Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/21/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200154 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200154.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: Sunny House, s. r. o., so sídlom Horná č. 264/79, Žilina, IČO: 46 482 041, právne zast. Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou so sídlom F. č. XX, M., proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova č. 10, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. OPS/BEZ/2015/5181 zo dňa 11.12.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina č. k. 228/2015-IZA-2.3/pok/R zo dňa 21.09.2015, ako aj rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. k. OPS/BEZ/2015/5181 zo dňa 11.12.2015 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Inšpektorát práce Žilina, ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. k. 228/2015-IZA-2.3/pok/ R zo dňa 21.09.2015 uložil účastníkovi konania - žalobcovi pokutu na základe oprávnenia podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov, ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z., ktorý bol vykonaný v dňoch 27.10. a 28.10.2014 u účastníka konania tým, že na základe zamestnávateľom predloženého rozpisu pracovnej doby za mesiac máj 2014, evidencie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, pokladničných výdavkových dokladov, mzdových listov, dohôd o pracovnej činnosti, bolo zistené, že fyzické osoby H. F. a W. F. vykonávali závislú prácu dňa 02.05.2014 v rozsahu 5 hodín. Účastník konania využíval závislú prácu menovaných fyzických osôb, preukázal založenie pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu, dohody o pracovnej činnosti zo dňa 22.04.2014 s nástupom do práce od 02.05.2014, avšak nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov), čo podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. je nelegálne zamestnávanie. Pokutu uložil vo výške 5 000 €. Z odôvodnenia vyplýva, že z predložených dôkazov účastníkom konania jednoznačne vyplýva, že zamestnanci účastníka H. F. a W. F. dňa 02.05.2014 vykonávali prácu a neboli prihlásení do Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ prihlásil zamestnancov až dňa 04.05.2014 o 20.09 hod. a 20.13 hod.. Zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca na základe riadneho pracovného pomeru (alebo iného právneho vzťahu), aj zamestnanca, ktorý vykonáva práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, najneskôr pred začatím výkonu práce, a to predložením riadne vyplneného a potvrdeného tlačiva Registračný list fyzickej osoby - prihláška. Čo sa týka vyjadrenia účastníka, že pre pracovnú vyťaženosť si nevšimol, že v evidencii pracovného času sú uvedení pracovníci evidovaní už od 02.05.2014, správny orgán túto námietku neakceptoval. Z predloženého rozpisu pracovnej doby jasne vyplýva, že menovaní zamestnanci dňa 02.05.2014 mali pracovať podľa plánovaného rozpisu po 2 hodiny, avšak podľa skutočného rozpisu pracovali v ten deň obidvaja po 5 hodín. Za odpracované hodiny bola zamestnancom vyplatená aj odmena vo výške 35,07 € v čistom. Nie je preto možné prijať argument účastníka, že išlo o evidenčnú chybu, pretože ak by zamestnanci nepracovali, zamestnávateľ by im nebol za neodpracované hodiny zaplatil odmenu. Čo sa týka výšky pokuty, správny orgán uložil pokutu v najnižšej možnej výmere 5 000 € podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z., pretože v danom prípade išlo o nelegálne zamestnávanie dvoch osôb súčasne. Pri ukladaní výšky pokuty správny orgán zohľadnil kritéria stanovené v § 19 ods. 6 citovaného zákona a zohľadnil i preventívne pôsobenie na účastníka, a taktiež aj počet zamestnancov zamestnávateľa, ktorých nelegálne zamestnával. Dôvodom pre najnižšie možné uloženie sankcie je tiež tá skutočnosť, že išlo o prvé zistenie nelegálneho zamestnávania. 2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím č. k. OPS/BEZ/2015/5181 zo dňa 11.12.2015 odvolanie účastníka zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odvolaní uviedol, že odvolací orgán má za to, že účastník nepredložil nijaké dôkazy, ktoré by spochybnili, prípadne vyvrátili zistené porušenie povinnosti. Nesplnenie si oznamovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu bolo preukázané Registračnými listami FO - prihláškami do Sociálnej poisťovne, pričom účastník zaregistroval zamestnancov H. F. a W. F. dňa 04.05.2014, teda po začatí výkonu práce. Títo zamestnanci neboli účastníkom konania v uvedenom období prihlásení do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne, čo je porušením § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Prvostupňový správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z relevantných listinných dôkazov, ktoré boli predložené k výkonu inšpekcie práce, a to dohody o pracovnej činnosti zamestnancov zo dňa 22.04.2014, evidencie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru za rok 2014, rozpisov pracovnej doby zamestnancov za máj 2014, mzdových listov zamestnancov a elektronických výpisov z registra Sociálnej poisťovne. Vo veci výšky uloženého sankčného postihu odvolací orgán zastával názor, že prvostupňový správny orgán prihliadol na zákonné relevantné skutočnosti, ktoré mu vyplývajú z ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 a ods. 6 Zákona o inšpekcii práce. 3. V zákonnej lehote podal proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol: Tvrdil, že pracovníci boli prijatí na základe dohody so žalobcom až od dňa 05.05.2014. Povinnosť zamestnávateľa prihlásiť zamestnanca do osobitného registra Sociálnej poisťovne je zákonom viazaná priamo na reálny výkon činnosti, na ktorú bol zamestnanec prijatý. Z protokolu o inšpekcii vyplýva, že žalobca má v predmete podnikania výstavbu obytných a nebytových budov, pričom zamestnanci sú vždy prijímaní na výkon konkrétnej stavebnej činnosti, a to podľa potrieb jednotlivých stavebných prác. V prípade, že je nesplnenie povinnosti viazané výlučne na začatie výkonu činnosti zamestnanca, je povinnosťou správneho orgánu splnenie tejto podmienky skúmať a až po riadnom zistení skutkového stavu vyvodiť vo veci právny záver. Už v čase pred vydaním prvostupňového rozhodnutia existovali sporné skutočnosti, ktorými sa správny orgán ani žalovaný nezaoberali. Skutočnosť, že žalobca pri podpise protokolu o výsledku inšpekcie práce nepredložil žiadne dôkazy, sama o sebe nezbavuje správny orgán zákonnej povinnosti spoľahlivého zistenia skutkového stavu. Správny orgán mal predvolať a vypočuť zamestnancov, ktorí mali nelegálnu prácu vykonávať. Prvostupňový orgán nepostupoval v súlade s § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z., nakoľko po predložení vyjadrenia žalobcu k protokolu o výsledku inšpekcie sa s predloženými námietkami nevysporiadal a dôvodnosť týchto námietok nepreveril. Ďalšia námietka sa týkala pochybenia prvostupňového orgánu, ktorý v rozhodnutí uvádza „... pri výkone inšpekcie práce, ktorý bol vykonaný v dňoch 27.10. a 28.10.2014 u zamestnávateľa Sunny House, s. r. o. ...", pričom toto tvrdenie zakladá záver, že výkon inšpekcie sa uskutočnil priamo v sídle žalobcu, čo však nie je pravdivé, pretože inšpektori v sídle žalobcu neboli. Ďalšou námietkou bolo porušenie zásady zákazu dvojitého trestania. Poukázal na rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 700-1613136014-GC04/14 zo dňa 30.10.2014, ktorým Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina uložila žalobcovi pokutu za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení, ktoré porušenie súčasne zakladá vznik administratívnej zodpovednosti žalobcu za spáchanie správneho deliktu vo vzťahu k právnej úprave obsiahnutej v zákone č. 82/2005 Z.z. v platnom znení. Poukázal na § 19 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z.z., kde je priamo zákonom vylúčený samostatný postih za to isté protiprávne konanie, a to aj v prípade, ak takéto konanie je upravené a sankcionované podľa rôznych právnych predpisov. Žiadal napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov. 4. Žalobca sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.05.2016. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci, ako ho uviedol v napadnutom rozhodnutí. Čo sa týka zákazu dvojitého trestania, uviedol, že Sociálna poisťovňa uložila pokutu podľa oprávnenia daného jej § 178 ods. 1 písm. a) bod 9 a § 239 Zákona o sociálnom poistení za porušenie § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 Zákona o sociálnom poistení, t. j. len za porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona. Uvedené nemožno stotožňovať s porušením § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nakoľko toto ustanovenie právneho predpisu chráni odlišný verejný záujem spočívajúci v ochrane pracovného trhu pred nelegálnym zamestnávaním, ktoré je výslovne zakázané v § 3 ods. 2 citovaného zákona. V prípade, že obdobný skutok je postihovaný dvoma alebo viacerými orgánmi verejnej správy na základe rôznych právnych predpisov, ako je tomu v tomto prípade, je rozhodujúci verejný záujem, ktorý je však nepochybne odlišný. Žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou zo dňa 09.09.2016. Zotrval na námietkach uvedených v žalobe v celom rozsahu, najmä, že skutočnosti zistené v konaní nepotvrdili, že k spáchaniu správneho deliktu došlo. Poukázal na v žalobe uvedené námietky, najmä čo sa týka porušenia zásady zákazu dvojitého trestania. 6. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, ďalej SSP) v spojení s § 491 ods. 1 SSP a podľa § 177 a nasl. SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134, § 183 SSP), pričom konštatuje, že neboli zistené dôvody podľa § 195 SSP. Zistil pritom, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie, je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátiť podľa § 191 ods. 4 SSP žalovanému na ďalšie konanie z týchto dôvodov: 7. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení účinnom ku dňu 02.05.2014 inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. Podľa § 19 ods. 5 citovaného zákona v znení účinnom ku dňu 16.12.2015 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) pokutu podľa odsekov 1 a 2 nemožno uložiť osobe, ktorej bola za to isté porušenie predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv už právoplatne uložená pokuta alebo iná majetková sankcia iným orgánom podľa osobitných predpisov; to neplatí, ak bola uložená bloková pokuta. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 2a) 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 3) vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, 6. osobitného predpisu 3a) zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, 3b) a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj, 7. osobitného predpisu,3c) ktorý upravuje vnútorný systém vybavovania podnetov, zamestnávateľom. 2) Napríklad Zákonník práce, zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, zákon č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 2a) Zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3) § 39 Zákonníka práce. 3a) § 5 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 3 a § 14 zákona č. 650/2004 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 3b) § 31 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3c) § 11 a 12 zákona č. 307/2014 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. v znení účinnom ku dňu 02.05.2014 nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2) a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu 6). 1) Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník. 2) Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 6) § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 82/2005 Z.z. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 02.05.2014 zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c). Podľa § 239 citovaného zákona za porušenie povinností ustanovených v § 142 ods. 7, § 154 ods. 3, § 227 ods. 2, § 227a, § 228 až 234, § 238, 244 a § 279 môže Sociálna poisťovňa uložiť pokutu až do 16 596,96 eura. Pri ukladaní pokuty Sociálna poisťovňa zohľadní závažnosť porušenia povinnosti ustanovenej týmto zákonom. Sociálna poisťovňa neuloží pokutu za porušenie povinnosti ustanovenej v § 231 ods. 1 písm. b), ak už bola uložená pokuta podľa osobitného predpisu. 102aa) 102aa) Zákon č. 5/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 8. Súd mal z pripojeného spisu Sociálnej poisťovne preukázanú tú skutočnosť, že na základe žiadosti o udelenie pokuty zo dňa 30.10.2014, ktorú žiadosť žalobca zaslal Sociálnej poisťovni, pobočka Žilina, táto vydala rozhodnutie č. 700-1613136014-GC04/14 zo dňa 30. októbra 2014, v ktorom podľa § 239 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov uložila žalobcovi pokutu v sume 1,20 € za porušenie povinnosti stanovenej v § 231 ods. 1 písm. b) citovaného zákona. Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia bola príloha, podľa ktorej bola pokuta uložená za nesplnenie si prihlasovacej povinnosti vo vzťahu k zamestnancom H. F. a W. F. s dátumom povinnosti 02.05.2014 a skutočným dátumom 04.05.2014 pri počte dní omeškania u každého zo zamestnancov 2 dni. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2014, t. j. pred vydaním prvostupňového správneho rozhodnutia, ktoré je predmetom prieskumu v tomto súdnom konaní. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že za porušenie § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení bola žalobcovi uložená právoplatným rozhodnutím pokuta. 9. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že § 19 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce konkrétne uvádza, že pokutu podľa ods. 2 nie je možné uložiť osobe, ktorej bola za to isté porušenie predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) už právoplatne uložená pokuta iným orgánom podľa osobitných predpisov (to neplatí v prípade uloženia blokovej pokuty). Podľa bodu 4, § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. sa jedná o predpisy, upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Takýmto predpisom je i zákon č. 82/2005 Z.z.. Práve pre naplnenie § 2 ods. 2 písm. b) tohto zákona bola žalobcovi uložená sankcia v zmysle § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z.. Súd teda posudzoval, či za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania definovaného v § 2 ods. 2 písm. b) tohto zákona už bola žalobcovi uložená sankcia podľa Zákona o sociálnom poistení. 10. Objektívnou stránkou deliktu podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. z.č. 125/2006 Z.z. je naplnenie § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z, ktorý definuje nelegálne zamestnávanie týmito kumulatívnymi podmienkami: 1. podnikateľ zamestná fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo štátnozamestnaneckom pomere, 2. využíva jej závislú prácu, 3. nesplní si povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Objektívnou stránkou deliktu podľa § 239 Zákona o sociálnom poistení je (okrem iného) aj porušenie § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. Zákona o sociálnom poistení, ktorá je naplnená vtedy, ak zamestnávateľ zamestnanca najneskôr pred začatím výkonu jeho činnosti neprihlási do registra poistencov. V danom prípade bolo preukázané, že zamestnávateľ (podnikateľ) prihlásil svojich zamestnancov, s ktorými mal založený pracovnoprávny vzťah, po začatí výkonu ich činnosti, teda k využívaniu závislej práce zamestnávateľom došlo, ale bez splnenia prihlasovacej povinnosti pred samotným začiatkom výkonu tejto činnosti. Zamestnávateľ teda naplnil objektívnu stránku iného správneho deliktu podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. z.č. 125/2006 Z.z. porušením zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnom zamestnávaní. Naplnil aj objektívnu stránku iného správneho deliktu podľa § 239 Zákona o sociálnom poistení porušením povinnosti uvedenej v § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení, ktorá je v danom prípade totožná s nelegálnym zamestnávaním podľa § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnom zamestnávaní, keďže zamestnanci určitú dobu u zamestnávateľa vykonávali závislú prácu bez toho, aby si ich zamestnávateľ prihlasovaciu povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení splnil. Preto je potrebné konštatovať, že porušenie povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení je nelegálnym zamestnávaním podľa § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnom zamestnávaní. Teda ak bol žalobca postihnutý za porušenie § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutím Sociálnej poisťovne, platí zákaz uvedený v § 19 ods. 5 z.č. 125/2006 Z.z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a nie je preto možné za tento skutok uložiť ďalšiu pokutu podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z.. Keďže pokuta bola žalobcovi napriek tomu takto uložená, bolo potrebné toto rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP zrušiť a rovnako aj prvostupňové správne rozhodnutie, pretože uvedená vada nastala aj v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom. 11. Súd poukazuje tiež na tú skutočnosť, že pokutu v zmysle § 239 Zákona o sociálnom poistení správny orgán môže a nemusí uložiť. Tento zákon pritom pamätá aj na takú situáciu, keď je pokuta za porušenie § 231 ods. 1 písm. b) uložená v zmysle zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce alebo zákona č. 5/2004 Z.z.. V tom prípade Sociálna poisťovňa pokutu neuloží. Jedná sa teda o opačný prípad ako posudzovaný prípad, keď by bola za porušenie § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení uložená pokuta v zmysle zákona č. 125/2006 Z.z. a v tom prípade by už Sociálna poisťovňa za to isté porušenie § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení sankciu neuložila. Aj z uvedeného vyplýva, že zákonodarca posudzoval porušenie § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení ako porušenie, ktoré môže byť sankcionované z.č. 125/2006 Z.z. ako nelegálne zamestnávanie. Využijúc výklad § 239 Zákona o sociálnom poistení argumentum a contrario, ak Sociálna poisťovňa uloží pokutu za nesplnenie povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení, nemôže byť už uložená pokuta podľa predpisu uvedenom v odkaze 102aa) k § 239 Zákona o sociálnom poistení. Tak tomu bolo aj v danom prípade, pretože pred vydaním prvostupňového správneho rozhodnutia podľa zákona č. 125/2006 Z.z. bolo vydané právoplatné rozhodnutie Sociálnej poisťovne o nesplnení povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení. Preto podľa názoru súdu, v tom prípade orgány rozhodujúce podľa osobitných predpisov (zákon č. 5/2004 a č. 125/2006 Z.z.) nemôžu uložiť pokutu podľa týchto predpisov. 12. V tomto kontexte je právne irelevantné, že Sociálna poisťovňa uložila žalobcovi pokutu vo výške 1,20 €. Ku konkurencii pri ukladaní pokút jednotlivými správnymi orgánmi treba uviesť, že Sociálna poisťovňa v zmysle § 239 nemá povinnosť pokutu uložiť, ale jedná sa len o fakultatívnu možnosť uloženia pokuty. Pokiaľ teda ešte nebola uložená pokuta Sociálnou poisťovňou ani inými orgánmi podľa osobitných predpisov uvedených v poznámke 102aa) v § 239 Zákona o sociálnom poistení, nič nebráni správnym orgánom, aby navzájom komunikovali aj o tom, či prebieha u nich správne konanie, ktorý orgán uloží pokutu za porušenie § 231 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, ktoré konanie sa preruší do právoplatného ukončenia iného správneho konania, atď.. Súd pritom dáva do pozornosti, že dňa 28.10.2014 bol vyhotovený protokol o výsledku inšpekcie podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. a už dňa 30.10.2014 žalobca požiadal o uloženie pokuty Sociálnu poisťovňu a priznal nesplnenie jeho prihlasovacej povinnosti vo vzťahu k svojim dvom zamestnancom. V ten istý deň bolo aj rozhodnutie o uložení pokuty vydané. Z uvedeného dôvodu a aj z toho dôvodu, že žalobca urýchlene ešte v ten istý deň túto pokutu zaplatil a vzdal sa práva podať voči rozhodnutiu odvolanie, sa javí toto jeho konanie ako neštandardné a účelové s cieľom zabrániť uloženiu pokuty podľa zákona č. 125/2006 Z.z.. Takéto konanie však explicitne neodporuje zákonu, a preto nemôže byť na ujmu žalobcu. 13. Čo sa týka ďalších námietok uvedených v žalobe, tieto súd v celom rozsahu vyhodnotil ako nedôvodné. Čo sa týka námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď žalobca namietal, že nedošlo k porušeniu § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení, táto námietka je čisto účelová a je v rozpore so spisovým materiálom, keď z právoplatného rozhodnutia o inom správnom delikte, na ktoré poukazoval sám žalobca - o uložení sankcie podľa § 239 Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že žalobca registroval zamestnancov oneskorene a tiež je zrejmé časové obdobie, za ktoré nebola táto povinnosť splnená. Týmto rozhodnutím je správny súd viazaný podľa § 131 SSP a musí z neho vychádzať. Napokon toto jeho tvrdenie je v rozpore s jeho základnou obranou o tom, že za toto porušenie (ktoré v správnom konaní pred Sociálnou poisťovňou priznal), bol už sankcionovaný. Preto tvrdenie v odvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, že žalobca si nevšimol, že zamestnanci sú v mzdovej evidencii uvedení už od 02.05.2014, súd vyhodnotil ako účelové. Samotný reálny výkon tejto činnosti bol preukázaný už dňa 02.05.2014, a nie dňa 05.05.2014. Neobstojí ani námietka, že ak má žalobca v predmete podnikania výstavbu obytných a nebytových budov, pokiaľ zamestnanci priamo nevykonávali konkrétnu stavebnú činnosť, nešlo o reálny výkon činnosti. Pokiaľ zamestnávateľ pridelil zamestnancom dňa 02.05.2014 akúkoľvek inú prácu, jednalo sa o reálny výkon činnosti týchto zamestnancov. 14. Čo sa týka ďalšej námietky o nedostatočne zistenom skutkovom stave a nevykonaní potrebných dôkazov zo strany správneho orgánu pre riadne zistenie skutkového stavu, táto námietka je všeobecného charakteru. Správny orgán prvého stupňa vychádzal z písomných dôkazov, ktoré dostatočne preukázali skutkový stav, pričom správny orgán nemal pred vydaním prvostupňového rozhodnutia pochybnosti o jeho zistení. Ak žalobca chcel zvrátiť takto zistený skutkový stav, mal svoje tvrdenia podporiť dôkazmi. Ak však len tvrdil, že reálny výkon začal dňa 05.05.2014, resp. tvrdil, že pre jeho pracovnú vyťaženosť si nevšimol, že v evidencii sú títo pracovníci už vedení od 02.05.2014, ním samým predložené listinné dôkazy toto jeho tvrdenie rozporujú. Správny orgán prvého stupňa ani nemohol vyvodiť iný skutkový stav z predložených listinných dôkazov, len taký, ako ho uviedol v prvostupňovom rozhodnutí. 15. Čo sa týka námietky, že prvostupňový správny orgán sa žiadnym spôsobom nevyjadril k námietkam žalobcu, ktoré uviedol k protokolu o výsledku inšpekcie práce, a tieto námietky ani nevyhodnotil, tento žalobný bod je priamo v rozpore s obsahom správneho spisu. Z protokolu o výsledku inšpekcie zo dňa 28.10.2014 totiž vyplýva, že žalobca žiadne námietky k tomuto protokolu nepodal, ale naopak, s jeho obsahom súhlasil. Keďže námietky k protokolu neboli žiadne, nebolo na mieste ani vypracovať dodatok k protokolu podľa § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z.. Vyjadrenie k začatiu správneho konania zo dňa 04.09.2015 nie je totožné s vyjadrením sa k protokolu z inšpekcie. Žalobná námietka sa však týkala nevysporiadania sa s námietkami k protokolu. 16. Posledná námietka sa týkala pochybenia v prvostupňovom rozhodnutí o mieste výkonu inšpekcie. V prvostupňovom správnom rozhodnutí je uvedené, že inšpekcia prebehla u žalobcu, pričom žalobca namietal, že v sídle žalobcu inšpektori neboli. Súd k tomu uvádza, že z obsahu a všetkých súvislostí uvedených v prvostupňovom správnom rozhodnutí je zrejmé, že týmto bol len špecifikovaný subjekt inšpekcie, a nie priamo miesto výkonu inšpekcie, ako to nesprávne pochopil žalobca. Pokiaľ teda správny orgán uviedol, že výkon inšpekcie bol vykonaný u zamestnávateľa Sunny House, s. r. o., myslí sa tým subjekt, ktorý bol podrobený výkonu inšpekcie. 17. Súd vo vzťahu k žalobnému bodu porušeniu zákazu dvojitého trestania uvádza, že súd sa s touto námietkou zaoberal napriek tomu, že táto nebola uplatnená v správnom konaní. Neaplikoval ust. § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, pretože ide o námietku, ktorú je možné subsumovať pod § 195 písm. c) SSP, keďže sa jedná o základnú zásadu trestného konania. 18. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 19. O náhrade trov konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi súd priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože bol v konaní úspešný. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V Žiline, dňa 06. decembra 2016 JUDr. Jana Martinčeková predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková