Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sd/33/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200155 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200155.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: Ing. V. N., nar. XX. XX. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom W., K. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o zvýšenie invalidného dôchodku, ktorý sa považuje za starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. decembra 2015 podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. z r u š u j e a v e c v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. decembra 2015 podľa § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z. z. zvýšila navrhovateľovi od 1. januára 2016 invalidný dôchodok, ktorý sa podľa § 293ac ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. považuje za starobný dôchodok, na sumu 412,20 € mesačne. Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom napadol správnosť uvedeného rozhodnutia, nakoľko sa domnieva, že valorizácia jeho invalidného dôchodku, ktorý sa považuje za starobný dôchodok, mala byť rovnako ako valorizácia starobného dôchodku. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa poukázala na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR (napr. rozhodnutie č. 1Sdo/19/2007 zo dňa 19. mája 2008, rozhodnutie č. 1So/69/2006 zo dňa 28. júna 2007, rozhodnutie č. 4So/14/2006 zo dňa 17. mája 2007), podľa ktorého znenie § 263 ods. 9 Zákona o sociálnom poistení, ani žiadne iné ustanovenie Zákona o sociálnom poistení neupravuje zánik nároku na invalidný dôchodok z dôvodu dosiahnutia veku potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok. V tomto kontexte je potom potrebné vykladať aj výraz „považuje sa“. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR nedochádza k zániku takéhoto nároku na invalidný dôchodok z dôvodov uvedených v zákone a ani k jeho prekvalifikácii, preto tento dôchodok naďalej patrí ako dôchodok invalidný. Rovnaký právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku č. 10So/96/2014 zo dňa 29. júla 2015. Z uvedeného vyplýva, že zvýšenie sumy invalidného dôchodku, ktorý sa podľa § 293ac ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. považuje za starobný dôchodok navrhovateľa bolo odporkyňou vykonané správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Vzhľadom na uvedené žiadala odporkyňa, aby súd napadnuté rozhodnutie zo dňa 3. decembra 2015 potvrdil ako vecne správne. Na pojednávaní zotrval navrhovateľ na písomne podanom opravnom prostriedku. Sám sa považuje za starobného dôchodcu a považuje za nespravodlivé, že mu invalidný dôchodok nevalorizujú ako starobný dôchodok už od roku 2013. Tým pádom prišiel o veľa peňazí. Zástupkyňa odporkyne poukázala na písomné vyjadrenie vo veci a konkrétne na § 1 písm. e) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z. z.. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ je poberateľ invalidného dôchodku, bol mu tento dôchodok zvýšený ako invalidný dôchodok, aj keď sa považuje za dôchodok starobný. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 10So/96/2014 zo dňa 29. júla 2015, v ktorom je vyslovený rovnaký právny názor Najvyšším súdom SR. Vzhľadom k tomu navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdiť ako vecne správne. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný. Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ je od 7. marca 1990 poberateľom invalidného dôchodku, ktorý mu bol priznaný právoplatným rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX dňa 12. marca 1990 podľa § 29 a § 98 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok (60 rokov) navrhovateľ dovŕšil dňa 10. októbra 2001. Podľa § 263 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 263 ods. 9 Zákona o sociálnom poistení invalidný dôchodok uvedený v odseku 1, ktorého poberateľ pred 1. januárom 2004 dovŕšil vek najmenej 60 rokov, ak ide o muža alebo vek najmenej 57 rokov, ak ide o ženu, sa považuje od 1. januára 2005 za starobný dôchodok. Podľa § 263 ods. 12 Zákona o sociálnom poistení invalidný dôchodok uvedený v odseku 9 sa vypláca po 31. decembri 2004 zo základného fondu starobného poistenia. Zo základného fondu starobného poistenia sa vypláca aj vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok po poberateľovi invalidného dôchodku uvedeného v prvej vete. Zo základného fondu starobného poistenia sa vypláca aj invalidný dôchodok uvedený v § 263 ods. 16 Zákona o sociálnom poistení, ktorý sa taktiež považuje za starobný dôchodok. V zmysle čl. 39 ods. 1 Ústavy SR a čl. 30 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Invalidný dôchodok, ktorý sa považuje za starobný dôchodok, sa navrhovateľovi 31. decembra 2015 vyplácal v sume 410,50 € mesačne. Odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím zvýšila uvedenú dôchodkovú dávku navrhovateľa podľa § 82 a § 1 písm. e) opatrenia č. 283/2015 Z. z. od 1. januára 2016 o 1,70 €, teda ako invalidný dôchodok. Tento postup súd nepovažuje za zákonný. Navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok pred 1. 1. 2005, a to dňom 10. októbra 2001. Týmto dňom invalidný dôchodok navrhovateľa nadobudol funkciu dávky v starobe, pričom sa aj v zmysle § 263 ods. 9 Zákona o sociálnom poistení považuje za starobný dôchodok, ktorý sa, ako vyplýva z § 263 ods. 12 citovaného zákona, vypláca zo základného fondu starobného poistenia. Valorizácia invalidných dôchodkov, ktoré sú považované podľa Zákona o sociálnom poistení za starobné dôchodky, má byť rovnaká ako valorizácia starobných dôchodkov. Zvýšenie invalidného dôchodku navrhovateľa od 1. 1. 2016 má byť teda rovnaké ako u poberateľov „klasického“ starobného dôchodku, teda v sume 1,90 € (§ 1 písm. a) opatrenia č. 283/2015 Z. z.). Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 3. decembra 2015 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie v súlade s vysloveným právnym názorom. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi v konaní ich náhradu nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.