Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/22/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200166 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200166.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Milada Huďanová, s miestom podnikania Pri Celulózke č. 1381/17, Žilina, IČO: 34 354 506, právne zast. JUDr. Ladislav Ščury, advokát so sídlom F. č. XXXX, XXX XX G., proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova č. 10, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. OPS/BEZ/2015/5217, O - 678/2015 zo dňa 04.01.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Inšpektorát práce Žilina, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. k. 253/2015-IZA-1.2/pok/ R zo dňa 21.10.2015 uložil žalobkyni podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov pokutu vo výške 2 000 € za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorý bol vykonaný v dňoch 15.04., 25.04. a 13.06.2014 u účastníčky konania tým, že dňa 15.04. o 09:12 hod. pri výkone inšpekcie v kontrolovanom objekte Energy Pub - LAS VEGAS II, V. Tvrdého 4 v Žiline vykonávala pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, Ing. Miladu Huďaňovú závislú prácu v bare ako čašníčka I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX. Zamestnávateľ Ing. Milada Huďanová predložila počas výkonu inšpekcie pracovnú zmluvu písomne uzavretú so zamestnancom I. F. dňa 01.04.2014 podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce, avšak nesplnila si oznamovaciu povinnosť podľa osobitného predpisu zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, čo podľa § 2 ods. 2 písm. b) je nelegálne zamestnávanie. V odôvodnení správny orgán uviedol, že fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, využívala závislú prácu fyzickej osoby I. F., preukázala pritom založenie pracovnoprávneho vzťahu s ňou, avšak nesplnila si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu v súlade s § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení, čoho dôkazom je výpis zo Sociálnej poisťovne, z ktorého vyplýva, že hoci menovaná dňa 15.04.2014 o 09:12 v kontrolovanom objekte vykonávala prácu čašníčky na základe pracovnej zmluvy z 01.04.2014, nebola prihlásená do Sociálnej poisťovne. Účastník konania prihlásil zamestnankyňu do Sociálnej poisťovne až po výkone inšpekcie dňa 16.04.2014 o 19:35 hod.. Kontrolovaná fyzická osoba I. F. do zápisnice o podaní informácií dňa 15.04.2014 uviedla, že pracuje ako čašníčka + krupierka, prácu jej zadáva pani Huďanová, na práci sa dohodla s pani Huďanovou a dohodla sa na minimálnej mzde, prácu vykonáva od roku 2013. Protokol o výsledku inšpekcie práce bol s účastníčkou prerokovaný dňa 13.06.2014. Zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca na základe riadneho pracovného pomeru aj zamestnanca, ktorý vykonáva práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru najneskôr pred začatím výkonu práce, a to predložením riadne vyplneného a potvrdeného tlačiva Registračný list fyzickej osoby - prihláška. Pri porušení Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní ide o objektívnu zodpovednosť zo strany zamestnávateľa. Čo sa týka výšky pokuty, bola uložená na spodnej hranici podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z., ktorá je 2 000 €. 2. Na základe odvolania účastníčky vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím č. k. OPS/BEZ/2015/5217, O - 678/2015 zo dňa 04.01.2016 jej odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že po preskúmaní spisového materiálu mal za to, že prvostupňový správny orgán preukázal, že účastník konania porušil zákaz nelegálneho zamestnávania v zmysle § 3 ods. 2 s poukazom na § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Jednou zo skutočností, ktorou účastníčka argumentuje, je tá, že I. F. bola v čase kontroly dočasne pridelená spoločnosťou Huďan, s. r. o. na výkon práce ako čašníčka na základe zmluvy o dočasnom pridelení uzavretej medzi zamestnávateľom Huďan, s. r. o. a užívateľným zamestnávateľom Ing. Milada Huďanová. I. F. mala so spoločnosťou Huďan, s. r. o. uzavretú pracovnú zmluvu len na výkon práce obsluha herne a nie na prácu čašníčky, pričom mala u užívateľského zamestnávateľa Ing. Milada Huďanová vykonávať prácu čašníčka za barom. Účastníčka dodatočne poštou zaslala na inšpektorát práce pracovnú zmluvu, ktorá bola písomne uzavretá so zamestnancom I. F. na druh vykonanej práce čašník a bola uzavretá 01.04.2014. V čase kontroly dňa 15.04.2014 však táto zamestnankyňa nebola prihlásená do Sociálnej poisťovne, ale až dňa 16.04.2014, t. j. až po výkone inšpekcie práce. Žalovaný mal za to, že odôvodnenie rozhodnutia poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Inšpektorát práce v napadnutom rozhodnutí dospel k správnym zisteniam a správnemu právnemu posúdeniu veci. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol: správny orgán sa žiadnym spôsobom nevysporiadal a nevyjadril k jeho námietke, že kontrolovaná I. F. vo vzťahu ku žalobcovi nie je zamestnankyňou a rovnako žalobca voči nej nie je zamestnávateľom. Preto je rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nepreskúmateľné. Žalobca pritom nie je zamestnávateľom I. F. a nie je možné o ňom hovoriť ani ako o fyzickej osobe. Výroková časť prvostupňového rozhodnutia je nezrozumiteľná, nakoľko na jednej strane o žalobcovi hovorí správny orgán ako o zamestnávateľovi a tiež o fyzickej osobe, avšak z hľadiska trestania a ukladania sankcie je potrebné uviesť a identifikovať ho ako porušovateľa povinnosti, či teda išlo o porušenie zamestnávateľa alebo fyzickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa. Žalobca je pritom fyzická osoba - podnikateľ. Z tohto dôvodu je prvostupňové rozhodnutie zmätočné a nepreskúmateľné. Prvostupňový orgán nemohol vo svojom rozhodnutí označiť účastníka konania a jeho identifikáciu tak, že použil aj IČO aj dátum narodenia, takáto identifikácia zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Zo strany správneho orgánu prvého stupňa došlo k aplikovaniu nesprávneho ustanovenia zákona na zistený skutkový stav, pretože správny orgán mal postupovať podľa § 19 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z.. Rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu považuje za nezákonné a nepreskúmateľné, pretože vyššie uvedený nezákonný postup prvostupňového správneho orgánu nebol žalovaným odstránený. Okrem toho napadnuté rozhodnutie druhostupňového orgánu trpí nedostatkom riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov. 4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 01.06.2016. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci, ako to bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí. K námietke, že I. F. vo vzťahu k žalobcovi nie je zamestnankyňou a on nie je voči nej zamestnávateľom, uviedol, že toto sa nezakladá na pravde, nakoľko žalobca predložil počas výkonu inšpekcie pracovnú zmluvu písomne uzavretú s touto osobou, v ktorej je žalobca označený ako zamestnávateľ a I. F. ako zamestnanec. Čo sa týka označenia účastníka konania, kde bolo použité IČO aj dátum narodenia, takéto označenie je v súlade s príslušnými právnymi ustanoveniami. V zátvorke uvedený dátum narodenia sa v rozhodnutí uvádza z dôvodu uplatnenia si pohľadávky u exekútora, ktorý vyžaduje v exekučných konaniach pri fyzických osobách - podnikateľoch pri ich identifikácii aj dátum narodenia. Pokuta bola uložená v intenciách § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. a § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z.. Žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. 5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v jeho replike zo dňa 26.07.2016. 6. Krajský súd v Žiline preskúmal vec v zmysle § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, ďalej SSP) v spojení s § 491 ods. 1 SSP z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná a nie je tiež dôvodné postupovať podľa § 195 a § 196 SSP. Preto ju podľa § 190 SSP v spojení s § 194 ods. 2 SSP ako nedôvodnú zamietol z týchto dôvodov: 7. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. v znení účinnom ku dňu 15.04.2014 nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2) a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu 6). 1) Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník. 2) Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 6) § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 82/2005 Z.z. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. Podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. v znení účinnom ku dňu 15.04.2014 Inšpektorát práce zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods. 1 a vykonávanie dohľadu, najmä dozerá, či požiadavkám ochrany práce zodpovedajú 1. výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, udržiavanie a kontrola pracoviska, pracovného prostredia, pracovných prostriedkov, ochranných prostriedkov, chemických faktorov, fyzikálnych faktorov, biologických faktorov, faktorov ovplyvňujúcich psychickú pracovnú záťaž a sociálnych opatrení a 2. pracovné postupy, pracovný čas, organizácia ochrany práce a systém jej riadenia. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 citovaného zákona inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. 8. Krajský súd v Žiline konštatuje, že dôvody uvedené v žalobe neboli spôsobilé na to, aby spochybnili zákonnosť napadnutého rozhodnutia alebo procesného postupu pred jeho vydaním. K žalobnej námietke, že správny orgán prvého stupňa sa nevysporiadal s námietkou účastníka, že I. F. vo vzťahu k žalobcovi nie je zamestnankyňou a žalobca voči nej nie je zamestnávateľom, súd konštatuje, že v napadnutom i prvostupňovom správnom rozhodnutí je dostatočným a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnené, prečo vzťah medzi žalobcom a I. F. správne orgány považovali za vzťah zamestnávateľ - zamestnanec. Jednoznačne bolo preukázané, že 01.04.2014 mali tieto dva subjekty uzavretú pracovnú zmluvu v zmysle Zákonníka práce. Preto je nesporné, že od 01.04.2014 I. F. bola v pracovnom pomere so žalobcom Ing. Miladou Huďanovou ako fyzickou osobou - podnikateľom. Tvrdenie žalobcu, že tento vzťah nebol preukázaný, resp. že správny orgán sa nevyjadril k tomu, že tento vzťah nie je preukázaný, je teda v plnom rozsahu nedôvodná a je v rozpore s vykonaným dokazovaním a dôkazom, ktorý predložil samotný žalobca. 9. Z výpisu zo Sociálnej poisťovne tiež vyplýva, že na základe pracovnej zmluvy medzi žalobcom a I. F. zo dňa 01.04.2014 bola I. F. prihlásená do Sociálnej poisťovne až dňom 16.04.2014 o 19:35 hod.. Predtým pracovala na základe pracovnej zmluvy so spoločnosťou Huďan, s. r. o. od 01.02.2013. Uvedené vyplýva z výpisu Sociálnej poisťovne na fyzickú osobu I. F. na č. l. 7 správneho spisu. Tiež bolo preukázané, že spoločnosť Huďan, s. r. o. a žalobca Ing. Milada Huďanová uzavreli zmluvu o dočasnom pridelení zamestnanca podľa § 58 Zákonníka práce, podľa ktorej dočasné pridelenie I. F. vznikne dňa 01.01.2014 a bude trvať do 31.08.2014. Ak však bola následne od 01.04.2014 uzavretá riadna pracovná zmluva medzi žalobcom a I. F., ako to vyplýva z predloženej pracovnej zmluvy z 01.04.2014, a taktiež aj z výpisu zo Sociálnej poisťovne na č. l. 7 správneho spisu, potom bolo preukázané, že zamestnávateľom I. F. nebol Huďan, s. r. o., ale od 01.04.2014 práve žalobca. Zmluva o dočasnom pridelení zamestnanca medzi spoločnosťou Huďan, s. r. o. a žalobcom z 28.12.2013 teda nie je dôkazom o tom, že od 01.04.2014 žalobca nebol zamestnávateľom I. F.. Naopak, z vykonaného dokazovania pred správnym orgánom vyšlo najavo, že od 01.01.2014 do 31.03.2014 pracovala I. F. na základe zmluvy o dočasnom pridelení, avšak tento stav sa zmenil tým, že uzavrela zmluvu so žalobcom od 01.04.2014, na základe ktorej bola aj registrovaná v Sociálnej poisťovni ako zamestnankyňa nového zamestnávateľa - žalobcu. 10. Ďalšia námietka sa týkala nezrozumiteľnosti výroku prvostupňového rozhodnutia, že žalobca bol označený ako fyzická osoba a zároveň aj ako fyzická osoba - podnikateľ, t. j. dátumom narodenia aj IČO. K tomu súd uvádza, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia je žalobca označený ako fyzická osoba - podnikateľ, a to všetkými atribútmi takejto osoby, t.j. obchodným menom, miestom podnikania a identifikačným číslom (údajmi vyplývajúcimi zo živnostenského registra). Pokiaľ je vo výroku v zátvorke uvedený aj dátum jeho narodenia, ide o nepovinný údaj ďalej špecifikujúci fyzickú osobu - podnikateľa v záujme jeho nezameniteľnosti. Vo výroku i vo vzťahu k skutku je uvádzaný žalobca ako zamestnávateľ, čomu zodpovedá aj použitý § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z.. Ak zamestnávateľ je fyzická osoba - podnikateľ, je potrebné ho špecifikovať atribútmi ako fyzickú osobu - podnikateľa, t. j. obchodným menom, miestom podnikania a identifikačným číslom, čo v danom prípade bolo učinené. Nie je na závadu a nespôsobuje nezrozumiteľnosť výroku, keď vo výroku je špecifikovaný zodpovednostný subjekt údajmi fyzickej osoby - podnikateľa (obchodné meno, IČO, miesto podnikania) a aj dátumom narodenia z dôvodu samotnej nezameniteľnosti fyzickej osoby - podnikateľa s inou fyzickou osobou. Tým, že správny orgán uviedol aj dátum narodenia zodpovednostného subjektu, nie je možné konštatovať, že mal za to, že sa jedná o fyzickú osobu, ktorá nie je podnikateľom, keď inak z výroku jednoznačne vyplýva, že žalobca je fyzickou osobou - podnikateľom. 11. Ďalšia námietka sa týkala nesprávnej aplikácie § 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z.. Podľa názoru žalobcu sa mal v danom prípade aplikovať § 19 ods. 2 písm. b) citovaného zákona. Podľa názoru súdu, keďže bolo preukázané, že žalobca je zamestnávateľ a zároveň bolo preukázané aj jeho nelegálne zamestnávanie, konkrétne nesplnením si oznamovacej povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k zamestnankyni I. F., správne orgány správne aplikovali ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z.. Nebol žiaden dôvod aplikovať písm. b) citovaného ustanovenia, keďže bolo riadne preukázané, že žalobca bol zamestnávateľom I. F., ktorý porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. 12. Posledná námietka sa týkala odôvodnenia druhostupňového správneho rozhodnutia, ktorému žalobca vytýkal nepreskúmateľnosť, a to z dôvodu, že žalobcom tvrdený nezákonný postup prvostupňového správneho orgánu nebol týmto rozhodnutím odstránený. Takto koncipovanou námietkou nie je možné úspešne odôvodniť nepreskúmateľnosť. Pokiaľ druhostupňový správny orgán nezistil žiadne pochybenie prvostupňového správneho orgánu a stotožnil sa s jeho skutkovými závermi a právnym posúdením veci, teda potvrdil napadnuté prvostupňové rozhodnutie, uvedené nemôže byť dôvodom pre nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Pritom žalobca námietku nepreskúmateľnosti odôvodnil práve tým, že žalovaný správny orgán neodstránil nezákonný postup prvostupňového správneho orgánu. To v konečnom dôsledku znamená, že ak žalovaný napadnuté rozhodnutie nezrušil, ale potvrdil, podľa názoru žalobcu je jeho rozhodnutie práve preto nepreskúmateľné. Uvedená námietka teda ani z logického hľadiska nemôže založiť nepreskúmateľnosť druhostupňového správneho rozhodnutia. Pokiaľ žalobca v závere žaloby tvrdí, že napadnuté rozhodnutie trpí nedostatkom riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia, jedná sa o všeobecnú námietku, ktorá je sama neurčitá a nevyplýva z nej, ktoré (podľa názoru žalobcu) časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sú nepreskúmateľné, resp. ktoré časti odôvodnenia chýbajú. Takou námietkou sa nebolo potrebné ani možné zaoberať. 13. O náhrade trov konania žalobcu súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu súd náhradu trov nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému rozhodol podľa § 168 SSP a contrario tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, nepriznal náhradu trov, pretože nenastala situácia vyžadovaná týmto zákonným ustanovením, a to konkrétne výnimočnosť situácie. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V Žiline, dňa 11. októbra 2016 JUDr. Jana Martinčeková predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková