Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/58/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200282 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200282.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: E L A N spol. s r. o., so sídlom ul. 1. mája 35/115, Liptovský Mikuláš, IČO: 31561275, právne zastúpený: JUDr. Pavol Dlhopolček, advokát, XXX XX H. X, proti žalovanému: Krajská prokuratúra Žilina, Moyzesova 20, 011 04 Žilina, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Správny súd konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 11.0.12016, doručenou poštou na vecne nepríslušný súd, následne uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.01.2016, sp. zn. 8Sžnz/1/2016 postúpenou krajskému súdu, sa žalobca domáhal odstránenia neopravného zásahu štátneho orgánu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a to zrušenia protestu prokurátora vydaného dňa 14.10.2014 prokurátorom Krajskej prokuratúry v Žiline č. Kd 244/14/5500-9 Okresnému úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky proti jeho rozhodnutiu č. k. OÚ-ZA-OVBP2-2014/011285/Pál zo dňa 10.06.2014 a vyhlásenia ho za neplatný právny úkon prokurátora vydaný v rozpore so zákonom. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný v rozpore s ust. § 27 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov podal protest proti rozhodnutiu Okresného úradu Žilina napriek tomu, že išlo iba o procesné rozhodnutie, ktorým Okresný úrad Žilina rozhodol v súlade s ust. § 59 ods. 3 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v odvolacom konaní tak, že rozhodnutie Mesta Liptovský Mikuláš pod č. ÚRaSP 2013/01684-008Le zo dňa 30.01.2014 zrušuje a vec vracia prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Keďže nešlo o rozhodnutie vo veci samej a nebolo právoplatné, zákon o prokuratúre takého konanie prokurátora nepripúšťa a bolo nad rámec oprávnení orgánu prokuratúry. Žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/22/2013, 5Sžf/27/2014, 1Sžr/40/2011, 8Sžo/155/2008, 5 Sžo/15/2011 z ktorých vyplýva, že prokurátor môže podať protest proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej správy. Žalobca poukázal na list Okresnej prokuratúry v Liptovskom Mikuláši č. Pd 194/15/5505-2 o dňa 14.10.2015, z ktorého vyplýva, že právomoc prokuratúry je podať protest len proti právoplatnému rozhodnutiu v merite veci. Podaným protestom prokurátora proti procesnému rozhodnutiu bolo žalobcovi aj ostatným účastníkom konania odňaté ústavné právo právnej istoty na spravodlivý proces v prípadnom podaní opravného prostriedku proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu po jeho vrátení odvolacím orgánom. Obdobne bolo odňaté právo na podanie mimoriadneho opravného prostriedku po správoplatnení predmetného rozhodnutia. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 19.10.2015 podal podnet na Generálnu prokuratúru SR vo veci jej zásahu do nezákonného postupu prokurátora Krajskej prokuratúry v Žiline. Dňa 27.12.2015 mu bol doručený list Generálnej prokuratúry č. VI/2 Gd 423/1000-7, ktorého obsah je v rozpore s uvedeným rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, ako aj s rozhodnutiami sp. zn. 2 Sžp/6/2012, 8Sžp/1/2010, 1Sžr/10/2011, 8Sžo/125/2010 a rozhodnutiami Ústavného súdu SR ÚS 48/97, Pl. ÚS 37/99, Pl. ÚS 49/03, Pl. ÚS 25/00, Pl. ÚS 1/04, Pl. ÚS 6/04. Konaním Krajskej prokuratúry v Žiline došlo k uplatňovaniu jej pôsobnosti nad jej rámec, bolo žalobcovi odňaté právo právnej istoty na spravodlivý proces, bolo odňaté právo na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, bola odňatá možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré zákon priznáva, došlo k porušeniu princípu právneho štátu, na úkor žalobcu si orgán statnej správy prisvojil kompetencie, došlo k porušeniu čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, došlo k porušeniu princípu legality a ústavnokonformného výkladu. 2. Žalovaný vo vyjadrení k veci zo dňa 16.06.2016 uviedol, že hoci žalobca v žalobnom návrhu nekonkretizoval zákonné ustanovenie, podľa ktorého žalobný návrh podáva, je možné predpokladať, že jeho úmyslom bolo podať návrh v zmysle § 250v zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších prepisov (ďalej len „O.s.p.“) Podľa § 2 zákona č. 153/2011 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších prepisov prokuratúra je samostatná hierarchický usporiadaná jednotná sústava statných orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že prokuratúra je sústava statných orgánov. Prokuratúru nemožno označiť ako orgán verejnej správy, pretože do jej pôsobnosti tak, ako to vyplýva z ust. § 4 ods. 1 zákona o prokuratúre neparí rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Prokuratúra vo vzťahu k orgánom verejnej správy vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti (§ 4 ods. 1 písm. e/). Prokuratúra je orgánom dozoru, nie však samotným orgánom verejnej správy. Prokuratúra nevydáva rozhodnutia v oblasti verejnej správy, ktorými by sa rozhodovalo o právach a právom chránených záujmoch fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. Ústava SR nezaraďuje prokuratúru ani medzi orgány moci výkonnej, ani medzi orgány súdnej či zákonodarnej moci. Vyčleňuje ju v osobitnej ôsmej hlave. Prokuratúra teda tvorí samostatnú sústavu štátnych orgánov. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.03.2011, sp. zn. 3 Sžz 4/2010, v ktorom sa žalobca domáha ochrany pred nezákonným zásahom proti Generálnej prokuratúre SR. Najvyšší súdu SR uviedol, že odporca- Generálna prokuratúra SR nie je orgánom verejnej správy. Keďže podaný návrh na konanie pred nezákonným zásahom nesmeroval proti orgánu verejnej správy, neboli splnené podmienky konania. Absenciu označenia spôsobilého odporcu v návrhu a začatie konania, tj, odporcu, ktorý je orgánom verejnej správy, považoval NS SR za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá smeruje k jedinému záveru, že konanie vo veci sa musí zastaviť, keďže súd nemá právomoc rozhodovať proti navrhovateľom označenému odporcovi, čím zároveň odpadali dôvody na meritórne posúdenie návrhu. Žalobca sa síce môže dováhať ochrany práv prostredníctvom súdu, tak ako to upravuje čl. 46 Ústavy SR, avšak takáto ochrana môže byť poskytnutá iba v medziach a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Žalobou podľa § 250v O.s.p. sa nemožno domáhať ochrany voči subjektu, ktorý orgánom verenej správy nie je. Uznesenie Najvyššieho sudu SR sp. zn. 8 Sžnz/1/2016-34 zo dňa 28.01.2016 o postúpení veci nerieši otázku pasívnej legitimácie žalovaného. Žalovaný zdôraznil, že protest prokuratúra nemá povahu rozhodnutia a jeho podanie nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť protestom napadnutého rozhodnutia. Podanie protestu nemôže mať za následok zásah do práv fyzických a právnických osôb. Samotný zásah do práv môže predstavovať za určitých okolnosti až rozhodnutie, ktorým príslušný orgán protestu vyhovel. Konanie o ochrane pred nezákonným zásahom podľa § 250v ods. 1 a nasl. O.s.p. slúži na ochranu pred nezákonným zásahom orgánom verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, opatrením ani postupom v rámci formalizovaného zákonom upraveného konania. Odhliadnuc od skutočnosti, že prokurátor nie je orgánom verejnej správy, je nutné zdôrazniť, že konanie o proteste prokurátora je formalizovaným konaním, na ktoré sa vzťahuje Správny poriadok. Naviac nebola dodržaná subjektívna ani objektívna lehota uvedená v ust. § 250v ods. 3 O.s.p. Žalovaný sa vyjadril aj k jednotlivým žalobným bodom tak, že žiadne ustanovenie zákona o prokuratúre nevylučuje, aby prokurátor podal protest proti procesnému rozhodnutiu. Práve naopak, jedná o sa bežný postup. Nie je pravdou, že rozhodnutie, ktoré bolo napadnuté protestom prokurátora v čase podania protestu prokurátora nebolo právoplatné. Ako dokaz o právoplatnosti rozhodnutia priložil žalovaný oznámenie Okresného úradu Žilina zo dňa 31.07.2014. Žalovaný odmietol, že by v predmetnej veci postupoval nad rámec zákona. Postup krajskej prokuratúry preskúmavala aj Generálna prokuratúra SR, ktorá konštatovala, že prokurátor v súvislosti s podaním protestu č. Kd 244/14/5500-9 zo dňa 14.10.2014 postupoval v súlade so zákonom, čoho dôkazom je list Generálnej prokuratúry SR č. VI/2 Gd 423/15/1000-7 zo dňa 15.12.2015. Z predmetného listu vyplýva, že si nemožno zamieňať právoplatnosť rozhodnutia s právoplatným ukončením celého konania. Žalobca poukázal na judikatúru, ktorá sa však v žiadnom smere netýka konkrétnej veci, pričom predmetom rozhodnutí boli rozdielne nesúvisiace právne otázky. 3. Podľa obsahu a povahy podania posúdil súd podanie žalobcu ako správnu žalobcu v zmysle § 252 SSP. 4. Podľa § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 5. Podľa § 252 ods. 2 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. 6. Podľa § 253 SSP účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46 SSP. 7. Podľa § 254 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami. 8. Podľa § 255 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal. 9. Podľa § 99 písm. b) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 SSP. 10. Podľa § 4 SSP orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. 11. Krajský súd podľa § 99 písm. b) konanie zastavil, keďže žaloba smeruje proti orgánu, ktorý nie je orgánom verejnej správy. 12. V zmysle ustálenej judikatúry prokuratúra nie je orgánom verejnej správy (uznesenie bývalého Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 17 S 5/96, publikované pod č. 35/1997 ZSP). Prokuratúra ako samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov, ktorá chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu, vykonáva aj dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy. Zákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v tretej časti (Pôsobnosť prokurátorov) štvrtý diel (Dozor prokurátora nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy) upravuje rozsah pôsobnosti prokuratúry pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, a to orgánmi štátnej správy, orgán mi územnej samosprávy, štátnym orgánmi a inými právnickými osobami, ktoré osobitný zákon splnomocňuje na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu a právnickými osobami, ktorým osobitný zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy aj na základe podnetu fyzickej alebo právnickej osoby. Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti na odstránenie zistených porušení. Právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných právnych predpisov orgánmi verejnej správy sú protest prokurátora, upozornenie prokurátora a návrh na začatie konania pred súdom podľa osobitného zákona. Právnym prostriedkom dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy je aj návrh generálneho prokurátora na začatie konania pred ústavným súdom o súlade právnych predpisov. Prokuratúra pri vykonávaní dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy a v danom prípade aj pri vybavovaní podnetu nevystupuje v postavení orgánu verejnej správy, pretože nemá oprávnenie rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy v zmysle § 244 ods. 2 O.s.p. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.03.2011, sp. zn. 3Sžnč/3/2011) 13. K rovnakému právnemu názoru dospel Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí zo dňa 29.03.2011, sp. zn. 3 Sžz/4/201, na ktoré poukázal aj žalovaný, v ktorom NS SR v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy uviedol, že prokuratúra pri vykonávaní dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy a v danom prípade aj pri vybavovaní podnetu nevystupuje v postavení orgánu verejnej správy, pretože nemá oprávnenie rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy v zmysle § 244 ods. 2 O.s.p 14. Orgánmi verejnej správy môžu byť popri štátnych orgánoch, samosprávnych orgánoch aj iné subjekty - fyzické a právnické osoby, ktorým zákon zveril rozhodovaciu právomoc v oblasti verejnej správy. Pod pojmom verejná správa rozumieme určitý druh činnosti alebo inštitúciu, ktorá verejnú správu vykonáva. V prvom prípade ide o materiálnu definíciu a v druhom prípade o definíciu správy z hľadiska formálneho. Z materiálneho hľadiska je verejná správa činnosťou štátnych alebo iných verejných inštitúcií, ktorá svojím obsahom nie je činnosťou zákonodarnou ani súdnou. Z formálneho hľadiska sa kladie dôraz na inštitúcie, ktoré majú pôsobnosť a právomoc riešiť verejnú úlohy, pokiaľ nie sú zverené parlamentu alebo súdom (Hendrych, D. a kol. Správní právo. Obecná část. 5., rozšírené vydanie. Praha: C. H. Beck, 2003, s. 6-7). . 15. Nepochybne prokuratúra je štátnym orgánom, avšak výkon dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, a teda aj podanie protestu prokurátora, nepredstavuje rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Práve naopak, predstavuje popri správnom súdnictve ďalšiu z foriem kontroly verejnej správy subjektom stojacím mimo verejnú správu. 16. Súd rozhodol o trovách konania podľa § 170 písm. b) Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. 17. Toto rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: : Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.