Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/32/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200243 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200243.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.. XXX, X., právne zast. JUDr. Michalom Brožom, advokátom so sídlom A. I. č. X, XXX XX X., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo policajného zboru SR v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho č. 26, 012 23 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-3/2016 zo dňa 05.02.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalobkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou 09.03.2016 na tunajší súd sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-3/2016 zo dňa 05.02.2016 (ďalej len preskúmavané rozhodnutie, napadnuté rozhodnutie), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne, Okresný dopravný inšpektorát Námestovo (ďalej len prvostupňový správny orgán) č. ORPZ-DK-ODI4-P-70/2015 zo dňa 29.10.2015 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie), ktorým správny orgán uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku, ktorého sa dopustila dňa 08.01.2015 o 17.10 hod v obci Rabča, ulica Hlavná, keď pri prechádzaní cez štátnu cestu I. triedy č. 78, km 32,300 v smere zľava doprava smerom k predajni KAJO TEX z pohľadu vodiča za zníženej viditeľnosti ako chodkyňa, spoločne s manželom Ing. L. T., nar. XX.XX.XXXX mimo priechodu pre chodcov vstúpila na vozovku, aj napriek tomu, že vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemohla cez vozovku bezpečne prejsť, pred vstupom na vozovku sa nepresvedčila, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva a s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť prichádzajúceho vodiča vozidla tov. zn. Škoda Roomster Praktik, evidenčné číslo NO 580 BM J. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorý viedol vozidlo v smere jazdy Oravská Polhora - Námestovo, ktorý v reakcii na vzniknutú situáciu zmenil smer a rýchlosť jazdy a následne došlo k stretu ľavou prednou časťou uvedeného osobného motorového vozidla s jej osobou, mimo vozovku a následne vodič narazil do oplotenia rodinného domu č. XXX. Následkom tohto konania chodci Ing. L. T. a W. T. utrpeli zranenia nad 7 dní. Požitie alkoholu vodičom vozidla tov. zn. Škoda Roomster Praktik, evidenčné číslo NO 580 BM J. Y. nebolo zistené, taktiež u chodkyne W. T. požitie alkoholu zistené nebolo. Požitie alkoholu bolo zistené u chodca Ing. L. T. s nameranou hodnotou 0,37 mg na liter vydýchnutého vzduchu. W. T. týmto svojim konaním porušila ust. § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. (ďalej len zákon 8/2009 Z.z.) o cestnej premávke v znení neskorších predpisov a bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, podľa § 22 ods. 1, písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon 372/1990 Zb.). Od uloženia sankcie sa podľa § 11 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov upustilo, pretože k náprave páchateľa postačilo samotné prejednanie priestupku. V dôvodoch rozhodnutia sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom a konštatoval, že žalobkyňa závažným spôsobom porušila pravidlá cestnej premávky, nakoľko v dôsledku jej konania vznikla dopravná nehoda. Poukázal na vykonané dokazovanie znalca Ing. Obtuloviča vyjadrené v odbornom vyjadrení č. 25/2015, ktoré je súčasťou administratívneho spisu, z ktorého záverov je zrejmé, že vodič s vozidlom by nezastavil ani v povolenej rýchlosti 50 Km/h pred chodcami, došlo by k zrážke, ak by reagoval rovnako ako počas nehodového deja, ako aj stanovisko znalca, ktorý konštatoval, že vodič vozidla reagoval na chodcov správne aj s následným zatáčaním vpravo, pretože vodič nemohol vedieť, či chodci nezastavia v jeho jazdnom pruhu, alebo či budú pokračovať ďalej v chôdzi smerom ku krajnici, kde aj fyzicky mimo jazdného pruhu, teda na krajnici, k zrážke s chodcami a vozidlom došlo. V dôvodoch rozhodnutia citoval podrobne závery z odborného vyjadrenia znalca a konštatoval, že žalobkyňa, ako chodkyňa, mimo prechodu pre chodcov vstúpila na vozovku aj napriek tomu, že vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemohla cez vozovku bezpečne prejsť, pred vstupom na vozovku sa nepresvedčila, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva a s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť prichádzajúceho vozidla vodiča ev. č. NO-580 BM J. Y., ktorý viedol vozidlo v smere jazdy Oravská Polhora - Námestovo, ktorý v reakcii na vzniknutú situáciu zmenil smer a rýchlosť jazdy, došlo k dopravnej nehode. 2. K odvolacím námietkam žalobkyne žalovaný konštatoval, že vyjadrenie Krajskej prokuratúry Kd 190/15/5500-7 zo dňa 16.11.2015 nemožno považovať za podklad alebo stanovisko pre iné správne alebo priestupkové konania, keď prokurátor posudzoval výlučne postup podriadenej prokuratúry, v súvislosti s preskúmaním zákonnosti rozhodnutia ODI Námestovo ORPZ-DK-ODI4-P-69 zo dňa 11.06.2015 a zohľadňoval iba individuálne aspekty tohto rozhodnutia. Žalovaný konštatoval, že bol riadne zistený skutočný stav veci a boli obstarané potrebné podklady pre rozhodnutie vo veci a na základe týchto dostatočných podkladov aj prvostupňový správny orgán rozhodol. K námietke žalobkyne, ktorá v priestupkovom konaní tvrdila, že bolo potrebné uvedené konania spojiť na spoločné konanie, konštatoval, že je na úvahe správneho orgánu, či vec bude vylúčená na samostatné konanie. Konštatoval, že na základe úvahy správneho orgánu Okresného dopravného inšpektorátu Námestovo, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne bola vec dopravnej nehody, ku ktorej došlo 08.01.2015, vylúčená zo spoločného konania na samostatné konanie. Dôvody vylúčenia veci posúdil správny orgán a o vylúčení veci zo spoločného konania nevydal procesné rozhodnutie, keď podľa jeho názoru rozhodnutie netreba vydávať, keď vylúčením veci na samostatné konanie sa nezasahuje do právneho postavenia osoby obvinenej zo spáchania priestupku. Dôvodom na vylúčenie veci bolo, že ak by veci zostali spojené, došlo by minimálne k ohrozeniu rýchlosti konania, z tohto dôvodu správny orgán takto postupoval v súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. K námietke žalobkyne týkajúcej sa odmietnutia výpovede J. Y. poukázal na § 34 ods. 2 Správneho poriadku, zopakoval výpovede J. Y. a konštatoval, že z výpovede Y. na ústnom pojednávaní vyplýva, že poučeniu v plnej miere porozumel a k veci uviedol, že vypovedal asi trikrát a je to pravdivé, z čoho možno podľa žalovaného konštatovať, že potvrdil svoju predchádzajúcu výpoveď. Žalovaný uviedol, že právny zástupca žalobkyne nemal na Y. žiadne otázky, preto nemožno konštatovať, že by v konaní J. Y. na ústnom pojednávaní prispel k objasneniu skutočného stavu veci, nakoľko potvrdil svoje predchádzajúce výpovede vlastnoručným podpisom. Ďalej konštatoval, že voči J. Y. správny orgán bude konať, čo je však predmetom iného konania a nemá to žiaden vplyv na právnu pozíciu žalobkyne a jej zavinené konanie, ktoré je predmetom konania a rozhodovania žalovaného. Poukázal, že ani žalobkyňa na pojednávaní 29.10.2015 nevzniesla žiadnu námietku voči výpovediam svedkov, odbornému vyjadreniu a k vykonaným dôkazom, preto žalovaný mal za to, že bol zistený presne a úplne skutočný stav veci a boli zadovážené potrebné podklady pre rozhodnutie. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala riadne a včas žalobu žalobkyňa. Žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V dôvodoch tvrdila, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že správny orgán pri rozhodovaní zásadným spôsobom porušil procesné ustanovenia Správneho poriadku, týkajúce sa vedenia správneho konania spočívajúce v nevykonaní spoločného konania proti všetkým obvineným z priestupku a v umožnení svedka J. Y. odmietnuť vo veci vypovedať, bez existencie zákonného dôvodu na odmietnutie výpovede a nesprávne právne posúdil vec, pričom pri svojom rozhodnutí nebral do úvahy dôkazy svedčiace v prospech žalobkyne. Správny orgán nebral do úvahy stanovisko trestného odboru Krajskej prokuratúry v Žiline zo dňa 16.11.2015, ktoré vyjadrilo právny názor k miere zavinenia dopravnej nehody zo strany jej účastníkov, neakceptoval názor, že vinníkom dopravnej nehody je vodič motorového vozidla J. Y.. 4. Tvrdila, že ani z odborného vyjadrenia č. 25/2015 zo dňa 27.02.2015, vyhotoveného znalcom Ing. Obtulovičom a ani z iných vykonaných dôkazov nevyplýva, že žalobkyňa zavinila vznik dopravnej nehody. Poukázala na stranu 12 odborného vyjadrenia v rámci odpovede č. 3 a na stranu 14 odborného vyjadrenia, v ktorých znalec konštatuje, že chodci, teda aj žalobkyňa, nevytvorili vodičovi motorového vozidla prekážku z technického hľadiska náhlu, teda takú prekážku, ktorá je vytvorená na vzdialenosť kratšiu, než na vzdialenosť, na ktorú mohol vodič z dovolenej, resp. primeranej rýchlosti zastaviť, pokiaľ nebol inak obmedzený, pritom nesmie ísť o oneskorenú reakciu vodiča. Tvrdila, že správny orgán nebral skutočnosti zistené v konaní do úvahy, svedčiace v prospech žalobkyne, a to najmä, že vodič motorového vozidla v čase pred vznikom dopravnej nehody, sa pohyboval rýchlosťou vyššou ako je v danom úseku povolená, pričom neskoro reagoval na pohyb chodcov, čo vyplýva zo záverov odborného vyjadrenia uvedeného na str. 14. K dopravnej nehode a stretu žalobkyne s motorovým vozidlo došlo mimo vozovky na chodníku, a tento stret spôsobil žalobkyni ťažkú ujmu na zdraví, čo vyplýva z odborného vyjadrenia znalca MUDr. O.. Nebral žalovaný do úvahy stanovisko Krajskej prokuratúry v Žiline zo 16.11.2015, ktorá konštatovala, že príčinou vzniku dopravnej nehody bola oneskorená reakcia vodiča. Opätovne poukázala, že neboli splnené podmienky na samostatné konanie, a to z dôvodu, že aj voči L. T., manželovi žalobkyne pod ORPZ-DK-ODI4-P-71/2015 sa vedie samostatné priestupkové konanie, ktoré sa týka tej istej dopravnej nehody z 08.01.2015, preto konanie vo veci žalobkyne a jej manžela, malo byť vedené ako spoločné konanie, jedná sa o totožný priestupok, totožný skutok a boli naplnené obligatórne náležitosti pre postup v spoločnom konaní a nie v samostatnom konaní. Vyjadrila názor, že neboli splnené podmienky na vylúčenie prejednávanej veci vo vzťahu k žalobkyni na samostatné konanie, s poukazom na § 57 ods. 2 Zákona o priestupkoch. Poukázala na procesné pochybenie správnych orgánov pri výsluchu svedka J. Y., keď neboli splnené podmienky, aby Y. odoprel výpoveď ako svedok, poukázala na ust. § 35 ods. 1 a 3 Zákona o správnom konaní a tvrdila, že dôvody na odopretie svedeckej výpovede sú taxatívne dané a je vecou správneho orgánu skúmať, či pri aplikácii tohto práva boli, resp. sú, na strane konkrétneho svedka, dané dôvody na odopretie výpovede. Tvrdila, že práve výpoveď svedka Y. mala prispieť k odstráneniu rozporov medzi jeho skoršou výpoveďou a výpoveďou žalobkyne, keďže správny orgán tieto rozpory neodstránil, preskúmavané konanie prebehlo v rozpore so zásadou dostatočne zisteného skutkového stavu. Poukázala aj na rozhodnutie NS SR v konaní 6Sžo/136/2007. 5. Vo vyjadrení zo dňa 11.04.2016 žiadal žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Stotožnil sa so skutkovým a právnym posúdením veci vyjadreným v dôvodoch rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho rozhodnutia. 6. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu žalobných bodov pri aplikácii § 491 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. (ďalej len Správny súdny poriadok, ďalej len SSP) v súlade aj s ustanoveniami upravujúcimi správnu žalobu vo veciach správneho trestania v druhej hlave tretej časti SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a pri aplikácii § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol a to z nasledovných dôvodov: 7. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 2). Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 8. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 9. Podľa § 34 ods. 1 Zákona o správnom konaní na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 10. Podľa § 34 ods. 2 Zákona o správnom konaní dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. 11. Podľa § 35 ods. 1 Zákona o správnom konaní každý je povinný vypovedať ako svedok; musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať. 12. Podľa § 35 ods. 2 Zákona o správnom konaní ako svedok nesmie byť vyslúchnutý ten, kto by sprístupnil utajovanú skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo porušil zákonom výslovne uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, okrem ak by ho tejto povinnosti zbavil príslušný orgán alebo ten, v záujme koho túto povinnosť má. 13. Podľa § 35 ods. 3 Zákona o správnom konaní výpoveď môže odoprieť ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám; ich výpočet sa spravuje Občianskym zákonníkom. 14. Podľa § 35 ods. 4 Zákona o správnom konaní správny orgán poučí svedka pred výsluchom o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. 15. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb., Ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 4) 4) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). 16. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., ak sa páchateľ dopustil viacerých priestupkov, ktoré je príslušný prejednať ten istý orgán, prejednajú sa tieto priestupky v jednom konaní; v jednom konaní však nemožno prejednať priestupok páchateľa podľa § 88aa ods. 1 a súčasne iný priestupok. 17. Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. spoločné konanie sa uskutočňuje tiež proti všetkým páchateľom, ktorých priestupky spolu súvisia a ktoré prejednáva ten istý orgán. Na urýchlenie konania alebo z iného dôležitého dôvodu možno vec niektorého páchateľa priestupku vylúčiť zo spoločného konania. 18. Podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. v znení k 31.12.2015 priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku, 19. Podľa § 53 ods. 1 Zákona o cestnej premávke účinného k 31.12.2015 pri prechádzaní cez cestu je chodec povinný prednostne použiť priechod pre chodcov, nadchod alebo podchod. Na priechode pre chodcov sa chodí vpravo. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, ak prichádza vozidlo s právom prednostnej jazdy; ak sa chodec nachádza na vozovke, musí takémuto vozidlu bez meškania uvoľniť priestor na prejazd. Chodec je povinný umožniť električke plynulý prejazd. 20. Podľa § 53 ods. 2 Zákona o cestnej premávke účinného k 31.12.2015 chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre chodcov, musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v skupinách. To platí aj voči vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Iným účastníkom cestnej premávky ako chodcom je používanie priechodu pre chodcov zakázané. 21. Podľa § 53 ods. 3 Zákona o cestnej premávke účinného k 31.12.2015 mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy. 22. Podľa § 53 ods. 4 Zákona o cestnej premávke účinného k 31.12.2015 pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany. 23. K žalobnému bodu, v ktorom žalobkyňa tvrdila, že došlo k procesnému pochybeniu správneho orgánu prvého stupňa, ktorý neprejednal priestupkové veci týkajúce sa dopravnej nehody vo vzťahu k všetkým účastníkom dopravnej nehody (k žalobkyni, jej manželovi a vodičovi motorového vozidla J. Y.) v jednom konaní, krajský súd konštatuje, že boli splnené podmienky § 57 zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom k 31.12.2015 (v čase konania prvostupňového správneho orgánu), aby správny orgán viedol spoločné konanie. Napriek tejto skutočnosti krajský súd, po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nezistil, že by postupom správneho orgánu došlo k vade konania, ktoré má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keď je výlučne v kompetencii správneho orgánu a jeho správnej úvahe, či konkrétnu vec prejedná v spoločnom konaní, alebo veci vylúči na samostatné konania, čo je výlučne na úvahe správneho orgánu a je vecou vedenia správneho konania. 24. V konaní nemožno akceptovať námietku žalobkyne, ktorá tvrdila, že uvedeným postupom (nekonania v spoločnom konaní) bolo jej, v konečnom dôsledku, odopreté právo poškodenej z dopravnej nehody uplatňovať si svoje práva v priestupkovom konaní, ktoré sa viedlo voči J. Y. - vodičovi motorového vozidla ako účastníkovi dopravnej nehody. Predmetom preskúmania napadnutého rozhodnutia je rozhodnutie o vine žalobkyne zo spáchania priestupku, ktorého sa mala dopustiť, tak ako je vymedzené vo výroku prvostupňového rozhodnutia, v skutkovom vymedzení konania žalobkyne, ktoré vyhodnotil správny orgán ako priestupok a uznal vinnou, tak ako je vymedzená právna kvalifikácia priestupku. 25. Predmetom preskúmania zo strany správneho súdu je preskúmanie rozhodnutia žalovaného. Iba v intenciách výrokovej časti vo väzbe na dôvody rozhodnutia je kompetentný správny súd, na základe riadne a včas podanej žaloby, preskúmať napadnuté rozhodnutie. V tomto smere krajský súd mohol a bol kompetentný skúmať a vyjadrovať sa len k otázke, či záver správnych orgánov, ktoré uznali žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku tak, ako je skutok vymedzený pri uvedenej právnej kvalifikácii, je súladný so zákonom. Iba táto skutočnosť je vymedzená súdnym prieskumom v konaní krajského súdu 20S/32/2016, preto je bez relevancie námietka žalobkyne, že nemohla uplatňovať, v spoločnom konaní, právo poškodenej z dopravnej nehody, ktorej bol účastníkom vodič J. Y.. Žalobkyňa nemôže vo vzťahu k preskúmavanému konaniu, v správnej žalobe, ktorú podala, a ktorú vedie krajský súd v konaní 20S/32/2016, uplatňovať námietky iné, než vo vzťahu k rozhodnutiu správneho orgánu o jej vine zo spáchania priestupku. Tento argument žalobkyne nie je vo vzťahu k posudzovanému konaniu a rozhodnutiu žalovaného, relevantný. Správny súd je kompetentný preskúmať len to, či napadnuté rozhodnutie o uznaní žalobkyne z priestupku je súladné so zákonom. V preskúmavanom konaní žalobkyňa postavenie poškodeného nemala. Bola obvinená z priestupku a právoplatným rozhodnutím správneho orgánu uznaná vinnou z priestupku. Pokiaľ existuje právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu o spáchaní priestupku zo strany žalobkyne a právoplatné rozhodnutie o uznaní viny žalobkyne zo spáchania konkrétneho priestupku, i keď je bez pochýb, že v súvislosti s preskúmavanou dopravnou nehodou utrpela ťažkú ujmu na zdraví, nemôže mať podľa, názoru krajského súdu, v tejto veci žalobkyňa aj status poškodenej v konaní. Preto tento argument žalobkyne, ktorým poukazovala na pochybenie správnych orgánov v súvislosti s porušením § 57 ods. 2 Zákona o priestupkoch, vyhodnotil krajský súd ako nedôvodný a ako už uviedol vyššie, pokiaľ správne orgány nekonali v spoločnom konaní, táto skutočnosť nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 26. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že došlo k pochybeniu správneho orgánu v súvislosti s výsluchom svedka J. Y., keď neboli splnené podmienky na odopretie jeho výpovede, súd uvádza, že z administratívneho spisu mal preukázané, že na pojednávanie dňa 29.10.2015 pred správnym orgánom - (priestupkovým orgánom) bol volaný ako svedok J. Y., na základe predvolania z 02.09.2015 aj 24.09.2015. Súčasťou zápisnice z tohto pojednávania je aj poučenie svedka v zmysle § 35 ods. 1, 2, 3 a 4 Zákona o správnom konaní. Správny orgán v súlade so zákonom svedka poučil aj o možnosti odoprieť výpoveď v súlade s § 35 ods. 3 Zákona o správnom konaní a svedok Y. podpisom potvrdil, že bol v súlade s týmto ustanovením správnym orgánom poučený. 27. Svedok Y. uviedol, že poučeniu porozumel, že vypovedal asi trikrát, to čo povedal je pravdivé, odmietol vypovedať ako svedok. Je pravdou, že neboli splnené podmienky odopretia svedeckej výpovede Y. podľa § 35 ods. 3 Zákona o správnom konaní, a svedok nemohol odoprieť výpoveď podľa § 35 ods. 3 Zákona o správnom konaní. 28. Krajský súd konštatuje, že správny orgán nemôže žiadnymi donucovacími prostriedkami svedka, ktorý sa dostaví na základe riadneho predvolania pred správny orgán a v súlade so zákonom je poučený, donútiť vypovedať. Ani priestupkový orgán nemal prostriedky, keďže mu takéto prostriedky zákon nedelegoval, aby „vynucoval“ výpoveď svedka. Z tohto dôvodu je potom bez relevancie argument, že svedok v rozpore so zákonom odoprel vypovedať, keď „donútenie svedka vypovedať“, zo strany priestupkového orgánu, nemá oporu v zákone, naviac krajský súd poukazuje, že svedok, okrem toho, že odmietol vypovedať aj zotrvával na doterajších výpovediach a považoval ich za pravdivé. Svedok Y. sa vyjadril pred Okresným riaditeľom Policajného zboru Dolný Kubín, Dopravný inšpektorát Dolný Kubín, v zázname o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. v Nižnej 09.01.2005, keď uviedol, že v čase približne o 17.10 hod. prechádzal na uvedenom vozidle rovnakým úsekom cesty oproti kultúrnemu domu Gaceľ, v diaľke zaregistroval protiidúce osobné motorové vozidlo, ktoré bolo ešte pred križovatkou, v smere na obec Rabčice. Cesta bola šmykľavá, na vozovke bola námraza a ujazdený sneh, preto celým úsekom v obci prechádzal predpísanou rýchlosťou. Išiel na zaradenom treťom rýchlostnom stupni rýchlosťou cca 40 km/h, možno aj menej. Pokračoval v jazde ďalej, a keď bol vlastne na začiatku úrovne križovatky smerom na Rabčice, v tomto úseku sa približne míňal s protiidúcim vozidlom V diaľke za ním približne 80 m išlo ďalšie svietiace vozidlo. Keď sa minul s týmto vozidlom, zaregistroval na vozovke siluetu dvoch chodcov držiacich sa za ruku. Uviedol, že sa nachádzal približne na začiatku úrovne križovatky a chodcov uvidel niekde v strede vozovky, prechádzali z jeho pohľadu zľava doprava. Videl, že prvý išiel muž, ktorý ľavou rukou držal ženu, a táto išla cca 0,5 m až 1 m za ním v odstupe. Nevidel, ako stáli na chodníku, ako to prvé auto prešlo, oni vbehli do vozovky, na čo reagoval, že šliapol silno na brzdu, auto išlo rovno, tak ho strhol volantom doprava a vtedy došlo následne k nárazu do chodcov. V momente keď brzdil a súčasne sa vyhýbal chodcom vpravo, bol už s vozidlom väčšou časťou mimo vozovky v mieste, kde bol nahrnutý sneh, vtedy došlo k nárazu. Potom popísal, akým spôsobom došlo k nárazu do chodcov - žalobkyne a jej manžela. 29. Žalobkyňa a jej manžel tak v zápisniciach o podaní vysvetlenia, ako aj vo výsluchu pred priestupkovým orgánom, zhodne uvádzali, že v čase skutku stáli obaja na chodníku, držali sa za ruku, bola tma, nad nimi svietila lampa verejného osvetlenia a rozhliadali sa vpravo aj vľavo. Vľavo v smere ich pohľadu do Zubrohlavy zaregistrovali kolónu osobných vozidiel, išlo v nej veľa áut, nevedeli označiť počet, ale zdalo sa im, že tam stáli asi 5 minút. Keď videli, že už prechádza posledné auto z tejto kolóny, žalobkyňa sa pozrela doprava, na smer od Oravskej Polhory a ponad prechádzajúce vozidlá videla prichádzajúce osobné auto. To bolo vo vzdialenosti podľa jej odhadu 100 až 130 metrov, čo nevedela presne odhadnúť. Uviedla, že jej aj manželovi sa zdalo, vzhľadom na vzdialenosť vozidla, že môžu bezpečne prejsť, pretože toto vozidlo bolo ďaleko od nich. Preto si hneď asi 10 metrov za posledným vozidlom z kolóny vstúpili z chodníka na vozovku a kolmo prechádzali cez vozovku. Držali sa za ruku a rýchlou chôdzou prebiehali cez cestu, pretože zľava už v diaľke prichádzali vozidlá. Prebehli na druhú stranu, na kraji cesty bol sneh, ale nohou žalobkyňa vstúpila na pätník na okraji parkoviska tak, že bola mimo vozovky na parkovisku pred polyfunkčným domom KAJO TEX. Uviedla, že prichádzajúce vozidlo bolo pred úrovňou križovatky v smere Rabčice, vzdialenosť nevie odhadnúť, ale približne 40 metrov, ale vtedy ona stála už mimo vozovku, aj s manželom, na parkovisku, chceli ísť k synovi. Keď stála chrbtom k vozovke, pravou stranou k prichádzajúcemu vozidlu a zacítila len náraz do svojho pravého stehna a uvádzala ďalšie okolnosti, ako spadla a ostala ležať na zemi. 30. Pokiaľ správny orgán vychádzal z výpovedí svedka Y. - vodiča motorového vozidla, ktorý bol aj účastníkom dopravnej nehody a z obsahu ďalších vykonaných dôkazov, vrátane výsluchu žalobkyne, ako aj ďalších svedkov (jej manžela) a iných svedkov, vykonaných v priestupkovom konaní, ako aj pred začatím priestupkového konania, tak tento postup je súladný so zákonom. Potom bolo potrebné posúdiť, či výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správny orgán riadne a dostatočne, aj v súlade so zásadami logiky, a došlo k rozporom v tvrdeniach medzi žalobkyňou a Y., či bolo potrebné uvedené rozpory odstrániť, resp. či správny orgán v konaní a v dôvodoch rozhodnutia sa s týmito rozpormi náležite vysporiadal. 31. Krajský súd tak, ako uviedol vyššie konštatuje, že výsluchy žalobkyne a jej manžela, svedka Ing. D. pred priestupkovým orgánom, ako aj pred začatím priestupkového orgánu sú v zásade zhodné a v nich je vyjadrený ich názor na popis posudzovanej dopravnej nehody. Svedok Y. podal vysvetlenia pred príslušným policajným orgánom v zázname o podaní vysvetlenia, kde sa vyjadroval k skutkovým okolnostiam vzniku dopravnej nehody a vyjadril ich zo svojho pohľadu. V podanej žalobe žalobkyňa konkrétne nešpecifikovala o aké konkrétne nezrovnalosti a rozpory v jej výpovedi a výpovedi Y. sa jedná, a či sú takého charakteru, že ich neodstránenie mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Krajský súd neakceptoval žalobnú námietku o procesnom pochybení správneho orgánu v súvislosti s výsluchom svedka J. Y., a v tej súvislosti aj s neodstránením rozporov vo výpovediach žalobkyne a uvedeného svedka. Krajský súd konštatuje, že tak vodič motorového vozidla, ako aj žalobkyňa a jej manžel popisoval skutkové okolnosti dopravnej nehody zo svojho pohľadu, zo svojho hľadiska, každý pri svojom osobitnom individuálnom vnímaní, a keďže neexistovali iné osoby - svedkovia dopravnej nehody, nie je ani možné, okrem odborného hľadiska, ktoré je vyjadrené v odbornom vyjadrení znalca z odboru doprava cestná vyhodnocovať a posudzovať hodnovernosť, a teda aj pravdivosť jednotlivých výsluchov žalobkyne a Y. v tomto kontexte a v tomto smere. Tento žalobný bod vyhodnotil krajský súd ako nedôvodný. 32. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že správne orgány neakceptovali názory Krajskej prokuratúry v Žiline k otázke stanovenia viny osoby, ktorá bola zodpovedná za vznik dopravnej nehody, správny súd poukazuje, že žalovaný a prvostupňový správny orgán je priestupkovým orgánom, je kompetentným orgánom prejednať a rozhodnúť v priestupkovom konaní, v súlade so zákonom č. 372/1990 Zb., vykonať konanie a vyhodnotiť a rozhodnúť, či žalobkyňa, ktorá bola obvinená zo spáchania skutkovej podstaty priestupku sa tohto konania aj dopustila, a to na základe právoplatného rozhodnutia o vine zo spáchania konkrétneho priestupku na základe konkrétnej skutkovej situácie. Preto bolo v plnej komptentncii správnych orgánov - žalovaného a prvostupňového správneho orgánu takto postupovať. Výlučne len tieto orgány, ako príslušné priestupkové orgány mali kompetenciu posúdiť, či žalobkyňa zavinila porušením právnych predpisov dopravnú nehodu, a teda či v konečnom dôsledku ro zhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktoré uznalo žalobkyňu vinnú zo spáchania priestupku tak, ako je vymedzený vo výroku prvostupňového rozhodnutia, je súladné so zákonom. Preto len dôkazy, ktoré boli vykonané v priestupkovom konaní a podklady rozhodnutia mohli byť východiskom pre rozhodnutie správnych orgánov v danej priestupkovej veci. Otázku uznania žalobkyne vinnou zo spáchania priestupku mohol v konečnom dôsledku posúdiť iba kompetentný orgán, ktorým bol žalovaný a prvostupňový správny orgán, a ktorým nebola ani Krajská prokuratúra v Žiline, ktorá nemá kompetenciu priestupkového orgánu v konaniach podľa zákona č. 372/1990 Zb.. Preto je bez relevancie tvrdenie žalobkyne, že správny orgán na názory krajskej prokuratúry, na ktoré poukazovala v podanej žalobe neprihliadal. Tento žalobný bod vyhodnotil krajský súd ako nedôvodný. 33. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na obsah odborného vyjadrenia č. 25/2015 zo dňa 27.02.2015 znalca Ing. Obtuloviča, a poukazovala, že Obtulovič jednoznačne konštatoval, že nevytvorila vodičovi motorového vozidla náhlu prekážku, krajský súd poukazuje, že prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný poukazujú na závery znalca obsiahnuté v odbornom vyjadrení, ktorý okrem toho, čo uviedla žalobkyňa, konštatuje v závere III. strana 13, 14 a 15 odborného vyjadrenia, že analýzou nehodového deja bolo zistené, že chodci - žalobkyňa svojim správaním pri prechádzaní cez vozovku nevytvorili vodičovi vozidla Škoda Roomster prekážku náhlu, pri predchádzaní cez cestu chodci vodiča Škoda Roomster však obmedzili (v závere III., strana 14 odborného vyjadrenia). V ďalšej časti znalec konštatuje, že pokiaľ by vodič išiel povolenou rýchlosťou, teda 50km/h a reakciou 0,5 sekúnd a polovičným spomalením, teda nábehu polovičného brzdeného spomalenia 2,08m/s2 (brzdením miernym), aj tak by nezastavil s vozidlom pred koridorom pohybu chodcov, avšak by zabránil zrážke, pretože chodci by stihli prejsť na druhu stranu, a z uvedeného je zrejmé, že v tomto prípade by chodci svojim správaním vodiča obmedzili, vodič vozidla musel meniť rýchlosť jazdy. Súčasne znalec konštatoval, že vodič vozidla by nezastavil pred chodcami ani pri povolenej rýchlosti 50km/h, došlo by k zrážke, ak by reagoval rovnako, ako počas nehodového deja, a to tak, že by po uplynutí reakčného času jednej sekundy, nábehu brzdného spomalenia 0,2 s a nábehu plného brzdného spomalenia brzdil plným brzdným spomalením 4,16 m/s2 a zatáčal vpravo, ako počas nehodového deja, čo znamená, že v prípade, že by dodržal rýchlosť, neprekročil ju v rozmedzí 50-58km/h, vykonal plné brzdné nasadenie, ale reagoval rovnako, čo sa týka pohybu volantu a vedenia smeru vozidla, ako počas nehodového deja, taktiež by zrážke s chodcami nezabránil. Znalec v posudku simuloval rôzne situácie, vrátane situácie, kedy by vodič iným spôsobom zareagoval ako v nehodovom deji - iným smerom viedol motorové vozidlo - pri plnom brzdnom spomalení alebo miernom brzdnom spomalení. Znalec však súčasne konštatuje, že chodci mohli zabrániť dopravnej nehode, ak by sa pred vstupom do druhej časti vozovky presvedčili, či môžu bezpečne prejsť cez vozovku a následne pokračovať, keď prichádzajúce vozidlo Škoda Roomster museli vidieť minimálne na vzdialenosť 35,8 m. Znalec, ktorý bol aj vypočutý na pojednávaní dňa 29.10.2015 pred správnym orgánom, potvrdil, že chodci - žalobkyňa obmedzili vodiča tým, že musel zmeniť smer jazdy a rýchlosť jazdy, ale nie náhle, že ak by vodič vozidla reagoval na chodcov v povolenej rýchlosti 50km/h z miesta, ako počas nehodového deja, kedy sa chodci nachádzali v strede vozovky, tak po uplynutí reakčného času nábehu brzdného spomalenia a brzdenia plným brzdným spomalením, by vozidlo nezastavilo pred miestom zrážky tak, ako vyplýva z prílohy 2 a 3 odborného vyjadrenia. Podľa znalca by išlo o prekážku náhle vytvorenú chodcami. Znalcom bolo zistené, že vodič vozidla mohol na chodcov reagovať skôr o 0,5 sekundy, a ak by vodič reagoval na chodcov skôr, ako tak, že po uplynutí reakčného času 0,1 sekundy nábehu brzdného spomalenia 0,2 sekundy, začal brzdiť plným brzdným spomalením, zastavil by pred koridorom pohybu chodcov, ako je uvedené v prílohe č. 5 odborného vyjadrenia. Konštatoval, že chodci svojim správaním donútili vodiča vozidla brzdiť šmykom, aby zastavil pred koridorom pohybu chodcov, a tým ho svojim správaním ohrozili aj obmedzili. Znalec konštatoval ďalej, že z technického hľadiska vodič reagoval na chodcov správne, aj s následným zatáčaním vpravo, pretože vodič vozidla nemohol vedieť, či chodci nezastavia v jeho jazdnom pruhu alebo či budú pokračovať ďalej v chôdzi smerom ku krajnici. 34. Z obsahu administratívneho spisu aj z odborného vyjadrenia mal súd preukázané, že k dopravnej nehode došlo vo večerných hodinách, v mesiacoch, keď vozovka bola šmykľavá s námrazou, bez posypu. 35. Podľa názoru krajského súdu len odborným vyjadrením príslušného znalca, tak ako aj vykonal dokazovanie priestupkový orgán, mohli byť posúdené príčiny vzniku dopravnej nehody. Znalec jednoznačne konštatoval aj zavinenie žalobkyni na vzniku dopravnej nehody, keď okrem iného konštatoval, že vodičovi vozidla nevytvorili prekážku náhlu, avšak ho obmedzili a tým, že musel meniť rýchlosť jazdy a že reakcia vodiča, že zatočil volantom bola správna, nakoľko nemohol predvídať, ako budú chodci reagovať, či nezastavia alebo budú pokračovať ďalej, a konštatoval, že žalobkyňa mohla nehode zabrániť, ak by sa pred vstupom do druhej časti vozovky presvedčila, že môže bezpečne prejsť cez vozovku a následne pokračovať, keď prichádzajúce vozidlo Škoda Roomster musela vidieť minimálne na vzdialenosť 35,8 metra. Žalobkyňa vo svojej výpovedi potvrdila, že predmetné vozidlo zahliadla možno vo vzdialenosti približne 40 m, i keď to nevedela presne odhadnúť, čo je približne aj vzdialenosť, v ktorej aj podľa znalca (35,8 m), mala žalobkyňa. Znalec ďalej konštatoval, že šofér, ak by išiel povolenou rýchlosťou 50 km/h a reagoval na chodcov rovnako, aj tak by zrážke nezabránil. 36. Krajský súd dospel k záveru, že závery znaleckého dokazovania jednoznačne preukazujú, že k dopravnej nehode došlo okrem iného aj zavinením žalobkyne, potom rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie, ktorým správny orgán uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti premávky v súvislosti s porušením § 53 ods. 2, 3 a 4 je súladné so zákonom, vychádza z riadne zisteného skutkového stavu, ktorý má oporu v dostatočnom vykonanom dokazovaní. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu ako nedôvodnú, pri aplikácii § 190 SSP, zamietol. 37. Žalobkyňa nemala v konaní úspech, nevzniká jej právo na náhradu trov konania pri aplikácii § 167 ods. 1 SPP a contrario jej súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V Žiline, dňa 15. novembra 2016 JUDr. Erika Čanádyová predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková