Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/55/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200271 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200271.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: ST. NICOLAUS a.s., so sídlom Ul. 1. mája č. 113, 031 28 Liptovský Mikuláš, IČO: 31 563 066, právne zastúpený JUDr. Zuzanou Kandlerovou, advokátkou, so sídlom Ul. X. J. XXX, XXX XX S. J., proti žalovanému: Inšpektorát práce Žilina, so sídlom Hlavná 2, 010 09 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného - protokolu č. IZA-184-4-2.2/P-J2-15 zo dňa 18.12.2015, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.03.2016, ktorá bola doručená v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 2 O.s.p.) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia protokolu č. IZA-184-4-2.2/P-J2-15 zo dňa 18.12.2015, č. ú. ZPÚ 020/15-IZA/2.2 v znení dodatku č. 1 k protokolu č. IZA-184-4-2.2/P- J2-15, č. ú. ZPÚ 020/15-IZA/2. zo dňa 14.01.2016. Žalobca poukázal na to, že v dňoch 29.10.2015, 04.11.2015, 10.11.2015, 24.11.2015, 17.12.2015 a 18.12.2015 sa u žalobcu uskutočnila inšpekcia práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.. Inšpekcia práce bola vykonaná za účelom prešetrenia okolnosti vzniku závažného pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví v zmysle § 17 ods. 4 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z., ku ktorému došlo dňa 18.08.2015 vo výrobnej hale žalobcu pri vykonávaní ručného čistenia etiketovacieho stoja na plniacej linke KRONES. O záveroch z inšpekcie práce bol v zmysle § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 vyhotovený protokol č. IZA-184-4-2.2/ P-J2-15 zo dňa 18.12.2015 (ďalej len protokol). V časti G písm. a) žalovaný uviedol, že nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu zo strany poškodenej zistené neboli. V časti G písm. b) body 1 a 2 protokolu žalovaný popísal novozistené nedostatky a konštatoval porušenie povinnosti vyplývajúcich zo zákona č. 124/2006 Z. z.. V protokole taktiež žalovaný v zmysle § 12 ods. 2 písm. a) zákona navrhuje žalobcovi v rámci vykonania opatrení proti opakovanému podobné úrazu ako sa stal, zabezpečiť, aby pri čistení a umývaní stroja nemohlo dôjsť k spusteniu pohybu stroja v čase, obsluha v procese čistenia, umývania časti stroja siahala rukou do ohrozeného priestoru, zóny nebezpečenstva stroja a podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona nariaďuje žalobcovi odstrániť zistené nedostatky. Žalovaný taktiež podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Nakoľko žalobca s niektorými časťami protokolu nesúhlasil, bola mu udelená lehota 8 dní na vyjadrenie sa k všetkým skutočnostiam a zisteným nedostatkom uvedeným v protokole. V súlade s uvedeným sa žalobca k protokolu v lehote 8 dní vyjadril vyjadrením zo dňa 22.12.2015, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 29.12.2015. V zmysle ust. § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 žalovaný po posúdení písomného vyjadrenia žalobcu vyhotovil dodatok č. 1 k protokolu (ďalej len dodatok), v ktorom uviedol svoje stanovisku k vyjadreniu žalobcu. Dodatok je v zmysle ust. § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. súčasťou protokolu. Dodatok bol žalobcovi doručený dňa 15.01.2016. Z dodatku vyplýva, že nedostatky uvedené v časti G protokolu v bode 1 a 2 zostávajú v platnosti v pôvodnom znení, t. j. žalobca nezabezpečil, aby pracovný prostriedok (etiketovačka typ PRONTOMATIC, v. č. 734-70) plniacej linky typ KRONES neohrozoval bezpečnosť a zdravie poškodenej zamestnankyne aj ostatných zamestnancov, pretože ochranné zariadenie pracovného prostriedku typ KRONES nezabránilo spusteniu nanášačov v čase, keď menovaná rukou siahla do zóny nebezpečenstva a umývala (čistila) časti etiketovacieho stroja od lepidla, čo je porušením § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006, § 4 ods. 1 a 2 prílohy 1 bod č. 2.8. nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov. Žalobca v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezisťoval nebezpečenstvo a ohrozenie, neposúdil riziko a nevypracoval písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami, vrátane čistenia etiketovacieho stroja po ukončení etiketovania vzhľadom na možné neúmyselné spustenie stroja a neprijal potrebné opatrenia vzhľadom na vedecko-technický pokrok, čo je porušením § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 124/2006. Žalovaný v dodatku č. 1 tiež uviedol, že bolo zistené, že žalobca nemá k dispozícii pokyny výrobcu stroja (návod na bezpečnú obsluhu) pracovného prostriedku etiketovacieho stroja KRONES preloženého do slovenského jazyka. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie právnej zástupkyne žalobcu, že zamestnávateľ má vypracovaný písomný dokument o posúdení rizika pri čistení etiketovacieho stroja a je súčasťou Zásad bezpečnej práce etiketovačky KRONES. Ďalej žalovaný v dodatku uviedol, že pri vyšetrovaní úrazu nebolo zistené, že by by bol niekto priamym očitým svedkom pracovného úrazu a že inšpektor práce pri vyšetrovaní je povinný vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu a nie z hypotetických úvah. Tieto tvrdenia žalovaného nie sú pravdivé, lebo žalobca má k dispozícií Dodatok č. 1 k návrhu pre obsluhu etiketovačky KRONES PRONTOMATIC v slovenskom jazyku, kde sú popísané základné funkcie tohto stroja, má tiež vypracovaný písomný dokument o posúdení rizika pri čistení etiketovacieho stroja a má tiež vypracované Zásady bezpečnej práce etiketovačky KRONES, pri úraze bola prítomná zamestnankyňa, ktorá obsluhovala kolkovačku, a s ktorou musela poškodená pri čistení etiketovačky nevyhnutne komunikovať, ktorú však žalovaný vôbec nevypočul a nevypočul ani tam prítomného predáka tejto smeny. Z obsahu protokolu je zrejmé, že sa priamo dotýka práv a právom chránených záujmov a povinností žalobcu, teda je s poukazom na § 244 ods. 3 O.s.p. preskúmateľný súdom. Vzhľadom na uvedené sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti protokolu v znení dodatku a postupu žalovaného pri inšpekcii práce, nakoľko protokolom v znení dodatku a postupom žalovaného bolo zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Nezákonnosť protokolu v znení dodatku vidí žalobca v tom, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvod - § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p., tiež rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci - § 250j ods. 2 písm. a), zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov - § 250j ods. 2 písm. a) a taktiež v tom, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci - § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.. Žalobca poukazuje na to, že v charakteristike deja pracovného úrazu žalovaný konštatoval, že poškodená do zápisnice o podaní informácií uviedla, že nevie povedať ako došlo k pootočeniu nanášača. Ako mohlo dôjsť k pootočeniu nanášača a tým aj vzniku úrazu žalovaný nezisťoval, čo má však zásadný vplyv na určenie príčiny úrazu. V protokole je uvedené, že: a) Pred ukončením pracovnej zmeny prepla poškodená na ovládacom panely uvedený stroj do ručného režimu a začala umývať (čistiť) od lepidla etiketovací stroj. Pri umývaní nanášača od lepidla sa zrazu pootočil nanášač, ktorý umývala. b) Údržbár a nastavovač etiketovacieho stroja uviedol, že predtým ako obsluha začne čistiť stroj, musí zdvihnúť rám priehľadných dvierok z dolnej do hornej polohy a tým sa automaticky zablokuje chod stroja. V tomto režime nemožno automaticky spustiť ani prednú ani zadnú etiketovačku a ani kolkovačku. Otáčanie stroja je možné spustiť iba ručným ovládačom. c) Pri vyšetrení udalosti nebolo zistené, že úraz poškodenej spôsobila ďalšia iná osoba. Vysvetlenie, resp. odpoveď na to, ako došlo k spusteniu stroja v protokole chýba. Pri šetrení úrazu žalobcom poškodená hneď po udalosti vo svojej výpovedi uviedla, že túto prácu robí každý deň tak, že zoberie krokovacie tlačítko, posunie nanášače do polohy pre umývanie, zavesí tlačítko a umyje nanášače. Ďalej bolo zistené, že poškodená si sama prepla stroj do ručného režimu, pričom v tomto režime sa stroj nemôže automaticky spustiť sám a že spustenie stroja nespôsobila žiadna iná osoba, čo vo svojom protokole konštatuje aj žalovaný. Zamestnankyňa, ktorá nastupovala do smeny po poškodenej uviedla, že zvisle posuvný rám zadnej etiketovačky, kde čistila poškodená stroj, bol v spodnej polohe zatvorený. Táto zamestnankyňa bola žalovaným pri zisťovaní príčin úrazu vypočutá. Zo záverov šetrenia žalobcom vyplýva, že k spusteniu stroja mohlo dôjsť len tým, že poškodená spustila stroj krokovaním v čase, keď mala ruku ešte v nebezpečnom priestore, o čom svedčí aj Záznam o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 21.08.2015, podpísaný poškodenou, kde v časti „Opis priebehu úrazu“ je uvedené: „Po umytí nanášača pri spustení stroja krokovaním pozabudla vytiahnuť ruku z nebezpečného priestoru“, kópiu ktorého súdu v prílohe predkladá. Tým porušila Zásady bezpečnej práce etiketovačky KRONES, s ktorými bola preukázateľne oboznámená, a to: - Počas krokovania stroja sa obsluha nesmie žiadnou časťou svojho tela priblížiť k nebezpečným a pohybujúcim sa častiam stroja. - Pri odstraňovaní poruchy nesmie mať obsluha krokovacie tlačidlo na dosah. Vyššie uvedené potvrdzuje, že aj zamestnankyňa, ktorá obsluhovala kolkovaciu stanicu, a ktorá bola v čase úrazu prítomná na pracovisku, ktorú však žalovaný pri zisťovaní príčin úrazu nevypočul, hoci tieto dve zamestnankyne musia pri procese čistenia spolu navzájom komunikovať. Taktiež nebol žalovaným vypočutý predák smeny, prítomný vtedy na pracovisku. Na strane 3 v prvej vete posledného odseku protokolu žalovaný uviedol, že: „Zo strany poškodenej neboli zistené žiadne porušenia predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci“. Žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, lebo nepreveril rozpory vo výpovediach poškodenej v rôznom čase a nezaujal k tomu stanovisko. Ide teda o zásadný rozpor v tvrdeniach, ktorý žalovaný nevyšetril a ani nemal snahu vyšetriť. Žalovaný ďalej v protokole uvádza, že žalobca nezabezpečil, aby pracovný prostriedok etiketovačka, typ PRONTOMATIC - Taxomat, v. č. 734-70, plniacej linky KRONES, neohrozoval bezpečnosť a zdravie poškodenej a aj ostatných zamestnancov, pretože ochranné zariadenie pracovného prostriedku typ KRONES nezabránilo spusteniu nanášačov lepidla v čase, keď poškodená rukou siahla do zóny nebezpečenstva a umývala - čistila časti etiketovacieho stroja od lepidla a neprijala potrebné opatrenia vzhľadom na vedecko-technický pokrok. Etiketovačka KRONES, na ktorej sa pracovný úraz stal, bola riadne certifikovaná Technickou inšpekciou, a.s.. Je otázke, či do stroja, ktorý prešiel technickou certifikáciou je vôbec možné zasahovať a upravovať ho a či je to vôbec technický možné. Ak stroj spĺňa všetky normy Slovenskej republiky, teda aj bezpečnostné, potom aj čistenie tohto stroja je na takej úrovni, že nie je možné robiť do stroja ďalšie zásahy aj s prihliadnutím na vedecko-technický pokrok. Stroj má byť od výroby zabezpečený tak, aby sa samovoľne nemohol pohnúť. V tomto prípade je samostatnou konštrukciou stroja vylúčené jeho náhodné spustenie. Žalobca preto opätovne požiadal Technickú inšpekciu a.s., Bratislava, pracovisko Banská Bystrica o certifikáciu etiketovačky KRONES, ktorá dňa 20.01.2016 vydala Certifikát č. 244/2/2016-01 o bezpečnosti technického zariadenia, v ktorom potvrdzuje, že zariadenie spĺňa základné požiadavky bezpečnosti zariadení overených skúškou a je v súlade s nariadením vlády SR č. 392/2006 Z. z., smernicou EP a Rady 2009/104/ES. Z uvedené vyplýva, že žalovaný skutočne riadne nezistil skutkový stav opísaný v protokole, avšak na jeho základe rozhodoval. Žalobca zároveň predložil kópie dokumentov, ktoré majú vypracované a s ktorými boli jeho zamestnanci preukázateľne oboznámení: 1) stranu 3 Smernice na zaistenie BOZP č. S-P-3-01, vydanie č. 6, ktorá obsahuje možné riziká pri plnení liehovín na linke Demänovka, Krones a Ťapka, 2) stranu 19 Smernice na zaistenie BOZP č. S-P-3-01, vydanie č. 6, ktorá obsahujú možné riziká pri hygiene a sanitácii strojných a technologických zariadení, 3) zásady bezpečnej práce etiketovačky KRONES zo dňa 03.12.2014, 4) doplnok č. 1 k návodu pre obsluhu etiketovačky KRONES PRONTOMATIC, ktorý je v slovenskom jazyku, teda tento dopĺňa návod na obsluhu etiketovačky KRONES PRONTOMATIC. Žalobca teda má vypracované dokumenty, o ktorých žalovaný tvrdí, že ich vypracované nemá a nariadil mu tento stav odstrániť. Pritom Smernicu na zaistenie BOZP č. S-P-3-01, vydanie č. 6 a tiež ďalšie dokumenty si žalovaný pri zisťovaní príčin úrazu nežiadal predložiť. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že žalobca splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona č. 124/2006 Z. z. a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, pokiaľ ide o obsluhu stroja, na ktorom sa pracovný úraz stal. Neporušil žiadnu z povinností stanovených zákonom č. 124/2006 a žalovaný teda nesprávne právne posúdil vec, keď v časti G bod 1 a 2 protokolu uzavrel, že žalobca porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 6 ods. 1 písm. d) zákona 124/2006 a povinnosť vyplývajúcu z ust. § 4 ods. 1 a ods. 2 prílohy 1 bodu č. 2.8 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z.. Naopak žalobca urobil všetko pre to, aby k takýmto pracovným úrazom nedochádzalo. Tento pracovný úraz si poškodená zavinila sama nedodržaním bezpečnostných pokynov, s ktorými bola preukázateľne oboznámená, za čo žalobca nemôže zodpovedať. Vzhľadom na uvedené protokol v znení jeho dodatku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľný pre protichodnosť tvrdení žalovaného v ňom uvedených a pre nedostatok dôvodov. Zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov a je nedostačujúce na posúdenie veci. Vzhľadom na uvedené žiadal uvedený protokol, ako aj vrátane dodatku č. 1 k protokolu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. K žalobe podal písomné vyjadrenie žalovaný správny orgán, ktoré bolo súdu doručené dňa 20.04.2016. V písomnom vyjadrení sa žalovaný stotožnil so zisteným skutkovým a právnym stavom vo veci. Žalobné dôvody považoval za nepravdivé, zavádzajúce a účelové. Z postoja zamestnávateľa je evidentné, že žalobca chce svoju zodpovednosť preniesť na poškodenú zamestnankyňu, ktorá utrpela úraz tým, že bola poverená obsluhovať nevhodný stroj, ktorý v čase úrazu nespĺňal požadované ochranné požiadavky v zmysle platných právnych predpisov. Následkom pracovného úrazu prišla poškodená o časť ruky a má trvalé následky a obmedzenú pracovnú schopnosť a tým aj znížené spoločenské uplatnenie. Správny orgán požadoval od zamestnávateľa žalobcu predložiť relevantné doklady týkajúce sa príčinnej súvislosti s pracovným úrazom T.R.. Zamestnávateľ požadované doklady v príčinnej súvislosti na požiadanie nepredložil, nepredložil ich ani pri prerokovaní protokolu, ani neskôr. Absurdné tvrdenie žalobcu, že doklady, teda posúdenie rizika pri čistení chápadiel etiketovacieho stroja od lepidla a prijatie opatrení na zamedzenie nežiaducej udalosti v zmysle § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 124/2006 Z. z. zabezpečil a to dokonca aj predložil, čo sa vôbec nezakladá na pravde. Poučenie obsluhy o všeobecných bezpečnostných predpisoch nie je v žiadnom prípade dostačujúce a právne predpisy na zaistenie BOZP nepoznajú takú výnimku, že keď zamestnávateľ preukázateľne oboznámi obsluhu stroja bezpečnosti pri práci, nemusí v takomto prípade zabezpečiť bezpečné prvky, ktoré zamedzia pohybu časti stroja, ktoré ohrozujú bezpečnosť a zdravie obsluhy. Obsluha by si zavinila úraz v tomto prípade sama, keby svojvoľne odstránila ochranné zariadenia a došlo by k jej pracovnému úrazu, čo v tomto prípade neprichádza do úvahy. Návod na obsluhu od výrobcu nebol v čase úrazu preložený do slovenského jazyka, dodatok č. 1 k návodu na obsluhu vypracovaný zamestnávateľom neobsahuje správanie sa obsluhy pri používaní prenosného ovládača na stáčacom kábli pomocou ktorého otáča tri nanášacie lepidlá do vhodnej polohy, aby boli prístupné pre ručné čistenie handrou. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že ovládač má krokovaciu funkciu. Pravdou je, že otáča sa dovtedy, kým ho ručne obsluha odhadom nezastaví do polohy, aby bolo možné nanášač umývať handrou. Nie je pravdou ani to, že urobil žalobca všetko preto, aby k takýmto pracovným úrazom nedochádzalo, ale naopak po podobnom úraze, ktorý sa stal na inej prevádzke akcionárov nevykonal žiadne ochranné opatrenia proti opakovanému podobnému úrazu a zrejme nehodlá vykonať žiadne. Mal za to, že protokol vrátane jeho dodatku č. 1 vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a je vypracovaný objektívne, zrozumiteľne a nestranne na základe zákonom ustanovených povinností zamestnávateľa. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, vrátane postupu žalovaného správneho orgánu v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol ako nedôvodnú. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 1 zákona č. 125/2006 Z. z., tento zákon a) upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, b) vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu (ďalej len "dohľad"), 1) c) ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 2a) 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 3) vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, 6. osobitného predpisu 3a) zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, 3b) a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj, 7. osobitného predpisu, 3c) ktorý upravuje vnútorný systém vybavovania podnetov, zamestnávateľom, 8. osobitného predpisu3d) zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, b) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, c) poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi 4) a nie sú zamestnávateľmi, a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy ustanovené v písmene a). Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce riadi a za jeho činnosť zodpovedá hlavný inšpektor práce, ktorého na návrh generálneho riaditeľa vymenúva a odvoláva minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Hlavným inšpektorom práce môže byť inšpektor práce, ktorý má odbornú prax inšpektora práce najmenej päť rokov. Hlavný inšpektor práce zodpovedá za činnosť inšpektorátu práce generálnemu riaditeľovi. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený a) vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie, b) vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú predpisy uvedené v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv, c) požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, d) požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie, e) odoberať na rozbor nevyhnutne potrebné množstvo vzoriek materiálov alebo látok, ktoré sa používajú alebo s ktorými sa manipuluje na pracovisku, po oznámení zamestnávateľovi alebo ním poverenému zamestnancovi, f) používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy, 7) g) požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti. Podľa § 12 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 125/2006 Z. z., na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu a nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z., protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektor práce a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, b) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Podľa § 3 písm. k) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, na účely tohto zákona bezpečnosť technického zariadenia je stav technického zariadenia a spôsob jeho používania, pri ktorom nie je ohrozená bezpečnosť a zdravie zamestnanca; bezpečnosť technického zariadenia je neoddeliteľnou súčasťou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z., zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. z., všeobecné zásady prevencie sú a) vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika, b) posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť, najmä pri výbere a počas používania pracovných prostriedkov, materiálov, látok a pracovných postupov, c) vykonávanie opatrení na odstránenie nebezpečenstiev v mieste ich vzniku, d) uprednostňovanie kolektívnych ochranných opatrení pred individuálnymi ochrannými opatreniami, e) nahrádzanie prác, pri ktorých je riziko poškodenia zdravia, bezpečnými prácami alebo prácami, pri ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia, f) prispôsobovanie práce schopnostiam zamestnanca a technickému pokroku, g) zohľadňovanie ľudských schopností, vlastností a možností najmä pri navrhovaní pracoviska, výbere pracovného prostriedku, pracovných postupov a výrobných postupov s cieľom vylúčiť alebo zmierniť účinky škodlivých faktorov práce, namáhavej práce a jednotvárnej práce na zdravie zamestnanca, h) plánovanie a vykonávanie politiky prevencie zavádzaním bezpečných pracovných prostriedkov, technológií a metód organizácie práce, skvalitňovaním pracovných podmienok s ohľadom na faktory pracovného prostredia a prostredníctvom sociálnych opatrení, i) vydávanie pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 124/2006 Z. z., zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami. Podľa § 4 ods. 2 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z., zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovný prostriedok po celý čas jeho používania zodpovedal minimálnym požiadavkám ustanoveným v prílohe č. 1 a v osobitných predpisoch. Podľa prílohy č. 1 bod 2.8. nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z., ak je možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku, ktorý môže spôsobiť úraz, tieto časti musia byť vybavené krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva. Kryt a iné ochranné zariadenie a) musia mať pevnú konštrukciu, b) nesmú vytvárať ďalšie nebezpečenstvo, c) nesmú sa dať ľahko odstrániť alebo vyradiť z činnosti, d) musia byť umiestnené v primeranej vzdialenosti od zóny nebezpečenstva, e) musia byť riešené tak, aby neobmedzovali výhľad obsluhy na celý priestor, v ktorom sa pracovný prostriedok používa, f) musia umožniť činnosť potrebnú na upevnenie alebo výmenu častí pracovného prostriedku a činnosť pri údržbe tak, aby sa prístup obmedzil len do priestoru, v ktorom sa uvedená činnosť vykonáva a bez odstránenia krytu alebo ochranného zariadenia, ak je to možné. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, zamestnávateľ je povinný vykonať potrebné opatrenia, aby pracovný prostriedok poskytnutý zamestnancovi na používanie bol na príslušnú prácu vhodný alebo prispôsobený tak, aby pri jeho používaní bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný prihliadať pri výbere pracovného prostriedku na osobitné pracovné podmienky a druh práce, na nebezpečenstvá existujúce na jeho pracovisku alebo v jeho priestore a na ďalšie nebezpečenstvá, ktoré môžu dodatočne vyplynúť z používania pracovného prostriedku. Z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovaným mal súd zistené, že u žalobcu ako zamestnávateľa bola vykonaná inšpekcia práce, a to v dňoch 29.10., 04.11., 10.11., 24.11., 07.12. a 18.12.2015 inšpektormi práce - Ing. G. O. a Ing. R. O. s poukazom na vyšetrenie vzniku pracovného úrazu podľa § 7 ods. 3 písm. b) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 125/2006 Z. z.. Vyšetrovaná bola udalosť - závažného pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví v zmysle § 17 ods. 4 a) zákona č. 124/2006 Z. z. vo vzťahu k poškodenej T. T., dátum úrazu dňa 18.08.2015 o 21:35 hod., pričom miestom úrazu bola výrobná hala spoločnosti žalobcu, stroj plniacej linky KRONES. Ohliadka miesta úrazu bola vykonaná dňa 29.10.2015 o 10:00 hod. inšpektormi práce Ing. G. O. a Ing. R. O.. Miesto úrazu v čase vykonávania ohliadky inšpektormi nebolo ponechané v pôvodnom stave, zamestnávateľ po úraze pokračoval vo výrobnom procese etiketovania a kolkovania fliaš. Pôvodne bol pracovný úraz lekárom klasifikovaný ako registrovaný. Pod písmenom E bola charakteristika deja pracovného úrazu uvedená tak, že k pracovnému úrazu pani T. T. došlo pri ručnom umývaní časti etiketovacieho stroja plniacej linky FRONTMATIC, v. č. 734-070, r. v. 2005 typové označenie KRONES. Po skončení etiketovania pred ukončením pracovnej smeny preplala T. T. na ovládacom panely uvedený stroj do ručného režimu a začala umývať (čistiť) od lepidla etiketovací stroj. Zobrala ručný ovládač, ktorý je na pružnom kábli a dá sa s ním pohybovať v okolí etiketovacieho zariadenia a pootáčala postupne tri nanášače lepidla do takej polohy, aby boli prístupné na ich umývanie od lepidla. Umývanie vykonávala handrou namočenou v teplej vode. Pri umývaní nanášača od lepidla sa zrazu pootočil nanášač, ktorý umývala a došlo k pritlačeniu prstov medzi valec a nanášač a k amputácii koncov článkov štvrtého a piateho prsta pravej ruky. Poškodená do zápisnice o podaní informácií uviedla, že nevie povedať ako došlo k pootočeniu nanášača. V bode F boli uvedené ďalšie dôležité skutočnosti. Pričom bola vypočutá aj pani J. J., údržbár a nastavovač etiketovacieho stroja pán J. J.. Pri ohliadke bolo zistené, že keď sa zdvihne rám zadnej etiketovačky, ručným ovládanom v ručnom režime sa otáča celý stroj, aj keď je jeden na spodnej polohe. V prípade, že sú oba rámy L spustené dole, je možné ručne ovládať - otáčať všetky časti aj jedným aj druhým ručným ovládačom. Keď sú oba L rámy v hornej polohe - otvorené, nie je možné ani jedným ručným ovládačom spustiť stroj. V prípade, že je rám zadnej etiketovačky vysunutý hore nie je možné spustiť stroj ručným ovládačom zo strany kolkovačky. Platí to aj opačne. Kryty z plexiskla na prednú etiketovačku na súčasný typ etikiet nie sú k dispozícií a pri čistení by museli byť otvorené. Pri vyšetrovaní udalosti nebolo zistené, že úraz poškodenej spôsobila ďalšia iná osoba. Inšpektor pri stanovení štatistickej značky príčiny pracovného úrazu vychádzal z podaných informácií poškodenej zo dňa 04.11.2015 spolupracovníčky Z. R., J. J. a údržbára a nastavovača predmetného stroja pána J. J. zo dňa 10.11.2015, spolupracovníčky vykonávajúcej obsluhu kolkovacieho zariadenia toho istého stroja, na ktorom utrpela poškodená úraz a nadriadenej vedúcej zamestnankyne pani X. J. zo dňa 24.11.2015. Ďalej vychádzal z fotodokumentácie ohliadky miesta úrazu a ostatných písomných listinných dôkazných materiálov predložených zamestnávateľom. Zo strany poškodenej neboli zistené porušenia predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V bode G boli uvedené zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu. Pod písm. b) zo strany zamestnávateľa poškodenej: 1) Zamestnávateľ nezabezpečil, aby pracovný prostriedok (etiketovačka typ FRONTMATIC, v. č. 734-70, r. v. 2005) plniacej linky typ KRONES neohrozoval bezpečnosť a zdravie poškodenej zamestnankyne p. T. T. a ostatných zamestnancov, pretože ochranné zariadenie pracovného prostriedku typ KRONES nezabránilo spusteniu nanášačov lepidla v čase, keď menovaná rukou siahla do zóny nebezpečenstva a umývala (čistila) časti etiketovacieho stroja od lepidla, čo je porušením § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 1 a 2, príloha 1 bod č. 2.8. nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov. 2) Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezisťoval nebezpečenstvo a ohrozenie, neposúdil riziko a nevypracoval písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami, vrátane čistenia etiketovacieho stroja po ukončení etiketovania vzhľadom na možné neúmyselné spustenie stroja a neprijal potrebné opatrenia vzhľadom na vedecko-technický pokrok, čo je porušením § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 124/2006 Z. z.. Zároveň v protokole boli prijaté opatrenia, a to také, že podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektor navrhol zamestnávateľovi - žalobcovi v rámci vykonania opatrení proti opakovanému podobnému úrazu, ako sa stal T. T. zabezpečiť, aby pri čistení, umývaní stroja nemohlo dôjsť k spusteniu pohybu stroja v čase, keď obsluha v procese čistenia, umývania časti stroja siahala rukou do ohrozeného priestoru, zóny nebezpečenstva stroja. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. nariadil žalobcovi odstrániť zistené nedostatky v bodoch 1 a 2, a to do piatich dní odo dňa prerokovania protokolu. Ďalej inšpektor práce podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránení zistení porušení predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ich príčin v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca podal proti predmetnému protokolu námietky, ktoré boli doručené správnemu orgánu dňa 29.12.2015. V námietkach poukázal na to, že protokol nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu uvádzané v protokole nie sú relevantné. K bodu 1 protokolu uviedol, že ochranné zariadenie stroja je výrobcom nastavené tak, že predtým ako obsluha začne stroj čistiť, musí zdvihnúť rám priehľadných dvierok z dolnej do hornej polohy, a tým sa automaticky zablokuje chod stroja. V tomto režime nemožno automaticky spustiť ani prednú ani zadnú etiketovačku, ani kolkovačku. Otáčanie stroje je možné spustiť iba ručným ovládačom. Pri ručnom ovládaní sa dá otáčať iba tá časť stroja, kde sú rámy zdvihnuté. To vo svojom protokole konštatujú aj inšpektori. Z toho vyplýva, že ochranné zariadenie bolo funkčné a k spusteniu stroja mohlo dôjsť len tým, že T. T. sama spustila stroj krokovaním v čase, keď mala ruku ešte v nebezpečnom priestore. K bodu 2 protokolu uviedol, že k obdobnému pracovnému úrazu došlo dňa 24.07.2014 v inej spoločnosti akcionárov, na takom istom type stroja, pri ktorom pracovníčka kontrolovala lepidlové palety pootáčaním karusela pomocou krokovacieho tlačidla na prenosnom ovládači na kábli, pričom spustila približne na štyri sekundy chod karusela. Keď zbadala vo vnútri karusela etiketu, ktorú chcela odstrániť, zastavila karusel a v ľavej ruke naďalej držala krokovacie tlačidlo. Napriek zákazu jej vydanom pri školení strčila pravú ruku medzi držiaky lepidlových paliet karusela, aby odstránila etiketu zo zadných lepidlových paliet a zároveň nevedomky ľavou rukou stlačila krokovacie tlačidlo a spustila tým chod karusela. Podvedome držala tlačidlo stlačené približne dve sekundy, a za ten čas jej karusel vtiahol a pritlačil pravú ruku až po lakeť medzi držiaky lepidlových paliet a stĺpik na čele zásobníka etikiet, lebo mala ruku v nebezpečnom priestore. Následne teda zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci po vyšetrení tohto závažného úrazu Inšpektorátom práce Žilina vypracoval Zásady bezpečnej práce etiketovačky KRONES Prontomatic, Cantamatic, Contriol, pre odstraňovanie porúch a čistenie, ktoré boli prerokované a schválené vo vedení spoločnosti. Všetci zamestnanci boli podrobne oboznámení s uvedeným úrazom, ako aj so zásadami bezpečnej práce na etiketovačkách a spôsobe používania krokovacieho tlačidla. Zamestnávateľ teda vypracoval písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami, vrátane čistenia etiketovacieho stroja po ukončení etiketovania, vzhľadom na možné neúmyselné spustenie stroja. Jednalo sa teda o skutkovo zhodný alebo veľmi podobný prípad, pričom v prvom prípade inšpektorát ako príčinu úrazu uviedol: 8 - používanie nebezpečného postupu alebo spôsobu práce vrátane konania proti zákazu a pokynom, zotrvávaní v ohrozenom priestore. Aj v tomto smere porušil teda správny orgán ustanovenie § 3 ods. 5 správneho poriadku. V protokole inšpektorát nariadil zamestnávateľovi odstrániť zistené nedostatky v lehote do 5 dní od prerokovania protokolu. Žalobca je presvedčený o tom, že nezanedbal žiadnu svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z platných právnych predpisov. Na základe uvedených námietok žalovaný vypracoval dodatok č. 1 k protokolu z vyšetrovania zo dňa 18.12.2015, a to dňa 14.01.2016. Do dodatku boli zapracované námietky žalobcu a zároveň do tohto dodatku bolo uvedené aj vyjadrenie žalovaného správneho orgánu s tým, že v konečnom dôsledku nie je možné prihliadnuť na námietky splnomocnenej zástupkyne zamestnávateľa. Inšpektor práce má za to, že udalosť je zákonne a objektívne klasifikovaná štatistickou značkou 2 - nedostatočné ochranné zariadenie pracovného priestoru stroja, príčiny zo strany zamestnávateľa podľa klasifikačnej schémy príčinu úrazu uvedenej v module 8 prílohy k vyhlášky MPSV a SR č. 500/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze. Krajský súd v Žiline mal za to, že predmetom posúdenia v predmetnej veci je posúdenie, či žalovaný správny orgán rozhodol v súlade so zákonom, keď vo vzťahu k žalobcovi v rámci Protokolu a jeho dodatku v zmysle § 12 ods. 2 písm. a) a b) a § 14 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 125/2006 Z.z. navrhol vykonať opatrenie proti opakovanému podobnému úrazu ako sa stal a zabezpečiť, aby pri čistení a umývaní strojov nemohlo dôjsť k spusteniu pohybu stroja v čase, keď obsluha v procese čistenia, umývania časti stroja siahla rukou do ohrozeného priestoru, v zóne nebezpečenstva stroja a taktiež nariadil žalobcovi odstrániť zistené nedostatky a tiež prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť inšpektorátu písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistení porušení predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ich príčin v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. Zákon č. 125/2006 Z.z. upravuje inštitút inšpektora práce tak, aby vykonával resp. aby sa vykonával v súlade s článkom 3 ods. 1 Dohovoru MOP č. 81/1947 a článku 6 ods. 1 Dohovoru MOP č. 129/1969: 1) Predovšetkým dozor u zamestnávateľov, a to ako oni dodržiavajú požiadavky účinnej ochrany zamestnancov pri práci ustanovené právnymi predpismi a ako plnia záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv. 2) Následne zabezpečil vykonanie nápravných opatrení prostredníctvom uloženia opatrení na odstránenie nedostatkov (vrátane uloženia zákazu, ak je to potrebné) a možnosť navrhnutia sankcie (pokuty) ak je to nevyhnutné. Na tento účel upravil rozsah oprávnenia činnosti inšpektora práce tak, že je schopný vykonávať úlohy inšpektorátu prácu ustanovené v § 7 ods. 11 tohto zákona, to znamená realizovať dozorné úlohy u zamestnávateľa a podnikajúcej fyzickej osoby, ktorá nie je zamestnávateľom v rozsahu § 2 ods. 1 písm. a) zákona. Inšpektor práce popri tomto svojom základnom poslaní zabezpečuje aj plnenie úloh inšpektorátu práce, ktoré mu ako orgánu dohľadu vyplývajú z § 30 a § 31 zákona č. 264/1999 Z. z.. Dôležitosť postavenia inšpektora práce, ale najmä spoločenská priorita ochrany zamestnanca pri práci sa odrážajú v právach a povinnostiach inšpektora práce uvedených v článku 12 a 13 Dohovoru MOP č. 81/1947 a článku 16 ods. 18 Dohovoru MOP č. 129/1969, ktoré boli včlenené do ustanovení zákona č. 125/2006 Z. z.. V § 12 zákon č. 125/2006 Z.z. upravil základné predpoklady na účinný výkon inšpekcie práce. Zistené skutočnosti môže inšpektor práce použiť výlučne na účely, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie výkonu inšpekcie práce. Inšpektor práce podľa povahy a účelu inšpekcie práce sám rozhodne o postupe podľa § 13 ods. 1 písm. a) tohto zákona. Rozsah oprávnení inšpektora vyplýva z § 12 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z.. V § 12 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektorovi práce zákon ustanovil súbor konkrétnych práv a povinností vrátane sankcií, prostredníctvom ktorých môže zamestnávateľa a podnikajúce fyzické osoby, ktoré nie sú zamestnávateľmi účinne ovplyvňovať riešenie záležitostí uvedených v § 2 ods. 1 zákona. Z dikcie ustanovenia vyplýva, že pri posudzovaní, hodnotení a rozhodovaní v konkrétnej situácii inšpektor práce je procesne nezávislý. Oprávnenia upravené v tomto ustanovení inšpektor práce vykonáva v mene miestne príslušného inšpektorátu práce. Vo vzťahu k ust. § 12 ods. 2 písm. a) a e) zákona č. 125/2006 Z. z. na základe vyhodnotenia rozsahu, povahy a závažnosti zistených nedostatkov je inšpektor práce oprávnený v súlade s článkom 17 ods. 2 Dohovoru MOP č. 81/1947 a článku 22 ods. 2 Dohovoru MOP č. 129/1969 - navrhovať alebo - nariaďovať okamžité odstránenie nedostatkov alebo - na odstránenie nedostatkov určiť primerané lehoty. Podľa závažnosti zistených nedostatkov (počas previerky alebo v jej závere) alebo v prípadoch bezprostredného a vážneho ohrozenia života a zdravia zamestnancov je inšpektor práce oprávnený zakázať používanie pracovných a prevádzkových objektov, priestorov a pracovísk, strojov a zariadení, pracovných postupov. Oprávnený je tiež - zakázať používanie motorového vozidla podľa zákona č. 462/2007 Z. z. a pod. Podľa ods. 3 § 12 zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektorát práce určí primeranú lehotu na vykonanie opatrenia podľa ods. 2 písm. a), d) až f), h) až i). Žalobca namietal, že žalobca má k dispozícií doplnok č. 1 k návodu pre obsluhu etiketovačky KRONES PRONTOMATIC v slovenskom jazyku, kde sú popísané základné funkcie tohto stroja a má tiež vypracovaný písomný dokument o posúdení rizika pri čistení etiketovacieho stroja a má tiež vypracované zásady bezpečnej práce etiketovačky KRONES. Taktiež namietal, že pri úraze bola prítomná aj zamestnankyňa, ktorá obsluhovala kolkovačku a s ktorou musela poškodená pri čistení etiketovačky nevyhnutne komunikovať, pritom táto nebola vypočutá. A žalovaný nevypočul ani prítomného predáka smeny. Krajský súd v Žiline sa nestotožnil s námietkami žalobcu v predmetnej veci a mal za to, že rozhodnutie, resp. navrhnuté opatrenia v rámci Protokolu spolu s jeho dodatkom - nariadenie odstránenia zistených nedostatkov v zmysle § 12 ods. 2 písm. a) a b) a aj uloženie povinnosti v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. bolo v súlade so zisteným skutkovým stavom veci. Na základe uvedeného skutkového zistenia bolo jednoznačne zistené, že správny orgán vychádzal z relevantných dôkazných materiálov a to výpovedí dotknutých osôb, spolupracovníkov, vedúceho zamestnanca, nastavovača a údržbára stroja, ohliadky miesta úrazu a pod.. V Protokole z vyšetrenia pracovného úrazu T.R., ktorý sa stal dňa 18.08.2015 o 21:35 hod. vo výrobnej hale spoločnosti ST. NICOLAUS, Liptovský Mikuláš na etiketovacom stroji plniacej linky KRONES boli zistené zo strany zamestnávateľa porušenia právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti pri práci a bezpečnosti technického zariadenia. Bolo preukázané, že zamestnávateľ nezabezpečil, aby pracovný prostriedok špecifikovaný v protokole, ohrozoval bezpečnosť a zdravie poškodenej zamestnankyne a aj ostatných zamestnancov, pretože ochranné zariadenie pracovného prostriedku typ KRONES nezabránilo spusteniu nanášačov lepidla v čase, keď poškodená rukou siahla do zóny nebezpečenstva a umývala - čistila časti etiketovacieho stroja od lepidla, čo je porušením § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, § 4 ods. 2 prílohy č. 1 bod č. 2.8. nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov. Ďalej je potrebné poukázať na to, že žalobca v priebehu správneho konania nepredložil inšpektorom pokyny od výrobcu etiketovacieho stroja KRONES preloženého do slovenského jazyka, kde sú popísané základné funkcie stroja. Potom nie je možné prihliadnuť ani na predložený doplnok č. 1 k návodu pre obsluhu etiketovačky KRONES PRONTOMATIC. Aj súd poukazuje na podstatnú skutočnosť v predmetnej veci, že pracovný úraz T.R. vznikol z dôvodu chýbajúceho ochranného zariadenia a zabezpečenia ako bolo uvedené, pretože ochranné zariadenie by bolo zastavilo pohybujúce sa časti skôr, ako by obsluha siahla rukou do nebezpečného priestoru stroja a k nežiaducej udalosti - k úrazu by vôbec nebolo došlo. Pokiaľ žalobca uvádza, že nie je pravda, že nemá vypracovaný písomný dokument o posúdení rizika pri čistení etiketovacieho stroja. Súd poukazuje na to, že posúdeniu rizika v zmysle definícií zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci predchádza vyhodnotenie nebezpečenstiev a ohrození vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a hlavne prijatie potrebných opatrení na elimináciu rizika alebo jeho zníženie na najnižšiu možnú mieru s prihliadnutím na najnovšie výdobytky vedy a techniky. Súd si osvojil vyjadrenie žalovaného, že v súčasnosti pokiaľ sa týka posúdenia rizika pri čistení etiketovacieho stroja od lepidla, žalobca tieto nielenže neposúdil, ale neprijal žiadne ochranné opatrenia na zabránenie nežiaducej udalosti napriek tomu, ako teda žalobca sám konštatuje, že podobný úraz už sa na iných pracoviskách stal. Taktiež podotýka súd a stotožňuje sa s názorom žalovaného, že v súčasnosti na trhu je celá rada ochranných prvkov, ktoré zamedzujú spusteniu časti stroja v prípade, že obsluha siahne do nebezpečného, ohrozeného priestoru stroja, ako napr. neviditeľné ochranné lúče, ktoré po prerušení okamžite vypnú otáčacie časti stroja, nášľapné mostíky, kde nedôjde k spusteniu otáčania časti stroja, pokiaľ obsluha stojí na mostíku a pod.. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, a v tomto smere vyhodnocuje ako nedôvodnú žalobnú námietku, že pri úraze bola prítomná zamestnankyňa, ktorá obsluhovala kolkovačku, a s ktorou musela poškodená komunikovať, že túto žalovaný nevypočul. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, pretože obsluhu kolkovačky linky KRONES vykonávala pani W. S., ktorá pracovala na rovnakej pracovnej smene ako poškodená. Pričom W. S. bola vypočutá, podala informácie do zápisnice a to konkrétne dňa 24.11.2015. Do zápisnice uviedla, že nevidela akým spôsobom čistila pani T. T. stroj, či držala ovládač v ruke pri čistení. Uviedla, že ja som na mieste úrazu nebola ale počula od spolupracovníčok, že časť prstu poškodenej bol zavesený v stroji. Tiež bol vypočutý aj údržbár nastavovač - predák etiketovacieho stroja pán J. J., ktorý vykonáva nastavovanie stroja, jeho údržbu a dokonale pozná konštrukciu a funkciu etiketovacieho stroja a zamestnanci ho považujú za predáka. Podľa názoru súdu je žalovaný oprávnený na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností v zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. tak ako to vyplýva z týchto zákonných ustanovení navrhnúť podľa písm. a) technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu a po b) nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených. Uvedené je možné vykonať resp. nariadiť v rámci Protokolu, čo vyplýva priamo z § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. To znamená, že inšpektor môže uložiť opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a) teda navrhnúť opatrenia a taktiež môže nariadiť odstránenie zistených nedostatkov podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona 125/2006 Z.z.a taktiež uložiť povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi podľa § 14 ods. 2 písm. a), b) prijať opatrenie na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, a taktiež uložiť povinnosť doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov. Čo sa týka námietok, že žalobca poukazuje na to, že zo šetrenia žalobcom vyplýva, ž k spusteniu stroja mohlo dôjsť len tým, že poškodená spustila stroj krokovaním v čase, keď mala ruku ešte v nebezpečnom priestore s poukazom aj na záznam zo dňa 21.08.2015 podpísaný poškodenou. Aj súd k tejto skutočnosti ( zhodne so žalovaným ) uvádza, že táto skutočnosť nemení nič na povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom vhodný pracovný prostriedok. Zamestnávateľ poveril na obsluhe pracovného prostriedku - stroja zamestnankyňu napriek tomu, že pohybujúce sa časti etiketovacieho stroja neboli vybavené takým ochranným zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako obsluha siahne rukou alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva. Predmetný stroj teda nebol vybavený potrebným ochranným zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa časti skôr ako obsluha siahne do zóny nebezpečenstva, čím zamestnávateľ vážne porušil právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení. Jednoznačnou príčinou pracovného úrazu bolo teda chýbajúce ochranné zariadenie etiketovacieho stroja. Pokiaľ žalobca tvrdí, že k spusteniu stroja mohlo dôjsť skôr len tým, že poškodená spustila stroj krokovaním v čase, keď mala ruku ešte v nebezpečnom priestore, týmto žalobca vlastne priznáva, že prevádzkoval stroj v rozpore s právnymi predpismi, smernicou EP a Rady, pretože pohybujúce sa časti pracovného prostriedku stroja sa nesmú dať do pohybu v prípade, že obsluha má ruky v nebezpečnom priestore stroja. V tomto smere súd poukazuje na ustanovenia platného právneho predpisu ako § 4 ods. 2 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z., podľa ktorého je zamestnávateľ povinný zabezpečiť, aby pracovný prostriedok po celý jeho používania zodpovedal minimálnym požiadavkám ustanoveným v prílohe č. 1 a v osobitných predpisoch. Podľa prílohy č. 1 bod 2.8. citovaného nariadenia, ak je možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku, ktorý môže spôsobiť úraz, tieto časti musia byť vybavené krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva. K ďalším žalobným námietkam súd uvádza, že zamestnávateľ je v zmysle § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 124/2006 Z. z. povinný posúdiť riziko pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami, vrátane rizík pri čistení stroja od lepidla. Pri posudzovaní rizík je nutné posúdiť aj možnosť neúmyselného spustenia otáčania stroja ručným prenosným ovládačom, kedy obsluha drží jednou rukou ovládač a druhou rukou siahne do nebezpečného, ohrozeného priestoru stroja, nechtiac stlačí tlačidlo ovládača. V takomto prípade je zamestnávateľ po posúdení takéhoto rizika povinný prijať účinné ochranné opatrenia na zabránenie nežiaducej udalosti s prihliadnutím na úroveň vedecko-technického poznania v súlade s platnými právnymi predpismi, a to nariadením vlády č. 392/2006 Z. z.. Ochranné opatrenia môžu byť technické, organizačné, prípadne výchovné. Vo všeobecnosti technické opatrenia majú prednosť pred organizačnými a výchovnými. Účinným opatrením je teda poskytnúť zamestnancom stroj, ktorý je vybavený ochranným systémom v zmysle platného právneho predpisu, to znamená ochranným prvkom, ktorý nedovolí spusteniu pohybujúcej sa časti stroja, keď obsluha stroja siahne do nebezpečného priestoru. K žalobnej námietke uvedenej v III. žaloby, kde žalobca v tejto časti žaloby poukazuje najmä na to, že znova požiadal Technickú inšpekciu a.s., Bratislava, pracovisko Banská Bystrica o certifikáciu etiketovačky KRONES, ktorá dňa 20.01.2016 vydala certifikát č. 244/2/2016-01 o bezpečnosti takéhoto zariadenia, v ktorom potvrdzuje, že zariadenie spĺňa zákonné požiadavky bezpečnosti technických zariadení overených skúškou je v súlade s nariadením vlády č. 392/2006 Z. z.. Aj keď je zrejmé, teda skutočne z predloženého certifikátu vyplýva potvrdenie, že predmetná etiketovačka typu PRONTOMATIC - Taxomat, v. č. 734-070, že zariadenie spĺňa základné požiadavky bezpečnosti technických zariadení overených skúškou a je v súlade s nariadením vlády č. 392/2006 Z. z., ide o potvrdenie zo dňa 20.01.2016, súd poukazuje na to, že na takéto potvrdenie už následne, ktoré bolo vydané následne po úraze, keď úraz sa stal dňa 18.08.2015 už nie je možné prihliadať. Je zrejmé, že o takéto posúdenie, resp. toto posúdenie nenastalo ihneď bezprostredne po danom úraze, ale zhruba päť mesiacov po úraze, pričom v tomto smere sa súd stotožňuje s vyjadrením žalovaného, že tento stroj nebol posudzovaný pred závažným pracovným úrazom, pričom je logické, že aby stroj dostal certifikát a vyhovoval bezpečnostným predpisom je možné pokiaľ má aj určité nedostatky aj podľa názoru súdu je možné vydať tento certifikát až prípadne po odstránení zistených nedostatkov. Z tohto dôvodu na takúto námietku žalobcu predložením tohto certifikátu zo dňa 20.01.2016 súd už ani nemôže prihliadať. K ďalším námietkam žalobcu súd uvádza, že pokiaľ tvrdí žalobca, že má vypracované dokumenty, o ktorých žalovaný tvrdí, že ich nemá, pričom poukazuje na smernicu BOZP č. S-P-3-01, vydanie č. 6. V nebezpečenstvách a ohrozeniach nie sú uvedené činnosti - ručné umývanie handrou chápadiel etiketovacieho stroja od lepidla, kedy obsluha stroja siaha do jeho nebezpečného priestoru. Pokiaľ tiež poukazuje na str. 19 smernice, ktorá ako žalobca uvádza obsahuje možné riziká pri hygiene a sanitácií strojných a technologických zariadení, súd k tejto udáva, že čistenie pri hygiene a sanitácie strojných a technologických zariadení je zamerané na hygienu a nie na čistenie stroja od lepidla pri každom ukončení pracovnej smeny. Vo vzťahu k zásadám bezpečnej práce etiketovačky KRONES zo dňa 03.12.2014 je potrebné uviesť, že tieto zásady bezpečnej práce sú zamerané predovšetkým na odstraňovanie porúch. O bezpečnom pracovnom postupe pri čistení etiketovacieho stroja, teda chápadiel etikiet ručne handrou v týchto zásadách nie je ani zmienka. Vo vzťahu k doplnku č. 1 k návodu na obsluhu etiketovačky KRONES PRONTOMATIC súd sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného, že žalobca vypracoval len dodatok č. 1, pričom zamestnávateľ, čiže žalobca nemá k dispozícií návod na obsluhu stroja preložený do slovenského jazyka vypracovaný výrobcom stroja, ktorý zodpovedá za uvedený výrobok, pričom žalobca na požiadanie správneho orgánu návod na obsluhu stroja nepredložil s konštatovaním, že nie je takýto doklad k dispozícií. Pokiaľ v doplnku návodu č. 1 je uvedené, obsluha stroja bola oboznámená s návrhom na obsluhu, ktorý prakticky neexistuje je vyjadrenie opätovne len v neprospech žalobcu. Je teda absolútne zarážajúce, že obsluha, resp. pokiaľ žalobca tvrdí, že obsluha stroja bola poučená s návodom stroja, ktorý nebol v čase úrazu predložený, resp. preložený do slovenského jazyka dodatkom č. 1, ktorý s prenosným ovládačom ani neuvažuje. Z týchto dôvodov aj tieto námietky žalobcu súd vyhodnotil ako nedôvodné. Aj podľa názoru súdu poučenie obsluhy o všeobecných bezpečnostných predpisoch nie je v žiadnom prípade dostačujúce, pričom zamestnávateľ pokiaľ aj preukázateľne oboznámi obsluhu stroja o bezpečnosti pri práci nie je možné, že nemusí zabezpečiť bezpečnostné prvky, ktoré zamedzia pohybu časti stroja, ktoré ohrozujú bezpečnosť a zdravie obsluhy. Ako príklad súd uvádza, že obsluha by si zavinila úraz v tom prípade, keby svojvoľne odstránila ochranné zariadenia a došlo by k pracovnému úrazu, čo v danom prípade neprichádzalo, resp. neprichádza do úvahy. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd mal za to, že uložené ochranné, resp. navrhnuté opatrenia, uložené opatrenia, ktoré inšpektori uložili žalobcovi v protokole boli teda uložené v súlade so zákonom, a to jednotlivými zákonnými ustanoveniami § 12 ods. 2, písm. a) a b), resp. § 14 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 125/2006 Z. z.. Zároveň súd zdôrazňuje, že ostatné námietky, ktoré žalobca namieta vo vyjadrení, ktoré súdu bolo doručené dňa 09.05.2016, ako napr. namietanie inšpektora a žiadosť, aby bol z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci vylúčený v rámci súdneho konania nie je predmetom tohto konania, táto námietka zaujatosti mohla a mala byť vznesená v rámci ďalšieho konania, v rámci rozhodovania správneho orgánu o uložení pokuty. Tieto námietky sú jednoznačne aj po lehote stanovenej v § 250b ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250h ods. 1 O.s.p. Ustanovenia § 12ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. rieši prípady opatrení, ktoré podľa názoru súdu majú charakter skôr prevenčný ako represívny, ktoré je potrebné nariadiť na základe výsledkov inšpekcie a podľa závažnosti zistených skutočností ihneď resp. ešte pred tým ako bude rozhodnuté prípadne o sankčnom postihu vo vzťahu k porušovateľovi jednotlivých ust. zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci podľa § 19 a nasl. zákona č. 125/2006 Z.z.. Krajský súd v Žiline konštatuje po preskúmaní napadnutého protokolu vrátane jeho dodatku, že vo veci žalovaný, resp. inšpektor práce správne zistil skutkový stav a na takto zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 12 ods. 2 písm. a) a b) a § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii v súlade s týmito oprávneniami. Z uvedených dôvodov bola žaloba ako nedôvodná pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnutá. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario. Žalobca nebol úspešný účastník konania, preto nemá právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.