Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 24Sd/71/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200296 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200296.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci navrhovateľa: Y. K., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom XXX XX G. J., R. XXX, zast. JUDr. Veronikou Nozar Jakubíkovou, advokátkou, so sídlom K. XX, XXX XX B., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o nároku na vyrovnávací príplatok, v konaní o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.02.2016, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.02.2016 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.02.2016 odporkyňa Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava podľa § 69b ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z. zamietla žiadosť navrhovateľa o vyrovnávací príplatok. V dôvodoch svojho rozhodnutia odporkyňa citovala ust. § 69b ods. 1, § 60 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. a okrem iného uviedla, že účelom vyrovnávacieho príplatku je, aby suma dôchodkov vyplácaných poberateľovi dôchodku dorovnala sumu starobného dôchodku zo Slovenskej republiky, ktorá by patrila, ak by bolo aj československé obdobie zhodnotené podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Keďže navrhovateľovi československé obdobie dôchodkového poistenia získané pred 1. januárom 1993 bolo zhodnotené na starobný dôchodok zo Slovenskej republiky, navrhovateľ nesplnil podmienku nároku na vyrovnávací príplatok uvedenú v § 69b ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. a nárok na vyrovnávací príplatok mu nevznikol. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom sa domáhal jeho preskúmania z dôvodu, že rozhodnutie odporkyne považuje za nesprávne, nespravodlivé a diskriminačné. Podľa jeho presvedčenia odporkyňa pri svojom rozhodovaní nesprávne aplikovala ust. § 69 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z., čo má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a porušenie jeho práv, ktoré mu vyplývajú z predpisov o sociálnom zabezpečení, hlavne z čl. 39 ods. 1 Ústavy SR. Odporkyňa odôvodnila zamietnutie jeho žiadosti jednou vetou, čo považuje za nedostatočné, nepresvedčivé a nezrozumiteľné. K porušeniu procesných práv došlo podľa jeho názoru nerešpektovaním ust. § 47 Správneho poriadku. Odporkyňa nepostupovala pri vydávaní rozhodnutia v súlade s ust. § 69 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. ani v súlade s hlavnou zásadou správneho konania, a to zásadou spoľahlivo zisteného stavu. Poukázal tiež na to, že v súčasnosti poberá invalidný (považovaný za starobný) dôchodok od Slovenskej republiky, ktorého výška je 513,60 € mesačne. Nakoľko odpracoval prevažnú časť svojho produktívneho veku za bývalej federácie v českom podniku, ako dôchodca je voči iným občanom SR znevýhodnený, keďže na základe Zmluvy o rozdelení ČSFR dostáva dôchodok, ktorý je nižší ako dôchodok, ktorý by mu prináležal, pokiaľ by bol vypočítaný podľa slovenských predpisov. Keďže má nárok na vyrovnávací príplatok, nakoľko je jeden z tých (federálnych) dôchodcov, ktorého sa to týka, lebo do rozdelenia ČSFR (31.12.1992) mal najmenej 25 rokov poistenia, domáha sa zrušenia napadnutého rozhodnutia zo dňa 17.02.2016, pričom navrhol, aby vec bola vrátená odporkyni na ďalšie konanie, ktorá je mu povinná nahradiť vzniknuté trovy konania v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V doplňujúcom návrhu zo dňa 28.4.2016 prostredníctvom právnej zástupkyne s poukazom na ust. § 69b ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z. okrem iného uviedol, že rozhodnutie odporkyne považuje za nesprávne, nespravodlivé a diskriminačné. Po vyradení zo šachty Důl Darkov v Karvinej pracoval doma na Slovensku v ďalších podnikoch - Kovoslužba Žilina od 01.09.1989 do 31.01.1991 a miestom JRD od 01.07.1991 do 24.05.1992. Odporkyňa pri svojom rozhodovaní nesprávne aplikovala ust. § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z., jej rozhodnutie je mechanické a vyjadruje svojvôľu, čo je v rozpore so zmyslom a účelom zákona a i v rozpore s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. V záujme dosiahnutia právnej istoty žiada súd o súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia odporkyne, či odporkyňa v danom prípade vykonala výklad a aplikáciu ust. § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. v kontexte so zmyslom a účelom tohto zákona s prihliadnutím na všetky okolnosti veci. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 26.04.2016 navrhla napadnuté rozhodnutie zo dňa 17.02.2016 ako vecne správne potvrdiť. Poukázala pritom na znenie § 69b ods. 1 písm. a) - f), § 60 ods. 9 zákona v znení zákona č. 140/2015 Z. z. a uviedla, že z listu Českej správy sociálneho zabezpečenia z 20.01.2012 vyplýva, že Česká správa sociálneho zabezpečenia rozhodnutím č. 420 524 740/428 z 28.11.2011 zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku pre nesplnenie podmienok ust. § 29 zákona č. 155/1995 Sb. o dôchodkovom poistení v znení neskorších predpisov a s prihliadnutím k čl. 20 Zmluvy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ vykonával k 31.12.1992 alebo naposledy pred týmto dňom zamestnanie pre zamestnávateľa so sídlom v Slovenskom republike, k hodnoteniu dôb poistenia získaných pred 1. januárom 1993 je príslušný nositeľ poistenia Slovenskej republiky. Rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia č. 420 524 740/315-JK z 08.03.2012 bolo zmenené rozhodnutie Českej správy sociálneho zabezpečenia z 28.11.2011 tak, že pre nesplnenie podmienok ust. § 29 zákona č. 155/1995 Sb. o dôchodkovom poistení v znení neskorších predpisov a s prihliadnutím k čl. 33 Zmluvy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o sociálnom zabezpečení sa žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zamietla. Vzhľadom k tomu, že československé obdobie dôchodkového poistenia získané pred 1. januárom 1993 bolo zhodnotené na starobný dôchodok zo Slovenskej republiky, navrhovateľ nesplnil podmienku nároku na vyrovnávací príplatok uvedenú v § 69b ods. 1 písm. a) zákona v znení zákona č. 140/2015 Z. z.. Pokiaľ navrhovateľ poukázal na obsah rozhodnutia NS SR sp. zn. 9So/124/2013 z 25.2.2015, právny názor NS SR v uvedenom rozsudku nie je zovšeobecnený. Poukázala tiež na to, že v zmysle § 172 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 19.05.2016 odporkyňa opätovne poukázala na skutočnosť, že nakoľko československé obdobie dôchodkového poistenia získané pred 1. januárom 1993 bolo zhodnotené na starobný dôchodok zo Slovenskej republiky, navrhovateľ nespĺňa podmienku nároku na vyrovnávací príplatok uvedenú v § 69b ods. 1 písm. a) zákona v znení zákona č. 140/2015 Z. z.. Ďalšou podmienkou nároku na vyrovnávací príplatok je, že poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, získal od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 najmenej 1 rok doby zamestnania alebo náhradnej doby podľa zákona účinného do 31.12.2003. Navrhovateľ uviedol, že po vyradí zo šachty Důl Darkov v Karvinej pracoval na Slovensku v ďalších podnikoch - Kovoslužba Žilina od 01.09.1989 do 31.01.1991 a miestom JRD od 01.07.1991 do 24.05.1992. Z evidencie odporkyne je nepochybné, že navrhovateľ vykonával zamestnania v Poľnohospodárskom družstve Kotešová v období od 1. januára 1993 do 30. júna 1993, navrhovateľ tak uvedenú podmienku nesplnil, nakoľko zamestnanie trvalo menej ako rok. Ďalšou podmienkou nároku na vyrovnávací príplatok je, že ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, má nárok na výplatu starobného dôchodku podľa predpisov Českej republiky. Z obsahu evidenčného a spisového materiálu navrhovateľa je zrejmé, že Česká správa sociálneho zabezpečenia zamietla navrhovateľovi žiadosť o starobný dôchodok. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľovi nebol priznaný starobný dôchodok podľa právnych predpisov Českej republiky. Ak navrhovateľ splní podmienky nároku na vyrovnávací príplatok podľa § 69b ods. 1 písm. a) - c) zákona v znení zákona č. 140/2015 Z. z., pre priznanie vyrovnávacieho príplatku je potrebné splniť aj podmienku uvedenú v § 69b ods. 1 písm. f) zákona č. 140/2015 Z. z.. Poistenec má nárok na vyrovnávací príplatok od dátumu, od ktorého žiada priznať vyrovnávací príplatok, ak sú k tomu dňu splnené všetky podmienky nároku na vyrovnávací príplatok, najskôr však od 1. januára 2016. Z uvedeného vyplýva, že podmienky nároku na vyrovnávací príplatok musia byť splnené kumulatívne. Odporkyňa pri posudzovaní nároku na dôchodkovú dávku vychádza z evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia (poistenia) vydaných a potvrdených zamestnávateľmi poistencov ako aj z potvrdení vydaných príslušnými (štátnymi) inštitúciami. Z uvedených dôvodov žiadala napadnuté rozhodnutie zo 17.02.2016 ako vecne správne potvrdiť. Na pojednávaní konanom na Krajskom súde v Žiline dňa 18.07.2016 navrhovateľ zotrval na podanom opravnom prostriedku. Právna zástupkyňa navrhovateľa považovala za potrebné poukázať na nepresnosť vo vyjadrení odporkyne zo dňa 26.04.2016, kde je uvedené, že navrhovateľovi mal byť právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.06.1992 priznaný starobný dôchodok v sume 3.800,- Kčs mesačne, ktorá informácie nie je korektná, pretože navrhovateľ o starobný dôchodok u odporkyni nikdy nepožiadal, poberal úrazový invalidný dôchodok. V tej súvislosti poukázala aj na konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 12Sd/691/2005. Navrhovateľ skutočne odpracoval 27 rokov na šachte v Karvinej ešte za bývalej Československej republiky, neskôr v Českej a Slovenskej federatívnej republiky, ktorej právnymi nástupcami je tak Slovenská ako aj Česká republika. Navrhovateľ sa z médií dozvedel, že federálni dôchodcovia môžu požiadať o dorovnanie Slovensku republiky svojho dôchodku, preto navštívil pobočku odporkyne v Žiline, podal žiadosť. Bol presvedčený o tom, že nárok na vyrovnávací príplatok má. Je pravdou, čo tvrdí odporkyňa vo svojom doplňujúcom a možno aj v prvotnom vyjadrení, že navrhovateľ sa pokúsil o priznanie starobného dôchodku v Českej republike, ale cíti sa veľmi ukrivdený a diskriminovaný, pretože pozná kolegov v Českej republike aj na Slovensku, ktorí ani neodpracovali taký dlhý čas v podmienkach ako pracoval on a poberajú mesačne viac peňazí. Súhlasí s odporkyňou, že sa jedná o podmienky kumulatívne, ktoré musia byť všetky splnené, ale navrhovateľ sa pýta, prečo mu je na ujmu to, že odpracoval podstatnú časť svojho života ako bývalý československý občan pre Československú republiku, keď presa nemohol predvídať, čo sa stane v roku 1992. Novela zákona sa dotýka v podstate len okruhu malého počtu 916 dôchodcov, z čoho ona i navrhovateľ pociťujú sklamanie. Súd by sa mal zaoberať aj tým, že navrhovateľ nemá priznaný starobný dôchodok, ale poberá úrazový dôchodok, na ktorý má fakticky nárok až do konca svojho života. Navrhovateľ sa cíti byť diskriminovaný v rámci pravidiel a podmienok určujúcich pre dorovnanie dôchodku, ktorý poberá v súčasnosti a súd by sa mal zaoberať aj myšlienkou, či v predmetnej veci konanie nepreruší a nepožiada Ústavný súd SR o zaujatie stanoviska, či daná novela zákona je v súlade s Ústavou SR. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím odporkyne, lebo odpracoval 27 rokov, vyradili ho pre nemoc z povolania. Povolili mu, aby pracoval na Slovensku a šachta mu doplácala peniaze do ušlej mzdy. Potom mu spätne priznali nemoc z povolania v roku 1993 od roku 1990 ako ho vyradili. Zastavili mu rentu, jeho kamaráti sa súdili a boli úspešní. Nemusel robiť ani v Kovoslužbe ani v družstve, robil preto, lebo mu zastavili rentu. Robil len 10 mesiacov, ale pre zlý zdravotný stav skončil, teraz je za to stíhaný a trestaný. Na otázku samosudkyne uviedol, že proti valorizačnému rozhodnutiu odporkyne č. 420 524 7400 0 zo dňa 04.12.2014 opravný prostriedok nepodal. Súdu predložil rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4So/116/2006 zo dňa 24.10.2007 spolu s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 12Sd/691/2005-12 zo dňa 01.06.2006, ktorý je dôkazom toho, že v minulosti už spor so Sociálnou poisťovňou viedol. Napadnutým rozhodnutím odporkyne sa cíti byť poškodený, Česi sa ho zbavili, preto žiada, aby v jeho prospech rozhodla teraz odporkyňa. Poverená pracovníčka odporkyne poukázala na písomné vyjadrenia odporkyne a vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a nasl. O.s.p) a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nemožno vyhovieť. Z obsahu administratívneho spisu odporkyne mal súd preukázané, že žiadosťou zo dňa 07.01.2016 navrhovateľ požiadal o vyrovnávací príplatok podľa § 69b zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z., ktorý žiadal priznať od 1.1.2016. Podľa § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) v znení zákona č. 140/2015 Z. z. poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, má nárok na vyrovnávací príplatok, ak a) získal pred 1. januárom 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po 31. decembri 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky, b) získal od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 najmenej 1 rok doby zamestnania alebo náhradnej doby podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, c) ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, má nárok na výplatu starobného dôchodku podľa predpisov Českej republiky, d) uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu, ak je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu, e) požiadal o výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, ak získal obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, a f) suma vyrovnávacieho príplatku má ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, kladnú hodnotu. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia suma vyrovnávacieho príplatku sa ku dňu vzniku nároku na vyrovnávací príplatok určí ako rozdiel fiktívnej sumy starobného dôchodku a úhrnu sumy vyplácaného starobného dôchodku podľa tohto zákona, sumy vyplácaného starobného dôchodku podľa predpisov Českej republiky, sumy starobného dôchodku alebo sumy predčasného starobného dôchodku vyplácaného na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia alebo dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom a sumy vyplácaného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu. Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia fiktívna suma starobného dôchodku sa určí ako suma starobného dôchodku podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak starobný dôchodok bol priznaný podľa predpisov účinných pred1. januárom 2004, so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9, ktorá sa neznižuje za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení podľa § 66 ods. 6. Účelom vyrovnávacieho príplatku je čiastočne eliminovať poistencami negatívne vnímanú skutočnosť, že na základe rozdelenia ČSFR im bol priznaný dôchodok z Českej republiky za obdobia zamestnania pred rozdelením ČSFR a dôchodok zo Slovenskej republiky za obdobia dôchodkového poistenia, resp. zabezpečenia po rozdelení ČSFR, pričom úhrn týchto súm dôchodkov je z dôvodu rozdielnych právnych úprav dôchodkového poistenia v jednotlivých štátoch po rozdelení ČSFR nižší, ako by bola suma dôchodku, ak by sa priznal poistencovi výlučne podľa právnych predpisov Slovenskej republiky s prihliadnutím na celú dobu dôchodkového poistenia (zabezpečenia), tak pred, ako aj po rozdelení ČSFR. Principiálne rovnaká právna úprava, len v opačnom zmysle, bola prijatá v Českej republike. Prijatím navrhovanej právnej úpravy sa budú dôchodkové nároky dotknutých občanov bývalého spoločného štátu posudzovať principiálne rovnako. Účelom poskytovania vyrovnávacieho príplatku je zmierniť rozdiely vzniknuté medzi starobným dôchodkom, ktorý by sa priznal poistencovi výlučne podľa právnych predpisov Slovenskej republiky s prihliadnutím na celú dobu dôchodkového poistenia (zabezpečenia) a úhrnom jeho starobného dôchodku priznaného z Českej republiky a starobného dôchodku priznaného zo Slovenskej republiky, ak tento poistenec získal dobu dôchodkového poistenia (zabezpečenia) potrebnú na nárok na starobný dôchodok za existencie ČSFR. Tieto rozdiely vznikli najmä z dôvodu rozdielnych právnych úprav dôchodkového poistenia po rozdelení ČSFR. Nárok na vyrovnávací príplatok sa teda ustanovil pre poistenca, ktorému bol priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky a Českej republiky po splnení ustanovených podmienok, a to v sume, ktorá zodpovedá rozdielu medzi teoretickou (fiktívnou) sumou starobného dôchodku určenú výlučne podľa predpisov Slovenskej republiky s prihliadnutím na celú dobu dôchodkového poistenia a úhrnom vyplácaného starobného dôchodku z Českej republiky a Slovenskej republiky. Z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zo dňa 11.05.1992, potvrdeného Poľnohospodárskym družstvom Kotešová, nachádzajúcom sa v administratívnom spise, vyplýva, že navrhovateľ vykonával k 31.12.1992 (resp. naposledy pred týmto dňom) zamestnanie pre zamestnávateľa so sídlom v Slovenskej republike. K hodnoteniu dôb poistenia získaných pred 1. januárom 1993 s prihliadnutím k čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení z 29. októbra 1992 je príslušný nositeľ poistenia Slovenskej republiky. Československé obdobie dôchodkového poistenia získané pred 1. januárom 1993 bolo navrhovateľovi zhodnotené pre vznik nároku na dôchodkovú dávku zo Slovenskej republiky. Z obsahu administratívneho spisu odporkyne ďalej vyplýva, že rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia, ústredie Praha zo dňa 08.03.2015, pre nesplnenie podmienok ust. § 29 zákona č. 155/1995 Sb. o dôchodkovom poistení, v znení neskorších predpisov a s prihliadnutím čl. 33 Zmluvy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o sociálnom zabezpečení, publikovanou v Českej republike pod Oznámením č. 228/1993 Sb. bola žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zamietnutá. Z dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľovi bol od 02.05.1990 priznaný invalidný úrazový dôchodok, t. j. ešte za existencie jednotného Československa bol v jeho prípade aplikovaný čl. 33 Zmluvy. Predmetom čl. 33 Zmluvy je otázka nakladania s nárokmi priznanými už pred rozdelením ČSFR, „nikoliv otázka zápočtu dob, přiznávaní a vyměřování nových nároků, případně jejich doměření, což také konstatoval Ústavní soud České republiky ve svém nálezu sp. zn. II. US 2105/10.“ Podľa tohto nálezu poberatelia dôchodku priznaného pred rozdelením ČSFR nemajú nárok na dorovnanie slovenských dôchodkov, lebo ich dôchodkové nároky boli vyporiadanie ešte za trvania ČSFR podľa vtedy platných právnych predpisov. Nakoľko navrhovateľovi bol invalidný dôchodok priznaný ešte za existencie ČSFR, t. j. bez prihliadnutia k Zmluve ku dňu rozdelenia ČSFR mu náležal slovenský dôchodok a po rozdelení ČSFR nezískal žiadnu dobu poistenia v českom systéme dôchodkového poistenia, nevznikol mu nárok na dôchodok podľa českých právnych predpisov. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nesplnil podmienky uvedené v § 69b ods. 1 písm. a) zákona v znení zákona č. 140/2015 Z. z.. V žiadosti o starobný dôchodok zo dňa 16.5.2008 navrhovateľ okrem iného uviedol, že od 01.07.1991 do 24.05.1992 pracoval v Poľnohospodárskom družstve Kotešova. Podľa evidencie odporkyne navrhovateľ vykonával zamestnanie v Poľnohospodárskom družstve Kotešova od 01.01.1993 do 30.06.1993 (v administratívnom spise odporkyne sa nachádza potvrdenie Poľnohospodárskeho družstva Kotešova zo dňa 28.04.1993 o čistom mesačnom príjme navrhovateľa). Keďže jeho zamestnanie trvalo menej ako rok, nesplnil podmienku uvedené v § 69b ods. 1 písm. b) zákona v znení zákona č. 140/2015 Z. z.. Už z vyššie uvedeného vyplýva, že ku dňu 01.01.2016, od ktorého žiadal o priznanie vyrovnávacieho príplatku, nemá nárok na výplatu starobného dôchodku podľa predpisov Českej republiky, čím nesplnil podmienky stanovené v § 69b ods. 1 písm. c) zákona v znení zákona č. 140/2015 Z. z.. Ak poistenec splní podmienky nároku na vyrovnávací príplatok podľa § 69b ods. 1 písm. a) - c) zákona v znení zákona č. 140/2015 Z. z., pre priznanie vyrovnávacieho príplatku je potrebné splniť aj podmienku uvedenú v § 69b ods. 1 písm. f) zákona č. 140/2015 Z. z., t. j. aby suma vyrovnávacieho príplatku mala ku dňu, od ktorého poistenec žiada o jeho priznanie, kladnú hodnotu. Poistenec má nárok na vyrovnávací príplatok od dátumu, od ktorého žiada priznať vyrovnávací príplatok, ak sú k tomuto dňu splnené všetky podmienky nároku na vyrovnávací príplatok, najskôr však od 1. januára 2016. Uvedené zákonom stanovené podmienky nároku na vyrovnávací príplatok musia byť splnené kumulatívne. Krajský súd konštatuje, že navrhovateľ zákonom stanovené podmienky pre priznanie nároku na vyrovnávací príplatok nespĺňa. Pokiaľ ide o sociálne vplyvy, predpokladaný počet novelou dotknutých osôb je 916 s predpokladanou priemernou mesačnou sumou vyrovnávacieho príplatku 95,05 €. Krajský súd súhlasí s názorom právnej zástupkyne navrhovateľa, že podľa zákona, pokiaľ ide o vyrovnávací príplatok, dotkne sa v podstate len úzkeho okruhu počtu dôchodcov, avšak na druhej strane konštatuje, že na vznik nároku na vyrovnávací príplatok v zmysle ust. § 69b ods. 1 zákona v znení zákona č. 140/2015 Z. z. je potrebné splniť zákonom stanovené predpoklady, ktoré navrhovateľ nenapĺňa. Z obsahu spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ je poberateľom invalidného dôchodku od 2. mája 1990. Invalidný dôchodok poberal aj ku dňu 1. januára 2004, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. K odňatiu invalidného dôchodku pre zánik invalidity nedošlo. Ako vyplýva i z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4So/116/2006 zo dňa 24.10.2007 na účel účtovnej evidencie a pre svoje vlastné interné potreby má odporkyňa možnosť viesť predmetný invalidný dôchodok ako starobný dôchodok. Odporkyňa tiež vo výrokovej časti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.12.2014 uviedla, že invalidný dôchodok, ktorý sa podľa § 293ac ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. považuje za starobný dôchodok, sa od 01.01.2015 zvyšuje na 513,60 € mesačne, pričom navrhovateľ opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu nepodal a je právoplatné. V dôsledku uvedeného námietky právnej zástupkyne navrhovateľa na pojednávaní v súvislosti s tým, že navrhovateľ poberal úrazový dôchodok, súd neakceptoval. Tak isto nezistil zákonný dôvod na prerušenie konania a podanie návrhu Ústavnému súdu SR na začatie konania, preto tento návrh zamietol. V súvislosti s označeným rozsudkom NS SR sp. zn. 9So/124/2013 z 25.02.2015 krajský súd poznamenáva, že v ňom posudzovaný prípad nie je identický s prípadom navrhovateľa, keďže v ňom uvedenému navrhovateľovi Česká správa sociálneho zabezpečenia priznala starobný dôchodok od 24.01.2008. S poukazom na vyššie uvedené, pretože navrhovateľ zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na vyrovnávací príplatok podľa § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z. nesplnil, krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.02.2016 v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto mu právo na náhradu trov nevzniklo, odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (účastníkom náhradu trov konania nepriznáva). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.