Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/51/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200237 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200237.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr- Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. E. R., D. H. XXXX/ XX, A., prechodne bytom W. S. Q., štátny občan SR, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí, Andreja Kmeťa 17, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-ZA-OOP1-2016/007304/TOT zo dňa 15.02.2016, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa v žalobe podanej v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. OÚ-ZA-OOP1-2016/007304/TOT zo dňa 15.02.2016, ktorým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Dolný Kubín, odboru všeobecnej vnútornej správy č. PK-2015/281 zo dňa 03.12.2015. Žalobca v žalobe namieta nezákonnosť napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia, nakoľko správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci, potrebný pre správne posúdenie veci. Uznanie viny prvostupňovým správnom orgánom sa nezakladá na pravde, ale na výpovedi manželov R., ktorí podobným konaním dlhodobo vyvolávajú útoky voči cirkevným autoritám pôsobiacim na Farskom úrade, ktorý leží v susedstve ich rodinného domu. V minulosti tieto útoky na predchádzajúcich správcoch farnosti tiež neboli ojedinelé, kedy predchádzajúci správca farnosti G. Z. v dôsledku neustálych psychických útokov zo strany R. sa musel podrobiť psychiatrickej liečbe. Útoky neprestali ani po jeho odchode a následnom nástupe do funkcie správcu farnosti - nového kňaza - C. E., ktorý sa na vlastnú žiadosť nechal z farnosti preložiť. O útokoch zo strany R. svedčí aj list podpísaný 275 občanmi obce, so žiadosťou o pomoc ohľadom sporov s rodinou R. adresovaných Biskupskému úradu v Spišskej Kapitule, z ktorého obsahu vyplýva, že problém vznikol neoprávneným užívaním pozemkov vo vlastníctve rímsko-katolíckej cirkvi pánom L. R., ktorý si nepriznáva vlastné protiprávne konanie, ale naopak podáva sťažnosti na správcu farnosti, kde mu ako svedkovia slúžia jeho rodinní príslušníci. Sťažnosti a vykonštruované obvinenia voči žalobcovi podáva na políciu, Okresný úrad v Dolnom Kubíne, prípadne prostredníctvom tlače a televízie. Prvostupňový orgán bez náležitého odôvodnenia odmietol vykonať dôkazy, ktoré boli v konaní navrhnuté, a to hlavne ohliadku na mieste samom, ktorú navrhol žalobca. Práve z ohliadky by si správny orgán objektívne mohol objasniť vierohodnosť výpovede svedkov, týkajúcej sa ich možnosti vidieť danú situáciu z miesta, ktoré vo svojich výpovediach popisujú. Nevykonanie navrhovaných dôkazov bez náležitého odôvodnenia malo za následok, že žalobcovi sa len ťažko hodnotila situácia, keďže sa v danom čase na danom mieste vôbec nenachádzal, avšak po vykonaní ohliadky by bolo zrejmé, že popisované udalosti nebolo možné svedkami zachytiť tak, ako ich popisovali. Správnemu orgánu pri rozhodovaní unikla podstatná skutočnosť rozhodujúca pre správne rozhodnutie a to motív, resp. dôvod, pre ktorý by mal žalobca ako správca farnosti neschodným terénom cez potok vstúpiť na pozemok manželov R. a tam sa bezdôvodne dopúšťať konania, ktoré sa mu v napadnutom rozhodnutí kladie za vinu. Vzhľadom na predchádzajúce útoky zo strany svedkov voči správcom farnosti je teda viac ako pravdepodobné, že tieto výpovede zo strany svedkov sú vo veci značne zaujaté a neobjektívne, a preto na takýchto dôkazoch nemôže byť postavené rozhodnutie správneho orgánu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 14.04.2016. Žalovaný zotrval na svojom právnom názore vyjadrenom v napadnutom rozhodnutí, nakoľko obidve rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Vykonanie ohliadky na mieste spáchania skutku nebolo v konaní obvineným navrhnuté. Napriek uvedenej skutočnosti mal žalovaný za to, že aj prípadné vykonanie ohliadky miesta spáchania skutku by vzhľadom k charakteru priestupku nijako neprispelo k objasneniu skutkového stavu veci. Navrhol, aby Krajský súd v Žiline žalobu zamietol. Krajský súd v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 29.06.2016. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, vrátane rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj ich postupov, v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že obidve rozhodnutia správnych orgánov sú vydané v súlade s právnymi predpismi na vec sa vzťahujúcimi a z tohto dôvodu bola žaloba ako nedôvodná podľa § 250j ods. 1 O.s.p zamietnutá a to z nasledovných dôvodov : Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 245 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za priestupok možno uložiť tieto sankcie: pokarhanie. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb., za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 33,00 Eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) a písm. g) pokutu do 99,00 Eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. e) pokutu do 200,00 Eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. f) pokutu do 331,00 Eur. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb., ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., priestupky prejednávajú obvodné úrady, ak zákon neustanovuje inak. Podľa § 77 zákona č. 372/1990 Zb., výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1). Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku - zákon č. 71/1967 Zb., správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 34 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že prvostupňový správny orgán - Okresný úrad Dolný Kubín, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím zo dňa 03.12.2015 pod č. PK-2015/281 rozhodol tak, že uznal žalobcu za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil dňa 02.08.2015 v čase okolo 20:45 hod. v obci Žaškov tým, že vstúpil na neoplotený pozemok, ktorý tvorí dvor rodinného domu č. XXX, ktorého majiteľom je L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, kde tu začal lomcovať drevenými latami, ktorými sú podopreté maliny a keď na neho L. R. zakričal, že čo tam robí, tak sa na neho zahnal drevenou latou, kde uvedené konanie považuje L. R. za hrubé správanie, a teda žalobca úmyselne narušil občianske spolunažívanie hrubým správaním, za čo sa mu podľa § 11 ods. 1 písm. a) s prihliadnutím k § 49 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, resp. za čo mu bolo uložené pokarhanie. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že sa správny orgán oboznámil so správou OO PZ SR Dolný Kubín č. ORP-P-419/DK-2015, ktorá mu bola doručená dňa 13.08.2015 za účelom prejednania priestupku. Ďalej poukázal na vykonané dokazovanie, a to vypočutie obvineného Mgr. E. R., svedka L. R. a svedkyňu K. R.. Žalobca mal za to, že zo strany R. považuje jeho obvinenie za krivé obvinenie, lebo toto sa už stalo viackrát. R. ho krivo obviňuje a vymýšľa na neho neskutočné obvinenia, pretože ho potrebuje z miesta kňaza spratať. Všetky obvinenia R. na neho považuje za vykonštruované. Uviedol, že v živote na pozemok pána R. nevstúpil. Svedok L. R. vo svojej výpovedi uviedol, že trvalo býva v rodinnom dome č. XXX v obci Q., ktorý susedí s farským úradom. Dňa 02.08.2015 v čase okolo 20:45 hod. bol vo dvore svojho rodinného domu a počul búchať fľašu o plechovú garáž, ktorú má postavenú vo dvore. Otočil sa a videl E. R., farára v obci Žaškov, ako schádza dolu potokom cez kry smerom k jeho pozemku. Žalobca vošiel na neoplotený pozemok a začal lomcovať drevenými latami, ktorými má ohradené maliny. On na neho zakričal, že čo tam robí, mlátil ako nepríčetný po ríbezliach, tak sa pohol smerom k nemu, pričom sa E. R. na neho zahnal latou. On na toto zobral psa a išiel domov zavolať policajtov. Pri predmetnom incidente nebol žiadny svedok okrem jeho manželky, ktorá toto všetko videla a počula z okna. Uviedol teda, že žalobca bol na jeho pozemku a zaháňal sa na neho latou. Svedkyňa K. R. uviedla, že býva v obci Žaškov v spoločnom dome č. XXX s manželom L. R. a dňa 02.08.2015 bola doma a manžel išiel venčiť dcérinho psa, ktorá bola na dovolenke a im ho nechala na starosti. Po chvíli cez otvorené okno začula nejaký krik, nahla sa do okna a počula hlas pána farára, ako niečo kričal a búchal a vytrhával laty. Kričal niečo, že mu berú úrodu a vlastne vstúpil na ich pozemok. Počula manžela ako sa ho pýta, že čo tam robí a vtedy manželovi povedala, aby išiel dnu, že sa hádam nedá zabiť. Na to manžel vošiel dnu a privolal políciu. S určitosťou vedela povedať, že to bol pán farár, pán E. R., toho už pozná aj jeho hlas, aj postavu. Ataky zo strany pána R. sa voči ich rodine stávajú častejšie. Správny orgán vyhodnotil vykonané dôkazy a dospel k názoru, že obvinený žalobca je vinný zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie, pričom hlavným odvolacím dôvodom bola skutočnosť, že obvinenie vo vzťahu k osobe žalobcu sa nezakladá za pravde, je celé vymyslené a skutok sa nestal. Žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 15.02.2016 rozhodnutie prvostupňového správne orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaný stotožnil so zisteným skutkovým a právnym stavom vo veci aj napriek skutočnosti, že žalobca spáchanie skutku v plnej miere poprel a uviedol, že na pozemok L. R. nikdy nevkročil, žalovaný konštatoval, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej spolu so správnou myšlienkovou úvahou uvedenou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správne orgány vychádzali nie sú spochybnené, najmä kvôli prameňu z ktorého pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonávané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel (pozri rozsudok NS SR z 20.06.2007 sp. zn. 2Sž-O- KS/92/2006). Na objasnenie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a postih fyzickej osoby za tento priestupok musia byť obligatórne naplnené a v správnom konaní preukázané všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku, t. j. subjekt, subjektívna stránka, objekt a objektívna stránka. Ak v správnom konaní bolo preukázané, že chýba hoci len jeden znak skutkovej podstaty, nemožno uplatniť postih fyzickej osoby za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. V prípade pochybnosti o niektorej časti skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu treba uplatniť zásadu in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obvineného. Pojmy občianske spolunažívanie a schválnosť, ktoré sú zakotvené v skutkovej podstate priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch sú typické neurčité právne pojmy. Z praxe ako aj z odbornej literatúry vyplýva, že pojem schválnosť predstavuje konanie hrubo zasahujúce do pokojného života inej osoby. Schválnosť musí mať charakter hrubého konania zasahujúceho a narušujúceho občianske spolunažívanie. Pritom pojem občianske spolunažívanie je možné všeobecne vymedziť ako súhrn pravidiel správania sa, ktoré sú podľa všeobecného názoru nevyhnutnou podmienkou kľudného a usporiadaného spolužitia občanov v danom mieste a v čase. K uplatňovaniu postihu za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu možno vychádzať z nasledujúcej judikatúry: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.04.2008 sp. zn. 2Sžo/55/2008, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 02.02.2010 sp. zn. 1Sžo/58/2009, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18.05.2010, sp. zn. 6Sžo/173/2009, nález Ústavného súdu SR z 01.07.2008 č. k. III. ÚS 341/07-38, uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 16.12.2008, sp. zn. IV. ÚS 378/08, nález Najvyššieho správneho súdu ČSR z 11.10.1932, č. 10735, (BohA10064/1932), rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/60/2014. Skutková podstata, resp. podľa ust. § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch - zákona č. 372/1990 Zb. je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výsledne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin. Skutková podstata priestupku je charakterizovaná štyrmi obligatórnymi znakmi, a to subjekt, subjektívna stránka, objekt a objektívna stránka. Subjektom je páchateľ priestupku, subjektom môže byť len fyzická osoba. Podmienkou je deliktuálna spôsobilosť osoby, teda spôsobilosť naplniť svojim konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku (vek 15 rokov a neexistencia dôvodov vylučujúcich nepríčetnosť), subjektívna stránka predstavuje zavinenie; zavinenie môže byť úmyselné alebo z nedbanlivosti, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie hoci len z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje výslovne úmysel, objektom sú vybrané spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené zákonom, a proti ktorým konanie smeruje, objektívna stránka je daná konaním (komisívnym, omisívnym), následkom a príčinnou súvislosťou medzi konaním a následkom (kauzálny nexus), fakultatívnymi znakmi objektívnej stránky sú čas a miesto konania. Sankciou, t. j. následkom za priestupok je pokarhanie, pokuta, zákaz činnosti a prepadnutie veci (§ 11 ods. 1 zákona o priestupkoch). Súd vyhodnocuje žalobcove námietky v predmetnej veci ako nedôvodné. Vo vzťahu k námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu veci súd uvádza, že správny orgán vo veci dostatočne zistil skutkový stav veci potrebný pre správne právne posúdenie veci. Uznanie viny žalobcu bolo preukázané na základe vykonaného dokazovania, a to na základe svedeckých výpovedí dvoch svedkov, ktoré vyplývajú z obsahu administratívneho spisu. Obidvaja svedkovia - L. R. a aj K. R. o skutku žalobcu vypovedali zhodne, obidvaja svedkovia v rámci správneho konania boli poučení, že ako svedkovia s poukazom na § 35 ods. 1 zákona o správnom konaní majú povinnosť vypovedať pravdivo a nesmú nič zamlčovať s tým, že boli poučení aj o následkoch v prípade nepravdivej alebo neúplnej svedeckej výpovede. Uvedené poučenie zobrali na vedomie vlastnoručným podpisom, čo vyplýva z obsahu administratívneho spisu. Hrubé správanie žalobcu bolo v skutkovej podstate preukázané lomcovaním drevenými latami, ktorými boli podopreté maliny s tým, že keď na žalobcu svedok R. zakričal, že čo tam robí, tak sa na neho žalobca zahnal drevenou latou. Skutkový stav teda bol zistený v súlade s § 3 ods. 4 a § 32 Správneho poriadku. Vo veci bolo nariadené ústne pojednávanie na konkrétny deň, dňa 26.11.2015, na ktorom boli riadne vypočutí jak obvinený z priestupku - žalobca, tak aj dvaja svedkovia L. a K. R.. Prvostupňový a aj druhostupňový správny orgán sa správne vysporiadali s výpoveďami uvedených osôb, dôkazy vyhodnotili v zmysle § 34 ods. 5 správneho poriadku, nekonali jednostranne ako namieta žalobca. Správne orgány oboch stupňov teda správne vyhodnotili skutkový a právny stav a na vec aplikovali správne právne predpisy - zákon o priestupkoch a správny poriadok. Žalobca v podanej žalobe namieta nevykonanie ohliadky miesta spáchania priestupku prvostupňovým správnym orgánom, pričom súd poukazuje na to, že z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by takúto ohliadku miesta spáchania priestupku samotný žalobca v priebehu správneho konania navrhol. Súd sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného v tejto veci, že i prípadné vykonanie ohliadky miesta spáchania skutku by vzhľadom k charakteru priestupku nijako neprispelo k objasneniu skutkového stavu veci, nakoľko svedkyňa K. R. vo svojej výpovedi jednoznačne sa vyjadrila, že napriek zníženej viditeľnosti, šeru pozná obvineného hlas i postavu. Žalobca v žalobe ďalej namieta aj neexistenciu motívu jeho konania. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že medzi žalobcom a rodinou R., čo napokon nepopiera a poukazuje na to aj samotný žalobca v samotnej žalobe dlhodobo vznikajú konfliktné situácie. Súd poznamenáva a v tejto súvislosti, že otázka spornosti pozemkov medzi žalobcom, resp. Rímsko- katolíckou cirkvou Žaškov a svedkami v rámci priestupkového konania nemohla a ani nemôže byť riešená v rámci priestupkového konania. Súd v predmetnej veci nemohol prihliadnuť ako na dôkaz - predloženú tzv. petíciu za žalobcu, nakoľko táto nepreukazuje opak zisteného skutkového stavu vo veci zo strany konajúcich správnych orgánov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bola žaloba žalobcu ako nedôvodná pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnutá. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario. Žalobca nebol úspešným účastníkom konania, a preto nemá právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.