Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/27/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200200 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200200.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci žalobcu: Elektrovod Žilina, s. r. o., so sídlom Bytčická č. 4, Žilina, IČO: 31 615 317, právne zast. JUDr. Ing. Zuzanou Kvakovou, advokátkou so sídlom J. M. W. č. XXX/X, J., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 29655/2016 zo dňa 13.01.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Prvostupňovým správnym rozhodnutím č. 1461131/2015 zo dňa 24.09.2015 Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov (Daňový poriadok) určil daňovému platiteľovi dane z pridanej hodnoty Elektrovod Žilina, a. s. rozdiel v sume 14 693,42 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014. Daňový úrad znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za toto zdaňovacie obdobie zo sumy - 112 168,19 € na sumu - 97 474,77 €, pričom rozdiel je - 14 693,42 €. Nadmerný odpočet v sume 97 474,77 € bol v zmysle § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej Zákon o DPH) vrátený vo výške zistenej po kontrole platiteľovi dane do 10 dní od ukončenia kontroly. V odôvodnení uviedol, že v zdaňovacom období apríl 2014 má zdaňovací subjekt uplatnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty okrem iných dokladov aj z faktúr, ktorých predmetom sú dodávky tovaru od dodávateľa LABET, s. r. o., Miestneho priemyslu 561, Námestovo. Jedná sa o faktúry č. 1400076 zo dňa 11.04.2014, predmetom ktorej bol zinok SHG Z1 v množstve 23,68 t a č. 1400097 zo dňa 30.04.2014, ktorej predmetom bola rovnaká komodita v množstve 23,78 kg. Za účelom preverenia reálnosti uskutočnenia zdaniteľných plnení z týchto faktúr správca dane požiadal o vypočutie svedka Vladimíra Košinu, bývalého konateľa spoločnosti LABET, s. r. o.. Výsluch sa neuskutočnil, a to ani na základe dožiadania správcu dane o predvedenie svedka. Správca dane preto vychádzal z protokolu z daňovej kontroly vykonanej v daňovom subjekte LABET, s. r. o.. Dodávateľ žalobcu uplatnil odpočítanie DPH z faktúr od jediného dodávateľa, a to spoločnosti ZR COMPANY, s. r. o., so sídlom Nové Mesto nad Váhom, pričom fyzicky sa v účtovníctve nachádzali faktúry na rôzny tovar vrátane zinku SHG. Následne sa uskutočnil výsluch svedka Mateja Vargu, ktorý bol v čase kontrolovaného daňového obdobia apríl 2014 konateľom spoločnosti ZR COMPANY, s. r. o.. Ten uviedol, že pokiaľ bol konateľom, spoločnosť neobchodovala s komoditami, ktoré sú uvedené na faktúrach. Nemala ani skladové priestory, kde by mohlo takéto množstvo tovaru byť uskladnené. Na faktúrach nie je podpis svedka a ani pečiatka nie je ich. Konateľ Matej Varga sa nikdy nekontaktoval so spoločnosťou LABET, s. r. o., nikdy s ňou neobchodoval a nepozná nikoho zo štatutárov tejto spoločnosti. Daň z faktúr nebola priznaná ani odvedená, pretože o faktúrach nemali vedomosť, predmetné dodávky tovaru neboli v čase, keď bol konateľom Matej Varga, uskutočnené. Čo sa týka pátrania po bývalom konateľovi spoločnosti LABET, s. r. o. Vladimírovi Košinovi, bolo preukázané, že po menovanom bolo vyhlásené pátranie o pobyte, pričom táto osoba má uvedenú adresu G. K., kde sa však nezdržiava. Ďalej bolo vykonané šetrenie ohľadne spoločnosti SLOVRESPO, s. r. o., ktorá je právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou ZR COMPANY, s. r. o.. Jej konateľ v kontrolovanom zdaňovacom období Miroslav Štefánik je bezdomovec, ktorý má trvalý pobyt v G. V.. Na sídle tejto spoločnosti je bytový dom a v ňom uvedená spoločnosť nemá označené sídlo. Samotný Miroslav Štefánik na dožiadanom Daňovom úrade Trenčín uviedol, že spoločnosť SLOVRESPO, s. r. o. ani ZR COMPANY, s. r. o. nepozná a žiadne účtovné doklady nemá. Správca dane vyhodnotil, že všetky získané informácie popierajú reálnosť uskutočnenia zdaniteľného plnenia spoločnosťou ZR COMPANY, s. r. o. pre spoločnosť LABET, s. r. o., z ktorých si daňový subjekt LABET, s. r. o. uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Ako dôkaz reálneho dodania tovaru sú len faktúry predložené LABET, s. r. o., ale neodrážajú materiálne a reálne naplnenie písomnej informácie, t. j. nebolo preukázané, že tovar skutočne existoval a bol dodaný. Nevznikla teda daňová povinnosť platiť daň v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH dodávateľovi LABET, s. r. o., ale podľa § 69 ods. 5 citovaného zákona uvedením dane na faktúre. Avšak právo na odpočítanie z vystavených faktúr daňového subjektu LABET, s. r. o. odberateľom nevzniká. Správca dane taktiež preveroval ďalšie doklady, ktoré ne jeho výzvu predložil daňový subjekt Elektrovod Žilina, a. s., a to kúpnu zmluvu zo dňa 30.04.2014 medzi daňovým subjektom a LABET, s. r. o., príjemku k dodávke na faktúru č. 1400097 a príjemku k faktúre č. 1400076, objednávku zo dňa 17.03.2014, pričom s dodávateľom bolo dohodnuté, že dopravu zabezpečí dodávateľ. Za účelom preukázania dopravy daňový subjekt uviedol, že zinok od pána Košinu z LABETU preberala pani Y., ktorá podpisovala prevzatie na dodacom liste. Zároveň daňový subjekt predložil kópie vážnych lístkov, a to č. 169 vozidlo ŠPZ ZA 821 EZ vodič Kováčik, dodávateľ Slovensko, deň váženia 30.04.2014, deň vytlačenia 31.12.2014 a č. 139 vozidlo ŠPZ SK 2758 CH meno vodiča neuvedené, dodávateľ Poľsko, deň váženia 11.04.2014, deň vytlačenia 31.12.2014, v oboch prípadoch obsluha váhy E. C.. Zamestnanci správcu dane preverovali prepravné vozidlo na vážnom lístku č. 139 a zistili, že takéto vozidlo sa nenachádza v evidencii vozidiel PZ SR. Preverili aj informácie na vážnom lístku č. 169 a zistili, že sa jedná o vozidlo spoločnosti IMI SPED, s. r. o., v ktorej preverovali uvedenú prepravu. Táto spoločnosť predložila faktúru zo dňa 30.04.2014 o preprave pre spoločnosť LABET, s. r. o. na 450 € s prílohou certifikát zinku. Správca dane porovnal údaje na tomto certifikáte a certifikáte, ktorý predložil žalobca a zistil, že sa nezhodujú. Správca dane tiež zistil, že spoločnosť mala v preverovanom období viacerých dodávateľov zinku rovnakej kvality a typu ako zinok od LABET, s. r. o, ktorý bol vážený na rovnakých váhach, prijímaný na sklad a vydaný do spotreby na tavenie do zinkovej vane a nemožno jednoznačne určiť, kedy a ktorý zinok bol spotrebovaný a na ktorú zákazku vyfakturovaný. Týmto ďalším dokazovaním sa zvýšili pochybnosti správcu dane o reálnosti sporných zdaniteľných obchodov, ktoré neboli dostatočne vyvrátené daňovým subjektom, a to aj z toho dôvodu, že na faktúre č. 1400097 je uvedená jednotka množstva kg, a nie tony. Ďalším dôvodom bolo, že prijatie objednávky nebolo potvrdené dodávateľom, pričom táto požiadavka je uvedená v predloženej objednávke. Ďalej boli zistené rozdiely v dátumom váženia a vytlačenia vážnych lístkov, keď bolo zistené, že skladníčka, ktorá robila kontrolu váženia a vyjadrovala sa k sporným vážnym lístkom, pracovala aj vo firme ELVEZA, a. s., ktorá vykonávala váženie u firmy Elektrovod Žilina, s. r. o., ďalej že existovali rozdiely v obsahu certifikátov kvality zinku a aj vzhľadom na vyjadrenie daňového subjektu k technologickému systému spracovania zinku a nemožnosti priradenia spotrebovaného zinku k jednotlivým odberateľským faktúram. Tiež k zvýšeniu pochybností prispela tá skutočnosť, že v účtovníctve LABET, s. r. o. sa fyzicky nenachádza faktúra zo dňa 30.04.2014 k preprave tejto zákazky, nie je evidovaná ani účtovaná žiadna prijatá faktúra za prepravu. Správca dane prijal záver, že LABET, s. r. o. predmetný zinok nevlastnila, preto ho nemohla ani dodať svojím odberateľom. Nakoľko síce sú vystavené faktúry, ale nebola preukázaná reálna existencia a dodanie tovaru vrátane jeho pôvodu, LABET, s. r. o. sa nemohla stať vlastníkom zinku, nemohla tovar následne dodať odberateľom, medzi nimi aj spoločnosti Elektrovod Žilina, a. s.. U dodávateľa nevznikla povinnosť platiť daň v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH, ale v zmysle § 69 ods. 5 citovaného zákona je povinný zaplatiť daň uvedenú na faktúre. Na základe toho platiteľovi dane Elektrovod Žilina, a. s. nevzniklo právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr, čím bol porušený § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH. 2. Na základe odvolania vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím č. k. 29655/2016 zo dňa 13.01.2016 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa so zisteným skutkovým stavom, ako ho uviedol prvostupňový správny orgán, aj s jeho právnym posúdením. Odvolací orgán uviedol, že podaním daňového priznania nie je preukázaná vecná správnosť údajov v ňom uvedených, to je predmetom preskúmavania až daňovou kontrolou. Tvrdenie daňového subjektu, že správca dane preniesol na neho dôkazné bremeno vo veci odstránenia pochybnosti vzniknutej na základe aktuálnej nečinnosti LABET, s. r. o., čo je nad rámec zákona, odvolací orgán považoval za neopodstatnené. Správca dane po zistení nekontaktnosti dodávateľa aj subdodávateľa umožnil daňovému subjektu splniť si svoju zákonnú povinnosť a aj sám vyhľadával ďalšie dôkazy. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Z predloženého prehľadu o pohybe tovaru k jednotlivým odberateľom, ktorý predložil daňový subjekt, nevyplýva, že tovar dodaný jednotlivým odberateľom, bol nadobudnutý od spoločnosti LABET, s. r. o. a nepreukazuje reálne prijatie a spotrebu zinku deklarovaného na sporných faktúrach. Vzhľadom na skutočnosť spochybnenia existencie tovaru bolo potrebné, aby daňový subjekt preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu mu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči nereálnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH. Na základe uvedeného odvolací orgán námietku, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca transakcia zaťažená daňovým podvodom, považoval za neopodstatnenú. V predmetnom prípade hlavným dôkazom neuznania odpočítania dane bola skutočnosť, že dodávateľovi tovaru uvedeného na faktúrach nevznikla podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH daňová povinnosť. Správca dane nemôže posudzovať a zisťovať, či bolo spáchané podvodné konanie, táto činnosť prináleží orgánom činným v trestnom konaní. Správca dane nepreukazuje úmysel a vedomosť o podvodnom konaní, avšak okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane. Všetky dôkazy týkajúce sa preukázania platieb za dodaný tovar a prepravy tovaru správca dane vyhodnotil a vzal na vedomie ako podporné dôkazy na preukázanie realizácie zdaniteľných obchodov medzi dodávateľom a daňovým subjektom. 3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol: Rozporoval závery žalovaného o nepreukázaní reálnosti uskutočnenia zdaniteľných obchodov medzi ním a jeho dodávateľom LABET, s. r. o.. Pochybnosti žalovaného o hodnovernosti dodávateľa nemôžu sa bez ďalšieho pripísať v neprospech žalobcu, ktorý nenesie zodpovednosť za jeho správanie. Je vylúčené, aby sa žalobca vyjadroval k dodávateľovi a nad rámec zákonnej povinnosti zabezpečoval a predkladal dôkazy o jeho obchodnej činnosti, pričom žalobca poskytol správcovi dane doklady, ktoré má k dispozícii. Nad rámec toho predložil žalovanému tabuľku o pohybe tovaru dodaného spoločnosťou LABET, s. r. o., ktorá preukazuje, že dodaný zinok bol následne použitý v odberateľských vzťahoch s obchodnými partnermi žalobcu. Dal do pozornosti, že hmotnosť zinku spotrebovaná na výrobky fakturované žalobcom za mesiac apríl 2014 je v súlade s nakúpenou hmotnosťou zinku s jemnou odchýlkou. Aj z toho vyplýva, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené a tovar bol následne dodaný odberateľom. Ďalšou námietkou bolo, že bol nedostatočne zistený skutkový stav veci, pretože správca dane nevyužil možnosť ohliadky u žalobcu a nevypočul osoby zúčastňujúce sa na dodávke napr. vážení tovaru. Ďalej namietal, že v neprimeranej miere žalovaný na žalobcu preniesol dôkazné bremeno, ktoré nie je možné vykladať extenzívne na ťarchu žalobcu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. Poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ C-277/14 a uviedol, že je úlohou daňového orgánu, ktorý konštatuje podvod alebo nezrovnalosti, ktorých sa dopustil vystaviteľ faktúry, aby vzhľadom na objektívne skutočnosti a bez toho, aby od príjemcu faktúry vyžadoval overovania, ktoré nie je povinný vykonať, preukázal, že tento príjemca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa. Nakoniec tvrdil, že kontrolné zistenia uskutočnené v spoločnosti IMI SPED, s. r. o. potvrdili uskutočnenie dopravy pre žalobcu a napriek tomu žalovaný spochybnil dodanie tohto zinku od LABET, s. r. o., čím porušil § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Dodal, že keď zistil nesúlad certifikátu v dodávke so skutočným stavom, požiadal prostredníctvom emailovej komunikácie o výmenu tohto certifikátu, avšak nemôže donútiť obchodných partnerov t.j. prepravnú spoločnosť o rovnaký postup výmeny. Navyše na základe bankového výpisu spoločnosti LABET, s. r. o. je preukázané, že dodanie tovaru od tejto spoločnosti pre žalobcu sa uskutočnilo tak, ako je deklarované na sporných faktúrach, pričom bolo riadne zaplatené. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 16.06.2016. Poukázal na zistený skutkový stav správcom dane, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil, ako aj s jeho právnym posúdením veci. Čo sa týka dôkazného bremena, uviedol, že zákon ukladá dôkazné bremeno aj správcovi dane, a to jednak vyvrátiť prostredníctvom zákonných dôkazov tvrdenia daňového subjektu a jednak preukázať skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Dôkazné bremeno na preukázanie reálneho uskutočnenia dodania tovaru je však primárne na daňovom subjekte. Žalovaný k žalobcom predloženým dokladom uviedol, že tieto nepreukázali reálnosť zdaniteľných obchodov, na základe čoho nebolo možné na ne prihliadať. V súvislosti so žalobnou námietkou, že ako dôkaz o preukázateľnosti nákupu zinku predložil správcovi dane prehľadne spracovanú tabuľku pohybu tovaru, kedy bol dodaný zinok následne použitý v odberateľských vzťahoch, uviedol, že tento dôkaz nepotvrdil nákup zinku od spoločnosti LABET, s. r. o.. Čo sa týka námietky nevypočutia osôb zúčastňujúcich sa na dodávke, napr. vážení tovaru, žalovaný uviedol, že správca dane vykonal dostatočné dokazovanie na preukázanie oprávnenosti nárokovaného odpočítania dane z predložených faktúr na dodanie tovaru. Hlavným dôkazom, že k dodávke tovaru od spoločnosti LABET, s. r. o. nedošlo, bola skutočnosť, že tejto spoločnosti nevznikla podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH daňová povinnosť, čo potvrdzuje právoplatné rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane spoločnosti LABET, s. r. o. č. 20471105/2015 zo dňa 07.07.2015. Žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. 5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 16.09.2016. V plnom rozsahu zotrval na v žalobe uvedených skutkových a právnych dôvodoch nezákonnosti napadnutého správneho rozhodnutia. 6. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, ďalej SSP) v spojení s § 491 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú z týchto dôvodov: 7. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 30.04.2014 (Zákon o DPH) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení účinnom ku dňu 25.01.2016 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného) správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.v znení neskorších predpisov. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 8. Krajský súd v Žiline sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že daňový subjekt v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku v spojení s § 49 ods. 1 a 2 a § 51 Zákona o DPH neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie splnenia materiálnych podmienok nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty. Základná podmienka potrebná na odpočítanie dane je, aby išlo o tovary, ktoré daňovému subjektu boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri skúmaní opodstatnenosti nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z predložených faktúr a iných dokladov, ale aj zo zistení, ktoré vykonal v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku, pokiaľ preukazujú, že absentuje materiálny podklad pre vyhotovené faktúry. V danom prípade dôkazy, ktoré predložil žalobca nepreukazujú splnenie materiálnej podmienky na odpočítanie DPH, teda nepreukazujú tú skutočnosť, že tovar bol žalobcovi skutočne dodaný dodávateľom LABET, s. r. o.. podľa faktúr z rozhodného obdobia. 9. Čo sa týka konkrétnych žalobných námietok, tieto súd v plnom rozsahu vyhodnotil ako nedôvodné. K jednotlivým žalobným námietkam a ich vyhodnoteniu uvádza: 10. Čo sa týka namietania záverov žalovaného o nepreukázaní reálnosti uskutočnenia zdaniteľných obchodov medzi ním a LABET, s. r. o., keď podľa žalobcu on nenesie zodpovednosť za nekontaktnosť jeho dodávateľa a za pochybnosti o hodnovernosti jeho účtovnej a dokladovej evidencie, súd uvádza, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že nebolo preukázané, že by zinok uvedený na faktúrach zo dňa 11.04.2014 a 30.04.2014 žalobcovi dodala spoločnosť LABET, s. r. o.. Vyplýva to zo zistení správcu dane vnútri obchodného reťazca pred tvrdeným plnením pre žalobcu. Dodávateľom pre LABET, s. r. o. mala byť spoločnosť ZR COMPANY, s. r. o.. V apríli 2014 bol jej konateľom Matej Varga, ktorý poprel akékoľvek obchodné vzťahy s LABET, s. r. o.. Od 09.06.2014 mala táto spoločnosť splnomocneného zástupcu Ing. B. I., ktorý tiež poprel obchodné vzťahy s LABET, s. r. o.; pritom práve spoločnosť LABET, s. r. o. si uplatnila odpočítanie DPH v apríli 2014 len od jediného dodávateľa, a to spoločnosti ZR COMPANY, s.r.o.. Následne dňa 17.07.2014 spoločnosť ZR COMPANY zanikla zlúčením so spoločnosťou SLOVRESPO, s. r. o.. Konateľ SLOVRESPO, s. r. o. Miroslav Štefánik je bezdomovec, ktorý 11.08.2014 na Daňovom úrade Trenčín ako dožiadaným daňovým úradom uviedol, že spoločnosť SLOVRESPO, s. r. o. ani ZR COMPANY, s. r. o. nepozná. Ďalej je potrebné uviesť, že spoločnosť LABET, s. r. o. je nekontaktná, jej bývalý konateľ Vladimír Košina je bezdomovec s adresou G. K., na zistenie jeho pobytu je vyhlásené pátranie a od 14.06.2014 je táto spoločnosť v obchodnom registri zapísaná bez konateľa. Z takto zisteného skutkového stavu vyplýva, že dodávateľ a subdodávateľ žalobcu ohľadne dodávky zinku v zdaňovacom období apríl 2014 nemohli túto dodávku zabezpečiť, a preto ju žalobca od dodávateľa LAVBET s.r.o. ani nemohol prevziať. Tzn. že nebolo preukázané dodanie tovaru od spoločnosti LABET, s. r. o. pre žalobcu. Námietka, že ak by žalobcovi nebola dodaná táto dodávka, nemohol byť zabezpečiť obchody so svojimi odberateľmi, čo má preukazovať spracovaná tabuľka pohybu tovaru o dodaní zinku v následných odberateľských vzťahoch žalobcu a jeho odberateľov, je taktiež nedôvodná. Bolo totiž preukázané, že žalobca disponoval zinkom, ktorý používal na svoju výrobnú činnosť aj od iných dodávateľov, pričom sa jednalo o zinok rovnakej kvality a rovnakého typu, ako bol uvedený na sporných faktúrach, a ktorý bol taktiež vážený na rovnakých váhach a daný do výroby. Nebolo preukázané, že zinok dodaný konkrétne od spoločnosti LABET, s. r. o. bol použitý vo výrobe v spracovateľskom procese žalobcu. 11. Pokiaľ žalobca má za to, že ním predložené doklady preukázali dodanie konkrétneho zinku od spoločnosti LABET, s. r. o., súd uvádza, že samotná objednávka, dodací list či faktúry sú len dôkazy formálneho charakteru, ktoré samé o sebe nepostačujú na preukázanie materiálneho dodania tovaru. Pokiaľ ide o listinné dôkazy - vážne lístky, ktoré mali preukázať dodanie konkrétnych tovarov podľa sporných faktúr žalobcovi, súd k tomu uvádza nasledovné: v danom prípade podľa vážnych lístkov malo ísť o dve dodávky: podľa vážneho lístku č. 139 malo ísť o dodávku z 11.04.2014. Na ňom bolo uvedené neexistujúce vozidlo (zaznamenané evidenčné číslo, ktoré fyzicky neexistuje, neexistujúci vlastník, meno vodiča vozidla neuvedené) s dodávateľom Poľsko (nie firma LABET, s. r. o., so sídlom v Slovenskej republike). Vážny lístok č. 139 nemá žiadnu výpovednú hodnotu a ako dôkaz nepreukazuje konkrétnu dodávku. Naopak, spochybňuje údaje uvedené aj na ostatných lístkoch, keď je preukázané, že sa na vážnom lístku mohli objaviť aj nepravdivé a neúplné údaje. Podľa vážneho lístku č. 169 ďalšia dodávka mala byť 30.04.2014. Tu malo byť použité vozidlo spoločnosti IMI SPED, s. r. o., dodávateľ Slovensko. Ani na tomto vážnom lístku nebol riadne špecifikovaný dodávateľ. Tento vážny lístok podľa údajov uvedených v ňom nemôže preukázať dodanie tovaru od firmy LABET, s. r. o. žalobcovi. Z vážne lístku č. 169 totiž nevyplýva, že by sa vôbec vážil tovar dodaný práve dodávateľom LABET, s. r. o.. Ako dodávateľ bol na ňom uvedený iba „Slovensko" a ani dôkazy o preprave tohto tovaru nepreukazujú, že by išlo o tovar od LABET s.r.o. (podrobnejšie v bode 12. a 15. odôvodnenia). Tiež vzbudzuje pochybnosti o hodnovernosti vážnych lístkov ako listinných dôkazov tá skutočnosť, že oba boli vytlačené až 31.12.2014, t.j. v čase, kedy už u daňového subjektu prebiehala daňová kontrola na DPH za apríl 2014. Obsah týchto vážnych lístkov teda správne orgány správne vyhodnotili ako nepreukazujúce dodanie tovaru od dodávateľa žalobcu. 12. S touto námietkou priamo súvisí námietka nevykonania výsluchu osôb zúčastňujúcich sa na dodávke tovaru, napr. na vážení tovaru. K tejto námietke súd uvádza, že dôkazy, ktoré navrhol vykonať daňový subjekt, by nezmenili skutkový stav zistený z už vykonaného dokazovania. Ohliadka na mieste samom nemôže preukázať konkrétnu dodávku, najmä keď podľa tvrdenia žalobcu bol tovar už spotrebovaný v ďalšej výrobe. Nevypočutie osôb, ktoré vážili tovar, sa taktiež javí ako nadbytočný dôkaz, pretože čo sa týka prvej dodávky zo dňa 11.04.2014, z vážneho lístku jednoznačne vyplýva, že išlo o neexistujúcu dodávku neznámeho dodávateľa, keď nebolo špecifikované ani vozidlo, ani vlastník vozidla realizujúci prepravu, ani dodávateľ a čo sa týka druhej dodávky zo dňa 30.04.2014, v tejto dodávke síce došlo k váženiu zinku, pričom preprava zinku bola preukázaná (realizovala ju firma IMI SPED, s. r. o. so sídlom v Žiline), avšak nebolo preukázané, že by táto firma dodala žalobcovi konkrétny zinok podľa faktúry č. 1400097 zo dňa 30.04.2014 (dodávateľská faktúra od LABET, s. r. o. pre žalobcu). Prepravná firma IMI SPED totiž fakturovala dodávateľovi preplatenie dopravy svojim vozidlom, pričom sa prepravoval iný zinok ako zinok, ktorý mal byť podľa tejto faktúry dodaný. O tom svedčí príloha k faktúre z prepravy zo dňa 05.05.2014 od IMI SPED, s. r. o. pre LABET s.r.o., ktorej prílohou je certifikát kvality zinku, ktorý sa nezhoduje s certifikátom zinku, ktorý predložil žalobca a ktorý mal byť dodaný v tejto zásielke. Okrem toho závažnou skutočnosťou je aj to, že v účtovníctve LABET, s. r. o. sa fyzicky nenachádza faktúra zo dňa 05.05.2014 k preprave tejto zákazky, nie je evidovaná ani účtovaná žiadna prijatá faktúra za prepravu. Pokiaľ by teda aj došlo k výsluchu svedka, ktorý obsluhoval váhu, ktorá zinok vážila, nemohol by preukázať tú skutočnosť, že zinok pochádzal z dodávky od firmy LABET, s. r. o.. 13. Ďalšia námietka sa týkala prenesenia dôkazného bremena na žalobcu. Súd sa s touto námietkou nestotožnil. V zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku dôkazné bremeno na preukázanie skutočností súvisiacich s odpočítaním dane je na strane daňového subjektu. Pretože tento je iniciátorom odpočítania DPH, je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Pokiaľ na základe ním produkovaných dôkazov správca dane získa odôvodnené pochybnosti o splnení podmienok na odpočítanie dane, v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku, aj sám vyhľadáva ďalšie dôkazy na preukázanie realizácie predmetných zdaniteľných obchodov. V danom prípade správca dane dal daňovému subjektu dostatočnú možnosť, aby si splnil svoju dôkaznú povinnosť a predložil všetky relevantné dôkazy, avšak keďže po zistení skutočnosti, že subdodávateľ žalobcu firma ZR COMPANY, s. r. o., ktorá bola jediným dodávateľom dodávateľa žalobcu LABET, s. r. o., poprela akúkoľvek ekonomickú činnosť s dodávateľom žalobcu LABET, s. r. o., vykonal ďalšie šetrenie vo vzťahu k dodávke tovaru od spoločnosti LABET, s. r. o. aj v širších súvislostiach s výsledkom, ako je to uvedené v napadnutom rozhodnutí. 14. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-277/14, ktorý poukazuje na dobromyseľnosť zdaniteľnej osoby pri jej účasti na daňovom podvode, tento rozsudok je v danom prípade nepoužiteľný. V danom prípade totiž nebol preukázaný daňový podvod v rámci obchodného reťazca. Jediným dôvodom pre nepriznanie odpočítania DPH bola tá skutočnosť, že nebolo preukázané dodanie tovaru od dodávateľa žalobcu a dodávateľovi tak nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH. Správca dane a žalovaný teda vykonaným dokazovaním zistili len nereálnosť konkrétnych dvoch dodávok zo dňa 11.04.2014 a 30.04.2014 od spoločnosti LABET, s. r. o. pre žalobcu, avšak nevyjadrovali sa k možnému podvodnému konaniu na akomkoľvek stupni obchodného reťazca. 15. Poslednou námietkou bolo, že dodanie tovaru bolo preukázané, pretože bola preukázaná preprava od dodávateľa LABET, s. r. o. žalobcovi prostredníctvom prepravnej spoločnosti IMI SPED, s. r. o., z čoho vyplýva, že tento dôkaz bol vyhodnotený nezákonne. Táto námietka súvisí s námietkou v bode 12. odôvodnenia. Súd k tomu uvádza, že doprava pri dodávke podľa faktúry č. 1400076 zo dňa 11.04.2014 vôbec nebola preukázaná (vážny lístok č. 139). Čo sa týka dodávky podľa faktúry č. 1400097 zo dňa 30.04.2014, doprava spoločnosťou IMI SPED, s. r. o. podľa vážneho lístku č. 169 skutočne bola preukázaná, avšak chýbajú dôkazy o tom, že bol dopravovaný tovar podľa faktúry č. 1400097 zo dňa 30.04.2014 od dodávateľa LABET, s. r. o.. Odhliadnuc od toho, že podľa tejto faktúry malo byť dodané len 23,78 kg zinku SHG Z1, 99,995 % (čo je zrejme len chyba v písaní, ktorá však nebola odstránená), existujú ďalšie vážne pochybnosti o tom, že touto prepravou bol zinok od dodávateľa LABET, s. r. o. žalobcovi prepravený. Na vážnom lístku č. 169 zo dňa 30.04.2014 bol ako dodávateľ uvedený len „Slovensko", preto správca dane vykonal ďalšie šetrenia ohľadne tejto prepravy v obchodnej spoločnosti IMI SPED, s. r. o. (úradný záznam zo dňa 09.06.2015). Táto spoločnosť fakturovala spoločnosti LABET, s. r. o. dopravu faktúrou zo dňa 05.05.2014, ktorú však LABET s.r.o. neevidovala ani nezúčtovala (ani žiadnu inú faktúru za prepravu). Prílohou faktúry bol aj certifikát firmy BOLMET S.A, Boleslav, Poľská republika zo dňa 17.04.2014. Tento však obsahuje iné údaje ako certifikát predložený samotným žalobcom k dodávke, ktorá mala byť v tento deň vážená. Súd tiež poukazuje na to, že certifikát predložený žalobcom je neúplný, pretože jeho fotokópia neobsahuje meno kupujúceho, ktoré bolo zámerne vybielené. To znamená, že opäť nebola preukázaná dodávka konkrétneho tovaru podľa faktúr od dodávateľa žalobcu. 16. Z vyššie uvedených dôvodov Krajský súd v Žiline ako správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 17. O náhrade trov konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario a žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal preto, lebo v konaní nebol úspešný. Rovnako nepriznal právo na náhradu ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky tohto ustanovenia (výnimočná situácia). Poučenie: : Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V Žiline, dňa 08. novembra 2016 JUDr. Jana Martinčeková predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková