenia, podpisy nebolo treba úradne overovať. Táto námietka navrhovateľa v rade 1/ bola
vyhodnotená zo strany súdu ako nedôvodná. Matematicky výpočet percent podielov sa nachádza v
administratívnom spise odporcu a korešponduje prílohou rozhodnutia 16a a 16b vrátane prezenčnej
listiny VZ Urbárskej obce Závodie zo dňa 13.05.1993. Uvedenými skutočnosťami sa zaoberal už aj
Krajský súd v Žiline v konaní pod č. k. 29Sp/24/2012, ktorý rozsudok bol aj predmetom odvolacieho
konania, pričom rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 18.01.2013 bol potvrdený aj Najvyšším súdom
SR sp. zn. 1Sžr/58/2013 zo dňa 18.02.2014. To znamená, že k tejto námietke navrhovateľa v rade 1/,
ktorá námietka sa týka subjektu uplatnenia reštitučného nároku je nedôvodná. Tak isto sú nedôvodné



aj námietky navrhovateľa v rade 1/, čo sa týka námietok vo vzťahu k rozhodnutiu odporcu zo dňa
04.07.2005, nakoľko predmetom prieskumu v rámci tohto konania je napadnuté rozhodnutie z roku 2015.

Námietka navrhovateľa v rade 2/ čo sa týka nesprávneho označenia navrhovateľa v rade 2/ v
napadnutom rozhodnutí je formálneho charakteru, je zrejmé podľa výpisu z obchodného registra, že sa
jedná o zrejmú nesprávnosť v označení navrhovateľa, ktorú nesprávnosť je možné odstrániť kedykoľvek
aj po právoplatnom skončení veci postupom podľa § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb.

Podstatnými, resp. nosnými dôvodmi opravných prostriedkov jednotlivých navrhovateľov v rade 1/ až 15/
je skutočnosť tvrdenia navrhovateľov, že v danom prípade nie je možné špecifikované pozemky uvedené
v napadnutom rozhodnutí vydať vo forme naturálnej reštitúcie, z dôvodu, že v danom prípade sa jedná
o zákonnú prekážku vydania pozemkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb..

Z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia je zrejmý okruh oprávnených osôb resp. ich dedičov. Tak
isto súd poukazuje na to, že prílohou rozhodnutia je aj tabuľková časť rozhodnutia, ktorá špecifikuje
podiel na jednotlivých pozemkoch, ktoré pozemky sa jednotlivým oprávneným osobám prinavracajú. Z
jednotlivých opravných prostriedkov jednotlivých navrhovateľov v rade 1/ - 15/ je možné zistiť vo vzťahu,
ku ktorým pozemkom jednotliví účastníci konania, teda navrhovatelia namietajú.

Súd vzhliada nedôvodnú námietku navrhovateľa v rade 1/, že žiadatelia nevyzvali povinnú osobu na
vydanie nehnuteľností a z tohto dôvodu mesto Žilina nemohlo s oprávnenými osobami ako povinná
osoba uzavrieť dohodu o vydaní nehnuteľností v zákonnej 60 dňovej lehote s poukazom na § 9 ods. 1,
2 a 4 Zákona o pôde. Podľa názoru navrhovateľa v rade 1/ predpoklad na vydanie nehnuteľností je taký,
že oprávnená osoba musí uplatniť svoj nárok na vydanie nehnuteľností u povinnej osoby. Súd sa s týmto
názorom nestotožňuje a poukazuje že v tomto smere bolo už judikované, že príslušný reštitučný nárok,
pokiaľ bol uplatnený včas v priebehu prekluzívnej lehoty v zmysle Zákona o pôde, tak nie je možné podľa
názoru odvolacieho orgánu v súčasnej dobe tvrdiť zo strany správneho orgánu, že odporca v podstate
už po uplynutí prekluzívnej lehoty nemohol s uplatneným reštitučným nárokom právnej predchodkyne
navrhovateľky nič urobiť. Tento postup považoval súd za príliš formalistický. Uvedené vyplýva z rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/231/2010 zo dňa 17. augusta 2011, takže uvedenú námietku súd
vyhodnocuje ako irelevantnú.

Predmetom posúdenia v predmetnej veci zostala sporná otázka, otázka charakteru pozemku resp.
pozemkov s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb., a to ku dňu účinnosti Zákona
o pôde ku dňu 24.06.1991, teda že, či išlo o pozemok, resp. pozemky, ktoré s poukazom na § 1 ods.
1 Zákona o pôde tvorili poľnohospodársky resp. lesný pôdny fond, resp. či išlo o pozemky, u ktorých
existuje prekážka naturálnej reštitúcie, t. j. vydania predmetných pozemkov v zmysle § 11 Zákona o
pôde a to z dôvodu, že tieto pozemky už ku dňu účinnosti Zákona o pôde boli zastavanými pozemkami.
V tomto smere sa malo uberať aj dokazovanie pred správnym orgánom.

Pôvodné vlastníctvo k žiadaným pozemkom vyplynul zo zápisu z pozemkovej knihy z pkn. vložky č. 201,
kde mali bývalí urbarialisti obce Závodie zapísané spoločné vlastníctvo v pozemkoch v druhu pasienok.

Z judikatúry Najvyššieho súdu SR napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/203/2008 zo
dňa 5. mája 2009 vyplýva, pre posúdenie nároku oprávnenej osoby podľa § 1 Reštitučného zákona je
posudzovanie charakteru žiadaného pozemku ku dňu prechodu na štát alebo inú právnickú osobu v
dôsledku ustanoveného v § 6 Reštitučného zákona ( poznámka súdu, v predmetnej veci sa postupovalo
podľa zákona č. 503/2003 Z.z. ) a následne po preukázaní dôvodnosti reštitučného nároku oprávnenej
osoby je povinnosťou správneho orgánu zistiť charakter pozemku ku dňu účinnosti Reštitučného zákona,
a to pre posúdenie, či oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo alebo, či jej vzniklo právo na náhradu
podľa § 11 ods. 1 v dôsledku skutočností uvedených v § 11 ods. 1 zákona.

Na základe uvedeného aj teda v zmysle zrušujúceho rozsudku Krajského súdu Žilina č. k.
29Sp/34/2012 potom mal správny orgán vykonať dokazovanie k týmto dvom obdobiam a k týmto zistiť
charakter žiadaných pozemkov.

Z vykonaného dokazovania pred správnym orgánom vyplynul záver, s ktorým sa stotožňuje aj súd,
že ku dňu prechodu pozemkov na štát resp. inú právnickú osobu, (t.j. v rozhodnom období od 25. 2.



1948 do 1.1.1990), išlo v danom prípade vo vzťahu k namietaným pozemkom, ktoré boli oprávneným
osobám resp. ich dedičom navrátené, že išlo o pozemky, ktoré spĺňali kritérium poľnohospodárskej
využiteľnosti. V pozemkovej knihe pk parcela č. 2196/1, do ktorej patria aj pozemky uvedené vo výrokovej
časti napadnutého rozhodnutia bola vedená v pkn. vložke č. 201 ako pasienok pri vode. Nebol sporný
reštitučný titul - prechod pozemkov na štát resp. inú právnickú osobu - na Československý štát v správe
Technických služieb Mesta Žilina. Išlo o reštitučný titul s poukazom na § 6 ods. 1 pís. d) zákona č.
229/1991 Zb. - odňatie bez náhrady postupom podľa zákona č. 81/1949 Sb. Územným rozhodnutím
MNV v Žiline č. ÚPaA1588/73 zo dňa 22.12.1973, ktorého neoddeliteľnou súčasťou bola snímka z
mapy č. 771-541-72, na ktorej bola vyznačená plocha pre výstavbu technického dvora a záhradníctva
Technických služieb Mesta Žilina červenou čiarou bolo preukázané, že tam bola zahrnutá aj časť
pozemku č. 2961/1. ONV odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva rozhodnutím č.
PLVH- 722/1975 odňal natrvalo dňom 1.10.1975 celkom 1.64,70 ha poľnohospodárskej pôdy v kat.
územie F., okrem iných aj pkn. č. 2196/1, pričom následne hospodárskou zmluvou zo dňa 1.11.1975
medzi odovzdávajúcou organizáciou JRD Brezovec Bánová a MNV Žilina prešla časť pkn. č. 2196/1
- pasienok pri vode na JRD Žilina Závodie v celosti a podľa GP zo dňa 29.3.1974 bola zlúčená do
novovytvoreného pozemku č. 2196/50 EN ako ostatná plocha o výmere 1805 m2. Ďalšou hospodárskou
zmluvou zo dňa 1.8.1978 pozemok parcela č. 2196/50 bola ako neplodná plocha odovzdaná Technickým
službám Mesta Žilina. Ďalej bolo preukázané, že v roku 1985 bol vypracovaný pre Technické služby
Mesta Žilina jednostupňový projekt - Centrálneho skladu, z ktorého je vidieť, že na pozemku č. 2196/50
boli naprojektované pod A - centrálne garáže, pod B - garáže pre KUKA vozy, pod D- umyváreň vozidiel,
pod 2 - sklad pohonných hmôt. Ďalej bolo preukázané dodatočným stavebným povolením ÚP 1776/
C-6829/85 zo dňa 2.4.1986, právoplatné dňa 23.4.1986, že mestský národný výbor v Žiline, odbor
územného plánovania vydal dodatočné stavebné povolenie pre stavbu - Centrálny sklad TSMŽ v Žiline
Závodí postavenom na pozemku parcela č. 2136/3. Taktiež bolo preukázané oplotenie areálu TSMŽ
tak ako bol zakreslený v prílohe územného rozhodnutia ÚPaA 1588/73. Nie je sporné, že na ulici Na
štadión je vybudovaný verejný vodovod a splašková kanalizácia pre IBV pri ihrisku Mestom Žilina v
roku 2006. Bolo preukázané, že išlo o pozemky nezastavané stavbami, ( pozemky č. 2196/50, 2196/53,
2196/54), neskôr zčasti zastavané stavbami, ktorých časť bola oplotená a na časti položený panelový
pás, avšak uvedený stav nezakladá možnosť pozemky nevydať nakoľko plot aj voľne položený pás
je možné odstrániť a tieto skutočnosti nebránia poľnohospodárskemu využitiu pozemkov. Nebolo ani
podľa názoru súdu preukázané, že na žiadaných pozemkoch par. č. 2196/50, 2196/53, 2196/54 sa
realizovala v priebehu rokov 1972 - 1992 výstavba v tzv. bývalom areáli TSMŽ, nakoľko vo vzťahu
k týmto pozemkom nebolo vydané žiadne stavebné povolenie, zámer realizovať výstavbu garáží sa
nerealizoval z dôvodu nepridelenia investičných prostriedkov. Uvedené bolo podložené a vyplývalo
aj z mapových podkladov, kde nebola zakreslená žiadna stavba okrem čerpacej stanice na pozemku
č. 2196/51. Pozemok parcela č. 2196/51 nebol predmetom vydania v naturálnej forme, nakoľko sa
na ňom nachádzala čerpacia stanica, ktorá skutočnosť bránila vydaniu pozemku v zmysle ust. § 11
ods. 1 pís. d) zákona č. 229/1991 Zb.. Povinnou osobou ku dňu účinnosti zákona o pôde bolo Mesto
Žilina, ktoré nehnuteľnosti v kat. úz. F. získalo do svojho vlastníctva na základe protokolu o prevode
vlastníctva veci, postúpením majetkových práv a záväzkov v zmysle § 14 zákona SNR č. 138/1991 Zb. o
majetku obci zo dňa 02.12.1991 od Technických služieb Mesta Žilina - v likvidácii. Konkrétne sa jednalo o
pozemky uvedené v prílohe protokolu zapísané na účte 01020 pod položkou 1/0-21-801/700/79 parcely
EN 2196/50, 2196/51, 2196/53 a 2196/54. Ďalšou prílohou protokolu bol súpis parciel, kde pod položkou
č. 21 bola zapísaná parcela EN 2196/50, druh pozemku zastavaná plocha - dvor, o výmere 8 902 m2,
pod položkou č. 22 EN parcela 2196/51, druh pozemku zastavaná plocha - čerpacia stanica, o výmere
66 m2, pod položkou č. 24, parcela EN 2196/53, druh pozemku ostatná zeleň, o výmere 3 681 m2,
pod položkou č. 25, parcela EN 2196/54, druh pozemku ostatná zeleň, o výmere 1 425 m2. Na list
vlastníctva boli zapísané do katastra nehnuteľností predmetné nehnuteľnosti pod položkou VS 54/92
dňa 17.07.1992.

Tak isto správne správny orgán následne posudzoval aj charakter tohto pozemku, resp. pozemkov
ku dňu účinnosti Reštitučného zákona č. 229/1991 Zb., a to ku dňu 24.06.1991. Tento charakter bolo
potrebné posúdiť pre posúdenie, či oprávneným osobám resp. ich dedičom sa navráti vlastníctvo k
pozemkom v naturálnej forme alebo oprávneným osobám vznikne právo na náhradu podľa § 11 zákona
č. 229/1991 Zb.. V danom prípade správny orgán zistil, že išlo v daných pozemkoch o charakter pozemku
- ostatná zeleň, ostatná plocha, čo v konečnom význame znamená, že charakter pozemkov pred a
po 24.06.1991 sa nezmenil. Pasienok, ostatná plocha, ostatná zeleň, či trvalý trávnatý porast aj podľa
názoru súdu patria do poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Aj podľa názoru z vykonaného dokazovania



pred správnym orgánom vyplynulo, že správny orgán v predmetnej veci vykonal rozsiahle dokazovanie,
a to výsluchom jednotlivých špecifikovaných svedkov, taktiež vykonával aj ohliadku miesta, ohliadku
jednotlivých pozemkov, tak isto použil v rámci konania aj iné listinné dôkazy ako geometrické plány, kópie
z pozemkovej mapy, taktiež použil digitálne kópie leteckých snímok v kat. úz. F. za roky 1990, 1992, 2009
z Topografického ústavu Banská Bystrica. Z týchto snímok bolo preukázané, že na snímke z roku 1990
- snímkovaného 20.03.1990 vidno pozemok ako celok neupravený, prerastený trávou s holými časťami,
udupaný. Nenachádza sa na ňom žiadna spevnená plocha. Pozemok slúži na uskladnenie barelov, ktoré
sú chaoticky porozhadzované po pozemku. Na snímke z roku 1992 - snímkované 22.04.1992 je od
ihriska zelený, udupaný, je úplne vyčistený. Na pozemku sa nenachádza žiadna spevnená plocha okrem
cesty, ktorá bola zachytená v roku 1990. Na snímke z roku 2009 zo dňa 14.07.2009 je pozemok od ihriska
zelený a na pozemku boli vybudované tri rodinné domy. Vnútorné cesty k domom nie sú vybudované.
Stredná časť je spevnená - vybetónovaná a nachádza sa na nej parkovisko. Vpravo hore je postavená
hala a jej okolie je vybetónované. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny orgán nekonštatoval, že
by v danom prípade bolo použiteľné ust. § 11 ods. 1 pís. d) zákona č. 229/199 Zb., že teda by dané
pozemky mali charakter zastavaných pozemkov a išlo by o pozemky, ktoré by nebolo možné vydať pre
prekážku využitia pre poľnohospodárske účely. Mal za to, že v čase účinnosti zákona č. 229/1991 Zb.
nehnuteľnosti neboli zastavané žiadnou stavbou a nebola zistená ku dňu účinnosti zákona č. 229/1991
Zb. žiadna zákonná prekážka, ktorá by bránila ich vydaniu, teda poľnohospodárskemu využitiu. Vo
vzťahu k tvrdeniu navrhovateľov, že v čase účinnosti zákona boli pozemky 2196/50-2196/54 zastavané
stavbou Skleníkové hospodárstvo TSM Žilina - Závodie, súd sa stotožnil s vyjadrením odporcu a
bolo preukázané, že Skleníkové hospodárstvo a Centrálny sklad boli v skutočnosti vybudované na
parcele 2136/3 zodpovedajúcej pkn. parcelám 2134, 2135, 2136, 2137, 2138, 2139, 2144 a 2142 o čom
svedčí aj dodatočné stavebné povolenie č. ÚP 1776/85, ktorého neoddeliteľnou súčasťou bola snímka
z pozemkovej knihy a situácia skleníkového hospodárstva.

Vo vzťahu k predloženým dokladom zo strany navrhovateľov vo vzťahu k navrhovateľovi v rade 1/, ktorý
nesúhlasil s vydaním parcely registra C-KN 2196/50 a 2196/102, nakoľko podľa navrhovateľa v rade 1/
malo ísť o cesty, ktoré možno vyvlastniť v zmysle § 11 ods. 1 písm. g) zákona, správny orgán uviedol,
že ani jedna z predložených dôkazov zo strany navrhovateľa v rade 1/ nepreukazuje skutočnosť ust.
§ 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 229/1991 Zb.. Nebolo vydané žiadne vyvlastňovacie rozhodnutie za
účelom verejnej výstavby. Taktiež Mesto Žilina uviedlo, že v danej lokalite platia záväzné regulatívy ako
neprípustné funkcie okrem iného sú aj bytové domy, samostatne stojace individuálne a radové garáže
okrem pozemkov rodinných domov. Taktiež aj súd z dokazovania, ktoré bolo vykonané pred správnym
orgánom, že teda uvedená lokalita bola dlhodobo využívaná ako skládka odpadu pre TSM Žilina a po ich
zániku bola nájomná zmluva uzatvorená a z uvedeného vyplýva, že na pozemkoch nebola plánovaná
žiadna výstavba vo verejnom záujme. Vo vzťahu k ostatným predkladaným dokladom ako územnému
rozhodnutiu MNV zo dňa 22.12.1973, ďalej vo vzťahu k rozhodnutiu o odňatí celkom 1,64,70 hektárov
poľnohospodárskej pôdy ležiacej v kat. úz. území, pričom bol na predmetnom území naprojektovaný
projekt tzv. jednostupňový projekt centrálneho skladu, a z ktorého je vidieť, že na parcele 2196/50 boli
naprojektované centrálne garáže pod A, pod B garáže pre kuka vozy, pod D umyváreň vozidiel a pod 2
- sklad pohonných hmôt. Bolo preukázané vykonaným dokazovaním, že pozemky kde sídlili Technické
služby Mesta Žilina boli využívané ako skládky odpadu, pričom neskôr oblasť zarástla krovinami. Ani
podľa názoru súdu oplotenie, inžinierske siete t. j. vodovod, kanalizácia, elektrické vedenie nie sú
prekážkou pre vydanie nehnuteľností oprávneným osobám resp. ich dedičom.

Z vykonaného dokazovania pred správnym orgánom bolo preukázané, že jednotlivé pozemky boli, teda
po 24.06.1991 postupne prevádzané najskôr zo strany povinnej osoby - Mesta Žilina ( na č. l. 53 a nasl.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa nachádza podrobná špecifikácia jednotlivých prevodných
zmlúv) na jednotlivé právnické osoby, pričom zo strany právnickej osoby aj na fyzické osoby s tým, že
správny orgán podrobne špecifikuje a uvádza jednotlivé prevody vo vzťahu ku konkrétnym pozemkom,
k účastníkom konania a konkrétnym prevodným zmluvám, ktoré sú v odôvodnení rozhodnutia presne
špecifikované. Nemožno súhlasiť s tvrdením navrhovateľov, že nie je zrejmé, o ktoré konkrétne pozemky
sa v predmetnej veci jedná, nakoľko každý z navrhovateľov namieta vo vzťahu ku konkrétnemu pozemku
v jeho vlastníctve, pričom vzhľadom na množstvo pozemkov a prevodov sa to ani inak špecifikovať nedá.
Správny orgán v intenciách predchádzajúceho zrušujúceho rozsudku súdu zadovážil vkladové zmluvy z
Okresného úradu Žilina, odbor katastrálny, ktoré v odôvodnení podrobne popísal a označil aj prevody vo
vzťahu k jednotlivým účastníkom konania - navrhovateľom, ktorí napokon preskúmavané rozhodnutie
napadli opravnými prostriedkami, je z týchto zrejmé, ktoré konkrétne pozemky namietajú.



Nesporné v rámci konania bolo, že k prevodom predmetných nehnuteľností, ktoré boli predmetnom
reštitučnej žiadosti reštitučného nároku oprávnených osôb, ktoré boli oprávneným osobám vydané
výrokovou časťou napadnutého rozhodnutia došlo následne po účinnosti zákona č. 229/1991 Zb., t. j.
po 24.06.1991. Súd v danom smere poukazuje na správne právne posúdenie veci, že pokiaľ postupom
povinnej osoby došlo k porušeniu blokačného ustanovenia zakotveného v ust. § 5 ods. 3 zákona č.
229/1991 Zb. o pôde v znení neskorších predpisov prevody nehnuteľností, ktoré vykonala povinná
osoba sú zo zákona neplatné (pozri aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/526/2009 zo dňa
21.07.2010). Postupom povinnej osoby, a to Mesta Žilina došlo k porušeniu blokačného ustanovenia, a
preto príslušné prevody, ktoré vykonala povinná osoba sú zo zákona neplatné. Predmetná neplatnosť
právnych úkonov v danom prípade nastáva automaticky zo zákona bez toho, aby bolo potrebné
neplatnosť príslušných právnych úkonov nejakým spôsobom osobitne deklarovať v inom súdnom
konaní. V danom prípade zákonodarca pamätal teda aj na takéto právne úkony a svoju vôľu prejavil
v ust. § 5 ods. 3 vete poslednej Zákona o pôde tak, že takéto právne úkony sú zákona neplatné. Je
nesporné, že prevody nehnuteľností sa uskutočňovali aj ďalej, a to podrobne špecifikované v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, kedy následne napr. pokiaľ bol neplatný prvý prevod z povinnej osoby Mesta
Žilina na Slovpanel, a.s., Žilina a Slovpanel, a.s., Žilina ďalej prevádzal špecifikovanými kúpnopredajnými
zmluvami predmetné pozemky na ďalšie osoby tak ako je v odôvodnení rozhodnutia uvedené, tak je
nutné konštatovať, že aj tieto ďalšie prevody ako aj správne konštatoval správny orgán sú následne
absolútne neplatnými právnymi úkonmi, teda neplatnými úkonmi zo samotného zákona. Nie je možné
akceptovať námietku právnej zástupkyne navrhovateľov v rade 7/ - 15/, že v danom prípade by išlo aj o
zákonnú prekážku cez ust. § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o pôde, že pozemok je vo vlastníctve fyzickej
osoby z toho dôvodu, že táto prekážka na vydanie nehnuteľnosti by bola daná vtedy, keď by išlo o
pozemok, ktorý by ku dňu účinnosti zákona č. 229/1991 Zb., teda k 24.06.1991 bol vo vlastníctva fyzickej
osoby, pričom o takúto skutkovú situáciu v danom prípade nešlo, keďže aj jednotlivé, či už fyzické alebo
právnické osoby, ktorí sa stali vlastníkmi na základe prevodných zmlúv po 24.06.1991, t. j. až následne,
keď už bolo potrebné aplikovať v danom prípade blokačný paragraf, t. j. § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991
Zb..

Súd ďalej poukazuje, čo sa týka charakteru pozemku ku dňu účinnosti zákona, že do
poľnohospodárskeho pôdneho fondu patria aj pozemky, ktoré neslúžia síce bezprostredne
poľnohospodárskej výrobe, avšak sú pre ňu nepostrádateľné ako poľné cesty, pozemky so zariadením
dôležitým pre poľné závlahy, vodné nádrže a rybníky potrebné pre poľnohospodársku výrobu, hrádze
slúžiace na ochranu pred zamokrením alebo záplavou, ochranné terasy proti erózii a pod. - rozsudok NS
SR sp. zn. 6Sžo/95/2009 zo dňa 16.12.2009. Tak isto podľa rozhodnutia, resp. ustálenej judikatúry súdu
nie je možné sa stotožniť s námietkami navrhovateľov v rade 2/ až 5/, že teda je aj podstatné zapísanie
charakteru pozemku, ktorý ako charakter zastavaná plocha je takto zapísaný v katastri nehnuteľností.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. M-Sždo/13/02 Zákon o pôde pri rozhodovaní správneho
orgánu o vydaní, resp. nevydaní pozemkov oprávneným osobám neukladá správnemu orgánu povinnosť
rozhodnúť podľa toho ako je pozemok označený v katastri nehnuteľností. Možnosť vydania zastaveného
pozemku alebo jeho časti je viazané na okolnosť, či stavba nebráni uvedenému účelu využitiu pozemku
a nie je preto podstatné akého charakteru je stavba, čomu slúži alebo či nehnuteľnosť stratila pôvodný
charakter. Existencia uvedených stavieb ako takých - vedenie elektrickej energie, osvetlenie a odberné
miesta nie sú prekážkou poľnohospodárskeho využitia pozemku napr. aj ako ovocný sad. Takouto
preukážkou tiež nie je oplotenie pozemku tvoriace hranice pozemku od ulice a susedných pozemkov.
Pokiaľ v danom prípade rozhodujúcou mala byť otázka funkčnosti skúmanie tejto otázky by prichádzalo
do úvahy v prípade, že by oddelením časti pozemku bol znefunkčnený zostávajúci pozemok, nie však
časť, ktorá sa má vydať - rozhodnutie Najvyššieho súdu SR - pod sp. zn. Sž-o-KS 90/2003.

Je preukázané, že otázke zastavanosti predmetných nehnuteľností bola venovaná zo strany odporcu
náležitá pozornosť. Za tohto stavu sa aj súd stotožnil s názorom odporcu o možnosti vydať predmetné
nehnuteľností oprávneným osobám resp. ich dedičom. Je preto podstatné, ktorá okolnosť bola skúmaná,
že či stavba nebráni poľnohospodárskemu využitiu pozemku a nie je podstatné akého charakteru
je stavba, čomu slúži alebo či stratila nehnuteľnosť pôvodný charakter. Tak isto nie je možné v
tejto veci poukazovať na predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 29Sp/24/2012 vo
vzťahu k otázke zastavanosti pozemkov , ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Sžr/58/2013 vzhľadom k tomu, že predmetom rozhodnutia v danom prípade, kde teda krajský súd
konštatoval nemožnosť vydania špecifikovaných pozemkov - pozemky v areáli Depo Žilina, bol tu iný



dôvod nemožnosti vydania týchto pozemkov s poukazom na § 11 ods. 1 písm. g) Zákona o pôde.
Správny orgán správne konštatoval, že v čase účinnosti zákona neboli nehnuteľnosti zastavané žiadnou
stavbou a nebola zistená žiadna zákonná prekážka, ktorá by bránila ich vydaniu. Inžinierske siete
ako vodovod, kanalizácia, elektrické vedenie nie sú prekážkou pre vydanie nehnuteľností oprávneným
osobám resp. ich dedičom. Správny orgán mal k uvedeným skutočnostiam dostatok podkladov, ktoré
uvedené skutočnosti preukazovali. Správny orgán aj konštatoval, že porovnaním leteckých snímok
z rokoch 1990 a 2006 mal preukázané, že pozemok bolo možné poľnohospodársky využívať. Tento
samovoľne zrevitalizoval, bol viac zelený. Správny orgán zistil, že okrem parcely 2196/51 zastavaná
plocha, o výmere 66 m2 - čerpacia stanica na pozemkoch, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí
sa ku dňu účinnosti zákona nenachádzala žiadna stavba zriadená štátom a v tomto období ani inou
treťou osobou. Ani súd neprihliadol na námietky navrhovateľov, že v danom prípade z dôvodov vyššie
uvedených by išlo o zastavané pozemky, ktoré by bránili poľnohospodárskemu využitiu pozemkov a
nebolo ich možné vydať. Preto správne rozhodol odporca o vydaní pozemkov vo vzťahu k oprávneným
osobám a ich dedičom, keď nezistil prekážku v zmysle ust. § 11 zákona o pôde na ich nevydanie. Pokiaľ
došlo k zastavaniu pozemkov stavbami tak ako správny orgán konštatuje v odôvodnení rozhodnutia po
účinnosti zákona o pôde, súd na uvedenú námietku navrhovateľov nemohol prihliadnuť, nakoľko sa tak
dialo už po účinnosti zákona o pôde, kedy nebol rešpektovaný tzv. blokačný § 5 ods. 3 zákona o pôde.
Pokiaľ ide o námietky navrhovateľov vo vzťahu k dobromyseľnosti nadobudnutia pozemkov, že teda
tieto nadobúdajú od vlastníka, súd poznamenáva, že tieto nie oprávnený v rámci tohto konania riešiť
vzhľadom na vyššie u vedené znenie § 5 ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb.. Napadnuté rozhodnutie podľa
názoru súdu netrpí ani nedostatkom zrozumiteľnosti, nepreskúmateľnosti a nedostatku odôvodnenia,
práve naopak je z neho zrejmý jasný záver a aj dôvody, pre ktoré správny orgán rozhodol o vydaní
žiadaných pozemkov. Rozhodnutie odporcu je obsiahle vzhľadom aj nutné vyriešenie podstatných
otázok k veci skutkových (postupnosť jednotlivých prevodov pozemkov, zisťovanie charakteru pozemkov
atď.), ktoré v zmysle predchádzajúcich zrušujúcich rozhodnutí súdu viedlo k rozsiahlemu dokazovaniu
vo veci a napokon k vyvodeniu správneho právneho názoru v danej veci tak ako je to napokon uvedené
odôvodnení rozhodnutia, ktoré vyústilo do vydania žiadaných pozemkov oprávneným osobám resp.
ich dedičom. Podľa názoru súdu nedošlo ani k porušeniu procesných práv účastníkov konania, títo v
priebehu konania poskytovali v konaní súčinnosť, aktívne sa zúčastňovali na konaní formou podávania
návrhov na vykonanie dokazovania, zúčastňovali sa na vykonaní dokazovania, mali možnosť vyjadrovať
sa k veci, k jednotlivým návrhom na vykonanie dokazovania, čo aktívnym spôsobom aj využili.

Súd v predmetnej veci poukazuje aj na skutočnosť náročného a zdĺhavého dokazovania vo veci -
zisťovania skutkového stavu veci, keď napokon čo je nesporne na škodu veci dochádzalo k prevodom
jednotlivých pozemkov po účinnosti zákona o pôde, pričom pokiaľ by povinná osoba rešpektovala
zákonné ustanovenie § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. k uvedenej zložitej situácii na strane
navrhovateľov ani nemuselo dôjsť. Bolo aj na navrhovateľoch, pokiaľ nadobúdali pozemky do svojho
vlastníctva v danom čase a v danom mieste osloviť príslušný pozemkový úrad, ktorý by sa vedel vyjadriť
ku konkrétnym pozemkom, že tieto boli predmetom reštitučného nároku oprávnených osôb resp. ich
dedičov. Z vyššie uvedených dôvodov žiadna z námietok navrhovateľov v rade 1/ až 15/ nebola schopná
privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodov § 250j ods. 2 O.s.p..

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodnutie odporcu ako súladné so zákonom potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol pri aplikácii § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1 O.s.p..
Navrhovatelia v rade 1/ - 15/ neboli úspešnými účastníkmi konania, preto im neprislúcha právo na
náhradu trov konania. O náhrade trov konania - trov právneho zastúpenia účastníčky konania Marty
Sedlákovej súd nerozhodoval, vzhľadom na špeciálnu úpravu náhrady trov konania obsiahnutú v § 250k
ods. 1 O.s.p., kedy má právo na náhradu trov konania len úspešný navrhovateľ, čo v danom prípade
nebolo splnené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.



Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.