Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/26/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200196 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200196.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Ružomberok, so sídlom Dončova č. 8, 034 53 Ružomberok, proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, so sídlom Námestie Slobody č. 9, 034 01 Ružomberok, za účasti ďalšieho účastníka konania: O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. č. XX, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RK1/OHN_NVAŠSD/SOC/2015/15135, č. z.: 2015/102622 zo dňa 13.08.2015, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok č. RK1/ OHN_NVAŠSD/SOC/2015/15135, č. z.: 2015/102622 zo dňa 13.08.2015 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou na tunajší súd 24.02.2016 sa žalobca domáhal preskúmania zrušenia rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok č. RK1/OHN_NVAŠSD/SOC/2015/15135, č. z.: 2015/102622 zo dňa 13.08.2015 (ďalej len napadnuté rozhodnutie), ktorým žalovaný rozhodol podľa § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom v znení neskorších predpisov o povinnosti vrátiť vyplatené náhradné výživné pre oprávnenú osobu C. W. za obdobie od 01.10.2012 do 30.06.2013 v sume 67 € mesačne, spolu 603 € do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na právoplatný rozsudok Krajského súdu v Žiline 20S/114/2014-33 zo dňa 10.02.2015 a konštatoval, že krajský súd v tomto rozhodnutí uvádza, že úrad práce je povinný v prípade, že uloží poberateľke povinnosť vrátiť náhradné výživné, zdôvodniť podľa ktorej časti § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z.z. o uložení povinnosti vrátiť výživné rozhodol. Ďalej poukázal, že bolo povinnosťou žalovaného pred rozhodnutím vo veci doplniť dokazovanie a riadne zistiť skutkový stav veci, aby bolo preukázané, aké platby otec mal. W. C. v sume 500 € v mesiaci apríl 2013 a v sume 67 € v mesiaci jún 2013 a 67 € v mesiaci júl 2013 poskytol a či poskytnutie uvedených platieb je plnením platby bežného výživného alebo zameškaného výživného a za aké obdobie. Žalovaný konštatoval, že zaslal 09.04.2015 V. C. predvolanie, ktoré sa však vrátilo späť s označením „adresát neznámy“. Dňa 20.04.2015 opätovne žalovaný povinnému zaslal predvolanie svedka za rovnakým účelom, vo veci úhrady výživného na mal. dieťa, a to v období apríl 2013 v sume 500 €, jún 2013 v sume 67 € a júl 2013 v sume 67 €. Aj toto predvolanie sa vrátilo na úrad práce s poznámkou pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Žalovaný vykonal 15.05.2015 o 12:02 hod. v mieste trvalého pobytu V. C. šetrenie za účelom doručenia uvedeného predvolania. Menovaný sa v čase šetrenia nezdržiaval na mieste trvalého pobytu, o čom svedčí aj záznam vyhotovený v spise pod č. 2015/64909. Dňa 18.05.2015 pracovník úradu telefonicky kontaktoval povinného a oboznámil ho s obsahom predvolania na výsluch svedka, ktoré si neprevzal. C. informoval úrad, že sa zamestnal a nevie, či ho zamestnávateľ na výsluch uvoľní. Dňa 06.07.2015 bolo žalovanému doručené písomné vyjadrenie V. C. k platbe výživného pre syna W. C., v ktorom vyhlasuje, že dňa 03.04.2013 uhradil poštovou poukážkou dlh na bežnom výživnom v sume 500 € matke jeho syna O. C.. Toto výživné uhradil za mesiac apríl 2013 ako bežné výživné a za mesiace október, november, december 2012 a január až marec 2013 ako dlžné bežné výživné. Ďalej uviedol vo vyhlásení, že dňa 24.05.2013 uhradil na účet syna W. bežné výživné za mesiac máj 2013 a dňa 21.06.2013 uhradil na uvedený účet bežné výživné na mesiac jún 2013. Žalovaný poukázal na § 10 ods. 1 zákona č. 2001/2008 Z.z. a konštatoval, že v mesiacoch apríl, máj a jún 2013 bolo zaslané výživné v plnej výške, a preto je O. C. povinná vrátiť náhradné výživné za uvedené poskytnuté mesiace 3 x 67 €, spolu 201 €, pričom po odpočítaní bežného výživného z uhradenej sumy bolo v mesiaci apríl 2013 uhradené zameškané výživné vo výške 433 €, ktoré bolo započítané za mesiace október 2012 až marec 2013, teda spolu vo výške 402 €. Preto celková suma 201 € + 402 € = 603 € a je suma, ktorú je povinná O. C. vrátiť. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca protest prokurátora pod č. Pd 95/15/5508-2 zo dňa 02. novembra 2015, v ktorom žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť. Poukázal na gramatický výklad § 10 ods. 1 zákona č. 2001/2008 Z.z. a vyslovil názor, že žiadne ustanovenie právneho predpisu žalovanému nedovoľuje, z dodatočne uhradeného dlžného výživného v mesiaci apríl, máj, jún 2013, svojvoľne, prednostne uspokojiť pohľadávku štátu na náhradnom výživnom od októbra 2012, a to aj keby naozaj skutočne takáto pohľadávka vznikla. Poukázal, že povinnosť vrátiť náhradné výživné sa týka len vyplateného .náhradného výživného neprávom alebo vyplatené vo vyššej sume ako patrili, pričom ani jednu z časti hypotézy právnej normy § 10 ods. 1 zákona č. 2001/2008 Z.z. žalobkyňa nenaplnila. Preto jej nevzniká povinnosť vrátiť náhradné výživné. 3. Žalovaný protestu prokurátora nevyhovel a o proteste následne rozhodol nadriadený žalovaného Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ktorý rozhodnutím o proteste prokurátora č. UPS/ US1/SSVOPHN/BEZ/2016/1209-0010 zo dňa 04.01.2016 nevyhovel protestu prokurátora. V dôvodoch rozhodnutia žalovaný vyslovil právny názor zhodný s odôvodnením protestom napadnutého rozhodnutia a poukázal, že v konaní bolo preukázané, že Andrej C. uhradil bežné výživné za mesiace október 2012 až marec 2013, a to v rámci platby 500 € dňa 03.04.2013, kedy zaplatil aj bežné výživné za mesiac apríl 2013 a následne bolo preukázané, že v mesiacoch máj a jún uhradil aj bežné výživné za uvedené mesiace. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny konštatovalo, že náhradné výživné je poskytované preddavkovo, zálohovo, preddavkový systém je založený na návratnosti, preto je jednou z podmienok poskytnutia náhradného výživného, že sa oprávnená osoba domáha platenia výživného prostredníctvom exekútora a exekučné konanie trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi a povinná osoba nezačala platiť výživné. V prípade dodatočného uhradenia výživného povinnou osobou, či už priamo alebo prostredníctvom exekútora, za obdobie, za ktoré bolo oprávnenej osobe vyplatené náhradné výživné, je poberateľ náhradného výživného vyplateného vo vyššej sume ako patrilo, povinný ho vrátiť. Ak by príslušný orgán po zaplatení výživného povinnou osobou nerozhodol o povinnosti vrátiť vyplatené náhradné výživné, prišlo by k duplicitnému plneniu vyživovacej povinnosti aj zo strany štátu a následne aj zo strany povinnej osoby. 4. Žalobca podal dňa 24.02.2016 proti rozhodnutiu žalovaného prokurátorskú žalobu podľa § 35 ods. 1 písm. b) O.s.p. v spojení s ust. § 250b ods. 5 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť. V žalobe poukázal na dôvody uvedené v proteste prokurátora a duplikoval, že žalovaný sa rozhodol vymáhať náhradné výživné od účastníčky konania O. C. vyplatené za obdobie od 01.10.2012 do 30.06.2013 v sume 603 €, keď si vymyslel dôvod na vrátenie náhradného výživného, ktorý vôbec neexistuje v dikcii § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008. Tvrdil, že žalovaný opakovanie mení dôvod na vrátenie náhradného výživného a raz tvrdí, že náhradné výživné bolo vyplatené vo vyššej sume, ako patrilo, potom tvrdí, že nastala zmena skutočností rozhodujúcich na jeho vyplácanie. Tvrdenia žalovaného sú zámerne vytrhnuté z kontextu § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008. Žalovaný ich úmyselne zavádzajúco prezentuje ako dôvod vrátenia náhradného výživného a snaží sa opakovane subsumovať pseudodôvod vrátenia náhradného výživného O. C., ktorým je dodatočné uhradenie dlhu na výživnom V. C., z dôvodu jeho trestného stíhania, pretože mienil využiť účinnú ľútosť o zániku trestnosti prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. Podľa žalobcu neexistuje dôvod vymedzený v § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z.z., pre ktorý by O. C. bola povinná náhradné výživné žalovanému vrátiť, a nie je možné tvrdiť, že uhradenie dlhu V. C. v apríli 2013, má nejaký vplyv na výplatu náhradného výživného za mesiace október až december 2012 a január až apríl 2013. Podľa žalobcu žiadne ustanovenie zákona č. 201/2008 Z.z. nepripúšťa povinnosť vrátiť náhradné výživné z dôvodu zistenia dodatočnej zmeny skutočností, čo je výmyslom žalovaného. Potom žalovaný postupoval v rozpore so svojou kompetenciou, keď nemá žiadnu pôsobnosť na rozhodovanie o povinnosti vrátiť právom vyplatené náhradné výživné, pretože tak nedovolene prekračuje kompetenciu upravenú v § 5 písm. a) bod 6 zákona č. 201/2008 Z.z.. Žalobca preto považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné v celom rozsahu, vydané na základe nedostatočne zisteného stavu veci, bez žiadneho dokazovania, keď naviac sa žalovaný dopustil závažných porušení pri zabezpečení dôkazov. Žalobca sa nestotožnil so zdôvodnením rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré rozhodovalo o proteste prokurátora a protestu žalobcu nevyhovelo. Tvrdil, že náhradné výživné je nárokovateľnou dávkou a v žiadnom prípade sa náhradné výživné nezúčtuje s výživným a ani takúto kompetenciu, zúčtovať náhradné výživné s poskytnutím výživného zo strany povinného, žalovaný nemá. Vyslovil názor, že zákonný nárok na náhradné výživné, jeho nezapočítanie do príjmu, jeho nezúčtovateľnosť so žiadnym príjmom ani s výživným, je jednoznačným zámerom zákonodarcu, aby vrátane náhradného výživného, samozrejme neprávom vyplateného náhradného výživného, neboli maloleté deti vystavované stavu núdze a zároveň, aby príjem neklesol pod hranicu hmotnej núdze. Súčasne poukázal na rozhodnutie a právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu SR 7Sžso/1/2009 zo dňa 25.02.2010. 5. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním z 31.03.2016. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na skutkovom a právnom posúdení veci v napadnutom rozhodnutí. 6. Účastníčka konania O. C. sa k veci ako ďalší účastník konania a účastník administratívneho konania nevyjadrila, konania sa nezúčastnila. 7. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a na nariadenom pojednávaní po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pri aplikácii § 191 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z.z. (ďalej len Správny súdny poriadok, ďalej len SSP) vo väzbe na § 491 ods. 1 a 2 SSP napadnuté rozhodnutie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu orgánom verejnej správy zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie, rozhodnutie vyhlásil vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline dňa 15.11.2016 v súlade s § 137 ods. 3 posledná veta SSP, a to z nasledovných dôvodov: 8. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov ak sa náhradné výživné vyplatilo neprávom alebo vo vyššej sume ako patrilo, alebo ak sa dodatočne zistí, že zanikol nárok na náhradné výživné alebo nastala zmena skutočností rozhodujúcich na jeho vyplácanie alebo na určenie jeho výšky za obdobie, za ktoré sa náhradné výživné už vyplatilo, poberateľ náhradného výživného je povinný vrátiť neprávom vyplatené sumy alebo sumy vyplatené vo vyššej sume, ako patrili. 9. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 201/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov sumy podľa odseku 1 sa zúčtujú so sumami bežne vyplácaného náhradného výživného, ak nárok na náhradné výživné trvá. Po zúčtovaní podľa prvej vety výška bežne vyplácaného náhradného výživného nesmie byť nižšia ako minimálne výživné. 2) Sumy podľa odseku 1 sa môžu uhradiť aj jednorazovo so súhlasom poberateľa náhradného výživného, ktorému sa vyplatili. 2) § 62 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 10. Podľa § 1 zákona č. 201/2008 Z. z., tento zákon upravuje poskytovanie náhradného výživného, ktorým sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa, 1) ktoré má nárok na náhradné výživné (ďalej len "oprávnená osoba"). 11. Podľa § 5 zákona č. 201/2008 Z. z., úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby (ďalej len "úrad") a) rozhoduje 1. o nároku na náhradné výživné podľa § 2, 2. o trvaní nároku na náhradné výživné podľa § 6 a § 9 ods. 5, 3. o znížení alebo zvýšení výšky náhradného výživného podľa § 9 ods. 3 a 4, 4. o zastavení výplaty náhradného výživného podľa § 9 ods. 1 a 2, 5. o zániku nároku na náhradné výživné podľa § 7, 6. o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy náhradného výživného podľa § 10, 7. o uložení pokuty za správny delikt podľa § 13, b) vypláca náhradné výživné, c) prehodnocuje trvanie nároku na náhradné výživné, d) prejednáva priestupky podľa § 14. 12. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z.z. ak sa náhradné výživné vyplatilo neprávom alebo vo vyššej sume ako patrilo, alebo ak sa dodatočne zistí, že zanikol nárok na náhradné výživné alebo nastala zmena skutočností rozhodujúcich na jeho vyplácanie alebo na určenie jeho výšky za obdobie, za ktoré sa náhradné výživné už vyplatilo, poberateľ náhradného výživného je povinný vrátiť neprávom vyplatené sumy alebo sumy vyplatené vo vyššej sume, ako patrili. 13. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 201/2008 Z.z. sumy podľa odseku 1 sa zúčtujú so sumami bežne vyplácaného náhradného výživného, ak nárok na náhradné výživné trvá. Po zúčtovaní podľa prvej vety výška bežne vyplácaného náhradného výživného nesmie byť nižšia ako minimálne výživné. 2) Sumy podľa odseku 1 sa môžu uhradiť aj jednorazovo so súhlasom poberateľa náhradného výživného, ktorému sa vyplatili. 2) § 62 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 14. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 201/2008 Z.z. nárok na vrátenie náhradného výživného vyplateného neprávom alebo v nesprávnej výške zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď úrad túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa náhradné výživné vyplatilo. 15. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z. z., na konanie o náhradnom výživnom sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní( zákon č. 71/1967 Zb. ), ak tento zákon neustanovuje inak. Na konanie o náhradnom výživnom sa nevzťahujú ustanovenia § 60, 61 až 68 zákona o správnom konaní. 16. Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 201/2008 Z. z., poberateľ náhradného výživného je povinný informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností. 17. Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., ak sa protest prokurátora podal na správnom orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, môže tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti ktorému smeruje zrušiť, alebo nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu. 18. Podľa § 69 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., ak takto správny orgán plne nevyhovie protestu sám, je povinný ho predložiť spolu so spisovým materiálom v lehote určenej v proteste, ak lehota nie je určená, do 30 dní na rozhodnutie nadriadenému správnemu orgánu najbližšie vyššieho stupňa (§ 58); ak ide o ústredný orgán štátnej správy, predloží protest svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). 19. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 20. Podľa § 491 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 21. § 32 ods. 1 Zákona o správnom konaní správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 22. Podľa § 46 Zákona o správnom konaní rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 23. Podľa § 47 ods. 3 zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 24. Podľa § 47 ods. 3 zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 25. Predmetom podaného návrhu, ktorý žalobca podal v súlade s § 35 ods. 1 písm. b) O.s.p. v spojení s § 250b ods. 5 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016, je návrh na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorý podľa § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z.z. rozhodol vo vzťahu k poberateľke náhradného výživného O. C. ako ďalšej účastníčke konania o vrátení vyplateného náhradného výživného za obdobie od 01.10.2012 do 30.06.2013. Pri aplikácii § 491 ods. 1 a 2 SSP súd postupoval a konal v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z.z., a to ustanoveniami upravujúcimi všeobecnú správnu žalobu v prvej hlave tretej časti SSP vo väzbe na ustanovenia upravujúce žaloby v sociálnych veciach upravené v tretej časti tretej hlavy SSP v § 199 až § 205 SSP. 26. Krajský súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ako napr. sp. zn. 5Sžo/15/2011, 6Sžp/22/2013, podľa ktorej predmetom prokurátorskej žaloby môžu byť aj právoplatné rozhodnutia správnych orgánov prvého stupňa, proti ktorým sú prípustné opravné prostriedky, pokiaľ účastník správneho konania nevyužil možnosť podať opravný prostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho rozhodnutiu, ak takéto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. 27. Predmetom posúdenia predmetnej žaloby, ktorú navrhovateľ podal podľa § 35 ods. 1 písm. b) O.s.p. v spojení s § 250b ods. 5 O.s.p. je žaloba - návrh na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorý rozhodol o vrátení náhradného výživného pre oprávnenú osobu C. W., vo vzťahu k C. O. za obdobie od 01.10.2012 do 30.06.2013. 28. Týmto rozhodnutím je rozhodnutie žalovaného č. RK1/OHN_NVAŠSD/SOC/2015/15135, č. z.: 2015/102622 zo dňa 13.08.2015. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že opätovne po zrušení skoršieho rozhodnutia vo veci podľa § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z.z., ktoré bolo vydané žalovaným 15.11.2013, opätovne žalovaný rozhodol o povinnosti vrátiť poberateľke C. O. vyplatené náhradné výživné pre oprávnenú osobu C. W. za obdobie od 01.10.2012 do 30.06.2013 v celkovej sume 603 €, tak ako je špecifikované vo výroku tohto rozhodnutia, keď správny orgán dospel k záveru, na základe doplneného dokazovania, najmä písomného vyjadrenia povinného V. C. zo 06.07.2015, mal preukázané, že platbou 500 € na maloletého syna uhradil výživné za mesiac apríl 2013 ako bežné výživné a za mesiace október, november, december 2012 až január, február, marec 2013 ako dlžné bežné výživné a úhradou 24.05.2013 uhradil bežné výživné za máj 2013 a dňa 21.06.2013 uhradil bežné výživné za mesiac jún 2013, preto žalovaný konštatoval, že boli splnené podmienky § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z.z. na vrátenie bežného výživného, ktoré bolo vyplatené matke maloletého duplicitne. 29. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že proti tomuto rozhodnutiu bolo podané námestníkom OP Ružomberok protest pod č. Pd 94/15/5508 zo dňa 02.11.2015, pričom protest prokurátora bol odôvodnený tým, že postupom a rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok bol porušený zákon v ust. § 7 písm. b), § 11 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z. z., § 3, ods. 1, 2, 4, 5, § 32 a nasl., § 46, § 47 ods. 4 zákona o správnom konaní. Žalovaný podanému protestu prokurátora nevyhovel a predložil ho spolu so spisovým materiálom Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava dňa 02.12.2015. Ústredie Bratislava rozhodnutím zo dňa 04.01.2016 protestu prokurátora zo dňa 02.11.2015 nevyhovelo a právoplatné rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok zo dňa 25.07.2014 potvrdilo. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.01.2016. V rozhodnutí ústredie poukázalo, resp. dôvodilo tým, že povinný V. C. uhradil 500,00 Eur, z toho 67,00 Eur ako bežné výživné na apríl a zvyšok ako výživné za skorší čas. Dňa 24.05.2013 uhradil bežné výživné 67,00 Eur a dňa 21.06.2013 bežné výživné 67,00 Eur. V máji a júni 2013 uhradil výživné po uplynutí súdom určenej lehoty. Podľa stanoviska MSSR je takto zaplatené výživné potrebné považovať za uhradené výživné za daný mesiac s omeškaním. Vzhľadom na uvedené sa má za to, že výživné bolo povinným v mesiaci apríl 2013, v mesiaci máj 2013 a v mesiaci jún 2013 uhradené. Ďalej uviedlo, že povinná osoba začala plniť oprávnenej osobe vyživovaciu povinnosť, pričom ju splnila počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov, a to v mesiacoch apríl, máj a jún 2013 vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu, preto nárok na náhradné výživné zanikol. Ústredie preskúmaním spisovej dokumentácie zistilo, že povinná osoba začala plniť voči oprávnenej osobe vyživovaciu povinnosť, pričom ju plnila počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov, a to v mesiacoch apríl, máj a jún 2013 vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu, preto nárok na náhradné výživné zanikol. Podľa zákona o náhradnom výživnom sa neposudzuje na ktorý mesiac bolo výživné uhradené, ale v ktorom mesiaci bolo uhradené a pre zánik nároku na náhradné výživné je potrebné, aby výživné bolo povinným uhradené tri po sebe nasledujúce mesiace. V uvedenom prípade bolo výživné povinným uhradené v plnej výške v mesiacoch apríl, máj a jún 2013. 30. Je zrejmé z obsahu administratívneho spisu, že správny orgán vykonal úkony smerujúce k zabezpečeniu výsluchu otca maloletého V. C., ktorého sa niekoľkokrát pokúsil predvolať ako svedka v konaní a vypočuť ako svedka, čo sa v konečnom dôsledku žalovanému nepodarilo, avšak uspokojil sa iba s obsahom písomného vyjadrenia V. C. v podaní z 03.07.2015, ktoré doručil žalovanému 06.07.2015. 31. Z administratívneho spisu súd zistil, že práve žalovaný dal podnet, a to dňa 07.02.2013, na začatie trestného stíhania podľa § 207 Trestného zákona vo vzťahu k povinnej osobe V. C., ktorý si neplnil vyživovaciu povinnosť, podľa rozsudku OS Ružomberok č.k.4P/125/2010-48 zo dňa 12.8.2010, právoplatného dňa 7.9.2010, vo vzťahu k maloletému W. C.. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé (aj keď trestný rozkaz sa v administratívnom spise nenachádza), že trestné konanie, ktoré skončilo vydaním trestného rozkazu pod č. k. 28T/154/2013 zo dňa 04.09.2013, ku dňu 13.08.2015 prebiehalo. 32. V písomnom vyjadrení V. C. z 03.07.2015 vidieť zásahy formou opravy a nie je preukázané, kto tieto opravy vykonal. Bude potrebné vykonať dokazovanie pripojením trestného spisu, prípadne aj zápisnicou o výsluchu V. C., nakoľko v nej bude bezprostredne, prvotne zachytená výpoveď o platbách výživného v sume 500,- Eur dňa 3.4.2013, v sume 67,- Eur dňa 24.5.2013 a 67,- Eur dňa 21.6.2013, či išlo najmä v sume 500,- Eur o platenie bežného ( 67,- Eur ) resp. zameškaného výživného a za ktoré obdobie, v súlade so stanovenou vyživovacou povinnosťou, v zmysle rozsudku OS Ružomberok. 33. Z uvedených dôvodov súd považoval rozhodnutie žalovaného za predčasné pre nedostatočne zistený skutkový stav veci, keď nebolo bezpochyby preukázané vykonaným dokazovaním, ktoré platby v sume 500 € a platby v mesiaci máj a jún 2013 V. C. titulom výživného na mal. W. C. zaplatil, keď nie je možné vychádzať z listinného dôkazu, ktorý predložil v konaní otec maloletého, vyjadrenie k platbe výživného na syna z 03.07.2015, doručeného žalovanému 06.07.2015, nielen z dôvodu, že na uvedenom vyjadrení sú opravované údaje, a nie je preukázaná autentičnosť listiny, naviac, keď východiskom priradenie platieb na výživnom, sú predovšetkým skutočnosti, zistené v súvislosti s trestným konaním v konaní 28T/154/2013, vedeného na Okresnom súde Ružomberok. 34. Ďalej bude potrebné, aby žalovaný zistil, či sú splnené podmienky pre rozhodnutie o vrátení náhradného výživného a riadne zdôvodnil aplikáciu § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z. z.. 35. Krajský súd pri aplikácii § 491 ods. 1, 2 SSP vo väzbe na ust. § 191 ods. 1 písm. e) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie a pri aplikácii § 191 ods. 4 SSP vrátil vec žalovanému na ďalšie dokazovanie. 36. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 170 písm. c) SSP, keď konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V Žiline, dňa 15. novembra 2016 JUDr. Erika Čanádyová predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková